Zákon č. 31/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc.
Cieľom návrhu zákona je spresniť, čo sa považuje za porušenie nočného kľudu, resp. kľudu podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).
Doterajšie znenie zákona o priestupkoch upravuje sankciu za rušenie nočného kľudu bez spresnenie tohto pojmu, pričom podrobnú úpravu ponecháva na osobitné právne predpisy, ktorými sú predovšetkým všeobecne záväzné nariadenia obcí vydané podľa § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tieto samosprávne akty charakterizujú rušenie nočného kľudu ako porušenie pravidiel na ochranu verejného poriadku a nie ako porušenie pracovnoprávnych predpisov (napr. Zákonník práce) alebo porušenie pravidiel na ochranu verejného zdravia (napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), dokonca niektoré z nich právnu úpravu týkajúcu sa ochrany zdravia výslovne vylučujú.
Návrh zákona ponecháva doterajší systém a ustanovuje, že osobitná právna úprava v podobe všeobecne záväzných nariadení obcí má prednosť pred ustanovením zákona o priestupkoch týkajúcim sa rušenia kľudu [§ 47 ods. 1 písm. b)]. Návrh zákona však možno vnímať ako všeobecný zákonný rámec, ktorý stanovuje časový interval, kedy je povinnosť kľud dodržiavať, pričom takýto interval oproti doterajšej úpravy všeobecne záväzných nariadení obcí výrazne rozširuje a platí v prípade, ak obec v tomto smere neprijme odlišnú, resp. žiadnu osobitnú právnu úpravu.
Nový režim by sa mal totiž týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc (čas medzi 22.00 hod a 6.00 hod.), ale aj časového intervalu, ktorý pripadá na deň (od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa), a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Treba však zdôrazniť, že kľud neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi, znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby odlišné od rušiteľa kľudu mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo kľudový režim počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov týchto dní.
Rozsah takýchto aktivít by mal byť predmetom úpravy všeobecne záväzného právneho nariadenia obce. Správnym orgánom na prejednanie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch obvodný úrad.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Eva Horváthová a Miroslav Kadúc
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

čl. I
Každý má právo na odpočinok a na rešpektovanie určitého kľudového režimu, počas ktorého sa človek dokáže fyzicky i psychicky zregenerovať, aby mohol aj naďalej fungovať ako ľudská bytosť a plnohodnotný člen spoločnosti. Takéto právo (právo na kľud alebo nočný kľud) možno vnímať minimálne v troch rovinách. Prvou rovinou je vnímanie kľudu ako primeraného odpočinku po práci, ktorý garantuje aj článok 36 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky, primárne a sekundárne právo EÚ a viacero iných medzinárodných dohovorov. V tejto rovine je kľud vnímaný ako základné ľudské právo a ako súčasť pracovnoprávneho procesu, ktorý je potrebný na regeneráciu síl do takej miery, aby bol človek schopný ďalšej práce. Návrh zákona sa tejto roviny kľudu v podobe primeraného odpočinku po práci nedotýka. Okrem iného je to vyjadrené tým, že hoci pri definovaní dňa pracovného pokoja návrh zákona odkazuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len …

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júla 2013, keďže sa predpokladá, že obce budú potrebovať určitý čas na to, aby vydali nové, resp. novelizovali doterajšie všeobecne záväzné nariadenia, ktorými si určia časový interval, počas ktorého je povinnosť dodržiavať kľud a spresnia rozsah aktivít, ktoré sa považujú za rušenie takéhoto kľudu.