Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (191/2009 Z. z.)

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ako iniciatívny materiál.
Predkladaným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť práva rozšírením ukladania sankcií a pokút a dosiahnuť kompatibilitu právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú aj niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 a smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008.
Keďže predkladaný návrh zákona sa netýka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, ani iných dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, nie je potrebné prerokovať ho v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovaný zákon bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Materiál podlieha sprístupňovaniu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
- v primárnom práve v Zmluve o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
(Hlava V – Doprava)
v sekundárnom práve
- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006), smernice Rady 2008/59/ES (Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008) a smernice Rady 2008/87/ES (Ú. v. EÚ L 255, 23.9.2008),
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov SR vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,
v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie,
z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006), smernice Rady 2008/59/ES (Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008) a smernice Rady 2008/87/ES (Ú. v. EÚ L 255, 23.9.2008) najneskôr do 30. decembra 2008,
proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006), smernice Rady 2008/59/ES (Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008) a smernice Rady 2008/87/ES (Ú. v. EÚ L 255, 23.9.2008) najneskôr do 30. decembra 2008 je úplne prebratá v tomto návrhu zákona a v návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
úplný
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na verejné financie
Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, a to zo zvýšených správnych poplatkov, ktoré vyberá Štátna plavebná správa za vydávanie lodného osvedčenia, vykonávanie prevádzkovej prehliadky plavidla a vykonávania zmien pre plavidlá, ktoré nie sú malými plavidlami. Sadzby správnych poplatkov sa zvyšujú o 2.500,- Sk a 5.000,- Sk podľa druhu plavidla. Ak počet vykonaných úkonov bude porovnateľný s obdobím rokov 2003 až 2007, kedy sa do štátneho rozpočtu za uvedené položky odviedlo spolu 2.300.000,-Sk, čo je v priemere 460.000,-Sk za rok, v budúcich rokoch (po schválení návrhu zákona) by sa za tieto položky ročne vybralo o 430.000,- Sk viac, t.j. príjmový účet štátneho rozpočtu by sa na týchto položkách navýšil o 430.000,- Sk. Výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na rok 2009.
Návrh zákona v časti upravujúcej sankcie a priestupky tiež predpokladá navýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, nakoľko nové skutkové podstaty umožnia postihovať širší rozsah porušení zákona o vnútrozemskej plavbe a súvisiacich právnych predpisov. Pri pokutách sa v návrhu zákona z dôvodu dosiahnutia preventívneho – odstrašujúceho účinku sankcií na porušovateľov zákona o vnútrozemskej plavbe a súvisiacich právnych predpisov predpokladá mierne zvýšenie pokút ukladaných za predmetné porušenia, čo rovnako bude mať dopad na zvýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Nakoľko v danej oblasti ide o vytvorenie značného počtu nových skutkových podstát, je ťažko predpokladať o aké navýšenie pôjde (akých porušení sa osoby budú dopúšťať). Jednoznačne však možno predpokladať, že okrem zvýšenej vážnosti, akceptácie a dodržiavania ustanovení zákona o vnútrozemskej plavbe (preventívneho účinku nových skutkových podstát) dôjde aj k ich porušeniu, čo bude mať dopad na zvýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu.
Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Odhad dopadov na životné prostredie
Nebude mať dopad na životné prostredie.
Odhad dopadov na zamestnanosť
Nebude mať dopad na zamestnanosť.
Odhad dopadov na podnikateľské prostredie
Nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

čl. I

čl. I bod 1
V súčasnosti platné ustanovenie § 3 ods. 2 zákona rieši iba vyznačenie plavebných prekážok na vodnej ceste na základe pokynov Štátnej plavebnej správy, ale nestanovuje, kto má zabezpečiť ich odstránenie, čo v praxi neplní svoj účel, nakoľko iba označenie plavebných prekážok na vodnej ceste bez ich odstránenia nevedie k účelnej správe vodných ciest Slovenskej republiky. Navrhované doplnenie má za cieľ odstrániť tento aplikačný problém.

čl. I bod 2
Ustanovuje sa lehota na vydanie plavebného opatrenia, aby sa prevádzkovatelia vodnej dopravy mohli v dostatočnom časovom predstihu oboznámiť s obmedzeniami na vodnej ceste, čo povedie k zamedzeniu ich prípadných ekonomických strát. Stanovuje sa tiež možnosť vydávať plavebné opatrenia v inom ako slovenskom jazyku, aby aj zahraničný dopravcovia mali možnosť včas sa oboznámiť s prekážkami a obmedzeniami na vodnej ceste, príp. zastavením plavby.

čl. I bod 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu vo vypustení duplicitného ustanovenia k odseku 16 v § 5.

čl. I bod 4
Úprava sa týka zosúladenia s terminológiou používanou v právnych predpisoch EK. Zároveň sa rozširuje možnosť prizvať za členov skúšobnej komisie na získanie odbornej spôsobilosti dopravcu aj zástupcov z právnickej osoby poverenej ministerstvom podľa § 22 ods. 11.

čl. I bod 5
V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 a smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008 sa mení aj ustanovenie § 22, ktoré upravuje spôsobilosť plavidiel. Stanovujú sa požiadavky na technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidiel, aby svojimi vlastnosťami vyhovovali pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste. Pred uvedením plavidla do prevádzky je potrebné overiť jeho technickú a prevádzkovú spôsobilosť. Všeobecne by sa dalo povedať, že sa overujú dve kategórie plavidiel – tie, ktoré podliehajú klasifikácii a tie, ktoré nepodliehajú klasifikácii. Overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré nepodliehajú klasifikácii vykoná Štátna plavebná správa. Ak sa takéto plavidlo trvalo prevádzkuje v zahraničí, pričom je registrované v SR, je pre prevádzkovateľov takýchto …

čl. I bod 6
Spresnenie § 23 ods. 1 v súvislosti s novým § 22 zákona. Z hľadiska aplikačnej praxe zákona bolo potrebné spresniť státie plávajúceho zariadenia a z toho vyplývajúce povinnosti pre prevádzkovateľa plávajúceho zariadenia.

čl. I bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 8
Register plavidiel Slovenskej republiky musí mať potrebnú výpovednú hodnotu k jednotlivým plavidlám, ktoré sú v ňom zapísané, to znamená, že údaje, ktoré sú v ňom vedené, hlavne čo sa týka osoby prevádzkovateľa plavidla, t.j. vlastníka alebo nájomcu plavidla, ale aj iných údajov k jednotlivým plavidlám, musia byť vierohodné a aktuálne, nakoľko často slúžia ako podklady aj na iné účely, napr. správne konanie, exekučné konanie, inak register plavidiel neplní svoj účel v plnom rozsahu. Doterajšia právna úprava nestanovovala prevádzkovateľovi plavidla povinnosť nahlásiť Štátnej plavebnej správe, ktorá vedie register plavidiel, zmeny v údajoch zapisovaných do registra, ktoré nastali počas prevádzkovania daného plavidla, resp. pokiaľ nedôjde k jeho výmazu z registra. Nakoľko nebola v zákone stanovená takáto povinnosť, nemala daná povinnosť ani svoj protipól – teda sankciu za jej nesplnenie, na základe čoho Štátna plavebná správa nemala možnosť prinútiť prevádzkovateľov plavidiel, aby takéto zmeny v údajoch nahlasovali. Na základe uvedeného dochádzalo k neaktuálnosti registra plavidiel, v praxi často k jeho nepoužiteľnosti, teda k …

čl. I bod 9
Navrhovaná úprava ukladá povinnosť používania štátnej vlajky SR na plavidlách, ktoré podliehajú registrácii, čím dôjde k zjednoteniu legislatívy SR s legislatívou okolitých európskych štátov v tejto oblasti. V súčasnosti má prevádzkovateľ plavidla, ktoré podlieha registrácii, iba právo používať štátnu vlajku SR.

čl. I bod 10
Na základe praktických skúseností Štátnej plavebnej správy z ciachovania plavidla sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť údaj o zložení členov posádky, nakoľko sa nejedná o relevantný údaj a navrhuje sa stanoviť žiadateľovi povinnosť predložiť údaj o počte cestujúcich, čo je z hľadiska ciachovania plavidla dôležitý údaj.

čl. I bod 11 a 12
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s doplnením nového odseku 9 do § 28.

čl. I bod 13
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú navrhovaným ustanovením § 22.

čl. I bod 14 a 15
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 7.

čl. I bod 16
Ide o spresnenie pôvodného ustanovenia, podľa ktorého plavidlu registrovanému v SR môže vydať lodné osvedčenie ktorýkoľvek príslušný orgán členského štátu EÚ alebo štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, a ktorýkoľvek z týchto príslušných orgánov môže robiť zmeny a dopĺňať predmetné osvedčenie. Podľa platného zákona môže aj Štátna plavebná správa vydávať plavidlám registrovaným v členských štátoch EÚ alebo štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor lodné listiny, pričom tieto plavidlá nie sú považované za zahraničné plavidlá.

čl. I bod 17
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 7. Upravuje sa maximálna doba platnosti lodného osvedčenia pre nové plavidlá a pre plavidlá, ktoré sú už v prevádzke a musia prejsť prehliadkou. Doba platnosti lodného osvedčenia závisí od výsledkov prehliadky plavidla a určuje ju Štátna plavebná správa.

čl. I bod 18
Do § 28 sa dopĺňa nový odsek, ktorým sa vymedzuje dočasné lodné osvedčenie.

čl. I bod 19
§ 28 odsek 15 súvisí s odsekmi 11 až 13. Zápisy do lodných listín sú dôležité pri kontrolách strojných zariadení, pri vyšetrovaní plavebných nehôd, pri zistení znečistenia vodného toku spôsobených prevádzkou plavidla a podobne. Z tohto dôvodu je potrebné určiť osobu zodpovednú za zápisy údajov do lodných listín uvedených v novooznačených odsekoch 12 až 14.

čl. I bod 20
Na základe praktických skúseností sa ukázalo, že skúška na simulátore, ktorý Štátna plavebná správa vlastní, nepreukazuje zručnosti a vedomosti skúšaného.

čl. I bod 21
Ide o úpravu ustanovení súvisiacu s bodom 5. Z aplikačnej praxe sa prehodnotila potreba povinnej klasifikácie plavidiel, ktoré sa z pôvodného ustanovenia vypustili. Ďalej sa spresnil účel klasifikácie plavidiel a špecifikovala sa právnická osoba, v súlade s novým § 22, ktorá klasifikáciu plavidiel môže vykonávať. Zvyšné ustanovenia pôvodného znenia § 32 sa vypúšťajú z dôvodu zosúladenia s legislatívou EÚ.

čl. I bod 22
Dopĺňa sa kompetencia ministerstva, podľa ktorej ministerstvo predkladá Komisii žiadosť o uznanie klasifikačnej spoločnosti a zasiela všetky informácie a dokumenty potrebné na splnenie kritérií uznania.

čl. I bod 23
Dopĺňa sa kompetencia ministerstva, podľa ktorej ministerstvo poveruje právnické osoby, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky, na vykonávanie technických prehliadok plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a zároveň podliehajú povinnej klasifikácii.

čl. I bod 24
Dopĺňa sa kompetencia ministerstva vydávať doklady – osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne a povolenie na výkon kabotáže, ktoré sú potrebné na dokladovanie splnenia podmienok vymedzených v nariadení Rady (EHS) č. 2919/85, ktoré stanovuje podmienky, za ktorých je možné prevádzkovať prepravu tovaru alebo osôb medzi dvoma prístavmi v rýnskej plavebnej oblasti a nariadenia Rady (EHS) č. 3921/91, ktoré stanovuje podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných členských štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu.

čl. I bod 25
Dopĺňa sa a zároveň spresňuje ustanovenie § 39 ods. 1 písm. c) zákona, podľa ktorého Štátna plavebná správa rozhoduje nielen o zriadení požičovní plavidiel, ale aj o ich zrušení.

čl. I bod 26
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 5.

čl. I bod 27
Vypúšťa sa povinnosť Štátnej plavebnej správy viesť záznamy o pobyte plavidiel vo verejných prístavoch. Tieto záznamy slúžia na výpočet prístavných poplatkov. Keďže od 1.2.2008 bola zriadená štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy, a.s. a kompetencia vyberať prístavné poplatky prešla zo Štátnej plavebnej správy na túto spoločnosť aj záznamy o pobyte plavidiel vo verejných prístavoch vedie akciová spoločnosť.

čl. I bod 28
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 29
Dopĺňa sa ustanovenie § 39 ods. 1 písm. k) o nové body, podľa ktorých Štátna plavebná správa vedie aj evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach, evidenciu požičovní plavidiel, evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení a evidenciu plavebných inšpektorov.

čl. I bod 30
Upravuje sa kompetencia Štátnej plavebnej správy, podľa ktorej nielen ukladá pokuty za priestupky, ale aj prejednáva priestupky. Úprava súvisí s čl. III a komplexnou úpravou priestupkov v zákone o vnútrozemskej plavbe.

čl. I bod 31
Vychádzajúc z praxe sa navrhovaným ustanovením upresňuje, v ktorých prípadoch Štátna plavebná správa vydáva plavebné opatrenia.

čl. I bod 32
Dopĺňa sa kompetencia Štátnej plavebnej správy, na základe ktorej Štátna plavebná správa prideľuje plavidlám zapísaným v registri plavidiel Jednotné európske identifikačné číslo plavidla, pričom ďalšie podrobnosti ohľadne jeho prideľovania upravuje návrh nariadenia SR o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel.

čl. I bod 33
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Kvôli sprehľadneniu a spresneniu sa ustanovenia § 39 odseky 2 až 9 presunuli do nového § 39d, ktorý ustanovuje výkon štátneho odborného dozoru Štátnej plavebnej správy.

čl. I bod 34 a 35
Úprava ustanovení vyvolala aplikačná prax. Povinnosti týkajúce sa hlásení a podávaní informácií bude plniť vodca plavidla.

čl. I bod 36
Z aplikácie zákona o vnútrozemskej plavbe v praxi vyplynula potreba vylúčiť pre vodcov malých plavidiel povinnosť podávať hlásenia z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich, do centra riečnych informačných služieb.

čl. I bod 37
Upravuje štátny odborný dozor, ktorý vykonávajú plavební inšpektori Štátnej plavebnej správy.

čl. I bod 38
Ustanovenie § 40 upravuje priestupky na úseku vnútrozemskej plavby a ustanovuje výšku pokút za priestupky.

čl. I bod 39
Ustanovenie § 40a upravuje správne delikty. Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh osôb, ktorým možno uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Ide predovšetkým o užívateľov verejného prístavu, správcu vodného toku, bezpečnostného poradcu, prevádzkovateľov plavidiel či fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v oblasti vodnej dopravy.

čl. I bod 40
Rozširuje sa vyňatie niektorých ustanovení zákona o vnútrozemskej plavbe z pôsobnosti správneho poriadku.

čl. I bod 41
Z transpozičnej prílohy sa vypúšťa smernica 82/714/EHS, ktorá sa zrušuje preberanou smernicou 2006/87/ES.

čl. I bod 42
Dopĺňa sa transpozičná príloha o preberanú smernicu 2006/87/ES.

čl. I bod 43
Vypúšťa sa príloha č. 3. Príloha bude prebratá nariadením vlády SR. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla.

čl. II

čl. II bod 1 až 16
Úpravy vyvolané skúsenosťami z aplikačnej praxe a úpravy vyplývajúce zo zmien a doplnení zákona č. 338/2000 Z. z..

čl. II bod 17
Úpravu správnych poplatkov vzťahujúcich sa na námornú plavbu si vynútila aplikačná prax a zjednotenie ich výšky so správnymi poplatkami v členských štátoch Európskej únie. Pri úprave správnych poplatkov sa prihliadalo ku skutočnosti, aby sa aj prostredníctvom nízkych správnych poplatkov nestala Slovenská republika tzv. „krajinou s lacnou vlajkou“. Navrhovanou úpravou správnych poplatkov v námornej plavbe sa súčasne so zvýšením požiadaviek na technický stav námorných lodí vytvárajú podmienky na registráciu námorných lodí s dobrým technickým stavom vo vlastníctve dobre fungujúcich spoločností, a tým zlepšenie hodnotiaceho faktoru Slovenskej republiky v námornej plavbe. V navrhovanej právnej úprave sa zároveň zavádzajú i správne poplatky pre námorné lode a námorné rekreačné plavidlá, ktoré sú definované v zákone č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

čl. III
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na komplexnú úpravu priestupkov v § 40 návrhu zákona.

čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť zákona. Bratislava 14. januára 2009 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Vážny v. r. minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky