Zákon č. 192/2023 Z. z. Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Z Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie vyplynula v priebehu III. štvrťroku 2021 pre rezorty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky legislatívna úloha a to pripraviť nový Zákon o registri trestov, z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ďalej len „smernica“).
Dňa 17. apríla 2019 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie upravuje spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. Nariadením sa ďalej zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovujú sa podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi členských štátov na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rozhodnutím Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.
V súvislosti s vyššie uvedenou smernicou, nariadením a s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bolo ministrovi spravodlivosti uložené v zmysle bodu B.14. predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice a zároveň sa v bode C.2. odporučilo generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice.
Primárnym cieľom návrhu zákona je teda implementácia nariadenia a transpozícia smernice. Taktiež sa transponuje rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v platnom znení a rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.
Kľúčovú zmenu predstavuje minimalizácia počtu oprávnených subjektov a účelov pre poskytovanie odpisu registra trestov, predovšetkým s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06-95, ktorý poukazuje na nedôvodnosť široko nastaveného rozsahu preukazovania miery bezúhonnosti. Súčasne sa v súlade s predchádzajúcou vetou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou praxou explicitne stanovuje obsah špecializovaného výpisu z registra trestov, výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu a odpisu registra trestov pre vybrané povolania. Cieľom návrhu zákona je zúžiť okruh subjektov, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov vyžadujú na preukázanie bezúhonnosti údaje z odpisu registra trestov a oboznamujú sa s nimi. Samotné posudzovanie žiadostí v platnej právnej úprave odpisu registra trestov je personálne, časovo a ekonomicky náročné, a problémom sa javí byť aj kvalifikované posúdenie jednotlivých trestných činov vo vzťahu k posudzovanému úseku výkonu verejnej správy. V rámci výkonu verejnej správy sa v jednotlivých oblastiach a úsekoch verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom zmena právneho postavenia osoby je v mnohých prípadoch viazaná na preukázanie bezúhonnosti. Návrhom zákona sa docieli, že osoba, ktorá nie je v zmysle právnych predpisov upravujúcich konkrétny úsek výkonu verejnej správy bezúhonná, nebude môcť nadobudnúť nové práva a osobe, ktorá požíva určité oprávnenie, po strate bezúhonnosti takéto oprávnenie zanikne.
Nakoľko je nevyhnutné zosúladiť potrebu poskytovania špecializovaných výpisov na iný účel ako trestné konanie, dochádza návrhom zákona k zjednoteniu podmienok bezúhonnosti, a to s poukazom na európsku legislatívu, napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.
V neposlednom rade návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré môžu žiadať o odpis registra trestov, zužuje okruh právnych predpisov, v zmysle ktorých sa vyžaduje odpis registra trestov, nakoľko pre účely konkrétneho osobitného predpisu postačuje výpis z registra trestov, výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu alebo špecializovaný výpis z registra trestov. Zjednotením výpočtu trestných činov sa zohľadňujú podmienky bezúhonnosti pre vybrané úseky verejnej správy, čo znamená, že určitá skupina trestných činov je pre konkrétny právny vzťah vymedzená dostatočne a presne. Výsledkom je jednoduchší a prehľadnejší postup pri posudzovaní splnenia podmienok bezúhonnosti, a to nielen pre správne orgány, ale aj pre účastníkov správneho alebo obdobného konania.
Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť návrhu zákona v časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2026, z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 14. februára 2023. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. februára 2023.

čl. I

čl. I § 1 §
Generálna prokuratúra plní úlohy pri získavaní, zhromažďovaní, spracúvaní a výmene údajov, uschovávaní a poskytovaní informácií, vrátane citlivých informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Súčasťou registra trestov sú aj informácie o zmieroch schválených v trestnom konaní. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky síce nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku, avšak ich evidencia je potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby. Generálna prokuratúra realizuje prostredníctvom registra trestov činnosti na účely trestného konania, civilného procesu, správneho súdneho procesu alebo správneho konania, ochrany a bezpečnosti štátu a osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby. Návrh zákona používa v súvislosti s registrom trestov primárne pojem „informácie“ čo zodpovedá terminológii právne záväzných aktov Európskej únie regulujúcich výmenu informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi. Z hľadiska Európskej dátovej stratégie …

čl. I § 2 §
Generálna prokuratúra plní úlohy ústredného orgánu pre výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach s inými členskými štátmi Európskej únie a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Generálna prokuratúra prevádzkuje Európsky informačný systém registra trestov (ECRIS) pre výmenu údajov medzi ústrednými orgánmi členských štátov a zabezpečuje plnenie legislatívnych a technických úloh súvisiacich s riešením problematiky štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (Third country nationals – TCN). Generálna prokuratúra spolupracuje s orgánmi Európskej únie, členskými štátmi a agentúrou eu-LISA, ako aj s ďalšími subjektmi v rámci medzinárodnej spolupráce pri výmene údajov o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach. S poukazom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie rámcuje nové partnerstvo Európskej únie so Spojeným kráľovstvom najmä Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej len „Dohoda o obchode a …

čl. I § 3 §
V tomto ustanovení sa vymedzujú podklady evidencie, ktorými súd a prokuratúra na účely evidencie v registri trestov oznamujú generálnej prokuratúre informácie o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť. Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu …

čl. I § 4 až 7 §
Náležitosti uvedených písomností, ktoré sú podkladom evidencie registra trestov, sú upravené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o právoplatne odsúdenej fyzickej osobe alebo právoplatne odsúdenej právnickej osobe. V § 4 ods. 1 písm. a) bod 6 návrhu zákona sa ustanovuje nová obligatórna náležitosť trestného listu, ktorou je identifikátor biometrických údajov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny. Táto zmena reaguje na legislatívnu úpravu nariadenia, podľa ktorého by sa mali spočiatku vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný …

čl. I § 8 §
Platná právna úprava určuje povinnosť obcí, ktoré vedú matriku, oznamovať generálnej prokuratúre do registra trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska fyzickej osoby staršej ako 14 rokov, ktorá bola vykonaná podľa § 6 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Veková hranica fyzickej osoby staršej ako 14 rokov je ustanovená v zmysle trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie zlikvidované. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky. Z praxe však vyplynula potreba subsumovať do navrhovaného ustanovenia aj povinnosť oznamovať zmenu pohlavia alebo rodného čísla fyzickej osoby, nakoľko rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť nielen v evidencii registra trestov, ale všeobecne v informačných systémoch verejnej správy, na základe ktorého je možné jednoznačne identifikovať fyzickú …

čl. I § 9 §
Údaje a informácie o fyzickej osobe sa v evidencii registra trestov uchovávajú sto rokov od jej narodenia. V prípade právnickej osoby sto rokov od jej zániku, to neplatí, ak sa vykoná trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku uložený právnickej osobe, vtedy sa podklad evidencie nevyraďuje. Táto právna úprava vyplýva analogicky s poukazom na zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek skutočnosti, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, má evidencia v úschovni dokumentácie týkajúca sa tejto kategórie osôb svoje opodstatnenie a význam najmä pri trestnom stíhaní organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie alebo pri dedičskom konaní. Uchovávanie, úschovu a vyraďovanie uvedených dokladov v úschovni dokumentácie zabezpečuje generálna prokuratúra v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Z evidencie registra trestov sa vyraďujú podklady súvisiace …

čl. I § 10 §
Návrh zákona priznáva právo vyžiadať odpis registra trestov len oprávneným orgánom. Nakoľko s poukazom na § 20 a 21 zákona o ochrane osobných údajov nie je možné odoprieť právo poskytovať informácie dotknutej osobe a právo na prístup k osobným údajom, bolo potrebné ponechať možnosť fyzickej alebo právnickej osobe nahliadnuť do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nakoľko výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie len o nezahladených odsúdeniach a vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať len oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti, musí mať dotknutá osoba právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do svojej vlastnej evidencie. Žiadosť o nahliadnutie do elektronickej podoby záznamov registra trestov sa podáva registru trestov písomne s tým, že sa následne žiadateľovi oznámi dátum a čas vykonania nahliadnutia. Pred nahliadnutím do elektronickej podoby záznamov registra trestov určený zamestnanec generálnej prokuratúry overí totožnosť osoby, ktorá žiada o nahliadnutie a následne vykoná zápis o výkone …

čl. I § 11 §
Ustanovuje sa vydávanie nových verejných listín. Okrem platnej právnej úpravy, ktorá upravuje vydávanie verejnej listiny výpis z registra trestov a odpis registra trestov, verejnými listinami je aj výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou v zmysle smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Toto ustanovenie reaguje na vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Európskej únie. Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú a podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred …

čl. I § 12 §
Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo v zmysle Trestného zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Keď štátny príslušník členského štátu alebo štátny príslušník tretej krajiny požiada ústredný orgán iného členského štátu o informácie o svojom zázname v registri trestov, tento ústredný orgán podá na ústredný orgán členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov, a zaradí tieto informácie a súvisiace údaje do výpisu, ktorý sa má poskytnúť dotknutej osobe. Možnosť poskytnutia takejto kompletnej informácie vyplýva z článku 6 smernice. Verejné listiny pre iné ako trestné konanie sú v zmysle navrhovanej právnej úpravy verejné listiny, ktoré budú vydané osobe na jej písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom …

čl. I § 13 §
Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry alebo na žiadosť orgánu verejnej moci, služobného úradu alebo zamestnávateľa pri výkone práce vo verejnom záujme pre potrebu iného ako trestného konania, a to napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a aj na žiadosť orgánu verejnej moci pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Uvedený právny predpis (zákon proti byrokracii) zaviedol povinnosť pre všetky orgány verejnej moci získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa …

čl. I § 14 §
V nadväznosti na zmeny zákona č. 330/2007 Z. z. vyplývajúce zo zákona č. 221/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menili a doplnili niektoré zákony bola na účel overenia bezúhonnosti a spoľahlivosti právnickej osoby upravená možnosť vydávania verejnej listiny, výpisu z registra trestov na právnickú osobu. Za výpis z registra trestov právnickej osoby sa považuje aj zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb (ďalej len „zoznam“), ktorý je zverejnený na webovom sídle generálnej prokuratúry, je možné si ho elektronicky stiahnuť vo formáte PDF, je podpísaný zaručenou pečaťou generálnej prokuratúrya opatrený časovou pečiatkou, čiže je použiteľný na právne účely v plnom rozsahu v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Uvedený zoznam právoplatne …

čl. I § 15 §
Návrh zákona upravuje nový typ verejnej listiny „Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou“, ktorej obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený, aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky pokiaľ sa jedná o trestné činy podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Zavedením tohto typu verejnej listiny Slovenská republika ako členský štát Európskej únie prijíma opatrenie potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie vymedzených trestných činov, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi a mládežou. Zabezpečí sa tak možnosť, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity, pri ktorých dochádza …

čl. I § 16 §
Ďalším novým typom verejnej listiny v navrhovanom znení zákona o registri trestov je „Špecializovaný výpis z registra trestov“, ktorého obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak ide o úmyselné trestné činy podľa vykonávacieho predpisu vydaného ministerstvom, a to po dobu 10 rokov od zahladenia odsúdenia. Žiadosť o „Špecializovaný výpis z registra trestov“ sa vydá len na žiadosť oprávneným orgánom s výnimkou možnosti vydania „Špecializovaného výpisu z registra trestov“ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Takéto oprávnenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon …

čl. I § 17 §
Podávanie žiadostí na zastupiteľskom úrade môže byť spojené s neúmerne vysokými nákladmi a časovou stratou na strane žiadateľa, najmä ak ide o veľké krajiny (napr. Austrália, Kanada) alebo ak žiadateľ pobýva v krajine, v ktorej nie je rezidentný zastupiteľský úrad Slovenskej republiky. Ako príklad uvádzame, že v Južnej Amerike sa nachádzajú celkovo iba štyri zastupiteľského úrady Slovenskej republiky (Kuba, Mexiko, Argentína a Brazília). Rovnako aj celosvetová situácia v čase prípravy tohto zákona, spôsobená pandémiou ochorenia COVID -19 ukázala, že žiadateľ nemusí mať možnosť cestovať do krajiny, v ktorej môže požiadať na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky o vydanie dokladu o bezúhonnosti. Ako príklad uvádzame situáciu, keď občan Slovenskej republiky, žijúci v Singapure, musí cestovať do Jakarty, čo bolo v dôsledku pandemickej situácie nemožné. K odseku 2 uvádzame, že pri podávaní žiadosti na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky môže nastať situácia, že zamestnanec zastupiteľského úradu ovláda jazyk, v ktorom je rodný list vystavený cudzím štátom. V takomto prípade je vyžadovanie osvedčeného prekladu zbytočné …

čl. I § 18 §
Vo výpise z registra trestov, výpise z registra trestov pre prácu s mládežou a v špecializovanom výpise z registra trestov sa neuvádzajú právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené spoločným alebo súhrnným trestom. Tieto podklady evidencie sa ukladajú v úschovni dokumentácie a poskytujú oprávneným orgánom podľa § 9. Nakoľko nie všetky oprávnené orgány majú vybudovanú integráciu na IS evidencie odsúdených osôb Generálnej prokuratúry, zákon dáva možnosť oprávneným orgánom uskutočňovať podávanie a zasielanie aj v listinnej podobe, na základe vopred zaslaného písomného oznámenia generálnej prokuratúre. Písomné oznámenie musí obsahovať presné označenie oprávneného orgánu, meno a priezvisko osoby určenej oprávneným orgánom, ktorá môže vyžiadať a prevziať výpis z registra trestov, odtlačok pečiatky pridelenej oprávneným orgánom určenej osobe a zákonný účel, na základe ktorého je orgán oprávnený žiadať výpis z registra trestov. Účel je podmienený osobitným predpisom oprávneného orgánu, čo znamená, že v písomnej žiadosti musí byť uvedené aj konkrétne ustanovenie osobitného zákona, na základe ktorého je orgán oprávnený žiadať výpis …

čl. I § 19 §
Navrhovaný typ verejnej listiny „Odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ spĺňa podmienky preukazovania bezúhonnosti pri prijímacom alebo výberovom konaní na funkciu alebo pri odvolaní z funkcie. Obsah uvedeného odpisu subsumuje nezahladené aj zahladené odsúdenia a všetky údaje o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ktoré sú upravené v osobitných zákonoch, na základe ktorých je podmienkou pri vykonávaní vybraných povolaní preukázať svoju bezúhonnosť. „Odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ je spolu so „Špecializovaným výpisom z registra trestov“ ďalšou verejnou listinou, ktorá sa vydá len na žiadosť oprávneným orgánom s výnimkou možnosti vydania štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Takéto oprávnenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva opäť z dôvodu, že orgány verejnej moci nemajú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by …

čl. I § 20 §
Aby bolo zabezpečené vydávanie odpisov registra trestov nielen na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu, ale i na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný predpis v zmysle navrhovaného znenia zákona o registri trestov, je potrebné upraviť delenú účinnosť § 20 ods. 1. Tento odsek nadobudne účinnosť od 1. januára 2026, kedy sa odpis registra trestov bude poskytovať výlučne len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu. V odpise registra trestov sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce …

čl. I § 21 §
Navrhované ustanovenie vymenúva oprávnené orgány, ktorým sa vydáva odpis registra trestov. Na účel plnenia úloh obrany a bezpečnosti štátu sa medzi oprávnené orgány doplnil aj Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý v zákone č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov absentoval. Vydávanie odpisu registra trestov pre oprávnený orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže je potrebný za účelom určovania prognózy rizikového správania a určenia resocializačnej prognózy odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody (riziko úteku, riziko násilného správania voči odsúdeným, voči príslušníkom zboru, voči zamestnancom zboru a voči sebe samému) má zásadný vplyv na pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného. Pri predikcii rizika protiprávneho správania osoby a hodnotení osoby odsúdeného (napríklad aj v prípade hodnotenia odsúdených pri určovaní resocializačnej prognózy) sa vychádza z kriminologického poňatia recidívy.

čl. I § 22 §
Údaje o odtlačkoch prstov sú údaje týkajúce sa plochých a odvaľovaných odtlačkov všetkých prstov danej osoby a vyobrazenie tváre je digitálne vyobrazenie tváre osoby. Údaje o odtlačkoch prstov musia spĺňať technické špecifikácie na kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov stanovené vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou EÚ. Referenčné číslo údajov o odtlačkoch prstov odsúdenej osoby musí obsahovať kód odsudzujúceho členského štátu. Každé, aj opakovane zosnímané odtlačky prstov majú vždy pridelený samostatný jedinečný identifikátor. Tento sa k osobe priraďuje vždy ku konkrétnemu konaniu. S cieľom predísť možnej zámene medzi identifikátorom biometrických údajov pre trestné konanie a iné ako trestné konanie bol na účely tohto zákona definovaný jednoznačný identifikátor biometrických údajov s odkazom na čl. 5 bod druhý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816. Na účely pre iné ako trestné konanie sa používa pojem evidenčné číslo biometrických údajov (viď napr. § 23 ods. 7). Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na …

čl. I § 23 §
Ustanovenie § 23 sa uplatňuje na spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené a vzťahuje sa aj na občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a boli odsúdení v členských štátoch. Štátny príslušník tretej krajiny je osoba, ktorá nie je občanom Európskej Únie a nemá štátnu príslušnosť členského štátu. Štátny príslušník tretej krajiny je aj osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa. Ak má občan Európskej Únie aj štátnu príslušnosť tretej krajiny, je považovaný za štátneho príslušníka tretej krajiny. Verejné listiny, ktoré sa vydajú štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, sú taxatívne vymenované v odseku 2. Možnosť žiadať špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva z dôvodu, že nie všetky orgány verejnej moci majú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom …

čl. I § 24 §
Navrhované znenie, obdobne ako platná právna úprava, vychádza z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Články 4 a 5 uvedeného rámcového rozhodnutia stanovujú povinnosť ústredného orgánu pre výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie odsudzujúceho členského štátu Európskej únie informovať ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie, ktoré fungujú ako ústredné orgány pre výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie o odsúdení ich štátnych príslušníkov, čím definujú členský štát Európskej únie, ktorého je odsúdená osoba štátnym občanom, ako subjekt centrálnej evidencie a poskytovania informácií o odsúdeniach svojich občanov na základe žiadostí iných členských štátov Európskej únie. Na základe praxe je z vyššie uvedenej informačnej povinnosti vyňatá povinnosť výmeny informácií o právnických osobách, pretože na tieto sa rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV nevzťahuje. Orgánom zodpovedným za realizáciu výmeny informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach o slovenských občanoch ako aj za poskytovanie informácií o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach týkajúcich sa štátnych príslušníkov iných členských štátov Európskej únie, ktoré boli …

čl. I § 25 §
Z Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 550/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva pre zmluvné strany, Slovenskú republiku nevynímajúc, záväzok poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany. Generálnej prokuratúre sa prostredníctvom návrhu zákona zveruje kompetencia orgánu oprávneného na zasielanie žiadostí o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie pre účely trestného konania voči jeho občanovi alebo iné účely v súvislosti s plnením úloh stanovených zákonom, prípadne na žiadosť dotknutej osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu. Na základe skúseností z praxe sa z oprávnenia žiadať informácie vynímajú údaje o právnických osobách, nakoľko na výmenu informácií o odsúdeniach a súvisiacich rozhodnutiach primárne slúži systém ECRIS, ktorý nie je určený na výmenu údajov o právnických osobách. V zmysle …

čl. I § 26 §
Na základe požiadaviek vyplývajúcich z čl. 7 a 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV sa bude v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 návrhu zákona zabezpečovať zasielanie informácií z registra trestov vyplývajúcich primárne z nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu ako členského štátu Európskej únie v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, príp. iného štátu ako členského štátu Európskej únie (§ 26 ods. 4, veta za bodkočiarkou, § 26 ods. 5). Výnimku budú tvoriť iba informácie vyžadované na účely trestného konania, obsahom ktorých budú informácie o každom právoplatnom odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, o priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia, ako aj údaje o zahladených odsúdeniach a taktiež aj prípady výpisov z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, v rámci ktorých sa budú uvádzať aj zahladené odsúdenia súvisiace …

čl. I § 27 §
V registri trestov sú sústredené informácie za celú dobu jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Zabezpečuje sa tak kontinuita s predošlou právnou úpravou pri stanovení zákonného rámca na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti sa ustanovuje právna fikcia, že niektoré druhy odsúdení občanov Slovenskej republiky budú považované za odsúdenia súdmi Slovenskej republiky, pričom ako rozlišovacie kritérium na uplatnenie danej fikcie bude slúžiť účel odsúdenia. Uvedené tak bude možné aplikovať jedine v prípadoch, ak bolo registru trestov doručené odsúdenie občana Slovenskej republiky na účel ochrany a bezpečnosti štátu alebo na účel osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby. V nadväznosti na zmenu v zákone o sídlach a obvodoch súdov sa zavádza nový inštitút, podľa ktorého bude možné tak zo strany občana, ako aj zo strany generálnej prokuratúry podať podnet na …

čl. I § 28 §
V súlade s požiadavkou právnej istoty sa výslovne deklaruje, že poskytnutie verejnej listiny, pokiaľ je táto vystavená na účel odlišný od trestného konania, podľa návrhu zákona podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Vyhotovenie viacjazyčného štandardného formulára a osvedčenie verejnej listiny vydanej na použitie v cudzine sú súčasťou správnej agendy a ako také nepredstavujú úkony, ktoré vykonáva generálna prokuratúra v rámci svojich primárnych kompetencií, a preto je potrebné vyhotovovanie týchto výstupov podriadiť pod právny režim zákona o správnych poplatkoch ako úkony registra trestov, za ktoré sa platia správne poplatky v zmysle sadzobníka. Predmetné poplatkové povinnosti sa pritom nebudú vzťahovať na vybrané orgány s výnimkou poskytnutia výstupov za účelom preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti pre niektoré orgány vykonávajúce prijímacie alebo výberové konanie na funkciu alebo pre niektoré orgány, ktoré navrhujú odvolanie z funkcie. V návrhu zákona sa taktiež výslovne deklaruje možnosť, aby boli trestné listy, správy a oznámenia súdov a takisto správy a …

čl. I § 29 §
Ide o ustanovenie obsahujúce splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.

čl. I § 30 §
Dňom účinnosti 1. januára 2026 sa bude odpis registra trestov poskytovať výlučne na účely trestného konania a na plnenie úloh obrany a bezpečnosti štátu. Na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti podľa osobitných zákonov sa v zmysle § 21 bude vydávať „odpis registra trestov pre vybrané povolania“ a „špecializovaný výpis z registra trestov“. Ustanovenie § 21 explicitne vymenúva orgány, ktoré sú oprávnené žiadať tieto verejné listiny, a to vždy s poukazom na osobitný predpis daného oprávneného orgánu. Ustanovenie § 30 stratí účinnosť 31. decembra 2025, a to z dôvodu vyriešenia kolízie doterajšej a novej právnej úpravy. Nakoľko bude potrebné upraviť informačný systém evidencie odsúdených osôb, upraviť osobitné právne predpisy s poukazom na vydávanie nových typov verejných listín, bolo nutné prispôsobiť účinnosť tohto ustanovenia tak, aby bolo možné poskytovať službu vydávania výpisov a odpisov registra trestov pre všetky dotknuté subjekty. S poukazom na stratu účinnosti ustanovenia § 20 je upravené nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 21 od 1. januára 2026. Dňom účinnosti § …

čl. I § 31 §
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných aktov Európskej únie.

čl. I § 32 §
Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zároveň zrušuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 206 ods. 7)
Na účely čiastočnej implementácie nariadenia sa do Trestného poriadku zavádza povinnosť orgánov činných v trestnom konaní odobrať daktyloskopické odtlačky prstov osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prípadne osobám s dvojakým občianstvom, voči ktorým bolo vznesené obvinenie, pre účely ich identifikácie. Uvedené predpokladá článok 5 nariadenia, a to s cieľom identifikácie odsúdeného v systéme ECRIS-TCN. Identifikátor odtlačkov prstov bude uložený v Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, pričom v prípade zastavenia trestného konania bude vymazaný a odstránený z databázy.

čl. II bod 2 (§ 488a ods. 2)
Návrh zákona reaguje na skutočnosť, že len minimum členských štátov Európskej únie je schopných prostredníctvom komunikácie ústredných orgánov registrov trestov zabezpečiť aj samotné rozsudky, ktoré sú nevyhnutné na plnohodnotné zohľadnenie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie v novom trestnom konaní. V zásade ide, ako ukázala prax, o extenzívnu transpozíciu čl. 4 ods. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SV, ktorá spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Zmyslom tohto ustanovenia rámcového rozhodnutia je poskytnúť možnosť ústredným orgánom registrov trestov na zabezpečenie informácií, v prípade pochybností o ich zápise cez systém ECRIS. Návrh zákona v § 24 ods. 8 toto oprávnenie registra trestov na uvedený účel jasne vymedzuje. Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie je postup, ktorý vykonávajú všetky justičné orgány v konkrétnom trestnom konaní. Základnými, rozhodujúcimi údajmi sú informácie získané cez systém ECRIS. V prípade potreby zadováženia samotného rozsudku (napr. v prípade postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona ide o povinnosť) je teda potrebné postupovať štandardnými nástrojmi justičnej spolupráce, ktorým je …

čl. III
Prokuratúra má svoje postavenie upravené v Ústave Slovenskej republiky a zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Je nesporné, že jej postavenie, pôsobnosť a právomoci sú odlišné od postavenia súdov a orgánov štátnej správy súdov. Pokiaľ má prokuratúra zverenú zákonnú právomoc, v rámci ktorej vystupuje ako správny orgán v konaní a rozhodovaní o vrátení poplatku alebo preplatku, prokuratúra ako správny orgán v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)). Z uvedeného dôvodu by sa na konania vo veci poplatku za výpis z registra trestov, ako aj na konanie a rozhodovanie o vrátení poplatku alebo preplatku mal vzťahovať správny poriadok a nie Civilný sporový poriadok.

čl. IV
Sadzobník správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov obsahuje Poznámku k položke 3, podľa ktorej „Poplatok podľa 2. bodu sa vyberá podľa zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov“. Vzhľadom na to, že zákon č. 311/1999 Z. z. bol prijatím zákona č. 330/2007 Z. z. zrušený a aj tento zákon sa navrhuje zrušiť prijatím predkladaného návrhu zákona, upravuje sa aj táto skutočnosť priamo v sadzobníku správnych poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona predpokladá okrem výpisu z registra trestov aj podávanie žiadosti o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania, je potrebné uvedenú skutočnosť premietnuť aj do Sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), v ktorom je podľa …

čl. V

čl. V bod 1 (§ 3 ods. 1)
Cieľom právnej úpravy je potvrdenie aplikačnej praxe pri poskytovaní súčinnosti tretích osôb Národnej banke Slovenska a odstránenie interpretačných pochybností pri priebežnom poskytovaní výstupov od tretích osôb (napr. Generálnej prokuratúry), a to aj opakovane, pri výkone dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Najmä sa zdôrazňuje oprávnenie Národnej banky Slovenska získavať od Generálnej prokuratúry výpisy alebo odpisy registra trestov nielen v rámci konaní, ale aj v rámci výkonu dohľadu na diaľku alebo dohľadu na mieste zameraného na kontrolu nepretržitého dodržiavania podmienky bezúhonnosti osôb (resp. v zmysle niektorých právnych predpisov z oblasti finančného trhu označovanej ako „dôveryhodnosti“) dohliadanými subjektami.

čl. V bod 2 (§ 3 ods. 2)
Cieľom úprav navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu a predchádzať interpretačným nedorozumeniam pri získavaní výpisov alebo odpisov z registra trestov elektronicky pri preukazovaní podmienok alebo požiadaviek týkajúcich sa bezúhonnosti osôb, ktorých označenie sa pojmologicky líši v osobitných predpisoch spadajúcich pod dohľad Národnej banky Slovenska (napr. dôveryhodnosť podľa ustanovenia § 7 ods. 15 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o bankách) a bezúhonnosť podľa ustanovenia § 20a ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o spotrebiteľských úveroch), slovne špecifikovať právomoc, na základe ktorej Národnej banke Slovenska vzniká mandát na ich získavanie tak, aby korešpondoval s paragrafovým znením zákona o bankách a boli tam zahrnuté všetky úlohy Národnej banky Slovenska v rámci dohľadu, čím sa zabezpečí aj súlad s mandátom Národnej banky Slovenska uvedeným v zákone o registri …

čl. V bod 3 až 5 (§ 16 ods. 3, § 17 ods. 8 a § 36 ods. 4)
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením odseku 2 do § 3.

čl. VI
V súvislosti s navrhovaným § 22 ods. 4 v Čl. I. je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu v § 39 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby bolo jednoznačné, že bezúhonnosť na účel zápisu do zoznamu žiadateľov sa preukazuje odpisom registra trestov.

čl. VII

čl. VII bod 1 (§ 13 ods. 3)
Dochádza k zmene súčasného stavu, kedy osoba preukazujúca svoju bezúhonnosť, je povinná, ak sa v posledných desiatich rokoch zdržiavala viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky, predkladať predpísaný doklad a tento musí opätovne predkladať, napr. podľa § 29 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti každé dva roky aj v tom prípade, ak by nenastali okolnosti, za ktorých by bolo potrebné požadovaný doklad predkladať. Uvedené považujeme za nadbytočné a z tohto dôvodu sa bude opätovne predkladať požadovaný doklad iba v tom prípade, ak by sa osoba preukazujúca svoju bezúhonnosť opätovne zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov.

čl. VII bod 2 (§ 13 ods. 4)
Ukladá sa povinnosť fyzickej osobe pri preukazovaní jej bezúhonnosti poskytnúť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) alebo krajskému riaditeľstvu potrebné údaje na vyžiadanie odpisu registra trestov. Taktiež sa upravuje postup ministerstva vnútra a krajského riaditeľstva pri vyžiadaní odpisu registra trestov. Navrhované zmeny vyplynuli zo zmeny v § 45, podľa ktorej nebude uchádzač o zamestnanie preukazovať svoju bezúhonnosť zamestnávateľovi, ale preverovať ju bude ministerstvo vnútra alebo krajské riaditeľstvo.

čl. VII bod 3 až 6, 10 a 11 (§ 19 ods. 8 písm. b), § 22 ods. 2 písm. a), § 22a o
Výslovne sa uvádza, ktorých konkrétnych dokladov a čestných vyhlásení sa uvedené povinnosti týkajú. Uvedené doklady sa predkladajú len v prípade, keď sa osoba zdržiavala za posledných desať rokov nepretržite viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky.

čl. VII bod 7 (§ 24 ods. 4)
Uvedeným návrhom sa zohľadňuje predchádzajúca pripomienka o predkladaní dokladov. Napríklad v § 29 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti je uvedená opakujúca sa povinnosť predkladania dokladu, ktorá sa vypustí odkazom na § 13 ods. 3 tretiu vetu.

čl. VII bod 8 (§ 45 a § 46)
§ 45 Navrhované znenie § 45 je odôvodnené súčasným znením § 13 ods. 3 druhej vety zákona o súkromnej bezpečnosti a navrhovaným znením § 13 ods. 3 tretej vety, v ktorom sa už upravuje predkladanie dokladu a čestného vyhlásenia v prípade, ak sa osoba zdržiavala posledných desať rokov viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky. § 46 Prevádzkovateľ poučí uchádzača o zamestnanie, že môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná, spoľahlivá a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich zákon o súkromnej bezpečnosti vyžaduje, o čom vyhotoví písomný záznam, ktorý uchádzač o zamestnanie podpíše. Zároveň je uchádzač o zamestnanie povinný oznámiť prevádzkovateľovi všetky skutočnosti potrebné na posúdenie jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti. Zamestnancovi sa ukladá povinnosť písomne oznámiť prevádzkovateľovi v určenej lehote každú zmenu súvisiacu s jeho bezúhonnosťou a spoľahlivosťou.

čl. VII bod 9 (§ 47)
Rozširuje sa povinnosť uschovávať písomnosti o nové písomnosti uvedené v § 46 ods. 1 až 3.

čl. VII bod 12 (§ 92 ods. 1 písm. c))
Konkretizujú sa dôvody pre ktoré sa môže zamestnanec dopustiť priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti v súvislosti s preukazovaním jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti.

čl. VII bod 13
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením špecializovaného výpisu z registra trestov, ktorý nahradí odpis z registra trestov.

čl. VIII
Pri zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť čl. I § 11 ods. 1 písm. b) až d, § 12 ods. 5 písm. d), § 15, § 16, § 19, § 20 ods. 1, § 21 ods. 3 až 6, § 23,§ 26 ods. 1 písm. a) až c) a čl. VII bodu 13, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2026 je odôvodnená potrebou upraviť informačný systém evidencie odsúdených osôb a upraviť osobitné právne predpisy s poukazom na vydávanie nových typov verejných listín. V Bratislave, 22. februára 2023 Eduard Heger, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Viliam Karas, v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. XI
S cieľom vytvoriť podmienky na efektívnu ochranu budov a miest vo vzťahu k zasadnutiam a pojednávaniam Ústavného súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky pred činnosťou bezpilotného lietadla, ktorá predstavuje bezpečnostné riziko, sa ustanovuje zákaz činnosti bezpilotného lietadla v priestore nad budovami Ústavného súdu Slovenskej republiky, nad budovami Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a nad miestami, kde Ústavného súdu Slovenskej republiky pravidelne pojednáva alebo zasadá. Uvedený zákaz sa nebude vzťahovať na činnosti vykonávané so súhlasom vedúceho Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a na činnosti uskutočňované lietadlami v policajných službách, lietadlami vo vojenských službách a lietadlami v colných službách a na lietadlá, ktoré vykonávajú lety v štátnom záujme. Vzhľadom oprávnenie Policajného zboru pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb môže Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky ňou obstarané technické zariadenia alebo systémy na detekciu bezpilotného leteckého systému a na prerušenie činnosti bezpilotného lietadla poskytnúť do užívania Policajnému zboru.

čl. XVII [novela zákona č. 192/2023 Z. z.]

čl. XVII bod 1 [§ 16 ods. 2] §
Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na opravu nesprávnosti uvedeného vnútorného odkazu.

čl. XVII bod 2 [§ 21 ods. 5 písm. k)] §
Z dôvodu zmeny v zákone č. 192/2023 Z. z. účinnej od 1. januára 2026 sa navrhuje doplniť oprávnenie pre Ministerstvo financií SR ako orgán auditu získať špecializovaný výpis z registra trestov pre účely overenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku podľa osobitných predpisov (zákona č. 292/2014 Z. z. a zákona č. 121/2022 Z. z.) z dôvodu predchádzania uplatnenia finančných opráv v prípadoch neoverenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku. To znamená, že počas výkonu auditov bude MF SR oprávnené získať špecializovaný výpis z registra trestov.

čl. III
(zákon č. 192/2023 Z. z.) Novelizácia zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nevyhnutná z dôvodu posunutia termínu začatia prevádzky systému ECRIS-TCN, ktorý bol pôvodne zo strany Európskej komisie naplánovaný na 1. januára 2026, čomu zodpovedá aj pôvodné nastavenie účinnosti novelizovaného zákona. Podľa čl. 35 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 135, 22. 5. 2019) Európska komisia rozhoduje o dátume začatia prevádzky systému ECRIS-TCN. Podľa čl. 35 ods. 5 citovaného nariadenia Európska komisia svoje rozhodnutie uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Berúc do úvahy tento mechanizmus určovania momentu začatia prevádzky systému ECRIS-TCN prekladateľ volí techniku, podľa ktorej …