Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200509 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX U., proti odporkyni: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava, o priznanie jednorazovej dávky sociálnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 23.09.2015, č.j.: soc. 176/2003-642093-Já, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č.j.: soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 23.09.2015 zrušuje podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.09.2015, č.j.: soc.176/2003-642093-Já odporkyňa neposkytla navrhovateľovi jednorazovú dávku sociálnej pomoci, o ktorú navrhovateľ požiadal dňa 09.06.2003 na úhradu mimoriadnych výdavkov - zakúpenia chladničky, pretože v čase podania žiadosti nebol občanom v hmotnej núdzi. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že vec opakovane prejednala riadiac sa právnym názorom súdu uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp/23/2014-59 zo dňa 28.11.2014, pričom bola povinná rozhodnúť podľa právneho predpisu účinného ku dňu opätovného prejednania veci, t.j. v súlade so znením § 33 ods. 1, 6, 7 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedla, že celkový príjem navrhovateľa bol 6254,- Sk pozostávajúci z invalidného dôchodku (4966,- Sk), príspevku na bývanie (588,- Sk) a príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia a so zabezpečením osobného motorového vozidla (700,- Sk). Mala za preukázané, že v čase podania žiadosti, t. j. 09.06.2003 bola štátna sociálna dávka - príspevok na bývanie upravený zákonom č. 300/1999 Z.z. o príspevku na bývanie v znení účinnom od 01.07.2001 do 31.12.2003, pričom nárok na priznanie príspevku na bývanie nebol podmienený hmotnou núdzou. Konštatovala, že navrhovateľovi boli v rozhodnom čase vyplácané kompenzácie podľa § 56 ods. 1 písm. b) bod 1. a 3. zákona č. 195/1995 Z.z., ktoré tak isto nie je možné považovať za dávku v hmotnej núdzi, keďže ich priznanie nebolo podmienené príjmom navrhovateľa ale skutočnosťou, že navrhovateľ bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej boli týmto spôsobom kompenzované zvýšené výdavky s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia a so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Odporkyňa dňa 09.07.2015 vykonala aj miestne zisťovanie v mieste trvalého bydliska navrhovateľa, ktorý odmietol zamestnancov vpustiť do bytu, čím znemožnil zistenie skutkového stavu a vybavenia domácnosti. Odporkyni je taktiež známe, že navrhovateľ je držiteľom karty do Sociálnej výdajne potravín a spotrebného tovaru, ktorú aj aktívne využíva, a ktorá mu bola poskytnutá ako jedna z foriem pomoci sociálne slabším a odkázaným obyvateľom mestskej časti. Podľa ustanovenia čl. VI. bod 4 Zásad poskytovania pomoci občanom v Sociálnej výdajni potravín a spotrebného tovaru v mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, občan, ktorému je poskytnutá pomoc v Sociálnej výdajni nie je oprávnený žiadať o poskytnutie jednorazovej finančnej výpomoci. Po opätovnom prerokovaní žiadosti a vykonanom zisťovaní má odporkyňa za preukázané, že navrhovateľ nebol v rozhodnom období poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľ nepreukázal, že bol osobou v hmotnej núdzi, keďže príspevky, ktoré v rozhodnom období poberal neboli príspevkami podmienenými stavom hmotnej núdze, ale jednalo sa o príspevky vyplácané osobe, ktorá bola posúdená ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto mu jednorazová dávka sociálnej pomoci nemohla byť priznaná. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ u odporkyne v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Mal za to, že odporkyňa mala vec prejednať podľa zákona č. 417/2013 Z.z. Nesúhlasil s tvrdením, že nebol v hmotnej núdzi. Po odpočítaní 25% z invalidného dôchodku zo sumy 164,84 Eur podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z. bol jeho mesačný príjem 123,63 Eur, čo je stav hmotnej núdze. Namietal arbitrárne konanie odporkyne, pretože podľa § 9 ods. 3 písm. e) zákona č. 417/2013 jasne a zrozumiteľne udáva, že pomoc v hmotnej núdzi je príspevok na bývanie, ktorým sa napĺňa podmienka jednorazovej dávky na úhradu mimoriadnych výdavkov. Ďalej namietal samotné prejednanie veci správnym orgánom, pretože obec poskytuje jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ktorú zo zákona prejednáva Sociálno - zdravotná komisia na podklade Zásad poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi v znení zákona č. 417/2013, schválených miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Mal za to, že odporkyňa bola povinná dať mu možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie a klásť otázky Sociálno - zdravotnej komisii pred vydaním stanoviska. Taktiež konala v rozpore s § 29 ods. 2 zákona č. 417/2013, keď ho stále odmietala informovať o možnostiach riešenia jeho hmotnej núdze. Ďalej vytýkal odporkyni vady napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom, že vo výroku neuviedla kto a na základe akých interných predpisov prejednával jednorazovú dávku, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, akú správnu úvahu použila pri aplikácii právnych predpisov, ako sa vyrovnala s návrhmi a námietkami účastníkov konania a taktiež nepoučila navrhovateľa o tom, na ktorý orgán a v akej správnej lehote možno podať opravný prostriedok. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Odporkyňa konala v rozpore s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp/23/2014-59 zo dňa 28.11.2014, pretože vec neprejednala podľa právneho predpisu účinného ku dňu opätovného prejednania veci. Podľa jeho názoru bola návšteva zamestnancov dňa 09.07.2015 neoprávnená, pretože sociálna pracovníčka úradu pani H. v správnom konaní v roku 2003 už zistila stav jeho vybavenia domácnosti, ktorý sa nezmenil. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Pridržala sa argumentácie v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedla, že vec opätovne prejednala presne v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp/23/2014-59 zo dňa 28.11.2014, a to podľa § 33 ods. 1, 6, 7 zákona č. 599/2003 Z.z.. Poukázala na nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že odporca nemá po súčasnosť schválené interné právne predpisy (podmienky), pretože navrhovateľ bol aj niekoľkokrát podľa interných predpisov upravujúcich postup správneho orgánu pri sociálnych výpomociach posudzovaný. Vo vzťahu k namietanému postupu v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie sa odvolala na § 25 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z. Rovnako si nie je vedomá, aby akýmkoľvek spôsobom porušila § 46 alebo 47 Správneho poriadku. Na námietku zisťovania objektívnej situácie u navrhovateľa uviedla, že je veľmi pravdepodobné, že situácia sa u neho od miestneho zisťovania v roku 2003 zmenila, čo však vzhľadom k nespolupráci navrhovateľa nebolo možné zistiť. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný vec prejednal na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. V predmetnej veci požiadal navrhovateľ dňa 09.06.2003 o priznanie jednorazovej dávky sociálnej pomoci za účelom zakúpenia základného vybavenia domácnosti - chladničky, ktorej maloobchodná cena v tom čase priemerne pohybovala vo výške 8000,- Sk. V čase podania žiadosti bol účinný zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Vo veci naposledy rozhodoval Krajský súd v Bratislave pod č.k. 9Sp/23/2014-59 zo dňa 28.11.2014, pričom rozhodnutie odporkyne zo dňa 29.01.2014, sp. zn. soc. 176/2003-642093-Já zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu. O žiadosti navrhovateľa, t.j. o nárokoch pred 1. januárom 2014, bolo potrebné rozhodnúť podľa zák. č. 599/2003 Z.z. ( § 33 ods. 1 a ods. 6, 7 zákona č. 599/2003 a § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 ). Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o žiadostiach o poskytovanie dávky sociálnej pomoci, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 599/2003 Z.z. ak si občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci podľa doterajších predpisov do 29. februára 2004, podá žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi, príslušný orgán rozhoduje o hmotnej núdzi podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie dávky sociálnej pomoci podľa doterajších predpisov zastaví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý príslušný orgán prvýkrát priznal dávku a príspevky podľa tohto zákona. Dávka sociálnej pomoci vyplatená podľa doterajších predpisov v tom kalendárnom mesiaci, za ktorý sa prvýkrát priznali dávka a príspevky podľa tohto zákona, sa zúčtuje pri rozhodnutí o zániku hmotnej núdze podľa tohto zákona. Ak sa poskytuje dávka sociálnej pomoci podľa doterajších predpisov a občan si nepodá žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, príslušný orgán vyzve občana, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky a príspevkov do 29. februára 2004. Príslušný orgán postupuje rovnako ako v prípade, ak si občan podá žiadosť o posúdenie hmotnej núdze. Podľa § 33 ods. 7 zákona č. 599/2003 Z.z. ak príslušný orgán nepostupoval do 29. februára 2004 podľa odseku 6, rozhodne z vlastného podnetu najneskôr s účinnosťou od 1. marca 2004 o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi občana. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. V danom prípade odporkyňa síce postupovala podľa zákona č. 599/2003 Z.z., ale z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospela k názoru, že navrhovateľ nebol v rozhodnom čase občanom v hmotnej núdzi, ktorá skutočnosť je základnou podmienkou priznania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi podľa § 15 zákona č. 599/2003 Z.z. Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa osobitného predpisu, ktorým je § 4 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rozhodnutí odporkyne absentuje zdôvodnenie čo a akú sumu v konkrétnom prípade považovala za príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, neodôvodnila čo spadá pod režim a pre potreby sumy určenej ako životné minimum a čo vo vzťahu k navrhovateľovi tak, aby tento rozdiel bol zrozumiteľný a zrejmý nielen pre správny orgán, ale aj pre navrhovateľa. Podľa názoru súdu je rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ho súd zrušil podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude odporkyňa povinná vec znovu prejednať a rozhodnúť vo veci, pričom svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodní s dôrazom na znenie § 2 a § 5 ods. 3, 4 zákona č. 599/2003 Z.z. v spojení s § 4 zákona č. 601/2003 Z.z. a súčasne sa vysporiada s námietkami, ktoré navrhovateľ vzniesol v konaní. Podľa § 250r O.s.p. správny orgán je pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 250s O.s.p.) Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.