Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/96/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200619 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7013200619.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Q. U., bývajúceho v W., T. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4863-003 zo dňa 26.03.2013, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím z 26.03.2013 č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4863-003 rozhodol tak, že výrok rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 28.01.2013 č. KEI/SHN/ SOC/2013/4781-002 zmenil tak, že uložil žalobcovi podľa § 29 ods.4 písm.a) zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) povinnosť vrátiť preddavkovo poskytovanú dávku a príspevky vyplatenú neprávom za obdobie od 01.01.2012 do 28.02.2012 v sume 194,38 eur zvýšené o 10 % v sume 19,43 eur, t.j. celkom v sume 213,81 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatovala, že prvostupňový správny orgán rozhodol o vrátení dávky a príspevkov z dôvodu, že dňa 07.02.2012 úrad zistil zmenu v príjmových pomeroch poberateľa dávky a príspevkov, ktorému bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 28.11.2011 priznaný invalidný dôchodok od 29.07.2011 v sume 128,20 eur mesačne, a od 01.01.2012 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 132,50 eur mesačne a miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Podľa § 5 ods.4 písm.d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze v období od 01.01.2012 do 28.02.2012 mala považovať suma invalidného dôchodku vo výške 99,37 eur, čo je suma 132,50 eur znížená o 25 %. 3. V období od 01.01.2012 do 28.02.2012 sa však suma invalidného dôchodku nezapočítala do príjmu žalobcovi a dávka v hmotnej núdzi a príspevky mu boli vyplatené vo vyššej sume ako mali. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že celé rozhodnutie považuje za nezákonné a nedôvodné. 5. Žalovaný zo spisového materiálu zistil, že prvostupňový orgán poskytoval žalovanému dávku a príspevky preddavkovo od 01.10.2011 v sume 97,19 eur mesačne z dôvodu konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.07.2010. Žalobca bol dňa 30.07.2010 práceneschopný s nárokom na výplatu nemocenských dávok od 28.07.2011, od 29.07.2011 žalobca bol práceneschopný bez nároku na nemocenské dávky. 6. Žalobca dňa 07.02.2012 predložil prvostupňovému orgánu oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 28.11.2011, podľa ktorého mu Sociálna poisťovňa bude poukazovať invalidný dôchodok v sume 128,20 eur mesačne od 08.01.2012, vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci. Dôchodok za obdobie od 29.07.2011 do 07.01.2012 v sume 679,46 eur mu Sociálna poisťovňa súčasne poukázala na výplatu poštovým poukazom. 7. Na základe dožiadania prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, ústredie listom z 26.03.2012 oznámila, že žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 28.11.2011 priznaný invalidný dôchodok od 29.07.2011 v sume 128,20 eur mesačne, a od 01.01.2012 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 132,50 eur mesačne, a zároveň doložila potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia za rok 2011 - 2012. 8. Na základe tejto skutočnosti prvostupňový orgán vykonal spätne výpočty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, pričom do príjmu žalobcovi započítal 75 % invalidného dôchodku a zistil, že žalobcovi bola za obdobie od 01.01.2012 do 28.02.2012 vyplatená dávka a príspevky vo vyššej sume ako mu patrili, a to tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu. 9. Žalovaný z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 28.11.2011 zaslaného žalobcovi mal za preukázané, že žalobcovi Sociálna poisťovňa bude poukazovať dôchodok v sume 128,20 eur mesačne od 08.01.2012, vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci. Dôchodok za obdobie od 29.07.2011 do 07.01.2012 v sume 679,46 eur mu súčasne poukázal na výplatu poštovým poukazom. 10. Žalovaný mal za tiež za preukázané, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 29.07.2011 v sume 128,20 eur mesačne, a od 01.01.2012 mu bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 132,50 eur mesačne, pričom miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 60 %. 11. Z týchto skutočností podľa žalovaného vyplýva, že žalobca prvostupňovému orgánu v zákonom stanovenej lehote neoznámil, že požiadal o priznanie invalidného dôchodku, a nie že mu bol od 29.07.2011 invalidný dôchodok priznaný v sume 128,20 eur mesačne, a od 01.01.2012 zvýšený na sumu 132,50 eur mesačne, a tiež neoznámil, že mu bol vyplatený doplatok invalidného dôchodku v sume 679,46 eur. Týmto konaním porušil ustanovenie § 29 ods.1 a 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zapríčinil, že dávka a príspevky poskytované preddavkovo mu boli vyplatené neprávom. 12. Podľa žalovaného podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, jeho priznanie, prvú výplatu, alebo poukázanie doplatku dôchodku za určité obdobie je účastník konania povinný oznámiť úradu v lehote stanovenej zákonom, pretože súčasťou tohto konania je rozhodnutie o výške dôchodku, čím dochádza k zmene príjmu. Zmena príjmových pomerov je v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodujúcou skutočnosťou na určenie výšky dávky a príspevkov na ich výplatu. 13. Žalovaný zo spisu zistil, že žalobcovi bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi a príspevky poskytované preddavkovo za obdobie od 01.01.2012 do 28.02.2012 v sume 194,38 eur (v každom mesiaci po 97,19 eur). Po započítaní invalidného dôchodku vo výške 75 % (čo predstavuje sumu 99,37 eur mesačne) žalovaný zistil, že v uvedenom období žalobcovi dávka v hmotnej núdzi a príspevky nepatrila. Z uvedeného dôvodu je žalobca povinný vrátiť vyplatenú sumu zvýšenú o 10 % na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. 14. Žalovaný ďalej konštatoval, že výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu zmenil z dôvodu, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol obe písmená ustanovenia § 29 ods.4 (a) aj b)), pričom správne malo byť uvedené iba písmeno a) tohto ustanovenia. 15. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia. V žalobe, ktorou napádal aj iné rozhodnutia vydané žalobami uviedol, že ho žalovaný krivo obvinil, že podľa § 29 písm.a) a b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi niečo spôsobil, čo kategoricky poprel. Konštatoval, že mu žalovaný nevyplácal ani ochranný príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi vo výške mesačnej dávky 34,69 eur, na ktorý mal nárok od 29.07.2011 do skončenia jeho práceneschopnosti, t.j. do 04.06.2012. Ďalej uviedol, že žalovaný nemôže pýtať dávky, ktoré boli vyplatené pri trvaní nárokov späť, a navyše, s úrokmi, keďže sa neskončilo jeho konanie na Okresnom súde v Košiciach pod sp. zn. 19C/118/2011-10 o náhradu škody, ktorú spôsobil žalovaný svojim nezákonným rozhodnutím. Žalobca ďalej konštatoval, že mu žalovaný vyplatil dávky až 18.01.2012, pričom v hmotnej núdzi bol od 29.07.2011, t.j. že bol bez dávok vyše 5 mesiacov, a napriek tomu žalovaný žiada tieto dávky od žalobcu späť. 16. Žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu 28.05.2015, uviedol, že tvrdenie žalovaného, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 29 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie je pravdivé, o čom svedčí fotokópia s otlačkom podateľne zo dňa 25.01.2012. Ďalej predložil fotokópiu poštovej doručenky - dávky invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva, že mu invalidný dôchodok bol vyplatený prvýkrát v decembri 2011, a dávka v hmotnej núdzi bola vyplatená až v januári 2012. Konštatoval, že žiadne ustanovenie zákona o hmotnej núdzi mu neprikazuje povinnosť oznámiť podanie žiadosti na invalidný dôchodok, pretože samotné podanie žiadosti ešte nezaručuje, že táto žiadosť bude aj kladne vybavená. V čase vyplatenia invalidného dôchodku v decembri 2011 ešte nepoberal dávku v hmotnej núdzi, a preto nemal dôvod na oznamovanie. Oznamovaciu povinnosť si splnil až v mesiaci január 2012 po obdržaní prvej dávky v hmotnej núdzi. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 20.06.2013 uviedol, že žalobca dňa 07.10.2011 podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a týmto dňom začalo správne konanie. Keďže jeho podanie neobsahovalo všetky nevyhnutné údaje podľa § 19 ods.3 zákona o správnom konaní, ktoré boli potrebné na rozhodnutie, konanie bolo prerušené rozhodnutím zo 07.11.2011 č. KE2/2011/27926/2 a žalobca bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Po ich odstránení rozhodnutím úradu Košice z 05.12.2011 č. KE2/2011/27926/6 bola žalobcovi od 01.10.2011 priznaná preddavkovo dávka v hmotnej núdzi a príspevky v sume 97,19 eur mesačne. Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal, bol poučený o povinnosti a zodpovednosti občanov v hmotnej núdzi podľa § 29 ods.1 a 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o poskytnutí dávky a príspevkov žalobca odvolanie nepodal a po jeho právoplatnosti mu následne bola mesačne vyplácaná dávka a príspevky. Podľa názoru žalovaného si žalobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, a preto zistenia a právne závery správneho orgánu prvého stupňa považuje za správne. K námietke žalobcu, že štátna správa si nemôže pýtať späť dávky, žalovaný uviedol, že o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, čo aj vlastnoručne potvrdil. Súdne konanie na Okresnom súde v Košiciach, resp. na Krajskom súde v Košiciach o náhradu škody považuje pre túto právnu vec za irelevantné. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. 18. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.06.2015 č.k. 6S/96/2013-38 žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. 19. Najvyšší súd SR uznesením z 26.01.2017 č.k. 7Sžso/65/2015-69 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uložil krajskému súdu odôvodniť, v akom rozsahu bol vykonaný súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného, z akých podkladov pri svojom rozhodnutí vychádzal, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe. 20. Podľa § 491 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z. SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 22. Súd rozhodoval v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil. 23. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že odmieta oprávnenosť námietky žalobcu, že nebol informovaný o tom, že má oznamovaciu povinnosť, pretože zo žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi vyplýva, že bol žalobca riadne poučený o svojich povinnostiach, a toto poučenie podpísal. V zmysle tohto poučenia mal žalobca oznamovaciu povinnosť v lehote 8 dní oznámiť správnemu orgánu všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o dávke v hmotnej núdzi. Po podaní žiadosti prvostupňový orgán vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti, hlavne oddiel F, a to, či si uplatnil nárok na dôchodkové poistenie, alebo či je v konaní o takomto nároku. Žalobca na túto výzvu nereagoval, ale správny orgán mal iba od žalobcu informáciu, že je so svojím bývalým zamestnávateľom v súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Z toho dôvodu správny orgán prerušil konanie, a keďže žalobca nereagoval na výzvu rozhodnutím z 05.12.2011 priznal žalobcovi preddavkovo dávku v hmotnej núdzi v sume 97,19 eur, ktorá pozostávala z dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods.2, z príspevku na zdravotné poistenie a z ochranného príspevku podľa § 14 ods.3. Preto nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že mu nebol poskytovaný ochranný príspevok. Výplata tejto dávky v hmotnej núdzi sa začala v januári 2012. 24. Žalobca až dňa 07.02.2012 podal úradu oznámenie, že sa mu vypláca invalidný dôchodok, ako aj o tom, že mu bol invalidný dôchodok spätne vyplatený. Žalobca teda konal v rozpore s poučením úradu. 25. Prvostupňový orgán požiadal o upresnenie týchto skutočností Sociálnu poisťovňu, a Sociálna poisťovňa oznámila, že rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku bolo žalobcovi zaslané dňa 05.12.2011. Vzhľadom na uvedené bolo vydané rozhodnutie z 28.01.2013 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky a príspevky od 01.01.2012 do 28.02.2012. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd žalobu zamietol. 26. Podľa § 5 ods.4 písm.d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi na účely tohto zákona nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu. Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky na ich výplatu. Podľa § 29 ods.3 citovaného zákona občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomerov, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. Podľa § 29 ods.4 písm.a) citovaného zákona občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky, alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, a prijímal dávku a príspevky, alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom, alebo vo vyššej sume než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania. Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobcovi bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 05.12.2011 č. KE2/2011/27926/6 priznaná preddavkovo dávka v hmotnej núdzi a príspevky v sume 97,19 eur mesačne. 27. Žalobcovi bol doručený zo Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, list z 28.11.2011, ktorým žalobcovi poisťovňa oznámila, že mu bude poskytovať dôchodok v sume 128,20 eur mesačne od 08.01.2012, vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci. Zároveň mu poisťovňa oznámila, že doplatok k dôchodku od 29.07.2011 do 07.01.2012 mu súčasne poukázala poštovým poukazom na výplatu. Toto oznámenie žalobca doručil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach až dňa 25.01.2012. 28. Žalobca podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi dňa 07.10.2011. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, z 28.11.2011 č. XXX XXX XXXX vyplýva, že žalobca bol uznaný invalidným podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa posudku posudkového lekára zo dňa 14.11.2011. Invalidita bola žalobcovi uznaná spätne od 29.07.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi už podal žiadosť o invalidný dôchodok, keďže jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom už dňa 14.11.2011. 29. Z listu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, z 26.03.2012 vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok, bolo vydané dňa 28.11.2011 a zaslané žalobcovi dňa 05.12.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už v decembri 2011 mal vedomosť o tom, že mu bol priznaný invalidný dôchodok, a to spätne od 29.07.2011, a v tom čase mu rovnako bolo doručené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 05.12.2011, ktorým mu preddavkovo boli priznané dávky v hmotnej núdzi. Správny orgán priznal žalobcovi uvedené dávky iba preddavkovo, pretože ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, žalobca nereagoval na jeho výzvu doplniť žiadosť o údaje, či požiadal o priznanie invalidného dôchodku, alebo či sa takéto konanie vedie. Žalobca teda vedome žalovanému zamlčal tú okolnosť, že požiadal o invalidný dôchodok, a po doručení rozhodnutia, ako aj oznámenia o výplate dôchodku, nesplnil ani povinnosť v lehote 8 dní oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zmenu vo svojich príjmových pomeroch. Žalobca tak urobil až po lehote stanovenej v § 29 ods.3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, t.j. v lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov, ohlásiť zmeny v ich výške, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky dávky a príspevkov. 30. Na žalobnú námietku žalobcu, že svoju oznamovaciu povinnosť splnil v lehote 8 dní, ale po tom, čo mu boli dávky vyplatené, a preto neporušil žiadnu svoju povinnosť, súd uvádza, že ustanovenie § 29 ods.1 a 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa netýka iba tých občanov v hmotnej núdzi, ktorým sa už reálne aj vyplácajú dávky a príspevky. Vzhľadom na obsah a účel zákona, ako aj povinnosť a zodpovednosť občana v hmotnej núdzi, tieto ustanovenia podľa názoru súdu sa vykladajú tak, že od právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu o priznaní dávky a príspevku, sa považuje občan, o nároku ktorého sa právoplatne rozhodlo, za občana v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávky a príspevky. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď uložil žalobcovi povinnosť vrátiť preddavkovo poskytovanú dávku a príspevky za obdobie od 01.01.2012 do 28.02.2012. Ďalšie námietky uvedené v žalobe žalobcu sa netýkali preskúmavaného rozhodnutia, a preto sa súd s nimi nezaoberal. 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). 32. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.