{"guid": "026a37d9-3140-47ea-8fab-987764b63ef4:bf09ba01-6ec7-4b8b-bfc1-dcb03ea50f38", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2", "spisova_znacka": "BA-4Sa/61/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/61/2021 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. marca 2025, sp. zn. BA-4Sa/61/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2", "identifikacne_cislo": "1021201037", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/245", "nazov": "zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/245-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf09ba01-6ec7-4b8b-bfc1-dcb03ea50f38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n8S/27/2024\n1021201037\n27. 03. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201037.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený\nXX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, A., zastúpeného Mgr. Michalom Zálešákom LL.M, advokátom\nso sídlom Heyrovského 14, Bratislava, proti žalovanému: Spojená škola, so sídlom Bratislavská\n44, Malinovo, IČO: 52585212, zastúpenému JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom\nŠtefánikova 111, Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 124 zo dňa 22. apríla 2021,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.\nIII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 16. apríla 2021 zaevidoval žalovaný prihlášku žalobcu na štúdium na strednej škole v školskom\nroku 2021/2022 v odbore 4571 H záhradník. Opatrením č. 124 zo dňa 22. apríla 2021 žalovaný\noznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa\nvzdelávacieho systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie\n(ISCED 1), nemôže škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z. o\nvýchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský\nzákon“), nakoľko nesplnil podmienku prijatia, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods.\n3 písm. b/ školského zákona (ISCED 2). Neboli teda naplnené zákonné podmienky pre prijatie prihlášky\na možnosti uchádzať sa o štúdium v Spojenej škole, Bratislavská 44, Malinovo, org. zložke Stredná\nodborná škola záhradnícka na trojročnom učebnom odbore 4571 H záhradník.\nII.\nŽaloba\n2. Správnou žalobou zo dňa 20. júna 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia\nopatrenia žalovaného č. 124 zo dňa 22. apríla 2021. Zároveň žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil\npodľa § 100 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) a predložil vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu právnych predpisov\ns Ústavou SR.\n\n3. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že je osobou so zdravotným postihnutím (Downov syndróm),\nnaďalej má záujem študovať u žalovaného, pričom zásah do jeho práva spočíva v odopretí prístupu k\nvzdelaniu dieťaťa so zdravotným postihnutím, ako aj v následnom nezákonnom postupe žalovaného.\nNamietal, že jeho prihláška na štúdium na strednej škole nebola prijatá, nebolo mu umožnené na\nrovnoprávnom základe s ostatnými študovať na strednej škole, pričom jediným dôvodom bolo, že má\nzdravotné postihnutie. Uviedol, že aj keď v jeho prípade nedošlo k vydaniu rozhodnutia preskúmateľného\nv rámci všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, faktickým postupom bola jeho prihláška\nodmietnutá, bez začatia rozhodovacieho procesu o prijatí alebo neprijatí na strednú školu.\n4. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že o jeho prihláške na štúdium nikdy nebolo rozhodnuté\nspôsobom upraveným v školskom zákone, prípadne v zákone č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v\nškolstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z.z.“),\nnamiesto toho mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní a bolo mu odopreté posúdenie\njeho prihlášky na základe neformálneho aktu orgánu verejnej správy v podobe listu, ktorý zasiahol do\njeho práv, pričom neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani\nsamotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole.\n5. K tvrdenej diskriminácii pri prístupe k vzdelaniu žalobca uviedol, že školský zákon automaticky\nvylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa\nšpecifického vzdelávacieho programu, na bežné – nesegregované – stredné školy. Podľa jeho názoru je\nodopretie prístupu k štúdiu na strednej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho\nvzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol\nvzdelanie na úrovni ISCED 1, diskriminačné z dôvodu zdravotného postihnutia, čo je v rozpore s čl.\n12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Toto odlišné\nzaobchádzanie podľa žalobcu zasiahlo do jeho práva na vzdelanie podľa čl. 42 Ústavy SR, čl. 13\nMedzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj podľa čl. 24 Dohovoru\nOSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aplikované právne predpisy, konkrétne § 16 ods.\n3 v spojení s § 62 ods. 1-8 školského zákona, sú podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR a\nmedzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Slovenská republika ratifikovala.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08. marca 2022 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n7. Žalovaný dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 školského zákona, o prijatí uchádzača\nna strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania, teda riaditeľ\nstrednej školy vydáva rozhodnutie len o výsledku prijímacieho konania. V zmysle § 64 ods. 1 školského\nzákona prijímacie konanie prebieha na prijímacích skúškach, a to z predmetov, ktoré určí ministerstvo\nškolstva a ministerstvo zdravotníctva. Podľa § 63 ods. 2 školského zákona sa na prihláške uvedie termín\nprijímacej skúšky. Z uvedeného je zrejmé, že prihláška na vzdelávanie podľa § 63 školského zákona\nje prihláškou na prijímacie konanie, ktoré je tvorené prijímacími skúškami a o výsledku ktorého vydáva\nriaditeľ strednej školy rozhodnutie. Riaditeľ strednej školy nerozhoduje a ani nevydáva rozhodnutie o\ntom, či uchádzač splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa §\n16 ods. 3 písm. b/ školského zákona.\n8. Ďalej uviedol, že podľa § 62 ods. 5 školského zákona sú stanovené dve základné podmienky pre\nprijatie uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, a to\nzískanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/ cit. zákona a splnenie podmienok\nprijímacieho konania, o splnení ktorých vydáva rozhodnutie riaditeľ strednej školy.\n9. Žalobca dosiahol primárne vzdelanie, ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním\nposledného ročníka základnej školy v zmysle § 16 odsek 3 písm. a/ školského zákona, označované\npodľa štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ako\nISCED 1 – primárne vzdelávanie, čo vyplýva aj z jeho prihlášky na štúdium. Žalobca ale nezískal podľa\n§ 16 odsek 3 písm. b/ školského zákona nižšie stredné vzdelanie, ktoré je nevyhnutné pre prijatie\n\nuchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. Žalobca tým,\nže nenapĺňal základnú podmienku, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/\nškolského zákona, ani nemohol podať prihlášku na vzdelávanie a byť zaradený do prijímacieho konania\na absolvovať prijímacieho skúšky, o výsledku ktorého by rozhodoval riaditeľ strednej školy. Rovnako\nby žalovaný postupoval pri každom uchádzačovi, ktorý získal len primárne vzdelanie. V spojitosti\ns uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, zn. II. ÚS 37/1994 zo dňa 07. decembra 1994.\nZároveň žalovaný dodal, že opakovane žalobcovi navrhoval doplnenie požadovaného vzdelania, a to aj\nexterným štúdiom. Žalobca uvedené odporúčanie nerešpektoval a nejavil záujem si vzdelanie doplniť.\nIV.\nReplika žalobcu\n10. Žalobca v replike zo dňa 18. decembra 2024 zotrval na svojom názore, že v prípade žalobcu\nnikdy neprebehol zákonom predvídaný postup a o jeho prihláške nebolo nikdy popísaným spôsobom\nrozhodnuté. Opätovne zdôraznil, že mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní resp.\nbolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky a vydanie zákonom predvídaného rozhodnutia, na základe\nneformálneho aktu (opatrenia) v podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv, neobsahoval poučenie o\nmožných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, či samotný výrok o neprijatí na štúdium na\nstrednej škole.\n11. Taktiež pokladal za nesprávne tvrdenie žalovaného, podľa ktorého má žalobca „možnosť študovať\nna strednej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými“ a „je len na rozhodnutí žalobcu, či sa rozhodne\nsplniť zákonné podmienky“. Podľa žalobcu je zrejmé, že stanovenie odlišnej (nižšej) úrovne vzdelania\npri splnení totožnej dĺžky školskej dochádzky v zhoršenej kvalite, špecificky žalobcovi ako osobe s\nmentálnym postihnutím, jasne nepredstavuje „rovnoprávne“ založenú možnosť žalobcu študovať na\nstrednej škole oproti osobám, ktoré mentálnym postihnutím netrpia. Zároveň okolnosť, že získa nižšiu\núroveň vzdelania oproti ostatným, nie je rozhodnutím žalobcu, ale priamym dôsledkom zákonnej úpravy\nstupňov vzdelania, ktorý mu znemožňuje zúčastniť sa prijímacieho konania na strednej škole.\n12. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“)\nprešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a\nto z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd\nv Bratislave. Z uvedeného dôvodu bol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sa/61/2021 vedený\nna Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-4Sa/61/2021. Opatrením sp.zn. 1SprR/1/2024 zo dňa\n07. októbra 2024 bolo rozhodnuté, že vec bola pridelená súdnemu oddeleniu S a bola jej pridelená sp.\nzn. 8S/27/2024.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré\nmu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n15. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 27. marca 2025, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 07. februára 2025\noznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti SR.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n\n16. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 25 vety prvej SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym\nsúdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o\nintervencii.\n20. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo\nveci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade\npodá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len \"ústavný súd\") návrh na začatie konania podľa\nosobitného predpisu.\n21. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s\nrozhodnutím vo veci samej.\n22. Podľa § 16 ods. 3 školského zákona (v znení účinnom do 31.12.2021) základné vzdelanie sa člení na\na/ primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti\nvzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s\nmentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni\nvzdelania je vysvedčenie s doložkou,\nb/ nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej\nčasti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným\nabsolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej\nškole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním\nštvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom\no získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.\n23. Podľa § 62 ods. 5 školského zákona do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného\nodborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods.\n3 písm. b/ a splnil podmienky prijímacieho konania.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n24. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného\nč. 124 zo\ndňa 22. apríla 2021 v intenciách žalobných dôvodov. Uvedeným opatrením žalovaný oznámil žalobcovi\n(jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa vzdelávacieho\nsystému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (ISCED 1),\nnemôže stredná odborná škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 školského zákona,\nnakoľko nesplnil podmienku prijatia, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm.\nb/ školského zákona (ISCED 2).\n25. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa\n§ 100 ods. 1 písm. b/ SSP, konanie prerušil a predložil vec Ústavnému súdu SR. Správny súd sa prioritne\nzaoberal týmto návrhom žalobcu. Žalobca žiadal, aby správny súd pred rozhodnutím vo veci samej podal\nÚstavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a požiadal Ústavný súd SR,\naby podrobil analýze § 16 ods. 3, v spojení s § 62 ods. 1 až 8 školského zákona, či uvedené ustanovenia\n\nsú v súlade s Ústavou SR. Žalobca však v ničom bližšie nekonkretizoval, v čom mal spočívať nesúlad\nuvedených ustanovení školského zákona s Ústavou SR.\n26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené\npodmienky na postup súdu podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t.j. na prerušenie tohto súdneho konania\na podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. Okrem toho súd dodáva, že na\nuvedený postup je potrebné, aby k záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu\nSR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, dospel\nsprávny súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti a nie podával návrh žalobca, pretože nie je spokojný\ns právnou úpravou. Naviac žalobca nepredložil žiaden argument, ohľadom podania návrhu na začatie\nkonania podľa osobitného predpisu, ktorý by súd presvedčil, že by zákonná úprava bola v rozpore s\nÚstavou SR. Pravidlá, za akých sú vyhodnocované prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole,\nurčuje zákonodarca v rámci legislatívneho procesu. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,\nže v prípade školského zákona ide o protiústavnú právnu normu. Je pravdou, že jednotlivec sa s ním\n(najmä ak sa ho priamo dotýka) nemusí stotožňovať, pričom však v tomto ohľade treba dodať, že táto\nnorma bola stanovená ako celospoločenské merítko, legislatívne určujúce podmienky prijímania žiakov\nna jednotlivé druhy štúdia. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania\npodľa § 162 ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.\n27. V podanej žalobe žalobca namietal procesné pochybenie, spočívajúce v tom, že žalovaný bez\nvydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky\ndosiahnutého vzdelania. Rovnako tak vzniesol aj žalobné námietky hmotnoprávneho charakteru.\nSprávny súd sa v prvom rade zaoberal procesnými námietkami a následne hmotnoprávnymi námietkami\nuvedenými v žalobe.\n28. Správny súd vyhodnotil ako neodôvodnenú žalobnú námietku, podstatou ktorej bolo, že žalovaný\nbez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie\npodmienky dosiahnutého vzdelania, čím bolo žalobcovi znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní\na bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálneho aktu orgánu verejnej správy\nv podobe listu, ktorý zasiahol do jeho práv, pričom neobsahoval poučenie o možných opravných\nprostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole.\n29. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti závery vyslovené v uznesení Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžk/10/2021 zo dňa 11. mája 2021, vydanom v totožnej veci žalobcu o otázke\njeho prijatia na štúdium na strednej odbornej škole. V uvedenom prípade zhodne s prejednávanou\nvecou žalovaní 1.,2. bez vydania rozhodnutia oznámili žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium.\nOhľadom tejto námietky Najvyšší súd SR uviedol: „sťažovateľ bol postupom žalovaného 2/ (Spojená\nškola, ul. SNP 30, Ivanka pri Dunaji - pozn. správneho súdu) spočívajúcim v neakceptovaní prihlášky\nna štúdium prakticky vylúčený z prijímacieho konania pre nesplnenie predpokladov podľa § 62 ods.\n5 školského zákona na prijatie do vzdelávacieho programu, pričom sa tak stalo spôsobom, ktorý\ntento zákon osobitne neupravuje. Prijímacie konanie sa podľa školského zákona začína podaním\nprihlášky a končí rozhodnutím riaditeľa školy o prijatí alebo neprijatí uchádzača o štúdium na základe\nvýsledkov prijímacieho konania. Proti rozhodnutiu o neprijatí môže uchádzač podať odvolanie, o ktorom\nrozhoduje zriaďovateľ školy, v prípade žalovaného 2/ je to žalovaný 1 (Bratislavský samosprávny kraj\n– pozn. správneho súdu)“. Zároveň Najvyšší súd SR v tomto uznesení konštatoval: „Keďže spôsob\na výsledky preverovania zákonných predpokladov pre zaradenie uchádzača do výberového konania\nškolský zákon osobitne neupravuje, možno konštatovať, že žalovaný 2/ nekonal protiprávne, keď\nbez vydania rozhodnutia oznámil sťažovateľovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie\npodmienky dosiahnutého vzdelania.“\n30. Ako už vo vyššie uvedenom rozhodnutí naznačil Najvyšší súd SR, aj správny súd konštatuje, že\nz dikcie ustanovenia § 67 ods. 1 školského zákona vyplýva, že o prijatí uchádzača na strednú školu\nrozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Je preto potrebné prisvedčiť\ntvrdeniu žalovaného, že riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie jedine o výsledku prijímacieho\nkonania, teda v situácii kedy už došlo k realizácii prijímacieho konania. O skutočnosti, či uchádzač\nsplnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b/\nškolského zákona riaditeľ strednej školy rozhodnutie nevydáva, nakoľko školský zákon v danom prípade\ntúto povinnosť riaditeľovi strednej školy neukladá.\n\n31. V kontexte uvedeného je zrejmé, že nie je možné priznať relevanciu ani námietke žalobcu, že\nnapadnutý list (resp. opatrenie žalovaného) neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch,\nriadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. Správny súdny poriadok\nvo svojom ustanovení § 3 ods. 1 písm. c/ obsahuje úpravu, v zmysle ktorej „opatrením orgánu verejnej\nsprávy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo\ndotknuté“. V činnosti správnych orgánov teda dochádza k vydávaniu opatrení, čiže právnych aktov,\nktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie\nsú ustanovené určité procesné pravidlá, preto ani vydané opatrenie nie je možné posudzovať z pohľadu\nsplnenia zákonných kritérií, upravených v § 47 správneho poriadku, v ktorom sú definované materiálne\n(obsahové) náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Uplatňovanie základných pravidiel pri\nvydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane. Keďže aj na vydávanie opatrení orgánov verejnej správy\nsa podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§\n3 ods. 1 až 6 správneho poriadku) malo by byť z ich obsahu zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich\nvydal a čoho sa týkajú. Zároveň by mali tiež obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie a\nstručné odôvodnenie tak, aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené. S ohľadom na uvedené\nsprávny súd v danom prípade prihliadol najmä na skutočnosť, že z obsahu preskúmavaného opatrenia\nje nepochybne zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ho vydal, aj čoho sa týka. Rovnako tak obsahuje aj\nodkaz na príslušné zákonné ustanovenia a stručné odôvodnenie, z ktorého možno zistiť, prečo nebolo\nžiadosti žalobcu (resp. jeho prihláške) vyhovené.\n32. Pri skúmaní opodstatnenosti žalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že jediným dôvodom\nneakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie, správny súd upriamil pozornosť na\nustanovenie § 62 ods. 5 školského zákona, ktoré zakotvuje dva zákonné predpoklady, za splnenia\nktorých môže byť uchádzač prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného\nvzdelávania. Prvým zákonom ustanoveným predpokladom je získanie nižšieho stredného vzdelania\npodľa § 16 ods. 3 písm. b/ cit. zákona. Ďalším zákonným predpokladom (tieto v danom prípade musia\nbyť splnené kumulatívne) je splnenie podmienok prijímacieho konania. Z priloženého administratívneho\nspisového materiálu vyplýva, že žalobca pri podaní prihlášky na štúdium nepreukázal splnenie prvého\nustanoveného zákonného predpokladu, teda získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods.\n3 písm. b/ tohto zákona. Preto nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke, že jediným dôvodom\nneakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie. V danom prípade totiž žalovaný\npostupoval správne, keď vyslovil, že nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov na prijatie\nžalobcu do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania.\n33. Správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, týkajúcu sa ním tvrdenej diskriminácie\nv spojitosti so zdravotným postihnutím, ktorá mala mať zároveň za následok porušenie čl. 12 ods.\n2 Ústavy SR. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii žalobca však poukázal jedine na skutočnosť, že\nmu bol odopretý prístup k štúdiu na strednej odbornej škole výhradne na základe toho, že študoval\npodľa konkrétneho vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli\nktorému dosiahol vzdelanie na úrovni ISCED 1. Taktiež žiadnym spôsobom nereagoval na argument\nžalovaného, že opakovane žalobcovi navrhoval doplnenie požadovaného vzdelania, a to aj externým\nštúdiom, pričom žalobca na uvedené odporúčanie nereflektoval a neprejavil záujem si vzdelanie\ndoplniť. Namietaná diskriminácia v spojitosti so zdravotným postihnutím je preto bez jej objektívneho\na rozumného zdôvodnenia, podľa názoru správneho súdu nedôvodná. Navyše v správnom konaní\nbolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa zameral výlučne na vyhodnotenie splnenia zákonom\nustanovených podmienok, pričom z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že kritériá na prijatie\nuchádzačov na štúdium boli stanovené pre všetkých uchádzačov rovnako. Taktiež tak správny súd dáva\ndo pozornosti, že „Za objektívne a rozumné zdôvodnenie diskriminácie sa totiž považuje zdôvodnenie,\nktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným\ncieľom. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava\nsú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v článku 12 ods. 2 ústavy, pričom\nostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už\nv ich právnej úprave) zvýhodnení. Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v\nzákladných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy\na v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.\n\nÚS 37/95). Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca ním tvrdenú diskrimináciu,\nako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR relevantným spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal, keďže\nvšetci uchádzači o štúdium na strednej odbornej škole mali ustanovené právne rovnaké podmienky vo\nvzťahu k akceptácii ich prihlášky na štúdium.\n34. V nadväznosti na uvedené sa správny súd zaoberal aj žalobnou námietkou, spočívajúcou v tvrdení,\nže v prejednávanej veci tiež došlo k porušeniu čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným\npostihnutím. Správny súd uvádza, že nespochybňuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným\npostihnutím je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR.\nNesúhlasí však s tvrdením žalobcu, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným\npostihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa špecifického vzdelávacieho\nprogramu, na bežné „nesegregované“ stredné školy, čím dochádza k ich neodôvodnenej diskriminácii.\nZásadné pochybenie žalovaného teda žalobca videl v aplikácii príslušných na vec sa vzťahujúcich\nustanovení školského zákona v konaní o jeho prihláške na štúdium na strednej odbornej škole, nakoľko\nbol presvedčený, že uvedené je v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným\npostihnutím, podľa ktorého zmluvné štáty uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa\nzákona majú nárok na rovnakú ochranu a rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.\nVo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že z hľadiska ústavného možno subsumovať danú\nproblematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského\nústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy SR a nazvanom Hospodárske,\nsociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným\nprávam a slobodám generácie prvej). V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba\na podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu\nv závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky.\nUvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z čl. 51 ods. 1 Ústavy SR\nvyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa\nmožno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s čl. 42 ods. 2 Ústavy SR,\npodľa ktorého občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách,\npodľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách, Ústava SR splnomocnila\nzákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. S\nohľadom na uvedené možno konštatovať, že esenciálny obsah práva na vzdelanie nie je zaručený\nústavou, ale zákonom, t.j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca v oblasti\nvzdelávania a zaručuje aj jeho uplatnenie. Medzi tieto zákony je ako vykonávací zákon nutné zaradiť\naj tu aplikovaný školský zákon, ktorého účelom je okrem iného aj určiť proces a systém výchovy\na vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, ako aj umožnenie\nindividuálnej výchovy a vzdelávania, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, zahŕňajúc stanovenie\nprocesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími\npotrebami. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sú tiež definované stupne vzdelania\nzískané vo výchovno-vzdelávacom procese na školách v zmysle školského zákona. Stupne vzdelania\nsú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Príslušné\nustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné\nodborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie\nodborné vzdelanie. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Jednou\nz úloh školského zákona je aj zakotvenie právnej úpravy vo vzťahu ku žiakom s mentálnym postihnutím.\nZ obsahu žalobcom predložených dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisového materiálu\nvyplýva, že postup žalovaného v danom prípade bol súladný s uvedeným účelom školského zákona,\nako aj jeho cit. ustanoveniami. V prejednávanej veci teda nebolo preukázané, že by žalovaný postupoval\nvo veci žalobcu ohľadom posúdenia jeho prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole vzhľadom na\njeho zdravotné postihnutie odlišne, ako postupoval v prípade prihlášok ostatných uchádzačov o štúdium.\nSprávny súd z uvedených dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bol vo vzťahu\nk jeho osobe postup žalovaného diskriminačný a tým aj v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach\nosôb so zdravotným postihnutím.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný rozhodol\nsúladne s ustanoveniami školského zákona, žalobné námietky nespôsobovali zrušenie napadnutého\nopatrenia, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania. Správny súd sa, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 168 SSP, zaoberal\nposúdením otázky, či by priznanie trov konania žalovanému napĺňalo zákonnú podmienku, že uvedené\nje možné spravodlivo požadovať. Pri skúmaní takto nastolenej otázky prihliadol najmä na skutočnosť, že\nprejednávaná vec sa svojím charakterom blíži konaniam o správnej žalobe v sociálnych veciach. Taktiež\nbolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že podaná žaloba nevykazuje žiadne znaky žaloby šikanóznej.\nPreto správny súd konštatuje, že nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať, aby\nžalobca žalovanému nahradil trovy konania.\n37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle\n§ 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}