Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/27/2024 1021201037 27. 03. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, A., zastúpeného Mgr. Michalom Zálešákom LL.M, advokátom so sídlom Heyrovského 14, Bratislava, proti žalovanému: Spojená škola, so sídlom Bratislavská 44, Malinovo, IČO: 52585212, zastúpenému JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 111, Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 124 zo dňa 22. apríla 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 16. apríla 2021 zaevidoval žalovaný prihlášku žalobcu na štúdium na strednej škole v školskom roku 2021/2022 v odbore 4571 H záhradník. Opatrením č. 124 zo dňa 22. apríla 2021 žalovaný oznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa vzdelávacieho systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (ISCED 1), nemôže škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), nakoľko nesplnil podmienku prijatia, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ školského zákona (ISCED 2). Neboli teda naplnené zákonné podmienky pre prijatie prihlášky a možnosti uchádzať sa o štúdium v Spojenej škole, Bratislavská 44, Malinovo, org. zložke Stredná odborná škola záhradnícka na trojročnom učebnom odbore 4571 H záhradník. II. Žaloba 2. Správnou žalobou zo dňa 20. júna 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. 124 zo dňa 22. apríla 2021. Zároveň žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a predložil vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu právnych predpisov s Ústavou SR.
3. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že je osobou so zdravotným postihnutím (Downov syndróm), naďalej má záujem študovať u žalovaného, pričom zásah do jeho práva spočíva v odopretí prístupu k vzdelaniu dieťaťa so zdravotným postihnutím, ako aj v následnom nezákonnom postupe žalovaného. Namietal, že jeho prihláška na štúdium na strednej škole nebola prijatá, nebolo mu umožnené na rovnoprávnom základe s ostatnými študovať na strednej škole, pričom jediným dôvodom bolo, že má zdravotné postihnutie. Uviedol, že aj keď v jeho prípade nedošlo k vydaniu rozhodnutia preskúmateľného v rámci všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, faktickým postupom bola jeho prihláška odmietnutá, bez začatia rozhodovacieho procesu o prijatí alebo neprijatí na strednú školu. 4. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že o jeho prihláške na štúdium nikdy nebolo rozhodnuté spôsobom upraveným v školskom zákone, prípadne v zákone č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z.z.“), namiesto toho mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní a bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálneho aktu orgánu verejnej správy v podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv, pričom neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. 5. K tvrdenej diskriminácii pri prístupe k vzdelaniu žalobca uviedol, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa špecifického vzdelávacieho programu, na bežné – nesegregované – stredné školy. Podľa jeho názoru je odopretie prístupu k štúdiu na strednej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol vzdelanie na úrovni ISCED 1, diskriminačné z dôvodu zdravotného postihnutia, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Toto odlišné zaobchádzanie podľa žalobcu zasiahlo do jeho práva na vzdelanie podľa čl. 42 Ústavy SR, čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj podľa čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aplikované právne predpisy, konkrétne § 16 ods. 3 v spojení s § 62 ods. 1-8 školského zákona, sú podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Slovenská republika ratifikovala. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08. marca 2022 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Žalovaný dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 školského zákona, o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania, teda riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie len o výsledku prijímacieho konania. V zmysle § 64 ods. 1 školského zákona prijímacie konanie prebieha na prijímacích skúškach, a to z predmetov, ktoré určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva. Podľa § 63 ods. 2 školského zákona sa na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Z uvedeného je zrejmé, že prihláška na vzdelávanie podľa § 63 školského zákona je prihláškou na prijímacie konanie, ktoré je tvorené prijímacími skúškami a o výsledku ktorého vydáva riaditeľ strednej školy rozhodnutie. Riaditeľ strednej školy nerozhoduje a ani nevydáva rozhodnutie o tom, či uchádzač splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ školského zákona. 8. Ďalej uviedol, že podľa § 62 ods. 5 školského zákona sú stanovené dve základné podmienky pre prijatie uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ cit. zákona a splnenie podmienok prijímacieho konania, o splnení ktorých vydáva rozhodnutie riaditeľ strednej školy. 9. Žalobca dosiahol primárne vzdelanie, ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy v zmysle § 16 odsek 3 písm. a/ školského zákona, označované podľa štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ako ISCED 1 – primárne vzdelávanie, čo vyplýva aj z jeho prihlášky na štúdium. Žalobca ale nezískal podľa § 16 odsek 3 písm. b/ školského zákona nižšie stredné vzdelanie, ktoré je nevyhnutné pre prijatie
uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. Žalobca tým, že nenapĺňal základnú podmienku, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ školského zákona, ani nemohol podať prihlášku na vzdelávanie a byť zaradený do prijímacieho konania a absolvovať prijímacieho skúšky, o výsledku ktorého by rozhodoval riaditeľ strednej školy. Rovnako by žalovaný postupoval pri každom uchádzačovi, ktorý získal len primárne vzdelanie. V spojitosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, zn. II. ÚS 37/1994 zo dňa 07. decembra 1994. Zároveň žalovaný dodal, že opakovane žalobcovi navrhoval doplnenie požadovaného vzdelania, a to aj externým štúdiom. Žalobca uvedené odporúčanie nerešpektoval a nejavil záujem si vzdelanie doplniť. IV. Replika žalobcu 10. Žalobca v replike zo dňa 18. decembra 2024 zotrval na svojom názore, že v prípade žalobcu nikdy neprebehol zákonom predvídaný postup a o jeho prihláške nebolo nikdy popísaným spôsobom rozhodnuté. Opätovne zdôraznil, že mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní resp. bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky a vydanie zákonom predvídaného rozhodnutia, na základe neformálneho aktu (opatrenia) v podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv, neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, či samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. 11. Taktiež pokladal za nesprávne tvrdenie žalovaného, podľa ktorého má žalobca „možnosť študovať na strednej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými“ a „je len na rozhodnutí žalobcu, či sa rozhodne splniť zákonné podmienky“. Podľa žalobcu je zrejmé, že stanovenie odlišnej (nižšej) úrovne vzdelania pri splnení totožnej dĺžky školskej dochádzky v zhoršenej kvalite, špecificky žalobcovi ako osobe s mentálnym postihnutím, jasne nepredstavuje „rovnoprávne“ založenú možnosť žalobcu študovať na strednej škole oproti osobám, ktoré mentálnym postihnutím netrpia. Zároveň okolnosť, že získa nižšiu úroveň vzdelania oproti ostatným, nie je rozhodnutím žalobcu, ale priamym dôsledkom zákonnej úpravy stupňov vzdelania, ktorý mu znemožňuje zúčastniť sa prijímacieho konania na strednej škole. 12. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde 13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu bol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sa/61/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-4Sa/61/2021. Opatrením sp.zn. 1SprR/1/2024 zo dňa 07. októbra 2024 bolo rozhodnuté, že vec bola pridelená súdnemu oddeleniu S a bola jej pridelená sp. zn. 8S/27/2024. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 27. marca 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 07. februára 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Relevantné právne predpisy
16. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 25 vety prvej SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. 20. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 22. Podľa § 16 ods. 3 školského zákona (v znení účinnom do 31.12.2021) základné vzdelanie sa člení na a/ primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, b/ nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. 23. Podľa § 62 ods. 5 školského zákona do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b/ a splnil podmienky prijímacieho konania. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 24. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného č. 124 zo dňa 22. apríla 2021 v intenciách žalobných dôvodov. Uvedeným opatrením žalovaný oznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa vzdelávacieho systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (ISCED 1), nemôže stredná odborná škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 školského zákona, nakoľko nesplnil podmienku prijatia, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ školského zákona (ISCED 2). 25. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, konanie prerušil a predložil vec Ústavnému súdu SR. Správny súd sa prioritne zaoberal týmto návrhom žalobcu. Žalobca žiadal, aby správny súd pred rozhodnutím vo veci samej podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a požiadal Ústavný súd SR, aby podrobil analýze § 16 ods. 3, v spojení s § 62 ods. 1 až 8 školského zákona, či uvedené ustanovenia
sú v súlade s Ústavou SR. Žalobca však v ničom bližšie nekonkretizoval, v čom mal spočívať nesúlad uvedených ustanovení školského zákona s Ústavou SR. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t.j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. Okrem toho súd dodáva, že na uvedený postup je potrebné, aby k záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, dospel správny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti a nie podával návrh žalobca, pretože nie je spokojný s právnou úpravou. Naviac žalobca nepredložil žiaden argument, ohľadom podania návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu, ktorý by súd presvedčil, že by zákonná úprava bola v rozpore s Ústavou SR. Pravidlá, za akých sú vyhodnocované prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole, určuje zákonodarca v rámci legislatívneho procesu. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v prípade školského zákona ide o protiústavnú právnu normu. Je pravdou, že jednotlivec sa s ním (najmä ak sa ho priamo dotýka) nemusí stotožňovať, pričom však v tomto ohľade treba dodať, že táto norma bola stanovená ako celospoločenské merítko, legislatívne určujúce podmienky prijímania žiakov na jednotlivé druhy štúdia. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný. 27. V podanej žalobe žalobca namietal procesné pochybenie, spočívajúce v tom, že žalovaný bez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania. Rovnako tak vzniesol aj žalobné námietky hmotnoprávneho charakteru. Správny súd sa v prvom rade zaoberal procesnými námietkami a následne hmotnoprávnymi námietkami uvedenými v žalobe. 28. Správny súd vyhodnotil ako neodôvodnenú žalobnú námietku, podstatou ktorej bolo, že žalovaný bez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania, čím bolo žalobcovi znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní a bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálneho aktu orgánu verejnej správy v podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv, pričom neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. 29. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/10/2021 zo dňa 11. mája 2021, vydanom v totožnej veci žalobcu o otázke jeho prijatia na štúdium na strednej odbornej škole. V uvedenom prípade zhodne s prejednávanou vecou žalovaní 1.,2. bez vydania rozhodnutia oznámili žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium. Ohľadom tejto námietky Najvyšší súd SR uviedol: „sťažovateľ bol postupom žalovaného 2/ (Spojená škola, ul. SNP 30, Ivanka pri Dunaji - pozn. správneho súdu) spočívajúcim v neakceptovaní prihlášky na štúdium prakticky vylúčený z prijímacieho konania pre nesplnenie predpokladov podľa § 62 ods. 5 školského zákona na prijatie do vzdelávacieho programu, pričom sa tak stalo spôsobom, ktorý tento zákon osobitne neupravuje. Prijímacie konanie sa podľa školského zákona začína podaním prihlášky a končí rozhodnutím riaditeľa školy o prijatí alebo neprijatí uchádzača o štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania. Proti rozhodnutiu o neprijatí môže uchádzač podať odvolanie, o ktorom rozhoduje zriaďovateľ školy, v prípade žalovaného 2/ je to žalovaný 1 (Bratislavský samosprávny kraj – pozn. správneho súdu)“. Zároveň Najvyšší súd SR v tomto uznesení konštatoval: „Keďže spôsob a výsledky preverovania zákonných predpokladov pre zaradenie uchádzača do výberového konania školský zákon osobitne neupravuje, možno konštatovať, že žalovaný 2/ nekonal protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia oznámil sťažovateľovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania.“ 30. Ako už vo vyššie uvedenom rozhodnutí naznačil Najvyšší súd SR, aj správny súd konštatuje, že z dikcie ustanovenia § 67 ods. 1 školského zákona vyplýva, že o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Je preto potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie jedine o výsledku prijímacieho konania, teda v situácii kedy už došlo k realizácii prijímacieho konania. O skutočnosti, či uchádzač splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ školského zákona riaditeľ strednej školy rozhodnutie nevydáva, nakoľko školský zákon v danom prípade túto povinnosť riaditeľovi strednej školy neukladá.
31. V kontexte uvedeného je zrejmé, že nie je možné priznať relevanciu ani námietke žalobcu, že napadnutý list (resp. opatrenie žalovaného) neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. Správny súdny poriadok vo svojom ustanovení § 3 ods. 1 písm. c/ obsahuje úpravu, v zmysle ktorej „opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté“. V činnosti správnych orgánov teda dochádza k vydávaniu opatrení, čiže právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá, preto ani vydané opatrenie nie je možné posudzovať z pohľadu splnenia zákonných kritérií, upravených v § 47 správneho poriadku, v ktorom sú definované materiálne (obsahové) náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane. Keďže aj na vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku) malo by byť z ich obsahu zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Zároveň by mali tiež obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie a stručné odôvodnenie tak, aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené. S ohľadom na uvedené správny súd v danom prípade prihliadol najmä na skutočnosť, že z obsahu preskúmavaného opatrenia je nepochybne zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ho vydal, aj čoho sa týka. Rovnako tak obsahuje aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenia a stručné odôvodnenie, z ktorého možno zistiť, prečo nebolo žiadosti žalobcu (resp. jeho prihláške) vyhovené. 32. Pri skúmaní opodstatnenosti žalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že jediným dôvodom neakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie, správny súd upriamil pozornosť na ustanovenie § 62 ods. 5 školského zákona, ktoré zakotvuje dva zákonné predpoklady, za splnenia ktorých môže byť uchádzač prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. Prvým zákonom ustanoveným predpokladom je získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ cit. zákona. Ďalším zákonným predpokladom (tieto v danom prípade musia byť splnené kumulatívne) je splnenie podmienok prijímacieho konania. Z priloženého administratívneho spisového materiálu vyplýva, že žalobca pri podaní prihlášky na štúdium nepreukázal splnenie prvého ustanoveného zákonného predpokladu, teda získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ tohto zákona. Preto nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke, že jediným dôvodom neakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie. V danom prípade totiž žalovaný postupoval správne, keď vyslovil, že nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov na prijatie žalobcu do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. 33. Správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, týkajúcu sa ním tvrdenej diskriminácie v spojitosti so zdravotným postihnutím, ktorá mala mať zároveň za následok porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii žalobca však poukázal jedine na skutočnosť, že mu bol odopretý prístup k štúdiu na strednej odbornej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol vzdelanie na úrovni ISCED 1. Taktiež žiadnym spôsobom nereagoval na argument žalovaného, že opakovane žalobcovi navrhoval doplnenie požadovaného vzdelania, a to aj externým štúdiom, pričom žalobca na uvedené odporúčanie nereflektoval a neprejavil záujem si vzdelanie doplniť. Namietaná diskriminácia v spojitosti so zdravotným postihnutím je preto bez jej objektívneho a rozumného zdôvodnenia, podľa názoru správneho súdu nedôvodná. Navyše v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa zameral výlučne na vyhodnotenie splnenia zákonom ustanovených podmienok, pričom z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že kritériá na prijatie uchádzačov na štúdium boli stanovené pre všetkých uchádzačov rovnako. Taktiež tak správny súd dáva do pozornosti, že „Za objektívne a rozumné zdôvodnenie diskriminácie sa totiž považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v článku 12 ods. 2 ústavy, pričom ostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení. Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.
ÚS 37/95). Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca ním tvrdenú diskrimináciu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR relevantným spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal, keďže všetci uchádzači o štúdium na strednej odbornej škole mali ustanovené právne rovnaké podmienky vo vzťahu k akceptácii ich prihlášky na štúdium. 34. V nadväznosti na uvedené sa správny súd zaoberal aj žalobnou námietkou, spočívajúcou v tvrdení, že v prejednávanej veci tiež došlo k porušeniu čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Správny súd uvádza, že nespochybňuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Nesúhlasí však s tvrdením žalobcu, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa špecifického vzdelávacieho programu, na bežné „nesegregované“ stredné školy, čím dochádza k ich neodôvodnenej diskriminácii. Zásadné pochybenie žalovaného teda žalobca videl v aplikácii príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení školského zákona v konaní o jeho prihláške na štúdium na strednej odbornej škole, nakoľko bol presvedčený, že uvedené je v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého zmluvné štáty uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona majú nárok na rovnakú ochranu a rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy SR a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej). V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z čl. 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s čl. 42 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách, Ústava SR splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že esenciálny obsah práva na vzdelanie nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t.j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca v oblasti vzdelávania a zaručuje aj jeho uplatnenie. Medzi tieto zákony je ako vykonávací zákon nutné zaradiť aj tu aplikovaný školský zákon, ktorého účelom je okrem iného aj určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, ako aj umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, zahŕňajúc stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sú tiež definované stupne vzdelania získané vo výchovno-vzdelávacom procese na školách v zmysle školského zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Jednou z úloh školského zákona je aj zakotvenie právnej úpravy vo vzťahu ku žiakom s mentálnym postihnutím. Z obsahu žalobcom predložených dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisového materiálu vyplýva, že postup žalovaného v danom prípade bol súladný s uvedeným účelom školského zákona, ako aj jeho cit. ustanoveniami. V prejednávanej veci teda nebolo preukázané, že by žalovaný postupoval vo veci žalobcu ohľadom posúdenia jeho prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie odlišne, ako postupoval v prípade prihlášok ostatných uchádzačov o štúdium. Správny súd z uvedených dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bol vo vzťahu k jeho osobe postup žalovaného diskriminačný a tým aj v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný rozhodol súladne s ustanoveniami školského zákona, žalobné námietky nespôsobovali zrušenie napadnutého opatrenia, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd sa, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 168 SSP, zaoberal posúdením otázky, či by priznanie trov konania žalovanému napĺňalo zákonnú podmienku, že uvedené je možné spravodlivo požadovať. Pri skúmaní takto nastolenej otázky prihliadol najmä na skutočnosť, že prejednávaná vec sa svojím charakterom blíži konaniam o správnej žalobe v sociálnych veciach. Taktiež bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že podaná žaloba nevykazuje žiadne znaky žaloby šikanóznej. Preto správny súd konštatuje, že nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému nahradil trovy konania. 37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.