Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200044 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2014200044.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 47 239 948, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/3201-002 zo dňa 02.01.2014, t a k t o r o z h o d o l : Súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/3201-002 zo dňa 2. januára 2014 spolu s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OPHN/SOC/2013/40753 zo dňa 26. septembra 2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 581,54 eur, na účet právnej zástupkyne JUDr. Edit Balážikovej, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 24.01.2014 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OPHN/SOC/2013/40753 zo dňa 26.09.2013, ktorým bola žalobcovi podľa § 29 ods. 4 písm. a) zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi uložená povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie 01.02.2000 do 31.12.2003 v sume 2.735,01 Eur a za obdobie od 01.01.2004 do 31.05.2007 v sume 3.736,97 Eur zvýšené o 10%, t.j. o sumu 373,70 Eur s poukazom na skutočnosť, že žalobca poberal v predmetnom období dávky v hmotnej núdzi napriek tomu, že nespĺňal zákonné podmienky pre ich priznanie. Už v čase podávania žiadosti o dávku sociálnej pomoci podľa zák. č. 195/1998 Zb. neoznámil orgánu rozhodujúcemu o nároku na dávku v hmotnej núdzi, že je vlastníkom hnuteľných vecí nad rámec s ust. § 9 zák. č. 195/1998 Zb.. V žalobných dôvodoch namietal, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní dňa 26.09.2013 nerešpektoval výsledky predchádzajúceho súdneho konania, v ktorom Krajský súd v Trnave (rozsudok 14 S/10/2010-75 zo dňa 17.02.2011) v spojení s rozsudkom NS SR č. 9 Sžso/52/2011 zo dňa 27.06.2012 uložil žalovanému, aby sa vysporiadal s otázkou ceny sporných hnuteľných vecí (motocykle a osobný automobil) aj vzhľadom na námietku spoluvlastníctva sestry žalobcu. Ďalej vytýkal nerešpektovanie celého rozsahu procesných práv žalobcu ako účastníka správneho konania v súvislosti s vykonaným dokazovaním (znalecké posudky a možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia) a nevysporiadanie sa s námietkou premlčania nároku na vrátenie dávky a príspevkov v zmysle ust. § 29 ods. 7 zák. č. 599/2003 Z.z.. Žalovanému ako odvolaciemu orgánu vytkol nesprávny postup v súvislosti s nevyhodnotením, resp. nepripustením čestného vyhlásenia sestry žalobcu ohľadne spoluvlastníctva osobného motorového automobilu, nesprávnym vyhodnotením a akceptovaním záverov znaleckých posudkov na všeobecnú hodnotu motocyklov a osobného automobilu, nerešpektovaním záväzného právneho názoru NS SR o povinnosti vysporiadať sa s tým, či žalobca mohol vedieť alebo musel z okolností predpokladať, že dávka alebo príspevky sú mu vyplácané neprávom alebo vo vyššej sume. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.02.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na predchádzajúci priebeh správneho konania. Vyjadril sa k žalobným dôvodom v tom rozsahu, že rešpektoval závery prvostupňového orgánu vo vzťahu k znaleckým posudkom na všeobecnú hodnotu motocyklov a osobného automobilu, v súvislosti s preukazovaním spoluvlastníctva osobného automobilu nepripustil Čestné vyhlásenie sestry žalobcu v zmysle § 39 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., okrem iného z dôvodu, že jeho predpokladaný obsah je v rozpore s potvrdením dopravného inšpektorátu o vlastníctve žalobcu, nárok na vrátenie dávky nepovažuje za premlčaný v zmysle § 29 ods. 7 zák. č. 599/2003 Z.z., nakoľko o rozhodujúcich skutočnostiach sa dozvedel 29.05.2007 a vo veci bolo právoplatne rozhodnuté dňa 11.12.2009 rozhodnutím ÚPSVR č. AA/2009/09589/1-OPHN zo dňa 27.11.2009. V konaní nebol dôvod na aplikáciu 33 ods. 2 Správneho poriadku vzhľadom na jeho vylúčenie ustanovením § 25 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z.. Závery znaleckého dokazovania vo veci všeobecnej hodnoty motocyklov ku dňu podania žiadosti o dávku považuje za správne a akceptovateľné, bez ohľadu na námietky vznesené žalobcom. Vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2014 naviac namietal, že premlčacia lehota nároku na vrátenie dávky v zmysle ust. § 246d O.s.p. neplynula počas súdneho konania na Krajskom súde v Trnave, t.j. v období 15.08.2010 až do doručenia rozsudku odvolacieho súdu žalovanému dňa 13.07.2012. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27.11.2014, na ktoré sa riadne predvolaný žalovaný nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti, súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Prítomná zástupkyňa žalobcu v celom rozsahu trvala na podanej žalobe, nakoľko považovala za preukázané, že správne orgány nerešpektovali vyslovený právny názor NS SR ohľadne nevyhnutnosti preukázania splnenia hmotnoprávnej podmienky pre vznik povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť a to preukázanie, že sporné dávky žalobca prijímal vo vedomosti, že ich prijíma neprávom. Považovala za pochybenie, keď správne orgány ani v tomto konaní nedoplnili dokazovanie o vyhodnotenie čestného vyhlásenia sestry žalobcu. Znalecké posudky na všeobecnú hodnotu motorových vozidiel ku dňu podania žiadosti o dávku považuje za založené na domnienkach, zvlášť k motocyklu BMW uviedla, že (ne)bolo zohľadnené, že sa jedná o neskompletizovaný, rozložený stroj a cenu za akú bol nadobudnutý. Trvala na tom, že je preukázané splnenie podmienky pre zánik nároku na vrátenie dávky vyplatenej v období 01.02.2000-31.05.2007 v zmysle ust. § 29 ods. 7 zák. č. 599/2003 Z.z., pričom rozhodný deň nastal 30.05.2010 a v zmysle zákona plynutie lehôt je prerušené len počas výkonu rozhodnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preskúmavanému správnemu konaniu predchádzalo konanie začaté dňa 22.2.2000 na základe žiadosti o dávku sociálnej pomoci podľa zák. č. 195/1988 Zb., ktorá bola priznaná dňa 25.02.2000, a táto po nadobudnutí účinnosti zák.č. 599/2003 Z.z. bola považovaná za dávku v hmotnej núdzi. Na základe zistení v rámci výkonu kontrolnej činnosti ÚPSVR Trnava bolo rozhodnutím č. A2009/31953/ OL-3 z 10.09.2009 vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave uložené žalobcovi podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01.02.2000-31.05.2007 zvýšené o 10% s odôvodnením, že žalobca pri podávaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi dňa 22.02.2000 uviedol, že nemá hnuteľné veci vyššej hodnoty, napriek tomu, že v máji 2007 správny orgán vlastnou činnosťou zistil, že žalobca bol ešte pred podaním žiadosti vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia Combi a motocyklov BMW a Honda. Žalobca toto vlastníctvo v žiadosti uviedol nepravdivo hoci bol poučený o právnych následkoch uvedenia nepravdivých údajov. Keby bol žalobca vlastníctvo vozidiel uviedol správne, správny orgán by sa zaoberal ich hodnotou a zohľadnil by vlastníctvo pri svojom rozhodovaní. Považoval za irelevantné, že žalobca tieto vozidlá nepovažoval za majetok v zmysle § 9 ods. 2 zákona 195/1998 Z.z. a účel na aký žalobca osobný automobil používa. V odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č.j. AA/2009/09598/1-OPH z 27.11.2009 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu s ohľadom na preukázanie zákonných podmienok pre vznik povinnosti žalobcu vrátiť dávky v hmotnej núdzi v zmysle § 29 ods. 4 písm. a) zvýšené o 10%, nakoľko v dôsledku nepreukázania spoľahlivo z akých zdrojov zabezpečoval žalobca prevádzku osobného motorového vozidla a motocyklov, platby poistného a opravy motocyklov mal žalovaný za to, že nebol naplnený účel poskytovania dávky v hmotnej núdzi. Na základe žaloby podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14 S/10/2010-75 zo dňa 17.02.2011 obe rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že za rozhodujúce pochybenie považoval skutočnosť, že správny orgán sa nevysporiadal s existenciou zákonnej podmienky pre uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplácané dávky v zmysle § 29 ods. 4 písm. a) zák. č. 599/2003 Z.z. spočívajúcej v preukázaní, že žalobca o tom, že dávky sú vyplácané neprávom alebo v nesprávnej výške vedel alebo musel o tejto skutočnosti z okolností predpokladať. V odvolacom konaní začatom na základe odvolania podaného žalovaným bol rozsudok Krajského súdu potvrdený rozsudkom NS SR č. 9/Sžso/52/2011 zo dňa 27.06.2012, ktorým sa Najvyšší súd stotožnil so zrušovacím dôvodom, pričom uložil žalovanému v ďalšom konaní nielen vyhodnotiť obsah čestného vyhlásenia sestry žalobcu vo vzťahu k uhrádzaniu prevádzkových nákladov v súvislosti s používaním osobného motorového vozidla, ale aj skúmať hodnotu zatajených vecí (motocykle) v čase podania žiadosti o dávku v hmotnej núdzi a zisťovať, či v žiadosti neuvedený majetok mal skutočne hodnotu, ktorá bránila poskytnutiu dávky. V ďalšom konaní správne orgány dopĺňali dokazovanie a znovu vyhodnocovali skutočnosti súvisiace so žiadosťou žalobcu o poskytnutie sociálnej pomoci zo dňa 22.02.2000, v ktorej žalobca uviedol, že nemá hnuteľné veci vyššej hodnoty. Vzhľadom na preukázané vlastníctvo osobného (potvrdenie Dopravného inšpektorátu Trnava) motorového vozidla Škoda Felicia Combi 1.3 LXi E.Č.: TT 706AS a dvoch motocyklov s neskôr pridelenými EČV (BMV R75 E.Č.: TT 893 AA a Honda Z 50 E.Č.: TT 894AA), bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty týchto vozidiel ku dňu podania žiadosti o dávku. Oproti záverom predchádzajúceho znaleckého posudku predloženého žalobcom (Znalecký posudok č. 40/2008, kde bolo skonštatované, že nie je možné určiť hodnotu osobného motorového vozidlu ku dňu podania žiadosti), znaleckým posudkom č. 21/2013 zo dňa 02.08.2013 bolo určené, že cena osobného motorového vozidla Škoda Felicia Combi predstavuje ku dňu 01.02.2000 čiastku 5.286 Eur. Všeobecná hodnota motocykla BMV R75 E.Č.: TT 893 AA bola podľa znaleckého posudku č. 23/2013 ku dňu 01.02.2000 stanovená na 4.976 Eur za predpokladu kompletnosti, 6.200 Eur podľa dielov predložených k obhliadke. Všeobecná hodnota motocykla Honda Z 50 E.Č.: TT 894AA bola podľa znaleckého posudku č. 22/2013 ku dňu 01.02.2000 stanovená na 196 Eur. Prvostupňové rozhodnutie ÚPSVR Trnava č. TT1/OPHN/SOC/2013/40753 zo dňa 26.09.2013 bolo založené na zistení, že hodnota osobného automobilu bola vyššia ako suma 100.000,- Sk, čiže bolo v zmysle zákona považované za majetok, ktorým si žalobca mohol riešiť svoju hmotnú núdzu. Nebolo pripustené čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 20.08.2009, ktorého pravdivosť dosvedčila sestra Ing. S. S. o spoločnom nadobudnutí osobného motorového vozidla a úhrade platieb v súvislosti s jeho prevádzkou. Ako dôkaz nebolo pripustené ani čestné prehlásenie Ing. S. S. ohľadne tejto skutočnosti. Za rozhodujúcu skutočnosť správny orgán považoval, že hodnota majetku žalobcu bola dostatočne preukázaná a vyslovil záver, že vedomosť alebo nutnosť predpokladu vedomosti o vyplácaní dávky neprávom alebo vo vyššej sume vyplynula z potvrdenia žalobcu na žiadosti, že všetky údaje sú pravdivé. Okrem toho vzhľadom na svoje skúsenosti ohľadne veteránov (motocykle) žalobca mohol predpokladať, akú hodnotu tieto majú. Prvostupňový orgán považoval za preukázané, že hodnota v žiadosti neuvedeného hnuteľného majetku bránila poskytovaniu dávky sociálnej pomoci, v prípade pravdivého uvedenia hnuteľného majetku by jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko nebol občanom v hmotnej núdzi, preto bolo žalobcovi uložené vrátiť dávku a príspevky s príslušným navýšením. V odvolaní zo dňa 28.10.2013 žalobca v prvom rade namietal nezohľadnenie premlčania nároku na vrátenie dávky v zmysle § 29 ods. 7 zák. č. 599/2003 Z.z., porušenie ust. § 33 ods. 1 a 2 v súvislosti s právami účastníka pri znaleckom dokazovaní a práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nesprávne posúdenie svedectva sestry o spoločnom nadobudnutí osobného motorového vozidla, ako aj nevysporiadanie sa s námietkou žalobcu, že v čase podávania žiadosti o dávku motocykle ako hnuteľné veci právne neexistovali, čiže nemali žiadnu hodnotu. V odvolacom konaní boli prvostupňovému orgánu doručené námietky k dodatočne doručovaným znaleckým posudkom. Vo veci všeobecnej hodnoty vozidla Škoda Felicia, o.i. spochybnil akceptovateľnosť údaja o najazdených kilometroch („technicky najprijateľnejší údaj“) ako jedného z podkladov pre určenie hodnoty, zároveň spochybnil postup súdneho znalca pri určovaní všeobecnej hodnoty oboch motocyklov, nakoľko bola hodnotená neexistujúca vec na základe fotodokumentácie ilustrujúcej vec, resp. súčasti neexistujúcej veci. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/3201-002 zo dňa 02.01.2014 bolo odvolanie odmietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené s poukazom na v konaní preukázanú všeobecnú hodnotu motorového vozidla Škoda Felicia a dvoch motocyklov, skutočnosť, že motorové vozidlo Škoda Felicia prevyšovalo v čase podania žiadosti hodnotu 100.000,- Sk a nespĺňalo kritériá § 9 ods. 3 písm. e) zák. č. 195/1998 Zb. a žalobca pri svojej žiadosti neuviedol pravdivé údaje. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou premlčania v zmysle § 29 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko vo veci bolo vydané právoplatné rozhodnutie zo dňa 27.11.2009. Vzhľadom na dostatočne zistenú hodnotu majetku žalobcu v čase podania žiadosti nepovažoval za pochybenie ani to, že správny orgán nevyhodnocoval obsah čestného vyhlásenia zo dňa 20.08.2009. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 246d O.s.p. Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Podľa § 10 zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (1) Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. (2) Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom. (3) Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považujú invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie 21) uznané príslušným ošetrujúcim lekárom. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom 1. využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo 2. je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk, alebo Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.02.2004 Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h). Podľa § 25 zák. č. 599/2003 Z.z . (1) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 30) ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní. Podľa § 29 zák. č. 599/2003 Z.z. (2) Občan v hmotnej núdzi je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky a príspevkov, ich výšku alebo výplatu v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak úrad neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan v hmotnej núdzi nevyhovie výzve v určenej lehote, možno výplatu dávky a príspevkov zastaviť, ak bol vo výzve upozornený na tento následok. O zastavení výplaty dávky a príspevkov úrad vydá rozhodnutie. Ak zaniknú dôvody zastavenia výplaty dávky a príspevkov a nárok na túto dávku a príspevky naďalej trvá, úrad obnoví rozhodnutím výplatu dávky a príspevkov, a to odo dňa zastavenia výplaty tejto dávky a príspevkov. (4) Občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania, b) úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili; úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania. (7) Nárok na vrátenie dávky a príspevkov vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka a príspevky vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a príspevkov. V správnom konaní boli po predchádzajúcom zrušení súdom opakovane vydávané rozhodnutia vo veci uloženia povinnosti žalobcovi vrátiť neprávom vyplatené dávky v hmotnej núdzi priznané na základe zákona č. 195/1998 Zb. a zák. č. 599/2003 Z.z. s tým, že dôvodom nezákonnosti vyplácania dávky bola skutočnosť neuvedenia zo strany žalobcu vlastníctva osobného automobilu Škoda Felicia v rozpore s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 195/1998 Zb., ako aj vlastníctvo dvoch motocyklov - veteránov. V prvom rade súd považuje za potrebné vysporiadať sa s otázkou premlčania, resp. preklúzie nároku na lehoty na vrátenie neprávom vyplatených dávok v zmysle § 29 ods. 4 zák. č. 599/2003 Z.z. (účinného od 01.01.2004). Ustanovenie § 29 ods. 7 stanovuje pre zánik povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky objektívnu premlčaciu lehotu 3 rokov, od kedy úrad túto skutočnosť zistil a objektívnu lehotu 10 rokov odo dňa, kedy sa dávka a príspevky vyplatili. V prípade žalobcu boli predmetom konania príspevky a dávka za obdobie 01.02.2000-31.12.2003 (zák. č. 195/1998 Zb.) a 01.01.2004-31.05.2007 zvýšené o 10% (zák. č. 599/2003). Za rozhodujúci moment pre určenie plynutia premlčacej lehoty správny orgán považuje dátum 29.05.2007, kedy obdržal z dopravného inšpektorátu potvrdenie o žalobcovom vlastníctve motorových vozidiel. Dňom 30.05.2007 začala plynúť trojročná subjektívna prekluzívna lehota, pričom medzi účastníkmi je sporné, či plynutie tejto lehoty bolo prerušené/skončené právoplatnosťou rozhodnutia č. AA/2009/09589/1-OPHN zo dňa 27.11.2009, ktoré bolo v ďalšom konaní zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S/10/2010-75 zo dňa 27.06.2012. Podľa názoru súdu nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktoré v neskoršom konaní bolo na základe súdneho prieskumu zrušené nemôže spôsobiť ukončenie plynutia, resp. tvoriť prekážku plynutia tejto lehoty. Opačný výklad by bol v rozpore s účelom zákona, ako aj správneho súdnictva. Súd má za to, že premlčacia lehota môže byť prerušená iba právoplatnosťou rozhodnutia, ktoré je zákonné a správne, pre riešenie daného nároku konečné. Vzhľadom na to sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty trpí napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti. Rovnako nie je akceptovateľná námietka žalovaného poukazujúca na zákonné prerušenie plynutia lehôt v zmysle § 246d O.s.p., nakoľko toto ustanovenie určuje v akých druhoch konania dochádza k prerušeniu plynutia lehoty (lehoty pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov). Tento výpočet je taxatívny a nie je hop možné rozšíriť o lehotu na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v hmotnej núdzi. Súd sa stotožňuje so žalobnými dôvodmi poukazujúcimi na nerešpektovanie záväzného názoru NS SR ohľadne povinnosti dostatočným spôsobom preukázať vedomosť, resp. nutnosť vedomosti, že dávky alebo ich časť sú vzhľadom na okolnosti prípadu (majetkové pomery žalobcu) vyplácané neprávom. Žalobca v priebehu celého konania zotrvával na argumentoch preukazujúcich, že motocykle - veterány v čase podania žiadosti právne neexistovali, okrem toho ich cenu/všeobecnú hodnotu v tom čase nebolo možné určiť. K osobnému vozidlu Škoda Felicia opakovane poukazoval na vyjadrenie svojej sestry, ktorá potvrdzovala spoluvlastníctvo (majetkovú účasť na nadobudnutí) automobilu, ako aj účasť na financovaní prevádzky vozidla. Z obsahu rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ako sa s touto otázkou správny orgán vysporiadal, poukaz na podpis potvrdzujúci správnosť uvedených údajov na žiadosti súd nepovažuje za dostatočný. Čo sa týka námietky porušenia príslušných ustanovení Správneho poriadku súd poukazuje na ust. § 25 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z., v zmysle ktorého je aplikácia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku v preskúmavanom konaní vylúčená. V súvislosti so znaleckými posudkami súd v zmysle ust. § 250i ods. 3 O.s.p rešpektuje, že aj keď až dodatočne, boli žalobcovi doručené a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Na druhej strane treba uviesť, že nepovažuje za dostatočné, presvedčivé a vecne správne vyhodnotenie námietok proti znaleckým posudkom v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. ako vychádzajúceho z nesprávneho právneho posúdenia otázky uplynutia zákonnej lehoty a zániku nároku na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky a príspevky v zmysle § 29 ods. 7 zák. č. 599/2003 Z.z., ako aj právne vyhodnotenie zistených skutočností a zabezpečených dôkazov a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 581,54 eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej služby po 61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 27.11.2014), 1 úkon v sume 15,47 eur za účasť na neotvorenom pojednávaní dňa 16.10.2014, 4 x paušálna náhrada po 8,04 eur, náhrady cestovného podľa priloženej špecifikácie na trase Partizánske - Trnava a späť dňa 16.10.2014 a 27.11.2014 v sume 44,48 eur a 46,10 eur, náhrady za stratu času v súvislosti s cestami na pojednávanie za 12 polhodín po 13,40 eur, DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia v sume 96,92 eur. Celú náhradu trov konania spolu v sume 581,54 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Edit Balážiková s.r.o., č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.