zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi

Vládny návrh zákona o pomoci hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a predkladá sa na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.
V článku I účelom vládneho návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Dôraz sa kladie na to, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečená adresnosť, zásluhovosť ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, pričom sa vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok, ktoré sa návrhom zákona ustanovujú ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi sa navrhuje poskytovať formou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Príspevky sú: ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. V oblasti posudzovania hmotnej núdze sa navrhujú zmeny pri vymedzení okruhu osôb spoločne posudzovaných, ktoré budú tvoriť domácnosť. Za členov domácnosti sa budú považovať aj deti nad 25 rokov, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti a študujú dennou formou štúdia. Naopak za členov domácnosti sa nebudú považovať študenti doktorandského štúdia, ktorí študujú dennou formou štúdia a spĺňajú podmienky na štipendium. Za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať osoby, ak budú vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, členovia reholí, komunít alebo iných cirkevných, náboženských spoločenstiev, cudzinci umiestnení na základe rozhodnutia o zaistení v zariadeniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to z dôvodov, že majú zabezpečené základné životné podmienky podľa osobitných predpisov.
Vládny návrh zákona upravuje aj okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posúdenia hmotnej núdze a vymedzuje príjmy, na ktoré sa bude prihliadať len čiastočne, alebo vôbec. V rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje prihliadať na zásluhovosť, čo sa prejaví u tých čo pracujú, pracovali. Nebude sa prihliadať napr. na 25 % príjmu získaného zo závislej činnosti, zákonom stanovenú výšku starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pod. Navrhuje sa, aby sa vôbec neprihliadalo na príjem, ktorý občan získa napr. poskytnutím dotácií, ktoré majú humanitárny charakter a sú určené na riešenie mimoriadnych krízových životných situácií.
Za účelom zvýšenia aktívnej účasti občana na riešení hmotnej núdze návrh vymedzuje výšku dávky v hmotnej núdzi. Navrhuje sa, aby výška dávky v hmotnej núdzi bola závislá od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti a to účasťou na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje napr. v čase živelnej pohromy, havárie, katastrofy. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takéto činnosti budú ponúknuté. Zároveň sa zákonom navrhuje aj možnosť úradu aktívne sa zapojiť do výkonu týchto činností zabezpečovaním účasti osôb na týchto činnostiach.
V rámci ochrannej funkcie návrh zákona vymedzuje podmienky pre vznik nároku na ochranný príspevok, ktorý bude možné poskytnúť na troch úrovniach. Na prvej úrovni bude ochranný príspevok patriť ak si členovia domácnosti nebudú môcť z objektívnych dôvodov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou napr. ak osoba dosiahla vek potrebný na starobný dôchodok, celodenne a riadne sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo je osamelým rodičom, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 31 týždňov. Na druhej úrovni bude patriť členom domácnosti pri dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, že pôjde o tehotnú ženu od štvrtého mesiaca tehotenstva alebo o rodiča, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku ochranný príspevok sa navrhuje na tretej úrovni.
Vládnym návrhom zákona sa sprísňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok, ktorý je možné získať za výkon menších obecných služieb a dobrovoľníckych činností a stanovuje sa rozsah ich výkonu najmenej na 64 hodín mesačne a maximálne 80 hodín mesačne. Výkon menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom, obcou, alebo organizátorom dobrovoľníckych činností. Cieľom takéhoto opatrenia je možnosť úradu kontrolovať účelnosť poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok bude patriť aj občanovi v hmotnej núdzi, ktorý bude evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bude si zvyšovať kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole, vysokej škole, ak sa bude zúčastňovať na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov zabezpečovaných prostredníctvom zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Aktivačný príspevok bude patriť aj študentovi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok a študuje na strednej alebo vysokej škole, V záujme zmiernenia rizika chudoby pracujúcich osôb sa navrhuje motivovať fyzické osoby k uplatneniu sa na trhu práce a udržať si zamestnanie s nízkou mzdou, tým, že budú spĺňať podmienky nároku na aktivačný príspevok.
Navrhuje sa zaviesť samostatný príspevok na nezaopatrené dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku, ktorý je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa pri plnení školskej dochádzky s presnými pravidlami nároku.
Tiež sa navrhuje zaviesť osobitný príspevok, ktorý bude patriť plnoletej osobe, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, pred nástupom do zamestnania poberala pomoc v hmotnej núdzi a začala pracovať. Nárok na osobitný príspevok vznikne len v prípade, že občan bude mať príjem najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a najviac vo výške 3 násobku minimálnej mzdy a domácnosti, ktorej je členom sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať po dobu 6 mesiacov.
Aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi navrhuje sa automatické určenie osobitného príjemcu v prípade, ak v čase rozhodovania o pomoci v hmotnej núdzi pre domácnosť, je určený osobitný príjemca na inú dávku poskytovanú úradom.
Vládnym návrhom zákona sa upravuje možnosť získať príspevok na bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí žijú v návrhu zákona taxatívne vymedzených zariadeniach sociálnych služieb alebo sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých cieľom je zabezpečenie ubytovania.
V článku II sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.
V článku III sa navrhuje úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v článku II a to umožnenie výkonu rozhodnutia o uloženej pokute.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je vyjadrený v doložke vybraných vplyvov.

čl. I

čl. I § 1 §
Upravuje predmet zákona, ktorým je posudzovanie hmotnej núdze a poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Tieto formy pomoci bude možné poskytovať občanovi Slovenskej republiky. Upravuje aj právne postavenie osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky.

čl. I § 2 §
Vládny návrh zákona definuje základné pojmy, ktoré sú súčasťou zákona a prelínajú sa zákonom. Na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa upravuje stav hmotnej núdze s odkazom na sumy životného minima, ustanovujú sa základné životné podmienky a súčasne sa vymedzuje pojem príjemca pomoci v hmotnej núdzi.

čl. I § 3 §
Vládny návrh zákona vymedzuje domácnosť a členov domácnosti, ktorí sa na účely posúdenia hmotnej núdze spoločne posudzujú. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov sa vymedzuje, kedy bude dieťa patriť do domácnosti jedného z rodičov na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje, aby deti, ktoré žijú v domácnosti s rodičmi a majú viac ako 25 rokov a študujú dennou formou štúdia sa považovali na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi za členov domácnosti s rodičmi, pričom sa vychádza zo skutočnosti, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výnimka sa pripúšťa u študentov v doktorandskom študijnom programe dennou formou, ktorí poberajú štipendium. Títo pri posudzovaní hmotnej núdze domácnosti nebudú patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s rodičmi. Do domácnosti na účely posúdenia hmotnej núdze sa navrhuje nezaradiť aj napr. nezaopatrené deti, zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti a osoba, ktorej sa poskytuje pomoc …

čl. I § 4 §
Navrhuje sa vymedzenie príjmov členov domácnosti, ktoré sa navrhujú zohľadniť pri posudzovaní hmotnej núdze, ďalej príjmy, ktoré sa na účely zákona navrhuje vzhľadom na ich povahu nezapočítavať a finančné čiastky stanovené v percentách, na ktoré sa pri posudzovaní hmotnej núdze pri príjme nebude prihliadať. Cieľom je pri posudzovaní príjmov na jednej strane zohľadniť snahu osoby zabezpečiť si príjem z práce, resp. z dávok sociálneho poistenia reflektujúcich o. i. aj predchádzajúcu ekonomickú aktivitu, na strane druhej určitú mieru solidarity pri vybraných príjmoch, ktoré sa navrhuje nepovažovať za príjem.

čl. I § 5 §
V súvislosti s návrhom, aby fyzická osoba aj v prípade, že jej príjem nedosahuje sumy životného minima, nebola považovaná za osobu v hmotnej núdzi ak s nakladaním so svojim majetkom môže zvýšiť príjem a predísť vzniku hmotnej núdze alebo riešiť hmotnú núdzu sa návrhom vymedzujú hnuteľné, nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty . Na účely zákona sa za majetok zároveň navrhuje nepovažovať motorové vozidlo, ktoré využíva niektorý člen domácnosti na individuálnu prepravu, na ktorú je na základe posudku príslušného orgánu odkázaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a jedno motorové vozidlo, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35 – násobok sumy životného minima.

čl. I § 6 §
V návrhu sa taxatívne vymedzujú nároky, ktoré je občan povinný uplatniť si pred tým ako požiada o pomoc v hmotnej núdzi. Nároky ako napr. výživné, uplatnenie dávok sociálneho poistenia a iné, majú prednosť pred poskytnutím pomoci v hmotnej núdzi.

čl. I § 7 §
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa na účely zákona navrhuje vychádzať z príjmových a majetkových pomerov, z uplatnenia nárokov všetkých členov domácnosti. Návrhom sa určuje, kedy si občan nemusí uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti. Ide o prípady, ak občana podľa zákona o službách zamestnanosti nie je možné z objektívnych dôvodov zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie. Hmotná núdza sa skúma v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a prihliada sa na príjem, ktorí majú členovia v domácnosti v čase jej podania. Návrh zákona vymedzuje objektívne dôvody, kedy sa nepožaduje od osoby v hmotnej núdzi, aby si zabezpečila príjem prácou. Ide napr. o osoby, ktoré dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, predčasný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo osoby, ktoré sa celodenne riadne starajú o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré majú nepriaznivý zdravotný stav, osamelý rodič starajúci sa o dieťa do …

čl. I § 8 §
Návrh ustanovenia vymedzuje dôvody, kedy sa členovia domácnosti nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, aj keď ich príjem nedosahuje sumy životného minima. Je to predovšetkým vtedy, keď si môžu uplatniť zákonné nároky (napr. výživné, dávky sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a iné), ktoré majú prednosť pred poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi. Tiež, keď si môžu svojim majetkom môžu zabezpečiť riešenie hmotnej núdze. S prihliadnutím na existenciu zabezpečenia základných životných podmienok z iných zdrojov navrhuje sa nepovažovať za občana v hmotnej núdzi napr. osobu vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom členstva v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve založenom cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Ak niektorý z členov domácnosti vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť navrhuje sa domácnosť nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi. Výnimku tvoria prípady, ak osoba, ktorá začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a túto činnosť vykonáva prvých dvanásť mesiacov bola dlhodobo nezamestnaná pred začatím tejto činnosti a bol jej poskytnutý príspevok na začatie vykonávania samostatnej …

čl. I § 9 §
Vymedzuje sa pomoc v hmotnej núdzi a nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pri splnení podmienok nároku bude pomoc v hmotnej núdzi zložená z dávky v hmotnej núdzi a z príspevkov, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie. Za účelom riešenia aktuálnej nepriaznivej situácie fyzickej osoby v hmotnej núdzi sa navrhuje, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi vznikol najskôr v kalendárnom mesiaci v ktorom si podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi.

čl. I § 10 §
Navrhuje sa výška dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) na zabezpečenie základných životných podmienok na 6 úrovniach v závislosti od veľkosti a zloženia domácnosti. S cieľom zníženia dlhodobého pasívneho zotrvávania v systéme pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje, aby za každého plnoletého člena domácnosti sa výška dávky znížila, ktorý sa mesačne v rozsahu minimálne 32 hodín nezúčastní výkonu menších obecných služieb, dobrovoľníckych činností, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje napr. v čase živelnej pohromy, havárie, katastrofy. Splnenie tejto podmienky sa navrhuje nepožadovať od osôb, ktoré z objektívnych dôvodov takúto činnosť vykonávať nemôžu (§ 7), tiež na rodiča, ktorý sa celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, tehotnú ženu, na osamelého rodiča, ktorý sa celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov veku a od osôb, ktoré už zákonom vymedzené aktivity vykonávajú a splnia podmienky nároku na aktivačný príspevok podľa § 12. Navrhuje …

čl. I § 11 §
Návrhom zákona sa vymedzujú podmienky pre vznik nároku na ochranný príspevok, ktorý je určený na zabezpečenie osobných výdavkov členov domácnosti, ktorými sú výdavky na osobnú hygienu, ošatenie, obuv a pod. Príspevok bude možné poskytnúť na troch úrovniach. Na prvej úrovni bude patriť napr. ak osoba dosiahla vek potrebný na starobný dôchodok, celodenne a riadne sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo je osamelým rodičom, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 31 týždňov. Na druhej úrovni bude patriť členom domácnosti pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška ochranného príspevku je v tomto prípade nižšia z dôvodov, že ide o dočasný stav, pričom sa návrhom vymedzuje, že tento môže patriť najdlhšie počas 12 mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Na tretej úrovni sa navrhuje v prípade, že pôjde o tehotnú ženu a to od štvrtého mesiaca tehotenstva alebo o rodiča, ktorý sa stará o dieťa do jedného roku veku. Zároveň sa umožňuje súbeh poskytovania ochranného príspevku na prvej alebo druhej úrovni s …

čl. I § 12 §
Aktivačný príspevok je určený na aktiváciu a motiváciu osoby v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich účasti na riešení hmotnej núdze. Aktívna činnosť má motivovať k tomu, aby si počas poberania pomoci v hmotnej núdzi zvýšili príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou a udržali si, prípadne získali pracovné návyky. Na riešenie hmotnej núdze tých, ktorí sa aj napriek vykonávaniu pracovnej činnosti nachádzajú v hmotnej núdzi navrhuje sa, aby spĺňali podmienky na aktivačný príspevok. Návrh vymedzuje podmienky vzniku nároku na aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok bude patriť na každého člena domácnosti, ktorý napr. pracuje, ktorý je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov, aktivačných činností formou menších obecných služieb pre obec, samosprávny kraj zabezpečovaných prostredníctvom zákona o službách zamestnanosti. Plnoletému členovi domácnosti sa navrhuje aktivačný príspevok vtedy, ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť, ktoré nie sú organizované podľa zákona …

čl. I § 13 §
V návrhu sa zavádza príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý bude patriť na každé nezaopatrené dieťa, ktoré si bude plniť povinnú školskú dochádzku a je určená na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa. Vzhľadom na pripravovanú právnu úpravu podmienok poskytovania prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa sa navrhuje, aby príspevok na dieťa nepatril, ak úrad rozhodne o určení osobitného príjemcu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, alebo odňal prídavok na dieťa z dôvodu, že dieťa riadne neplní povinnú školskú dochádzku. Zmena v právnej úprave prídavku na dieťa spočíva v jasnom upravení pojmu nedbanie o riadnu školskú dochádzku pre účely prídavku na dieťa okrem 15 neospravedlnených vymeškaných hodín mesačne aj o dodržiavanie školského poriadku. V záujme zvýšenia účinnosti výchovných opatrení sa navrhuje, aby príspevok na dieťa nepatril, keď dieťaťu alebo jeho rodičovi bolo uložené výchovné opatrenie a jeho uloženie neplní svoj účel.

čl. I § 14 §
Navrhuje sa príspevok na bývanie, ktorý bude patriť domácnosti, ktorej člen je vlastníkom, nájomcom bytu, rodinného domu, nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie – ubytovňa, penzión. Zariadenie určené na trvalé bývanie vymedzuje ustanovenie § 717 Občianskeho zákonníka. Príspevok bude patriť aj občanom, ktorí budú bývať v zariadení sociálnych služieb, ktorého cieľom je zabezpečenie ubytovania ako je útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania a v krízovom centre. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie bude patriť len raz bez ohľadu na počet domácnosti. Aby domácnosti vznikol nárok na príspevok na bývanie, musí táto riadne hradiť úhrady spojené s bývaním, čo bude preukazovať raz za 6 alebo 12 mesiacov. Úhrady spojené s bývaním nemusí preukazovať občan, ktorý býva v byte alebo v rodinnom dome, v ktorom má právo doživotného užívania.

čl. I § 15 §
Ustanovenie určuje mechanizmus výpočtu sumy poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi a súčasne sa navrhuje, aby výšku dávky a príspevkov môže upraviť vláda Slovenskej republiky nariadením.

čl. I § 16 §
Navrhuje sa zaviesť osobitný príspevok, ktorý bude patriť plnoletej osobe, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, pred nástupom do zamestnania sa domácnosti, ktorej je členom poskytovala pomoc v hmotnej núdzi a začala vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na osobitný príspevok vznikne v prípade, že občan bude mať príjem najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a najviac vo výške 3 násobku minimálnej mzdy a domácnosti, ktorej je členom sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať po dobu šesť mesiacov.

čl. I § 17 §
Návrh vymedzuje podmienky, výšku a účel poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Táto forma pomoci bude patriť naďalej do pôsobnosti obcí a bude ju možné poskytnúť príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

čl. I § 18 §
Ustanovenie vymedzuje formy (peňažná, vecná alebo kombinovaná) a spôsob (v hotovosti na adresu príjemcu pomoci v hmotnej núdzi alebo na účet v banke na území Slovenskej republiky) poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi a zdroj financovania pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Navrhuje sa, aby pomoc v hmotnej núdzi bolo možné poskytovať v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme.

čl. I § 19 až 21 §
Návrhom sa ustanovuje spôsob uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok a vymedzuje obsah a základné náležitosti žiadosti. Súčasne sa vymedzuje vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. Nárok na poskytnutie vzniká najskôr dňom uplatnenia nároku. Vymedzujú sa tiež podmienky zániku nároku. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok zaniká uplynutím troch mesiacov, odo dňa, keď mali byť poskytnuté.

čl. I § 22 §
Ustanovenie vymedzuje konanie vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Na účely konania podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní, okrem výnimiek zo správneho poriadku, ktoré sú v ustanovení uvedené.

čl. I § 23 §
Návrh vymedzuje podmienky pre určenie osobitného príjemcu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa určuje ak poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi nedosiahlo účel, na ktorý je pomoc v hmotnej núdzi určená. Za osobitného príjemcu sa určuje predovšetkým obec, prípadne, ak je to odôvodnené iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Návrh vymedzuje aj povinnosti osobitného príjemcu. Osobitný príjemca sa určuje rozhodnutím úradu a v prípade, že si neplní povinnosti alebo pominuli dôvody na jeho ustanovenie úrad osobitného príjemcu uvoľní. Bez rozhodnutia úrad určí osobitného príjemcu na prevzatie splatnej sumy pomoci v hmotnej núdzi, ktorú nie je možné vyplatiť poberateľovi z dôvodov, že zomrel a v domácnosti nie je ďalší člen domácnosti, ktorý je plnoletý a spôsobilý na právne úkony. Cieľom tohto návrhu je okamžite reagovať na takúto situáciu a finančne zabezpečiť členov domácnosti, ktorý s príjemcom pomoci v hmotnej núdzi žili pred jeho smrťou.

čl. I § 24 §
Návrhom sa umožňuje poskytovať pomoc v hmotnej núdzi formou preddavku, ak v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi prebieha konanie o nárokoch napr. konanie o výživnom, o dávkach sociálneho poistenia, nárokoch z pracovnoprávnych vzťahoch a iné. Súčasne sa vymedzuje spôsob zúčtovania po ukončení konania, pre ktoré sa pomoc v hmotnej núdzi poskytovala preddavkom.

čl. I § 25 §
Navrhuje sa upraviť postup úradu v prípade zmien počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi (zníženie, zvýšenie, odňatie nároku alebo dodatočné priznanie). Navrhuje sa tiež, aby v prípade, že občan nereaguje na výzvu, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi bolo zastavené až do doby, kým občan výzve nevyhovie, maximálne však do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení pomoci v hmotnej núdzi; po troch mesiacoch sa navrhuje zánik nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Návrhom sa určuje, že pomoc v hmotnej núdzi nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, okrem výkonu rozhodnutia podľa navrhovaného článku 2 tohto návrhu zákona. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom je pomoc v hmotnej núdzi.

čl. I § 26 a 27 §
Návrh zákona ustanovuje pôsobnosť príslušných orgánov štátnej správy, ktorými sú ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a obce v oblasti hmotnej núdze.

čl. I § 28 §
Ustanovenie ukladá povinnosti žiadateľovi o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcovi pomoci hmotnej núdzi, najmä preukázanie všetkých skutočností rozhodujúcich pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň sa navrhuje, aby údaje ktoré sú úradu známe z vlastnej činnosti alebo ktoré vie získať z informačných systémov iných orgánov verejnej správy od občana nevyžadoval.

čl. I § 29 §
Návrh vymedzuje práva a povinnosti zamestnanca úradu, ktorý plní úlohy vo veciach pomoci v hmotnej núdzi. Vo veci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi má napr. zamestnanec úradu právo overovať si skutočnosti o žiadateľovi alebo príjemcovi v mieste jeho pobytu. Požadovať potrebné informácie a vysvetlenia priamo od žiadateľa a príjemcu, alebo od iných osôb, ako napr. od susedov, príbuzných.

čl. I § 30 §
Ustanovuje sa súčinnosť a povinnosť spolupráce úradov s organizáciami, s orgánmi samosprávy a ďalšími subjektmi, ktoré sú povinné poskytovať informácie týkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi a na žiadosť úradu sú povinné poskytnúť požadované údaje nevyhnutné na rozhodovanie o nárokoch podľa tohto zákona. Táto povinnosť orgánom vzniká z dôvodov komplexnosti a zložitosti problému, ktorý navrhovaný zákon rieši. Pri dožiadaní informácie úrady prihliadajú na to, že dožiadaný orgán alebo dožiadaná osoba má právo odoprieť poskytnutie dožadovanej informácie, ak by poskytnutím informácie došlo k porušeniu povinnosti uloženej zákonom, alebo ak by bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (napr. čl. 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení. (Úv. EÚc 326,26.10.2012)).

čl. I § 31 §
V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa ustanovuje, ktoré osobné údaje môže príslušný orgán zhromažďovať a spracúvať pri vykonávaní svojej pôsobnosti a sprístupňovať ich bez súhlasu dotknutej osoby orgánom verejnej moci, súdom, orgánom územnej samosprávy, iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám. V návrhu zákona sú vymedzené osobné údaje, ktoré môže príslušný orgán spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby. Ustanovuje sa taktiež okruh dotknutých osôb, ktorých údaje môže príslušný orgán spracúvať bez ich súhlasu pri vykonávaní svojej pôsobnosti. Zároveň sa navrhuje vytvorenie legislatívnej možnosti pre získavanie a poskytovanie kópií, skenov a iných duplikátov úradných dokladov navzájom medzi ústredím a úradmi v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na plnenie ich úloh explicitne a bez súhlasu dotknutej osoby.

čl. I § 32 §
Navrhuje sa legislatívnotechnická úprava v súvislosti s prechodom na novú právnu úpravu.

čl. I § 33 §
Ustanovenie určuje prechodné ustanovenia v súvislosti s prechodom poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi. Súčasne sa navrhuje spôsob riešenia situácií vzniknutých pri prechode zo súčasného právneho stavu na nový právny stav a vzhľadom na veľký počet občanov v hmotnej núdzi navrhuje sa lehota na prehodnotenie podľa navrhovanej právnej úpravy tri mesiace.

čl. I § 34 §
Navrhuje sa ustanoviť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. I § 35 §
Ustanovením sa ku dňu 31. december 2013 navrhuje zrušiť zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

čl. II

čl. II bod 1
Navrhuje sa v súvislosti s novelizačným bodom 2, aby nebolo možné priestupky podľa § 88aa prejednať súčasne s iným priestupkom. Dôvodom je skutočnosť, aby pri výkone rozhodnutia na základe spojeného prejednania priestupkov podľa § 88aa nedochádzalo k aplikačným problémom pri vyčíslení uloženej pokuty a jej vymáhaní prostredníctvom zrážok z príjmov uvedených v navrhovanom § 88aa.

čl. II bod 2
Navrhuje sa nový § 88aa, ktorým sa umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky prikázaním zrážok z vybraných sociálnych príjmov páchateľov. Navrhované nové znenie odseku 1 upravuje ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih, a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí. Ide najmä o priestupky proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku. Ich páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok. V dôsledku toho je táto skupina páchateľov doposiaľ nepostihnuteľná. Cieľom navrhovaného opatrenia je pôsobiť účinne na túto skupinu páchateľov, a tým zamedziť neustálemu nárastu počtu týchto priestupkov. V odseku 2 sa osobitne upravuje výkon rozhodnutia vo vzťahu k príjmom uvedeným v odseku 1, pretože na výkon rozhodnutia zrážkou z príjmov podľa odseku 1 nie je možné použiť …

čl. II bod 3
Z dôvodu zabezpečenia jednotnej a bezproblémovej aplikácie navrhovanej úpravy sa ustanovuje, že nové ustanovenia o výkone rozhodnutia sa budú vzťahovať až na priestupky páchané odo dňa účinnosti navrhovanej novely zákona.

čl. III
V súvislosti s navrhovanými zmenami v článku II sa navrhuje umožniť zrážky z rodičovského príspevku na úhradu pokuty v prípade páchania priestupkov na vybraných úsekoch priestupkového konania.

čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona. Bratislava 14. augusta 2013 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Richter, v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. VI
V novelizačnom čl. VI, ktorý mení zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa legislatívne precizuje úprava príjmu, ktorý sa v určitom rozsahu nepovažuje za príjem posudzovanej osoby na účely nároku na dávku v hmotnej núdzi, aj o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera. Nejde o nový druh príjmu, ktorý nie je príjmom na účely tohto zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Návrh rozširuje príjmy, ktoré sa nepovažujú za príjem fyzickej osoby, členov domácnosti pre účely určovania hmotnej núdze, a to tak, že osobitný príspevok, ktorý je možné získať podľa podmienok a parametrov ustanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi nebude považovaný za príjem. Dôvodom je skutočnosť, že po úprave jeho poskytovania v súbehu s pomocou v hmotnej núdzi a jeho započítaním do príjmov by sa míňal cieľ návrhu zákona, ktorý je postavený na zvýšení podpory jednotlivca a členov domácnosti začleniť sa na trh práce.

čl. I bod 2 §
Návrhom sa vymedzuje nová podmienka v ustanovení § 10 ods. 8, podľa ktorej na občana, ktorý je poberateľom predčasného starobného dôchodku sa nebude vzťahovať podmienka zúčastniť sa na výkone činností pre vznik nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, pričom sa rešpektuje to, že občan pracoval a získal vlastným pričinením príjem na základe dôchodkového poistenia, a to predčasný starobný dôchodok. Ďalším dôvodom na ustanovenie predmetnej výnimky pre poberateľa predčasného starobného dôchodku je aj skutočnosť, že poskytovanie predčasného starobného dôchodku je zákonom podmienené nevykonávaním zárobkovej činnosti, pričom podmienkou poskytovania pomoci v hmotnej núdzi je aj uplatnenie zákonných nárokov, medzi ktoré patrí aj uplatnenie nároku na predčasný starobný dôchodok.

čl. I bod 3 a 4 §
Navrhuje sa z dôvodu predchádzania interpretačným nejasnostiam doplniť do ustanovenia explicitne aj náhradných rodičov osobne, celodenne a riadne sa starajúcich o dieťa do troch rokov veku, resp. do šesť rokov veku.

čl. I bod 5 §
Návrhom sa sleduje zvýšenie motivácie osôb v produktívnom veku, dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych, s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi, k uplatneniu sa na trhu práce, nájsť a udržať si zamestnanie a podieľať sa tak na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie vlastným pričinením. Návrh vymedzuje nové podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok, ktoré umožnia súbeh poskytovania osobitného príspevku u občana v produktívnom veku, ktorý bude dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny a nastúpi do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s pomocou v hmotnej núdzi. Podmienkou vzniku nároku na osobitný príspevok bude predovšetkým vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (služobného pomeru a pod.) minimálne v rozsahu polovice zákonom ustanoveného maximálneho pracovného času podľa príslušných ustanovení § 85 Zákonníka práce (obvykle 40 hodín týždenne) a dohodnutý príjem z takéhoto pomeru v rozmedzí medzi minimálnou mzdou a dvojnásobkom minimálnej mzdy. Napr. pri polovičnom pracovnom úväzku (20 hodín týždenne) podmienka minimálneho dohodnutého príjmu bude, ak je mzda vyjadrená ako mesačná, vo …

čl. I bod 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu prijatú v súvislosti s novelizačným bodom 7.

čl. I bod 7 §
V súvislosti s novým ustanovením § 16 sa navrhuje aby sa osobitný príspevok za kalendárny mesiac mohol poskytnúť pomerne, a to vo výške zodpovedajúcej počtu dní v mesiaci počas ktorých občanovi bude trvať pracovný pomer, resp. obdobný pracovný vzťah. Dôvodom je skutočnosť, že pracovný pomer nie vždy začína, alebo končí prvým alebo posledným dňom kalendárneho mesiaca. V aplikačnej praxi sa vyskytujú aj prípady, že pracovný pomer začne aj skončí v tom istom mesiaci (pracovný pomer trvá napr. len 2 dni). Preto je vhodné upraviť poskytovanie osobitného príspevku pomerne k počtu dní trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu v kalendárnom mesiaci.

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

čl. I bod 9 §
Navrhuje sa v prechodnom ustanovení upraviť spôsob, akým sa bude postupovať v rozhodovaní o osobitnom príspevku, pokiaľ konanie nebolo právoplatne ukončené do 31.12.2014 tak, že sa navrhuje za obdobie do účinnosti tohto zákona dokončiť konanie podľa zákona účinného do 31.12.2014 a následne za obdobie od účinnosti tohto zákona prehodnotiť podmienky podľa nového právneho stavu. Zároveň sa navrhuje, aby úrad prehodnotil poskytovaný osobitný príspevok podľa zákona účinného do 1. januára 2015 tak, aby zodpovedal novým podmienkam poskytovania osobitného príspevku podľa predkladaného návrhu zákona. Pri prehodnotení nároku na osobitný príspevok, najmä výšky a dĺžky jeho poskytovania sa zohľadní aj obdobie jeho poskytovania pred účinnosťou novely zákona. V súvislosti s novým ustanovením § 16 sa navrhuje, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a patrí jej aktivačný príspevok z dôvodu trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu avšak podľa v súčasnosti účinného zákona nemá nárok na osobitný príspevok, bola vytvorená možnosť požiadať o osobitný príspevok podľa navrhovanej novely zákona. U …

čl. VII (zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi)

čl. VII bod 1 a 2 [§ 4 ods.3 písm. b) a c)] §
Na účely posudzovania hmotnej núdze sa do príjmu zahŕňa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok. V prípade, ak by sa zohľadňoval celý minimálny dôchodok ako príjem pre posúdenie stavu hmotnej núdze, poberateľom minimálneho dôchodku by vznikal nárok na pomoc v hmotnej núdzi napriek tomu, že im bol priznaný minimálny dôchodok.

čl. VII bod 3 [(§ 4 ods. 3 písm. c)] §
Na účely posudzovania stavu hmotnej núdze sa navrhuje aby sa za príjem nepovažovalo 25 % sumy vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok, na rozdiel od minimálneho dôchodku, je nová samostatná dávka dôchodkového (starobného) poistenia, preto je potrebné aby mala pre účely posudzovania hmotnej núdze rovnaký status ako ostatné dôchodkové dávky.

čl. VII bod 4 [§ 7 ods. 2 písm. e)] §
Fyzické osoby, ktoré sa osobne, každodenne a riadne starajú o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, a to podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, majú možnosť podľa § 54 zákona o sociálnych službách požiadať o odľahčovaciu službu, ktorá im umožní vziať si na 30 dní v kalendárnom roku voľno na účel udržania ich fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia. Toto voľno si môžu vybrať aj naraz, teda na jeden celý kalendárny mesiac. Počas tohto voľna sa o ich blízku osobu stará iná osoba. Ak by fyzická osoba požiadala o odľahčovaciu službu len na časť mesiaca, nárok na dávku trvá aj vtedy, nakoľko sú podmienky splnené za časť mesiaca. Považujeme však za potrebné vzhľadom na možný rozsah čerpania odľahčovacej služby naraz počas 30 dní explicitne ustanoviť, že ani počas poskytovania odľahčovacej služby sa u týchto fyzických osôb neskúma možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, nakoľko by sa …

čl. VII bod 5 [§ 10 ods. 8 písm. h)] §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby občan, ktorý sa v rámci jemu poskytovanej sociálnej služby zúčastňuje aj na pracovnej terapii, nemal povinnosť zúčastňovať sa na vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3. Návrh vyplýva z charakteru pracovnej terapie, ktorej cieľom je, obdobne ako u činností na účely § 10 ods. 3, osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít na účel obnovy, udržania alebo rozvoja fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.

čl. VII bod 6 (§ 24 ods. 2) §
Vzhľadom na to že proces vybavovania žiadosti o dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia nekončí rozhodnutím v konaní ako pri ostatných zákonných nárokoch, je potrebné pojmovo upraviť zákon tak, aby pripúšťal doplatenie alebo vrátenie pomoci v hmotnej núdzi aj po ukončení procesu posudzovania žiadosti o dôchodok v týchto systémoch.

čl. XII
(zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi) V súvislosti s úpravou výkonu detencie v detenčnom ústave je potrebné novelizovať zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže umiestnenie osoby do detenčného ústavu, ktoré bolo nariadené súdom, má v sociálnej oblasti obdobné následky ako výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.

čl. V
Z dôvodu, aby sa odmena asistenta sčítania nepovažovala za príjem, o ktorý sa znižuje pomoc v hmotnej núdzi, do príslušného ustanovenia zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa nová výnimka z okruhu započítaných príjmov. Ide o zvýšenie možnosti stať sa asistentom sčítania aj v prípade príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, resp. členov jeho domácnosti obdobne ako u členov a zapisovateľov volebných komisií.

čl. III (zákon o pomoci v hmotnej núdzi)

čl. III bod 1, 2 a 4 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie § 52a v čl. I.

čl. III bod 3 §
Vzhľadom na zavedenie nového druhu príspevku na podporu rekvalifikácie v § 46a je nevyhnutné stanoviť, že aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii UoZ a zúčastňuje sa rekvalifikácie.

čl. III bod 5 §
Vzhľadom na úpravu prechodného ustanovenia v § 72aw v čl. I, ktorým sa „doposkytuje“ príspevok podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2022 je nevyhnutné túto úpravu zohľadniť aj v prechodnom ustanovení v čl. III.

čl. I (zákon č. 417/2013 Z. z.)

čl. I bod 1 až 3 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ktorý žiak, alebo študent získal popri štúdiu dennou formou, zvýhodniť len toho, ktorý je nezaopatreným dieťaťom. V súčasnosti sa ochranný princíp pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta aplikuje u každého žiaka strednej školy a každého študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia. V aplikačnej praxi sa takéto zvýhodnenie týka napr. aj 40 ročných študentov denného štúdia, čo nie je v súlade s cieľom ochranného princípu uvedeného ustanovenia.

čl. I bod 5 a 6
Navrhuje sa na účely pomoci v hmotnej núdzi nepovažovať za príjem všetky príspevky poskytované v rámci aktívnych opatrení trhu práce v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“). V prípade všetkých príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce realizovaných cez zákon č. 5/2004 Z. z., ako aj cez projekty a programy sa navrhuje postupovať rovnako, t. j. nepovažovať ich za príjem v celom rozsahu a zjednotiť ich posudzovanie. Týmto návrhom sa sleduje podpora aktivačnej činnosti člena domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoj zručností nezamestnaného občana v hmotnej núdzi. Jedinou výnimkou bude aktívne opatrenie trhu práce zamerané na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

čl. I bod 7
Navrhuje sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považovať zamestnaneckú prémiu a daňový bonus na dieťa za príjem. Dôvodom je výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa ako aj skutočnosť, že pomoc v hmotnej núdzi je určená najmä pre osoby, ktoré majú minimálny príjem, ktorým si nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky. Zamestnanecká prémia sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že má obdobný účel ako daňový bonus na dieťa, t. j. daňové zvýhodnenie.

čl. I bod 8
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 9
Navrhuje sa doplnenie negatívneho vymedzenia majetku o majetok, ktorý nie je možné predať, prenajať, požičať a pod. Ide najmä o prípady, kedy napr. nehnuteľnosť podlieha exekúcii a nemožno s ňou nakladať bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora, nevyporiadaný majetok manželov po rozvode alebo keď osoba vlastní viaceré staré motorové vozidlá, ako napr. traktory, motorky, resp. nepojazdné motorové vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie vozidla nevedia „zbaviť“. Hodnota takýchto motorových vozidiel je naozaj minimálna a klient si takýmto majetkom nemôže riešiť hmotnú núdzu. Prostredníctvom navrhovaného doplnenia ustanovenia sa zabezpečí, aby osoby, ktoré si z objektívnych dôvodov nemôžu riešiť hmotnú núdzu predajom alebo správou majetku, neprišli o možnosť, aby im mohla byť priznaná pomoc v hmotnej núdzi.

čl. I bod 10
Navrhuje sa zvýšiť miera poskytovanej ochrany u osamelého rodiča s malým dieťaťom. V zmysle navrhovaného sa nebude na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi posudzovať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou u člena domácnosti, ktorý je osamelý rodič starajúci sa o dieťa do jedného roku veku dieťaťa. Návrh vychádza z poznatkov aplikačnej praxe.

čl. I bod 11
Navrhuje sa nový okruh členov domácnosti, ktorými sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu v zmysle platných právnych predpisov pre danú oblasť, u ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Podľa súčasného právneho stavu sa za osobu, u ktorej sa neskúma možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou považuje len fyzická osoba uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Situácia fyzických osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie a sú odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo na sociálnu službu je dôvodom pre nepodmieňovanie dávky v hmotnej núdzi účasťou na výkone činností.

čl. I bod 12
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 13
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 14.

čl. I bod 14
Navrhuje sa zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivé domácnosti a to na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima. Navrhuje sa, aby sa čas, v ktorom bol člen domácnosti uznaný za dočasne práceneschopného, považoval na účely posudzovania nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi za čas, v ktorom táto osoba vykonala činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dobrovoľnícku činnosť, menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie. Výkon týchto činností sa požaduje na priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi. Podľa súčasnej právnej úpravy, ak člen domácnosti nemôže vykonať predmetné činnosti z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín, počas ktorých musí člen domácnosti vykonávať predmetné činnosti sa znižuje o jednu hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento postup je administratívne náročný a v niektorých prípadoch aj nespravodlivý voči príjemcom pomoci. Navrhovaným ustanovením …

čl. I bod 15
Navrhuje sa ustanoviť ochranný príspevok len v jednej sume. Ďalej sa navrhuje, aby nárok na ochranný príspevok nevznikol tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva. Vzhľadom na to, že boli zavedené iné nástroje na podporu tehotných žien, napr. tehotenské a tehotenské štipendium, ochranný príspevok aj s ohľadom na jeho výšku pre túto cieľovú skupinu stráca opodstatnenosť. Zároveň sa v záujme zvýšenia miery ochrany tehotnej ženy v čl. III navrhuje tehotenské nepovažovať na účely zákona o životnom minime za príjem. Tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva má možnosť splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje jej domácnosti. V záujme zvýšenia miery ochrany poskytovanej osamelým rodičom s malými deťmi sa navrhuje, aby nárok na ochranný príspevok trval v prípade člena domácnosti, ktorým je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne, riadne stará o dieťa až do jedného roku jeho veku dieťaťa (v súčasnosti je to do 31 týždňa veku dieťaťa).

čl. I bod 16
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 15.

čl. I bod 17
Navrhuje sa, aby nárok na ochranný príspevok, v prípade zistenia nedodržania liečebného režimu u člena domácnosti zanikol od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k zisteniu nedodržania liečebného režimu a nepatril až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho dočasná pracovná neschopnosť skončila.

čl. I bod 18
Navrhuje sa ustanoviť aktivačný príspevok len v jednej sume. Navrhuje sa, aby nárok na aktivačný príspevok nevznikol členovi domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti, a to s ohľadom na skutočnosť, že podpora zamestnaných členov domácnosti je riešená v rámci iných systémov zameraných na podporu a motiváciu pracovať a udržať si zamestnanie (služby zamestnanosti, daňové úľavy). Ďalej sa navrhuje, aby nárok na aktivačný príspevok nevznikol ani členovi domácnosti, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok a študuje dennou formou štúdia. Z aplikačnej praxe vyplýva, že ide o nesystémový prvok. Uvedená skupina je už podporovaná v rámci systému štátnych sociálnych dávok prostredníctvom rodičovského príspevku. Navrhuje sa tiež vypustiť vykonávanie činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti len na účely aktivačného príspevku v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi mimo zákona č. 5/2004 Z. z. Úprava podmienok výkonu činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti osobitne len na účely zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene …

čl. I bod 19
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 18.

čl. I bod 20
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 15.

čl. I bod 21
Navrhuje sa v záujme podpory aktivácie členov domácnosti, ktorí stratili nárok na aktivačný príspevok z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo z dôvodu nesplnenia si oznamovacej povinnosti možnosť opätovného vzniku nároku naň už po 6 mesiacoch.

čl. I bod 22
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 18.

čl. I bod 23
Navrhuje sa upraviť výšku sumy príspevku na nezaopatrené dieťa na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

čl. I bod 24
Navrhuje sa upraviť výšky súm príspevku na bývanie v závislosti od koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

čl. I bod 25
Navrhuje sa prehodnocovať nárok na príspevok na bývanie iba raz za rok. Návrh vyplynul z aplikačnej praxe.

čl. I bod 26
Spôsob zaokrúhľovania vypočítanej sumy pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje upraviť tak, že vypočítaná suma sa bude zaokrúhľovať na celé euro matematicky, napr. suma 100,4 € smerom nadol na sumu 100 € a suma od 100,5 € smerom nahor na sumu 101 €. Tento návrh vyplýva z aplikačnej praxe a má za cieľ znížiť administratívnu záťaž.

čl. I bod 27
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie upravujúce poskytovanie osobitného príspevku. Predmetný nástroj bude nahradený v rámci aktívnych opatrení trhu práce, ktoré sú zamerané na zvyšovanie zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pomoc a podpora týchto znevýhodnených osôb pri ich návrate na trh práce budú zabezpečované prostredníctvom novo koncipovaného Príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50 zákona č. 5/2004 Z.z.), ako aj prostredníctvom projektov a programov považovaných za aktívne opatrenia na trhu práce (§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z.) v súlade s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.

čl. I bod 28
Navrhuje sa umožniť poskytnutie jednorazovej dávky aj domácnostiam, ktoré sú na základe posúdenia v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje z dôvodu, že úhrn súm príjmu domácnosti prevyšuje úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré má domácnosť podľa zákona nárok. Pomoc zo strany obce poskytovaná formou jednorazovej dávky by aj takejto rodine pomohla pokryť mimoriadne výdavky domácnosti.

čl. I bod 29 až 34
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 35 a 36
Navrhuje sa, aby v prípade, ak dôjde k smrti príjemcu, bola pozostalým vyplatená suma pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú bol ku dňu smrti nárok a nie ktorá bola ku dňu smrti splatná. Návrh vyplýva z aplikačnej praxe, kde dochádza napr. k situáciám, kedy príjemca zomrie a jeho domácnosť síce mala nárok na pomoc v hmotnej núdzi, avšak nakoľko pomoc v hmotnej núdzi nebola v dotknutom mesiaci ešte splatná, ostatným členom domácnosti ju nemožno vyplatiť. Do nadobudnutia účinnosti ustanovení, ktoré upravujú vypustenie osobitného príspevku sa tento postup navrhuje aplikovať aj na osobitný príspevok. Zároveň sa v znení ustanovenia navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 37 až 44
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 45
Navrhuje sa, aby v prípade, ak z dôvodu priznania dôchodkovej dávky alebo inej dávky sociálneho poistenia členovi domácnosti, ktorý nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, bude z dávky sociálneho poistenia zúčtovaná vyplatená pomoc v hmotnej núdzi úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil dotknutému členovi domácnosti skutočnosť, že jeho dávka sociálneho poistenia bude zúčtovaná s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi.

čl. I bod 46
Navrhuje sa ustanoviť možnosť úradu určiť osobitného príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ak ku dňu smrti príjemcu trval nárok na pomoc v hmotnej núdzi a členovia domácnosti sú neplnoletí alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony. V súčasnosti úrad určí osobitného príjemcu v tomto prípade, len ak bola pomoc v hmotnej núdzi splatná. Návrh predstavuje komplexné riešenie situácie súvisiacej s novelizačným bodom 37.

čl. I bod 47 a 48
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 49
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 35.

čl. I bod 50
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 14.

čl. I bod 51 a 52
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 53 až 56
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 14 a 27.

čl. I bod 57
Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zmenami dotknutých právnych predpisoch.

čl. I bod 58
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 59
V nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 10 (bod 14) súvisiacu s charakterom výkonu dobrovoľníckej činnosti sa v odseku 1 navrhuje, aby písomné dohody, ktoré uzatvoril úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s organizátorom dobrovoľníckej činnosti pred účinnosťou tohto zákona, stratili dňom účinnosti tohto zákona platnosť, ak nezanikli skôr. Navrhuje sa v odseku 2 ustanoviť prechodné obdobie poskytovania aktivačného príspevku pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy, v pôvodnej výške a za pôvodných podmienok, a to s ohľadom na potrebu vytvorenia časového priestoru pre nastavenie ďalších opatrení zameraných na podporu zamestnaných členov domácnosti v rámci systému aktívnej politiky trhu práce. Ďalej sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie poskytovania osobitného príspevku pre osoby, ktorým naň vznikol nárok pred 1. októbrom 2023, teda pred tým ako bude osobitný príspevok nahradený inými opatreniami v rámci zákona č. 5/2004 Z. z.

čl. I (zákon č. 417/2013 Z. z.)

čl. I bod 1 až 3 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ktorý žiak, alebo študent získal popri štúdiu dennou formou, zvýhodniť len toho, ktorý je nezaopatreným dieťaťom. V súčasnosti sa ochranný princíp pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta aplikuje u každého žiaka strednej školy a každého študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia. V aplikačnej praxi sa takéto zvýhodnenie týka napr. aj 40 ročných študentov denného štúdia, čo nie je v súlade s cieľom ochranného princípu uvedeného ustanovenia.

čl. I bod 5 a 6 §
Navrhuje sa na účely pomoci v hmotnej núdzi nepovažovať za príjem všetky príspevky poskytované v rámci aktívnych opatrení trhu práce v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“). V prípade všetkých príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce realizovaných cez zákon č. 5/2004 Z. z., ako aj cez projekty a programy sa navrhuje postupovať rovnako, t. j. nepovažovať ich za príjem v celom rozsahu a zjednotiť ich posudzovanie. Týmto návrhom sa sleduje podpora aktivačnej činnosti člena domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoj zručností nezamestnaného občana v hmotnej núdzi. Jedinou výnimkou bude aktívne opatrenie trhu práce zamerané na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považovať zamestnaneckú prémiu a daňový bonus na dieťa za príjem. Dôvodom je výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa ako aj skutočnosť, že pomoc v hmotnej núdzi je určená najmä pre osoby, ktoré majú minimálny príjem, ktorým si nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky. Zamestnanecká prémia sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že má obdobný účel ako daňový bonus na dieťa, t. j. daňové zvýhodnenie.

čl. I bod 8 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 9 §
Navrhuje sa doplnenie negatívneho vymedzenia majetku o majetok, ktorý nie je možné predať, prenajať, požičať a pod. Ide najmä o prípady, kedy napr. nehnuteľnosť podlieha exekúcii a nemožno s ňou nakladať bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora, nevyporiadaný majetok manželov po rozvode alebo keď osoba vlastní viaceré staré motorové vozidlá, ako napr. traktory, motorky, resp. nepojazdné motorové vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie vozidla nevedia „zbaviť“. Hodnota takýchto motorových vozidiel je naozaj minimálna a klient si takýmto majetkom nemôže riešiť hmotnú núdzu. Prostredníctvom navrhovaného doplnenia ustanovenia sa zabezpečí, aby osoby, ktoré si z objektívnych dôvodov nemôžu riešiť hmotnú núdzu predajom alebo správou majetku, neprišli o možnosť, aby im mohla byť priznaná pomoc v hmotnej núdzi.

čl. I bod 10 §
Navrhuje sa zvýšiť miera poskytovanej ochrany u osamelého rodiča s malým dieťaťom. V zmysle navrhovaného sa nebude na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi posudzovať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou u člena domácnosti, ktorý je osamelý rodič starajúci sa o dieťa do jedného roku veku dieťaťa. Návrh vychádza z poznatkov aplikačnej praxe.

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa nový okruh členov domácnosti, ktorými sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu v zmysle platných právnych predpisov pre danú oblasť, u ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Podľa súčasného právneho stavu sa za osobu, u ktorej sa neskúma možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou považuje len fyzická osoba uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Situácia fyzických osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie a sú odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo na sociálnu službu je dôvodom pre nepodmieňovanie dávky v hmotnej núdzi účasťou na výkone činností.

čl. I bod 12
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 13 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 14.

čl. I bod 14 §
Navrhuje sa zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivé domácnosti a to na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima. Navrhuje sa, aby sa čas, v ktorom bol člen domácnosti uznaný za dočasne práceneschopného, považoval na účely posudzovania nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi za čas, v ktorom táto osoba vykonala činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dobrovoľnícku činnosť, menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie. Výkon týchto činností sa požaduje na priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi. Podľa súčasnej právnej úpravy, ak člen domácnosti nemôže vykonať predmetné činnosti z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín, počas ktorých musí člen domácnosti vykonávať predmetné činnosti sa znižuje o jednu hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento postup je administratívne náročný a v niektorých prípadoch aj nespravodlivý voči príjemcom pomoci. Navrhovaným ustanovením …

čl. I bod 15 §
Navrhuje sa ustanoviť ochranný príspevok len v jednej sume. Ďalej sa navrhuje, aby nárok na ochranný príspevok nevznikol tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva. Vzhľadom na to, že boli zavedené iné nástroje na podporu tehotných žien, napr. tehotenské a tehotenské štipendium, ochranný príspevok aj s ohľadom na jeho výšku pre túto cieľovú skupinu stráca opodstatnenosť. Zároveň sa v záujme zvýšenia miery ochrany tehotnej ženy v čl. III navrhuje tehotenské nepovažovať na účely zákona o životnom minime za príjem. Tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva má možnosť splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje jej domácnosti. V záujme zvýšenia miery ochrany poskytovanej osamelým rodičom s malými deťmi sa navrhuje, aby nárok na ochranný príspevok trval v prípade člena domácnosti, ktorým je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne, riadne stará o dieťa až do jedného roku jeho veku dieťaťa (v súčasnosti je to do 31 týždňa veku dieťaťa).

čl. I bod 16 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 15.

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa, aby nárok na ochranný príspevok, v prípade zistenia nedodržania liečebného režimu u člena domácnosti zanikol od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k zisteniu nedodržania liečebného režimu a nepatril až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho dočasná pracovná neschopnosť skončila.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa ustanoviť aktivačný príspevok len v jednej sume. Navrhuje sa, aby nárok na aktivačný príspevok nevznikol členovi domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti, a to s ohľadom na skutočnosť, že podpora zamestnaných členov domácnosti je riešená v rámci iných systémov zameraných na podporu a motiváciu pracovať a udržať si zamestnanie (služby zamestnanosti, daňové úľavy). Ďalej sa navrhuje, aby nárok na aktivačný príspevok nevznikol ani členovi domácnosti, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok a študuje dennou formou štúdia. Z aplikačnej praxe vyplýva, že ide o nesystémový prvok. Uvedená skupina je už podporovaná v rámci systému štátnych sociálnych dávok prostredníctvom rodičovského príspevku. Navrhuje sa tiež vypustiť vykonávanie činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti len na účely aktivačného príspevku v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi mimo zákona č. 5/2004 Z. z. Úprava podmienok výkonu činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti osobitne len na účely zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene …

čl. I bod 19 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 18.

čl. I bod 20 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 15.

čl. I bod 21 §
Navrhuje sa v záujme podpory aktivácie členov domácnosti, ktorí stratili nárok na aktivačný príspevok z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo z dôvodu nesplnenia si oznamovacej povinnosti možnosť opätovného vzniku nároku naň už po 6 mesiacoch.

čl. I bod 22 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 18.

čl. I bod 23 §
Navrhuje sa upraviť výšku sumy príspevku na nezaopatrené dieťa na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa upraviť výšky súm príspevku na bývanie v závislosti od koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

čl. I bod 25 §
Navrhuje sa prehodnocovať nárok na príspevok na bývanie iba raz za rok. Návrh vyplynul z aplikačnej praxe.

čl. I bod 26 §
Spôsob zaokrúhľovania vypočítanej sumy pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje upraviť tak, že vypočítaná suma sa bude zaokrúhľovať na celé euro matematicky, napr. suma 100,4 € smerom nadol na sumu 100 € a suma od 100,5 € smerom nahor na sumu 101 €. Tento návrh vyplýva z aplikačnej praxe a má za cieľ znížiť administratívnu záťaž.

čl. I bod 27 §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie upravujúce poskytovanie osobitného príspevku. Predmetný nástroj bude nahradený v rámci aktívnych opatrení trhu práce, ktoré sú zamerané na zvyšovanie zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pomoc a podpora týchto znevýhodnených osôb pri ich návrate na trh práce budú zabezpečované prostredníctvom novo koncipovaného Príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50 zákona č. 5/2004 Z.z.), ako aj prostredníctvom projektov a programov považovaných za aktívne opatrenia na trhu práce (§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z.) v súlade s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.

čl. I bod 28 §
Navrhuje sa umožniť poskytnutie jednorazovej dávky aj domácnostiam, ktoré sú na základe posúdenia v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje z dôvodu, že úhrn súm príjmu domácnosti prevyšuje úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré má domácnosť podľa zákona nárok. Pomoc zo strany obce poskytovaná formou jednorazovej dávky by aj takejto rodine pomohla pokryť mimoriadne výdavky domácnosti.

čl. I bod 29 až 34 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 35 a 36 §
Navrhuje sa, aby v prípade, ak dôjde k smrti príjemcu, bola pozostalým vyplatená suma pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú bol ku dňu smrti nárok a nie ktorá bola ku dňu smrti splatná. Návrh vyplýva z aplikačnej praxe, kde dochádza napr. k situáciám, kedy príjemca zomrie a jeho domácnosť síce mala nárok na pomoc v hmotnej núdzi, avšak nakoľko pomoc v hmotnej núdzi nebola v dotknutom mesiaci ešte splatná, ostatným členom domácnosti ju nemožno vyplatiť. Do nadobudnutia účinnosti ustanovení, ktoré upravujú vypustenie osobitného príspevku sa tento postup navrhuje aplikovať aj na osobitný príspevok. Zároveň sa v znení ustanovenia navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 37 až 44 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 45 §
Navrhuje sa, aby v prípade, ak z dôvodu priznania dôchodkovej dávky alebo inej dávky sociálneho poistenia členovi domácnosti, ktorý nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, bude z dávky sociálneho poistenia zúčtovaná vyplatená pomoc v hmotnej núdzi úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil dotknutému členovi domácnosti skutočnosť, že jeho dávka sociálneho poistenia bude zúčtovaná s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi.

čl. I bod 46 §
Navrhuje sa ustanoviť možnosť úradu určiť osobitného príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ak ku dňu smrti príjemcu trval nárok na pomoc v hmotnej núdzi a členovia domácnosti sú neplnoletí alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony. V súčasnosti úrad určí osobitného príjemcu v tomto prípade, len ak bola pomoc v hmotnej núdzi splatná. Návrh predstavuje komplexné riešenie situácie súvisiacej s novelizačným bodom 37.

čl. I bod 47 a 48 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 49 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 35.

čl. I bod 50 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 14.

čl. I bod 51 a 52 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 53 až 56 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 14 a 27.

čl. I bod 57 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zmenami dotknutých právnych predpisoch.

čl. I bod 58
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

čl. I bod 59 §
V nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 10 (bod 14) súvisiacu s charakterom výkonu dobrovoľníckej činnosti sa v odseku 1 navrhuje, aby písomné dohody, ktoré uzatvoril úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s organizátorom dobrovoľníckej činnosti pred účinnosťou tohto zákona, stratili dňom účinnosti tohto zákona platnosť, ak nezanikli skôr. Navrhuje sa v odseku 2 ustanoviť prechodné obdobie poskytovania aktivačného príspevku pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy, v pôvodnej výške a za pôvodných podmienok, a to s ohľadom na potrebu vytvorenia časového priestoru pre nastavenie ďalších opatrení zameraných na podporu zamestnaných členov domácnosti v rámci systému aktívnej politiky trhu práce. Ďalej sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie poskytovania osobitného príspevku pre osoby, ktorým naň vznikol nárok pred 1. októbrom 2023, teda pred tým ako bude osobitný príspevok nahradený inými opatreniami v rámci zákona č. 5/2004 Z. z.

čl. XII (zákon č. 417/2013 Z. z.)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s nahradením rodičovského dôchodku asignáciou podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov.

čl. IX (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení ni

čl. IX bod 1 a 2 (§ 7 ods. 2 písm. g) a písm. k) §
Ide o legislatívnou technickú zmenu v súvislosti s vládnym návrhom zákona o integrovanej posudkovej činnosti.

čl. III (zákon o pomoci v hmotnej núdzi)

čl. III bod 1 [§ 4 ods. 3 písm. a)] §
Navrhuje sa zaviesť ďalší motivačný prvok, pre tých členov domácnosti, ktorí v období poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nastúpia do zamestnania formou odstupňovania zvýhodneného započítavania príjmu z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu najdlhšie počas 6 kalendárnych mesiacov od vzniku tohto pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov sa na účely pomoci v hmotnej núdzi nebude posudzovať celý príjem z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ďalšie dva kalendárne mesiace 75% z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a nasledujúce dva kalendárne mesiace 50 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Následne po 6 mesiacoch za príjem nebude posudzovaných 25% z príjmu zo závislej činnosti alebo obdobného príjmu z cudziny tak, ako to upravuje už súčasná právna úprava. Obdobný pracovný vzťah je štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer, t. j. nejde o dohody o prácach vykonávaným mimo pracovného pomeru. Cieľom uvedeného opatrenia je výraznejšie podporiť prijatie a udržanie si zamestnania, …

čl. III bod 2 [§ 4 ods. 3 písm. w)] §
Navrhuje sa za príjem na účely pomoci v hmotnej núdzi nepovažovať sumu priznanú a vyplatenú zamestnancovi podľa § 9 ods. 2 písm. t) a § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (zamestnanecká prémia) a sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa § 9 ods. 2 písm. n) a § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (daňový bonus). Ide o ďalšiu formu motivácie zamestnať sa, nakoľko tým, že sa tento príjem nebude považovať za príjem na účely pomoci v hmotnej núdzi, bude predstavovať výrazné zvýšenie príjmu pre domácnosti s deťmi.

čl. III bod 3 [§ 4 ods. 4 a 5] §
Navrhuje sa v súvislosti s novelizačným bodom 1 určiť, že rozhodujúce obdobie, v ktorom sa príjem bude zvýhodnene posudzovať na účely pomoci v hmotnej núdzi, je obdobie šiestich kalendárnych mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, a to aj pre viaceré pracovného pomery alebo obdobné pracovné vzťahy existujúce popri sebe. Zavedenie rozhodujúceho obdobia v praxi bude znamenať, že ak pracovný pomer členovi domácnosti začal v mesiaci január a skončil v mesiaci marec, tak zvýhodnené posudzovanie príjmu za mesiac január až február je vo výške 100% a za mesiac marec vo výške 75 %. Nový pracovný pomer vznikne členovi domácnosti až v mesiaci júl, v ktorom sa za príjem nebude považovať 25 % príjmu z jeho pracovného pomeru. Opätovné zvýhodnené posudzovanie príjmu bude možné až pri pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorý vznikol po uplynutí 24 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri ktorom sa …

čl. III bod 4 [§ 8a] §
V súvislosti s novelizačným bodom 7 (§ 11 ods. 3) sa na účely posudzovania trvania nároku na ochranný príspevok navrhuje definovať posudzovanie trvania nepriaznivého zdravotného stavu na účely nároku na ochranný príspevok ako lekársku posudkovú činnosť, ktorej výkon zabezpečuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako kvalifikačné predpoklady na výkon lekárskej posudkovej činnosti sa navrhujú totožné kvalifikačné predpoklady ako na výkon lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 19 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 376/2024 Z. z.“) Obdobne ako v zákone č. 376/2024 Z. z. aj na účely tohto zákona je možné uplatniť prechodné obdobie ustanovené v § 23 zákona č. 376/2024 Z. z.

čl. III bod 5 [§ 9 ods. 1 a § 15 ods. 1] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 6.

čl. III bod 6 [§ 10] §
S ohľadom na rozsah navrhovaných zmien v § 10 sa navrhuje jeho nové znenie. V súvislosti s novelizačným bodom 8, ktorým sa navrhujú novo ustanoviť sumy aktivačného príspevku na troch úrovniach, sa zároveň navrhuje v § 10 ods. 2 upraviť aj sumy dávok v hmotnej núdzi podľa súm upravených od 1. januára 2025 na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 257/2024 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi. V porovnaní so súčasným znením § 10 sa navrhuje úprava podmienok vzniku a trvania nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi prijatím sprostredkovaného vhodného zamestnania. Zároveň sa na tento účel navrhuje sledovať aj skutočnosť, či člen domácnosti nastúpil do sprostredkovaného vhodného zamestnania a či sa člen domácnosti dostavil na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na miesto určené úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účel ponuky vhodného zamestnania. Tiež sa navrhuje zníženie dávky aj v prípade, že dôjde k opakovanému skončeniu právneho …

čl. III bod 7 [§ 11 ods. 2 a 3] §
V súvislosti s novelizačným bodom 8, ktorým sa navrhujú novo ustanoviť sumy aktivačného príspevku na troch úrovniach, sa zároveň navrhuje v § 11 ods. 2 sumu ochranného príspevku upraviť podľa súm upravených od 1. januára 2025 na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 257/2024 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi. V odseku 3 sa navrhuje upraviť podmienku trvania nároku na ochranný príspevok pri nepriaznivom zdravotnom stave. Navrhovanou zmenou sa rozširuje ochranný princíp zákona. Nárok na ochranný príspevok pri nepriaznivom zdravotnom stave nebude časovo limitovaný najviac 12 kalendárnymi mesiacmi v priebehu 4 kalendárnych rokov, tak ako to upravuje súčasný právny stav. Ak nepriaznivý zdravotný stav trvá bez prerušenia viac ako tri mesiace, naďalej zostáva podmienka potvrdenia jeho trvania zo strany posudkového lekára. V prípade, že posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia aj po uplynutí troch mesiacov, zostáva nárok na ochranný príspevok aj po uplynutí troch mesiacov. V takomto …

čl. III bod 8 [§ 12 a § 13 ] §
S ohľadom na rozsah navrhovaných zmien v § 12 a § 13 sa navrhuje ich nové znenie. V § 12 sa navrhuje úprava odstupňovania výšky aktivačného príspevku na tri úrovne podľa miery aktivity člena domácnosti, vrátane opätovného zavedenia vzniku nároku na aktivačný príspevok aj pre zamestnaných členov domácnosti, a to v prípade, že ich príjem za závislej činnosti je dohodnutý minimálne na úrovni mesačnej minimálnej mzdy. V súčasnom systéme pomoci v hmotnej núdzi je aktivačný príspevok hlavným motivačným nástrojom, ktorý oceňuje snahu práceschopného člena domácnosti aktívne riešiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Problémom, na ktorý poukazuje aj aplikačná prax je, že výška sumy aktivačného príspevku je rovnaká, bez ohľadu na to, či sa člen domácnosti zúčastňuje programov aktívnej politiky trhu práce alebo sa vzdeláva či vykonáva menšie obecné služby. Ďalšou významnou navrhovanou zmenou v porovnaní so súčasným znením ustanovenia § 12 je umožnenie vzniku nároku na aktivačný príspevok aj členovi domácnosti, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie, a to v prípade, …

čl. III bod 9 [§ 14 ods. 2] §
V súvislosti s novelizačným bodom 8, ktorým sa navrhuje novo ustanoviť sumy aktivačného príspevku na tri úrovne, sa zároveň navrhuje upraviť aj suma príspevku na bývanie podľa súm upravených od 1. januára 2025 na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 257/2024 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi.

čl. III bod 10 [§ 22 ods. 6] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 4.

čl. III bod 11 [§ 28 ods. 2 písm. d)] §
V rámci uvedeného ustanovenia sa v súvislosti s povinnosťou lekára vystavovať už len elektronickú dočasnú pracovnú neschopnosť upravuje spôsob preukazovania dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti, a to doručením odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Člen domácnosti, ktorý má elektronicky uznanú dočasnú pracovnú neschopnosť si doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti vyžiada od ošetrujúceho lekára, ktorý mu je povinný vydať odpis potvrdenia, čo je osobitné tlačivo preukazujúce vystavenie elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (vrátane záznamov o zmene ePN).

čl. III bod 12 [§ 33e] §
V súvislosti s novelizačným bodom 1 sa na účely § 4 ods. 4 navrhuje prechodným ustanovením upraviť rozhodujúce obdobie pre zvýhodnené posudzovanie príjmu z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol pred účinnosťou novely zákona.

čl. III bod 13 [§ 35 ods. 2] §
V súvislosti s novelizačnými bodmi 6, až 9, ktorými sa navrhujú upraviť sumy dávky v hmotnej núdzi, suma ochranného príspevku, suma príspevku na nezaopatrené dieťa a sumy príspevku na bývanie v nadväznosti na novelizačný bod 8, ktorým sa novoustanovujú sumy aktivačného príspevku na tri úrovne, navrhuje sa zrušiť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 257/2024 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu zapracovania týchto súm v zákone.