Zákon č. 175/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po úzkej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa snažili okrem tematických diskusií so sudcami, so zástupcami Generálnej prokuratúry SR, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Právnickej fakulty UK, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, Právnickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika, Úsmevu ako dar, Aliancie za rodinu, Koalície pre deti, Asociácie rodinných sudcov či advokátov konzultovať východiskové otázky ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcich sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu.
Informáciu o návrhu zákona prerokoval 10. marca 2015 Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil. Dňa 11. marca 2015 bola poskytnutá informácia o rokovaní Výboru pre deti a mládež, informácia o medzirezortnom pripomienkovom konaní a stave legislatívneho procesu návrhu Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Pri príprave materiálu sa dôsledne pracovalo s metódami právnej komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného právne úpravy Rakúska a Nemecka napríklad:
- rakúsky reformný Spolkový zákon o práve týkajúcom sa detí a mena (Kindschafts- und Namensrechts-Änderungsgesetz 2013 – KindNamRÄG 2013) z 11.1.2013, ktorý vstúpil do účinnosti od 1.2.2013,
- nemecký BGB a rakúsky ABGB,
- nemecký Gesetz zur Aus- und Durchführung bestimmter Rechtsinstrumente auf dem Gebiet des internationalen Familienrechts (Internationales Familienrechtsverfahrensgesetz – IntFamRVG.
Návrhy zmien a doplnení vychádzajú osobitne z praxe súdov, ako aj úradov práce, sociálnych vecí rodiny. V procese tvorby boli prehodnotené aktuálne procesné predpisy, ako aj predpisy rodinného práva s cieľom identifikovať dôvody rôznych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov a na ktoré reaguje predkladaný návrh. V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, ako aj možností zlepšenia predchádzania umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately priamo nadväzuje na zákon o rodine, ako aj na časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúce postupy súdu v starostlivosti o maloletých, aj v prípade návrhu novely zákona o rodine a novely Občianskeho súdneho poriadku je potrebné zabezpečiť, aby boli navrhované zmeny premietnuté aj v právnej úprave sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj novela Občianskeho súdneho poriadku a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a návrh novely zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, ktorá reaguje na návrhy predložené v čl. I, konkrétne návrh na zjednotenie odberného miesta pre poukazovanie výživného detí v pestúnskej starostlivosti a v náhradnej osobnej starostlivosti a na zrušenie ustanovení o tzv. predpestúnskej starostlivosti na základe Nálezu Ústavného súdu (615 z 18. októbra 2006).
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky
Predkladaným návrhom novely sú napĺňané záväzky vlády Slovenskej republiky v častiach Programového vyhlásenia :
· Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhne orientáciu najmä na také hodnoty ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečenia prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývanie a sociálnu politiku.
· Vláda Slovenskej republiky vytvorí stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov.
· Vláda Slovenskej republiky presadí aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu a dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro.
· Vláda Slovenskej republiky prijme v oblasti rodinnej politiky tieto opatrenia:
a) vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu a preto podrobí odbornej analýze procesné predpisy a predpisy rodinného práva v častiach týkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti,
b) podporiť ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí.
Ciele novely
Konkrétne ciele novely sú širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu možno poukázať v tejto časti dôvodovej správy len na vybrané ciele a prínosy v bodoch:
· Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa - legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine. Návrh nemá ambície v čl. 5 definovať záujem dieťaťa, ale chce ponúknuť príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.
· Legislatívne prízvukovanie zásady, že rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods. 3) rovnoprávni (napríklad špecifikáciou otázky odsťahovania sa dieťaťa z miesta bydliska v rámci Slovenska).
· Zjednoznačnenie podmienok práva styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom v prípadoch, že ide o dieťa nezosobášených rodičov a zrušenie administratívnej prekážky, pre starých rodičov, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) pri splnení podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak majú záujem si dieťa nechať zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.
· Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp. vhodné sanovať rodinu.
· Vhodnejšie a plnohodnotnejšie zakotvenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor, tak aby bola vnútroštátna úprava plne v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa.
· Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným resp. rizikovým premiestnením do zahraničia - navrhuje sa, aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu (návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa, súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania a pod.).
· Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré má byť len výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. následne do pestúnskej starostlivosti.
· Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). Týmto nálezom bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. V návrhu zákona sa novelizuje úprava začiatku plynutia zapieracej lehoty a to na moment, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnosti dôvodne spochybňujúcej jeho otcovstvo, tak aby boli rešpektované práva garantované v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhuje sa, aby manžel matky mohol do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa zaprieť na súde, že je jeho otcom.
· Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané v Občianskom súdnom poriadku. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy. Nové pravidla konania majú zrýchliť a zefektívniť konanie o návrate.
· Podpora ochrany detí významným legislatívnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku - návrhom nového integrovaného procesného mechanizmu výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti o deti. Súčasťou novely je návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa a vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu súčasnými inštitútmi práva. Pôjde o rýchly a efektívny proces, ktorý má v zákone nastavených viacero garancií proti prípadnému zneužívaniu zo strany štátu.
· Zdôraznenie v zásadách, na ktorých je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa, t.j. aby sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri riešení situácie dieťaťa volil a uplatňoval primárne opatrenia zamerané na zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov a ak to nie je možné, tak na zabezpečenie starostlivosti o dieťa jeho príbuznými.
· Zlepšenie situácie v zisťovaní názoru dieťaťa a zlepenie procesu určovania a posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa prostredníctvom prvkov v novonavrhovanej základnej zásade rodinného práva (zlepšenie podmienok pre vypočutie názoru dieťaťa na účely súdnych aj administratívnych konaní).
· Zlepšenie podmienok na overenie informácií, že je dieťa vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
· Zlepšenie podmienok pre výkon výchovných opatrení, vrátane vyhodnocovania účelu výchovných opatrení.
· Zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti (tak kvality starostlivosti ako aj preskúmavanie toho, či rodičia nemôžu prevziať osobnú starostlivosť o dieťa).
· Podpora možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín - rozšírenie (čiastkovo) možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín (doplnenie možnosti výkonu odborných metód na sanáciu)
· Zlepšenie odbornej pomoci náhradným rodičom.
· Zlepšenie situácie v oblasti poskytovania informácii subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany detí a koordinácie odbornej pomoci deťom.
· Riešenie situácie opakovaných oznámení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa výkonom oprávnení nepreukázali.
· Rozšírenie možnosti zabezpečovania výkonu niektorých opatrení prostredníctvom akreditovaných subjektov (priority úradov) aj o zabezpečenie výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka (nový zákon o sociálnej práci, ktorý počíta aj s výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka na základe povolenia).
Navrhovaná novela zákona je vypracovaná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Návrh novely zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať ani sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely má pozitívny sociálny vplyv osobitne v časti prístupu k právam.

čl. I (Zákon o rodine)

čl. I bod 1.
V základných zásadách sa dopĺňa veta o tom, čo tvorí najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa. Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi (rozhodnutiami) dieťaťa majú rešpektovať základné právo dieťaťa, podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí (podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v II. časti bod 3 Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009 je ustanovené: Vzhľadom k tomu, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí, je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí, či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.). Doplnenie zásady napĺňa záväzok Programového vyhlásenia vlády SR - podporiť ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa …

čl. I bod 2.
Novou zásadou sa utvrdzuje skutočnosť, že obaja nositelia rodičových práv a povinnosti sú rovnocenní. Ustanovením sa má deklarovať princíp, ktorý je už vyjadrený vo viacerých ustanoveniach normatívnej časti zákona o rodine (napr. § 28 ods. 2, § 31 ods. 2, § 35).

čl. I bod 3.
Popri odkaze na zásadu záujmu dieťaťa v normatívnej časti zákona o rodine, či v iných zákonoch (napr. § 23 ods. 2 druhá veta, § 24 ods. 3, § 44 ods. 4, § 45 ods. 1, § 54 ods. 5, § 59 ods. 4 zákona o rodine; § 1 ods. 2 písm. a/, § 6 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) doplnením článku čl. 5 v zákone o rodine táto významná zásada Dohovoru o právach dieťaťa získava svoje patričné kardinálne miesto v rodinnom práve v postavení základnej zásady zákona o rodine. Dôvodom úpravy novej zásady je, aby súd a všetky osoby, ktoré vykonávajú voči dieťaťu svoje práva a povinnosti, mali záujem dieťaťa na zreteli, aby ho starostlivo posudzovali a zodpovedne určovali. Motívov návrhu tohto doplnenia bolo viacero. Jedným je skutočnosť, že Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach dieťaťa (v roku 2014 sa v medzinárodnom spoločenstve oslávilo 25. výročie platnosti dohovoru), ktorý okrem …

čl. I bod 4.
Návrh na zmenu ustanovenia má zvýrazniť už dnes existujúci princíp, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimočným zásahom do výkonu rodičovského práva (ultima ratio). Taktiež sa návrhom zvýrazňuje už dnes platný princíp subsidiarity medzi obmedzením styku a zákazom styku. Na základe tohto princípu má súd v konkrétnej situácii posudzovania záujmu dieťaťa a zásahu do rodičovského práva spravidla skúmať či záujem dieťaťa nemožno lepšie dosiahnuť obmedzením styku rodiča s dieťaťom. Ak to však nie je možné, až v tomto prípade súd zvolí ochranu záujmu dieťaťa vo forme zákazu styku.

čl. I bod 5.
Podľa súčasnej právnej úpravy môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi upravený styk s dieťaťom. Navrhuje sa vzhľadom na pretrvávajúce interpretačné a praktické problémy s aktuálnym znením upraviť znenie ustanovenia. Je nereálne, aby nastala situácia, v ktorej by súd aj bez návrhu, t.j. bez prejavu vôle rodiča, ktorého právo styku je znemožňované, mohol zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti a takpovediac proti jeho vôli zveril dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

čl. I bod 6.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o rodine prevzal zo zrušeného zákona č. 94/1993 Zb. o rodine niekoľko ustanovení vrátane terminológie, ocitol sa aj v novom zákone o rodine pojem „vývoj“ dieťaťa, ktorý nie je vecne správny (v súvislosti s človekom pojem vývoj v podstate znamená historický proces zmien počas ktorého prebiehal/prebieha vývoj ľudského druhu – fylogenéza a slovo vývin - ontogenéza pomenováva individuálny proces zmien konkrétneho jednotlivca). Z právneho a legislatívneho pohľadu nie je nevyhnutné vykonať zmeny v pojme, ktorý používa zákon o rodine, avšak vzhľadom na to, že sa v bodoch 1 a 3 navrhujú doplnenia základných zásad zákona o rodine a tieto zmeny a doplnenia obsahujú aj doplnenia zohľadňujúce individuálny proces zmien dieťaťa, t.j. používajú pojem vývin, navrhuje sa, aby základné zásady používali vecne správny pojem a v tejto súvislosti, aby bola zjednotená terminológia v celom znení zákona /§ 28 ods. 1 písm. a), § 30 ods. 3 a § 37 ods. 2 písm. c)/.

čl. I bod 7.
Rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods. 3) rovnoprávni. Zákon rovnako predpokladá, že sa rodičia osobitne pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností dohodnú a pre prípad, že sa v podstatných veciach nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Na účely určenia toho, čo je podstatnou vecou, zákon výpočtom uvádza príklady podstatných vecí súvisiacich rodičovskými právami a povinnosťami, pričom demonštratívny výpočet umožňuje, aby súd vyhodnotil ako podstatnú vec aj vec ktorá nie je uvedená priamo v zákone. V tejto súvislosti bolo potrebné upraviť resp. spresniť ďalšiu explicitne spomenutú podstatnú otázku a to pojem „vysťahovanie“. Z pohľadu praxe sa tento javí byť jednak zastaraný a jednak nevystihujúci podstatu. Zmena bydliska resp. odsťahovanie sa (ktorá bude mať za následok aj zmenu obvyklého pobytu) je vhodnejšia a je zrozumiteľnejšia aj pre samotných adresátov tejto povinnosti, t.j. rodičov. Vzhľadom na rôznu prax sa taktiež navrhuje, rovnako ako napríklad v prípade …

čl. I bod 8.
Dôvodom návrhu na doplnenie § 36 ods. 1 je možnosť rôznych interpretácií aktuálneho znenia ustanovenia. V § 36 ods. 1 je upravený výkon rodičovských práv a povinností a úprava styku, ktorá nie je spojená s rozvodom manželstva, t.j. úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku v prípadoch, keď rodičia nie sú manželia alebo sú manželia a nežijú spolu. Text celého odseku je venovaný výlučne rodičom bez uvedenia situácie úpravy styku dieťaťa s príbuznými a blízkymi (čím sa aj odkaz na primerané použitie ustanovení § 25 a § 26 môže zúžiť výkladom len na rodičov). Práve táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti, nakoľko ochrana práv starých rodičov a iných blízkych osôb na styk s dieťaťom po rozvode manželstva je vyslovene upravená v § 25 ods. 5 a rovnaká ochrana práv starých rodičov a blízkych osôb je vyslovené upravená aj v ods. 2 § 36 v jednoznačne pomenovanej situácii zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Nakoľko je nespochybniteľné, že …

čl. I bod 9.
Jedným z výchovných opatrení, ktoré môže byť uložené, je uloženie povinnosti dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach a práve určenie toho, kde sa má toto výchovné opatrenie vykonať priamo v zákone spôsobuje v praxi problémy. Dôvodom problémov je, že aj keď sa v praxi tento pojem bežne používa, v právnom poriadku Slovenskej republiky sa týmto pojmom označuje konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb v ktorom sa navyše žiadne výchovné opatrenie nemôže vykonávať. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie určenia miesta výkonu tohto výchovného opatrenia priamo v texte zákona.

čl. I bod 10. až 13.
Už z aktuálnej právnej úpravy systému náhradnej starostlivosti vyplýva, že ústavná starostlivosť je výnimočným riešením situácie dieťaťa o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať jeho rodičia. V procese prípravy návrhu novely boli prehodnotené aktuálne ustanovenia upravujúce ústavnú starostlivosť a výsledkom prehodnotenia je návrh vzájomne sa dopĺňajúcich zmien úpravy výchovných opatrení (osobitne tzv. pobytového charakteru) ako krátkodobých a vo svojej podstate preventívnych opatrení súdu a úpravy ustanovení upravujúcich ústavnú starostlivosť. Ústavnú starostlivosť je možné nariadiť podľa § 54 ods. 2 okrem iného až vtedy, keď iné výchovné opatrenia neviedli k náprave s tým, že výnimočne je možné ústavnú starostlivosť nariadiť aj keď jej nariadeniu nepredchádzali výchovné opatrenia. Ak súd nariadil ústavnú z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov môže v rozhodnutí určiť rodičom aj primeranú lehotu na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa. Vychádzajúc z praktických skúseností súdov aj orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je určovanie lehôt rodičom na sanáciu rodinného prostredia v čase, keď je už nariadená …

čl. I bod 14.
V súvislosti s navrhovanými zmenami v koncepcii výchovných opatrení je potrebné vykonať aj zmenu v hodnotení účinnosti výchovného opatrenia tak, aby celkové zhodnotenie plnenia účelu výchovného opatrenia bolo vykonané pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd. Len tak je možné zabezpečiť včasné zhodnotenie situácie dieťaťa, posúdiť a určiť záujem dieťaťa.

čl. I bod 15.
Podľa Všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa k právu dieťaťa byť vypočuté vo veciach zisťovania názoru dieťaťa nemožno začínať s predpokladom, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoj názor napr. pre vek alebo rozumovú vyspelosť, nie je na dieťati aby dokázalo svoju schopnosť vyjadriť svoj názor. Článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa zakladá právo každého dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoj názor slobodne vyjadriť názor na všetky záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, a následného práva na riadne zváženie tohto názoru podľa veku dieťaťa a jeho úrovne vyspelosti. Aktuálne znenie § 43 viaže kritérium veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa už k právu na vyjadrenie názoru z tohto dôvodu sa navrhuje zmena prvej vety a dosiahnuť tak plný súlad zákona s Dohovorom o právach dieťaťa.

čl. I bod 16.
Osoba, ktorej má byť zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí splniť zákonom ustanovené predpoklady napr. aj predpoklad, že spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti bude zaručené, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa. Náhradná osobná starostlivosť, ktorej podstatou je formálna starostlivosť príbuzných a blízkych osôb dieťaťa je preferovanou formou náhradnej starostlivosti o dieťa, podporovanou priorizáciu tejto formy riešenia v príslušných právnych predpisoch ako aj finančne. V praxi sa však objavujú aj snahy o usporiadanie vzťahov k dieťaťu formou náhradnej starostlivosti, ktoré spochybňujú základný predpoklad zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. že takéto zverenie je v záujme dieťaťa. Pochybnosti vznikajú osobitne pri návrhoch na náhradnú osobnú starostlivosť, ktorých výsledkom by mohlo byť krížové usporiadanie vzťahov k deťom v rámci blízkej aj širšej rodiny a preto sa v záujme zníženia rizika zneužívania inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti, navrhuje jednoznačne upraviť, že osobe, ktorá sa aktuálne osobne nestará o svoje dieťa z dôvodu, že …

čl. I bod 17.
V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie. Návrh reaguje nie na časté, ale sporadicky sa objavujúce prípady, kedy najbližšia rodina dieťaťa má trvalý pobyt v inej krajine EÚ (najčastejšie v Českej republike).

čl. I bod 18.
Nakoľko je náhradná osobná starostlivosť štátom garantovaná náhradná forma starostlivosti a jej výkon musí byť v záujme dieťaťa, je vylúčené, aby súd a štátne orgány ktoré sú povinné sledovať úroveň vykonávania náhradnej starostlivosti o dieťa nedisponovali informáciou o pobyte dieťaťa, navyše ak ide o pobyt dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto (rovnako ako u pestúnskej starostlivosti), aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžky pobytu. Návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa. Súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa (napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania …

čl. I bod 19.
V čase prípravy zákona o rodine platila v Slovenskej republike právna úprava finančnej podpory náhradnej starostlivosti formou príspevkov od štátu podľa ktorej bola príspevkami podporovaná len pestúnska starostlivosť a poručníctvo (v prípade ak sa poručník osobne stará o dieťa). Preto aj zákon o rodine reagoval len na túto situáciu, t.j. výživné na dieťa v pestúnskej starostlivosti rodičia podľa zákona o rodine poukazujú úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý plní úlohy odberného miesta výživného a zároveň poukazuje pestúnom príspevky (v prípade, ak je výživné vyššie ako príspevky na dieťa rozdiel je poukazovaný dieťaťu). Tento mechanizmus je osvedčený a odbremeňuje pestúnov od povinností smerom k výživnému dieťaťa. Od roku 2008 je na Slovenku účinná nová právna úprava podpory náhradnej starostlivosti, ktorá zaviedla aj finančnú podporu detí v náhradnej osobnej starostlivosti, z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bola osvedčená konštrukcia s pestúnskej starostlivosti uplatňovaná aj v prípade náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň sa navrhuje vzhľadom na praktické skúsenosti z pestúnskej starostlivosti jednoznačne upraviť, …

čl. I bod 20.
Sledovanie účelu pestúnskej starostlivosti je aktuálne upravené vo vykonávacom predpise – vyhláške č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy – ďalej len Spravovací poriadok (§ 91 a nasl.). Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy – pestúni sú viazaní najmenej dvakrát ročne predkladať súdu správu o výkone pestúnskej starostlivosti a súd môže sledovať výkon pestúnskej starostlivosti aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately V novelizačnom bode 25 sa navrhuje upraviť priamo v zákone povinnosť súdu hodnotiť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pestúnsku starostlivosť a to nielen kvalitu pestúnskej starostlivosti ale aj overenie skutočnosti či trvajú dôvody náhradného riešenia osobnej starostlivosti o dieťa. Nakoľko do sústavy náhradnej starostlivosti patrí aj náhradná osobná starostlivosť navrhuje sa rovnako ako v prípade pestúnskej starostlivosti (ale aj ústavnej starostlivosti a …

čl. I bod 21.
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 22.
Z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v novelizačnom bode 16 k náhradnej osobnej starostlivosti sa navrhuje, aby osobe, ktorá sa na základe rozhodnutia súdu aktuálne osobne nestará o svoje dieťa nemohlo byť zverené dieťa do pestúnskej starostlivosti.

čl. I bod 23.
Podľa Nálezu Ústavného súdu (615 z 18. októbra 2006) ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety zákona nie je v súlade s čl. 41 ods. 4 druhou vetou Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 32 ods. 4 druhou vetou Listiny základných práv a slobôd a s čl. 9 prvým bodom prvou vetou Dohovoru o právach dieťaťa. Ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety zákona nie je platné a tým sa celý § 49 stal nadbytočný, navrhuje sa preto jeho vypustenie.

čl. I bod 24.
Nakoľko pestúnska starostlivosť, rovnako ako náhradná osobná starostlivosť (porovnaj navrhovanú úpravu v bode 18) je štátom garantovaná (organizovaná) náhradná forma starostlivosti o dieťa a súd v súčinnosti so štátnymi orgánmi sleduje aby jej výkon bol v záujme dieťaťa je vylúčené, aby súd a štátne orgány nedisponovali informáciou o pobyte dieťaťa a podrobnostiach tohto pobytu (ani doterajšia úprava povinnosti pestúna, aby najmenej dvakrát do roka predkladal súdu správu o maloletom dieťati nie je na tento účel efektívna). Navrhuje sa preto rovnako ako u náhradnej osobnej starostlivosti, aby bol pestún povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa z územia Slovenskej republiky na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu. Návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie ako povoľovacie konanie o vycestovaní dieťaťa. Súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri …

čl. I bod 25.
Navrhuje sa, aby polročné sledovanie výkonu pestúnskej starostlivosti upravené v Spravovacom poriadku bolo v podobe zhodnocovania kvality starostlivosti a trvania dôvodov pre ktoré nemôžu rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa upravené priamo v zákone. Účelom návrhu je sledovať úroveň osobnej starostlivosti o dieťa pestúnom a podobne ako v prípade ústavnej starostlivosti aj priebežne skúmať, či neodpadli dôvody pre ktoré bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rodičov.

čl. I bod 26.
Navrhuje sa vyriešiť aplikačný problém, nakoľko úrad práce, sociálnych vecí rodiny ako odberné miesto výživného na dieťa v pestúnskej starostlivosti (a poskytovateľ príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti) nemá na jednej strane legitímny dôvod preberať výživné za plnoleté dieťa avšak rozhodnutie súdu, ktorým je uložená povinnosť rodičom poukazovať výživné úradu je platné, je preto potrebné jednoznačne upraviť, že úrad práce, sociálnych vecí rodiny je odberným miestom výživného dieťaťa len do jeho plnoletosti.

čl. I bod 27.
Legislatívno-technická úprava

čl. I bod 28 až 30.
Nariadenie ústavnej starostlivosti je výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. následne do pestúnskej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že súd má vyslovene upravenú povinnosť skúmať, či dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. pestúnskej starostlivosti a z § 44 je vyvodzovaná priorita jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti (t.j. priorita starostlivosti príbuznými a osobami blízkymi dieťaťu – náhradná osobná starostlivosť, a ak takáto možnosť nie je tak pestúnska starostlivosť a až ako posledné riešenie ústavná starostlivosť), navrhuje sa zosúladiť text prvej vety ods. 1 § 54 so znením § 44. Je nevyhnutné opakovane legislatívne potvrdiť princíp vzťahov a priority medzi jednotlivými druhmi náhradnej starostlivosti. Má platiť, že náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné …

čl. I bod 31.
Podľa ods. 62 Všeobecného komentára Výboru OSN č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu ak sa oddelenie dieťaťa od rodiny stane nevyhnutným, rozhodujúce osoby musia zaručiť, aby dieťa, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším záujmom, udržiavalo spojenie a vzťahy so svojimi rodičmi a rodinou (súrodencami, príbuznými a osobami, ku ktorým má silný osobný vzťah). Pri rozhodnutiach o frekvencii a dĺžke návštev alebo iného kontaktu pri umiestnení dieťaťa mimo rodiny je nevyhnutné zohľadniť kvalitu vzťahov a potrebu ich udržiavania. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele utvára široký priestor pre udržiavanie resp. zlepšovanie vzťahov detí umiestnených v zariadeniach s ich rodičmi, starými rodičmi, súrodencami a ďalšími blízkymi osobami je však potrebné doplniť do zákona rodine aby súd pri zvažovaní miesta výkonu ústavnej starostlivosti prihliadal nielen na zachovanie a udržiavanie súrodeneckých väzieb ale aj na udržiavanie väzieb s rodičmi a inými blízkymi osobami dieťaťa.

čl. I bod 32.
Z pôvodného zákona č. 94/1993 Zb. o rodine bola okrem iného prevzatá aj možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19. roku veku, pôvodne bola táto možnosť využívaná v prípadoch kedy nemali deti ukončené štúdium. V súčasnosti však neexistuje legitímny dôvod pre predĺženie ústavnej starostlivosti v prípade plnoletej fyzickej osoby, z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť toto ustanovenie. Na túto zmenu reaguje aj zmena v právnej úprave v § 176 ods. 1 OSP (čl. II bod 2).

čl. I bod 33.
Zariadenie je podľa § 81 ods. 2 miestom na ktoré má povinná osoba poukazovať výživné na maloleté dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti. Keďže povinnými sú rodičia a zariadenie má postavenie platobného miesta nakoľko oprávneným je stále dieťa, navrhuje sa, aby zákon ustanovil priamo právo zariadenia ako subjektu ktorý zabezpečuje náhradnú starostlivosť o dieťa, konať vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa v prípade neplanenia vyživovacej povinnosti povinnými.

čl. I bod 34.
Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. V rozhodnutí PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.) bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že subjektívna lehota ustanovená na podanie zapieracej žaloby v napadnutom ustanovení resp. podmienky plynutia uvedenej lehoty nezohľadňujú fakt, že …

čl. I bod 35 až 37.
Doposiaľ nebola v zákone vysporiadaná situácia ak rodič - žena požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom a samotné utajenie osoby v súvislosti s pôrodom prostredníctvom osobitného režimu nakladania so zdravotnou dokumentáciou rodičky nie je jednoznačným riešením pre rodinnoprávne vzťahy. Je možné vychádzať z faktu, že matka nie je známa, ale to nemení nič na skutočnosti, že matka môže v lehote šiestich týždňov odo dňa pôrodu odvolať svoju žiadať o utajenie svojej osoby. Situáciu nie je možné prirovnať ani k opusteniu dieťaťa prostredníctvom verejného inkubátora, na ktorý je možné aplikovať postup ako v situácii, keď rodiča počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem. Navrhuje sa preto, pristupovať aj k prípadom tzv. utajených pôrodov rovnako ako v prípadoch, keď rodiča počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem.

čl. I bod 38.
Navrhuje sa utvoriť podmienky na riešenie síce sporadicky sa objavujúcej situácie, avšak pre istotu konkrétnych detí mimoriadne problematickej situácie, kedy je dieťa zverené do starostlivosti budúcich osvojiteľov, ktorá musí trvať najmenej deväť mesiacov a budúci osvojiteľ nepodá po uplynutí tejto lehoty návrh na osvojenie. Navrhuje sa preto zákonom utvoriť možnosť pre súd na zrušenie predosvojiteľskej starostlivosti, ak počas doby osemnástich mesiacov (t.j. raz tak dlhej doby ako je zákonom stanovená minimálna doba predosvojiteľskej starostlivosti) nepodá budúci osvojiteľ návrh na osvojenie. Predkladateľ má za to že rok a pol je dostatočne dlhá doba na zváženie skutočného záujmu o osvojenie si dieťaťa.

čl. I bod 39.
Legislatívno-technická úprava

čl. I bod 40.
V odseku 1 a v odseku 2 sa reaguje na situáciu, ktorú vyvolali účinky rozhodnutia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). (porovnaj bod 34). Nález spôsobil, že s účinnosťou od 7. septembra 2008 dotknuté ustanovenie stratilo platnosť. Preto je potrebné prijať prechodné ustanovenia tak, že môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom dieťaťa a to do 31. decembra 2018. Podmienkou je, že sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016 a že ide o dieťa, ktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke. Ďalej platí, že konanie o zapretí otcovstva manželom matky dieťaťa alebo opatrovníkom manžela o ktorom súd nerozhodol do 31. decembra 2015 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. januára 2016. Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného …

čl. II (Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1.
Rozširuje sa oprávnenie prokurátora podať v konaní starostlivosti o maloletých podať návrh na uloženie výchovného opatrenia osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom. Návrh reaguje na zistenia Generálnej prokuratúry SR, že aj napriek tomu, že Trestným zákonom (zákon č. 300/2005 Z. z.) sa znížila veková hranica trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov, prokuratúra pozoruje pretrvávanie a v niektorých prípadoch aj nárast činnosti inak trestnej u osôb mladších ako 14 rokov, ktoré ale pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné. Trestné stíhanie sa po zistení osoby, ktorá mala trestný čin spáchať spravidla ani nezačne (ak je táto osoba zjavná už z trestného oznámenia, čo je špecifické najmä pre násilnú trestnú činnosť) a trestné oznámenie je podľa § 196 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pre neprípustnosť trestného stíhania odložené, resp. trestné stíhanie je z rovnakého dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zastavené.

čl. II bod 2.
V nadväznosti na navrhovanú zmenu v zákone o rodine, kde sa navrhuje vylúčiť možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19 roku veku, mení sa aj dané ustanovenie procesného predpisu.

čl. II bod 3.

čl. II § 178a až § 178j
V ustanoveniach § 178a až § 178j sa navrhuje nový druh konania s názvom: Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Nadväzuje sa na konanie o návrat maloletého dieťa podľa haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ozn. č. 119/2001 Z.z.), ďalej len „dohovor“ a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ďalej len „nariadenie Brusel IIa“, má charakter sui generis a všeobecná úprava konania vo veciach starostlivosti sa ukázala ako nedostatočná. O nedostatočných účinkoch dnes platných procesných ustanovení svedčí viacero prípadov, v ktorých bolo Európskym súdom pre ľudské práva a slobody konštatované voči Slovenskej republike, že došlo k porušeniu práva na rodinný a súkromný život a k prieťahom v konaní, keď rodič žiadal slovenské súdy o návrat uneseného dieťaťa. Čiastočnou legislatívnou inšpiráciou bola úprava v nemeckom vykonávacom zákone (Gesetz zur Aus- und Durchführung bestimmter Rechtsinstrumente …

čl. II § 178b
Ustanovenie osobitným spôsobom vymedzuje účastníkov konania z dôvodu zabezpečenia efektivity navrhovaného druhu konania. Navrhuje sa vymedziť účastníka konania podľa tzv. druhej definície účastníctva,[13] t.j. účastníkom konania je subjekt, ktorého označí zákon. Za účastníkov označuje navrhovateľa t.j. ten, kto tvrdí, že jeho opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, bolo porušené (§ 178b ods. 1 písm. a), tzv. únoscu t.j. ten, kto podľa tvrdenia navrhovateľa porušuje opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním (§ 178b ods. 1 písm. b) a samotné dieťa. Aj keď vo veľkej väčšine prípadov pôjde o tzv. rodičovské únosy, znenie počíta s možnosťou, že pôjde o inú osobu, u ktorej sa dieťa nachádza (prarodič, iný príbuzný či cudzia osoba). Vychádza pritom z pôsobnosti dohovoru a nariadenia Brusel IIa, ktoré neobmedzujú svoju pôsobnosť len na rodičov - únoscov. Ustanovenie používa pojem „opatrovnícke právo“ v …

čl. II § 178c
Konanie o návrat dieťaťa je návrhové konania a preto sa začína len na návrh.

čl. II § 178d
V záujme zabezpečenia rýchleho priebehu a ukončenia konania sa ukladá navrhovateľovi, aby jeho návrh bol úplný z hľadiska preukázateľnosti jeho žiadosti o návrat. Z dôvodu podpory zmierneho riešenia situácia, ktorej dáva dohovor aj nariadenie Brusel IIa v týchto veciach prioritu, sa vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol aj informáciu o mediácii. Toto má motivovať navrhovateľa k uskutočneniu mediácie a taktiež poskytnúť súdu informáciu tom, či je možnosť dosiahnuť zmierlivé riešenie v rámci konania. Službu mediácie v prípade únosov poskytuje napríklad Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.[14] Odsek 2 ustanovuje povinnosť uviesť adresu doručovania v SR v prípadoch, že navrhovateľ nie je zastúpený v konaní advokátom. To je z dôvodu, aby súd v prípade komunikácie s navrhovateľom nemusel doručovať písomnosti do cudziny (vyhotovovanie prekladov a doručovanie by znemožnilo vykonať konanie v krátkom čase).

čl. II § 178e
V konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.

čl. II § 178f
O dočasnej úprave styku žalobcu s dieťaťom rozhodne súd v tomto konaní len na návrh navrhovateľa, čo súvisí s charakterom daného konania o návrate a mimoriadnym charakterom takejto dočasnej úpravy styku s dieťaťom v jeho kontexte. Cieľom je, aby navrhovateľ nestratil kontakt s dieťaťom, ktoré mu bolo unesené a aby nedošlo k odcudzeniu.

čl. II § 178g
Ustanovenie upravuje postup súdu po začatí konania. Krátke časové lehoty súvisia s charakterom konania a lehotou 6 týždňov, ktorá vyplýva z dohovoru a nariadenia Brusel IIa. Upravuje sa inštitút kvalifikovanej výzvy smerujúcej k zabezpečeniu urýchleného rozhodnutia veci a prípadnej možnosti rozhodnúť vo veci bez pojednávania.

čl. II § 178h
Rovnako ako iné ustanovenia aj toto navrhované ustanovenie má zohľadniť krátke časové lehoty, ktoré súvisia s charakterom konania a s lehotou 6 týždňov. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali, alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

čl. II § 178i
Súd rozhoduje uznesením. Navrhovanou úpravou sa má odstrániť doterajšia prax, že už prvostupňový súd zaväzoval rodiča – únoscu na plnenie neprávoplatného rozhodnutia. Rodičovi tak bola odňatá faktická možnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie. O to dôležitejšie je navrhované ustanovenie, keďže návrh zavádza neprípustnosť dovolania a mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu v tomto druhu konaní.

čl. II § 178j
Odsek 1 určuje lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci, ktorá sa odvíja z úpravy v dohovore a povinnosti vyplývajúce z čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIa. Odsek 2 upravuje možnosť podmieniť návrat dieťaťa zárukami zo strany žalobcu či inými vhodnými opatreniami vydanými orgánmi štátu, do ktorého sa má vrátiť dieťa. Ustanovenie poskytuje základ pre uplatnenie tzv. mirror orders (zrkadlové rozhodnutia), ktoré sa po vzore anglosaskom rozširujú aj do iných zmluvných štátov dohovoru. Odráža tiež znenie čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa. Záruky môže súdu predložiť či navrhnúť žalobca a súd si ich môže overiť prostredníctvom ústredného orgánu podľa dohovoru či prostredníctvom siete tzv. styčných sudcov. Rovnakým spôsobom si súd môže zabezpečiť informáciu, či vydanie zrkadlového rozhodnutia, t.j. rozhodnutia s podobným obsahom, prichádza v danom štáte do úvahy. Primeranosť záruky posudzujú súd v rámci svojho uváženia vzhľadom na okolnosti prípadu, napríklad zaistenie ubytovania, zabezpečenie dopravy do štátu obvyklého pobytu dieťaťa a pod. Odsek 3 obsahuje povinnosť osobitného poučenia o …

čl. II bod 4.

čl. II § 179b
Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých – všeobecné otázky: Súčasťou predkladaných návrhov na zmeny a doplnenia je aj návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň starostlivosti o dieťa súčasnými inštitútmi práva. Ide o koordinovanú a do seba zapadajúcu zmenu dvoch predpisov a to: zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele“).. Dôvodom tohto návrhu je aplikačná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a policajných zložiek, konkrétne skutočnosť, že a tieto orgány nemôžu dostatočne reagovať v situáciách, kedy je potrebné preveriť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa, vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu (ďalej len „stav dieťaťa“), nakoľko disponujú (často anonymnými) informáciami, …

čl. II § 179b ods. 1
V ustanovení odseku 1 sa konštituuje oprávnenie súdu povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby vstúpil do obydlia (povolenie sa zo zákona bude vzťahovať aj na otvorenie obydlia) na účel výkonu oprávnenia preverovať (preverovanie stavu dieťaťa). Povolenie sa zväčša bude vydávať bez toho, aby bolo začaté súdne konanie vo veci samej. Práve cieľom povolenia má byť umožnenie osobne a predovšetkým efektívne preverovať informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, čím má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostať k dispozícii dostatok informácií, aby mohol iniciovať opatrenia smerujúce na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa v následnom súdnom konaní. Podmienkou tohto povolenia je právna skutočnosť, že zamestnancovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebolo umožnené efektívne preverovať informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Je napríklad irelevantné, či osoba neumožňujúca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať svoje zákonné oprávnenie má alebo nemá užívací …

čl. II § 179b ods. 2
Z dôvodu zabezpečenia efektivity navrhovaného inštitútu sa navrhuje osobitne vymedziť miestnu príslušnosť súdu určenú obvodom obydlia dieťaťa, v ktorom sa dieťa nachádza a ďalej vymedziť účastníka konania podľa tzv. druhej definície účastníctva,[21] t.j. účastníkom konania je subjekt, ktorého označí zákon. Zákon výslovne upravuje, že účastníkom konania o povolení je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa. Osobu ktorá sa o dieťa osobne stará sa považuje osoba, ktorá je vo výpočte ustanovenia § 6 druhá veta zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a to: rodič, osvojiteľ, poručník, opatrovník a osoba, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ďalším ustanovením, ktoré zvyšuje efektivitu a rýchlosť rozhodovania súdu je to, že súd môže rozhodnúť o povolení aj bez výsluchu účastníka konania a bez nariadenia pojednávania.

čl. II § 179b ods. 3
Za efektivitu tohto nástroja sa súdu ukladá lehota rozhodnúť o návrhu bezodkladne. Najneskôr však do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti ustanovené osobitným predpisom. Na mysli sa má len návrh, ktorý môže podľa § 93f ods. 1 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele podať len orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately. Návrh má smerovať k povoleniu vstupu do obydlia na účel vykonania oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele t.j. oprávnenie osobne preverovať v prostredí uvedenom v § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele informácie o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Súd rozhodne vo forme uznesenia o povolení alebo uznesením o zamietnutí návrhu. Rozhodnutie sa v rovnakej lehote doručuje v mieste sídla súdu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej …

čl. II § 179b ods. 4 a ods. 5
Návrh upravuje náležitosti uznesenia o povolení. Súd v ňom označí - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého zamestnanec je oprávnený vstúpiť do obydlia na účely preverovania stavu dieťaťa, - obydlie vo vzťahu ku ktorému sa udeľuje povolenie a - dobu trvania povolenia. Ako garancia proti prípadnému šikanóznemu výkonu oprávnenia na základe povolenia je limitácia jeho trvania jasne stanovenými pravidlami. Maximálna doba platnosti je najviac sedem pracovných dní od jeho doručenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Samozrejme, že súd môže určiť v uznesení aj kratšiu lehotu platnosti. Ďalej uznesenie zaniká márnym uplynutím tejto lehoty alebo jeho vykonaním. Povolenie zaniká aj vtedy, ak plnoletá fyzická osoba nachádzajúca sa v obydlí umožnila orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately preverovať stav dieťaťa.

čl. II § 179b ods. 6
Povolenie sa ex lege vzťahuje nie len na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately označený vo výroku uznesenia, ale aj na policajta, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a prizvaným osobám ochranu a na orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prizvanú osobu, ktorá má napomôcť výkonu oprávnenia preverovať. Prizvanou osobou je najmä zástupca školy, školského zariadenia, zástupca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak s tým súhlasí. To znamená, že zákonodarca splnomocňuje najmä na vstup do obydlia vyššie uvedené osoby. Dané ustanovenie tak zabezpečuje legálnosť zásahu týchto osôb do základných práv a slobôd.

čl. II § 179b ods. 7
So zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je oprávnený vstúpiť policajt (§ 93g ods. 1 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) ako aj prizvaná osoba orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (porovnaj § 93g ods. 2 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) napríklad: zástupca školy, školského zariadenia, ošetrujúci lekár dieťaťa, zamestnanec akreditovaného subjektu, ak akreditovaný subjekt vykonával pre dieťa niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo iná fyzická osoba, ktorá môže napomôcť výkonu oprávnenia. Zákon však explicitne vyjadruje, že otvorenie obydlia zabezpečí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a nie príslušník Policajného zboru, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ochranu alebo nie prizvaná fyzická osoba. Tí sú oprávnení do obydlia vstúpiť a zotrvať v ňom.

čl. II bod 5.
V § 201 sa upravuje aktívna legitimácia na podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie povolenia podľa § 179b OSP len pre osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá oprávnenie podať odvolanie. Za osobu ktorá sa o dieťa osobne stará sa považuje osoba, ktorá je vo výpočte ustanovenia § 6 druhá veta zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a to: rodič, osvojiteľ, poručník, opatrovník a osoba, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

čl. II bod 6.
V § 221 sa osobitne upravuje možný spôsob rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie povolenia podľa § 179b OSP. Súd môže len zrušiť napadnuté rozhodnutie a konanie zastaviť. Inak má odvolací súd rozhodnutie potvrdiť.

čl. II bod 7. a 8.
Vzhľadom ku krátke časové lehoty v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní sa navrhuje, aby dovolanie a mimoriadne dovolanie neboli prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o návrhu o návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy.

čl. II bod 9. až 11.
Vzhľadom na to, že v § 179b ods. 1 sa uvádza legálna definícia obydlia a nie je vhodné aby si v rámci právneho predpisu konkurovali legálne definície, zjednocuje sa pojem obydlie aj v ustanovení § 273 ods. 4, § 273aa ods. 3 a § 273d ods. 2 písm. b).

čl. III. (Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele)

čl. III bod 1.
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava jednej zo zásad sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak sa o dieťa nemôžu starať jeho rodičia, má prednosť pred inými náhradnými formami starostlivosti o dieťa formálna starostlivosť príbuzných, t.j. náhradná osobná starostlivosť tak, ako to predpokladá zákon o rodine. Návrh úpravy vyjadruje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zvažovať pri voľbe opatrení pre dieťa primárne opatrenia, ktoré majú za cieľ zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov a v prípade, že to nie je v záujme dieťaťa, opatrenia ktoré majú za cieľ zabezpečenie starostlivosti príbuznými dieťaťa. Jedným z prvkov, ktorý musí byť posúdený a zohľadnený pri určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je zachovanie rodinného prostredia a udržiavanie vzťahov. Podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa je významným prvkom systému ochrany dieťaťa práve predchádzanie oddeleniu dieťaťa a zachovanie rodiny. Zakotvuje ho čl. 9 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, kde sa požaduje, aby „dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti …

čl. III bod 2.
Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú. Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa má podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) Výboru OSN pre deti o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu tri zložky. Okrem toho, že tvorí základný výkladový právny princíp (t.j. ak existuje možnosť viacerých výkladov, treba uprednostniť výklad, ktorý najúčinnejšie slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa), v rovine hmotného práva priznáva dieťaťu právo na posúdenie najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy so zárukou, že toto právo bude vykonané vždy. V rovine procesného práva vždy, keď treba prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní konkrétne dieťa (skupinu detí), rozhodovací proces musí zahŕňať posúdenie možného vplyvu (pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dané dieťa alebo deti. Podľa komentára aj odôvodnenie rozhodnutia musí preukázať explicitné zohľadnenie práva, t.j. musí byť vysvetlené, …

čl. III bod 3.
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

čl. III bod 4.
Nakoľko sa v novele zákona rodine navrhuje vypustenie dlhodobo obsolentných ustanovení (bod 23. čl. I), ktoré umožňovali so súhlasom rodičov zverenie dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny, je potrebné na túto skutočnosť zareagovať aj v aktuálnom znení zákona č. 305/2005 Z.z. vypustením možnosti zverenia dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny z jeho znenia.

čl. III bod 5. a 6.
S cieľom podporovať schopnosti rodičov starať sa o svoje deti a predchádzať tak krízovým situáciám v rodine, bolo v rámci prípravy právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v roku 2005 zahrnuté aj ustanovenie, ktoré o.i. utvára podmienky aj na rôzne aktivity na podporu plnenia funkcií rodiny. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v priebehu bezmála 10 rokov od účinnosti zákona vyprofilovali subjekty, ktoré vykonávajú aktivity na podporu plnenia rodičovských zručností špecifickým spôsobom fungovania, navrhuje sa doplnenie resp. spresnenie ustanovenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že súčasťou opatrení vykonávaných podľa §10 je aj vykonávanie svojpomocných aktivít organizovaných priamo rodičmi, t.j. aktivity svojpomocných rodinných/materských centier. Tak, ako na ostatné opatrenia, vykonávané podľa § 10, sa ani na svojpomocné aktivity rodičov nevzťahujú pre ich charakter ustanovenia o akreditácii a v prípade, že budú vykonávané kombináciou aktivity a účelovo usporiadaného prostredia, t.j. v zariadení, nebudú sa na ne vzťahovať ani ustanovenia o zariadeniach.

čl. III bod 7.
Súčasná právna úprava utvára podmienky na výkon rôznych opatrení v rôznych situáciách, v ktorých sa ocitajú deti a ich rodiny. V roku 2008, s účinnosťou od 1. januára 2009, boli do zákona doplnené rôzne opatrenia, ktorých podstatou je práca s dieťaťom a jeho rodinou, resp. náhradnou rodinou v konfliktnej situácii, v období adaptácie na novú situáciu a pod., Tieto opatrenia sa doplnili v snahe aspoň čiastočne saturovať napr. služby pre rodinu a ich výkon je zverovaný orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh novely zákona o rodine zdôrazňuje opatrenia súdu zamerané na sanáciu rodiny a zotrvanie, resp. návrat dieťaťa do starostlivosti jeho rodičov, utvára aj návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele priestor pre výkon rôznych opatrení na podporu sanácie rodiny dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov ako aj sanácie rodiny, z ktorej bolo dieťa vyňaté rozhodnutím súdu. Nakoľko opatrenia tohto charakteru z časti nepatria do primárnych úloh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí …

čl. III bod 8.
V 12. novelizačnom bode návrhu novely zákona o rodine sa navrhuje umožniť súdu okrem samotného výchovného opatrenia aj uloženie rôznych povinností rodičom resp. iným osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti na podporu plnenia účelu výchovného opatrenia. Navrhuje sa, aby takúto možnosť ukladania povinností mal len súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako správny orgán môže síce rozhodnúť v správnom konaní o tzv. ambulantných výchovných opatreniach upravených v § 12 zákona č. 305/2005 Z. z alebo v § 37 ods. 2 zákona rodine, avšak ukladanie povinností, ktorých znenie nie je možné naformulovať tak jednoznačne ako znenie výchovných opatrení, nie je možné zveriť správnemu orgánu.

čl. III bod 9.
V súvislosti s 12. novelizačným bodom návrhu novely zákona o rodine je potrebné zabezpečiť, aby súčasťou plánovania výchovného opatrenia v prípade, ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje súdu súčinnosť, bolo aj plánovanie spôsobu, akým bude zabezpečené plnenie povinnosti ak ju súd uloží. Zároveň boli doplnené subjekty, s ktorými môže orgán spolupracovať pri plánovaní výchovného opatrenia aj o iné osoby ako akreditované subjekty.

čl. III bod 10.
Navrhuje sa jednoznačnejšie upraviť postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prípadoch, kedy výchovné opatrenie, ktoré uložil, neplní svoj účel. Cieľom je jednoznačne definovať možnosť zmeny nielen po celkovom zhodnotení plnenia účelu výchovného opatrenia v lehote určenej v rozhodnutí, ale aj v prípade, ak výsledky priebežného hodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia ukazujú, že neplní svoj účel (t.j. nie až po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí). Zároveň sa navrhuje, aby aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal možnosť v prípade, že uložil výchovné opatrenie, rozhodnúť o jeho opakovaní (napr. pri uložení výchovného opatrenia povinnosti zúčastniť sa výchovného programu, výchovný program má svoju časovú dotáciu, výchovný program naplnil svoj účel len čiastočne, avšak jeho predĺžením, resp. zopakovaním, by mohol byť účel výchovného opatrenia splnený). Zároveň je potrebné upraviť aj možnosť zmeny subjektu, ak sa na jeho vykonávaní podieľala iná osoba alebo bol jeho výkon zabezpečený prostredníctvom inej osoby (napr. iného akreditovaného subjektu ak sa zistí, že ponúka pre …

čl. III bod 11.
Navrhuje sa v súvislosti s 14. novelizačným bodom v čl. 1 (v ktorom sa navrhuje zavedenie hodnotenia účinnosti výchovného opatrenia súdom tak, aby efektivitu zhodnotil pred uplynutím obdobia, ktoré uložil v rozhodnutí a následne, aby mohol včas podľa výsledku hodnotenia napr. rozhodnúť o inom výchovnom opatrení alebo o inom opatrení podľa zákona o rodine), aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý poskytuje súdu súčinnosť pri vykonávaní výchovného opatrenia, sledoval jeho účinky a mohol informovať súd o plnení účelu výchovného opatrenia ešte pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd v rozhodnutí.

čl. III bod 12.
Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately, zapojiť aj do skupinových výchovných, sociálnych a výchovno-rekreačných programov vykonávaných ambulantnou, celodennou alebo pobytovou formou. Tieto programy sú súčasťou vykonávaných opatrení. Výchovno-rekreačný program bol ako aktivita prevzatý z pôvodnej právnej úpravy sociálnej pomoci, podľa ktorej bolo možné pre deti organizovať tzv. výchovno-rekreačné tábory. S ohľadom na pochybnosti z praxe o vecnej správnosti takéhoto programu sa navrhuje vypustiť výchovno-rekreačný program, keďže deti potrebujú v rámci opatrení sociálnej kurately, primárne programy koncentrované na výchovu, resp. programy koncentrované napr. na získavanie sociálnych zručnosti.

čl. III bod 13.
V súvislosti s úlohami orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako kolízneho opatrovníka dieťaťa (na základe rozhodnutia súdu), je potrebné v ustanovení, ktoré upravuje základný rámec úloh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vystupujúceho v postavení strany v konaní ako procesný opatrovník pre situácie stretu záujmov alebo možného stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami dieťaťa (resp. stretu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca) jednoznačne upraviť, že náležitosti, ktoré zisťuje (rodinné pomery, sociálne pomery, rôzne informácie), zisťuje na účely výkonu funkcie, do ktorej bol ustanovený súdom. Súčasná formulácia pripúšťa rôzne interpretácie a preto je potrebné upraviť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že úlohy, ktoré plní orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolízny opatrovník robí preto, aby mohol zodpovedne zastupovať dieťa v situáciách stretu záujmov dieťaťa spravidla s jeho zákonným zástupcom tak, ako mu to náleží z postavenia účastníka konania.

čl. III bod 14.
Podľa ods. 3 § 100 Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Uvedené ustanovenie utvára podmienky na zabezpečenie práva dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka (odsek 2 článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom Výbor pre práva dieťaťa OSN zdôrazňuje, že sa toto ustanovenie vzťahuje bez obmedzenia na všetky relevantné súdne konania, ktoré sa dieťaťa týkajú. Na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nadväzuje § 21 zákona č. 305/2005 Z.z. ktoré upravuje situáciu, kedy takéto vypočutie dieťaťa súd zabezpečuje prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhuje sa do súčasného znenia ustanovenia jednoznačne doplniť, že dieťa má aj právo neuplatniť …

čl. III bod 15.
Legislatívno-technické doplnenie (navrhuje sa zaviesť aj v zákone č. 305/2005 Z. z. zaviesť rovnakú legislatívnu skratku pre zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča ako v zákone o rodine – náhradná osobná starostlivosť).

čl. III bod 16.
Rovnako ako v novelizačnom bode 11, ktorý sa vzťahuje k tzv. ambulantným výchovným opatreniam súdu, sa navrhuje v súvislosti s 14. novelizačným bodom v čl. 1 s doplniť aj pre situáciu výchovných opatrení súdu tzv. pobytového charakteru, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sledoval aj plnenie účelu tohto druhu výchovných opatrení vykonávaných v zariadení, aby mohol informovať súd o plnení výchovného opatrenia ešte pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd.

čl. III bod 17.
Legislatívno-technická úprava (súvisí s bodom 15)

čl. III bod 18. až 21.
Navrhuje sa vyriešiť aplikačný problém, kedy osoby, ktoré sú už aktuálne zapísané v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie, a ktorým bolo už sprostredkované nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom (ale zo zoznamu nemôžu byť vyčiarknuté, nakoľko majú toto dieťa zverené zatiaľ len do predosvojiteľskej starostlivosti alebo majú podaný návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti), majú záujem o sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu s ďalším dieťaťom. Navrhuje sa pripustiť, aby mohli byť takéto osoby zapísané v zozname opakovane na miesto, ktoré by im náležalo ako novým žiadateľom tak, aby sa mohli uchádzať aj o ďalšie dieťa, avšak aby neboli zároveň znevýhodnení tí žiadatelia, ktorým nebolo nadviazanie sprostredkovania osobného vzťahu s dieťaťom ešte sprostredkované. Navrhuje sa, aby sa aj v tomto prípade vzťahoval na záujemcov celý proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti ako ho upravuje zákon, s výnimkou prípravy, ktorá je zavedená už dnes napr. pre pestúnov, ktorí nemusia absolvovať celú prípravu v rozsahu aký im určí odborný tím.

čl. III bod 22.
V súvislosti s novelizačnými bodmi 20. a 25. čl. I ktorými sa navrhuje, aby súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotil v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a s obcou výkon náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti (najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej starostlivosti a tiež či rodičia nemôžu prevziať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti) sa navrhuje uložiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby zhodnotil najmenej raz za šesť mesiacov nielen kvalitu starostlivosti o deti v náhradnej rodine ale tiež, aby prehodnotil možnosť prevzatia starostlivosti o dieťa (ktoré sa zdržiava na území SR) jeho rodičmi. Náhradná starostlivosť je podľa zákona o rodine sústavou dočasných opatrení a je to štátom gestorovaný náhradný systém starostlivosti o deti v prípadoch, ak sa z dôvodov, ktoré uznal súd, nemôžu o dieťa starať jeho vlastní rodičia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby aj náhradná starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v záujme dieťaťa - aby deti neboli zbytočne umiestňované do náhradnej starostlivosti a …

čl. III bod 23. a 24.
V návrhu novely zákona o rodine sa okrem iného navrhuje vylúčiť možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19 roku veku. Tato možnosť bola prevzatá z predchádzajúceho zákona o rodine, avšak v dnešnej dobe ju nie je možné ničím vysvetliť. Z tohto dôvodu je potrebné aj v zákone č. 305/2005 Z.z. zareagovať na túto zmenu.

čl. III bod 25.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 5 a 6

čl. III bod 26.
Detto ako k bodu 23 a 24

čl. III bod 27. a 28.
Navrhuje sa v súvislosti s návrhom zmien právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj zákona o rodine v časti výchovných opatrení, aby sa koncepcia ktorú vypracováva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí nevzťahovala len na detské domovy, ale aj na ostatné zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonáva výchovné opatrenie resp. predbežné opatrenie.

čl. III bod 29.
Nakoľko sa v novele zákona o rodine navrhuje vypustenie dlhodobo obsolentných ustanovení, ktoré umožňovali so súhlasom rodičov zverenie dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny, je potrebné aj z pôsobnosti tohto úradu vypustiť túto kompetenciu.

čl. III bod 30. až 32.
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže za podmienok ustanovených zákonom zabezpečiť vykonávanie niektorých (zákonom určených) svojich kompetencií aj prostredníctvom akreditovaných subjektov. Toto opatrenie bolo zavedené z dôvodu, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má síce podľa zákona zabezpečiť aj napr. rôzne sociálne a výchovné programy, adaptačné programy a pod. avšak tieto nie je schopný orgán vykonávať sám a vzhľadom na ich povahu (pomáhajúcu) ako aj podstatu orgánu, by to spravidla nebolo ani vhodné. Zákon určuje, akým spôsobom môže zabezpečiť orgán vykonávanie týchto opatrení a nakoľko sa návrhom novely spektrum týchto opatrení rozširuje aj o metódy práce zamerané na sanáciu rodiny a podporu náhradnej rodiny a vypúšťajú sa výchovno-rekreačné programy, je potrebné tieto vecné zmeny zohľadniť aj v ustanoveniach, ktoré upravujú pôsobnosť a spôsob zabezpečovania opatrení prostredníctvom priorít. Zároveň sa navrhuje reagovať aj na nový zákon o sociálnej práci a umožniť výkon niektorých opatrení aj prostredníctvom sociálnych pracovníkov, ktorí majú povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. …

čl. III bod 33. a 34.
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výrazným spôsobom pôsobia neštátne subjekty na základe udelenej akreditácie. Zákon upravuje pomerene prísne podmienky na získanie a udržanie akreditácie, avšak doposiaľ nebola riešená situácia, kedy bola subjektu odňatá akreditácia z dôvodov na strane akreditovaného subjektu, takýto subjekt môže podľa aktuálneho znenia aj v prípade, že mu bola odňatia akreditácia napr. pre porušenie zákona okamžite požiadať o akreditáciu znova. Túto situáciu je potrebné riešiť a preto sa navrhuje, aby neodňatie akreditácie podľa § 85 (spôsobom vykonávania opatrení napr. ohrozil život a zdravie dieťaťa, nie je poistený, vykonáva opatrenia bez udelenia akreditácie, porušil pravidlá ochrany osobných údajov)v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie akreditácie bolo podmienkou udelenia akreditácie.

čl. III bod 35.
Utvorenie podmienok na výkon opatrení sociálnym pracovníkom s povolením na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka (v súvislosti s bodmi 30 až 32) je potrebné zohľadniť aj v ustanoveniach upravujúcich financovanie – navrhuje sa rovnaký mechanizmus ako pri financovaní výkonu opatrení akreditovaným subjektom v rámci priorít orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

čl. III bod 36.
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 4 a 29.

čl. III bod 37.
Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. V čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa je ustanovené právo dieťaťa byť vypočuté o.i. vo všetkých správnych konaniach, ktoré sa ho dotýkajú. Navrhuje sa preto, rovnako ako v súdnych konaniach jednoznačne upraviť priamo v zákone podmienky zabezpečenia tohto práva, t.j. nielen to, že dieťa toto právo v správnom konaní má a že vyjadrenie názoru je právom nie povinnosťou dieťaťa, ale aj prvky, ktoré musí proces zabezpečenia tohto práva obsahovať. Navrhuje sa vyslovene upraviť, že dieťaťu je potrebné poskytnúť informácie o jeho práve vyjadriť svoj názor o dôvodoch a následkoch vypočutia jeho názoru a potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec.

čl. III bod 38.

čl. III § 93b
Zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva v záujme dieťaťa rôzne úkony - napríklad navštevuje dieťa, vedie s ním rozhovor, osobne preveruje vhodnosť rodinného a náhradného rodinného prostredia dieťaťa, rovnako preveruje vhodnosť rodinného prostredia osôb, u ktorých sa dieťa zdržiava, resp. môže zdržiavať ( napr. fyzická osoba má záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti, súd koná o veci styku rodičov s dieťaťom a pod.). Preveruje úroveň starostlivosti o dieťa aj spôsobom zisťovania v škole dieťaťa, predškolskom zariadení, obci, u pediatra dieťaťa a ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v susedstve alebo overuje u zamestnávateľa rodičov, iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa ich predpoklady zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Za účelom zisťovania rôznych skutočností, resp. poskytnutia sociálneho poradenstva, pohovoru predvoláva rodiča, dieťa a pod. Je to tradičný spôsob výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V čase prípravy zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele nebolo potrebné zdôrazniť priamo v zákone tieto odborné činnosti procedurálneho charakteru, …

čl. III § 93c
V ods. 1 až 3 sa v nadväznosti na ustanovenie § 93b písm. g) a h) upravujú podrobne povinnosti zamestnanca súvisiace so zhotovovaním záznamu. Navrhuje sa upraviť povinnosť predchádzajúceho informovania prítomných osôb s vyhotovovaním záznamu a o dôvodoch jeho vyhotovovania, osobitne bude zamestnanec povinný vysvetliť dieťaťu dôvody vyhotovovania záznamu, ako aj ďalšie použitie záznamu spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. O tom, že bude vyhotovovaný záznam musí zamestnanec informovať ešte pred tým, ako mu je umožnený vstup do obydlia, výnimku z povinnosti vopred informovať o tom, že bude vyhotovovaný záznam tvorí len situácia, ak sa počas návštevy v obydlí objavia okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu tak, aby záznam mohol slúžiť neskôr ako dôkaz pre, súdne, správne či iné konanie. Navrhuje sa tiež, aby súčasťou povinností zamestnanca bolo vyhotoviť zvukový záznam vždy na požiadanie prítomnej fyzickej osoby v obydlí, t.j. z priebehu vykonávania opatrení v obydlí, t.j. aj vtedy kedy …

čl. III § 93d
Navrhuje sa zaviesť preukazovanie poverením zamestnanca v prípadoch návštev zamestnancov v domácnosti klientov v rámci zvýšenia istoty klientov, že sa jedná skutočne o zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

čl. III §93e
V súvislosti s návrhom na úpravu oprávnení v § 93b je potrebné upraviť aj povinnosti osôb, ktoré zodpovedajú za starostlivosť o dieťa. Nejde o rozsiahlu ani radikálnu úpravu povinností, v zásade sa navrhuje upraviť povinnosť umožniť preveriť stav dieťaťa v prostredí, v ktorom sa dieťa zdržiava, povinnosť spolupracovať a to osobne s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytovať mu potrebné informácie a doklady na účely výkonu opatrení, a povinnosť osobne sa dostavovať na predvolanie, ak je to potrebné aj s dieťaťom.

čl. III §93f
V záujme zabezpečenia ochrany života a zdravia dieťaťa a predchádzania neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu sa navrhuje zaviesť do OSP nový inštitút: povolenie súdu pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na vstup do akéhokoľvek druhu obydlia, v ktorom sa má nachádzať dieťa za účelom preverenia stavu dieťaťa. Tento nový inštitút si vyžiadala aplikačná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa ocitajú v situáciách, kedy je potrebné preveriť stav dieťaťa, nakoľko disponujú informáciami (často anonymnými), že život alebo zdravie dieťaťa sú ohrozené, že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, nevedia stav dieťaťa preveriť iným spôsobom a jednoducho potrebujú navštíviť dieťa v obydlí, kde sa má zdržiavať. Pri plnení tejto úlohy sú vystavovaní v zásade trom situáciám - overenie stavu dieťaťa im osoba v byte umožní, opakovane nedokážu zastihnúť nikoho, kto by obydlie otvoril alebo obydlie otvorí plnoletá osoba, avšak neumožní im stretnúť sa s dieťaťom. Osobitne posledná situácia je pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej …

čl. III § 93g
Návrh ustanovenia obsahuje úlohy, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať v prípade, ak bolo súdom vydané povolenie. V prvom rade musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť prítomnosť policajta, ktorý bude prítomný pri každom výkone oprávnenia a osôb, ktoré môžu napomôcť výkonu oprávnenia. Povolenie na vstup sa bude vzťahovať na policajta aj na osoby, ktoré môžu napomôcť výkonu oprávnenia. Navrhuje sa, aby na uľahčenie komunikácie s dieťaťom mohli byť okrem zástupcov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a policajta prítomné aj iné vhodné osoby, napríklad učiteľka zo škôlky, pediater dieťaťa, ktoré však na rozdiel od policajta musia so svojou účasťou súhlasiť. Návrh uvádza demonštratívny výpočet prizvaných osôb, čo nevylučuje možnosť prizvať inú vhodnú osobu, ktorá môže napomôcť uľahčeniu preverenia stavu dieťaťa. Úlohou policajta je zabezpečovať bezproblémový priebeh výkonu oprávnenia (uložená povinnosť Policajnému zboru na požiadanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť ochranu života a zdravia zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a …

čl. III bod 39.a 40
Navrhuje sa v súvislosti s návrhom na doplnenie ustanovenia zohľadniť aj zmenu školských správ na okresné úrady. Do súčasného § 94 sa navrhuje doplniť povinnosť všetkých právnických a fyzických osôb uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia (škola, školské zariadenie, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti atď.) na žiadosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezplatne poskytnúť informácie potrebné na účely overenia úrovne starostlivosti rodičov alebo osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa. Návrh doplnenia reaguje na aplikačnú prax, kedy majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vážne problémy získať potrebné informácie a navyše niekedy aj získať ich bezplatne. Predkladateľ nepredpokladá, že zakotvením povinnosti bezplatne poskytnúť informácie dôjde k enormnému zaťaženiu s finančnou či administratívnou záťažou. Rovnako sa navrhuje, aby v súvislosti s kompetenciou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately koordinovať rôzne subjekty, ktoré spolupôsobia pri riešení situácie detí boli jednoznačne tieto subjekty zaviazané povinnosťou spolupracovať. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal vzhľadom na svoj odborný potenciál ako …

čl. III bod 41.
Ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na porušovanie práv dieťaťa je povinný takéto upozornenie preveriť a aj keď je podľa súčasnej právnej úpravy zamestnanec viazaný mlčanlivosťou je potrebné osobitne upraviť situáciu, kedy oznamovateľ požiada o utajenie svojej totožnosti. Navrhuje sa, aby s výnimkou poskytnutia informácií orgánom činným v trestnom konaní, súdu a kontrolným orgánom na žiadosť oznamovateľa utajil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jeho totožnosť. Zároveň je však potrebné zareagovať aj na skúsenosti z praxe, kedy sú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opakovane oznamované skutočnosti (napr. nestarostlivosť o dieťa a pod.), ktoré neboli preukázane, avšak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá aktuálne legitímnu možnosť rozhodnúť sa, že nebude ďalej vec opakovane preverovať a obťažovať osoby/rodiny ktoré sú predmetom oznámení.

čl. III bod 42.
V prechodných ustanoveniach sa v súvislosti s novelizačným bodom 12 (v ktorom sa navrhuje koncentrácia na výchovné a sociálne programy vypustením možnosti výchovno-rekreačných programov) navrhuje, aby v prípade ak je súčasťou schválených priorít úradu aj výchovno-rekreačný program, mohol byť tento v roku 2016 bezproblémovo uskutočnený. V súvislosti s návrhom na zavedenie novej podmienky, ktorú musí splniť akreditovaný subjekt (neodňatie akreditácie) sa navrhuje, aby sa splnenie podmienky tejto podmienky skúmalo aj pri žiadateľoch, ktorí podali žiadosť pred účinnosťou novely a konanie vo veci akreditácie nebolo ešte právoplatne ukončené.

čl. IV. (Zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti)

čl. IV bod 1.až 4.
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s novelizačným bodom 23 v čl. I.

čl. IV bod 5. a 6.
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s návrhom na poukazovanie výživného dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a s návrhom na zmenu názvu orgánu na poukazovanie výživného dieťaťa v čl. I.

čl. IV bod 7. až 10.
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s novelizačným bodom 23. v čl. I.

čl. IV bod 11.
V súvislosti s navrhovanými zmenami, predovšetkým zmenou miesta poukazovania výživného dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti je potrebné prechodnými ustanoveniami upraviť spôsob poskytovania príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa pred účinnosťou zákona a po účinnosti zákona. Navrhuje sa, aby k zmenám v poskytovaní opakovaného príspevku dieťaťu (najmä jeho výšky) došlo až rozhodnutím súdu o povinnosti poukazovať výživné dieťaťa zvereného do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča platiteľovi - úradu práce sociálnych vecí a rodiny, najskôr však od účinnosti tohto zákona, a to aj ak súd rozhodne spätne.

čl. V. (Účinnosť)
Zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016. [1] Podrobnejšie k významu a povahe protokolu porovnaj: Dobrovodský, R. K novému medzinárodnému mechanizmus ochrany práv detí in: Jurčová, M. – Dobrovodský, R. – Nevolná, Z. – Štefanko, J. (ed.): Liber amicorum Ján Lazar. Pocta profesorovi Jánovi Lazarovi k 80. narodeninám. Veda. Trnava 2014. S. 171-200. [2] Bod 10 komentára. [3] Bod 11 komentára. [4] Dettenborn, H. – Eginhard, W.: Familienrechtspsychologie. Stuttgart. 2002. s. 59. [5] Dettenborn, H.: Kindeswohl In: Volberts/Steller (Hrsg.), Handbuch der Rechtspsychollogie, Göttingen 2008. S. 574. [6] Hildebrandt, C.: Kindeswohl und Kinderrechte. Dietz-Verlag. Berlin 2008. UTOPIE kreativ, H. 217 (November 2008). s. 1032. [7] https://www.help.gv.at/Portal.Node/hlpd/public/content/171/Seite.1710529.html [9] Ustanovenie § 1666 nemeckého BGB: Gerichtliche Maßnahmen bei Gefährdung des Kindeswohls: (1) Wird das körperliche, geistige oder seelische Wohl des Kindes oder sein Vermögen gefährdet und sind die Eltern nicht gewillt oder nicht in der Lage, die Gefahr abzuwenden, so hat das Familiengericht die Maßnahmen zu treffen, die zur Abwendung der Gefahr erforderlich sind. …