Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/266/2022 1022201653 14. 08. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201653.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Borisom Bohunským, advokátom, Kozia 20, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Občianske združenie ESPRIT, so sídlom Majerníkova 62, 841 05 Bratislava, IČO: 30 851 581, za účasti ďalšieho účastníka v 1. rade: D. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., ďalšieho účastníka v 2. rade: malol. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., zastúpená zákonným zástupcom matkou D. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ01/2022/szs zo dňa 10.10.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 29.11.2022 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OZ01/2022/szs zo dňa 10.10.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia riaditeľky Súkromnej základnej školy ESPRIT, Majerníkova 62, 841 05 Bratislava, č. 71SZŠ/2022a zo dňa 05.09.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Domáhal sa aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol ďalší účastník v 2. rade prijatý na základné vzdelávanie do 3.B triedy v školskom roku 2022/2023 od 05.09.2022. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žiačka (ďalší účastník v 2. rade) bola prijatá na základe žiadosti zákonného zástupcu. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uviedol, že jeho dcéra (ďalší účastník v 2. rade) bola prijatá na Základnú školu Kulíškova 8, 821 08 Bratislava. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca rozhodnutie o ním tvrdenom prijatí žiaka na štúdium nepredložil. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti matky - ďalšieho účastníka v 1. rade. Matka (ďalší účastník v 1. rade) je s otcom (žalobcom) rozvedená, striedavá starostlivosť nebola určená. Dieťa (ďalší účastník v 2. rade) bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti matky (ďalší účastník v 1. rade). 2. Žalobca v žalobe uviedol, že manželstvo s ďalším účastníkom v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/20/2019 zo dňa 13.01.2020 a ďalší účastník v 2. rade – maloletá dcéra, bola zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. ďalšieho účastníka v 1. rade, pričom obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať pri právnych úkonoch a správe majetku. Uviedol, že sa s ďalším účastníkom v 1. rade v roku 2020 dohodol na výbere školy pre dieťa, šlo o Základnú školu, Kulíškova 8, 821 08 Bratislava, kde bolo dieťa prijaté na základné vzdelávanie do 1. ročníka s nástupom od 01.09.2020. Následne sa žalobca nedohodol s ďalším účastníkom v 1. rade na zmene základnej školy ďalšieho účastníka v 2. rade. Bez súhlasu žalobcu ďalší účastník v 1. rade podal žiadosť o prijatie ďalšieho účastníka v 2. rade na základné vzdelávanie na Základnú školu ESPRIT, o čom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalobca považuje prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu neexistencie dohody medzi žalobcom a ďalším účastníkom v 1. rade na zmene
školy pre ďalšieho účastníka v 2. rade v zmysle § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Namietol tiež porušenie §144a ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o východe a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) z dôvodu, že žiadosť o prijatie na vzdelávanie maloletej dcéry nepodpísal aj žalobca a porušenie § 31 ods. 1 školského zákona, pretože prvostupňové rozhodnutie nie je prijatím žiaka prestupom z inej základnej školy. Podľa žalobcu sú napadnuté rozhodnutia zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočného zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti. 3. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/266/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-6S/266/2022. 4. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 6. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 7. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 8. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 9. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 10. Podľa § 20 ods. 1 školského zákona povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 31 ods. 1 školského zákona v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho ročníka. 12. Podľa § 31 ods. 2 školského zákona ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku.
Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlásiť do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody. 13. Správny súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o prijatí žiaka (ďalšieho účastníka v 2. rade) na základné vzdelanie do triedy 3.B od 05.09.2022 na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka. S poukazom na uvedené a na znenie § 31 ods. 1 školského zákona správny súd dospel k záveru, že účastníkom konania o prestúpení žiaka základnej školy do inej základnej školy v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole je žiak, za ktorého koná a písomnú žiadosť podáva zákonný zástupca. Prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného mohlo tak byť dotknuté výlučne subjektívne právo žiaka na vzdelávanie. Žiadne subjektívne právo rodičov žiaka nemôže byť napadnutým rozhodnutím žalovaného dotknuté, pretože rodičia nie sú účastníkmi administratívneho konania vedeného podľa § 31 ods. 1 školského zákona a právo na vzdelávanie nemá rodič, ale žiak. 14. Pokiaľ žalobca podal správnu žalobu vo svojom vlastnom mene, poukazujúc na dotyk na jeho subjektívnych právach, ktoré majú mať pôvod v nezhodách s ďalším účastníkom v 1. rade po rozvode manželov v otázke, akú základnú školu má ich dieťa – žiak (ďalší účastník v 2. rade) navštevovať, žalobca ako osoba, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá namieta zásah do svojho právneho postavenia na základe rodičovských nezhôd, je zjavne neoprávnenou osobou na podanie správnej žaloby. Oprávnenie na podanie správnej žaloby by svedčalo žiakovi, ktorý by prostredníctvom zákonného zástupcu mohol namietať zásah do žiakových subjektívnych práv ako účastníka administratívneho konania, a nie zásah do práv inej osoby ako účastníka konania. Žaloba podaná žalobcom podľa názoru správneho súdu smeruje k ochrane práv tretích osôb, odlišných od účastníkov konania. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sa netýka práv otca – žalobcu, ale práv maloletého dieťaťa – ďalšieho účastníka v 2. rade. 15. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší správny súd Českej republiky zaujal postoj k nastoleným právnym otázkam v rozsudku č.j. 2 As 35/2021-40 zo dňa 15.12.2021, bod 13, pričom správny súd sa s nasledovnými právnymi závermi stotožňuje: „Právo na vzdělávání a povinnost se vzdělávat v míře stanovené zákonem tedy přísluší pouze dítěti. Žádost o přijetí k základnímu vzdělávání podává nezletilé dítě a o jeho právech a povinnostech je v řízení rozhodováno. Rozhodnutím se dítěti určuje právo a povinnost se vzdělávat v konkrétním školském zařízení. Účastníkem takového řízení je podle § 27 odst. 1 správního řízení právě toto nezletilé dítě. Rodiče dítěte mají postavení zákonného zástupce (§ 892 občanského zákoníku, § 31 správního řádu). V daném případě také rozhodnutí vydané ředitelkou ZŠ Benešov správně směřuje vůči nezletilé dceři stěžovatele, přičemž rodiče označuje za její zákonné zástupce. Stěžovateli nelze přisvědčit ani v tom, že by měl mít postavení účastníka správního řízení podle § 27 odst. 2 správního řádu. Toto ustanovení vyžaduje existenci přímého dotčení na právech. Tím není „právo na využívání volného času“ podle vlastního uvážení otce dítěte ani způsob, jakým se zákonný zástupce hodlá podílet na doprovázení dítěte do školy či na jeho přípravě na vyučování. Pokud by přímě dotčení na právech bylo vykládáno tak široce, jak požaduje stěžovatel, ad absurdum by se účastenství mohl domáhat každý, jemuž skutečnost, že dítě bude chodit do školy v C., a ne v A. X, mohla způsobovat obtíže, například komplikovat styk s dítětem (prarodiče a další příbuzní, eventuelně sourozenci apod.). Přímé dotčení by v takto širokém pojetí splynulo s pouhým zájmem, který účastenství ve správním řízení nezakládá (k tomu srovnej např. rozsudek tohoto soudu ze dne 6. 10. 2010, č. j. 3 As 10/2010 -944, k dotčení ekonomických zájmů). Právo rodičů na výchovu a péči o dítě zaručuje čl. 32 odst. 4 Listiny základních práv a svobod, ovšem s tím, že práva rodičů mohou být na základě zákona omezena. Míra omezení výchovy rodičů vůči dětem je rovněž součástí opatrovnického soudnictví.“ 16. Zo žalobnej argumentácie vyplýva, že medzi rodičmi, t.j. medzi žalobcom a ďalším účastníkom v 1. rade, panovala po rozvode nezhoda resp. žalobcom tvrdená neexistencia dohody ohľadom voľby základnej školy pre ich dieťa. To však nie je otázka, ktorú by mali rozhodovať súdy v správnom súdnom konaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právne závery prijaté v obdobnom prípade Najvyšším správnym súdom Českej republiky rozsudkom č.j. 4 As 281/2015-32 zo dňa 31.03.2016, bod 27:
„Pokud stěžovatel namítal, že nemůže uplatnit své právo a povinnost spolurozhodovat o volbě vzdělání svého syna, Nejvyšší správní soud v prvé řadě uvádí, že správní soudnictví poskytuje ochranu veřejným subjektivním právům. Jak již bylo uvedeno výše, rozhodnutí o přijetí nezl. dítěte do mateřské školy se týká subjektivního veřejného práva dítěte na vzdělávání a školské služby a nedotýká se žádného subjektivního veřejného práva jeho rodičů (zákonných zástupců). Účelem řízení o přijetí dítěte do mateřské školy není vybrat pro dítě ideální předškolní vzdělávání, respektive řešit spory mezi rodiči ohledně toho, jakou mateřskou školu má jejich dítě navštěvovat. Pokud dojde k situaci, kdy se rodiče neshodnou na tom, do které mateřské školy by mělo chodit jejich dítě, jak tomu bylo i v posuzované věci, jedná se o spor ve významné záležitosti pro dítě podle § 877 odst. 1 a 2 občanského zákoníku, o kterém přísluší rozhodovat civilním soudům, nikoli soudům ve správním soudnictví. Tím je zároveň zajištěna ochrana práv rodičů při výkonu jejich rodičovské odpovědnosti, kterou zmiňuje stěžovatel v kasační stížnosti. Tento závěr ostatně odpovídá i judikatuře civilních soudů, které v případě neshody mezi rodiči ohledně školy, kterou má nezletilé dítě navštěvovat, respektive v případě, že každý rodič dítě přihlásí na jinou školu a dítě je v důsledku takového postupu rodičů přijato na dvě školy, rozhodují, kterou školu dítě bude navštěvovat (srov. rozsudek Krajského soudu v Praze ze dne 18. dubna 2013, sp. zn. 28 Co 158/2013, publikovaný v Bulletinu advokacie č. 7-8/2013, s. 61).“ Rovnaký právny záver obsahuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 4 As 280/2015-36 zo dňa 31.03.2016, bod 27. 17. Správny súd na základe vyššie uvedeného, aj s poukazom na recentný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 10 As 107/2025-30 zo dňa 25.07.2025, žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a pokiaľ ide o trovy ďalších účastníkov, správny súd im neuložil žiadnu povinnosť, v spojení s ktorou by im mohli trovy vzniknúť (§ 169 SSP v kontexte uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025). 19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.