zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

čl. III
Navrhuje sa zabezpečenie minimálneho príjmu na úrovni životného minima poberateľovi starobného dôchodku, ktorého výška nedosahuje sumy životného minima a je riešený v systéme pomoci v hmotnej núdzi.

čl. XI
Z hľadiska potrieb cieľových skupín sociálnej inklúzie sa návrhom na doplnenie zákona č. zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podporuje vzdelávanie detí v systéme pomoci v hmotnej núdzi účasťou na odbornom vzdelávaní, ktoré zvyšujú možnosti zamestnateľnosti detí pripravujúce sa na trh práce. Navrhuje sa, aby na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi navrhované finančné a hmotné zabezpečenie žiakov poskytované v rámci ich vzdelávania sa nepovažovali za príjem. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi sa pre občana alebo pre okruh spoločne posudzovaných osôb, pri splnení ďalších podmienok, naďalej ponechávajú v nezmenenej výške.

čl. I

čl. I bod 1 §
V nadväznosti na novú právnu úpravu problematiky striedavej starostlivosti a na základe zistení z aplikačnej praxe sa navrhuje spôsob stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Návrhom sa určuje do akého okruhu osôb spoločne posudzovaných dieťa bude dieťa patriť v prípade, ak rodič alebo obaja rodičia sa nachádzajú v hmotnej núdzi a poberajú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného z nich sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Ak bude dieťa polovicu mesiaca dieťa s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom navrhuje …

čl. I bod 2 §
Návrhom zákona sa do príjmu pri posudzovaní nárokov na pomoc v hmotnej núdzi navrhuje započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce, čím dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu, a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.

čl. I bod 3 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa, aby sa určité jednorazové, náhodné príjmy na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi pri posudzovaní hmotnej núdze za príjem nepovažovali. Sú to napr. príjem z náhrady mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie, príjem z preplatku dane a preplatku na preddavkoch a vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie, pokiaľ ich výška nepresiahne sumu 50 eur, ako aj suma zvýšenia dôchodkovej dávky od 1. januára príslušného roka do dňa predchádzajúcemu dňu zvýšenia dôchodkovej dávky. Navrhuje sa nezapočítavať pri posudzovaní hmotnej núdze na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi príjem získaný na materiálne zabezpečenie dobrovoľníka (príspevok na stravu, cestovné, ubytovanie a iné) spojené s vykonávaním dobrovoľníckej činnosti. Prepočítavanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke pri uvedených jednorazových príjmoch je neefektívne vzhľadom na skutočnosť, že nedochádza k trvalej zmene príjmových pomerov občana a pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny predstavuje značnú administratívnu záťaž - úrady sú povinné v predmetných prípadoch …

čl. I bod 5 a 6 §
Návrhom sa len precizuje súčasná právna úprava a upravuje terminológia používaná v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, a to v súvislosti so zákonom a terminológiou používanou v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (upravené už podľa zákona č. 447/2008 Z. z.). Návrh zákona nebude mať dopad na cieľovú skupinu t.j. osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok na ochranný príspevok budú tak ako doteraz spĺňať osoby, ktoré sa celodenne, osobne a riadne starajú o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na opatrovanie a od týchto osôb sa nebude požadovať, aby si zabezpečili príjem vlastnou prácou.

čl. I bod 7 §
V súvislosti s poznatkami z praxe pri priznávaní nároku na ochranný príspevok sa navrhuje spresnenie podmienok nároku na ochranný príspevok. V súčasnosti sa za nepriaznivý zdravotný stav podmieňujúci vznik nároku na ochranný príspevok považuje choroba a porucha zdravia uznaná príslušným lekárom. Z poznatkov a z aplikačnej praxe vyplýva, že dochádza k zneužívaniu širokej definície pojmu porucha zdravia, ktorou je napríklad aj alergia, alebo zvýšený krvný tlak. Z uvedených dôvodov sa navrhuje vypustiť možnosť priznať ochranný príspevok z dôvodu poruchy zdravia, ktorá má široké vymedzenie a nemusí byť dôvodom na práceneschopnosť. Ochranný príspevok bude možné poskytnúť iba z dôvodov, pre ktoré občan bol uznaný za práceneschopného viac ako 30 dní.

čl. I bod 8, 9 a 10 §
Navrhuje sa zmiernenie podmienok v súvislosti s posudzovaním majetku na účely hmotnej núdze pri motorových vozidlách, nakoľko aplikačná prax ukázala, že v súčasnosti požadovaný finančne náročný znalecký posudok je pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov nedostupný a komplikuje proces posudzovania hmotnej núdze občana. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby hodnotu osobného motorového vozidla bolo možné posúdiť na základe odborného stanoviska vyhotoveného znalcom, ktoré je menej nákladné a postačujúce. Popri uvedenom sa navrhuje možnosť preukázať hodnotu motorového vozidla aj faktúrou od predajcu motorového vozidla. Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú (boli napríklad bez potvrdenia zošrotované), ale sú v evidencii vozidiel a občania nemali možnosť preukázať ich hodnotu, resp. faktickú neexistenciu.

čl. I bod 11 až 13 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 14 §
Návrhom sa stanovuje, že občan nemusí uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti v prípadoch, keď podľa zákona o službách zamestnanosti občana nie je možné zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie. V praxi občan bol povinný o tejto skutočnosti predložiť potvrdenie, hoci okolnosti a zjavná neúspešnosť požiadavky na zaevidovanie ako uchádzača o zamestnanie boli úradu z jeho činnosti zrejmé. Návrhom sa zníži administratívnu náročnosť konania.

čl. I bod 15
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 16 §
Návrhom zákona sa určuje, že dávka, ktorú možno poskytovať dieťaťu na plnenie školskej dochádzky sa bude zarátavať do nárokov pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdze. Navrhovaná zmena odstráni nezrovnalosť systému pomoci v hmotnej núdzi, ktorá v súčasnosti vytvára i také situácie, keď rodina so školopovinnými deťmi, ktorá sa vďaka svojim príjmom ocitne tesne nad hranicou nároku na dávku v hmotnej núdzi, môže mať celkový príjem nižší ako rovnaká rodina na dávke v hmotnej núdzi, ktorej sa dávka pre dieťaťu na plnenie školskej dochádzky pri posúdení nárokov nezapočítava medzi príjmy.

čl. I bod 17 §
Návrhom sa precizujú podmienky pre priznanie aktivačného príspevku u plnoletých občanov v hmotnej núdzi a u zaopatrených neplnoletých detí. Aktivačný príspevok budú môcť získať zaopatrené neplnoleté deti len vtedy, ak sa budú vzdelávať, zvyšovať si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, externého štúdia, alebo ak sa budú zúčastňovať na vzdelávaní a na príprave pre trh práce. Účelom navrhovaného je, aby neplnoleté deti nedávali prednosť iným formám aktivácie, napríklad prostredníctvom výkonu menších obecných služieb ako tomu často pri súčasnom nastavení podmienok aktivačného príspevku je, ale boli motivované k vzdelávaniu a príprave na trh práce.

čl. I bod 18 až 22 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 23 a 24 §
Návrhom zákona sa zavádza možnosť získať aktivačný príspevok pre plnoletú fyzickú osobu nielen pri výkone menších obecných služieb v prospech obce, ale aj pri výkone menších obecných služieb pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec. Súčasne sa navrhuje sprísniť podmienky poskytnutia aktivačného príspevku z dôvodu poznatkov o ich zneužívaní vo forme formálneho, alebo minimálneho vykonávania účelovo, len pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Aby k zneužívaniu nedochádzalo a poskytnutie tohto príspevku bolo adresnejšie, určuje sa napr. počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb (najmenej 10 hodín týždenne a maximálne 20 hodín týždenne), ktoré bude potrebné odpracovať v rámci výkonu menších obecných služieb, a niektoré vyžadované špecifické náležitosti dohody o vykonávaní menších obecných služieb zamerané na obmedzenie možností ich formálneho výkonu na vznik nároku na aktivačný príspevok (malé obecné služby teda bude možné vykonávať aj pri nesplnení týchto podmienok, ale bez vzniku nároku na aktivačný príspevok).

čl. I bod 25
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 26 §
V nadväznosti na podmienky výkonu aktivačnej činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje, aby aktivačný príspevok za výkon menších obecných služieb pre obec, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorú obec zriadila, patril občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas osemnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Opätovne bude môcť vzniknúť nárok na tento príspevok občanovi najskôr po šiestich mesiacoch po uplynutí obdobia osemnástich kalendárnych mesiacov. Navrhuje sa, aby aktivačný príspevok občanovi nepatril, ak je občan v hmotnej núdzi práceneschopný viac ako tridsať po sebe nasledujúcich dňoch.

čl. I bod 27 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 28 §
Vzhľadom na problémy z aplikačnej praxe a poznatky o zneužívaní príspevku na bývanie sa navrhuje upraviť podmienky pre priznanie príspevku na bývanie v súvislosti s nájmom bytu (rodinného domu) viacerými občanmi v hmotnej núdzi. Východiskom úpravy je, aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovania príspevku na bývanie v súvislosti s uzatváraním viacerých účelových nájomných zmlúv k tej istej nehnuteľnosti, tiež aby v tejto súvislosti posudzovanie podmienok pre vznik nároku na príspevok na bývanie na všetkých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bolo jednotné a jednoduchšie v súlade s princípom, že do jednej nehnuteľnosti (bytu, domu) patrí príspevok na bývanie len raz, bez ohľadu na počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi užívajúcich nehnuteľnosť.

čl. I bod 29 §
V reakcii na poznatky o početnom zneužívaní ochranného príspevku sa návrhom upravujú podmienky nároku na ochranný príspevok. Navrhuje sa, aby ochranný príspevok z titulu nepriaznivého stavu občanovi patril len po tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak však podľa potvrdenia posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav pretrváva ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie dvanásť kalendárnych mesiacov (následne je možné posúdenie invalidity podľa príslušných predpisov). Cieľom je eliminovať stav, v ktorom v niektorých prípadoch občania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len na základe jednoduchého potvrdenia od ošetrujúceho lekára majú nárok na ochranný príspevok aj po obdobie niekoľkých rokov, bez možnosti preskúmania oprávnenosti takéhoto nároku z hľadiska vecnej oprávnenosti. Navrhuje sa taktiež obmedzenie možnosti čerpania ochranného príspevku pri prerušovanom nepriaznivom zdravotnom stave, a to v rozsahu 12 kalendárnych mesiacov v posudzovanom období dvoch kalendárnych rokov.

čl. I bod 30 až 32 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 33 §
Návrhom zákona sa dopĺňa pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely poskytovania ochranného príspevku podľa ustanovenia § 14 ods. 5.

čl. I bod 34 §
Návrhom zákona sa dopĺňa pôsobnosť obce v súvislosti so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi pri uzatváraní písomnej dohody s občanom v hmotnej núdzi o vykonávaní menších obecných služieb a súčasne sa ukladá oznamovacia povinnosť obce vo vzťahu k ukončeniu dohody o vykonávaní menších obecných služieb.

čl. I bod 35 §
Legislatívnotechnická úprava, ktorou sa vypúšťa úprava spracúvania osobných údajov vzhľadom na novonavrhovanú komplexnú úpravu spracúvania osobných údajov v § 32a.

čl. I bod 36 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 37 §
Návrhom sa vymedzuje, že v prípade ak pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov patrí do jedného okruhu spoločne posudzovaných viac fyzických osôb, sú tieto spoločne posudzované osoby zastúpené pre účely konania zástupcom, ktorým je občan, ktorý podal žiadosť.

čl. I bod 38 a 39 §
Navrhuje sa, aby osobitný príjemca dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke mohol zabezpečiť jej poskytnutie aj kombinovanou formou, t. j. nielen vo vecnej alebo peňažnej forme, ako je to v súčasnosti možné.

čl. I bod 40 §
Návrhom zákona sa riešia situácie, ak občan v hmotnej núdzi nereaguje na výzvu úradu v konaní o priznaní pomoci v hmotnej núdzi. V takom prípade úrad výplatu dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi zastaví. Návrhom sa umožňuje úradu, aby pokiaľ pominú dôvody zastavenia výplaty, obnovil výplatu dávky a príspevkov odo dňa zastavenia.

čl. I bod 41 §
Návrh upravuje podmienky zhromažďovania a spracúvania osobných údajov o poberateľoch dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v súvislosti s ochranou osobných údajov. Súčasne navrhuje odstrániť interpretačnú nejasnosť zákona a s prihliadnutím na existenciu zabezpečenia základných životných podmienok z iných zdrojov nepovažovať za občana v hmotnej núdzi napr. osobu vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve založenom cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť bude môcť byť považovaná za občana v hmotnej núdzi iba ak bude mať výkon podnikateľskej činnosti prerušený, alebo pozastavený a splní ostatné zákonné podmienky. Návrh taktiež rieši situácie pri vyplatenom náhradnom výživnom a uhradeným výživným zo strany povinného v súvislosti s posudzovaním hmotnej núdze.

čl. I bod 42 §
V prechodnom ustanovení sa navrhuje upraviť spôsob rozhodovania o dávke a príspevkov, ak konanie nebolo právoplatne ukončené do 31. decembra 2012 a to tak, že sa dokončia podľa zákona účinného do 31. decembra 2012. Návrhom sa súčasne ukladá povinnosť do 31. apríla 2013 prehodnotiť všetky právoplatné rozhodnutia o dávke a príspevkoch podľa zákona účinného od 1. januára 2013. Návrh upravuje aj postupy pri posudzovaní podmienok vzniku nároku na aktivačný príspevok na základe uzatvorených dohôd o vykonávaní menších obecných služieb s plnoletými fyzickými osobami, ale zároveň aj s neplnoletými fyzickými občanmi.