zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.
Účelom navrhovaného zákona je upraviť oblasť vydávania a používania nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie, ako aj riešenie súčasných problémov na úseku vydávania občianskych preukazov a úprava postupu pri ich vydávaní.
Zavedenie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie vyplynulo pre Slovenskú republiku z potreby splnenia minimálnych bezpečnostných noriem uvedených v Rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000 č. 2000/C 310 v znení neskorších rezolúcií. Táto rezolúcia bola prijatá z dôvodu boja proti falšovaniu dokladov, ako dôležitého prvku boja proti organizovanému zločinu a nelegálnemu prisťahovalectvu do členských štátov Európskej únie. Členské štáty Európskej únie považujú boj proti falšovaniu dokladov za obzvlášť dôležitý aspekt svojich spoločných záujmov, preto je žiadúce, aby nové občianske preukazy formátu Európskej únie spĺňali najvyššie možné požiadavky pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu, a aby úprava dokladu a ochranné prostriedky, ktoré obsahujú, zabezpečovali rýchle rozpoznanie pokusov o falšovanie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie. Zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli v rámci Rady, sa v rezolúcii dohodli na zavedení minimálnych bezpečnostných noriem pri výrobe a vydávaní nových občianskych preukazov pri najbližšej možnej príležitosti. Rezolúcia uvádza minimálne bezpečnostné požiadavky pre nové občianske preukazy formátu Európskej únie pre oblasť materiálu, tlače, ochrany proti fotokopírovaniu a techniky vydávania.
Samotný nový občiansky preukaz formátu Európskej únie je vypracovaný a spĺňa medzinárodné štandardy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303 a normy STN EN ISO/IEC 7810, STN EN ISO/IEC 7816, STN EN ISO/IEC 14443 a STN EN ISO/IEC 10373.
V návrhu zákona sa ustanovujú povinné údaje v občianskom preukaze a údaje, ktoré sa uvádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy, podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie, postup pri vydávaní občianskeho preukazu, spôsob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi, dôvody neplatnosti občianskeho preukazu, povinnosti na úseku vydávania a držania občianskych preukazov, priestupky na úseku občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.
Znenie nového zákona o občianskych preukazov bolo potrebné premietnuť aj do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone, je taktiež potrebné novelizovať zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávané orgánmi členských štátov. Navrhovaná zmena účinnosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti
Taktiež sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z., tak aby mohol vstúpiť do účinnosti 1. júlom 2006. Zákon č. 253/1998 Z. z. má zabezpečiť skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zaviesť nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú právo vlastníctva, držby, užívania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci k pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgánmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad dopadov na verejné financie
Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Predložený návrh zákona bude mať finančné dôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením techniky a nových čistopisov, ktoré súvisia s vydávaním nových občianskych preukazov formátu Európskej únie podľa navrhovaného zákona.
Celkové náklady na verejný rozpočet na obdobie rokov 2005 – 2008 sú vo výške 1075,5 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 436,5 miliónov Sk (v tom na čistopisy 276,6 mil. Sk) a kapitálové výdavky 639 miliónov Sk, ktoré budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MV SR.
Na rok 2005 sa predpokladá vyčleniť celkom 219,2 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 74,7 mil. Sk, ktoré budú použité na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie vo výške 28,9 mil. Sk a na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prípravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 45,8 miliónov Sk.. Kapitálové výdavky sú predbežne vyčíslene vo výške 144,5 mil. Sk, ktoré budú použité na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prípravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 142,4 miliónov Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personalizačnom centre vo výške 2,1 mil. Sk.
Na rok 2006 sa predpokladá vyčleniť celkom 681,4 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 186,9 mil. Sk, ktoré budú použité na zabezpečenie čistopisov vo výške 101,7 mil. Sk, na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prípravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 4,2 mil. Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych formátu Európskej únie v Národnom personalizačnom centre vo výške 81 mil. Sk. V oblasti kapitálových výdavkov sa navrhuje vyčleniť 494,5 mil. Sk, na zabezpečenie modifikácie jednotných pracovísk pre príjem žiadostí od občanov, zber údajov, kontrolu údajov, kontrolu dokladov a vydávanie dokladov formátu Európskej únie vo výške 250 mil. Sk, na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personalizačnom centre vo výške 172 mil. Sk, na úpravu správnej agendy občianske preukazy vo výške 10,7 mil. Sk a na rozšírenie komunikačnej infraštruktúry OR PZ pre potreby zriadenia jednotných pracovísk vo výške 61,8 mil. Sk.
Na rok 2007 sa predpokladá vyčleniť len v oblasti bežných výdavkov 91,6 mil. Sk na zabezpečenie čistopisov a taktiež v roku 2008 vo výške 83,3 mil. Sk.
Navrhovaná úprava správnych poplatkov za vydávanie občianskych preukazov formátu Európskej únie predstavuje za roky 2005 – 2008 celkový príjem do štátneho rozpočtu 280,5 mil. Sk.
2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nepredpokladá dopad na občanov Slovenskej republiky.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.
5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
b) je upravená v práve Európskej únie
v rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 17. októbra 2000 doplňujúca rezolúcie z 23. júna 1981, z 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995, pokiaľ ide o ochranné znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310)
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a materiálov o určení gestorstva.
- čl. 5 ods. 3 Aktu o podmienkach pristúpenia Zmluvy o pristúpení SR k EÚ
Pokiaľ ide o vyhlásenia alebo rezolúcie alebo iné stanoviská prijaté Európskou radou alebo Radou alebo vo vzťahu k spoločenstvu alebo únii prijaté spoločnou dohodou členských štátov, majú nové členské štáty rovnaké postavenie ako súčasné členské štáty; budú dodržiavať zásady a usmernenia vyplývajúce z týchto vyhlásení, rezolúcií alebo iných stanovísk a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania,
- dokument preberaný týmto návrhom zákona nie je zaradený do materiálov o určení gestorstva, keďže tieto sa vypracúvajú len k smerniciam a rámcovým rozhodnutiam,
- návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor:
Bezpredmetné.

čl. I
Vymedzuje sa predmet úpravy zákona o občianskych preukazoch, ktorým je vydávanie občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov. Ustanovuje sa, že občiansky preukaz je verejná listina a ktoré údaje sa touto listinou preukazujú. Taktiež sa ustanovujú podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie. Napr. občan, ktorý podá žiadosť o vydanie občianskeho preukazu, nie je povinný mať do doby jeho prevzatia občiansky preukaz, najdlhšie však 90 dní od podania žiadosti. Uvádza sa, ktoré údaje obsahuje občiansky preukaz a ktoré údaje sa uvádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy. Štátne občianstvo nebolo explicitne uvedené v doterajšom občianskom preukaze, čo spôsobovalo problémy občanom pri cestovaní do krajín Európskej únie na tento doklad po vstupe do Európskej únie. Štátne občianstvo na doklade je vyžadované ako povinný údaj podľa štandardov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303. V časti osobitné záznamy občianskeho preukazu nie je vždy možné zapísať všetky údaje požadované občanom. Pretože …

čl. II
V zákone Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vypúšťa § 42 ods. 1 písmeno b) z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone.

čl. III
Vzhľadom na novú právnu úpravu vydávania nových občianskych preukazov formátu Európskej únie, vznikla potreba zmeniť a doplniť aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V zákone o správnych poplatkoch sa mení položka 6 a 22 a vkladá sa nová položka 22a, ktorou sa stanovujú správne poplatky pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu osobitne.

čl. IV
Navrhovaná zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov súvisí s navrhovaným posunom účinnosti zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov navrhovanej v Čl. VI.

čl. V

čl. V bod 1
Zákon č. 253/1998 Z. z., ktorý bol z organizačných a ekonomických dôvodov viackrát novelizovaný a bola odsúvaná jeho účinnosť, vstúpi do účinnosti 1. júlom 2006, čím zabezpečí skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zavedie nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú právo vlastníctva, držby, užívania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgánmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod. Zároveň však nie je vhodné presunúť túto agendu z orgánov Policajného zboru na okresných úrovniach (obvodných) na orgány verejnej správy – obvodné úrady, a to z viacerých dôvodov. Ide najmä o dôvody uvedené v odôvodnení k čl. I návrhu zákona. Keďže tam uvedené agendy, …

čl. V bod 2
V súvislosti so zmenami podľa bodu 1 je potrebné upraviť aj účinnosť tých ustanovení zákona, ktoré upravujú prechody pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a majetkovoprávnych vzťahov z orgánov Policajného zboru na orgány verejnej správy. Okresným riaditeľstvám Policajného zboru tak zostanú pracovné sily a pracovné prostriedky potrebné na výkon tejto agendy až do času, keď táto agenda prejde na obvodné úrady.

čl. VI
Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávané orgánmi členských štátov. Tieto zmeny bude potrebné premietnuť do zákonov o občianskych preukazoch, o cestovných dokladoch, prípadne do zákonov upravujúcich problematiku vodičských preukazov a technických preukazov vydávaných pre vozidlá. Takéto zmeny by však priniesli aplikačné problémy, ak by pôsobnosti vydávania týchto dokladov prešli na orgány verejnej správy v pôvodne ustanovenom termíne, teda k 1. júlu 2006. Ukazuje sa výhodnejšie ponechať túto agendu na orgánoch Policajného zboru a po zavedení nových pravidiel vydávania dokladov a novej technológie do praxe presunúť túto agendu na obvodné úrady. Navrhovaná zmena účinnosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti.

čl. VII
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2006 okrem Čl. I § 18 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2008. V Bratislave 21. decembra 2005 Mikuláš DZURINDA v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír PALKO v. r. minister vnútra Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Ústava Slovenskej republiky upravuje rámcovo základné aspekty disciplinárnej zodpovednosti sudcov, a to v čl. 136 ods. 3 (disciplinárna zodpovednosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), čl. 138 ods. 2 písm. b) (zánik funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky), čl. 141a ods. 2 písm. e) (voľba predsedov a členov disciplinárnych senátov), čl. 147 ods. 1 (zánik funkcie sudcu) a čl. 148 ods. 1 (preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa). Z citovaných článkov ústavy možno odvodiť, že disciplinárna zodpovednosť sudcov sa vyvodzuje v rámci disciplinárneho konania, ktoré sa uskutočňuje pred disciplinárnym senátom, ak nie je táto právomoc vymedzená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Z ústavného textu teda vyplýva, že inštitucionálne je disciplinárna zodpovednosť sudcov spojená s činnosťou disciplinárneho senátu. Ústava Slovenskej republiky neupravuje inštitút disciplinárneho súdu. Pojem „disciplinárny súd“ má len svoje zákonné vyjadrenie; niet zmienky o ňom v texte Ústavy Slovenskej republiky. Základnou črtou predkladanej zákonnej úpravy disciplinárneho konania je nahradenie doterajšieho spôsobu vytvárania disciplinárnych senátov prostredníctvom rozvrhu práce disciplinárneho súdu …

čl. I bod 2 §
Zákon zakazuje výkon funkcie sudcu na dvoch a viacerých súdoch súčasne. S prihliadnutím na zmenu navrhovanú v novelizačnom bode 1 sa v § 12 ods. 1 navrhuje ponechať výnimku súčasného výkonu funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu; výslovná právna úprava zamedzí prípadným výkladovým nezrovnalostiam.

čl. I bod 3 §
Poznatky aplikačnej praxe poukazujú na nejednoznačný prístup k posudzovaniu, výkladu a aplikácii § 22 ods. 5 prvá veta „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30% základného platu.“. Zo znenia právnej úpravy a z prístupu aplikačnej praxe nie je celkom zrejmé, či „dňom pozastavenia“ je deň vydania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu alebo až deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na charakter inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu a závažnosť dôvodov, pre ktoré sa môže uplatňovať, sa navrhuje túto výkladovú nezrovnalosť vyriešiť tak, že právna úprava výslovne vylúči odkladný účinok podania odvolania proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Nebude sa teda vyžadovať, aby rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo právoplatné na to, aby sudcovi bol vyplácaný znížený plat. Súčasne však zostávajú nedotknuté ustanovenia § 22 ods. 6 a 7, podľa ktorých v prípade zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, dôjde k doplateniu rozdielu v plate.

čl. I bod 4 §
Právna úprava zohľadňuje jednak nahradenie pojmu „disciplinárny súd“ v celom zákone pojmom „disciplinárny senát“ a súčasne reflektuje nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Disciplinárnym senátom, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu treba rozumieť prvostupňový disciplinárny senát.

čl. I bod 5 §
Navrhované doplnenie právnej úpravy nadväzuje na praktické skúsenosti s uplatňovaním inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Podľa platnej právnej úpravy možno výkon funkcie sudcu dočasne pozastaviť len z dvoch dôvodov: vedenie trestného stíhania za úmyselný trestný čin alebo vedenie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže sudca byť odvolaný z funkcie sudcu. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa voči sudcovi začne disciplinárne konanie, v dôsledku čoho dôjde aj k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu (v rozhodnutí disciplinárneho súdu je uvedený len tento dôvod) a následne, po dočasnom pozastavení výkon funkcie sudcu začne proti sudcovi trestné stíhanie. Späťvzatím návrhu na začatie disciplinárneho konania (často účelovo, a teda bez meritórneho rozhodnutia) automaticky zo zákona nastávajú účinky podľa § 22 ods. 6 a 7, hoci tu existuje dôvod na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu v podobe prebiehajúceho trestného stíhania. Uvedený jav považuje predkladateľ za nežiaduci a vymykajúci sa účelu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, a preto sa navrhuje doplnenie právnej úpravy …

čl. I bod 6 a 7
Systém hodnotenia práce sudcov nie je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky novým právnym inštitútom. Rovnako je tento inštitút známy aj z právnych poriadkov iných štátov (väčšina členských štátov Európskej únie, Spojené štáty americké atď.). Existenciu a reálne uplatňovanie hodnotenia sudcov predpokladajú aj medzinárodné dokumenty, resp. odporúčania medzinárodných organizácií, a to formou definovania základných princípov jeho výkonu. Rešpektujúc tieto princípy sa navrhuje komplexná zákonná úprava hodnotenia sudcov. Vo všeobecnosti je potrebné je v Slovenskej republike rozlišovať hodnotenie fungovania systému súdnictva a hodnotenie sudcu. Na zabezpečenie hodnotenia súdnictva vo všeobecnosti je určený inštitút vnútornej revízie súdov, ktorý sa vykonáva priebežne, resp. ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, aj mimoriadne mimo zákonom určeného cyklu. Hodnotenie práce sudcu sa vykonáva prostredníctvom inštitútu hodnotenia sudcov. Systém hodnotenia sudcov je súčasťou právnej úpravy dlhodobo. Rovnako dlhodobo je problematické jeho praktické využívanie. Uvedený stav má viacero príčin. Jeho aktuálne formálne vyjadrenie v zákonnej úprave je súčasťou zákona o súdoch, ktorý rámcovo a len čiastkovo upravuje základné …

čl. I bod 8 až 10
Do § 28 ods. 1 sa vkladá úprava evidencie sudcov, ktorí žiadajú súdnu radu o preloženie na súd tohto istého stupňa (na voľné miesto sudcu). Táto evidencia bola doteraz upravená v zásadách a navrhuje sa jej zákonná úprava. Rovnako sa v § 28 ods. 4 navrhuje prehodnotiť účel výberového konania, a to zohľadnením kritérií, ktoré boli upravené doteraz len v zásadách, a teda nad rámec zákona. Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 28 ods. 4 má za cieľ umožniť upraviť detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške ministerstva spravodlivosti; návrhy vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladanej zákonnej úpravy. Aktuálny stav je, že v súčasnosti platné zásady výberových konaní sú zjavne v rozpore zo zákonnou úpravou. Prekladaným návrhom zákona dochádza k nahradeniu doterajších zásad výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a zásad výberového konania na funkcie predsedu súdu výslovnou právnou úpravou v podobe všeobecne …

čl. I bod 11
Reaguje sa na praktické poznatky spojené s uplatňovaním § 30 ods. 11. Zákaz možnosti vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam zo strany sudcu nemožno vnímať v absolútnom význame – sudca môže rozhodnutia komentovať, podrobovať ich odbornej kritike alebo zaujímať k nim vlastné postoje napr. v rámci výkonu lektorskej činnosti, publikačnej činnosti a pod. Preto sa navrhuje obmedziť aktuálne platný zákaz len na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné.

čl. I bod 12
Právna úprava sa zosúlaďuje s platným právnym stavom, nakoľko súdna rada už nemá oprávnenie podávať návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. I bod 13
S prihliadnutím na zmeny v povoľovaní práce v domácom prostredí sa odstraňuje formálny rozpor vo vnútorných odkazoch v § 41 ods. 3; ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 14
Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívniť hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, kedy v praxi sa často stáva, že súdy majú uzatvorené zmluvy s rehabilitačnými zariadeniami, ktoré nie sú z hľadiska hospodárnosti výhodné.

čl. I bod 15 až 17
Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je zavedenie takej zákonnej úpravy hodnotenia výkonu funkcie sudcov, ktorá určí presné kritériá, proces a dôsledky hodnotenia práce sudcov s možnosťou straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. V nadväznosti na túto požiadavku sa zavádza právna úprava, ktorá nadväzuje na už existujúcu úpravu disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. c). Zavádzajú sa nové skutkové podstaty previnení, ktorých účelom je vytvoriť možnosť pre zánik funkcie sudcu, ak tento zjavne nevykazuje dosahovanie požadovaných výsledkov, a to opakovane. Prvé negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci“) sa bude posudzovať ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. c). Na základe prvého negatívneho hodnotenia sa vykoná opakované hodnotenie sudcu v zmysle § 27 ods. 1 písm. e), ktoré bezprostredne nadväzuje na prvé hodnotenie sudcu (po jednom roku). Ak aj toto opakované hodnotenie bude so záverom „nevyhovujúci“, pôjde o závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. i). …

čl. I bod 18
Navrhovaná zmena má za cieľ sprísniť sankciu upravenú v § 117 ods. 1 písm. b). Zníženie funkčného platu až o 15% nemá požadovaný efekt vo význame prevenčného a sankčného pôsobenia. Navrhuje sa preto jej zvýšenie až do 30% platu sudcu.

čl. I bod 19
Platná právna úprava umožňuje vybaviť priestupok sudcu aj mimo disciplinárneho konania, a to tak, že orgán oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania (k tomu pozri § 120 ods. 3) sudcu písomne napomenie. Prekladateľ má za to, že miera v akej možno tento postup uplatňovať nemôže byť úplne neohraničená, nakoľko aj v rámci skutkových podstát priestupkov možno identifikovať také, ktorých spáchanie nemôže byť vybavené napomenutím z dôvodu ich zvýšeného stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Navrhuje sa preto, aby predseda súdu mohol napomenutím vybaviť len taký priestupok, za ktorý osobitné zákony umožňujú uložiť pokutu nižšiu ako 100 eur. Ak bude teda podľa osobitných zákonov pokuta vyššia ako 100 eur (resp. jej horná hranica), predseda nebude môcť vybaviť vec písomným napomenutím, ale bude musieť uložiť sankciu podľa § 117 ods. 3, prípadne podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ak sú na to splnené zákonné podmienky (§ 120 ods. 4).

čl. I bod 20 a 21
(Všeobecne) Navrhované zmeny v rámci disciplinárneho konania, resp. postavenia disciplinárneho súdu reagujú na požiadavku vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda SR sa bude usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní.“. V disciplinárnych konaniach sa zavádza prvok náhodného výberu, ktorý sa osvedčil v štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Odstraňuje, aj medzinárodne kritizované, podozrenia z manipulácie pri prideľovaní na prejednanie a rozhodnutie jednotlivých disciplinárnych návrhov. Dôsledné rešpektovanie náhodného výberu si vyžiada vytvorenie širšej/rozsiahlejšej databázy predsedov i členov disciplinárnych senátov. Prevaha „sudcovského“ prvku v disciplinárnych senátoch zostáva zachovaná, dokonca sa posilňuje jeho postavenie – predsedom senátu bude môcť byť iba sudca, a to len zo sudcov navrhnutých sudcami, prostredníctvom sudcovských rád. Rovnako zostáva zachované majoritné zastúpenie sudcov v prvostupňovom i odvolacom disciplinárnom senáte. Novou je úprava povinného zastúpenia, hoci vždy minoritného, „nesudcovského“ prvku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v Českej republike, ktorá z …

čl. I bod 22
Ide o legislatívno-technickú úpravu; súčasné znenie poznámok pod čiarou k odkazom 16 a 28c je obsahovo totožné; postačuje zachovanie poznámky pod čiarou k odkazu 16.

čl. I bod 23
Platné znenie písmena a) nekorešponduje so znením písmen b) a c) z hľadiska definovania okruhu sudcov, ktorí spadajú do pôsobnosti predsedu súdu. V prípade písmena a) je zrejmé, že sa týka len sudcov, ktorí vykonávajúc svoju funkciu; netýka sa sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Naopak, písmená b) a c) zahŕňajú aj sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Zosúladenie znenia písmena a) so znením písmen b) a c) je teda viac ako žiaduce. Zamedzí sa tak výkladovým nezrovnalostiam, rovnako aj situácii, že sudca, ktorý spácha priestupok nebude z dôvodu dočasného nevykonávania funkcie sudcu potrestaný.

čl. I bod 24
Nakoľko súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie, navrhuje sa, aby priestupkové veci predsedov krajských súdov a predsedu Špecializovaného trestného súdu riešil priamo minister spravodlivosti. Všetci predsedovia súdov sú orgánmi správy súdov, pričom ústredným orgánom štátnej správy súdov je ministerstvo.

čl. I bod 25
Podobne ako v prípade § 117 ods. 9, aj v tomto prípade sa navrhuje obmedzenie predsedu súdu pri prejednávaní priestupkov, ktorých páchateľom je sudca. Podľa platnej právnej úpravy, ak priestupkovú vec nevybaví predseda súdu (písomné napomenutie alebo sankcie podľa § 117 ods. 3), je povinný podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Navrhovanou zmenu sa vytvára právna konštrukcia, podľa ktorej pri najzávažnejších priestupkoch (limit hornej sadzby pokuty 800 eur) nebude môcť predseda vec vybaviť priamo sám, ale vždy podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Ďalej sa v navrhovanej právnej úprave rozširuje katalóg sankcií, ktoré bude môcť predseda súdu uložiť, a to na všetky sankcie podľa § 117 ods. 3; niet dôvodu, aby predseda súdu nemohol pri vybavovaní priestupkovej veci využiť celý katalóg do úvahy prichádzajúcich sankcií. Navrhovaná právna úprava ďalej zohľadňuje skutočnosť, že súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie.

čl. I bod 26
Vzhľadom na nejednoznačný prístup aplikačnej praxe pri posudzovaní plynutia a počítania lehôt pri podávaní návrhu na začatie disciplinárneho konania v prípade prieťahov v konaní sa navrhuje výslovne upraviť, že objektívna lehota v prípade prieťahov začína plynúť rovnako ako v iných prípadoch od momentu spáchania disciplinárneho previnenia (t.j. od skutku). V § 120 ods. 7 sa ďalej navrhuje vypustiť zmätočný odkaz „[§ 116 ods. 2 písm. e)]“ ako zmätočný.

čl. I bod 27
Z praktických dôvodov sa navrhuje ako ďalšiu z náležitostí návrhu na začatie disciplinárneho konania zaviesť povinnosť uvádzať v návrhu okamih, kedy sa navrhovateľ dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia. Uvedená skutočnosť je dôležitá z hľadiska posudzovania plynutia lehôt podľa § 120 ods. 7, a teda aj posudzovania skutočnosti, či je návrh na začatie disciplinárneho konania podaný včas alebo nie.

čl. I bod 28
Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania subjektom, ktorý ho podal a následný zákaz podať v tomto prípade nový návrh na začatie disciplinárneho konania môže predstavovať pri praktickej aplikácii nástroj manipulácie s disciplinárnym konaním (účelové späťvzatie návrhu a pod.). Preto sa navrhuje, aby tento zákaz podať nový návrh pôsobil len voči subjektu, ktorý vzal pôvodný návrh späť.

čl. I bod 29 a 30
S prihliadnutím na spôsob vytvárania disciplinárnych senátov na účely rozhodovania o námietkach zaujatosti sa vypúšťaná úprava stáva bezpredmetnou.

čl. I bod 31
Aktuálne znenie § 126 ods. 1 je duplicitné s úpravou podľa § 122 vo vzťahu k sudcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Duplicita spočíva v povinnosti doručovať sudcovi návrh na začatie disciplinárneho konania dva krát, a to podľa § 122 a podľa § 126 ods. 1. Navrhovaná zmena odstraňuje túto duplicitu, pričom bude postačovať doručenie návrhu podľa § 122.

čl. I bod 32
Vypúšťaná úprava je neaktuálna od 1. januára 2009 (zákon č. 517/2008 Z. z.).

čl. I bod 33
Pre úplnosť právnej úpravy sa navrhuje výslovne upraviť lehotu na písomné vyhotovenie rozhodnutia disciplinárneho súdu. Subsidiárna aplikácia Trestného poriadku (lehota na písomné vyhotovenie rozsudku je 30 pracovných dní) je s prihliadnutím na lehotu určenú pre rozhodnutie disciplinárneho súdu (tri mesiace) neprimerane dlhá.

čl. I bod 34
Navrhuje sa naviazať plynutie tam uvedených lehôt na možné zahladenie postihu za disciplinárne previnenie (priestupok atď.) nie na odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ale odo dňa vykonania sankcie, nakoľko v tam uvedenej lehote nemusí byť sankcia ešte vykonaná (napr. zákon činnosti); k tomu porovnaj § 92 a 93 Trestného zákona. Súčasne sa upúšťa od konštrukcie, podľa ktorej o zahladení disciplinárneho postihu je nutné vydávať rozhodnutie. Je neefektívne a neúčelné, aby tieto osvedčenia vydával 18 členný orgán, ktorým je súdna rada (podľa doterajšej úpravy zahladenie disciplinárneho postihu vykonáva súdna rada). Podľa novej právnej úpravy účinky zahladenia disciplinárneho postihu budú nastávať priamo zo zákona. O tejto skutočnosti bude predseda disciplinárneho senátu (určený náhodným výberom) vydávať osvedčenie; k tomu pozri navrhovaný § 119c ods. 1.

čl. I bod 35 a 36
Vychádzajúc z nie celkom jednotnej interpretácie platného znenia § 150 ods. 2 sa navrhuje výslovne (nie cez poznámku pod čiarou, ktorá nemá normatívny obsah) určiť subsidiárne použitie Trestného zákona v oblasti hmotnoprávnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov (napr. pojmy ako zavinenie, značná škoda, obzvlášť závažný následok a pod.). Subsidiárne použitie Trestného poriadku zostáva zachované pre oblasť samotného disciplinárneho konania (proces).

čl. I bod 37
(§ 151v) Prechodné ustanovenia navrhované v § 151v riešia status „sudcov disciplinárneho súdu“, t.j. členov senátov, predsedov senátov a náhradníkov (členovia disciplinárnych senátov zvolení súdnou radou ako sudcovia disciplinárneho súdu a zaradení rozvrhom práce ako náhradníci). Podľa navrhovanej právnej úpravy ich status nadobudnutý voľbou v súdnej rade zostáva nedotknutý; to platí aj pre zloženie senátov vo veciach, ktoré nie sú právoplatne skončené. Na účely aplikácie novej právnej úpravy pre nový nápad po 1. januári 2012 sa však doteraz zvolení sudcovia disciplinárneho súdu zaradia do databáz podľa § 119a a 119c. Zo zákona sa stávajú členmi disciplinárnych senátov (to platí aj pre náhradníkov) a predsedami disciplinárnych senátov so zaradením do príslušnej databázy podľa toho, kto bol navrhovateľom pri ich pôvodnej voľbe v súdnej rade. Podľa tohto prechodného ustanovenia sa nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov nedotkne zloženie senátov vytvorených ku dňu účinnosti zákona. Avšak ak dôjde napr. k vylúčeniu jedného z členov senátu alebo predsedu senátu, doplnenie chýbajúceho člena senátu sa vykoná …

čl. III
Zákonom č. 49/2012 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zaviedlo vydávanie občianskych preukazov s elektronickým čipom, pričom do 30. novembra 2012 tento zákon umožňoval ešte vydávať občianske preukazy bez čipu. Vzhľadom na problémy spojené s obstaraním nových čistopisov občianskych preukazov s čipom a proces nastavenia personalizačných zariadení v Národnom personalizačnom centre, sa navrhuje umožniť vydávanie občianskych preukazov bez čipu do 30. novembra 2013.

čl. V

čl. V bod 1 a 13 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka Ministerstva vnútra SR „ministerstvo“.

čl. V bod 2, 3 a 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravy nadväzujúce na nový § 5a o prevzatí občianskeho preukazu.

čl. V bod 4 §
Obdobne ako je tomu v zákone č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch navrhuje sa aj prevzatie občianskeho preukazu jednotne upraviť v samostatnom paragrafe. Podmienky prevzatia sa zosúlaďujú s prevzatím cestovných dokladov a vodičských preukazov, čiže aj občiansky preukaz bude môcť prevziať osoba blízka bez osvedčeného plnomocenstva, čím sa zníži ich administratívna záťaž. Návrhom sa taktiež rozširuje možnosť prevziať občiansky preukaz maloletých a mladistvých občanov o splnomocnenú osobu. Ak občan uvedie osobu, ktorá prevezme jeho občiansky preukaz, pri podaní žiadosti, nebude táto osoba potrebovať osvedčené plnomocenstvo.

čl. V bod 5 §
Ustanovenie rozširuje dôvody, na základe ktorých sa občanovi vydá nový občiansky preukaz prostredníctvom zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, a to o poškodenie a zničenie občianskych preukazov.

čl. V bod 6 a 10 §
Ustanovenie umožňuje občanom požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky prostredníctvom portálu Ministerstva vnútra SR. Takáto forma podania žiadosti bude možná najskôr 180 dní pred skončením platnosti občianskeho preukazu a pri zmene trvalého pobytu, avšak len vtedy, ak občan už mal vydaný občiansky preukaz s čipom. Podobu tváre a podpis v digitalizovanej forme bude možné použiť z už uložených fotografií a podpisov v niektorom zo systémov dokladov, ktoré spravuje Ministerstvo vnútra SR, čiže z evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov alebo z evidencie vodičských preukazov. Aby však fotografia a podpis mohli byť použité, nesmú byť staršie ako päť rokov, ak pôjde o občana staršieho ako 18 rokov, a nie staršie ako tri roky, ak pôjde o občana mladšieho ako 18 rokov. Prevzatie občianskeho preukazu, o ktorý občan požiadal prostredníctvom portálu, však bude možné len osobne a iba na okresnom riaditeľstve Policajného zboru, ktoré uviedol v žiadosti.

čl. V bod 7 §
Neplatný bude okrem ohlásenej straty alebo odcudzenia, aj taký občiansky preukaz, ktorý bol nájdený a odovzdaný ako nález, pričom sa umožňuje stratu alebo odcudzenie ohlásiť aj prostredníctvom portálu ministerstva.

čl. V bod 8 §
Obdobne ako je tomu pri cestovných dokladoch, navrhuje sa, aby neodovzdaný občiansky preukaz, ktorý je neplatný z dôvodu úmrtia, straty štátneho občianskeho alebo ukončenia trvalého pobytu na území SR, bol z dôvodu zamedzenia prípadného zneužitia evidovaný v informačných systémoch ako odcudzený.

čl. V bod 9 §
Rozširujú sa dôvody prijatia žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí o poškodenie a zničenie a zároveň sa ustanovujú dôvody, z ktorých je možné žiadať o vydanie nového občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva.

čl. V bod 11 §
Z dôvodu možnosti expresného vydania občianskeho preukazu do dvoch pracovných dní na žiadosť občana, je potrebné vypustiť povinnosť požiadať o nový občiansky preukaz najneskôr 30 dní pred uplynutím doby jeho platnosti.

čl. V bod 14 §
Vzhľadom na evidenčné lístky občianskych preukazov a zosúladenie vydávania občianskych preukazov môžu občania, ktorí majú občianske preukazy vydané pred 1. júlom 2008, žiadať o vydanie nových občianskych preukazov bez ohľadu na ich platnosť len na okresnom riaditeľstve Policajného zboru v územnom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt. Aplikačná prax odhalila nejednoznačné určenie žiadateľa o občiansky preukaz, ktorý môže požiadať o vydanie občianskeho preukazu len na okresnom riaditeľstve v územnom obvode, v ktorom má trvalý pobyt alebo ktorý môže požiadať o jeho vydanie kdekoľvek.