Zákon č. 353/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony predkladá vláda Slovenskej republiky najmä na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 546 z 18. septembra 2013, ktorým bola ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky uložená povinnosť predložiť na rokovanie vlády návrh legislatívnych opatrení potrebných na zabezpečenie vykonávania Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Protokol“).
Protokol bol podpísaný Slovenskou republikou dňa 2. októbra 2013. Podľa Čl. 8 ods. 1 Protokolu platnosť nadobudne v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby troch mesiacov odo dňa, ku ktorému 10 zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas byť viazaných Protokolom (t.j. Protokol ratifikuje). K 27. augustu 2014 bol Protokol podpísaný 14 zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ratifikovaný nebol k tomuto dátumu žiadnou zmluvnou stranou, čiže Protokol k tomuto dátumu zatiaľ nie je platný. Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje dlhšia legisvakancia vo vzťahu k zákonným úpravám vyvolaných Protokolom.
Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia Dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posilniť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi.
Návrh zákona zavádza povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania.
Návrh zákona súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, najmä:
otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok,
prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach,
možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1 – 32)
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.04.1993),
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 470/12, Pohotovosť s. r. o. proti Miroslavovi Vašutovi [2014],
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-188/10 a C-189/10, Cour de cassation, Francúzsko proti Azizovi Melkimu a Sélimovi Abdelimu [2010]
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Čl. I

bod 1 a 2
Zavádza sa povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Zvukový záznam bude tvoriť súčasť súdneho spisu. Účastníci konania a ich zástupcovia budú mať v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku možnosť požiadať súd o vyhotovenie zvukového záznamu (kópiu) za úhradu vecných nákladov.

bod 3
Návrh v tomto bode dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď R 62/2014). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. V bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny …

bod 4
Predkladaný návrh rieši v praxi súdov spornú otázku, či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok (odpor, odvolanie alebo dovolanie) vtedy, keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil. Návrh vychádza z postavenia účastníka ako osoby, o právach a povinnostiach ktorej v občianskom súdnom konaní bezprostredne ide, a doterajšiu úpravu tohto jeho postavenia spresňuje tým, že ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) vedľajší účastník (tretia osoba) nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie a dovolanie môže podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Aj v tomto smere návrh zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenia tohto súdu z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 28. januára 2014 …

bod 5
Navrhuje sa doplniť prerušenie konania v prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade návrhu účastníka konania na podanie žiadosti o vydanie poradného stanoviska ide o právomoc, nie povinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obrátiť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva. Za istých okolností však môže mať pred obrátením sa na Európsky súd pre ľudské práva prednosť obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že Súdny dvor EÚ sa vo svojej judikatúre (rozsudok v spojených veciach C-188/10 a C-189/10 Melki a Abdeli z 22. júna 2010) už zaoberal otázkou, či vnútroštátna právna úprava ustanovujúca prednosť vnútroštátneho incidenčného konania kontroly ústavnosti pred prejudiciálnym konaním je v súlade s právom EÚ. Súdny dvor pritom s odkazom na predchádzajúcu judikatúru zdôraznil, že „prioritná povaha incidenčného …

bod 6
Poradné stanoviská sú v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezáväzné. Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nestanovuje lehotu v ktorej Európsky súd pre ľudské práva vydá poradné stanovisko, preto je potrebné, ak sú pre to závažné dôvody, ponechať možnosť pokračovania v konaní aj v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané. Závažným dôvodom v tomto smere môže byť napríklad dĺžka súdneho konania.

bod 7 a 8
V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť, aby sa návrhy, podnety a tiež námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra mohli podávať tak cez ústredný portál verejnej správy v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

bod 9
Návrh reaguje na nárast agendy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tzv. exekučných veciach v poslednom období. Ide pri tom o veci, v ktorých už všeobecný súd nerieši spornú otázku práv a povinností účastníkov konania, tieto práva a povinnosti nekonštituuje ani nedeklaruje. Na rozdiel od tzv. základného konania tu ide o veci, v ktorých dochádza (už len) k nútenému vykonaniu (exekúcii) v zmysle núteného splnenia povinnosti, ktorá bola už skôr uložená exekučným titulom (spravidla rozhodnutím súdu), ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Z povahy týchto vecí vyplýva, že sa nimi len finalizuje (završuje) základný cieľ občianskeho súdneho konania. Úspešnosť dovolateľov v exekučných veciach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky je súčasne veľmi nízka, dovolania sú v nich podávané napriek procesnej neprípustnosti a spravidla sú i tak dovolacím súdom odmietnuté. Navrhuje sa preto, aby z tzv. dôvodov zmätočnosti (§ …

bod 10
Navrhovaná zmena vychádza zo zámeru uvedeného v bode 9 a súčasne reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1 – 32).

bod 11
V záujme zefektívnenia dovolacieho konania sa do § 239 Občianskeho súdneho poriadku zaraďujú ďalšie uznesenia, proti ktorým nebude dovolanie prípustné. Ide o uznesenia, ktoré vzhľadom na ich povahu a význam nemajú byť predmetom dovolacieho prieskumu pred najvyšším súdnym orgánom sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky.

bod 12
Už existujúce ustanovenie § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku vylučuje prípustnosť dovolania a teda aj dovolací prieskum vo veciach, v ktorých bol napadnutý právoplatný rozsudok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Tú istú zásadu zavádza návrh novely aj v prípade rozhodnutia súdu vo forme uznesenia.

bod 13
Návrh sleduje zefektívnenie rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní. Vychádza z poznatkov jeho rozhodovacej praxe, predovšetkým z toho, že niektorí dovolatelia – v počte neraz prevyšujúcom stovky vecí – podávajú dovolania v skutkovo a právne takmer identických právnych veciach, v ktorých volia tú istú argumentáciu a domáhajú sa toho istého. V rozhodnutí dovolacieho súdu ide potom už len o neustále a obšírne opakovanie tých istých skutkových a právnych záverov, ktoré už boli takémuto dovolateľovi skôr vysvetlené. Návrh preto predpokladá, že v takýchto prípadoch bude môcť dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať. Návrh v tomto smere zavádza do dovolacieho konania postup, ktorý je už v súčasnosti obdobne upravený v ustanovení § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku. Čl. II

bod 1
Zavádza sa povinnosť pre súd vyhotoviť z hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia aj zvukový záznam pojednávania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Zvukový záznam bude tvoriť súčasť spisu.

bod 2 až 3
Navrhuje sa doplniť prerušenie trestného stíhania v prípade, ak predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Čl. III Vzhľadom k tomu, že úprava súvisiaca s Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. I je vymedzená pre konkrétny subjekt (Najvyšší súd Slovenskej republiky), na zavedenie obdobného mechanizmu pre Ústavný súd Slovenskej republiky sa navrhuje špecifická úprava v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. O povinnosti uprednostniť kontrolu vykonávanú Súdnym dvorom EÚ platí primerane odôvodnenie k čl. I bod 5. Na rozdiel od mechanizmu prerušenia konania v prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mohol pokračovať v konaní v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané aj …