Zákon č. 647/2007 Z. z. Zákon o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Hlavným cieľom nového zákona o cestovných dokladoch je vytvoriť predpoklady zavedenia biometrických údajov do cestovných dokladov v súlade s Nariadením Rady č. 2252/04 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi.
Zabezpečenie vydávania cestovných dokladov Slovenskej republiky s biometriou si vyžaduje, aby sa v novom zákone upravila povinnosť občana poskytnúť svoje biometrické údaje a oprávnenie správneho orgánu tieto biometrické údaje pre potreby vydania cestovného dokladu požadovať. V tejto súvislosti sa upresnilo aj snímanie biometrických údajov pre bezvládnych občanov; v tomto prípade zabezpečí nasnímanie podoby a vyhotovenie biometrických údajov príslušný útvar na mieste určenom žiadateľom. Náklady spojené s týmto úkonom, ktoré vzniknú príslušnému útvaru, znáša príslušný útvar. V predkladanom návrhu sú ďalej zapracované ustanovenia týkajúce sa ukladania biometrických údajov do dátového nosiča, ich používania a možnosti overovania týchto údajov zo strany občanov. V tejto súvislosti sa upravilo a rozšírilo ustanovenie upravujúce vedenie evidencií.
Nepriamo sa v súvislosti so zavedením biometrických údajov sa upravila platnosť cestovných pasov vydávaných občanom do 5 rokov, tieto sa budú vydávať na 2 roky. Občanom od 5 do 13 rokov sa budú vydávať na 5 rokov a občanom od 13 rokov sa budú vydávať s platnosťou na 10 rokov. Pre účely snímania kvalitných biometrických údajov a najmä ich následnej kontroly pri cestovaní sa navrhovaná úprava vekovej hranice javí ako najefektívnejšia.
Zo zmien, ktoré vyplynuli z aplikácie súčasnej právnej úpravy v praxi sa jedná o upresnenie týkajúce sa podávania žiadosti o vydanie cestovného pasu za občana mladšieho ako 15 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, do pestúnskej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, dočasne zvereného do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a za občana mladšieho ako 15 rokov ktorému je ustanovený poručník alebo opatrovník tak, aby žiadosť podávala iná fyzická osoba než rodič, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pestún, budúci osvojiteľ ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, štatutárny zástupca zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, poručník alebo opatrovník. Ďalej sa konkrétne ustanovilo, aké údaje orgán vydávajúci cestovný doklad pri jeho vydávaní zapisuje a aké zmeny alebo doplnenia údajov je v cestných dokladoch možné vykonať; uvedené v súčasnosti vyplýva iba z kontextu jednotlivých ustanovení. Toto je dôležité z hľadiska podávania žiadostí o vykonanie jednotlivých zmien do cestovných dokladov. V súvislosti s riešením podávania žiadosti o vydanie cestovného pasu pre občana mladšieho ako 15 rokov, rodičom, ktorý neuzatvoril manželstvo sa upresnili a doplnili ustanovenia platného § 18 zákona o cestovných dokladoch, čo je potrebné z toho hľadiska, že súčasné znenia ustanovení § 18 riešia iba prípady, keď po rozvode rodičov bolo dieťa zverené rozhodnutím súdu jednému z rodičov, prípadne na základe rozhodnutia bolo dieťa zverené inej osobe, ale nerieši prípady rodičov, ktorí neuzatvorili manželstvo, najmä tzv. „slobodných matiek“. Súčasne sa upresnili a doplnili ustanovenia pojednávajúce o povinnostiach držiteľov cestovných dokladov a v tej súvislosti sa rozšíril okruh priestupkov tak, aby každé porušenie ustanovenej povinnosti bolo konkrétne uvedené aj v priestupkoch. V súčasnosti je možné niektoré priestupky označiť iba z celkového kontextu niektorých ustanovení.
Nadväzne na navrhované zmeny sa navrhuje zmena položky 23 a sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a jej ujednotenie s položkou 243, ktorá sa týka konzulárnych poplatkov v oblasti cestovných dokladov.
Návrh obsahuje aj zmeny zákona o občianskych preukazoch, ktorým cieľom je zachovanie ich vydávania okresnými riaditeľstvami Policajného zboru.
Oblasť vydávania cestovných dokladov je predmetom aproximácie práva. V predmetnom návrhu je implementovaná Smernica Rady a Európskeho parlamentu z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a zrušujú smernice 64/221 EHS, 68/360 EHS, 72/194 EHS, 73/148 EHS, 75/34 EHS, 75/35 EHS, 90/364 EHS, 90/365 EHS a 93/96 EHS (2004/38/ES).
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a jeho pripomienky vo vzťahu k rozpočtovým dopadom návrhu zákona na verejné financie sú v ňom zapracované.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie
Realizácia projektu cestovných dokladov Slovenskej republiky s biometriou a s tým súvisiaci návrh nového zákona o cestovných dokladoch bude mať finančné dôsledky na štátny rozpočet vo výške 1 567 403 496 Sk.
V rokoch 2007 až 2010 bude dodaných spolu 1 600 450 ks cestovných dokladov s biometriou, v celkovej sume vo výške 713 915 132,20 Sk. Cena pasovej knižky je 446,07 Sk. V roku 2007 bude dodaných 100 450 ks čistopisov cestovných dokladov vo výške 44 807 731,5 Sk, v roku 2008 sa navrhuje dodať 500 000 ks čistopisov cestovných dokladov vo výške 223 035 000 Sk, v roku 2009 sa navrhuje dodať 500 000 ks čistopisov cestovných dokladov vo výške 223 035 000 Sk a v r. 2010 sa navrhuje dodať 500 000 ks čistopisov cestovných dokladov vo výške 223 035 000 Sk.
Na technické riešenie personalizácie cestovných dokladov s biometriou a na technické riešen
ie kontroly cestovných dokladov s biometriou bude vynaložených 502 930 364 Sk zo štátneho rozpočtu. Uvedené finančné náklady budú vynaložené do roku 2008. V roku 2007 v celkovej výške 417 432 200 Sk a v roku 2008 v celkovej výške 85 498 163 Sk.
Na zabezpečenie informačného systému bude vynaložených 350 558 000 Sk zo štátneho rozpočtu. Uvedené finančné náklady budú vynaložené do roku 2008. V roku 2007 v celkovej výške 233 705334 Sk a v roku 2008 v celkovej výške 116 852 667 Sk.
Celková výška vynaložených finančných prostriedkov sa však bude meniť v nadväznosti na zavedenie druhého biometrického údaja, ktorým sú odtlačky prstov. Na personalizáciu cestovných dokladov pomocou sekundárnej biometrie a dodávku aplikačného programového vybavenia pre kontrolu cestovných dokladov s biometriou bude potrebné vynaložiť ďalšie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorých výšku nie možné v súčasnej dobe vyčísliť, nakoľko špecifikácie na kompatibilné čítacie zariadenia druhého biometrického údaja, zamerané na identifikáciu zo strany Európskej únie, ktorou sa zaoberá pracovná skupina bude schválená do 30. októbra 2007.
Za obdobie 2007 až 2010 sa predpokladá do štátneho rozpočtu vybrať za vydanie cestovných dokladov správne poplatky vo výške 1 600 000 000 Sk. K uvedenej sume sa dospelo na základe štatistík prijatých žiadostí o vydanie cestovného pasu a spotreby čistopisov cestovných pasov.
Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Bez dopadov
Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie
Bez dopadov
Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť
Bez dopadov
Piata časť: Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Bez vplyvov
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu)
sekundárnom: napr.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS
Nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi
Rozhodnutie Komisie z 28. 6. 2006 ustanovujúce technické špecifikácie noriem pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi
je upravená v práve Európskej únie
primárnom : Zmluva o Európskej únii (piata hlava)
v sekundárnom:
Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady
z 25. júna 1996 o zavedení cestovného preukazu (96/409/SZBP)
Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady
z 30. novembra 2006, ktorým sa upravuje rozhodnutie 96/409/SZBP o zavedení cestovného preukazu s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharska a Rumunska k Európskej únii
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre Slovenskú republiku záväzok prebrať smernice a implementovať nariadenia platné ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)
z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia
lehota na prebratie smernice 2004/38/ES – 29.4.2006
ustanovenia týkajúce sa cestovných dokladov zo smernice 2004/38/ES boli transponované do zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a budú prebraté aj do návrhu zákona o cestovných dokladoch, ktorý zákon č. 381/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov zrušuje
proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228
ustanovenia týkajúce sa cestovných dokladov zo smernice 2004/38/ES boli transponované do zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplný
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo vnútra SR

Čl. I

§ 1 §
Ustanovuje sa predmet zákona, ktorým je úprava druhov cestovných dokladov Slovenskej republiky, podmienok ich vydávania, odnímania a odoberania, úprava práv a povinností štátnych občanov Slovenskej republiky a iných osôb, podmienok prekračovania štátnej hranice Slovenskej republiky občanmi, ktoré nie sú ustanovené v osobitnom predpise a postupu pri porušení ustanovení tohto zákona.

§ 2 §
Ustanovujú sa podmienky vycestovania, najmä podmienky vycestovania občana mladšieho ako päť rokov a občana mladšieho ako päť rokov, ktorý bol zverený právoplatným rozhodnutím príslušného súdu do náhradnej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, dočasne zvereného do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, zvereného do starostlivosti podľa osobitného predpisu, a občana mladšieho ako päť rokov, ktorému bol ustanovený poručník alebo opatrovník. Ustanovenia sú obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy, doplnené v zmysle platných právnych predpisov.

§ 3 §
Upravujú sa podmienky návratu občanov do Slovenskej republiky, najmä postup, ak sa občan nemôže preukázať platným cestovným dokladom alebo nemôže preukázať svoju totožnosť.

§ 4 §
Ustanovenie definuje cestovný doklad ako verejnú listinu, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie skutočnosti obsiahnuté v údajoch uvedených v cestovnom doklade. Cestovný doklad je majetkom Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje právo občana na vydanie cestovného dokladu.

§ 5 §
Vypočítavajú sa údaje uvedené v cestovnom doklade. Písmeno i) v odseku 1 vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č. 2252/04 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi. V odsekoch 2 a 3 sa sprehľadňujú údaje, ktoré do cestovného dokladu zapisuje orgán, ktorý cestovný doklad vydáva priamo pri jeho vydávaní. V odseku 5 sa konkrétnejšie špecifikuje, čo sa rozumie pod podpisom držiteľa. Odseky 6 až 8 vyplývajú z Nariadenia Rady (ES) č. 2252/04 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi.

§ 6 §
Ustanovujú sa údaje, ktoré možno do cestovného dokladu zapisovať a ktorý subjekt tieto údaje zapisuje. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa vypúšťa zapisovanie údajov o vydaní zbrojného sprievodného listu na vývoz, dovoz alebo prevoz zbraní a streliva do cestovného dokladu, pretože podľa § 46 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na takýto účel vydáva Európsky zbrojný pas. Dopĺňa sa ustanovenie umožňujúce vykonať zápis o príslušnosti k civilnej zložke ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo statuse závislej osoby, ktoré budú vykonávať orgány Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 7 §
Vypočítavajú sa druhy cestovných dokladov. Ustanovenie je obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 8 §
Upravuje sa vydávanie cestovného pasu. V odseku 3 sa upravuje platnosť cestovného pasu podľa rozdelenia veku občanov tak, aby už občanom starším ako 13 rokov sa vydávali cestovné pasy s platnosťou na 10 rokov (v súčasnosti to je až od 15 rokov) a občanom mladším ako 5 rokov sa znížila platnosť z 5 na 2 roky z dôvodu problémov pri snímaní a najmä využívaní biometrických údajov, nakoľko v tomto veku sa môžu získať iba nekvalitné biometrické údaje, ktoré by držiteľ musel používať 5 rokov, čo by mohlo spôsobovať problémy pri kontrolách na hraniciach. Taktiež sa súčasná lehota 5 ročnej časovej platnosti neosvedčila pri stotožňovaní občanov mladších ako 5 rokov pri kontrole, čo vedie k vysokému riziku potencionálneho zneužitia. Tento návrh je v súlade s druhou vetou odseku 4 článku 4 smernice 2004/38/ES, ktorá ustanovuje, že ak zákony členského štátu neustanovujú vydávanie preukazov totožnosti, obdobie platnosti akéhokoľvek pasu pri jeho vydaní alebo obnovení nesmie byť kratšie ako 5 rokov, nakoľko Slovenská …

§ 9 §
Upravuje sa vydávanie diplomatického pasu. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa vydá diplomatický pas občanovi, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov vyslaný na ochranu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 10 §
Ustanovenia upravujúce vydávanie služobného pasu. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa vydá služobný pas zamestnancovi a policajtovi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra, ktorý plní osobitné úlohy pri ochrane ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 11 §
Tak ako je tomu v platnej úprave na vydávanie diplomatických a služobných pasov sa nebude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní. Ustanovuje sa tiež pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí vykonávať kontrolu dodržiavania niektorých ustanovení súvisiacich s diplomatickými a služobnými pasmi.

§ 12 §
Upravuje sa vydávanie cestovného preukazu zastupiteľským úradom Slovenskej republiky, tento sa vydáva najmä na návrat občana do Slovenskej republiky. V odseku 6 sa ustanovuje, že cestovný preukaz vydaný z dôvodu návratu na územie Slovenskej republiky pre občana mladšieho ako 15 rokov narodeného v zahraničí nemusí obsahovať rodné číslo alebo identifikačné číslo. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 13 §
Cestovný doklad cudzinca bude vydávaný tak, ako je tomu doteraz osobe bez štátnej príslušnosti, ktorej bolo udelené povolenie na trvalý pobyt alebo ktorej bol udelený azyl.

§ 14 §
Ustanovenie upravujúce vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 15 §
Ustanovenia definujúce kategóriu iných dokladov, ktoré je možné považovať za cestovný doklad. Ustanovenia sú obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 16 §
Ustanovenia upravujúce podávanie žiadosti o vydanie cestovného dokladu, žiadosti o vykonanie zmeny údajov v cestovnom doklade alebo žiadosti o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca, údaje a podklady, ktoré žiadosť obsahuje, povinnosti žiadateľa a postup orgánu, ktorý cestovný doklad vydáva pri prijatí žiadosti. Obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy, doplnené v zmysle platných právnych predpisov.

§ 17 §
Upravuje sa podanie žiadosti, nasnímanie podoby tváre, otlačkov prstov a podpisu. Odsek 2 umožní podať žiadosť o vykonanie zmeny údajov v cestom doklade za držiteľa cestovného dokladu manželke alebo manželovi držiteľa dokladu. Týmto dôjde k zjednodušeniu vybavovania týchto žiadostí. V odseku 5 došlo k legislatívnemu zosúladeniu s platnou právnou, podľa ktorej sa upravujú podmienky podania žiadosti o vydanie cestovného pasu a jeho prevzatia pre občana mladšieho ako 15 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, do pestúnskej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, dočasne zvereného do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a za občana mladšieho ako 15 rokov ktorému je ustanovený poručník alebo opatrovník. Podľa odseku 7 zabezpečí príslušný útvar nasnímanie podoby tváre, odtlačkov prstov a podpisu na mieste určenom žiadateľom. Odsek 9 sa legislatívne zosúlaďuje s ustanovením § 13 ods. 3 platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa zákonný zástupca občana mladšieho ako 15 …

§ 18 §
Ustanovenia upravujúce prevzatie cestovného dokladu. Obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy, doplnené v zmysle platných právnych predpisov.

§ 19 §
Podobne ako je tomu doteraz upravujú sa prípady bezplatného vydania nového cestovného dokladu.

§ 20 §
Upravuje sa vykonávanie zmien údajov v cestovnom doklade a predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca. Úpravou odsekov 2 a 3 dôjde k sprehľadneniu zmien, ktoré je možné do jednotlivých cestovných dokladov vykonať dodatočne na základe žiadosti držiteľa cestovného dokladu a príslušnosť na vykonane týchto zmien.

§ 21 §
Podobne ako je tomu doteraz, upravujú sa odchýlky pri vydávaní cestovných dokladov a zápisov v nich občanom mladším ako 18 rokov, ktoré boli zverené do výchovy druhému rodičovi alebo inej osobe. Tento postup sa primerane vzťahuje aj na prípady, ak rodičia takéhoto občana neuzavreli manželstvo a súd právoplatne nerozhodol o jeho zverení do výchovy druhého rodiča.

§ 22 §
Podobne ako je tomu doteraz, upravuje sa neplatnosť cestovného dokladu. Cestovný doklad sa neplatným aj v prípade, ak pri jeho preprave z miesta personalizácie došlo k jeho strate alebo odcudzeniu, bol na príslušný útvar alebo ktorýkoľvek útvar Policajného zboru alebo zastupiteľský úrad doručený ako nájdený alebo došlo k poškodeniu dátového nosiča.

§ 23 §
Ustanovujú podmienky pre odoprenie a odňatie cestovného dokladu. Dôvody na takýto postup sú tie isté ako v platnej právnej úprave.

§ 24 §
Podobne ako je tomu doteraz sa upravuje postup pri odňatí a zadržaní cestovného dokladu.

§ 25 §
Tak isto ako je tomu v súčasnosti bude neprávoplatné rozhodnutie o odoprení vydávania cestovného dokladu alebo jeho odňatí preskúmavať súd.

§ 26 §
V prípade porušenia taxatívne uvedených povinností sa upravuje oprávnenie príslušných orgánov odobrať cestovný doklad.

§ 27 a 28 §
Ustanovenia upravujúce povinnosti držiteľa cestovného dokladu a iných osôb. Ustanovením neodkladného plnenia povinnosti v odseku 1 písmeno b), c) a e) dôjde k legislatívnemu zosúladeniu so súčasne platnou právnou úpravou. Z dôvodu ďalšieho legislatívneho zosúladenia sa rozširuje okruh povinností odseku 1 písmeno f) a odsekoch 3 a 4. Súčasne sa však v odseku 2 umožňuje za stanovených okolností ponechať držiteľovi neplatný cestovný doklad.

§ 29 §
Upravuje sa vedenie evidencie o cestovných dokladoch a poskytovanie údajov z evidencie, v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

§ 30 §
Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov, ktoré korešpondujú s povinnosťami na úseku cestovných dokladov.

§ 31 §
Ustanovuje sa vecná príslušnosť na prejednávanie priestupkov.

§ 32 §
Ustanovenie upravujúce pôsobnosť tohto zákona vo vzťahu k osobám bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a osobám, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky. Prevzaté z platnej právnej úpravy.

§ 33 §
Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku.

§ 34 §
Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.

§ 35 §
Zakotvujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008. Cestovné doklady vydané pred účinnosťou tohto zákona počas ich platnosti sa budú považovať za cestovné doklady podľa novej úpravy. Cestovné doklady od 1. januára 2008 budú obsahovať prvý biometrický údaj – zobrazenie tváre v dátovom nosiči, druhý biometrický údaj – otlačky prstov je potrebné zaviesť do 29. júna 2009, s tým, že sa počíta jeho skoršie zavedenie, a to hneď ako to bude technicky možné.

§ 36 §
Zrušuje sa doterajší zákon o cestovných dokladoch. Čl. II

bod 1
Úpravou položky 23 dôjde k legislatívnemu zosúladeniu s novo navrhovaným znením § 8, t. j. upravuje sa časová platnosť a poplatok pre osoby od 5 do 13 rokov. Splnomocnenie bolo doplnené o rozlíšenie zvýšených poplatkov tak, ako je to bolo doposiaľ upravené iba interným predpisom, nakoľko podľa platnej právnej úpravy zvýšený správny poplatok sa nerozlišuje. Navrhované oslobodenie od poplatkov je prehľadnejšie, pričom bolo doplnené o vykonanie zmeny o ťažkom zdravotnom postihnutí alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

bod 2
Vzhľadom na zavedenie novej kategórie cudzincov, ktorým sa udeľuje povolenie na tolerovaný pobyt, tzv. „obeť trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi“ sa navrhuje od týchto cudzincov správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt a za žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu nevyberať, nakoľko sa predpokladá, že cudzinci, ktorí splnia podmienky pre jeho udelenie, nemajú finančné prostriedky.

bod 3
Navrhuje sa nevyberať správny poplatok za vydanie cudzineckého pasu od cudzincov, ktorým bol udelený tolerovaný pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sú „obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi“, nakoľko sa predpokladá, že títo cudzinci vzhľadom na svoje postavenie nebudú mať finančné prostriedky.

bod 4
Navrhovaná zmena vyplýva z potrieb aplikačnej praxe, pretože je nelogické oslobodiť od poplatku za podanie žiadosti o udelenie prvého povolenia alebo ďalšieho povolenia osoby, ktorým už bolo udelené prvé povolenie alebo ďalšie povolenie na trvalý pobyt, tak ako to vyplýva zo súčasnej právnej úpravy.

bod 5
Navrhovanou zmenou sa opätovne zavádza do zákona možnosť správneho orgánu upustiť od vybratia poplatku alebo tento poplatok primerane znížiť v prípade existencie humanitného dôvodu alebo v prípade, ak nie sú poplatky recipročne vyberané od občanov Slovenskej republiky v domovskom štáte žiadateľa.

bod 6
Navrhovanou zmenou dôjde k zosúladeniu s položkou 23 tak, aby bolo možné vydávať aj vodičské preukazy do dvoch pracovných dní za zvýšený správny poplatok.

bod 7
Úpravou položky 243 dôjde k legislatívnemu zosúladeniu správnych poplatkov so správnymi poplatkami uvedenými v položke 23, podľa ktorej sú správne poplatky vyberané na území Slovenskej republiky, splnomocnenia a oslobodenia. Čl. III

bod 1
Zmena sa navrhuje z dôvodu plnenia úloh v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti uvedených v bode 7.3 „Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky“, najmä zabezpečenia systému vydávania osobných dokladov, ktorý musí vychádzať v ústrety občanom a nesmie viesť k neefektívnemu vynakladaniu rozpočtových prostriedkov. Nakoľko presun agendy občianskych preukazov na obvodné úrady by bol neefektívnym vynaložením rozpočtových prostriedkov, z ktorých časť je možné využiť na skvalitnenie služieb občanom pri vydávaní osobných dokladov a časť je možné použiť na plnenie iných úloh vyplývajúcich z „Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky“, navrhuje sa ponechanie vydávania občianskych preukazov na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.

bod 2
Navrhuje sa rozšírenie okruhu možností, kedy bude možné vydanie nového občianskeho preukazu bez správneho poplatku.

bod 3
Potvrdenie o trvalom pobyte sa nebude vyžadovať, ak údaje o aktuálnom trvalom pobyte občana príslušný orgán (ohlasovňa), zaznamenal priamym vstupom do registra obyvateľov Slovenskej republiky. Toto občanovi umožní vydanie občianskeho preukazu bez toho, aby musel najskôr požiadať o vydanie potvrdenia o trvalom pobyte na príslušnej ohlasovni.

bod 4
Za účelom zefektívnenia a zrýchlenia prejednania priestupkov podľa zákona 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby priestupky prejednával priamo príslušný úrad.

bod 5
Posunutie termínu vydávania občianskych preukazov s údajmi a podľa vyobrazenia podľa predpisov účinných do 30. júna 2006 z 31. decembra 2007 na 31. decembra 2008 je potrebné z dôvodu možnosti, že novú verejnú súťaž na dodanie čistopisov nových občianskych preukazov nebude možné úspešne uskutočniť do 31. decembra 2007, čo je predpokladaný termín vydávania nových občianskych preukazov podľa súčasného zákona o občianskych preukazoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje posunutie termínu vydávania súčasných občianskych preukazov s údajmi a podľa vyobrazenia podľa predpisov účinných do 30. júna 2006.

bod 6
Zmena vyplýva so zmeny uvedenej v bode 1, t. j. návrhom na ponechanie vydávania občianskych preukazov na okresných riaditeľstvách Policajného zboru. Čl. IV Termín nadobudnutia účinnosti predkladaného zákona bol navrhnutý s prihliadnutím na predpokladaný termín zavedenia cestovných dokladov s biometriou. V Bratislave 19. septembra 2007 Robert FICO v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Robert Kaliňák v. r. podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 3 a 4) §
Navrhovanou úpravou sa implementuje do právneho poriadku SR nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009 z 28. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi, podľa ktorého musí byť každá osoba držiteľom vlastného cestovného pasu a zápis údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča už nemôže byť vykonaný. Vzhľadom na to sa zo zákona o cestovných dokladoch vypúšťajú všetky ustanovenia o zapisovaní údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča.

čl. I bod 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 3)
Ide o aktualizovanie poznámky pod čiarou vzhľadom na novelizáciu nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004.

čl. I bod 3 (§ 4 ods. 3) §
Konkrétne sa špecifikuje, že vzhľadom na povahu náhradného cestovného dokladu nemôže byť občan držiteľom dvoch platných týchto dokladov.

čl. I bod 4 [§ 5 ods. 2 písm. a)] §
Podľa čl. 1 ods. 2a písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004 v platnom znení sú deti do 12 rokov oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov. Navrhovaným doplnením § 5 ods. 2 písm. a) zákona o cestovných dokladoch sa v nadväznosti na toto pravidlo vyjadruje skutočnosť, že údaj o absencii biometrického údaja odtlačkov prstov bude obsahovať len cestovný doklad občanov starších ako 12 rokov, od ktorých je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov.

čl. I bod 5 [§ 5 ods. 3 písm. a)] §
Navrhovanou úpravou sa implementuje do právneho poriadku SR nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009, podľa ktorého musí byť každá osoba držiteľom vlastného cestovného pasu a zápis údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča už nemôže byť vykonaný. Vzhľadom na to sa zo zákona o cestovných dokladoch vypúšťajú všetky ustanovenia o zapisovaní údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča.

čl. I bod 6 a 37 [§ 5 ods. 3 písm. b) a § 17 ods. 10] §
Ide o aktualizovanie terminológie bez vecnej zmeny v obsahu, v nadväznosti na prijatie nového zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 7 (§ 5 ods. 4) §
Navrhovanou úpravou sa implementuje do právneho poriadku SR nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009, podľa ktorého musí byť každá osoba držiteľom vlastného cestovného pasu a zápis údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča už nemôže byť vykonaný. Vzhľadom na to sa zo zákona o cestovných dokladoch vypúšťajú všetky ustanovenia o zapisovaní údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča.

čl. I bod 8, 19, 32 a 35 (§ 5 ods. 6, § 12 ods. 7, § 17 ods. 3 a 8) §
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na navrhované vypustenie odseku 2 v § 17.

čl. I bod 9 a 17 [§ 7 písm. d) a § 12] §
Navrhuje sa zmena názvu dočasného cestovného dokladu, ktorý sa používa prevažne po strate cestovného pasu v zahraničí na umožnenie návratu občanovi do Slovenskej republiky. Zmena z „cestovného preukazu“ na „náhradný cestovný doklad“ lepšie vystihuje charakter dokladu, ktorý je vydávaný ako náhrada občanovi, ktorý nemá iný cestovný doklad a je tiež v súlade s pojmom, používaným v rámci európskej legislatívy pri vydávaní tzv. ETD (Náhradný cestovný doklad Európskej únie).

čl. I bod 10 (§ 8 ods. 3) §
Ustanovenie o časovej platnosti cestovných pasov vzhľadom na vek jeho držiteľa sa navrhuje upraviť tak, aby vydávanie cestovných pasov plynulejšie nadväzovalo na koniec časovej platnosti s prihliadnutím na vek držiteľa. V súčasnosti sa cestovný pas s platnosťou na dva roky vydáva občanovi mladšiemu ako päť rokov – navrhuje sa, aby sa cestovný pas na dva roky vydával občanovi mladšiemu ako šesť rokov; cestovný pas na päť rokov sa vydáva občanovi mladšiemu ako 13 rokov – navrhuje sa, aby sa cestovný pas na päť rokov vydával občanovi mladšiemu ako 16 rokov; cestovný pas na 10 rokov sa vydáva občanovi staršiemu ako 13 rokov – navrhuje, aby sa cestovný pas s platnosťou na 10 rokov vydával občanovi staršiemu ako 16 rokov. Keďže občan môže byť súčasne držiteľom dvoch cestovných dokladov rovnakého druhu, v rámci tohto ustanovenia sa navrhuje aj obmedzenie doby platnosti druhého cestovného dokladu na päť rokov. Táto požiadavka vyplýva z hodnotiacej správy USA k Visa Waiver Program, pričom takáto prax …

čl. I bod 11, 12, 14 a 21 (§ 8 ods. 4, § 9 ods. 5, § 10 ods. 3 a § 13 ods. 2) §
Občanovi, ktorému nie je dočasne možné zosnímať odtlačky prstov, napr. z dôvodu popálenia, sa môže každý druh cestovného dokladu obsahujúci biometrické údaje (teda cestovný pas, diplomatický pas, služobný pas a cestovný doklad cudzinca) vydávať iba s platnosťou na jeden rok. Toto pravidlo vyplýva z čl. 1 ods. 2b nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004 v platnom znení.

čl. I bod 12 (§ 9) §
Na základe požiadaviek Ministerstva zahraničných vecí SR sa komplexne upravuje ustanovenie upravujúce vydávanie diplomatických pasov. Navrhovaná úprava aktualizuje a upresňuje zoznam občanov Slovenskej republiky, ktorým sa vzhľadom na výkon určitej funkcie vydáva diplomatický pas. Návrh rozdeľuje držiteľov diplomatických pasov na štyri skupiny, ktoré charakterizujú funkčné zaradenie držiteľov diplomatických pasov: - prvú skupinu tvoria občania, ktorí plnia určené ústavné funkcie; - druhou skupinou sú občania zamestnaní v medzinárodných organizáciách, ktorých je Slovenská republika plnohodnotným členom, pričom v medzinárodných vzťahoch neexistuje univerzálne pravidlo vydávania diplomatických pasov pre osoby zamestnané v štruktúrach medzinárodných organizácií, a teda právomoc vydávať diplomatické pasy je preto v kompetencii každého štátu; - treťou skupinou sú občania, ktorými sú diplomatickí zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí SR a všeobecne vysielaní zamestnanci a príslušníci ozbrojených zložiek, ktorí plnia úlohy na zastupiteľskom úrade alebo v osobitnej misii; - štvrtou skupinou sú občania, ktorým môže byť vydaný diplomatický pas so súhlasom ministra zahraničných vecí v súvislosti s výkonom funkcie v medzinárodnej organizácii, pokiaľ nespadajú …

čl. I bod 13 (§ 10 ods. 1) §
Navrhovaná zmena nemení okruh oprávnených osôb na vydanie služobného pasu, mení sa len ich poradie podľa zaužívaného protokolu a upravujú sa podmienky pre vydanie služobného pasu pre zamestnanca vyslaného na zastupiteľský úrad.

čl. I bod 15 (§ 10 ods. 4) §
Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe a odráža skutočnosť, že služobné pasy podľa § 10 ods. 2 sú vydávané na základe súhlasu ministra zahraničných vecí aj osobám, ktoré nie sú zamestnancami ústredného orgánu štátnej správy, ale v zahraničí plnia úlohy v záujme Slovenskej republiky (napr. expertnú činnosť v zmiešaných komisiách v oblasti priemyslu, ako aj v zmiešaných komisiách regionálnej spolupráce a pod.).

čl. I bod 16 (§ 11 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované zmeny v § 9.

čl. I bod 18 (§ 12 ods. 5) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované vypustenie písmena d) z § 16 ods. 4.

čl. I bod 20 (§ 12 ods. 8) §
Súčasná právna úprava neumožňuje, aby zastupiteľský úrad v zahraničí vydal cudzincovi, ktorému bol v Slovenskej republike vydaný cestovný doklad cudzinca podľa § 13 zákona o cestovných dokladoch alebo cudzinecký pas podľa § 74 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, iný cestovný doklad v prípade jeho straty, odcudzenia alebo uplynutia platnosti na návrat do Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava umožňuje v týchto prípadoch vydanie cestovného preukazu na návrat do Slovenskej republiky.

čl. I bod 22 až 24 a 52 (názov tretej časti, názov § 16, § 30 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na navrhované vypustenie dodatočného zapisovania údajov do cestovného dokladu v § 20.

čl. I bod 28 až 30 [§ 16 ods. 4, § 17 ods. 2] §
Navrhovanou úpravou sa implementuje do právneho poriadku SR nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009, podľa ktorého musí byť každá osoba držiteľom vlastného cestovného pasu a zápis údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča už nemôže byť vykonaný. Vzhľadom na to sa zo zákona o cestovných dokladoch vypúšťajú všetky ustanovenia o zapisovaní údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča.

čl. I bod 25, 46, 49, 51, 53 a 54 (§ 16 ods. 4, §26 ods. 1, § 27 ods. 3 a 4, § 3 §
Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré priamo súvisia s vydávaním cestovného dokladu podľa § 21, ktorý sa navrhuje vypustiť.

čl. I bod 26 [§ 16 ods. 4 písm. e)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované nové znenie § 9 a 10.

čl. I bod 27 [§ 16 ods. 4 písm. j)] §
Podľa pravidiel Európskej únie o uznávaní dokladov o vzdelaní nemožno postupovať podľa bilaterálnych dohôd, ktoré nevyžadujú podmienku uznania udelenia titulu zahraničnou školou, preto sa navrhuje pri zapisovaní titulu udeleného zahraničnou vysokou školou vždy vyžadovať aj rozhodnutie o uznaní tohto titulu za rovnocenný.

čl. I bod 31 a 33 (§ 17 ods. 2 a 5) §
Z § 17 ods. 2 sa vypúšťa zapisovanie údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča. Taktiež sa v § 17 ods. 2 a 5 navrhuje nahradiť zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti zariadením na výkon rozhodnutia súdu, čo je potrebné z dôvodu odstránenia terminologickej nesprávnosti, ako aj z dôvodu odstránenia interpretačných ťažkostí – aby bolo jednoznačne zrejmé, že štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, nielen vydáva písomný súhlas s vydaním cestovného dokladu osoby mladšej ako 18 rokov veku, ale tiež je tou osobou, ktorá môže podať žiadosť.

čl. I bod 34 (§ 17 ods. 6) §
Ide o pôvodné ustanovenie, ktoré sa vecne nemení, iba sa spresnilo jeho znenie a zosúladilo s obdobnou úpravou pri vydávaní občianskych preukazov. Bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko sa preukazuje potvrdením lekára. Taktiež sa doplnila možnosť, aby za bezvládneho občana mohla podať žiadosť aj jemu blízka osoba bez potreby osvedčenej plnej moci na zastupovanie. Náklady spojené so zosnímaním podoby tváre, odtlačkov prstov a podpisu bezvládneho občana bude aj naďalej znášať štát.

čl. I bod 36 (§ 17 ods. 9) §
Do ustanovenia, ktoré upravuje povinnosť pre občana, ktorému má byť vydaný cestovný doklad, podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov, sa podľa čl. 8 Legislatívnych pravidiel vlády SR dopĺňa odkaz na čl. 1 ods. 2a nariadenia Rady (ES) č. 2252/2004 v platnom znení. Podľa tohto článku sa odtlačky prstov neodoberajú osobám mladším ako 12 rokov a osobám, od ktorých je fyzicky nemožné odtlačky prstov odobrať.

čl. I bod 38 (§ 18 ods. 1) §
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje konkrétne ustanoviť, že prevziať cestovný doklad občana mladšieho ako 15 rokov môže okrem osoby, ktorá zaňho podala žiadosť, aj zákonný zástupca.

čl. I bod 39 (§ 18 ods. 3 a 4) §
Z dôvodu uľahčenia preberania cestovných dokladov inými osobami ako samotným žiadateľom sa dopĺňa možnosť prebrať cestovný doklad aj osobou, ktorú samotný žiadateľ uvedie pri podaní žiadosti o vydanie cestovného dokladu, čím v týchto prípadoch odpadne potreba osvedčovať plnú moc na zastupovanie. Zároveň sa umožňuje cestovný doklad vydaný na základe žiadosti podanej na zastupiteľskom úrade prevziať jeho držiteľom aj doručením, nielen osobným prevzatím na zastupiteľskom úrade. Navrhovaná úprava vychádza z potrieb občanov žijúcich v zahraničí a predstavuje výrazné uľahčenie poskytovania konzulárnych služieb v zahraničí. Vychádzajúc z praxe zastupiteľských úradov by sa za „odôvodnený prípad“ považovalo napríklad doručovanie v štátoch s časovo náročnou dostupnosťou sídla zastupiteľského úradu (napr. USA, Kanada, Austrália, Ruská federácia).

čl. I bod 40 (§ 19) §
Zrušenie § 19 sa navrhuje z dôvodu jeho nadbytočnosti, keďže predmet jeho úpravy patrí obsahovo do oslobodenia k položke 23 sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 41 (§ 20) §
Navrhovanou úpravou sa implementuje do právneho poriadku SR nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 444/2009, podľa ktorého musí byť každá osoba držiteľom vlastného cestovného pasu a zápis údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča už nemôže byť vykonaný. Vzhľadom na to sa zo zákona o cestovných dokladoch vypúšťajú všetky ustanovenia o zapisovaní údajov o dieťati do cestovného pasu rodiča. Súčasne sa navrhuje zrušiť vykonávanie zmeny údajov v cestovnom doklade, a to zmenu údaja o titule alebo hodnosti, o ťažkom zdravotnom postihnutí a o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. V súčasnosti ide o dodatočný zápis týchto údajov do už vydaného cestovného dokladu, čo však spôsobuje v praxi pomerne obťažné a komplikované. Dôvodom je vysoká poruchovosť tlačiarní používaných na príslušných oddeleniach dokladov, ktoré pri dodatočnom tlačení napr. titulu spôsobujú poškodenie cestovných pasov, pričom tieto je potrebné následne bezplatne vymieňať. Zakúpenie nových tlačiarní by si vyžiadalo finančné náklady vo výške cca 400.000 eur, čo možno považovať za neúčelné vynakladanie finančných …

čl. I bod 42 (§ 21) §
Navrhuje sa vypustiť celé ustanovenie § 21, ktoré upravuje vzťahy týkajúce sa podania žiadosti o vydanie cestovného dokladu pre maloleté deti rodičom po rozvode, resp. mimo manželstva. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sú rodičovské práva rovnaké bez ohľadu na ich vzájomný vzťah a obmedziť ich môže len súd rozhodnutím na základe zákona (čl. 12 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 Ústavy SR). Obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 a 39). Ak k takémuto obmedzeniu alebo pozbaveniu neprišlo, aj v prípadoch, ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zostáva druhý rodič naďalej rovnocenným zákonným zástupcom dieťaťa, keďže podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Rodičovské práva k deťom sú rovnaké bez ohľadu na právny vzťah medzi rodičmi, teda bez ohľadu na to, či nie sú vôbec zosobášení, či sú manželmi …

čl. I bod 43 [§ 22 písm. h)] §
Doplnením textu sa ustanovuje, že ak držiteľ cestovného dokladu Slovenskej republiky po strate štátneho občianstva cestovný doklad neodovzdá, je možné ho z dôvodu zamedzenia jeho zneužitia evidovať ako odcudzený.

čl. I bod 44 a 45 [§ 23 ods. 1 písm. b) a ods. 2] §
Navrhuje sa presnejšie vymedziť postup pri odoprení vydania cestovného dokladu a pri odňatí cestovného dokladu v nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia počas trestného konania, ktoré takémuto postupu predchádzajú. Orgán vydávajúci cestovné doklady odoprie vydať cestovný doklad alebo odníme cestovný doklad po rozhodnutí súdu o zákaze vycestovania do zahraničia, po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu.

čl. I bod 47 [§ 27 ods. 1 písm. b)] §
Doplnením textu sa upravuje na základe aplikačnej praxe, nakoľko cestovné preukazy (ktorý sa navrhuje premenovať na náhradný cestovný doklad) vydávajú zastupiteľské úrady a podľa platnej legislatívy je občan povinný vrátiť cestovný preukaz zastupiteľskému úradu, resp. Ministerstvu zahraničných vecí SR, čo nie je z praktických dôvodov opodstatnené a ani potrebné, keďže ide o špecifický druh cestovného dokladu, vydávaný prevažne iba na návrat do Slovenskej republiky.

čl. I bod 48 (§ 27 ods. 2) §
Navrhuje sa spresniť, že z dôvodu nalepeného platného víza môže byť ponechaný iba cestovný doklad, ktorý je neplatný z dôvodu uplynutia doby jeho časovej platnosti. V ostatných prípadoch neplatnosti musí byť cestovný doklad odovzdaný, pretože napr. pri kontrole cestovného dokladu príslušnými orgánmi v cudzine musí byť zrejmé, že sa predkladá neplatný cestovný pas a toto je možné jednoznačne identifikovať iba na základe dátumu platnosti.

čl. I bod 50 (§ 28 ods. 2) §
Ide o úpravu pôvodného ustanovenia, ktoré sa vecne nemení, avšak dochádza k precizovaniu jeho znenia tak, aby sa povinnosť odovzdať cestovný doklad príslušným orgánom vzťahovala aj na osoby, ktoré po strate alebo odcudzení cestovného dokladu nepožiadali o vydanie ďalšieho cestovného dokladu a svoj pôvodný cestovný doklad získali späť.

čl. I bod 55 (§ 35a) §
Vzhľadom na navrhované zmeny v platnosti cestovných pasov sa v rámci prechodných ustanovení navrhuje upraviť, že platnosť cestovného dokladu vydaného do 31. decembra 2012 sa skončí dňom uvedeným v cestovnom doklade. Zároveň sa upravuje, že žiadosti podané pred 1. januárom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov, čiže cestovný doklad sa vydá s platnosťou takou, ako sa vydávajú v súčasnosti.

čl. XI
Vzhľadom na významnosť funkcie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa im priznáva postavenie osôb, ktoré majú právo na služobný pas, ktorý vydáva Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

čl. XI
(zákon č. 647/2007 Z. z.) Umožňuje sa predĺženie lehoty na odňatie cestovného dokladu z dôvodu, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu.

čl. XXXVIII (Zákon č. 647/2007 Z. z.)

čl. XXXVIII bod 1 (§ 5 ods. 3 písm. b)) §
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pri žiadostiach o zapísanie údaju o ťažkom zdravotnom postihnutí do cestovného dokladu dokladať preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

čl. XXXVIII bod 2 (§ 16 ods. 5) §
Zmenou ustanovenia sa upravuje povinnosť okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky overovať údaje potrebné na vydanie o vydanie cestovného dokladu a žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

čl. XXXVIII bod 3 (§ 17 ods. 10) §
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.

čl. V (zákon č. 647/2007 Z. z.)
Navrhuje sa novelizovať § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch - rozšíriť výpočet osôb, ktorým Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydáva diplomatický pas, aj o pridelenca finančnej správy (aby pridelenci finančnej správy mali rovnakú možnosť a podmienky získať diplomatický pas ako policajní pridelenci, napr. pri vyslaní do Europolu).

čl. III

čl. III bod 1 až 2 (§ 2) §
Definícia energetickej chudoby je upravená tak, aby boli zohľadnené všetky sieťové odvetvia, ktoré ÚRSO reguluje. Legislatívno-technické spresnenie odkazu 7.

čl. III bod 3 (§ 3) §
Medzi účely regulácie sa dopĺňa potreba zabezpečiť konkurencieschopné (nie už teda len primerané) ceny dodávok energií a s nimi súvisiacich služieb poskytovaných regulovanými subjektmi – ide o zosúladenie s požiadavkami kladenými na univerzálnu službu, v rámci ktorej majú podľa čl. 27 smernice (EÚ) 2019/944 odberatelia v domácnosti právo na dodávku elektriny za konkurencieschopné (v doterajšom znení smernice 2009/72/ES „primerané“) ceny. Keďže je však § 3 všeobecný, nevzťahuje sa len na dodávky elektriny a tiež použitiu pojmu „konkurencieschopné ceny“ žiadne ustanovenie smernice (EÚ) 2019/944 nebráni, navrhuje sa formulácia „primerané a konkurencieschopné ceny“.

čl. III bod 4 (§ 4) §
§ 4 upravuje fungovanie a výkon pôsobnosti ÚRSO v oblasti regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Po novom sa v ods. 6 dopĺňajú ciele pri výkonu pôsobnosti ÚRSO tak, ako sú špecifikované v čl. 58 smernice (EÚ) 2019/944 a čl. 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. Ide najmä o rozvoj konkurencieschopného, flexibilného, bezpečného a environmentálne udržateľného vnútorného trhu s elektrinou a plynom, vrátane rozvoja konkurencieschopných cezhraničných trhov v rámci EÚ za pomoci a spolupráce regulačných orgánov zo susediacich členských štátov a susediacich tretích krajín. Cieľom činností ÚRSO má zároveň byť uľahčovanie prístupu na trh nových výrobcov elektriny a plynu a prevádzkovateľov zariadení na uskladňovanie elektriny, zabezpečenie efektívneho riadenia sústav ako aj efektívne fungujúceho trhu v prospech odberateľov. Navyše sa v ods. 6 písm. j) transponuje čl. 59 ods. 1 písm. n) smernice (EÚ) 2019/944 – svojou povahou nejde o povinnosť ÚRSO …

čl. III bod 5 a 6 (§ 5) §
V ods. 6 písm. e) dochádza k zosúladeniu s oficiálnym názvom ACER podľa nariadenia (EÚ) 2019/942, ktorým je „Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky“. Ďalej sa dopĺňa nový ods. 13, ktorý transponuje požiadavku uvedenú v čl. 57 ods. 5 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944 a zavádza povinnosť zachovávania mlčanlivosti predsedovi a podpredsedom ÚRSO, pričom táto povinnosť trvá aj po skončení ich funkčného obdobia.

čl. III bod 7 (§ 6) §
Vypúšťa sa časť textu v ods. 3 písm. e) bod 1, ktorý je nadbytočný.

čl. III bod 8 (§ 7) §
Dopĺňa sa nový ods. 20, ktorý zavádza povinnosť zachovávania mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach zistených členmi Regulačnej rady pri výkone ich funkcie, čím sa transponuje požiadavka uvedená v čl. 57 ods. 5 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944.

čl. III bod 9 až 20 (§ 9) §
V § 9 sú premietnuté najmä požiadavky čl. 59 a čiastočne tiež požiadavky čl. 5 a 16 smernice (EÚ) 2019/944. Kompetencie a povinnosti v oblasti spolupráce ÚRSO s regulačnými orgánmi členských štátov EÚ boli odstránené a presunuté do § 9a. V súvislosti s dereguláciou cien dodávok elektriny/plynu sa navyše dopĺňa nová kompetencia ÚRSO vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákazu používania nekalých obchodných praktík, zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi a zákazu diskriminácie spotrebiteľa a nad dodržiavaním povinnosti informovať spotrebiteľa o cene v oblasti podnikania v elektroenergetike a plynárenstve. Cieľom je zaistiť vyššiu ochranu odberateľa. Tieto ustanovenia je potrebné vykladať v zmysle odkazu na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), kde sú jednotlivé oblasti detailnejšie vymedzené. V súčasnosti je kontrola nad dodržiavaním týchto zákazov a povinnosti informovania odberateľov o cenách podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v kompetencii Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nová úprava priznáva ÚRSO kompetencie v oblasti dohľadu nad nekalými obchodnými praktikami, dodržiavaním …

čl. III bod 21 (§ 9a) §
Nový § 9a rozširuje povinnosti ÚRSO a transponuje požiadavky smernice (EÚ) 2019/944 na spoluprácu s regulačnými orgánmi členských štátov a tretích štátov, Európskou komisiou a ACER a zavádza pôsobnosť úradu vo vzťahu k regionálnemu koordinačnému centru. Zároveň sa zavádzajú povinnosti regionálneho koordinačného centra voči ÚRSO v oblasti poskytovania údajov a potrebnej súčinnosti. Transponujú sa tým požiadavky smernice uvedené v čl. 59 ods. 1 písm. f), čl. 60 ods. 4, čl. 61 ods.1 až 3 a čl. 62 ods. 1 a 2. Dopĺňajú sa súvisiace odkazy 20b až 20e.

čl. III bod 22 (§ 10) §
Rozširuje sa právomoc ÚRSO sledovať trh s elektrinou a plynom aj z pohľadu otvorenosti a transparentnosti trhu a v súlade s požiadavkami čl. 5 smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje, aby ÚRSO vyhodnocoval dosiahnutú úroveň súťaže na trhu s elektrinou a s plynom (vrátane vydávania odporúčaní k zlepšeniu súťažných podmienok na trhu) a predpoklady pre mimoriadnu reguláciu podľa § 16. Rozšírenie povinností ÚRSO v § 10 ďalej transponuje ustanovenia: čl. 11 smernice súvisiace so sledovaním uplatňovania zmlúv o (združenej) dodávke elektriny s dynamickou cenou, čl. 12 smernice (EÚ) 2019/944 spojené s procesom zmeny dodávateľa elektriny a plynu a agregátora, čl. 14 smernice (EÚ) 2019/944 ohľadom prevádzky portálu na porovnávanie ponúk dodávateľov elektriny/plynu, čl. 19 smernice (EÚ) 2019/944 o pravidelnom monitorovaní zavádzania IMS a sledovania ich prínosu pre odberateľov, čl. 21 smernice (EÚ) 2019/944 týkajúcich sa preverovania primeranosti nákladov uplatňovaných prevádzkovateľmi sústav v prípade inštalácie IMS na žiadosť koncového odberateľa elektriny, čl. 40 smernice (EÚ) 2019/944 spojené s povinnosťou sledovať prípady odmietnutia …

čl. III bod 23 až 25 (§ 12) §
Dopĺňa a upravuje sa ods. 3 týkajúci sa výkonu cenovej regulácie podľa nového § 11 ods. 5 ZoR s cieľom zabrániť existencii krížových dotácii, negatívnemu vplyvu na veľkoobchodný trh s elektrinou a stanovovaniu regulovaných cien podnákladovo. Zakotvuje sa, že regulovaná cena musí zahŕňať predpokladané náklady na nákup komodity na veľkoobchodnom trhu, ostatné ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk dodávateľov elektriny. Spôsob určenia regulovanej ceny dodávky elektriny a dodávky plynu podľa § 11 ods. 5 ZoR sa neobmedzuje (možno teda uplatniť spôsoby podľa ods. 1). V ods. 9 sa dopĺňa prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny ako subjekt povinný uhrádzať tarifu za prevádzkovanie systému z množstva ním uskladnenej elektriny, ktorú sám spotrebuje. Ods. 12 sa ruší, lebo úprava už nie je aktuálna a potrebná.

čl. III bod 26 až 33 (§ 13) §
Na základe požiadaviek vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2019/944 a v nadväznosti na úpravy vykonané v ZoE sa navrhuje rozšírenie doterajšieho rozsahu vecnej regulácie zo strany ÚRSO o rozhodovanie vo vzťahu k obstaraniu nefrekvenčných podporných služieb zo strany PPS, resp. nefrekvenčných podporných služieb alebo flexibility zo strany PDS, inak než na základe trhových postupov (súvisí s § 28 ods. 7 a § 31 ods. 7 ZoE), súhlasu na vlastníctvo, vyvíjanie, správu alebo prevádzku zariadenia na uskladňovanie elektriny (nie verejne prístupnej nabíjacej stanice) zo strany PPS/PDS (súvisí s § 32a ods. 2 a 3 ZoE), súhlasu (a jeho odnímaniu) na vlastníctvo, vyvíjanie, správu alebo prevádzku zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo verejne prístupnej nabíjacej stanice prevádzkovateľom miestnej distribučnej sústavy, ktorá splní únijnu definíciu uzavretej distribučnej sústavy, ako je zakotvené v § 32a ods. 6 ZoE, súhlasu s vyhlásením výberového konania na poskytovanie služieb zariadenia na uskladňovanie elektriny podľa § 32b ZoE, riešenie sporov o obsahu zmluvy o zaistení prevádzky alebo správy miestnej distribučnej …

čl. III bod 34 až 38 (§ 14) §
V ods. 5 sa upravujú lehoty pre predkladanie návrhov cien – úpravy vychádzajú z aplikačnej praxe (o. i. s ohľadom na termín spracovania účtovnej závierky). Úprava v ods. 11 súvisí s požiadavkami čl. 59 ods. 9 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorého má ÚRSO v prípade prenosových a distribučných taríf zverejňovať aj spôsob výpočtu navrhovanej alebo stanovenej ceny. Táto požiadavka je zabezpečená zakotvením povinnosti zahrnúť spôsob výpočtu navrhovanej alebo stanovenej ceny do odôvodnenia cenového rozhodnutia, ktoré sa podľa ods. 12 zverejňuje na webovom sídle ÚRSO. Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. III bod 39 a 40 (§ 15) §
Ods. 3 vymedzuje účastníkov konania o vecnej regulácii podľa ZoR, a je tak špeciálnou úpravou vo vzťahu k § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku). Doterajšie obecné vymedzenie účastníkov konania o vecnej regulácii na návrh, kedy podľa doterajšieho znenia ods. 3 je účastníkom takého konania len navrhovateľ, sa rozširuje pre prípad konania o zrušení miesta pripojenia – v týchto prípadoch je žiaduce, aby účastníkom konania bol aj ten, ktorého miesto pripojenia sa má zrušiť, teda o ktorého právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje. V ods. 6 sa mení spôsob vypracovania a schvaľovania prevádzkových poriadkov PDS a prevádzkovateľa distribučnej siete. V prípade prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej je pripojených menej ako 100 000 koncových odberateľov plynu (t. j. obdoba prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy), sa navrhuje, aby sa sám mohol rozhodnúť, či spracuje a predloží ÚRSO na schválenie prevádzkový poriadok alebo sa rozhodne vlastný prevádzkový poriadok nespracovávať, a v takom prípade bude …

čl. III bod 41 a 42 (§ 21) §
V súlade s čl. 63 ods. 1, 4 a 8 smernice (EÚ) 2019/944 sa na všetky miesta, kde sa hovorí o usmerneniach Európskej komisie, dopĺňajú aj sieťové predpisy. ÚRSO teda môže požiadať ACER o stanovisko k súladu jeho rozhodnutia so sieťovými predpismi, podať podnet na preskúmanie súladu rozhodnutí iných regulačných orgánov so sieťovými predpismi a má povinnosť zrušiť také rozhodnutia, v prípade ktorých Európska komisia rozhodne o nesúlade so sieťovými predpismi.

čl. III bod 43 (§ 21a) §
Aktualizácia odkazu 35a.

čl. III bod 44 (§ 21b) §
Nový § 21b transponuje čl. 59 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2019/944. Koncept koordinovaného rozhodovania však nie je novou záležitosťou vyplývajúcou z CEP, lebo koordinované rozhodnutia predvídajú už niektoré doterajšie právne predpisy, napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009. Princíp koordinovaného rozhodovania spočíva v tom, že každý národný regulačný orgán vydáva rozhodnutie podľa právneho poriadku danej krajiny, pri vedení konania a vydávania rozhodnutia však spolu majú národné regulačné orgány spolupracovať a vzájomne sa informovať. Z tohto dôvodu je navrhovaný ods. 1, podľa ktorého v prípadoch, v ktorých sa vedie správne konanie o vydanie koordinovaného rozhodnutia, má ÚRSO pred vydaním rozhodnutia informovať o koncepte rozhodnutia príslušné regulačné orgány členských štátov, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní v danej veci. Zmyslom je procesne upraviť povinnosť informovania ostatných regulačných orgánov …

čl. III bod 45 (§ 22) §
Doplnenie povinností regulovaných subjektov v ods. 4 písm. e) súvisí s potrebami úradu pri výkone a kontrole regulácie kvality.

čl. III bod 46 a 47 (§ 24) §
Do ods. 2 písm. u) sa dopĺňa povinnosť definovať v pravidlách trhu postup pri zmene agregátora – ide o zosúladenie s úpravou splnomocnenia v § 40 ods. 4 písm. u). Zmena v ods. 2. písm. v) je len formálna a súvisí so zrušením definície zraniteľných odberateľov v ZoR.

čl. III bod 48 (§ 26 až 28) §
Aktualizácia odkazu 48.

čl. III bod 49 a 50 (§ 31) §
Do ods. 3 písm. b) sa dopĺňajú ako predmet kontroly v kontrolovanom subjekte aj právoplatné rozhodnutia ACER, čo súvisí s úpravou v § 9 písm. b) piatom bode. Spresnenie znenia platného ods. 4 vyplývajúce z požiadavky a aplikačnej praxe úradu v oblasti výkonu kontroly v sieťových odvetviach.

čl. III bod 51 a 52 (§ 34 a § 35) §
Spresnenia vyplývajúce z požiadavky a aplikačnej praxe úradu v oblasti výkonu kontroly v sieťových odvetviach.

čl. III bod 53 až 63 (§ 36) §
Na základe zmeny § 15 ods. 6 sa spresňuje predmet správneho deliktu podľa súčasného ods. 1 písm. e) – po novom sa sankcionuje nepredloženie prevádzkového poriadku (alebo jeho zmeny) ÚRSO, príp. neoznámenie prevzatia vzorového prevádzkového poriadku – a ruší sa ods. 1 písm. ae) za účelom odstránenia duplikácie v zákone. Rovnako sa spresňuje vymedzenie správneho deliktu podľa ods. 1 písm. ag) (doterajšie písm. ah)) a ods. 2 písm. e). Ďalej sa ruší správny delikt podľa ods. 1 písm. ai), a to z dôvodu, že v súčasnosti už ZoR žiadnu povinnosť predložiť obchodné podmienky na schválenie ÚRSO neukladá. Zavádza sa nový správny delikt v ods. 1 písm. ak), a to na základe novej kompetencie ÚRSO v prípade riešenia sporu podľa § 38 (možnosť vyžadovať od účastníkov sporového konania predloženie všetkých dôkazov na podporu ich tvrdení, vyžadovať vysvetlenie, nahliadať do obchodných alebo iných záznamov). Aktualizácia odkazu 54. Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. III bod 64 (§ 37) §
V ods. 1 sa k právu koncového odberateľa elektriny na alternatívne riešenie sporov dopĺňa aj právo na alternatívne riešenie sporov s agregátorom ako novým účastníkom trhu s elektrinou podľa čl. 17 ods. 3 písm. f) a čl. 26 ods. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/944.

čl. III bod 65 až 67 (§ 38) §
V § 38 dochádza k rozšíreniu doterajšej právnej úpravy pre riešenie sporov pred ÚRSO o spory medzi agregátorom a inými účastníkmi trhu s elektrinou (v súlade s požiadavkou čl. 17 ods. 3 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944) a v súlade s čl. 59 ods. 3 písm. e) smernice (EÚ) 2019/944 aj k rozšíreniu kompetencií ÚRSO pri rozhodovaní sporov medzi vymedzenými subjektmi (navrhuje sa možnosť ÚRSO vyžadovať od účastníkov sporového konania predloženie všetkých dôkazov na podporu ich tvrdení, vyžadovať vysvetlenie, nahliadať do obchodných alebo iných záznamov). Dopĺňa sa nový ods. 7, ktorý reflektuje na požiadavku a aplikačnú prax úradu v oblasti riešenia sporov.

čl. III bod 68 (§ 39) §
Dopĺňa sa nový ods. 1, ktorý súvisí s vymedzením cieľov ÚRSO v § 4 a transponuje čl. 58 smernice (EÚ) 2019/944.

čl. III bod 69 až 78 (§ 40) §
V ods. 4, ktorý vymedzuje obsah pravidiel trhu, sa upravujú niektoré existujúce splnomocňovacie ustanovenia alebo sa vkladajú nové: v písm. h) sa dopĺňajú podmienky obstarávania podporných služieb a poskytovania a obstarávania flexibility (nadväzuje na úpravy v § 28 ods. 5 až 7 a § 31 ods. 6 a 7 ZoE); splnomocnenie podľa písm. k) obsahuje po novom aj postupy prenášania zodpovednosti za odchýlku medzi účastníkmi trhu (ako reakcia na úpravy v § 15 ods. 8 a 9 ZoE); písm. m) sa uvádza do súladu s existujúcimi odkazmi na pravidlá trhu v ZoE (viď § 28 ods. 1 písm. j) ZoE); v písm. q) sa dopĺňa, že pravidlá trhu okrem podmienok vyúčtovania za dodávku elektriny/plynu určia aj podmienky informácií o vyúčtovaní za dodávku elektriny/plynu (s ohľadom na nový § 17f ZoE a transpozíciu čl. 18 smernice (EÚ) 2019/944) a ďalej sa dopĺňa aj vyúčtovanie za poskytnutie flexibility poskytovateľom flexibility (tiež v nadväznosti na nový § 17f ZoE); v písm. t) sa …

čl. III bod 79 (§ 41) §
Zmeny súvisia s úpravou značenia odsekov v odkazovaných paragrafoch.

čl. III bod 80 (§ 45i) §

čl. III § 45i §
Podľa prechodného ustanovenia v ods. 1 sa na konania okrem cenových konaní začaté pred účinnosťou návrhu zákona uplatní doterajšie znenie ZoR. Ide najmä o konania vo veciach správnych deliktov, pre ktoré platí, že sa protiprávnosť konania posudzuje podľa právneho predpisu účinného v čase spáchania deliktu, neskoršieho vtedy, keď je to pre páchateľa výhodnejšie. Ďalej sa podľa doterajších predpisov bude postupovať pri dokončení konaní vo veciach vecnej regulácie, aby sa napr. usporiadanie verejných konzultácií podľa § 19a ZoE použilo na konania, ktoré budú zahájené po nadobudnutí účinnosti nových predpisov. Cenové konania sa dokončia podľa novelizovaného znenia zákona, keďže sa zavádza čiastočná deregulácia cien dodávok elektriny a plynu. Prechodné ustanovenie v ods. 2 zaisťuje, aby do nadobudnutia účinnosti novelizovaných pravidiel trhu zostala v platnosti a účinnosti vyhláška v doterajšom znení.

čl. III bod 81 (príloha)
V prílohe sa aktualizuje zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ.

čl. I

čl. I bod 1 až 4 (§ 5 ods. 1 a 2) §
Vzhľadom na špecifiká náhradných cestovných dokladov sa spresňuje vymedzenie údajov, ktoré obsahujú tieto doklady oproti iným (štandardným) cestovným dokladom. Oba náhradné cestovné doklady z technických príčin neobsahujú biometrické a náhradný cestovný doklad Európskej únie neobsahuje ani rodné číslo (keďže sa vydáva občanom iných štátov).

čl. I bod 5 [§ 7 písm. f)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/997, ktorá zrušila rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 96/409/SZBP z 25. júna 1996 o zavedení cestovného preukazu.

čl. I bod 6 (§ 9 ods. 2 písm. j)) §
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 7 (§ 14) §
V nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/997 sa zavádza nová, komplexná úprava vydávania náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Tento doklad vydávajú zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí nezastúpeným štátnym občanom iného členského štátu Európskej únie ako Slovenskej republiky, ktorý nemá na území tretieho štátu, na území ktorého sa nachádza, diplomatické zastúpenie alebo konzulárne zastúpenie, ktoré je schopné poskytnúť v konkrétnom prípade konzulárnu ochranu, Náhradný cestovný doklad Európskej únie sa definuje ako cestovný doklad s obmedzenou územnou a časovou platnosťou ohraničenou účelom cesty, ktorým je návrat do vlasti alebo iného štátu pobytu, so štandardnou dĺžkou platnosti najviac 15 dní. V mimoriadnych prípadoch môže byť náhradný cestovný doklad vydaný aj s dlhšou časovou platnosťou. Príkladom takejto mimoriadnej situácie bola napríklad pandémia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, keď umiestnenie v karanténe a rôzne ďalšie obmedzenia predlžovali dobu cestovania. Ďalej môže ísť o prípady dlhodobého obmedzenia leteckej dopravy, nečakanej hospitalizácie nezastúpeného občana a ďalšie skutočnosti, ktoré bránia pricestovaniu do cieľovej krajiny …

čl. I bod 8 (§ 14a) §
V novom ustanovení § 14a sa upravujú procesné náležitosti vydania náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí budú pred vydaním náhradného cestovného dokladu Európskej únie nezastúpenému občanovi povinné vykonať konzultácie s príslušným orgánom členského štátu s cieľom overiť totožnosť a štátnu príslušnosť žiadateľa so štátom, ktorého je občanom. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí poskytne príslušnému úradu členského štátu všetky relevantné informácie o nezastúpenom občanovi spolu s kópiami listín preukazujúcich totožnosť nezastúpeného občana. V praxi sú týmito dokladmi najčastejšie preukaz totožnosti a vodičský preukaz, ale v prípade, že žiadateľ nimi nedisponuje, možno uznať aj iný doklad obsahujúci osobné údaje žiadateľa. V mimoriadne naliehavých prípadoch sa ustanovuje možnosť vydať náhradný cestovný doklad Európskej únie bez potvrdenia štátnej príslušnosti nezastúpeného občana príslušným orgánom členského štátu za splnenia podmienky, že zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí sa predtým pokúsil využiť všetky dostupné komunikačné prostriedky s príslušným orgánom členského štátu, no tieto pokusy neboli úspešné. Určuje sa tiež informačný postup …

čl. I bod 9 (§ 17 ods. 2) §
Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa – obdobne ako je tomu pri žiadostiach o vydanie občianskeho preukazu – dopĺňa do zákona možnosť pre štatutárne orgány zariadení na výkon rozhodnutí súdu poveriť podaním žiadosti pre osobu mladšiu ako 18 rokov aj inú osobu.

čl. I bod 10 (§ 17 ods. 5) §
Zjednodušujú sa podmienky pri podaní žiadosti o cestovný doklad pre bezvládne osoby tým, že sa vypúšťa povinnosť disponovať osvedčenou plnou mocou. Zamestnanec v súčasnej dobe osobne kontroluje totožnosť žiadateľa pri spracovaní žiadosti, ktorá sa u bezvládnych osôb vykonáva mobilným pracoviskom.

čl. I bod 11 (§ 23 ods. 3) §
V súčasnosti sa po uložení zákazu vycestovať do zahraničia podľa Trestného poriadku, resp. po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu, rozhoduje ešte v správnom konaní o odňatí cestovného dokladu. Vzhľadom na to, že ide o súdne rozhodnutia, dodatočné rozhodovanie o cestovnom doklade v správnom konaní možno považovať za v zásade neopodstatnené, a to nielen pri samotnom uložení zákazu vycestovať alebo príkazu na zatknutie, resp. zatýkacieho rozkazu, ale aj pri ich eventuálnom súdnom zrušení. Navrhovaná nová koncepcia o zaevidovaní takého cestovného dokladu ako odcudzeného namiesto vydávania správneho rozhodnutia o jeho odňatí, zrýchli a zefektívni výkon týchto súdnych rozhodnutí. Evidovanie cestovného dokladu ako odcudzeného sa prejaví v pátracích databázach a pri cestovných kontrolách na letiskách a pod. znemožní jeho použitie. V danom kontexte to možno vnímať ako technický výkon súdneho rozhodnutia, nie ako reálne rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Taktiež aj po zrušení zákazu vycestovať do zahraničia, príkazu …

čl. I bod 12 (§ 23 ods. 4) §
V novo navrhovanom ustanovení sa upravuje situácia, ak po uložení zákazu vycestovať do zahraničia podľa Trestného poriadku, resp. po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu, medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo po nariadení obmedzenia osobnej slobody a predvedení svedka, občan požiada o vydanie cestovného dokladu. V takom prípade už správne konanie začalo podaním žiadosti, teda musí byť aj riadne ukončené; vzhľadom na existenciu súdneho rozhodnutia sa však ukončí „bez ďalšieho konania“, teda bez ďalších úkonov vo vzťahu ku žiadateľovi. Ak sa v takej situácii zistí, že občan už je držiteľom iného cestovného dokladu, zároveň sa tento cestovný doklad vyznačí v evidencii ako odcudzený. Ak bola žiadosť o vydanie cestovného dokladu podaná na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí, tieto úkony bude vykonávať jeden policajný útvar určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I.

čl. I bod 13 (§ 27 ods. 3) §
Ustanovuje sa povinnosť pre štátneho občana Slovenskej republiky vrátiť jemu vydaný náhradný cestovný doklad Európskej únie po splnení jeho účelu orgánu Policajného zboru, ktorý o tom zo štatistických dôvodov informuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

čl. I bod 14 (§ 29 ods. 2 písm. d)) §
Evidencia cestovných dokladov a centrálna evidencia cestovných dokladov sa dopĺňa o ukazovateľ štátnej príslušnosti v prípade náhradného cestovného dokladu Európskej únie, keďže ten sa bude vydávať občanom iných štátov.

čl. I bod 15 (§ 29 ods. 4) §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na doplnenie písmena d) v odseku 1.

čl. I bod 16 (§ 32) §
Do ustanovenia, ktoré vylučuje aplikáciu určitých ustanovení zákona na osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a osoby, ktorým bol na území Slovenskej republiky udelený azyl, sa navrhuje doplniť aj vylúčenie aplikácie § 14 a 14a vo vzťahu k týmto osobám, keďže žiadateľom o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie môže byť len občan Európskej únie, nachádzajúci sa na území tretej krajiny, kde sa nenachádza zastúpenie členského štátu, ktorého je on štátnym príslušníkom.

čl. I bod 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 23)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa aktualizuje citácia odkazu na právnu úpravu ochrany osobných údajov.

čl. I bod 18 (príloha bod 2) §
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa smernica Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019).

čl. XIV (zákon o cestovných dokladoch)

čl. XIV bod 1 (§ 12 ods. 8) §
Dopĺňa sa okruh osôb, ktorým môže zastupiteľský úrad v zahraničí vydať na návrat do Slovenskej republiky náhradný cestovný doklad. Ide o osoby, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil azyl a podľa navrhovanej právnej úpravy (bod 2) sa im už nebude vydávať cestovný doklad cudzinca ale cudzinecký pas podľa zákona o pobyte cudzincov (čl. XVII bod 12).

čl. XIV bod 2 § 13 ods. 1 písm. b) §
Navrhuje sa, aby sa cestovný doklad cudzinca vydával len osobe, ktorej sa na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu prenasledovania.

čl. XIV bod 3 (§ 35c) §
Prechodným ustanovením sa rieši situácia, keď cudzinec, ktorý má udelený azyl na účel zlúčenia rodiny alebo z humanitných dôvodov, požiadal o vydanie cestovného dokladu cudzinca do 11. júna 2026.