Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/26/2022 2022200058 15. 04. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200058.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom: C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, podnikajúci ako A. B. – GAGAKO-STAV, s miestom podnikania G. XXX/XX, XXX XX E. F., IČO: 32 322 127, zastúpený: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102633065/2021 zo dňa 28.12.2021, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101538644/2021 zo dňa 20.08.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019. 2. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané reálne dodanie predmetu faktúr vystavených spoločnosťou MALEUS Corporation s.r.o. a spoločnosťou MALEUS events s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období. Správca dane zistil, že si žalobca uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítanie dane (i) vo výške XX.XXX,XX eur na základe faktúr vystavených spoločnosťou H. I. F. za nákup stavebného materiálu a (ii) vo výške XX.XXX,XX eur na základe faktúr vystavených spoločnosťou MALEUS events s.r.o., a to taktiež za nákup stavebného materiálu. 3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102633065/2021 zo dňa 28.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Mal za to, že ak nie sú splnené stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle hmotnoprávneho predpisu, právo toto odpočítanie neuznať je jednoznačné, nespochybniteľné a neodporovateľné. Žalovaný uviedol, že
žalobca ohľadom spolupráce so spoločnosťou MALEUS Corporation s.r.o. a spoločnosťou MALEUS events s.r.o. neuviedol žiadne relevantné informácie; k osobám konateľov týchto spoločností sa vôbec nevyjadril. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 15.03.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že (i) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a (ii) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 6. Vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej videl žalobca v troch oblastiach: (i) odňatie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), (ii) odňatie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a (iii) absencia obligatórnych náležitostí protokolu vymedzených v § 47 daňového poriadku. 7. Odňatie práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku žalobca videl v tom, že správca dane zaslal žalobcovi dokument: oboznámenie s kontrolnými zisteniami, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.09.2020, pričom po jeho doručení žalobca požiadal o predĺženie lehoty. Žalobca uviedol, že po podaní žiadosti o predĺženie lehoty správca dane zmätočne uviedol, že žalobca podal žiadosť o predĺženie lehoty a súčasne odkázal na list zo dňa 15.04.2020, ktorým bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov a vo vzťahu ku ktorej správca dane akceptoval predĺženie lehoty. Následne dňa 05.10.2020 správca dane oznámil, že nežiadal o predloženie dokladov, ale len oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami. Následne správca dane vydal dňa 14.10.2020 protokol z daňovej kontroly. 8. Žalobca poukázal, že zákonným spôsobom požiadal o predĺženie lehoty, táto nebola vyhodnotená, a preto mal za to, že bola predĺžená. Napriek skutočnosti, že lehota na podanie vyjadrenia k oboznámeniu s kontrolnými zisteniami ešte neuplynula, správca dane vydal dňa 14.10.2020 protokol – vydal ho v čase, kedy žalobcovi plynula lehota na podanie vyjadrenia k oboznámeniu, čím došlo k odňatiu práva žalobcu zakotveného v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Daný postup má za následok nezákonnosť protokolu, čím tento dôkaz nadobudol charakter nezákonného dôkazu a ako taký nemôže byť podkladom rozhodnutia. 9. K odňatiu práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku žalobca uviedol, že dňa 08.10.2020 podal návrh na vykonanie dôkazov, tento návrh bol prednesený v rámci daňovej kontroly, a preto závery finančných orgánov ohľadom toho, že sa jednalo o účelové konania, považuje žalobca za nesprávne. Vedomé nevykonanie dôkazov zo strany správcu dane, ako aj vágne odôvodnenie tohto postupu, spôsobilo nezákonnosť protokolu, čím tento dôkaz nadobudol charakter nezákonného dôkazu a ako taký nemôže byť podkladom rozhodnutia. 10. Žalobca namietol absenciu náležitostí protokolu tak, ako to predpokladá § 47 daňového poriadku, pretože tento neobsahuje vyjadrenia žalobcu ako daňového subjektu – absentuje tak náležitosť podľa § 47 písm. i) daňového poriadku. Protokol je tak nezákonným dôkazom, ktorý nemôže slúžiť ako zákonný podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí. 11. Žalobca ďalej namietol aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže odôvodnenie nie je presvedčivé vo vzťahu k samotnému výroku. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie síce pozostáva zo 16 strán, ale žalovaný sa venuje opisu priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a to výlučne v časti skutkových zistení, pričom žalovaný sa nevenoval námietkam žalobcu. Žalobca tak mal za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.05.2022, pričom odmietol všetky žalobné body ako neodôvodnené. Žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo upreté jeho právo vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, pretože vo výzve zo dňa 15.04.2020 o. i. upozornil žalobcu na uplatnenie tohto práva, pričom správca dane vyjadrenia žalobcu v priebehu daňovej kontroly uviedol v protokole, zaoberal sa nimi a zaujal k nim stanovisko. Protokol tak obsahoval všetky obligatórne náležitosti, a teda aj žalobcom namietané skutočnosti. 13. K námietke ohľadom porušenia § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom podaní navrhol vykonanie výsluchu osoby B. J., ktorá mala vystupovať ako obchodný zástupca oboch deklarovaných dodávateľov, túto však bližšie neidentifikoval a ani nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorých bola táto osoba oprávnená vystupovať ako ich obchodný zástupca a súčasne požiadal o vykonanie miestneho dožiadania u deklarovaných dodávateľov. Správca dane sa uvedeným v protokole vysporiadal tak, že v prípade danej osoby je dôkazné bremeno na žalobcovi, pretože sa uplatňuje prejednávacia zásada a vo vzťahu k dožiadaniu správca dane uviedol, že boli vykonané úkony potrebné na preverenie rozhodných skutočností vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom, avšak neúspešne. Následne žalobca predložil dňa 08.10.2020 návrh na výsluch svedkov – p. H. a p. B., ktorých výsluch bol vykonaný vo vyrubovacom konaní. Žalovaný pripomenul, že dôvodom vydania napadnutých rozhodnutí bolo, že neuniesol dôkazné bremeno za účelom splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 22.02.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Duplikou zo dňa 04.04.2023 zotrval na svojej argumentácii aj žalovaný. 15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-14S/26/2022. 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol. 18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 15.04.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
22. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 23. Podľa prvej vety § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). 24. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 25. Podľa § 47 ods. 1 daňového poriadku, protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 26. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 v sume X.XXX,XX eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Správny súd prvotne konštatuje, že žalobca nenamietol nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a preto sa uvedenou skutočnosťou (teda hmotnoprávnymi podmienkami odpočtu DPH) nezaoberal. K námietke žalobcu ohľadom porušenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku 27. Žalobca namietol, že bolo porušené jeho právo, vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, a teda, že daňový subjekt má právo sa v priebehu daňovej kontroly vyjadrovať k správcom dane zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedeného jeho vyjadrenia k nim. Žalobca namietol, že mu dňa 30.09.2020 síce bolo doručené oboznámenie sa s kontrolnými zisteniami, požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak správca dane vydal dňa 14.10.2020 protokol z daňovej kontroly, a to v čase, kedy mu neuplynula lehota na vyjadrenie sa k oboznámeniu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 28. Čo sa týka § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, správny súd odkazuje na už ustálenú judikatúru kasačného súdu (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/97/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo 2Sfk/117/2022 zo dňa 29.02.2024), ktorá uvádza, že právo kontrolovaných daňových subjektov podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku (právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam) môže byť realizované kedykoľvek, a to i bez osobitnej výzvy správcu dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane napr. výzvou zo dňa 15.04.2020, doručenou žalobcovi dňa 22.04.2020, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, pričom ho zároveň poučil aj o jeho práve podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a žalobca sa k tejto výzve vyjadril podaním zo dňa 30.04.2020; ďalej aj podaním žalobcu zo dňa 27.05.2020. Žalobca tak mal možnosť sa v rámci daňovej kontroly vyjadriť, pričom uplatnenie tohto práva nemožno výlučne viazať iba na dokument – oboznámenie s kontrolnými zisteniami zo dňa 18.09.2020, ako to nesprávne uvádza žalobca v žalobe. Jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku je uplatniteľné v rámci celého výkonu daňovej kontroly, pričom nie je naviazané na konkrétny úkon / výzvu správcu dane.
29. Súčasne je potrebné uviesť, že sa nejedná o porušenie práv žalobcu, ak správca dane vydal protokol bez toho, aby „vyčkal“ na vyjadrenie žalobcu k oboznámeniu sa s kontrolnými zisteniami. K danému správny súd odkazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/57/2018 zo dňa 28.04.2020), ktorý uviedol: „40. Krajský súd preto nepochybil, ak nevyhodnotil uvedené porušenie povinnosti správcu dane pri vyhotovení protokolu bez vyčkania na vyjadrenie ako podstatné porušenie daňových predpisov, ktoré by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania či zákonnosť samotných rozhodnutí. Potom, ak správca dane vyhotovil protokol počas lehoty na vyjadrenie k oboznámeniu, právo sťažovateľa na vyjadrenie mu nebolo týmto upreté, a navyše sťažovateľ ho však nevyužil (sťažovateľ nepodal vyjadrenie vôbec). 46. Kasačný súd dospel na základe vyššie uvedeného rovnako ako krajský súd k záveru, že sťažovateľom namietané skutočnosti nepredstavujú podstatné porušenie ustanovení o konaní pred daňovými orgánmi, ktoré by zasiahli do subjektívnych práv sťažovateľa. Sťažovateľovi nebola odňatá možnosť riadne konať pred daňovými orgánmi. Sťažovateľ mohol v priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy, ktoré pri daňovej kontrole z dôvodu predčasného vydania protokolu nemohol navrhnúť, čo však neurobil.“ 30. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom zároveň konštatuje, že žalobca bol oprávnený sa vyjadriť aj k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 14.10.2020, teda mohol realizovať svoje procesné práva, pričom k protokolu sa vyjadril podaním zo dňa 30.11.2020. K porušeniu procesných práv žalobcu upravených v § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku tak nedošlo. K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku 31. Žalobca namietol, že zo strany správcu dane mu bolo znemožnené jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správy súd ako nedôvodnú. 32. Správny súd odkazuje na argumentáciu, uvedenú vyššie, pričom správny súd znova uvádza, že právo daňového subjektu, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, nie je naviazané na výzvu / úkon správcu dane, pričom je limitované výlučne ukončením daňovej kontroly. Ako to spomenul správny súd vyššie, výzvou zo dňa 15.04.2020, doručenou žalobcovi dňa 22.04.2020, vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov, pričom žalobca sa k tejto výzve vyjadril podaním zo dňa 30.04.2020; ďalej podaním zo dňa 27.05.2020, pričom v podaní zo dňa 27.05.2020 žalobca aj podal návrh na vykonanie dôkazov. Nemožno tak konštatovať porušenie procesných práv žalobcu. Z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia zároveň logicky vyplývajú myšlienkové pochody finančných orgánov vo vzťahu k navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu – vo vzťahu k ich vykonaniu / nevykonaniu. K námietke žalobcu ohľadom absencie náležitostí v protokole z daňovej kontroly 33. Žalobca ďalej namietol, že protokol z daňovej kontroly je v rozpore s § 47 písm. i) daňového poriadku – tento neobsahoval vyjadrenia daňového subjektu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 34. Správny súd konštatuje, že podľa § 47 písm. i) daňového poriadku protokol musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, pričom ako to správny súd uviedol už vyššie, právo kontrolovaných daňových subjektov podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku (právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam) môže byť realizované kedykoľvek, a to i bez osobitnej výzvy správcu dane, pričom žalobca uvedené znova viaže výlučne len na jeho vyjadrenie k oboznámeniu sa s kontrolnými zisteniami zo dňa 18.09.2020, ktoré z dôvodu, že ho žalobca podal po vyhotovení protokolu, nie je v protokole obsiahnuté. Správny súd preskúmal protokol, pričom tento obsahuje vyjadrenia žalobcu – napr. na strane 8 alebo strane 17, a preto nemožno konštatovať, že by protokol neobsahoval náležitosti tak, ako to predpokladá daňový poriadok. 35. Na okraj správny súd súčasne uvádza, že aj prípadná absencia niektorých náležitostí v protokole nespôsobuje automaticky nezákonnosť tohto podkladu, a teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Správny súd konštatuje, že skončenie daňovej kontroly nie je naviazané na absenciu náležitostí podľa § 47 daňového poriadku. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku sa na skončenie daňovej kontroly vyžaduje len splnenie náležitostí podľa § 46 ods. 8 prvej vety pred bodkočiarkou, pričom tieto náležitosti predmetný protokol obsahuje (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/40/2019 zo dňa 31.01.2022) – protokol tak musí obsahovať výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov, čo protokol v prípade žalobcu obsahuje. K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia 36. Posledne žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom mal za to, že toto je v rozpore s § 63 ods. 2 a ods. 5 daňového poriadku. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 37. V prvom rade správny súd uvádza, že daná žalobná námietka je všeobecná. Žalobca len odkázal na § 63 ods. 2 a ods. 5 daňového poriadku, pričom konkrétne neuviedol, v čom vidí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Len odkaz na to, že napadnuté rozhodnutie má 16 strán, v rámci ktorých sa žalovaný venoval opisu priebehu daňovej kontroly, a žalovaný sa nevenoval odvolacími námietkami, neobstojí. Žalobca neuviedol, akým konkrétnym odvolacím námietkam sa žalovaný nevenoval, v čom došlo k nedostatočnému vysporiadaniu. 38. Správny súd k danému poukazuje na to, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). 39. Správny súd tak po oboznámení sa so žalobou, napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom nezistil dôvod k tomu, aby zrušil napadnuté rozhodnutia. Námietky žalobcu neboli podľa názoru správneho súdu spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy a súčasne správny súd nevzhliadol ani žiadne také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo dôvody na vyhlásenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).