KAUZIS.SKTestovací provoz

zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

Aktuálne znenie predpisu po paragrafoch (zo Slov-Lex, účinné od 1. 1. 2026, 58 ustanovení) a 10 rozhodnutí súdov SR, ktoré ho citujú; pri každom paragrafe nájdete jeho znenie a judikatúru. Záväzné znenie: PDF na Slov-Lex.

Citácia predpisu139/1998 Z. z. Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, znenie účinné od 1. 1. 2026 · https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/139-1998
Poslať e-mailom

Hľadať v týchto rozhodnutiach

Obsah predpisu

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
  • § 1 Predmet úpravy
  • § 2 Základné pojmy
DRUHÁ ČASŤ ZAOBCHÁDZANIE S OMAMNÝMI A PSYCHOTROPNÝMI LÁTKAMI
  • § 3 Zaraďovanie omamných látok a psychotropných látok
  • § 4 Zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami
  • § 5 Podmienky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami
  • § 6 Odborná spôsobilosť na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami
  • § 7 Odborný zástupca a náhradný odborný zástupca
  • § 8 Žiadosť o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami
  • § 9 Povolenie a jeho náležitosti
  • § 10 Zmeny údajov uvedených v povolení
  • § 11 Zánik povolenia
  • § 12 Dočasné pozastavenie povolenia
  • § 13 Zrušenie povolenia
  • § 14 Povinnosti držiteľa povolenia
  • § 15 Pestovanie koky a konopy
  • § 16 Pestovanie maku siateho
  • § 16a Zoznam rizikových látok
TRETIA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA O OMAMNÝCH A PSYCHOTROPNÝCH LÁTKACH
  • § 17 Odhad množstva spotreby, výroby a skladovania omamných látok
  • § 18 Obmedzenie zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami
  • § 19 Vývoz a dovoz omamných a psychotropných látok
  • § 20 Vývozné povolenie na omamné a psychotropné látky
  • § 21 Dovozné povolenie na omamné a psychotropné látky
  • § 22 Tranzit omamných a psychotropných látok
  • § 22a Spoločné ustanovenie k vývozu, dovozu a tranzitu omamných a psychotropných látok
  • § 23 Preprava omamných a psychotropných látok na území Slovenskej republiky
  • § 24 Lekárnička prvej pomoci v dopravných prostriedkoch vykonávajúcich medzinárodnú prepravu
  • § 25 Držba liekov obsahujúcich omamné látky a psychotropné látky
  • § 26 Výskum, výučba a expertízna činnosť
  • § 27 Nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami ako s odpadom vrátane ich zneškodňovania
  • § 28 Oznamovacie povinnosti
  • § 29 Objednávanie omamných a psychotropných látok
  • § 30 Kniha omamných látok a evidencia dokladov preukazujúcich príjem a výdaj omamných a psychotropných látok
  • § 31 Inventarizácia a porovnanie zásob a potrieb
  • § 32 Balenie a označovanie omamných a psychotropných látok
  • § 33 Reklama a informácie o omamných a psychotropných látkach
ŠTVRTÁ ČASŤ ŠTÁTNA SPRÁVA VO VECIACH OMAMNÝCH A PSYCHOTROPNÝCH LÁTOK
  • § 34 Výkon štátnej správy na úseku omamných a psychotropných látok
  • § 35 Pôsobnosť ministerstva
  • § 36 Pôsobnosť štátneho ústavu
  • § 36a Pôsobnosť samosprávneho kraja
  • § 36b Pôsobnosť platobnej agentúry
  • § 36c Pôsobnosť kontrolného ústavu
  • § 36d Pôsobnosť ústavu kontroly veterinárnych liečiv
  • § 37 Pôsobnosť ďalších orgánov štátnej správy
  • § 38 Kontrolná činnosť
  • § 39 Pokuty
  • § 40 Konanie vo veciach upravených týmto zákonom
  • § 41
PIATA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
  • § 42 Prechodné ustanovenie
  • § 42a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2013
  • § 42b Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2016
  • § 42ba Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2020
  • § 42bb Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. mája 2021
  • § 42bc Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. decembra 2022
  • § 42bd Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2024
  • § 42c
  • § 43 Zrušovacie ustanovenie
  • § 43a

Najcitovanejšie ustanovenia v judikatúre

Rozhodnutia

10 rozhodnutí

Bez okresných súdov, ktoré majú väčšinou len metadáta · Zobraziť aj okresné súdy

Dôvodové správy

Dôvodová správa k novele – zákon č. 633/2004 Z. z., čl. V17. 6. 2004

Zdroj: tlač 754 (3. VO)

Osobitná časť (8 bodov)

čl. V

čl. V bod 1
Navrhuje sa vypustenie klinického psychológa z procesu posudzovania zdravotnej spôsobilosti osoby. Navrhuje sa znenie, ktoré je platné v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Klinický psychológ nie je odborne spôsobilý na túto činnosť.

čl. V bod 2 a 3
Navrhuje sa vypustiť doterajšiu podmienku odbornej praxe pri posudzovaní odbornej spôsobilosti a zosúladiť požiadavky so zákonom č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Odborná spôsobilosť sa dotýka osôb, ktoré zároveň vykonávajú funkciu zodpovedných osôb za odborný výkon podľa vyššie spomenutých zákonov a pri ktorých je požiadavka na odbornú prax zahrnutá v požiadavke na kvalifikačnú atestáciu.

čl. V bod 4
Navrhuje sa, aby školenie o zaobchádzaní s určenými látkami, preskúšanie a vydávanie osvedčenia vykonávala osoba, ktorú určí ministerstvo zdravotníctva.

čl. V

čl. V bod 1
Navrhuje sa vypustenie klinického psychológa z procesu posudzovania zdravotnej spôsobilosti osoby. Navrhuje sa znenie, ktoré je platné v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Klinický psychológ nie je odborne spôsobilý na túto činnosť.

čl. V bod 2 a 3
Navrhuje sa vypustiť doterajšiu podmienku odbornej praxe pri posudzovaní odbornej spôsobilosti a zosúladiť požiadavky so zákonom č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Odborná spôsobilosť sa dotýka osôb, ktoré zároveň vykonávajú funkciu zodpovedných osôb za odborný výkon podľa vyššie spomenutých zákonov a pri ktorých je požiadavka na odbornú prax zahrnutá v požiadavke na kvalifikačnú atestáciu.

čl. V bod 4
Navrhuje sa, aby školenie o zaobchádzaní s určenými látkami, preskúšanie a vydávanie osvedčenia vykonávala osoba, ktorú určí ministerstvo zdravotníctva.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 455/2007 Z. z., čl. I11. 5. 2007

Zdroj: tlač 307 (4. VO)

Osobitná časť (2 bodov)

čl. I
Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 1 o novú psychotropnú látku: meta- Chlórfenylpiperazín, mCPP, chemicky 1- (3-chlórfenyl) piperazín, ktorá sa zaraďuje do zoznamu psychotropných látok I. skupiny. Ide o doteraz neregistrovanú psychoaktívnu látku, ktorá má charakter psychotropnej látky. Prvé oficiálne oznámenie o jej zaistení sa objavili v marci 2005 vo Francúzsku a Švédsku. Do konca roku 2005 orgány činné v trestnom konaní zachytili alebo našli tablety s obsahom mCPP takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Táto psychoaktívna látka bola navrhnutá ako extáza a často sa nachádza v kombinácii s metylén-dioxy-metamfetamínom (MDMA). Je málo pravdepodobné, že ide o výsledok náhodnej kontaminácie, naznačuje to, že ide o úmyselné pridávanie mCPP na zosilnenie alebo modifikovanie účinkov MDMA. Členské štáty identifikovali mCPP oveľa častejšie ako ktorúkoľvek inú novú psychoaktívnu látku. V priebehu roku 2006 bola identifikovaná v 21 členských štátoch Európskej únie a v Nórsku. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti a Europol vypracovali rozsiahlu spoločnú správu o zložení mCPP, frekvencii, okolnostiach …

čl. I
Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 1 o novú psychotropnú látku: meta- Chlórfenylpiperazín, mCPP, chemicky 1- (3-chlórfenyl) piperazín, ktorá sa zaraďuje do zoznamu psychotropných látok I. skupiny. Ide o doteraz neregistrovanú psychoaktívnu látku, ktorá má charakter psychotropnej látky. Prvé oficiálne oznámenie o jej zaistení sa objavili v marci 2005 vo Francúzsku a Švédsku. Do konca roku 2005 orgány činné v trestnom konaní zachytili alebo našli tablety s obsahom mCPP takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Táto psychoaktívna látka bola navrhnutá ako extáza a často sa nachádza v kombinácii s metylén-dioxy-metamfetamínom (MDMA). Je málo pravdepodobné, že ide o výsledok náhodnej kontaminácie, naznačuje to, že ide o úmyselné pridávanie mCPP na zosilnenie alebo modifikovanie účinkov MDMA. Členské štáty identifikovali mCPP oveľa častejšie ako ktorúkoľvek inú novú psychoaktívnu látku. V priebehu roku 2006 bola identifikovaná v 21 členských štátoch Európskej únie a v Nórsku. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti a Europol vypracovali rozsiahlu spoločnú správu o zložení mCPP, frekvencii, okolnostiach …

Dôvodová správa k novele – zákon č. 393/2008 Z. z., čl. II23. 5. 2008

Zdroj: tlač 637 (4. VO)

Osobitná časť (1 bodov)

čl. II
Navrhuje sa doplnenie vojenských policajtov do okruhu osôb oprávnených držať omamné a psychotropné látky z dôvodu výučby a výcviku v oblasti kynologických činností.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 461/2008 Z. z., čl. I21. 8. 2008

Zdroj: tlač 714 (4. VO)

Osobitná časť (5 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. I bod 2 §
Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. I bod 3 §
Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. I bod 4 §
Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 77/2009 Z. z., čl. I7. 11. 2008

Zdroj: tlač 840 (4. VO)

Osobitná časť (32 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
Drogová trestná činnosť, najmä obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, je charakterizovaná vysokou organizovanosťou a typický pre ňu je nielen nadnárodný charakter, ale aj medzinárodný. Slovenská informačná služba je štátnym orgánom, ktorý na základe zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Medzi tieto úlohy patrí aj získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie organizovanej trestnej činnosti, vrátane obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami. Príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí získavajú tieto informácie priamo v prostredí organizovaného zločinu, môžu prísť do styku s omamnými alebo psychotropnými látkami. Je preto nevyhnutné, aby títo príslušníci Slovenskej informačnej služby mali oprávnenie držať takéto látky. Oprávnenie držať tieto látky je nutné aj z dôvodu, že bude potrebné, najmä pri súčinnostných spravodajsko-bezpečnostných akciách s Policajným zborom, odovzdať vzorky týchto látok Policajnému zboru na účely kriminalistickej expertízy. Navrhovaná právna úprava je nevyhnutná aj z dôvodu medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky (napr. dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky …

čl. I bod 2 §
V prípade platného znenia § 6 ods. 3 musí byť pred začatím práce každý zamestnanec držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho alebo konopy, ktorý prichádza do styku s pestovanou rastlinou, oboznámený s jej povahou, účinkami a so spôsobom zaobchádzania, pričom ich vedomosti by mali byť podľa zákona raz za 2 roky preverované. Táto podmienka je pre pestovateľov maku siateho a konopy na základe povolenia do značnej miery odradzujúca. Je postačujúce, ak má iba odborný zástupca pestovateľa požadovanú odbornú spôsobilosť na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami.

čl. I bod 3 §
Ukladá sa držiteľovi povolenia na pestovanie dočasne plniť úlohy uložené odbornému zástupcovi pre pestovanie, aby nemusel vo vegetačnom období zneškodniť rastúci porast maku siateho alebo konopy, ak odborný zástupca pre pestovanie maku siateho alebo konopy prestane vykonávať odbornú činnosť (dlhodobá PN, rozviazanie zamestnaneckého vzťahu atď.).

čl. I bod 4 §
Aktualizuje sa terminológia v súlade s platným zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

čl. I bod 5 §
Ustanovuje sa spôsob zneškodnenia makovej slamy, ak žiadateľ o vydanie povolenia na pestovanie maku siateho nemá v úmysle odovzdať makovú slamu spracovateľskej organizácii.

čl. I bod 6 §
Povinnosť predkladania dokladov na preukazovanie vlastníctva alebo prenájmu pozemkov, na ktorých sa bude mak siaty alebo konopa pestovať sa zmierňuje na povinnosť predkladania čestného vyhlásenia. Vlastnícke vzťahy k pôde sú v Slovenskej republike rozdrobené a získavanie týchto dokladov odrádzalo záujemcov o pestovanie maku siateho alebo konopy na priemyselné účely.

čl. I bod 7 §
Zjednodušujú sa požiadavky pre žiadateľa o povolenie na pestovanie maku siateho alebo konopy. Nevyžaduje sa posudok Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, obce a ani kladný posudok príslušného orgánu na ochranu zdravia na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky, vzhľadom na osobitý charakter výkonu činnosti. Ide o pestovanie vo vonkajšom prostredí. Nevyžadujú sa tiež doklady súvisiace so zaobchádzaním s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

čl. I bod 8 §
Náklady na papier s hologramom budú kryté v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR.

čl. I bod 9 §
Navrhuje sa rozšírenie dôvodov na pozastavenie činnosti na prípady, ak držiteľ povolenia závažným spôsobom porušuje ustanovenia tohto zákona alebo ak v súvislosti s vykonávaním činnosti hrozí neodvrátiteľná škoda, alebo ak by mohlo prísť k poškodeniu zdravia ľudí.

čl. I bod 10 §
Rozširuje sa možnosť zrušiť povolenie na prípady, ak držiteľ povolenia opakovane závažným spôsobom porušuje ustanovenia tohto zákona alebo ak v lehote určenej v rozhodnutí o pozastavení činnosti neodstráni zistené nedostatky.

čl. I bod 11 §
Upresňuje sa nakladanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami a s dokumentáciou, ak ministerstvo vydá rozhodnutie o zrušení povolenia.

čl. I bod 12 §
Ustanovuje sa povinnosť pre držiteľa povolenia na zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami, aby objednával omamné látky a psychotropné látky v rámci Slovenskej republiky iba od držiteľa povolenia na zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami. Cieľom je zabrániť nelegálnym praktikám.

čl. I bod 13 §
§ 15 odsek 3. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky od začiatku prípravy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov spolupracovalo s Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je umožniť poľnohospodárom, ktorí sú poberateľmi priamych platieb podľa nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 a nariadenia Komisie (ES) č. 1973/2004 pestovať odrody konopy siatej, uvedené v prílohe II nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, bez povolenia. V prílohe II sa definujú odrody konopy siatej, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v čl. 52 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 a ktoré sú oprávnené na získanie podpory formou jednotnej platby na plochu poľnohospodárskej pôdy (SAPS - Single area payment scheme). Podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu bližšie …

čl. I bod 14 §
V § 15 ods. 6 sa zakazuje nepovolaným osobám vstupovať do porastu konopy. Ustanovuje sa povinnosť pre pestovateľa konope oznámiť poškodenie porastu nepovolanou osobou orgánom činným v trestnom konaní.

čl. I bod 15 §
Navrhuje sa nové znenie § 16 Pestovanie maku siateho. Spresňuje sa definícia makovej slamy, ktorá sa odovzdáva spracovateľskej organizácii. Ukladá sa spôsob zneškodnenia. Zneškodnenie sa vykoná bezodkladným zapracovaním do pôdy. Zakazuje sa vstupovať do porastu maku siateho. Ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia na pestovanie maku siateho oznámiť poškodenie porastu orgánom činným v trestnom konaní.

čl. I bod 16 §
Na vybrané druhy konopy siatej uvedené v bode 13 a pestované podľa bodu 13 sa nevyžaduje povolenie na vývoz alebo dovoz.

čl. I bod 17 §
Vypúšťa sa požiadavka, aby povolenie na vývoz alebo na dovoz obsahovalo údaj o mene, priezvisku a adrese odberateľa alebo konečného užívateľa. Postačujú údaje uvedené v písmene c) meno, priezvisko a adresa vývozcu a dovozcu.

čl. I bod 18 §
Vypúšťa sa požiadavka, aby povolenie na vývoz obsahovalo údaj o adrese ustanovizne, ktorá vydala povolenie na dovoz. Spravidla sú to ministerstvá zdravotníctva, ktorých adresa je v danom štáte všeobecne známa a dostupná.

čl. I bod 19 §
Upresňuje sa účel rovnopisov povolenia na vývoz, ktoré sa vydávajú žiadateľovi o vydanie povolenia.

čl. I bod 20 §
Upresňuje sa účel rovnopisov povolenia na dovoz, ktoré sa vydávajú žiadateľovi o vydanie povolenia.

čl. I bod 21 §
Vzhľadom na osobitý charakter makovej slamy sa zjednodušujú požiadavky na prepravu makovej slamy. Prepravca je povinný zabezpečiť prepravu takým spôsobom, aby nedošlo k jej zneužitiu.

čl. I bod 22
Aktualizácia odkazu 6 v poznámke pod čiarou.

čl. I bod 23 §
Výkonom štátnej správy v oblasti kontroly pestovania sa ustanovujú Pôdohospodárska platobná agentúra a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.

čl. I bod 24 §
Ustanovujú sa úlohy novým orgánom štátnej správy v oblasti dohľadu nad zneškodňovaním porastu maku siateho a konopy a nad pestovaním konopy siatej.

čl. I bod 25 §
Doplnenie sankcie za nedodržanie ustanovenia podľa bodu 14. Podľa návrhu ustanovenia, má právomoc uložiť pokutu Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

čl. I bod 26 §
Doplnenie ustanovení, podľa ktorých Ministerstvo zdravotníctva uloží pokuty.

čl. I bod 27 až 29
Dopĺňa sa príloha č. 1 I. skupina omamných látok o Extrakt z rastlín rodu Cannabis (konopa), rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise 4) a o tinktúru z rastlín rodu Cannabis (konopa). Táto príloha sa zosúlaďuje so Žltým zoznamom – zoznamom omamných látok podliehajúcich medzinárodnej kontrole vydaným Medzinárodným úradom OSN pre omamné látky v decembri 2007.

čl. I bod 30
Dopĺňa sa príloha č. 1 I. skupina omamných látok o prepočet obsahu tinktúry alebo extraktu z konopy na obsah čistej rastliny v súlade so Žltým zoznamom – zoznamom omamných látok podliehajúcich medzinárodnej kontrole vydaným Medzinárodným úradom OSN pre omamné látky v decembri 2007.

čl. I bod 31
Dopĺňa sa príloha č. 1 I. skupina psychotropných látok v súlade s rozhodnutím Rady č. 2008/206/SVV z 3. marca 2008 o definovaní 1-benzylpiperazínu( BZP ) ako novej psychoaktívnej látky, ktorá má podliehať kontrolným opatreniam a trestnoprávnym ustanoveniam. Zaradenie novej psychoaktívnej látky do zoznamu zabráni nekontrolovanému používania a zneužívania tejto látky na území SR.

čl. I bod 32
Dopĺňa sa príloha č. 1 II. skupina omamných látok o oripavín, chemicky 6-metoxy-N-metyl-4, 5-epoxy-7, 8-didehydromorfinán-3-ol. Ide o derivát morfínu s účinkom na CNS.

čl. I bod 33
Upresnenie botanického názvu kontrolovanej rastliny rodu Papaver o rastlinný druh.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 468/2009 Z. z., čl. I4. 8. 2009

Zdroj: tlač 1147 (4. VO)

Osobitná časť (26 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
Do predmetu úpravy sa zahrňuje nový druh zaobchádzania s omamnými látkami a psychotropnými látkami – spracovanie. Zároveň sa dopĺňajú druhy zaobchádzania, ktoré boli zahrnuté do § 9, ale neboli zahrnuté do predmetu úpravy.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa definícia pojmu spracovanie, nového druhu zaobchádzania s omamnými látkami a psychotropnými látkami a podrobnejšie sa definuje druh zaobchádzania s omamnými látkami a psychotropnými látkami - výroba. Ide o rozlíšenie spracovania makovej slamy na účely získania koncentrátu makovej slamy, izolácie alebo syntézy čistých omamných látok a psychotropných látok a výroby liekovej, s obsahom omamných látok a psychotropných látok.

čl. I bod 3 §
Aktualizuje sa definícia pojmu veľkodistribúcia, najmä poznámka pod čiarou k odkazu 1.

čl. I bod 4
Vzhľadom na zavedenie legislatívnej skratky v § 1 sa vypúšťa legislatívna skratka v § 2 ods. 7.

čl. I bod 5
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1b.

čl. I bod 6 a 7 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 1.

čl. I bod 8 §
Rozširuje sa okruh inštitúcii, ktoré môžu navrhnúť zaradenie omamnej látky alebo psychotropnej látky do prílohy 1. Navrhnúť zaradenie omamnej látky alebo psychotropnej látky možno vykonať aj na základe právnych predpisov Európskej únie a na základe odôvodneného podnetu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 1.

čl. I bod 10 Doplnenie nového druhu zaobchádzania s omamnými látkami a psychotro §

čl. I bod 11
Aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 1 f.

čl. I bod 12 §
Zmena označenia poznámky pod čiarou k odkazu 1e na poznámku pod čiarou k odkazu 1eb. Odkaz 1e je vecne nesprávny. Odkazuje sa na platný právny predpis.

čl. I bod 13 §
Súvisí so spresnením pojmu výroba. Kópia povolenia na výrobu liekov podľa zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov sa vyžaduje len ak žiadateľ žiada o výrobu liekov s obsahom omamných látok a psychotropných látok. Ak ide o výrobu koncentrátu makovej slamy, izoláciu alebo syntézu čistých substancií omamných látok a psychotropných látok, ktoré sú spravidla určené ako vstupné suroviny na výrobu liekov s obsahom omamných látok a psychotropných látok, kópia povolenia na výrobu liekov sa nepožaduje, pretože ani podľa zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov sa na výrobu vstupných surovín určených na výrobu liekov povolenie nevydáva a možno ich vykonávať bez povolenia.

čl. I bod 14
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1k).

čl. I bod 15 §
Dopĺňa sa § 9 o nový druh zaobchádzania s omamnými látkami a psychotropnými látkami – spracovanie, na ktorý sa vyžaduje povolenie podľa tohto zákona.

čl. I bod 16 §
Navrhuje sa v § 10 vypustiť ods. 3, ustanovenie o zmene údajov v povolení pri zmene zaradenia omamnej látky a psychotropnej látky v prílohe č. 1, pretože je to obsiahnuté v odseku 2 a túto zmenu zahŕňa nový rozsah zaobchádzania.

čl. I bod 17 §
Zosúladenie nadpisu § 15 s nadpisom § 16.

čl. I bod 18 §
Ustanovenie § 15 o zaobchádzaní s konopou sa dopĺňa o spracovanie konopy a z toho vyplývajúcu požiadavku, že na túto činnosť je potrebné povolenie.

čl. I bod 19 §
V § 21 sa ustanovuje platnosť osobitného povolenia na dovoz.

čl. I bod 20 §
Dopĺňa sa požiadavka, aby o zneškodnení odpadu s obsahom omamných látok a psychotropných látok vydala oprávnená organizácia písomné potvrdenie. Toto potvrdenie sa prikladá k údajom, ktoré je držiteľ povolenia povinný oznamovať Ministerstvu zdravotníctva SR podľa § 28. Týmto sa zabezpečí dôslednejšia kontrola zneškodňovania omamných látok a psychotropných látok.

čl. I bod 21 §
Nové znenie § 30, ktoré oproti doterajšiemu zneniu upravuje okrem vedenia záznamov aj evidenciu dokladov preukazujúcich príjem a výdaj omamných a psychotropných látok. Navrhuje sa vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý upraví podrobnosti vedenia záznamov a evidencie dokladov. Tento predpis vydá Ministerstvo zdravotníctva SR.

čl. I bod 22 §
Navrhuje sa, aby výsledky inventarizácie oznamovali farmaceutom samosprávnych krajov len subjekty, ktorým povolenie na činnosť podľa zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vydal samosprávny kraj (verejné lekárne, ambulancie, zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti). Ostatným subjektom, ktorých činnosť podľa zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov povoľuje Ministerstvo zdravotníctva SR (pestovanie, výroba, veľkodistribúcia, nemocničné lekárne, dovoz, vývoz, tranzit, preprava, nakladanie s odpadom s obsahom omamných látok a psychotropných látok, výučba, výskum a expertízna činnosť a spracovanie) sa majú predkladať na Ministerstvo zdravotníctva SR. Ide o zabezpečenie dôslednejšej kontroly výsledkov inventarizácie omamných látok a psychotropných látok.

čl. I bod 23 a 24 §
V § 33 sa zakazuje poskytovanie a darovanie omamných a psychotropných látok I. skupiny a II. skupiny, vrátane vzoriek alebo liekov s ich obsahom.

čl. I bod 25 a 26 §
Ustanovujú sa pokuty za nedodržiavanie ustanovení § 33.

čl. I bod 27 a 28 §
Na základe rozhodnutia Rady 20003/847/SVV o kontrolných opatreniach a trestných sankciách s ohľadom na nové syntetické drogy 2C-1, 2C-T-2, 2C-T-7 a TMA-2 sa navrhujú doplniť do I. skupiny psychotropných látok prílohy 1 štyri nové syntetické psychotropné látky.

čl. I bod 29
II. skupina omamných látok v prílohe č. 1 sa dopĺňa o liečivo ketamín, chemicky 2-(2-chlórfenyl)-2-(metylamino)-cyklohexanón. Ide o látku, ktorá sa zneužíva na diskotékach a jej používanie má stúpajúci trend. Prvýkrát bola látka syntetizovaná v roku 1962 a patentovaná v Belgicku (1963) ako účinné anestetikum a analgetikum. Využíva sa prevažne vo veterinárnej ale i humánnej medicíne. Od polovice 90.rokov sa v Európe začali objavovať informácie o jej rekreačnom užívaní a kombinovaní s inými drogami (AMT, MDMA, kokaín). Na celosvetovej drogovej scéne sa prvá správa o zneužívaní ketamínu objavila v USA už v roku 1971. Konzumácia ketamínu závažným spôsobom ovplyvňuje schopnosť viesť motorové vozidlo (rýchly nástup fyzickej indispozície).Potenciál nebezpečných interakcií sa môže zvyšovať kombinovaním ketamínu s inými drogami. Ketamín má silný antagonistický účinok na NMDA- receptor (N- metyl D-asparát), ktorý ovplyvňuje CNS. Vznikajú halucinácie, dochádza k poruchám myslenia, vnímania, poruchám motorických funkcií a často zapríčiňuje stredne závažné dýchacie ťažkosti. Látka je kontrolovaná v Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Grécku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Dánsku, Švédsku, …

Dôvodová správa k novele – zákon č. 362/2011 Z. z., čl. IV10. 6. 2011

Zdroj: tlač 403 (5. VO)

Osobitná časť (3 bodov)

čl. IV

čl. IV bod 1 až 4 §
Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov výdajom na účely tohto zákona je okrem iného aj podávanie liekov s obsahom omamných a psychotropných látok zvieratám pri poskytovaní odborných veterinárnych činností. Výdaj je jednou z činností, ktorú možno vykonávať len na základe povolenia, ktoré vydáva na základe tohto zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov orgánom štátnej správy na úseku veterinárnych liekov je Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv. Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv preto navrhujeme ako orgán kompetentný posúdiť splnenie podmienok pri poskytovaní odborných veterinárnych činností uvedených v § 5 ods. 3 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

čl. IV bod 5 a 6
Dopĺňa príloha zákona o dve nové psychotropné látky II. skupiny získané z konopy siatej. Tieto dve nové psychotropné látky obsahuje liek, ktorý je registrovaný v Českej republike, v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, vo Veľkej Británii, vo Švajčiarsku a v Kanade. Liek je určený na liečbu pacientov s ťažkou spasticitou spôsobenou roztrúsenou sklerózou. Ide o prvý liek, ktorý obsahuje účinné látky získané z konopy siatej. Uvedený liek sa po registrácii v Slovenskej republike bude predpisovať pacientom na osobitné lekárske predpisy označené šikmým modrým pruhom.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 40/2013 Z. z., čl. II a I5. 11. 2012

Zdroj: tlač 281 (6. VO)

Osobitná časť (21 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
Dôvodom rozšírenia definície prípravkov o potenciálne rizikové látky je zabrániť ich zneužívaniu na užívanie, ktoré je sprevádzané škodlivými fyzickými alebo duševnými reakciami.

čl. I bod 2
Aktualizácia poznámky pod čiarou.

čl. I bod 3 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 4 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 5 §
Navrhuje sa, aby sa na prípravky, ktoré predstavujú zmesi látok s obsahom rizikových látok, nevzťahovali ustanovenia § 19 (Vývoz a dovoz omamných a psychotropných látok), § 20 (Vývozné povolenie na omamné a psychotropné látky), § 21 (Dovozné povolenie na omamné a psychotropné látky), § 22 (Tranzit omamných a psychotropných látok) a § 28 (Oznamovacie povinnosti), pretože cieľom navrhovanej úpravy nie je vytváranie prekážok pre voľný pohyb tovaru, ale ochrana verejného zdravia.

čl. I bod 6 §
Ide o terminologickú úpravu v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. Súčasne sa ustanovuje požiadavka, aby lekársky posudok, ktorým sa preukazuje zdravotná spôsobilosť, vyhotovoval lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo (všeobecný lekár pre dospelých).

čl. I bod 7 §
Zosúladenie ustanovenia s platnou sústavou študijných odborov.

čl. I bod 8 §
Zosúladenie špecializačných odborov s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

čl. I bod 9 §
Spresnenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že vyššie odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole sa ukončuje absolventskou skúškou.

čl. I bod 10 §
Spresnenie ustanovenia.

čl. I bod 11
Aktualizácia poznámok pod čiarou.

čl. I bod 12 §
Ustanovujú sa podmienky na zaraďovanie a vyraďovanie rizikových látok do zoznamu rizikových látok, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví zoznam rizikových látok, vydá ministerstvo zdravotníctva po nadobudnutí účinnosti zákona.

čl. I bod 13 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 14 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 15 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 16
Aktualizácia poznámok pod čiarou.

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa doplnenie ďalších orgánov v súvislosti s ich úlohami, ktoré vykonávajú na úseku omamných a psychotropných látok. Súčasne sa upravujú názvy niektorých orgánov v súvislosti so zmenou ich názvu.

čl. I bod 18 §
V odseku 1 je prechodné ustanovenie v nadväznosti na úpravu v § 6 ods. 2 písm. a) v 3. bode a § 6 ods. 2 písm. c) v 4. bode. Predpisom účinným do 27. marca 2002 bola vyhláška MZ SSR č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorá neustanovovala študijný odbor lekárstvo, ale študijný odbor detské lekárstvo a študijný odbor všeobecné lekárstvo. Študijný odbor stomatológia ustanovovala vyhláška MZ SSR č. 79/1981 Zb., ako aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve, ktoré bolo účinné do 30. apríla 2004. Predpisom účinným do 30. apríla 2004, pokiaľ ide o špecializácie, bolo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve a predpisom účinným do 31. decembra 2004 bolo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 213/2004 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Predpisom účinným do 31. mája 2006 bolo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 743/2004 …

čl. I bod 19
Legislatívno-technická úprava.

čl. II
Z dôvodu jednoznačnosti úpravy správneho poplatku a s prihliadnutím na to, že legislatívna skratka „omamné a psychotropné látky“ vytvorená z pojmu „omamné látky, psychotropné látky a prípravky“ je zavedená v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, legislatívna skratka sa nahrádza neskráteným pojmom.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 43/2014 Z. z., čl. I4. 11. 2013

Zdroj: tlač 760 (6. VO)

Osobitná časť (15 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
V celom texte zákona sa slovo „izomér“ nahradzuje slovom „stereoizomér“. Podľa stanoviska Medzinárodného úradu OSN pre kontrolu omamných látok zo dňa 12. júla 2013 slovo „izomér“, ktoré sa používa v Dohovore OSN o psychotropných látkach z roku 1971 je potrebné aplikovať ako „stereoizomér“. Na základe tohto stanoviska sa navrhuje zaradenie 3-metylmetkatinónu (3-MMC), izoméru mefedrónu, do I. skupiny psychotropných látok (viď bod 10). Interpretácia, že 3-metylmetkatinón (3-MMC) je izomér mefedrónu a priamo sa na 3-metylmetkatinón (3-MMC) vzťahujú ustanovenia zákona bola nesprávna.

čl. I bod 2 §
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky navrhlo vyňatie semien konopy siatej z prílohy č. 1 z I. skupiny omamných látok, aby sa dosiahol súlad so zoznamom kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. Semená konopy siatej neobsahujú kanabinoidy a preto nie je potrebné, aby podliehali kontrolným opatreniam. Súčasne sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 1 v prílohe č. 1, ktorá sa zaviedla novelou zákona č. 77/2009 Z. z. v prílohe č. 1 (bod 27 zákona č. 77/2009 Z. z.) s rovnakou poznámkou pod čiarou, ktorú táto novela zákona zaviedla v poznámke pod čiarou k odkazu 4 v § 15 ods. 3 (bod 13 zákona č. 77/2009 Z. z.), pričom poznámka pod čiarou k odkazu 4 bola novelizovaná poslednou novelou zákona č. 40/2013 Z. z. (bod 2 zákona č. 40/2013 Z. z.).

čl. I bod 3
Navrhovaná úprava nadväzuje na navrhovanú zmenu v bode 2. Ide o zosúladenie ustanovenia so zoznamom kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. Semená konopy siatej neobsahujú kanabinoidy a preto nie je potrebné, aby podliehali kontrolným opatreniam.

čl. I bod 4
Navrhovaná úprava nadväzuje na navrhovanú zmenu v bode 2. Ide o zosúladenie ustanovenia so zoznamom kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. Semená konopy siatej neobsahujú kanabinoidy a preto nie je potrebné, aby podliehali kontrolným opatreniam.

čl. I bod 5
Dôvodom na preradenie omamnej látky etorfín z I. skupiny omamných látok do II. skupiny omamných látok je skutočnosť, že etorfín má využitie na liečebné účely. Táto látka je liečivom, ktoré je obsiahnuté vo veterinárnom lieku určenom na znehybňovanie veľkých a ťažkých zvierat. Liečivo etorfín je syntetické narkotikum s analgetickými vlastnosťami. Preto sa vyraďuje z I. skupiny omamných látok.

čl. I bod 6
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky akceptovalo návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania na zaradenie psychotropnej látky AM-2201 do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok. Zistilo sa nadmerné zneužívanie tejto látky v Slovenskej republike v roku 2012: zaistené množstvo 6,172 kg , 12 záchytov a 13 802 zaistených vzoriek z E-shopov. Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje 5-(2-aminopropyl)indol, 5-API, 5-IT. Spomenutá pracovná skupina navrhla zaradenie tejto látky na základe návrhu Európskej komisie zo dňa 23. apríla 2013. Komisia podala návrh na zaradenie tejto látky medzi kontrolované látky v súlade s čl. 8 rozhodnutia Rady EÚ 2005/387/SVV s odvolaním sa na správu o hodnotení rizík vypracovanú podľa čl. 6 ods. 4 tohto rozhodnutia. Do európskeho systému včasného varovania bolo nahlásených 24 prípadov úmrtia, z toho vo Švédsku 15 úmrtí, v Maďarsku 4 úmrtia v Spojenom kráľovstve 4 …

čl. I bod 7
Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje bufedrón. Zistilo sa nadmerné zneužívanie tejto látky v Slovenskej republike v roku 2012: zaistené množstvo 110,85 g, 6 záchytov a 411zaistených vzoriek z E-shopov.

čl. I bod 8
Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje desoxypipradrol (2-DPMP). Zistilo sa nadmerné zneužívanie tejto látky v Slovenskej republike v roku 2012: zaistené množstvo 225,17 g, 23 záchyty a 962 zaistených vzoriek z E-shopov.

čl. I bod 9
Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje 4-metylamfetamín v súlade s rozhodnutím Rady č. 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam. Podľa tohto rozhodnutia má Slovenská republika do 17. marca 2014 prijať nevyhnutné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom na podrobenie 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam s trestnoprávnym sankciám v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tomuto rozhodnutiu, 4-metylamfetamín je syntetický derivát amfetamínu s metylovou skupinou naviazanou v polohe 4 na benzénové jadro, ktorý bol zhabaný hlavne vo forme prášku a pasty vo vzorkách obsahujúcich amfetamín a kofeín, ale objavil sa už aj vo forme tabliet a v tekutej forme. Objavil sa na nezákonnom trhu s amfetamínom, kde sa predáva a používa ako kontrolovaná droga amfetamín. Bol nahlásený jeden prípad, keď sa látka našla v komerčnom výrobku predávanom na …

čl. I bod 10
Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje 4-metyletkatinón (4-MEC). Zistilo sa nadmerné zneužívanie tejto látky v Slovenskej republike v roku 2012: zaistené množstvo 1,092 kg + 200 tabliet, 5 záchytov a 1769 zaistených vzoriek z E-shopov. Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje aj 3-metylmetkatinón (3-MMC), izomér mefedrónu. Mefedrón je už do I. skupiny psychotropných látok zaradený ale ako náhrada mefedrónu sa zneužíva 3-metylmetkatinón (3-MMC). Zaraďuje sa na základe stanoviska Medzinárodného úradu OSN pre kontrolu omamných látok zo dňa 12. júla 2013. Podľa tohto stanoviska slovo „izomér“, ktoré sa používa v Dohovore OSN o psychotropných látkach z roku 1971 je potrebné aplikovať ako „stereoizomér“. Podľa tejto interpretácie sa navrhuje zaradenie 3-metylmetkatinónu (3-MMC) do I. skupiny psychotropných látok (viď aj bod 1), pretože 3-metylmetkatinón (3-MMC) nie je …

čl. I bod 11
Na návrh pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre Systém včasného varovania sa do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok zaraďuje pentedrón. Zistilo sa nadmerné zneužívanie tejto látky v Slovenskej republike v roku 2012: zaistené množstvo 4,96 kg a 2 záchyty.

čl. I bod 12
Do II. skupiny omamných látok sa zaraďuje že etorfín. Dôvodom na preradenie omamnej látky etorfín z I. skupiny omamných látok do II. skupiny omamných látok je skutočnosť, že etorfín má využitie na liečebné účely. Táto látka je liečivom, ktoré je obsiahnuté vo veterinárnom lieku určenom na znehybňovanie veľkých a ťažkých zvierat. Liečivo etorfín je syntetické narkotikum s analgetickými vlastnosťami. Preto sa vyraďuje z I. skupiny omamných látok, pretože v I. skupine omamných látok sú látky, ktoré nemajú liečebné využitie.

čl. I bod 13
Na základe rozhodnutia Komisie OSN pre omamné látky č. 56/1 prijatého na jej 56. zasadnutí dňa 13. marca 2013 sa preraďuje psychotropná látka GHB, chemicky kyselina 4-hydroxybutánová z III. skupiny do II. skupiny. Lieky s obsahom tohto liečiva sa budú predpisovať na lekárske predpisy s modrým pruhom. Ide o preradenie do prísnejšie kontrolovanej skupiny psychotropných látok. Komisie OSN pre omamné látky prijala rozhodnutie č. 56/1 dňa 13. 3. 2013 na základe Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie jednomyseľne. Rozhodnutie bolo oznámené Slovenskej republike diplomatickou cestou 7. júna 2013.

čl. I bod 14
Vzhľadom na zaradenie psychotropnej látky GHB, chemicky kyselina 4-hydroxybutánová do II. skupiny psychotropných látok sa vypúšťa táto látka z III. skupiny psychotropných látok (viď bod 13).

Dôvodová správa k novele – zákon č. 288/2017 Z. z., čl. I4. 7. 2017

Zdroj: tlač 617 (7. VO)

Osobitná časť (1 bodov)

čl. I
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s odkazmi 1bb a 1bc v bode 2. Charakterizujú sa I. skupina, II. skupina a III. skupina omamných látok a I. skupina, II. skupina a III. skupina psychotropných látok. Omamné látky I. skupiny a psychotropné látky I. skupiny sa nepoužívajú ako liečivá a nie sú obsiahnuté v liekoch. Omamné látky II. skupiny a psychotropné látky II. skupiny sú vysoko návykové, používajú sa ako liečivá a sú obsiahnuté v liekoch. Omamné látky III. skupiny a psychotropné látky III. skupiny sú návykové, používajú sa ako liečivá a sú obsiahnuté v liekoch. Legislatívno-technická úprava. Spresňuje sa pojem druh činnosti expertízna činnosť, ktorá zahŕňa aj kontrolu liečiv a liekov. Zosúladenie s § 18 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 372/2013 Z. z., podľa ktorého „Riaditeľom ústavu alebo generálnym riaditeľom určený príslušník zboru je oprávnený na účely výučby, výcviku a skúšok držať, skladovať a používať výbušniny, výbušné predmety, ich vzorky, omamné látky, …

Dôvodová správa k novele – zákon č. 177/2018 Z. z., čl. XXV23. 2. 2018

Zdroj: tlač 869 (7. VO)

Osobitná časť (5 bodov)

čl. XXV

čl. XXV bod 1 §
Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

čl. XXV bod 2 §
Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

čl. XXV bod 3 §
Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

čl. XXV bod 4 §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 372/2019 Z. z., čl. I22. 8. 2019

Zdroj: tlač 1608 (7. VO)

Osobitná časť (30 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
V § 2 sa navrhuje nové znenie odseku 5. Ide o zosúladenie a spresnenie pojmu spracovanie s Jednotným dohovorom OSN z roku 1961. Cieľom je odlíšiť spracovanie konopy, na ktorej pestovanie sa vyžaduje povolenie podľa tohto zákona od spracovania konopy uvedenej v osobitnom právnom predpise Európskej únie, na pestovanie ktorej sa vyžaduje podanie jednotnej žiadosti Pôdohospodárskej platobnej agentúre o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku podľa osobitného právneho predpisu Európskej únie a na ktorej pestovanie sa nevyžaduje povolenie podľa tohto zákona. V § 2 sa navrhuje aj nové znenie odseku 6. Ide o spresnenie pojmu výroba. Cieľom je umožniť povoľovanie izolácie omamných látok a psychotropných látok nielen z maku siateho ale aj z konopnej rastliny pre farmaceutický priemysel, keďže už bol v Slovenskej republike aj v USA registrovaný liek obsahujúci liečivá získané z konopy.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa aj nový pojem pre spracovateľskú organizáciu, ktorý je v súlade s Jednotným dohovorom OSN o omamných látkach z roku 1961.

čl. I bod 3
Dopĺňajú sa náležitosti žiadosti o vydanie povolenia. Navrhuje sa od žiadateľa o povolenie na pestovanie vyžadovať úradne osvedčenú kópiu povolenia na spracovanie podľa § 2 ods. 5 alebo na výrobu podľa § 3 ods. 6 vydaného štátom, na území ktorého má spracovateľská organizácia miesto výkonu činnosti. Ak má zmluvná spracovateľská organizácia miesto výkonu činnosti mimo územia Slovenskej republiky a v štáte, v ktorom má spracovateľská organizácia miesto výkonu činnosti sa požadované povolenie nevydáva, žiadateľ predloží potvrdenie príslušného orgánu o tom, že v tomto štáte sa požadované povolenie nevydáva. Týmto sa zabezpečuje, že pri vydávaní povolenia na pestovanie si Slovenská republika v súlade s požiadavkou Jednotného dohovoru OSN z roku 1961 overuje, či zmluvná spracovateľská organizácia vykonáva v danom štáte svoju činnosť zákonným spôsobom.

čl. I bod 4 §
Na žiadosť Ministerstva obrany SR sa dopĺňa odkaz na zákon NR SR č.. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 444/2015 Z. z. Nielen príslušník Slovenskej informačnej služby ale aj príslušník Vojenského spravodajstva bude oprávnený držať omamné látky a psychotropné látky.

čl. I bod 5 §
Spresňuje sa, že na odrody konopy siatej uvedené v osobitnom predpise, ktoré sa môžu pestovať bez povolenia ministerstva, ak pred výsevom poľnohospodár podal Pôdohospodárskej platobnej agentúre pestovateľ jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku, v ktorom tieto odrody konopy siatej pestuje a Pôdohospodárska platobná agentúra žiadosť schválila, sa nevyžaduje povolenie Ministerstva zdravotníctva SR na spracovanie.

čl. I bod 6 §
V rámci elektronizácie štátnej a verejnej správy je požiadavka na špeciálny papier s hologramom, na ktorom sa vydáva povolenie bezpredmetná.

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa nové znenie § 15. V pôvodnom znení odseku 3 sa spresňuje, že poľnohospodár môže pestovať odrodu konopy siatej uvedenú v osobitnom predpise bez povolenia podľa tohto zákona len v prípade, ak pred výsevom podal Pôdohospodárskej platobnej agentúre jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku, v ktorom bude túto odrodu konopy siatej pestovať a platobná agentúra jeho žiadosť prijala. Navrhuje sa doplniť § 15 o nové odseky, ktoré nadväzujú na odsek 3. V novom odseku 5 sa ukladá poľnohospodárom oznámiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre a Ministerstvu zdravotníctva SR údaje o spracovateľskej organizácii, ktorej dodali úrodu a odovzdané množstvo konopy siatej uvedenej v osobitnom predpise, Cieľom navrhovaných ustanovení je získanie prehľadu o pestovaní a využití konopy siatej uvedenej v osobitnom predpise a pestovanej podľa § 15 ods. 3. V záujme právnej istoty a jednoznačnosti sa navrhuje nové znenie § 15 ods. 4. Jednoznačne sa určuje, že za spracovateľskú organizáciu, ktorej dodáva pestovateľ konopnej rastliny úrodu konopnej rastliny sa považuje …

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa nové znenie § 16 ods. 2. Ide o ustanovenie vzťahujúce sa na pestovateľov maku siateho, ktorí pestujú mak bez povolenia na potravinárske účely na ploche menšej ako 100 m2. Jednoznačne sa určuje, že pestovateľ je povinný makovú slamu zneškodniť bezodkladným zapracovaním do pôdy alebo ju odovzdať spracovateľskej organizácii, ktorá musí byť držiteľom povolenia na výrobu podľa § 9 ods. 1 písm. b).

čl. I bod 9 §
V záujme právnej istoty a jednoznačnosti sa navrhuje nové znenie § 16 ods.4. Jednoznačne sa určuje, že za spracovateľskú organizáciu, ktorej odovzdáva pestovateľ maku siateho úrodu maku siateho sa považuje držiteľ povolenia na výrobu alebo držiteľ povolenia na spracovanie.

čl. I bod 10 §
V záujme zníženia administratívnej náročnosti navrhuje sa oznamovať výsledky inventarizácie len v prípadoch zistenia straty omamnej alebo psychotropnej látky.

čl. I bod 11
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky pre Platobnú agentúru v § 15 ods. 4. Je potrebné upraviť aj § 34 písmeno d).

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava

čl. I bod 13 §
Navrhuje sa vypustiť v § 35 z kompetencie Ministerstva zdravotníctva SR zverejňovanie zoznamu držiteľov povolení s uvedením druhu činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie a zmeny údajov uvedených v povolení, dočasné pozastavenie činnosti a zrušenie alebo zánik povolenia vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva SR z dôvodu ochrany a bezpečnosti držiteľov povolení takéto zoznamy nezverejňovalo a preto navrhuje zrušiť túto právomoc.

čl. I bod 14 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s vypustením slova „zmluvnej“ vo vzťahu k spracovateľskej organizácii.

čl. I bod 15 §
Vzhľadom na doplnenie požiadavky, aby žiadateľ o vydanie povolenia na pestovanie podľa § 9 ods. 1 písm. a) preukázal, že spracovateľská organizácia má platné povolenie na spracovanie pestovanej rastliny s obsahom omamnej a psychoptropnej látky, navrhujú sa prechodné ustanovenia k vydaným povoleniam a konaniam začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

čl. I bod 16
Na základe rozhodnutia prijatého na 62. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 19. 3.2019 sa navrhuje zaradiť dve látky: látku Orto-fluórfentanyl a látku Para-fluór-butyrylfentanyl medzi omamné látky I. skupiny. Podľa hodnotenia odborného výboru je látka Orto-fluórfentanyl syntetický opioid a je štruktúrou podobná fentanylu, kontrolovanej látke, ktorá sa bežne používa v medicíne pri celkovej anestézii počas operácií a na tlmenie bolesti. Látka Orto-fluórfentanyl nemá žiadne zaznamenané terapeutické použitie a jej používanie spôsobilo úmrtia. Existujú dostatočné dôkazy, že látka Orto-fluórfentanyl sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Látku Orto-fluórfentanyl monitoruje EMCDDA ako novú psychoaktívnu látku v zmysle nariadenia (ES) č. 1920/2006. Látka Orto-fluórfentanyl bola zistená v piatich členských štátoch EÚ a kontroluje sa najmenej v štyroch členských štátoch EÚ. Spája sa s najmenej štyrmi prípadmi úmrtia a dvoma prípadmi akútnej intoxikácie. Podľa hodnotenia odborného výboru je látka Para-fluór-butyrylfentanyl …

čl. I bod 17
Dodatočne sa spresňuje, že na živicu z rastlín rodu Cannabis (konopa) vyrobenú z odrôd konopy siatej uvedených v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov sa nevzťahuje zákon o omamných a psychotropných látkach. obdobne ako pri riadku Rastliny rodu Cannabis (konopa) a riadku Tinktúra (etanolový výluh) z rastlín rodu Cannabis (konopa).

čl. I bod 18
Na základe rozhodnutia prijatého na 62. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 19. 3.2019 sa navrhuje zaradiť látku ADB-FUBINACA, medzi psychotropné látky I. skupiny. Podľa hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „odborný výbor“) ADB-FUBINACA je syntetický agonista kanabinoidných receptorov, ktorý vykazuje podobné účinky ako tetrahydrokanabinol (ďalej len „THC“), ktorý spôsobuje hlavné psychoaktívne účinky kanabisu. Látka ADB-FUBINACA nemá terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka ADB-FUBINACA sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Látku ADB-FUBINACA monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) ako novú psychoaktívnu látku v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006. Látka ADB-FUBINACA bola zistená v 19 členských štátoch EÚ a kontroluje sa najmenej v desiatich členských štátoch EÚ. Spája sa s najmenej dvoma prípadmi …

čl. I bod 19
Na základe pripomienky Ministerstva vnútra SR v rámci MPK sa navrhuje zaradiť látku 4-CEC medzi psychotropné látky I. skupiny. Má stimulačné účinky podobné 4-MMC (mefedrón) alebo khatu. Často sa používa v zmesi s inými psychoaktívnymi látkami. Užíva sa šňupaním, orálne alebo injekčne. V prípade konzumácie 4-CEC šňupaním udávajú užívatelia veľké bolesti nosových slizníc. Uvedená látka nemá žiadne medicínske ani priemyselné využitie. Látka 4-CEC je zaradená na zoznam kontrolovaných látok vo Veľkej Británii od roku 2016. Na základe podnetu Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru SR, Národnej kriminálnej agentúry. sa navrhuje zaradiť dve nové psychoaktívne látky 3-CMC a 4-CMC medzi psychotropné látky I. skupiny. Obe látky zvyšujú krvný tlak, pulzovú frekvenciu a tachykardiu, čo sa prejavuje pocitmi úzkosti, paniky a stratou orientácie v čase a priestore. Riziko vážneho poškodenia zdravia alebo úmrtia sa zvyšuje po použití alkoholu, iných stimulujúcich látok alebo kanabinoidov. V rokoch 2015 až 2017 bolo podľa poľského monitorovacieho centra pre drogy zaznamenaných 15 intoxikáciií látkou 4-CMC,z ktorých šesť bolo …

čl. I bod 20
V rámci MPK požiadalo Ministerstvo vnútra SR o doplnenie látky uvedenej v tomto novelizačnom bode s odôvodnením, že uvedená látka bola zaistená príslušníkmi Policajného zboru v priebehu rokov 2018 - 2019. Je užívaná ako náhrada za zakázané psychotropné látky, pričom predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie. Látka DOI je substituovaný amfetamín s psychedelickým účinkom na konzumenta s podobným účinkom ako LSD. Sekundárne sa vyskytujú aj stimulačné účinky. Užíva sa vo forme tripu. Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie. Látka DOI je zakázaná v USA, v Austrálii, v Dánsku, v Kanade a vo Švédsku.

čl. I bod 21
V rámci MPK požiadalo Ministerstvo vnútra SR o doplnenie látky uvedenej v tomto novelizačnom bode s odôvodnením, že uvedená látka bola zaistená príslušníkmi Policajného zboru v priebehu rokov 2018 - 2019. Je užívaná ako náhrada za zakázané psychotropné látky, pričom predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie. Látka 4F-MBMB-BINACA je účinkom na ľudský organizmus podobná látke ∆9 - tetrahydrokanabinol (THC). Najčastejšie je dostupná v práškovej forme alebo vo forme práškovej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením. Nemá žiadne priemyselné alebo medicínske využitie.

čl. I bod 22
Látka 5F-kumyl-PeGACLON má na ľudský organizmus účinky podobné ako látka ∆9 - tetrahydrokanabinol (THC). Dostupná je v práškovej forme alebo vo forme rastlinnej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením. Má silné vedľajšie účinky. Dostupná je pod obchodným názvom 5F-SGT 151. Medzi konzumentmi je známa ako Hurricane alebo Lemon Herba. Látka 5F - kumyl – PeGACLON nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie; je zakázaná v Kanade, v USA a v Nemecku. Látka 5F-MDMB – PICA má účinky na ľudský organizmus podobné ako v prípade látky ∆9 - tetrahydrokanabinol (THC); niektoré zdroje udávajú aj anabolické účinky. Najčastejšie je látka 5F-MDMB-PICA dostupná v práškovej forme alebo vo forme práškovej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením. Uvedená látka nemá žiadne medicínske ani priemyselné využitie. Od mája 2018 patrí 5F-MDMB-PICA medzi zakázané látky v USA.

čl. I bod 23
Na základe rozhodnutia prijatého na 62. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 19. 3.2019 sa navrhuje zaradiť látku FUB-AMB, MMB-FUBINACA, AMB-FUBINACA medzi psychotropné látky I. skupiny. Podľa hodnotenia odborného výboru je látka FUB-AMB syntetický agonista kanabinoidných receptorov, ktorý vykazuje podobné účinky ako látka THC, ktorá spôsobuje hlavné psychoaktívne účinky kanabisu. Látka FUB-AMB nemá žiadne terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka FUB-AMB sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Látku FUB-AMB monitoruje EMCDDA ako novú psychoaktívnu látku v zmysle nariadenia (ES) č. 1920/2006. Látka FUB-AMB bola zistená v 23 členských štátoch a kontroluje sa najmenej v štyroch členských štátoch. Spája sa s najmenej dvoma prípadmi úmrtia a dvoma prípadmi akútnej intoxikácie.

čl. I bod 24
V rámci MPK požiadalo Ministerstvo vnútra SR o doplnenie látok uvedených v tomto novelizačnom bode s odôvodnením, že uvedené látky boli zaistené príslušníkmi Policajného zboru v priebehu rokov 2018 - 2019. Sú užívané ako náhrada za zakázané omamné a psychotropné látky, pričom predstavujú vážne riziko pre verejné zdravie. Látka kumyl-CH-MeGACLON má na ľudský organizmus podobné účinky ako psychotropná látka I. skupiny ∆9 - tetrahydrokanabinol (THC). Dostupná je v práškovej forme alebo vo forme rastlinnej sušiny. Užíva sa predovšetkým fajčením. Má silné vedľajšie účinky. Medzi konzumentmi je známa ako Herba. Uvedená látka nemá v súčasnosti žiadne medicínske ani priemyselné využitie. Látka kumyl –CH- MeGACLON je uvedená na zozname zakázaných látok vo Veľkej Británii. Látka kumyl – PeGACLON je syntetický kanabinoid s účinkami na ľudský organizmus podobným ako v prípade látky ∆9 - tetrahydrokanabinol (THC). Dostupná je aj pod obchodným názvom SGT 151 alebo medzi užívateľmi je známa ako Herba alebo Black Mamba, najčastejšie v práškovej forme alebo vo forme práškovej sušiny. …

čl. I bod 25
V rámci MPK požiadalo Ministerstvo vnútra SR o doplnenie látky uvedenej v tomto novelizačnom bode s odôvodnením, že uvedená látka bola zaistená príslušníkmi Policajného zboru v priebehu rokov 2018 - 2019. Je užívaná ako náhrada za zakázané psychotropné látky, pričom predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie. Táto látka má účinky podľa kritického hodnotenia Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti – European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction (EMCDDA) podobné účinkom látky ∆9 - tetrahydrokanabinol (THC). Medzi užívateľmi v Slovenskej republike je známa ako Mamba, Black Mamba alebo Herba. Ide o biely prášok, ktorý je pre konzumentov dostupný v tekutej forme pre užitie fajčením elektronickej cigarety. Nemá žiadne priemyselné alebo medicínske využitie. Prvý raz bola látka MMB-FUBICA zaznamenaná EMCDDA vo Švédsku vo februári v roku 2015. V súvislosti s jej užitím bolo zaznamenaných viac ako 1000 hospitalizácií a 40 úmrtí. MMB-FUBICA je uvedená na zoznamoch zakázaných látok vo Švédsku, Veľkej Británii, USA, Japonsku, Nemecku a v Kanade.

čl. I bod 26
Na základe rozhodnutia prijatého na 62. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 19. 3.2019 sa navrhuje zaradiť látku N-etylnorpentylón, efylón medzi psychotropné látky I. skupiny. Látka N-etylnorpentylón je syntetický katinón. Látka N-etylnorpentylón nemá terapeutické použitie a ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Zo zachytení vyplýva, že látka N-etylnorpentylón je dostupná vo forme prášku, kryštálov, kapsúl a tabliet. Vyskytujú sa príklady, keď je táto droga predávaná tajne ako „extáza“/MDMA. Existujú dostatočné dôkazy, že látka N-etylnorpentylón sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Látku N-etylnorpentylón monitoruje EMCDDA ako novú psychoaktívnu látku v zmysle nariadenia (ES) č. 1920/2006 (pod názvom efylón). Látka N-etylnorpentylón bola zistená v 24 členských štátoch EÚ a kontroluje sa najmenej v šiestich členských štátoch EÚ. Otvorene sa predáva na trhu, a to aj v zmesi s MDMA, kokaínom a ketamínom. Spája sa …

čl. I bod 27
Navrhuje sa vypustenie látky cannabidiol z II. skupiny psychotropných látok, pretože táto látka nie je v zozname psychotropných látok podľa Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971 ani v zozname omamných látok podľa Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961. Z členských štátov Európskej únie, je na zozname psychotropných látok iba v Slovenskej republike od 1. 12. 2011 a od vtedy spôsobuje aplikačné problémy. Expertný výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drogové závislosti (ECDD) odporučil dňa 29.8.2018 Komisii OSN pre omamné látky (CND), aby zaradila cannabidiol do zoznamu omamných látok, preto Ministerstvo zdravotníctva SR sme pri novele zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v roku 2018 (zákon č. 287/2018 Z. z.) nenavrhlo jej vypustenie z II. skupiny psychotropných látok. Dňa 24. januára 2019 Expertný výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drogové závislosti (ECDD) zaslal Sekretariátu Komisie OSN pre omamné látky (CND) odporúčanie týkajúce sa nových psychoaktívnych látok ako aj odporúčanie týkajúce …

čl. I bod 28
Na základe pripomienky Ministerstva vnútra SR v MPK sa spresňuje v prílohe č. 1 na konci zoznamu omamných látok II. skupiny, že stereoizoméry omamnej látky látky - Levometorfán, chemicky (-)-3-metoxy-N-metylmorfinán a Levorfanol, chemicky (-)-N-metylmorfinán-3-ol sú v rámci zákona zaradené do prílohy č. 1 II. skupiny omamných látok a ich streoizoméry, a preto Dextrometorfán, chemicky (+)-3-metoxy-N-metylmorfinán a Dextrorfanol, chemicky (+)-N-metylmorfinán-3-ol by mali byť v súlade s Jednotným dohovorom OSN z roku 1961 vyňaté z tejto skupiny.

čl. I bod 29
V súlade s článkom 2 ods. 1 druhým pododsekom sa v prílohe č. 3 odkazuje na delegovanú smernicu Komisie (EÚ) z 13. decembra 2018, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV, pokiaľ ide o zahrnutie nových psychoaktívnych látok do vymedzenia pojmu drogy.

Dôvodová správa k novele – zákon č. 479/2021 Z. z., čl. I1. 10. 2021

Zdroj: tlač 704 (8. VO)

Osobitná časť (15 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 a 14
Na základe rozhodnutia prijatého na 64. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 12. 4. až 16. 4. 2021 sa zaraďuje do skupiny I. omamných látok Izotonitazén. Látka vykazuje podobnú účinnosť ako morfín, ale na rozdiel od morfínu sa vo forme lieku nepoužíva. Táto látka bola na základe poslaneckého pozmeňovacieho návrhu zaradená medzi omamné látky II. skupiny na základe delegovanej smernice Komisie č. 2020/1687, z 2. septembra 2020, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV, pokiaľ ide o zahrnutie novej psychoaktívnej látky N, N-dietyl-2-[[4-(1-metyletoxy) fenyl]metyl]-5-nitro-1H-benzimidazol-1- etánamín (izotonitazén) do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 178, 20. 5. 2021), (ďalej len „delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/802 z 12. marca 2021“). Vzhľadom na to, že Izotonitazén sa nepoužíva pri liečbe, navrhuje sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „§ 3 ods. 2 zákona“) …

čl. I bod 2
Ministerstva vnútra SR navrhlo látku Alfa D2PV zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. Je to nová psychoaktívna látka dostupná vo forme väčších kryštálov hnedej farby. Okrem stimulačného účinku vyvoláva stratu vedomia a zhoršenie kognitívnych a motorických funkcií ako aj halucinácie opakujúce sa aj v čase, keď lázka nebola konzumovaná, tzv. flashback. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jeho liečebnom alebo priemyselnom využití.

čl. I bod 3
Na základe rozhodnutia prijatého na 64. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 12. 4. až 16. 4. 2021 sa zaraďujú do skupiny I. psychotropných látok dve nové látky: difenidín a diklazepam. Ani jedna z týchto látok nemá terapeutické použitie a preto sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona navrhujú zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom stanovisku uviedla, že difenidín a diklazepam, ak sa vyrábajú nezákonne predstavujú riziko pre verejné zdravie.

čl. I bod 4
Látka efenidín je menej známa nová disociačná látka z triedy diaryletylamínov štrukturálne je príbuzná s diaryletylamínmi, napr.: difenidínom a metoxfenidínom. Účinky konzumácie sú útlm, halucinácie, anestézia, disociačná anestézia (stavy mimo tela), poruchy pamäte atď. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jeho liečebnom alebo priemyselnom využití. Navrhované zaradenie – I. skupina, omamné látky. Ministerstvo vnútra SR navrhuje zaradiť túto látku do I. skupiny omamných látok. S prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje zaradenie látky do I. skupiny psychotropných látok.

čl. I bod 5
Ministerstva vnútra SR navrhlo látku eutylón zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. Je stimulačnou látkou zo skupiny katinónov. Je dostupná vo forme bielych kryštálov, vôňou pripomína 3-CMC, 4-CMC alebo 3-MMC. Účinky konzumácie eutylónu sú podobné ako u amfetamínov a iných stimulantov, t. j. má stimulujúce účinky, potláča chuť do jedla, spôsobuje dehydratáciu halucinácie, psychózy a záchvaty. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jeho liečebnom alebo priemyselnom využití. Na základe návrhu Ministerstva vnútra SR sa látka 3-fluórfenmetrazín navrhuje zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. Látka je dostupná vo forme bieleho kryštalického prášku, prípadne v tabletách. 3-fluórfenmetrazín je derivát fenmetrazínu, látky amfetamínového typu, ktorý je zaradená do skupiny II psychotropných látok a je uvedená v zozname II Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971. U ľudí sú jej účinky podobné účinkom amfetamínu, t. j. má stimulačné účinky, zvyšuje zhovorčivosť, vyvoláva nespavosť a pod. Medzi nežiaduce fyzické účinky patrí tachykardia, delírium a vznik záchvatov. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jej liečebnom alebo priemyselnom …

čl. I bod 6
V prílohe č. 1 I. skupine psychotropných látok sa opravuje znenie riadku „4F-MBMB-BINACA, 4F-MBMB-BINACA, chemicky metyl 2-(1-(4-fluórbutyl)-1H-indazol-3-karboxamido)-3,3-dimetylbutanoát“ tým, že sa z neho vypúšťa duplicitná časť v názve: „4F-MBMB-BINACA“.

čl. I bod 7
Na základe rozhodnutia prijatého na 64. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 12. 4. až 16. 4. 2021 a delegovanej smernice Komisie (EÚ) 2021/802 z 12. marca 2021, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV, pokiaľ ide o zaradenie nových psychoaktívnych látok metyl-3,3-dimetyl-2-{[1-(pent-4-én-1-yl)-1H-indazol-3-karbonyl]amino}butanoát (MDMB-4en-PINACA) a metyl-2-{[1-(4-fluórbutyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino}-3,3-dimetylbutanoát (4F-MDMB-BICA) do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 178, 20. 5. 2021) sa zaraďuje do skupiny I. psychotropných látok látka 4F-MDMB-BICA. Látka 4F-MDMB-BICA nemá terapeutické použitie a preto sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Sedem členských štátov kontroluje látku 4F-MDMB-BICA podľa vnútroštátnych právnych predpisov o kontrole drog, štyri členské štáty ju kontrolujú podľa právnych predpisov o nových psychoaktívnych látkach a jeden členský štát ju kontroluje podľa iných právnych predpisov. Vzhľadom na to, že tieto vnútroštátne kontrolné opatrenia sú už zavedené, zahrnutie látky 4F-MDMB-BICA do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 178, 20. …

čl. I bod 8
Na základe rozhodnutia prijatého na 64. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 12. 4. až 16. 4. 2021 sa zaraďuje do skupiny I. psychotropných látok látka Flubromazolam. Táto látka nemá terapeutické použitie a preto sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Ide o silne účinný derivát benzodiazepínu, ktorý vyvoláva dlhotrvajúci depresívny účinok na centrálny nervový systém. Zosilňuje účinok kyseliny gama amíno maslovej (GABA), ktorá ako neuromediátor, inhibítor, sa viaže na receptory benzodiazapínov. Tento mechanizmus účinku má podobný efekt aký má triazolam a alprazolam, ktoré sú rovnako derivátmi benzodiazepínu a sú zaradené medzi psychotropné látky III. skupiny. Farmakokinetická štúdia preukázala, že 0,5 mg flubromazolu vyvolala silný sedatívny účinok počas 10 hodín a čiastočnú amnéziu počas viac ako 24 hodín. Ako antidotum tohto účinku možno použiť flumazenil, ktorý je antagonistom benzodiazepínov. Zneužíva sa pre svoj anxiolytický, euforizujúci a sedatívny účinok. Táto látka sa veľmi často …

čl. I bod 9
Látka (3-HO-PCP), 3-hydroxyfencyklidín je syntetická látka z chemickej triedy arylcyklohexylamínov, pričom je vyššia pravdepodobnosť vzniku závislosti ako u difenidínu, efenidínu, DCK alebo ketamínu. Po podaní vyvoláva silné disociačné, halucinogénne a v závislosti od množstva konzumovanej látky utlmujúce alebo stimulujúce účinky, vrátane porúch pamäte od amnézie po tzv. „smrť ega“ (úplná pamäťová disfunkcia krátkodobej aj dlhodobej pamäte, t. j. osoba má zablokované všetky mentálne asociácie, pripojené významy, získané preferencie a hodnotové úsudky, stráca pocit seba samého a neuvedomuje svoju vlastnú existenciu. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jej liečebnom alebo priemyselnom využití. Ministerstva vnútra SR navrhuje zaradiť túto látku do I. skupiny omamných látok. S prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje zaradenie látky do I. skupiny psychotropných látok.

čl. I bod 10
Na základe rozhodnutia prijatého na 64. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 12. 4. až 16. 4. 2021 sa zaraďuje do skupiny I. psychotropných látok látka klonazolam. Predáva sa vo forme prášku, nápoja, tekutiny a tabliet. Táto látka nemá terapeutické použitie a preto sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom stanovisku uviedla, že látka klonazolam, ak sa vyrába nezákonne predstavuje riziko pre verejné zdravie. Ide o silne účinný derivát benzodiazepínu, ktorý vyvoláva dlhotrvajúci depresívny účinok na centrálny nervový systém. Zosilňuje účinok kyseliny gama amíno maslovej (GABA), ktorá ako neuromediátor, inhibítor, sa viaže na receptory benzodiazapínov. Tento mechanizmus účinku má podobný efekt aký má triazolam a alprazolam, ktoré sú rovnako derivátmi benzodiazepínu a sú zaradené medzi psychotropné látky III. skupiny. Ako antidotum klonazolamu možno použiť flumazenil, ktorý je antagonistom benzodiazepínov. Zneužíva sa pre svoj anxiolytický, euforizujúci a sedatívny účinok. …

čl. I bod 11
Na základe rozhodnutia prijatého na 64. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 12. 4. až 16. 4. 2021 a delegovanej smernice Komisie (EÚ) 2021/802 z 12. marca 2021, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV, pokiaľ ide o zaradenie nových psychoaktívnych látok metyl-3,3-dimetyl-2-{[1-(pent-4-én-1-yl)-1H-indazol-3-karbonyl]amino}butanoát (MDMB-4en-PINACA) a metyl-2-{[1-(4-fluórbutyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino}-3,3-dimetylbutanoát (4F-MDMB-BICA) do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 178, 20. 5. 2021) sa zaraďuje do skupiny I psychotropných látok látka MDMB-4en-PINACA. Látka MDMB-4en-PINACA nemá terapeutické použitie a preto sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Deväť členských štátov kontroluje látku MDMB-4en-PINACA podľa vnútroštátnych právnych predpisov o kontrole drog, štyri členské štáty ju kontrolujú podľa právnych predpisov o nových psychoaktívnych látkach a jeden členský štát ju kontroluje podľa iných právnych predpisov. Vzhľadom na to, že tieto vnútroštátne kontrolné opatrenia sú už zavedené, zahrnutie látky MDMB-4en-PINACA do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 178, 20. …

čl. I bod 12
Na základe návrhu Ministerstva vnútra SR sa látka 5-Metoxy - N,N-dialyltryptamín navrhuje zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. Je to pevná látka, najčastejšie sa vyskytuje vo forme kryštalického prášku bielej, sivobielej, sivej alebo svetlohnedej farby s pálením. Zaistené boli aj žlté, fialové alebo zelené tablety. 5-MeO-DALT má chemickú štruktúru podobnú halucinogénu 3- [2- (dimetylamino) etyl] indolu (DMT). Táto látka je v SR zaradená do skupiny I. psychotropných látok, je uvedená v zozname I Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971. Účinky 5-MeO-DALT sú podobné ako u iných halucinogénov, napr. DOM a LSD. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jeho liečebnom alebo priemyselnom využití. Ministerstvo vnútra SR navrhuje zaradiť túto látku do I. skupiny omamných látok. S prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje zaradenie látky do I. skupiny psychotropných látok. Na základe návrhu Ministerstva vnútra SR sa látka 2 – Metoxyetoxydifenidín navrhuje zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. Je dostupná vo forme prášku alebo tabliet. Látka …

čl. I bod 13
Na základe návrhu Ministerstva vnútra SR sa látka MXPr navrhuje zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. MXPr je nová halucinogénna látka z triedy arylcyklohexylamínov s účinkami podobnými ketamínu a fencyklidínu (PCP). Dostupný je ako biely až hnedastý prášok. K najčastejším prejavom konzumácie MXPr patrí sčervenanie kože, nezrozumiteľná reč, depresia, nespavosť, strata koordinácie, dezorientácia, psychotické epizódy a halucinácie, zhoršené kognitívne funkcie, skreslené vnímanie a pod. Neexistujú žiadne kontrolované štúdie o jeho liečebnom alebo priemyselnom využití.

čl. I bod 15
Transpozičná príloha sa dopĺňa bodom 4, ktorým sa odkazuje v súlade s článkom 2 odsekom 2 delegovanej smernice Komisie 2021/802 na delegovanú smernicu Komisie (EÚ) 2021/802 z 12. marca 2021, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV, pokiaľ ide o zaradenie nových psychoaktívnych látok metyl-3,3-dimetyl-2-{[1-(pent-4-én-1-yl)-1H-indazol-3-karbonyl]amino}butanoát (MDMB-4en-PINACA) a metyl-2-{[1-(4-fluórbutyl)-1H-indol-3-karbonyl]amino}-3,3-dimetylbutanoát (4F-MDMB-BICA) do vymedzenia pojmu drogy (Ú. v. EÚ L 178, 20. 5. 2021).

Dôvodová správa k novele – zákon č. 391/2022 Z. z., čl. I26. 8. 2022

Zdroj: tlač 1109 (8. VO)

Osobitná časť (28 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 §
Spresňuje sa zužitkovanie makovej slamy na poloprodukt, ktorý sa získava výrobným procesom založeným na technologickom procese koncentrácie alkaloidov.

čl. I bod 2 §
Spresňuje sa zužitkovanie konopy na koncentrát konopy. Ide o poloprodukt, ktorý sa získava výrobným procesom zužitkovania konopy založeným na technologickom procese koncentrácie kanabinoidov.

čl. I bod 3 a 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie § 12 ods. 2 písmenom e).

čl. I bod 5 §
Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa ako orgánu, ktorý vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, ukladá povinnosť dočasne pozastaviť činnosť, ak sa dozvie, že bola zistená strata omamnej alebo psychotropnej látky. Strata omamnej a psychotropnej látky je závažným pochybením na strane držiteľa povolenia, nakoľko omamné a psychotropné látky podliehajú prísnej kontrole.

čl. I bod 6 §
V § 15 ods. 3 sa dopĺňa, že žiadosť sa podáva Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Doterajšie platné znenie ustanovuje, že pred výsevom má žiadateľ o pestovanie odrôd konopy, ktoré sú uvedené v osobitnom predpise podať jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku, v ktorom bude tieto odrody konopy siatej pestovať. Spresňuje sa, že poľnohospodár má žiadosť predložiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

čl. I bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 8 §
Štátny ústav pre kontrolu liečiv ako držiteľ povolenia na výskum, výučbu a expertíznu činnosť sa oslobodzuje od oznamovacej povinnosti uvedenej v § 28. Štátny ústav pre kontrolu liečiv je držiteľom povolenia za účelom plnenia si svojich zákonných povinností definovaných v § 129 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä povinnosti kontrolovať lieky resp. účinné látky nachádzajúce sa na slovenskom trhu. Medzi takýmito liekmi, resp. účinnými látkami sa nevyhnutne nachádzajú aj také, ktoré majú omamné alebo psychotropné účinky. Jedná sa o lieky alebo účinné látky, ktoré boli v rámci inšpekčnej činnosti Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zaistené u iného legálneho alebo nelegálneho držiteľa povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Zasielanie pravidelných kvartálnych hlásení Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky predstavuje nadmernú administratívnu záťaž tak na strane odosielateľa hlásenia, ako aj na strane spracovateľa hlásenia, keďže Štátny ústav pre kontrolu liečiv si vedie evidenciu omamných a psychotropných látok podľa § 26 …

čl. I bod 9 §
Navrhuje sa zosúladiť dotknuté ustanovenie s § 3 ods. 2.

čl. I bod 10 §
Ak držiteľ povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami pri inventarizácii zistí stratu omamnej látky alebo psychotropnej látky, skracuje sa lehota na oznámenie tejto straty zo siedmich dní na nasledujúci pracovný deň. Strata omamnej a psychotropnej látky je závažné zistenie, ktorého oznámenie je potrebné zabezpečiť v čo možno najkratšom čase. (§ 31 ods.4)

čl. I bod 11 §
Rovnako, ako pri inventarizácii (§ 31) aj pri reklame ( § 33) sa zosúlaďuje znenie § 33 ods. 4 písm. b) a d) s § 3 ods. 2 podľa toho, či sú omamní látky alebo psychotropné látky obsiahnuté v lieku.

čl. I bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zavedenie legislatívnej straky v novelizačnom bode 4.

čl. I bod 13 §
Samosprávnemu kraju sa ukladá v prípade zistenia strát omamných látok a psychotropných látok pri inventarizácii, oznámiť túto skutočnosť, okrem orgánov činným v trestnom konaní, aj ministerstvu, ktoré vydáva povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na základe tejto informácie dočasne pozastaví činnosť držiteľovi povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami podľa § 12 ods. 2 písm. e).

čl. I bod 14 §
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku benzylón zaradiť do skupiny I. psychotropných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku benzylón zaradiť obdobne ako látku metonitazén do skupiny I. omamných látok. V čistej forme je hydrochlorid benzylónu bez zápachu, bielej až sivej farby podobne ako mnohé iné syntetické katinóny so substitučným kruhom. V priebehu rokov 2019 a 2020 USA evidovali 5 úmrtí spôsobených užívaním, resp. predávkovaním benzylónom. Látka nemá žiadne priemyselné ani medicínske legálne využitie.

čl. I bod 15
Na základe rozhodnutia prijatého na 65. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 14. 3. až 18. 3. 2022 sa navrhuje zaradiť do skupiny I. omamných látok látku brorfin. Látka brorfín bola zistená v štyroch členských štátoch EÚ a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch EÚ. Spája sa s jednou intoxikáciou bez smrteľných následkov a v súčasnosti ju intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť. Látka brorfín nemá terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka brorfín sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu.

čl. I bod 16
Na základe rozhodnutia prijatého na 65. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 14. 3. až 18. 3. 2022 sa navrhuje zaradiť do skupiny I. omamných látok látku metonitazén. Látka metonitazén bola zistená v troch členských štátoch EÚ a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch EÚ. Spája sa s jedným prípadom úmrtia a v súčasnosti ju intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť. Látka metonitazén sa skúmala v predklinických modeloch pre svoje analgetické účinky, nie je však známe, že by mala terapeutické použitie. Existujú dostatočné dôkazy, že látka metonitazén sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu.

čl. I bod 17
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku Salvinorin A zaradiť do skupiny I. omamných látok. Salvinorin A je hlavnou účinnou psychotropnou molekulou v šalvii divotvornej (salvia divinorum). Považovaná je za disociatívny halucinogén. Štruktúrou sa líši od iných, prirodzene sa vyskytujúcich halucinogénov (napr.: DMT, psilocybín a meskalín). Keďže neobsahuje atómy dusíka nie je možné priradiť ju do skupiny alkaloidov, považovaná je za terpenoid. Salvinorin A je dostupný vo forme bieleho až sivého prášku. V porovnaní s inými halucinogénmi sa líši aj subjektívnym zážitkom a opisuje sa ako disociatívna, U ľudí môže vyvolať psychoaktívne zážitky s typickým trvaním účinku niekoľko minút až približne hodinu, v závislosti od spôsobu požitia. Z ďalších prejavov sa u konzumenta zvyčajne dostavia pocity vnímania rôznych plochých membrán, membrán a povrchov, opätovné prežívanie minulosti, najmä detstva, pocit straty tela alebo identity, rôzne pocity pohybu, tlačenie alebo otáčanie neurčitými silami, nekontrolovateľné hysterické záchvaty smiechu, pocit prítomnosti na viacerých miestach súčasne. Látka je zakázaná v Austrálii, Švédsku, USA, Kanade. Nemá žiadne …

čl. I bod 18
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku ADB – BUTINACA zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku ADB – BUTINACA zaradiť obdobne ako látku ADB-CHMINACA do skupiny I. psychotropných látok. ADB – BUTINACA je nový syntetický kanabinoid, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v Európe v roku 2019. Dostupný je vo forme bieleho prášku alebo menších kryštálov. Obdobne ako iné syntetické kanabinoidy, ADB-BUTINACA je silný agonista receptorov CB1 a CB2. V závislosti od konzumovaného množstva vyvoláva eufóriu alebo sedáciu, nauseu, problémy s pamäťou, zmätenosť, náladovosť, samovražedné myšlienky a podobne. Látka ADB-BUTINACA je zakázaná v USA, Švédsku, SRN. Látka nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 19
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku alfa-PHiP zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku alfa-PHiP zaradiť obdobne ako látku alfa-pyrolidínovalerofenón do skupiny I. psychotropných látok. Látka alfa-PHiP je zlúčenina triedy katinónov a je štrukturálnym izomérom svojej materskej zlúčeniny pyrovalerónu v minulosti predpisovanému na liečbu letargie, ospalosti a chronickej únavy. Látka alfa-PHiP je prášok béžovej až ružovej farby, prípadne je lisovaný do tabliet. Má spoločné chemické vlastnosti s pyrovalerónom, avšak rozdielom je posunutá metylová skupina z polohy 4 aromatického kruhu do polohy 4 acylového reťazca. Rovnako ako pri pyrovaleróne, alfa-PHiP po požití vyvoláva pocity eufórie, zvýšenej energie a lepšieho sústredenia sa, potláča chuť do jedla, vyvoláva úzkosť až depresiu, nespavosť a svalové chvenie. Látka alfa-PHiP je zakázaná v Číne, USA, Kanade, Veľkej Británii. Nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 20
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku AL-LAD zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku AL-LAD zaradiť obdobne ako látku LSD do skupiny I. psychotropných látok. Látka AL-LAD má mierne odlišné účinky ako LSD, jej efekt je kratší, hoci účinnosť je podobná. Vyvoláva eufóriu, zvýšenie telesnej teploty, problémy s močením, svalové kontrakcie, nauseu, mimovoľné prežúvanie, zvýšenie krvného tlaku, pulzovej frekvencie, vizuálne a zvukové halucinácie, paranoju a úzkosť. Rekreačné užívanie bolo prvý raz zaznamenané v Írsku a Veľkej Británii, v súčasnosti sú dostupné informácie o jeho medzinárodnom rozšírení, vrátane záchytu v SR. Patrí medzi zakázané látky v Dánsku, Švédsku, USA, Švajčiarsku, Veľkej Británii, Rumunsku a Lotyšsku. Látka AL-LAD nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 21
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku 1cP-LSD zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku 1cP-LSD zaradiť obdobne ako látku LSD do skupiny I. psychotropných látok. Látka 1cP-LSD je acylovaný derivát dietylamidu kyseliny lysergovej (LSD). Ide o aktívne psychedelikum s podobnou účinnosťou ako 1P-LSD. 1cP-LSD sa zvyčajne považuje za stimulant, zvyčajne povzbudí k fyzickým aktivitám, napr.: beh, chôdza, lezenie alebo tanec. Iné, bežnejšie používané psychedelické látky ako je psilocybín pôsobia vo všeobecnosti sedatívne a relaxačne. Vyvoláva eufóriu, prejavuje sa rýchlo sa pohybujúcim, ostrým a miestami špecifickým pocitom mravčenia, zosilnenými hmatovými pocitmi, vazokonstrikciou, nauseou, zvýšením krvného tlaku, pulzovej frekvencie, vizuálnymi a zvukovými halucináciami, paranojou a úzkosťou. 1cP-LSD patrí medzi zakázané látky v Japonsku, Švédsku, SRN, Turecku, Veľkej Británii. Látka nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 22
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku 3 - FEA zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku 3 - FEA zaradiť obdobne ako ostatné deriváty amfetamínu do skupiny I. psychotropných látok. Počas opatrení prijatých v súvislosti s ochorením covid-19 ho predajcovia sprístupnili na online predaj na trhu ako „výskumnú chemikáliu“. V závislosti od konzumovaného množstva vyvoláva eufóriu alebo sedáciu, vazokonstrikciu, nauseu, zvýšenie krvného tlaku, potenia, pulzovej frekvencie až do abnormálnych hodnôt, vizuálne a zvukové halucinácie, paranoju, úzkosť, nespavosť a depresiu. Látka 3 - FEA patrí medzi zakázané látky v Kanade, Novom Zélande, Švajčiarsku, SRN, USA a vo Veľkej Británii. Látka nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 23
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku IPPH zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku IPPH zaradiť obdobne ako látku etylfenidát do skupiny I. psychotropných látok. Ide o látku izopropylfenidát, ktorá je stimulantom z chemickej triedy fenidátov. Ide o štrukturálny analóg predpisovaného lieku na ADHD, ktorý obsahuje účinnú látku metylfenidát, známu ako inhibítor spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu. Subjektívne účinky zahŕňajú stimuláciu, zvýšenie motivácie, potlačenie chuti do jedla a eufóriu. Zvyšuje vazokonstrikcie, pulzovú frekvenciu, vyvoláva dehydratáciu, depresiu, úzkosť, bradyfréniu (spomalenie myslenia a reakcií), časovú zmätenosť a zvýšenú bdelosť. Izopropylfenidát je distribuovaný takmer výlučne online predajcami výskumných chemikálií, V roku 2015 bol zakázaný vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Kanade, Turecku. Látka nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 24
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku N-etylpentedrón zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku N-etylpentedrón zaradiť obdobne ako látku N-etylhexedrón do skupiny I. psychotropných látok. N-etylpentedrón má účinky podobné N-etylhexedrónu. Má stimulačné účinky, vyvoláva zvýšenie krvného tlaku, pulzovej frekvencie, vazokonstrikciu, erektilnú dysfunkciu, poškodzuje zubnú sklovinu, zvyšuje úzkosť, depresiu, bolesti hlavy a podráždenosť. N-etylpentedrón je známy na trhu s výskumnými chemikáliami od roku 2016, keď bol vybraný ako špeciálna omamná a psychotropná látka ako náhrada populárnych silných alebo krátkodobo účinkujúcich stimulačných predchodcov označovaných ako "kúpeľové soli". Látka je bielej až žltosivej farby vo forme prášku alebo kryštálov. N-etylpentedrón je zakázaný v Brazílii, Číne, SRN, Japonsku, Švédsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a v USA. Látka nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 25
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku O-PCE zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku O PCE zaradiť obdobne ako látku Eticyklidín, PCE, do skupiny I. psychotropných látok. Látka O-PCE je menej známa nová disociatívna látka zo skupiny arylcyklohexylamínov, ktorá po podaní vyvoláva disociatívne, anestetické, stimulačné a halucinogénne účinky, závraty, stratu motorickej koordinácie, depersonalizáciu známu ako smrť ega, pamäťové a myšlienkové výpadky. Účinky sú silnejšie ako u ketamínu. Látka O-PCE je bielej až sivo-béžovej farby vo forme prášku alebo kryštálov. Zakázaná je vo Švédsku, SRN, Veľkej Británii. Látka O-PCE nemá žiadne známe využitie na priemyselné alebo medicínske účely.

čl. I bod 26
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku Fenibut zaradiť do skupiny II. omamných látok. Látka Fenibut je dostupný pod obchodnými názvami liekov Anvifen, Fenibut a Noofen. Ide o látku tlmiacu centrálny nervový systém s anxiolytickými účinkami. Používa sa na liečbu úzkosti, nespavosti a na ďalšie indikácie vo forme tabliet alebo intravenózne. Medzi nežiaduce účinky patrí sedácia, ospalosť, nevoľnosť, podráždenosť, závraty a bolesť hlavy, v prípade predávkovania spôsobuje výraznú depresiu centrálneho nervového systému vrátane bezvedomia. Látka Fenibut je dostupná na lekárske použitie v Ruskej federácii, na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane a Lotyšsku. Látka Fenibut je zakázaná v Maďarsku, Taliansku a vo Francúzsku.

čl. I bod 27
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie § 2 ods. 6 písm. a) v novelizačnom bode 1.

čl. I bod 28
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navrhlo látku Xylazín zaradiť do skupiny I. omamných látok. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje látku Xylazín zaradiť, do skupiny II. omamných látok, pretože táto látka sa používa ako liečivo vo veterinárnych liekoch. Látka Xylazín je analóg klonidínu a agonista na adrenergných receptoroch triedy alfa 2. Používa sa na sedáciu, anestéziu, svalovú relaxáciu a analgéziu u zvierat, ako sú kone, hovädzí dobytok a iné cicavce, ktoré nie sú ľuďmi. Vo veterinárnej anestézii sa Xylazin často používa v kombinácii s ketamínom, ktorý je zaradený medzi omamné látky II. skupiny. Ide o látku bielej farby v kryštalickej forme. Dostupný je pod viacerými obchodnými názvami, napr.: Anased, Sedazin a Chanazin od spoločnosti Bayer. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky u ľudí spojené s podávaním Xylazínu patria bradykardia, respiračná depresia, hypotenzia, prechodná hypertenzia, rozmazané videnie, dezorientácia, závraty, ospalosť atď. Pri dlhodobom užívaní sa vyskytuje deficit okysličenia kože, čo vedie k závažným kožným ulceráciám. so zhoršeným hojením rán a vyššou pravdepodobnosťou infekcie. Vredy môžu …

Dôvodová správa k novele – zákon č. 246/2024 Z. z., čl. I24. 5. 2024

Zdroj: tlač 311 (9. VO)

Osobitná časť (47 bodov)

čl. I

čl. I bod 1 (§ 1 nový odkaz 1aaa) §
Dopĺňa sa informatívny odkaz na príslušné články medzinárodných dohovorov na účel vymedzenia pojmov „dovoz“ a „vývoz“ omamných a psychotropných látok v rámci zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 139/1998 Z. z.“).

čl. I bod 2 (poznámka k odkazu 1ab)
Aktualizácia odkazu na nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1322 z 27. júna 2023 o Agentúre Európskej únie pre drogy (EUDA).

čl. I bod 3 až 5 a bodu 8 (§ 5 ods. 1, 2 a 4, § 7 ods. 3) §
Úprava textácie v § 5 ods. 1, ktorý pojednáva o všeobecných podmienkach zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami fyzickou osobou z dôvodu prehľadnosti a jednoznačnosti. V zmysle definície zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami uvedenej v § 4 ods. 1 je zaobchádzaním činnosť na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva. Bezúhonnosť fyzickej osoby sa podľa § 5 ods. 1 posudzuje u fyzickej osoby, ktorá zaobchádza s omamnými a psychotropnými látkami- to znamená u fyzickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia. Z postupu preukazovania bezúhonnosti držiteľa povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami sa vypúšťa duplicitná úprava, ktorá je predmetom osobitného právneho predpisu (§ 20 zákona č. 192/2023 Z. z. zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a ostanuvší postup sa rovnako v záujme prehľadnosti presúva do ustanovení upravujúcich postupy pri podaní žiadosti o vydanie povolenia. (§ 8 ods. 3 písm. d)). Zároveň sa požiadavky na bezúhonnosť pre konkrétne osoby presúvajú rešpektujúc systematiku …

čl. I bod 6 (§ 6 ods. 6) §
Vzhľadom na skutočnosť, že z aplikačnej praxe prichádzali podnety, z ktorých vyplývala nejednoznačnosť požiadaviek na odbornú spôsobilosť fyzických osôb vykonávajúcich prepravu omamných a psychotropných látok, navrhuje sa úprava textu, z ktorej bude jednoznačne vyplývať, že odborná spôsobilosť fyzickej osoby na prepravu omamných a psychotropných látok sa preukazuje osvedčením osoby vykonávajúcej prepravu o absolvovaní oboznámenia a preverovania. ktoré vykonáva Slovenská zdravotnícka univerzita podľa § 6 ods. 4. Iná odborná spôsobilosť sa u žiadateľa o vydanie povolenia nevyžaduje.

čl. I bod 7, 9 a 10 (§ 7 nadpis, ods. 4, ods. 6 až 10) §
V § 7 sa navrhuje zaviesť vo vzťahu k držiteľom povolení na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami inštitút náhradného odborného zástupcu, nakoľko ak odborný zástupca prestane vykonávať odbornú činnosť, držiteľ povolenia je povinný okamžite výkon odbornej činnosti zastaviť do vydania nového povolenia, čo v praxi držiteľov povolení spôsobuje nemožnosť zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami a to až do vydania nového povolenia. Navrhované korešponduje aj napríklad s právnou úpravou § 5 ods. 4 až ods. 8 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 11 a 12 (§ 8 ods. 3, nové znenie písmena d)) §
V súlade s osobitnými predpismi upravujúcimi spôsob preukazovania bezúhonnosti sa upravujú požiadavky aj na postup predkladania žiadosti na vydanie povolenia. Volí sa minimalistická úprava. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať kladný posudok príslušného orgánu verejného zdravotníctva na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky a stanovisko obce k začatiu činnosti. Samotná povinnosť kladný posudok získať nezaniká. Nakoľko subjekty predkladajú orgánom príslušným na vydávanie povolenia na výrobu, veľkodistribúciu, poskytovanie lekárenskej starostlivosti, poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo na poskytovanie odborných veterinárnych činností kladný posudok príslušného orgánu verejného zdravotníctva na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky a stanovisko obce k začatiu činnosti, pri vydávaní povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami sa jedná o duplicitu predkladaných dokumentov a administratívnu záťaž pre žiadateľa.

čl. I bod 12 (§ 8 ods. 3, nové znenie písmena d)) §
Z uznesenia vlády SR č. 75 zo dňa 22. februára 2023 k návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplynula úloha uviesť do súladu zákony, ktorých sa uvedený návrh zákona jeho prijatím dotkol. Podľa tohto zákona sa bezúhonnosť na účely vydania povolenia na zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami preukazuje špecializovaným výpisom z registra trestov namiesto odpisu z registra trestov.

čl. I bod 13 (§ 8 ods. 3, písm. e)) §
Navrhuje sa, aby žiadateľ na pestovanie maku siateho nebol povinný uvádzať v žiadosti o vydanie povolenia na pestovanie maku siateho parcelné čísla. Pestovateľ maku siateho nepestuje na rovnakej parcele každý rok. Mak siaty sa neodporúča každoročne pestovať na rovnakej parcele z dôvodu regenerácie pôdy a preto parcelné číslo, ktoré by bolo uvedené v povolení nemusí byť v zhode so skutočne osiatou parcelou. Zároveň pestovateľ každoročne poskytuje Ministerstvu zdravotníctva SR údaje skutočne osiatych plôch spolu s parcelnými číslami v oznamovacích povinnostiach podľa § 28. Tam je uvedenie parcelného čísla z pohľadu výkonu kontroly relevantné.

čl. I bod 14 (§ 8, ods. 3 písm. h)) §
Navrhuje sa doplnenie k právnemu titulu, okrem vlastníctva pozemkov a nájmu pozemkov aj iné oprávnenie užívať pozemky vzhľadom na to, že prichádzajú do úvahy aj iné užívacie tituly.

čl. I bod 15 a 16 (§ 8, ods. 4, písm. a a b)) §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov z dôvodu vypustenia písmena e) z § 8 ods. 3.

čl. I bod 17 (§ 8 odsek 4 písm. c) a d)) §
K žiadosti o vydanie povolenia na výskum je potrebné, aby žiadateľ predložil úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja. Navrhuje sa, aby žiadateľ o vydanie tohto povolenia prikladal k žiadosti o vydanie povolenia aj opis projektu výskumu, v ktorom odôvodní výskum, ktorý žiada povoliť. Aj podľa § 26 na účel výskumu, výučby alebo expertíznej činnosti môže ministerstvo povoliť žiadateľovi zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami I. skupiny, II. skupiny a III. skupiny v množstve nevyhnutnom na výkon povolenej činnosti a držiteľ povolenia je povinný viesť o týchto látkach dôsledné záznamy. Samotné zaobchádzanie s týmito látkami podlieha kontrolnej činnosti a pre efektívne posúdenie žiadosti o vydanie povolenia a následný dohľad je z pohľadu predkladateľa zákona vhodné doplnenie týchto informácií v žiadosti o vydanie povolenia. Rovnako- s ohľadom na prax, že žiadateľ o vydanie povolenia na výskum môže mať zámer spolupracovať s iným držiteľom povolenia na výskum na základe zmluvy, v snahe mať možnosť posúdiť odbornú spôsobilosť na …

čl. I bod 18 (§ 8, ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s § 15 ods. 4. Nový odkaz k poznámke pod čiarou k odkazu 4.

čl. I bod 19 (§ 9, ods. 2) §
Navrhuje sa zmena textu ustanovenia tak, aby uvedenie identifikačného čísla bolo uvedené, iba ak bolo pridelené, nakoľko v praxi sa vyskytli žiadatelia na pestovanie maku siateho ako fyzické osoby, ktorí plánovali pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m2 , čo je možné iba na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR. Fyzické osoby, ktoré pestujú mak siaty, nemusia mať pridelené identifikačné číslo.

čl. I bod 20 (§ 9, ods. 3) §
Z dôvodu terminologickej správnosti, presnosti a všeobecnej zrozumiteľnosti upresňujeme identifikačné číslo v súlade s pojmom, ktorý je pre daný inštitút zavedený v právnom poriadku- identifikačné číslo organizácie.

čl. I bod 21 (§ 10, ods. 1 a ods. 2) §
Navrhuje sa upresnenie zmien údajov uvedených v povolení na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Zmena formulácie sa navrhuje v záujme jednoznačnosti výkladu v tom, kedy sa vyžaduje vydanie nového povolenia a kedy postačuje iba vyznačenie zmien v už vydanom a platnom povolení. Ide o samostatné procesy a každý z nich podlieha samostatnému správnemu poplatku. Zároveň sa zjednodušuje formulácia popisujúca postup vydania nového povolenia pri zmene, ktorá vydanie nového povolenia vyžaduje. K zmenám, ktoré vyžaduje iba vyznačenie zmien v povolení sa dopĺňa a zmena názvu lekárne, ktorá v platnom znení absentovala. V praxi sa stáva, že lekáreň pri zmene majiteľa (štatutárneho orgánu - konateľov- s.r.o. alebo a.s) a zachovaní identifikačného čísla, dochádza iba k zmene názvu lekárne.

čl. I bod 22 (§ 13 ods. 1 písm. a)) §
Doplnenie časového intervalu pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie rozhodnutia o zrušení povolenia pre držiteľa povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Uvedené upresnenie procesu na strane Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vyžadujú vo svojich podnetoch držitelia povolení, ktorí s ohľadom na uvedené môžu účelnejšie plánovať zaslanie žiadosti o zrušenie povolenia.

čl. I bod 23 (§ 15 ods. 2) §
Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje doplnenie textu a upresnenie § 15 ods. 2 v záujme jednoznačnosti výkladu.

čl. I bod 24 (§ 15 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby vydanie povolenia na pestovanie konopy na výskumný účel podliehalo rovnakým predpokladom a nárokom na subjekt, ktorý bude následne s konopou zaobchádzať, ako podlieha subjekt pri vydanom povolení na výskum, vývoj a expertíznu činnosť.

čl. I bod 25 (§ 15 ods. 4) §
Vzhľadom na skutočnosť, že poľnohospodár mohol doposiaľ pestovať bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR iba odrody konopy siatej uvedené v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov, ak pred výsevom podal Pôdohospodárskej platobnej agentúre jednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku, v ktorom bude tieto odrody konopy siatej pestovať, poľnohospodár nemal možnosť pestovať odrody konopy siatej uvedené v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov, pokiaľ nemal záujem o poskytnutie priamych platieb. Takýmto spôsobom boli takýto poľnohospodári diskriminovaní. Ministerstvo zdravotníctva SR preto navrhuje nové znenie § 15 ods. 4 , kde je uvedené, že na pestovanie odrôd konopy zo Spoločného katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov sa povolenie Ministerstva zdravotníctva SR nevyžaduje.

čl. I bod 26 (§ 15 ods. 6) §
Aktualizácia vnútorného odkazu.

čl. I bod 27 (§ 20 ods. 3) §
Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje úpravu počtu rovnopisov pri vývoznom povolení. Navrhovaná zmena počtu rovnopisov vývozného povolenia súvisí s tým, že podľa navrhovanej úpravy colný úrad nebude potvrdzovať jeden rovnopis vývozného povolenia, ale v rámci colného konania skontroluje, či mu je predložený rovnopis vývozného povolenia, ktorý má ďalej sprevádzať zásielku omamných a psychotropných látok.

čl. I bod 28 (§ 20 ods. 4) §
Zosúladenie terminológie aktuálne platným colným predpismi.

čl. I bod 29 (§ 21 ods. 2) §
Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje úpravu počtu rovnopisov pri dovoznom povolení. Navrhovaná zmena počtu rovnopisov dovozného povolenia súvisí s tým, že podľa navrhovanej úpravy colný úrad už nebude potvrdzovať jeden rovnopis dovozného povolenia, ale v rámci colného konania skontroluje, či mu je predložený rovnopis dovozného povolenia.

čl. I bod 30 (§ 21 ods. 3) §
Zosúladenie terminológie aktuálne platným colným predpismi.

čl. I bod 31 (§ 22 ods. 1) §
Navrhovaná zmena súvisí s navrhovanou úpravou v § 22a.

čl. I bod 32 (§ 22 ods. 2) §
Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje doplnenie textu, ktorým sa cizeluje, že porušenie takejto povinnosti nezakladá dôvod na uloženie pokuty, predloženie dovozného a vývozného povolenia sú nevyhnutným predpokladom pre vydanie tranzitného povolenia.

čl. I bod 33 (§ 22a) §
Úprava navrhovaná je reakciou na skutočnosť, že doterajšia právna úprava vychádzala z pojmov vývoz alebo dovoz omamných a psychotropných látok ako ich fyzického premiestnenia z iného štátu do Slovenskej republiky, nerozlišujúc, či sa omamné a psychotropné látky vyvážajú do tretích štátov alebo do členských štátov Európskej únie alebo dovážajú z tretích štátov alebo z členských štátov Európskej únie. Takáto právna úprava nereflektovala jednotné colné územie Európskej únie, čo spôsobovalo problematické uplatňovanie zákona colnými orgánmi pri výkone ich právomocí. Navrhovaná úprava teda dáva do súladu úpravu vývozu, dovozu a tranzitu omamných a psychotropných látok s aktuálne platnými colnými predpismi.

čl. I bod 34 (§ 28 ods. 4 písm. b)) §
Navrhujeme, aby držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho a konopy každoročne poskytol v oznamovacích povinnostiach podľa § 28 ods. 4 písm. b) Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky okrem údajov skutočne osiatych plôch aj parcelné čísla, okres, názov obce a názov katastrálneho územia kde pestuje v danom období mak siaty a konopu. V rámci kontrolnej činnosti tak bude možné kontrolovať skutočne osiatu plochu v danom období.

čl. I bod 35 (§ 37 ods. 1) §
Zosúladenie terminológie so znením zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 36 až 38 (§ 39 ods. 1 až 3) §
Zosúladenie paragrafov, na ktoré sa vzťahujú pokuty.

čl. I bod 39 (§ 42 bd)) §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa menia podmienky na vydávanie niektorých druhoch povolení, navrhuje sa, aby tieto zmeny nezasiahli už nezasahovali do rozbehnutých konaní. Rovnako nie je úmysel, aby všetci existujúci držitelia museli požiadať o vydanie nových povolení.

čl. I bod 40 (príloha č. 1 OL skupiny I) §
Na základe rozhodnutia prijatého na 67. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 18. 3. až 22. 3. 2024 sa zaraďuje do skupiny I. omamných látok látku butonitazén. Táto látka nemá terapeutické použitie a preto ju Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť do I. skupiny omamných látok. Butonitazén je syntetický opioid s účinkami podobnými morfínu alebo fentanylu. Vzhľadom na tieto účinky je zneužívaný ako silnejšia náhrada morfínu, fentanylu alebo iných syntetických opiodov. Po užití bola zaznamenaná ospalosť, úľava od bolesti, svrbenie, zvracanie, potenie alebo horúčka, pomalé alebo sťažené dýchanie. Podľa informácií Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti bola látka zistená v 7 členských štátoch a je kontrolovaný v USA, SRN a Veľkej Británii. V USA bol nahlásený prípad úmrtia s potvrdenou expozíciou butonitazénu.

čl. I bod 41 (príloha č. 1 OL skupiny I)
Na základe rozhodnutia prijatého na 66. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 13. 3. až 17. 3. 2023 sa zaraďujú do skupiny I. omamných látok látky etazén a etonitazepyn. Látka etazén, je podľa posúdenia odborného výboru pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „odborný výbor“) syntetický opioid získaný z benzimidazolu s chemickou štruktúrou a farmakologickými vlastnosťami podobnými látkam zaradeným do zoznamu I podľa Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961, ako sú klonitazén, etonitazén a izotonitazén. Látka etazén sa skúmala z hľadiska jej analgetických vlastností, ale nie je známe žiadne lekárske využitie etazénu. Existuje dostatok dôkazov, že látka etazén sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu2. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku etazén do zoznamu I pripojenému k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961. Látka etazén bola zistená …

čl. I bod 42 ( príloha č. 1 OL skupiny I)
Látka 3-MeO-PCE je nová disociatívna látka zo skupiny arylcyklohexylamínov, ktorá pri užití vyvoláva disociatívne a halucinogénne účinky. Krátko po užití spôsobuje fyzickú eufóriu, vysokú srdečnú frekvenciu, zvýšený krvný tlak a potenie, potlačenie úzkosti a depersonalizáciu, pocity existencie mimo realitu, potlačenie pamäte, smrť ega, závrat, psychózy, priestorovú dezorientáciu, optické a čuchové halucinácie, respiračné depresie a pod1. Látka nemá žiadne priemyselné alebo iné liečebné využitie. Zakázaná je vo Švédsku, Švajčiarsku, Turecku, Veľkej Británii. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť 3-MeO-PCE do prílohy č. 1 do I. skupiny omamných látok.

čl. I bod 43 ( príloha č. 1 OL skupiny I)
Na základe rozhodnutia prijatého na 66. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 13. 3. až 17. 3. 2023 sa zaraďuje do skupiny I. omamných látok látka 2-metyl-AP-237. Látka 2-metyl-AP-237 je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid, ktorý sa zvyčajne klasifikuje ako 1-cinamylpiperazín. Látka 2-metyl-AP-237 nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie lieku na trh5. Existuje dostatok dôkazov, že látka 2-metyl-AP-237 sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku 2-metyl-AP-237 do zoznamu I pripojenému k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961. Látka 2-metyl-AP-237 bola zistená v šiestich členských štátoch EÚ a podlieha kontrole v najmenej štyroch členských štátoch EÚ. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane úmrtia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje …

čl. I bod 44 ( príloha č. 1 OL skupiny I)
Na základe rozhodnutia prijatého na 66. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 13. 3. až 17. 3. 2023 sa zaraďuje do skupiny I. omamných látok látka protonitazén. Látka protonitazén bola najprv syntetizovaná ako alternatíva k morfínu, ale neexistuje žiadne schválené terapeutické použitie protonitazénu. Existuje dostatok dôkazov, že látka protonitazén sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu4. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku protonitazén do zoznamu I pripojenému k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961. Látka protonitazén bola zistená v dvoch členských štátoch EÚ a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch EÚ. Látka protonitazén je predmetom intenzívneho monitorovania centrom EMCDDA. Centru EMCDDA neboli oznámené žiadne informácie o závažných nežiaducich udalostiach týkajúcich sa protonitazénu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť …

čl. I bod 45 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Na základe rozhodnutia prijatého na 67. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 18. 3. až 22. 3. 2024 sa zaraďuje do skupiny I. psychotropných látok látka bromazolam. Táto látka nemá terapeutické použitie a preto ju Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Látka bromazolam je benzodiazepín s relatívne vysokou účinnosťou. Ľudia, ktorí užívali bromazolam, opisovali jeho účinky ako "hypnotické" a "sedatívne" a informovali o svalovom uvoľnení, zmiernení bolesti. Medzi ďalšie hlásené účinky patrí eufória, zvýšená sebadôvera a empatia. Niektorí konzumenti hlásili amnéziu. Bromazolam nemá žiadne známe terapeutické použitia alebo povolenia na uvedenie na trh. Zistený bol v 19 členských štátoch, pričom je kontrolovaný najmenej v USA, SRN, Veľkej Británii. Taktiež bol v členských štátoch odhalený 1 akútny prípad otravy s potvrdenou expozíciou ako aj celkovo 15 úmrtí s potvrdenou prítomnosťou bromazolamu nahlásených z 5 členských štátov.

čl. I bod 46 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Na základe rozhodnutia prijatého na 67. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 18. 3. až 22. 3. 2024 sa zaraďuje do skupiny I. psychotropných látok látka dipentylón. Táto látka nemá terapeutické použitie a preto ju Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. Dipentylón je syntetický stimulant zo skupiny katinónov s účinkami podobnými amfetamínom, resp. metamfetamínu. V jednej zo správ sa účinky dipentylónu opisujú ako podobné účinkom iných stimulantov, pričom užívatelia uvádzali zážitok ako "veľmi nepríjemný", pociťovali úzkosť, zlú chuť (opísanú ako "pripomínajúcu naftu") a podobne. Taktiež uvádzali po perorálnom užití dipentylónu zvýšenú energiu, zosilnené zmysly, relaxáciu, zvýšenú sebadôveru, nespavosť, stratu pamäti, paranoje, zmätenosť, halucinácie, dýchavičnosť, nepravidelný srdcový tep a samovražedné myšlienky. Látka je zakázaná v USA, SRN, Veľkej Británii a Fínsku.

čl. I bod 47 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Na základe rozhodnutia prijatého na 67. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu v dňoch 18. 3. až 22. 3. 2024 sa zaraďuje do skupiny I. psychotropných látok látka 2-FDCK. Táto látka nemá terapeutické použitie a preto ju Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok. 2-FDCK je látka s účinkami disociatívneho anestetika. Niekoľko publikovaných správ o prípadoch predávkovania u konzumentov hlásilo účinky na centrálny nervový systém (CNS) alebo správanie, vrátane disociácie, zmätenosti, agitovanosti, nystagmu, halucinácie a poruchy alebo straty vedomia, kardiovaskulárne účinky, napríklad tachykardia a hypertenzia, nevoľnosť a vracanie, ale aj disociáciu, upokojenie, šťastie a otupenie a brnenie na periférii, stratu zmyslu pre čas, stratu motorickej kontroly a farebné vizuálne alebo živé sluchové halucinácie. Pri analýzach boli zaznamenané prípady prítomnosti 2-FDCK v čokoláde. Látka je zakázaná v Rakúsku, SRN, Turecku, Číne, Litve a Taliansku.

čl. I bod 48 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Látka H4CBD, čiže hydrogenovaný CBD je nový typ kanabinoidu a je vylepšenou verziou CBD so silnejšími účinkami. Vďaka pridaniu vodíka, takzvanej hydrogenácii, sa zlepšuje biologická dostupnosť, a preto je vstrebávanie a využitie kanabinoidu v tele jednoduchšie. Zvýšená účinnosť H4CBD oproti CBD vedie k rýchlejším a silnejším účinkom na zmiernenie bolesti, depresie, úzkosti a stresu. Podobne ako v prípade CBD je vďaka tomu H4CBD čoraz obľúbenejší medzi ľuďmi, ktorí hľadajú alternatívu k liekom na predpis. H4CBD nevyvoláva rovnaké psychotropné účinky ako THC, je však v porovnaní s bežným CBD psychoaktívny, približne v rozsahu trojnásobku potencie CBD. Medzi produkty H4CBD dostupné online patria destiláty, vape kazety, tinktúry, oleje, koncentráty, žuvačky a sladkosti. Látka nemá žiadne priemyselné alebo iné liečebné využitie a preto ju Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť do I. skupiny psychotropných látok.

čl. I bod 49 a 50 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Koncom roka 2021 sa na trhu s drogami v USA objavil nový polosyntetický kanabinoid (semi-syntetický canabinoid – ďalej iba SSC) s názvom hexahydrokanabinol (ďalej iba HHC). Syntetizuje sa z kanabidiolu (ďalej iba CBD) získavaného z konope s nízkym obsahom THC. HHC sa predáva otvorene ako "legálna" náhrada za výrobky z konope s obsahom THC, hoci dostupné informácie naznačujú, že účinky HHC sú podobné ako u THC. Z chemického aj farmakologického hľadiska je HHC klasifikované ako kanabinoid.1 Následne, približne v máji 2022, bol HHC prvýkrát identifikovaný aj v Európe. Do 31. marca 2023 dostalo EMCDDA prostredníctvom systému včasného varovania EÚ správy o nových psychoaktívnych látok (ďalej iba EWS), že HHC bola identifikovaná v celom rade výrobkov v 20 členských štátoch Európskej únie a v Nórsku. Na slovenskom trhu bola od 1.1.2022 zistená prítomnosť látky HHC – hexahydrocannabinol v 4 prípadoch záchytov omamných a psychotropných látok. V 3 prípadoch išlo o rastlinný materiál obsahujúci aj THC a iné kanabinoidy, 1 záchyt bola …

čl. I bod 51 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje upraviť chemický názov látky Mefedrón, nakoľko bolo potrebné zosúladiť chemický názov s novým názvoslovím.

čl. I bod 52 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Látka 5-MeO-MiPT známa aj ako moxy je psychedelická a halucinogénna látka zo skupiny tryptamínov. K najčastejším účinkom patrí celková stimulácia, zvýšenie libida, hmatových a vizuálnych vnemov, depersonalizácia, abnormálny srdečný tep, nevoľnosť, dehydratácia a iné. Látka nemá žiadne priemyselné alebo iné liečebné využitie. Zakázaná je v Brazílii, ČĽR, Fínsku, SRN, Japonsku, Lotyšsku, Luxembursku, Rumunsku, Veľkej Británii, USA a Švajčiarsku. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť 5-MeO-MiPT do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok.

čl. I bod 53 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Navrhujeme vypustiť riadok „4-metylmetkatinón (4-MMC), chemicky 1-(4-metylfenyl)-2-(metylamino)propán-1-ón“ z dôvodu, že látka mefedrón bola uvedená v prílohe č. 1 duplicitne.

čl. I bod 54 (príloha č. 1 PL skupiny I)
Látka 5-MMPA, známa aj ako mefedrén je stimulačná látka zo skupiny amfetamínov s účinkami podobnými 4-MMC. Užitie vyvoláva stimulačné a euforické účinky, posilňuje výkonnosť, pamäť a analytické schopnosti, zvyšuje tepovú frekvenciu, potenie, potláča chuť do jedla, vyvoláva dehydratáciu, očné poruchy a dočasnú erektilnú dysfunkciu. Látka nemá žiadne priemyselné alebo iné liečebné využitie. Látka 5-MMPA je zakázaná v SRN, Veľkej Británii, Švajčiarsku. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. navrhuje zaradiť 5-MMPA do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok.

čl. I bod 55 (príloha č. 1 PL skupiny I)
THCB je fytokanabinoid nachádzajúci sa v konope, ktorý je homológom tetrahydrokanabinolu (THC), hlavnej účinnej zložky konope. Štruktúrne sa líši len tým, že, bočný reťazec pentyl je nahradený bočným reťazcom butyl. THCH je fytokanabinoid, hexylový homológ tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý bol prvýkrát izolovaný z rastlinného materiálu konope v roku 2020 spolu s príslušným homológom hexylu. Jeden z izomérov, Δ 8 -THCH. je známy aj ako syntetický kanabinoid pod kódovým číslom JWH-124. THC-Hexyl je možné syntetizovať zo 4-hexylrezorcinolu. THCH má psychoaktívne vlastnosti. Niektorí užívatelia uvádzali pocit uvoľnenia, eufórie, zlepšenie nálady, zmiernenie bolesti a intenzívne fyzické a psychické účinky. Látka THC-P je silný prírodný kanabinoid, ktorý bol prvýkrát izolovaný z konope. Štúdie na receptoroch CB1 a CB2 ukázali, že ide o látku, ktorá je približne 30-krát účinnejšia ako THC (tetrahydrokanabinol). Hoci v súčasnosti existuje len málo vedeckých štúdií o THC-P, tento kanabinoid je zneužívaný ako legálna náhrada za produkty obsahujúce THC. Výrobky obsahujúce THCB, THCH a THC-P sa ponúkajú najmä na internete ako aj …

Celý text dôvodových správ – všeobecná aj osobitná časť s odkazmi na paragrafy

Vzťahy predpisu

Novelizovaný predpismi (26)
  • 260/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
  • 13/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.
  • 633/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení n
  • 330/2007 Z. z. Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 455/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 393/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 461/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro
  • 77/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov
  • 468/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 43/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 362/2011 Z. z. Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 40/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
  • 43/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 148/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • 91/2016 Z. z. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 288/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
  • 287/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niek
  • 35/2019 Z. z. Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 372/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 124/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a dop
  • 479/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 532/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • 391/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
  • 246/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
  • 293/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Vykonávacie predpisy (5)
  • 158/2010 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o náležitostiach knihy omamných látok a o evidencii dokladov preukazujúcich príjem a výdaj omamných látok a psychotropných látok
  • 298/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok
  • 121/2015 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok
  • 21/2018 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 121/2015 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok
  • 294/2018 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 121/2015 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok v znení vyhlášky č. 21/2018 Z. z.
Mení predpisy (1)
  • 206/1988 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu

Zdroj: Slov-Lex, „Vzťahy predpisu“ k aktuálnej verzii; pri novelách pozri aj časové verzie vyššie.

Raz týždenne, s potvrdením e-mailom a odhlásením jedným klikom. E-mail použijeme len na tieto upozornenia.