Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/25/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200309 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4013200309.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Y. B., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX/X, C., zastúpený JUDr. Tiborom Nagym, advokátom, Kukučínova 8, Nové Zámky, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-OPP3-103-001/2013 zo dňa 4. marca 2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach č.: ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 zo dňa 08. 01. 2013. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 33,- eur. Žalovaný ako odvolací orgán sa pri svojom rozhodnutí sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím a jeho odôvodnením prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval na to, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ zák. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, a tým sa dopustil priestupku podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona. Ďalej poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnom občianstve, podľa ktorého štátne občianstvo Slovenskej republiky je možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. V tejto súvislosti druhostupňový správny orgán cituje i ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 1 písm. h/, § 14 ods. 1 písm. h/ zákona o občianskych preukazoch, podľa ktorých občiansky preukaz je neplatný ak občan stratil štátne občianstvo a občan v takomto prípade je povinný neodkladne odovzdať občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu a keď tak neurobí dopustí sa priestupku. Novelou zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. 250/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, sa odníma žalobcovi štátne občianstvo proti jeho vôli. Ústavný súd Slovenskej republiky svojím uznesením č. PL.ÚS 11/2012-26 zo dňa 04. 07. 2012 prijal návrh poslancov na začatie konania o súlade ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 16, § 9 ods. 19, § 9b ods. 1 písm. d/ a § 9b ods. 2 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 250/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky s čl. 5. ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 4 písm. a/ a písm. c/ a čl. 11 Európskeho dohovoru o občianstve na ďalšie konanie. Tá skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti označených ustanovení zákona o štátnom občianstve nevyhovel, nemá vplyv na podstatu veci, nakoľko o súlade označených ustanovení zákona o štátnom občianstve Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne. Nie je jednoznačná ani opora právnej úpravy straty občianstva zo zákona ako dôsledku získania cudzieho štátneho občianstva v Ústave. Ústava jednoznačne vyslovuje, že nikomu nemožno občianstvo odňať proti jeho vôli. Žalovaný nesprávne interpretoval i ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ zák. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, podľa ktorého občan je povinný neodkladne odovzdať občiansky preukaz príslušnému úradu, ak občan stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Prvostupňový ako i druhostupňový správny orgán žalobcu v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení nepovažuje za občana Slovenskej republiky od 25. 08. 2011, z toho dôvodu sa naňho nevzťahuje povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zák. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch. Žalobca už vo svojom oznámení Obvodnému úradu v Nitre, odbor všeobecnej a vnútornej správy, uviedol, že sa nemieni zrieknuť občianstva Slovenskej republiky s poukazom na čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde je uvedené, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli a preto naďalej trvá na tom, že novelizáciou zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve, zákonom č. 250/2010 Z. z. bolo poručené citované ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky. Zo strany žalovaného došlo i k porušeniu ustanovenia § 56 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov, nakoľko odvolací orgán neupovedomil žalobcu ako známeho účastníka konania o začatí konania. Zároveň žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podľa jeho právneho názoru, použitá gramatická formulácia „občan je povinný odovzdať občiansky preukaz po strate štátneho občianstva“ je v zákone o občianskych preukazoch už zaužívaná dlhodobo, pričom dôvod tejto povinnosti (prepustenie zo štátneho zväzku) existoval vždy. Od 17. 07. 2010, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 250/2010 Z. z., sa len doplnil ďalší spôsob straty štátneho občianstva SR, a to nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Samotný základ povinnosti odovzdať občiansky preukaz po strate štátneho občianstva však platil aj predtým. Úmysel zákonodarcu, aby osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky nedisponovali občianskym preukazom, možno považovať za úplne zjavný, a preto žalobca bol povinný odovzdať občiansky preukaz príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru. Z oznámenia odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Nitre číslo X/2011/01089 zo dňa 21. 11. 2011 bolo zistené, že žalobca nadobudol dňom 25. 08. 2011 cudzie štátne občianstvo podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 40/1993 Z. z. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sám, dobrovoľne, na základe svojho vlastného prejavu vôle stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky. Oznámenie Obvodného úradu v Nitre o strate štátneho občianstva žalobcu bolo správnemu orgánu doručené dňa 29. 11. 2011. Žalobca bol niekoľkokrát písomne predvolávaný prvostupňovým správnym orgánom za účelom odovzdania občianskeho preukazu po strate štátneho občianstva Slovenskej republiky výzvami zo dňa 01. 12. 2011, 21. 12. 2012, 04. 10. 2012, na ktoré sa opakovane nedostavil a odmietol vydať občiansky preukaz. Žalobca po strate štátneho občianstva Slovenskej republiky napriek niekoľkým opakovaným písomným výzvam neodovzdal občiansky preukaz, hoci tak bol povinný urobiť, čím spáchal priestupok uvedený v § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 224/2006 Z. z. Konaním, resp. nekonaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku uvedeného v citovanom paragrafe a preto ho správny orgán v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 citovaného zákona len prejednal. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca bol povinný vydal občiansky preukaz po strate štátneho občianstva Slovenskej republiky a keďže tak neučinil, dopustil sa priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 224/2006 Z. z. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 03. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, súd zistil a nie je sporné, že žalobca stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky dňa 25 08. 2011, kedy žalobca nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky. Obvodný úrad Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy, písomným podaním číslo X/2011/01089 zo dňa 21. 11. 2011 túto skutočnosť oznámil Okresnému riaditeľstvu PZ v Leviciach, evidencii obyvateľov (doručené 29. 11. 2011). Výzvami zo dňa 01. 12. 2011 a 21. 12. 2011 bol žalobca predvolaný na Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach z dôvodu splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, teda na neodkladné odovzdanie občianskeho preukazu príslušnému úradu, ak občan stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území SR. Nakoľko sa žalobca na uvedené výzvy nedostavil na Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach z dôvodu splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, bol dňa 04. 10. 2012 predvolaný, aby sa dostavil na Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach za účelom podania vysvetlenia vo veci porušenia povinnosti podľa § 11 ods. 1 písm. h/ s poukazom na ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, čím sa mal dopustiť priestupku v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. h/ zákona o občianskych preukazoch. Žalobca sa nemohol dostaviť na Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach, preto podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 11. 10. 2012. Rozkazom Okresného riaditeľstva PZ Levice č. k. ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 zo dňa 19. 10. 2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zák. č. 224/2006 Z. z. a podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona bola mu uložená pokuta vo výške 33,- eur. Proti predmetnému rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor, čím došlo k zrušeniu predmetného rozkazu podľa § 87 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. a prvostupňový správny orgán vo veci ďalej konal. Prvostupňová správny orgán žalobcu riadne písomne predvolal na ústne pojednávanie na 08. 01. 2013 predvolaním zo dňa 05. 12. 2012, ktoré žalobca prevzal 11. 12. 2012. Na ústne pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý doložil do spisu stanovisko k veci (správnemu orgánu doručené 08. 01. 2013), z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca súhlasí s prejednaním priestupku v jeho neprítomnosti. Dňa 08. 01. 2013 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania priestupku za účasti žalobcu a v ten istý deň bolo vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Leviciach rozhodnutie č. ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 o priestupku, pričom žalobcovi bola opätovne uložená pokuta vo výške 33,- eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa dôkazov a výsledkov ústneho pojednávania o priestupku bolo preukázané, že žalobca ako obvinený z priestupku svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku občianskych preukazov podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona o občianskych preukazoch. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-NR-OPP3-103-001/2013 zo dňa 04. 03. 2013 tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa § 2 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: (1) Občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky (ďalej len "občan") preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky (ďalej len "štátne občianstvo") a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto zákona. (2) Občiansky preukaz je povinný mať každý občan, ktorý dovŕšil pätnásty rok veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, občiansky preukaz je neplatný, ak občan zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho, stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, občan alebo jeho opatrovník je povinný odovzdať neodkladne občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, ak občan stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, priestupku podľa tohto zákona sa dopustí ten, kto neodkladne neodovzdá občiansky preukaz, hoci je povinný tak urobiť. Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, za priestupky uvedené v odseku 1 písm. a/ až e/ sa uloží pokuta od 165 eur do 331 eur. Za priestupky uvedené v odseku 1 písm. f/ až g/ možno uložiť pokutu do 165 eur. Za priestupky uvedené v odseku 1 písm. h/ až n/ možno uložiť pokutu do 33 eur. Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. o/ možno uložiť pokutu do 16 eur. Priestupky podľa odseku 1 prejednáva okresné riaditeľstvo (ods. 3). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch (ods. 4). Poznámka 10) odkazuje na zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť b/ nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v intenciách citovaných zákonov a ustanovení zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný, ako i správny orgán prvého stupňa uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom. V administratívnom konaní, predmetom ktorého bolo zisťovanie priestupku a uloženie sankcie zaň bolo podstatné, či žalobca, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu priestupku došlo, ako aj následky ním vzniknuté, vrátane uloženie sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie priestupku. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie označuje trestné činy, priestupky a iné správne delikty, ktoré patria do kategórie trestných obvinení v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. rozsudok NS SR č. 8Sž/18/2011, č. 8Sž/22/2011). Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih zo strany správneho orgánu za určité nedovolené konanie (resp. opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania, tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Trestanie za priestupky (resp. správne delikty fyzických osôb) podlieha teda obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Uvedený názor vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007 a 8Sžo 147/2008. Správny orgán prvého stupni žalovaný správny orgán sa týmito zásadami v predmetnej veci pri svojom rozhodovaní o vine a uložení sankcie žalobcovi dôsledne riadil. Konanie žalobcu, ktoré vykazuje znaky priestupku, vyplýva zo zistení správneho orgánu zadokumentované v administratívnom spise a mal sa ho dopustiť tým, že po nadobudnutí cudzie štátne občianstvo dňom 25. 08. 2011, si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neodovzdal občiansky preukaz príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru hoci takáto povinnosť pre žalobcu vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. h/ cit. zák. č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 40/1993 Z. z. štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Z vykonaného dokazovania vyplýva a súd mal preukázané, že žalobca sám ako občan Slovenskej republiky, z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne sa rozhodol pre nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Žalobca si musel byť vedomý toho, že v takýchto prípadoch (strata štátneho občianstva Slovenskej republiky) náš právny poriadok ukladá občanovi povinnosti spojené s držaním občianskeho preukazu ako dokladu o identite štátneho občianstva do budúcnosti, nakoľko podľa § 2 ods. 1 zákona o občianskych preukazoch, občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky (ďalej len "občan") preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky (ďalej len "štátne občianstvo") a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto zákona. V prípade, ak si občan nesplní zákonnú povinnosť dobrovoľne a ani na výzvu príslušného správneho orgánu a svoj občiansky preukaz neodovzdá príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, s takýmto konaním spája náš právny poriadok (Ústava SR a zákon) i právne následky formou zodpovednosti za protispoločenské konanie, ktorým je priestupok definovaný v ust. § 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona. Z oznámenia odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Nitre číslo X/2011/01089 zo dňa 21. 11. 2011 bolo zistené, že žalobca nadobudol dňom 25. 08. 2011 cudzie štátne občianstvo podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 40/1993 Z. z., teda na základe svojho vlastného prejavu vôle stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky a bol povinný odovzdať občiansky preukaz príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, čo neurobil hoci bol viackrát na splnenie si povinnosti podľa § 11 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, kdeže občiansky preukaz vydaný žalobcovi ako občanovi Slovenskej republiky sa dňom 25. 08. 2011 stal neplatným podľa § 10 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Žalobca v administratívnom konaní i v súdnom konaní sa odvolával na Ústavu SR a zákony a tvrdil, že bez jeho súhlasu mu nie je možné odňať štátneho občianstva a nesúhlasí so stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky, avšak na pojednávaní dňa 30. 09. 2015 ako doklad o svojej totožnosti predložil súdu „cestovný pas vystavený v Maďarsku pod evidenčným č. Q. XXXXXXX dňa 16. 09. 2011 s platnosťou do 16. 09. 2021, opatrený podobizňou žalobcu, bytom C., L. č. XXXX/X“. Tento doklad žalobca predložil z dôvodu, že občiansky preukaz Slovenskej republiky neodovzdal, je u neho a stratil platnosť 07. 09. 2011. Predmetom administratívneho konania nebola strata štátneho občianstva Slovenskej republiky žalobcu a ani v súdnom konaní súd v zmysle druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nepreskúmaval takéto rozhodnutie správneho orgánu, ale žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, či žalobca ako obvinený z priestupku svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku občianskych preukazov podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona o občianskych preukazoch v dôsledku straty štátneho občianstvo Slovenskej republiky pri nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva. Námietky žalobcu vo vzťahu k ust. 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona sú irelevantné, pretože ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a nenapĺňa náležitosti § 47 Správneho poriadku, súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 11 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie a postupoval v súlade so zákonom. Z Čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Z čl. 13 ods. 1, 2 ust. zákona č. 460/1992 Zb., vyplýva, že povinnosti možno ukladať a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b/ medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c/ nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Takýmto zákonom v prejednávnej veci je zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, v zmysle ktorých oba správne orgány postupovali pri prejednávaní priestupku žalobcu a vydávaní rozhodnutí. Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov, a preto sa s nimi súd stotožnil. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).