{"guid": "8443cb4e-5afa-40aa-a0ef-b4112d8a2f0c:0d37102c-1cb2-42f1-9fb4-8199c5ac4bf1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2", "spisova_znacka": "BA-1S/267/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/267/2019 z 16. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. mája 2025, sp. zn. BA-1S/267/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2", "identifikacne_cislo": "1019201672", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2025-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/220", "nazov": "zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/220-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/264", "nazov": "zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/264-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2024/157", "nazov": "predpis č. 157/2024 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/157-2024"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d37102c-1cb2-42f1-9fb4-8199c5ac4bf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/267/2019\n1019201672\n16. 05. 2025\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Slovenská\ntelevízia a rozhlas, Mlynská dolina, Bratislava – mestská časť Karlova Ves, 845 45 Bratislava, IČO 56\n398 255, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, č. RL/27/2019 zo dňa 11.09.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Podľa 227 ods. 5 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „zákon č. 264/2022 Z. z.“) tam, kde sa vo všeobecne\nzáväzných právnych predpisoch používa pojem „Rada pre vysielanie a retransmisiu“ sa rozumie „Rada\npre mediálne služby“. Podľa § 244 bod 1 zákona č. 264/2022 Z. z. zrušuje sa zákon č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“). Zákon č.\n264/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 01.08.2022.\n2. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých\nzákonov Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti\ntohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym\nnástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti\ntohto zákona. Zákon č. 157/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 01.07.2024.\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n3. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu (dnes\nRada pre mediálne služby) (ďalej len „žalovaný“) č. RL/27/2019 zo dňa 11.09.2019 vydané v rámci\nsprávneho konania č. 1035/SKO/2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 71\nzákona č. 308/2000 Z. z. rozhodol, že vysielateľ Rozhlas a televízia Slovenska (dnes Slovenská televízia\na rozhlas) (ďalej len „vysielateľ“ alebo „žalobca“) porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a)\nzákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 03.02.2019 v čase od cca 13:03 hod. odvysielal na televíznej\nprogramovej službe Jednotka program Občan za dverami a v rámci neho príspevok Zdravie, s. r. o.,\nčím došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci tejto programovej\nslužby, keďže nesprostredkoval problematiku zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike vo\nsvojej programovej službe v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z pohľadu\n\nzdravotných poisťovní, za čo mu bola uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.\nsankcia – upozornenie na porušenie zákona.\nII. Priebeh administratívneho konania\n4. Správne konanie vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. bolo\nzačaté na základe oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 17.04.2019, ktoré bolo vysielateľovi\ndoručené 10.05.2019. K porušeniu zákona malo dôjsť v súvislosti s tým, že dňa 03.02.2019 v čase\nod cca 13:03 hod. odvysielal vysielateľ na televíznej programovej službe Jednotka program Občan za\ndverami a v rámci neho príspevok Zdravie, s. r. o., čím mohlo prísť k nezabezpečeniu všestrannosti a\nnázorovej plurality informácií v rámci vysielanej programovej služby. Súčasťou oznámenia bola aj príloha\ns prepisom, resp. popisom skutkového stavu k správnemu konaniu. Vysielateľ sa k oznámeniu vyjadril v\npodobe dvoch vyjadrení, a to v máji 2019 a v júni 2019. Následne na to žalovaný vydal vo veci napadnuté\nrozhodnutie.\n5. Po vymedzení popisu skutkového stavu, ktorý spočíval v prepise príspevku Zdravie, s. r. o., žalovaný\npoukázal na § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. a skonštatoval, že toto ustanovenie je právnym\nprostriedkom ochrany spoločnosti od presadzovania jednej ideológie alebo poskytovania priestoru na\nprezentovanie názorov iba určitej skupiny ľudí vo vysielaní televíznych a rozhlasových služieb. Ide\no všeobecné ustanovenie, ktoré sa týka programovej služby ako celku. V užšom zmysle možno z\ndaného ustanovenia vyvodiť aj záver, že jednostranným názorom, komentárom, popisom či čiastočným\ninformáciám uvedeným v programoch, ktoré nespadajú pod § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.\nmá vysielateľ povinnosť poskytnúť divákovi aj názor odlišný, v prípade, ak ide o spor, resp. konflikt medzi\ndotknutými stranami, sprostredkovať postoj dotknutej strany. Takýto odlišný názor nemusí byť uvedený\nv rámci toho istého programu, stačí, aby bol uvedený v rámci programovej služby, pričom treba dbať aj\nna časový aspekt. Uvedenie takýchto odlišných názorov v príliš vzdialených časových súvislostiach by\nnenapĺňalo požiadavku zabezpečenia všestrannosti informácií a názorovej plurality.\n6. V príspevku Zdravie, s. r. o., sa vysielateľ venoval téme nastavenia fungovania zdravotných\npoisťovní v slovenskom zdravotníctve, podľa ktorého majú zdravotné poisťovne právo na zisk a sú\nhlavnou príčinou problémov v zdravotníctve. Poukázal preto na odvysielané vyjadrenia A. B., predsedu\nLekárskeho odborového združenia, a C. D., bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nOkrem zdravotných poisťovní v príspevku zazneli aj informácie, ktoré mohli vyznieť negatívne aj voči\nÚradu Bratislavského samosprávneho kraja, avšak stanovisko úradu Bratislavského samosprávneho\nkraja v príspevku neodznelo, rovnako ako ani stanovisko zdravotných poisťovní. Žalovaný uviedol,\nže nezaznamenal, že by vysielateľ na svojej programovej službe poskytol dostatočný priestor týmto\ndotknutým stranám, či už v priebehu predmetného programu alebo primerane pred ním či následne na\nto v relevantnej časovej súvislosti.\n7. Vo vzťahu k vyjadreniam voči Úradu Bratislavského samosprávneho kraja by bolo podľa žalovaného\nskôr vhodné, no nie nevyhnutné, aby pre vyváženosť prezentovaných informácií odznelo v reportáži\naj ozrejmenie konania tohto úradu. Žalovaný však nepovažoval túto časť príspevku za problematickú,\npretože účelom tejto časti príspevku bolo uvedenie občana do problematiky.\n8. Žalovaný akceptoval argument vysielateľa týkajúci sa pravidelného vysielania relácií aj o problematike\nnastavenia fungovania zdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve, ako aj celkovej problematike\nfinancovania zdravotníctva, avšak zdôraznil, že táto činnosť vysielateľa automaticky neznamená\nsplnenie si povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. Správne konanie bolo začaté výhradne vo vzťahu\nk obsahu poskytovanému v rámci programovej služby Jednotka, a preto odvysielanie relevantných\ninformácií na iných programových službách vysielateľa je na účely správneho konania irelevantné.\nŽalovaný tiež zdôraznil viaceré vyjadrenia, ktoré odzneli v príspevku, a to od A. B., predsedu Lekárskeho\nodborového združenia, a C. D., bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z nich vyplynulo,\nnapríklad to, že cit.: „Hlavná príčina tejto choroby sú práve zdravotné poisťovne. Doteraz žiadny minister\nnenašiel odvahu ani politickú podporu tento chorý zdravotný systém riešiť, pretože by musel zastaviť ten\nobrovský biznis, ktorý je v zdravotnom poistení a hlavne v tom súkromnom.“ „To je neskonale výhodné\npodnikanie v ktorom, ak sa zaznamená zisk, ide zdravotným poisťovniam, ak dôjde na stratu tak tu uhradí\nštát, lebo potrebuje zdravotnú starostlivosť.“ „Keď sa budeme vážne baviť o článku 40, ktorý hovorí o\nbezplatnom zdravotníctve tak Ústavný súd článok 40 vyškrtol z ústavy. Ústavný súd natvrdo jednoznačne\n\npovedal, že zdravotné poisťovne majú právo na zisk. Je to rozhodnutie, ktoré právne absurdné, pretože\nzdravotné poisťovne nehrajú so svojím majetkom. Dostávajú financie zo štátneho rozpočtu. Rozhodnutie\nÚstavného súdu neodporuje len zdravému rozumu, ale odporuje právu Európskej únie.“\n9. Žalovaný nezaznamenal vyjadrenia, ktoré by dostatočne a relevantne, v primeranom rozsahu\nozrejmili aj názor zdravotných poisťovní na tieto kritické vyjadrenia a tak tieto vyznievali jednostranne\na nevyvážene. Účelom správneho konania nebolo skúmať opodstatnenosť alebo pravdivosť týchto\ntvrdení, ale posúdiť, či bola odvysielaním programu porušená povinnosť vysielateľa zabezpečiť\nvšestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Žalovaný dospel k\nzáveru, že tento priestor v posudzovanom programe poskytnutý nebol.\n10. Všestrannosť a pluralita názorov sa podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. posudzuje\nz hľadiska vyslania ako celku, a to najmä preto, lebo absolútna vyváženosť podanej informácie v rámci\njednej časti vysielania nie je, s výnimkou politickej publicistiky a spravodajstva upravených v § 16\nods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., prakticky potrebná. Žalovaný preto uviedol, že k porušeniu\npovinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu dochádza odvysielaním programu,\nresp. príspevku, v ktorom sú sprostredkované názory a informácie presadzujúce alebo prezentujúce\nlen určité názorové spektrum, pričom vo svojej programovej službe vysielateľ v relevantnom časovom\nrozpätí nezabezpečil odvysielanie ďalších názorov a informácií k danej téme, prezentujúcich ostatné\nnázorové prúdy. Na určenie dodržania povinností podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. je\nnevyhnutné posudzovať relevantnú časovú súvislosť, pretože pri príliš veľkom časovom odstupe medzi\nsprostredkovanými informáciami nemožno uvažovať o splnení povinnosti zabezpečiť všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu, keďže by nebol naplnený účel tejto povinnosti informovať recipientov tak,\naby si mohli vytvoriť na danú problematiku objektivizovaný názor.\n11. K argumentácii vysielateľa, ktorý vo svojich vyjadreniach menoval programy, ktoré sa venovali\nfungovaniu zdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve vrátane celkovej problematiky\nfinancovania zdravotníctva, uviedol, že na posudzovanie týchto programov je potrebné, aby tieto\nnaplnili kumulatívne dve podmienky, a to 1/ relevantnú časovú súvislosť a 2/ primeraný rozsah a\nobsah odvysielaných informácií týkajúcich sa problematiky. Vo vzťahu k relevantnej časovej súvislosti\nuviedol, že ani jeden z programov uvádzaných vysielateľom nebol odvysielaný v čase skoršom ako dva\nmesiace, resp. čase neskoršom ako šesť týždňov (47 dní) odo dňa vysielania posudzovaného programu.\nVzhľadom na túto skutočnosť teda časové rozpätie viac ako šesť týždňov, nemožno tieto programy v\nsúvislosti so zabezpečovaním všestrannosti a názorovej plurality akceptovať, a to bez ohľadu na ich\nprípadnú primeranú obsahovú relevanciu. K ostatným programom, na ktoré poukázal vysielateľ, uviedol,\nže sa nijakým spôsobom nevenovali problematike zisku zdravotných poisťovní, preto na ne neprihliadol.\n12. Problematika zisku zdravotných poisťovní bola podľa žalovaného najviac detailne medializovaná v\nobdobí rokov 2007 až 2011 a čiastočne aj koncom roka 2018. Gro problematiky však odznelo práve\nv období rokov 2007 až 2011, teda v pomerne dávnej minulosti. Z daného dôvodu bol preto žalovaný\ntoho názoru, že aj na základe tejto okolnosti je stanovisko opačného názorového spektra podstatné na\nzabezpečenie názorovej plurality a všestrannosti informácií. To, či problematika nastavenia fungovania\nzdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve vrátane problematiky financovania zdravotníctva\nje jednou zo zásadných tém problematike zdravotného sektora, nebola informácia len marginálneho\ncharakteru. Vzhľadom na informácie, ktoré odzneli v programe, bolo podľa žalovaného z pohľadu\nzabezpečenia všestrannosti informácií a plurality názorov neprípustné, aby vysielateľ napriek svojej\ninformovanosti a následnej redakčnej príprave programu neposkytol priestor, resp. aspoň netlmočil\ninformácie a argumenty zainteresovaných subjektov. Danej problematike z hľadiska rozsahu bola pritom\nvenovaná približne jedna tretina celej reportáže.\n13. Vzhľadom na túto analýzu preto žalovaný nesúhlasil s názorom vysielateľa, že kontinuálne\nspracovanie témy je v súlade so zákonom a rešpektuje všestrannosť na názorovú pluralitu. Podľa\nžalovaného v prípade posudzovania relevantnej časovej súvislosti pre odvysielanie relevantných\nformácii je potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu. Tými sú aj celkový rozsah kritických\ninformácií v korelácii s informáciami odvysielanými v rámci iných programov na danej programovej\nslužbe. Žalovaný skonštatoval, že nepomer medzi vznesenými kritickými vyjadreniami a odvysielanými\ninformáciami na programovej službe Jednotka bol natoľko výrazný, že odôvodňoval záver, podľa\nktorého vysielateľ v danej veci nezabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v primeranom\n\nrozsahu. Negatívne vyznievajúce vyjadrenia neboli v programe konfrontované s názormi protistrany a\nani sprostredkované recipientovi programovej služby Jednotka primerane následne na to.\n14. Na záver žalovaný skonštatoval, že sankcia nie je vzhľadom na svoju silu a na sledovaný cieľ zákona\nneprimerane prísna. Zdôraznil, že ide len o upozornenie na porušenie zákona, ktorý nemá ekonomický\ndopad na vysielateľa, nejde o sankciu represívnu, ale zdôrazňuje sa pri nej jej výchovná zložka. Zároveň\npoukázal na to, že pri právnických osobách sa zodpovednosť za správny delikt sa zakladá zásadne bez\nohľadu na zavinenie.\nIII. Správna žaloba\n15. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom\nnavrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol aj\npovinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „SSP“).\n16. Žalobca vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) uviedol, že\nžalovaný extenzívnym spôsobom vyložil § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., keď analogicky\naplikoval na toto ustanovenie obsah § 16 ods. 3 písm. b), pričom na takúto analógiu neboli splnené\npodmienky. Poukázal preto na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z\nktorých vyplýva aj uplatňovanie zásady zákonnosti v podobe zásady nullum crimen, nulla poena sine\nlege a z ktorých vyplýva, že trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech\nobvineného, a to najmä prostredníctvom analógie. Žalobca poukázal na široké spektrum programov,\nprostredníctvom ktorých kontinuálne spracúva tému zdravotníctva a v rámci tejto témy aj problematiku\nnastavenia zdravotných poisťovní a ich zisku, či celkovú problematiku financovania zdravotníctva.\nK tejto problematike sa pravidelne vyjadrujú zástupcovia zdravotných poisťovní, koaliční či opoziční\npolitici, zástupcovia nemocníc, analytici atď., čím si žalobca jednoznačne zabezpečil všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu. Podľa jeho názoru všestrannosťou informácií a názorovou pluralitou\nsa rozumie vysielanie najrôznejších, resp. najrozmanitejších informácií a názorov a nie vyvažovanie\nnázorov a ich objektivizácia prostredníctvom zabezpečenia protinázorov, ako je to pri § 16 ods. 3 písm.\nb) zákona č. 308/2000 Z. z. v rámci spravodajských a politicko-publicistických programov. Ustanovenie\n§ 16 ods. 3 písm. a) neurčuje vysielateľovi povinnosť v rámci zachovania všestrannosti informácií a\nnázorovej plurality sprostredkovať v programovej službe výslovne odlišné názory na vyjadrené postoje,\nale sprostredkovať čo možno najviac aspektov, názorov a informácií v rámci kontinuálne spracovanej\ntémy. Žalovaný preto pochybil, ak extenzívnym spôsobom podporne a analogicky použil § 16 ods. 3\npísm. b) na § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., keď namiesto všestrannosti a názorovej\nplurality programovej služby skúmal nestrannosť a objektívnosť vo vzťahu k programovej službe, čo je\nvšak v rozpore s výslovným znením ustanovenia, ktorého porušenie žalovaný konštatoval vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia.\n17. Vo vzťahu k žalobnému bodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) poukázal na § 3 písm. i) bod 2 zákona č. 308/2000\nZ. z. a § 3 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní\niných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu (zákon o digitálnom vysielaní). Z\ndaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi pojmami program a programová služba.\nVšestrannosť informácií a názorovú pluralitu treba skúmať vo vzťahu k programovej službe ako celku\na nie k programu ako jednej zo zložiek programovej služby.. Napriek tomu však žalovaný posudzoval\nsplnenie kritérií podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. len vo vzťahu ku konkrétnemu\nodvysielanému programu. Žalobca zdôraznil, že na účely § 16 ods. 3 písm. a) je absolútne irelevantné\nako žalovaný posúdi program, keďže toto ustanovenie sa zmieňuje o povinnostiach vo vzťahu k\nprogramovej službe a nie k samotnému programu. Napadnuté rozhodnutie je tak protirečivé, logicky\nrozporné a zmätočné.\n18. V poslednom žalobnom bode uviedol, že vo svojich vyjadreniach k správnemu konaniu\nvyčerpávajúco vymenúval výpočet programov, v ktorých sa venoval téme zdravotníctva, ako aj\nkonkrétnej problematike zisku zdravotných poisťovní. Žalovaný bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia\nustanovil relevantnú časovú súvislosť na posúdenie kritérií všestrannosti názorovej plurality rozpätie\n\ndva mesiace pred odvysielaním predmetného programu a šesť týždňov (47 dní) odo dňa odvysielania\npredmetného programu. Podľa žalobcu ide o veľmi všeobecný, nekonkretizovaný spôsob určenia\nrelevantnej časovej súvislosti bez správnej úvahy, ktorý neumožňuje žalobcovi porozumieť dôvodu a\nspôsobu jej ustanovenia. Viaceré programy, a to aj novšie, žalovaný neposúdil, ale len skonštatoval, že\nnespadajú pod ním určený rámec relevantnej časovej súvislosti. Pod presadzovaním jednej názorovej\nlínie si žalobca predstavuje prinajmenšom dlhodobejší, trvajúci jav, v porovnaní so stanoveným\nhorizontom žalovaným v trvaní približne štyri mesiace. Žalobca má za to, že nie je možné konštatovať\nnezabezpečenie všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby na\nzáklade jedného jediného programu, resp. jeho časti. Žalovaný tak mal identifikovať viac programov,\nv ktorých zaznievajú len jednostranné informácie a názory. Ničím nepodloženým určením relevantnej\nčasovej súvislosti približne od odvysielania predmetného programu a identifikovaním len jedného\nprogramu, na základe ktorého malo dôjsť k porušeniu povinností podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č.\n308/2000 Z. z., sa žalovaný dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP).\n19. Na záver žalobca odmietol argumentáciu žalovaného, podľa ktorého sankcia má podobu iba\nupozornenia na porušenie zákona. Tá síce nemá priamy ekonomický dopad na žalobcu, ale ide o\nsankčné opatrenie, ktoré je plne spôsobilé spôsobiť žalobcovi reputačnú ujmu nie v nezanedbateľnej\nmiere.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), Pričom navrhol\nsprávnu žalobu žalobcu zamietnuť.\n21. Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že žalobca kontinuálne spracúva problematiku nastavenia\nfungovania zdravotných poisťovní, ako ani nerozporuje to, že tejto problematike sa pravidelne venujú\nzástupcovia zdravotných poisťovní, koaliční či opoziční politici, zástupcovia nemocníc, či analytici, avšak\ntáto činnosť žalobcu automaticky neznamená splnenie si povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z.\nŽalovaný sa preto v rámci správneho konania automaticky neobmedzil len na akceptáciu argumentov\nžalobcu o kontinuálnom informovaní, ale posudzoval okolnosti konkrétneho prípadu. To, že žalobca v\nrámci programovej služby odvysielal množstvo programov, ešte totiž neznamená, že vzhľadom na ich\nobsah, resp. relevantnú časovú súvislosť, ich bolo možné vo vzťahu k predmetu správneho konania\nakceptovať. Táto analýza je predmetom napadnutého rozhodnutia.\n22. Skúmanie aspektu zabezpečenia aj protinázoru nie je obmedzené len na § 16 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 308/2000 Z. z., ale je prípustné, vzhľadom na špecifiká, aj v prípadoch zabezpečenia všestrannosti\ninformácií a plurality názorov. Táto prax je žalovaným dlhodobo uplatňovaná.\n23. Ust. § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. priamo nemusí vyžadovať od vysielateľa povinnosť,\nv rámci zachovania všestrannosti informácií a názorovej plurality, sprostredkovať v programovej službe\nkonkrétne aspekty niektorej z tém, ale sprostredkovať čo možno najviac aspektov, názorov a informácií\nv rámci kontinuálne spracovávanej témy. Táto skutočnosť je však v posudzovanom prípade obmedzená\ntým, že téma, resp. jej špecifické aspekty (nastavenie fungovania zdravotných poisťovní v kontexte ich\npráva na zisk) boli určené už samotným obsahom príspevku a následne špecifikované žalovaným pri\nzačatí správneho konania. Žalovaný preto nijakým spôsobom nezužoval kritériá všestrannosti informácií\na názorovej plurality len na bezpodmienečnú prítomnosť názorovej oponentúry.\n24. Vo vzťahu k analogickému použitiu § 16 ods. 3 písm. b) k § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.\nžalovaný uviedol, že skúmanie vysielania celej programovej služby je časovo náročnou činnosťou, preto\npraktické využitie písm. a) tkvie v požiadavke nutnosti uverejnenia rôznych názorov v rámci konkrétnej\ntémy alebo podtémy. Žalovaný len logicky uplatnil výklad danej právnej normy vo vzťahu k zistenému\nskutkovému stavu, v ktorom boli aj uvedené problematické skutočnosti odvysielané v posudzovanom\nprograme.\n25. Vo vzťahu k žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný posudzoval nesplnenie si povinnosti v § 16\nods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. len vo vzťahu k jednému programu, uviedol, že tento program\nvo všeobecnosti tvoril východisko posudzovania z hľadiska identifikácie problematických aspektov\n\nvysielania a nebol posudzovaný izolovane, ale v spojitosti s posúdením relevantnej časovej súvislosti.\nČasová súvislosť má zabezpečiť, aby odvysielané informácie neboli recipientami vnímané izolovane, ale\nako jeden celok. Ak by žalobca poskytol relevantný priestor zdravotným poisťovniam už priamo v danom\nprograme, nebol logický dôvod ďalej skúmať dostatočnosť jeho zabezpečenia v rámci iných programov\nna programovej službe v relevantnom časovom rozsahu. Predmet posudzovania zahŕňal nielen program\nObčan za dverami, ale aj všetky iné, prípadne relevantné programy v rámci programovej služby Jednotky\nako celku.\n26. Vo vzťahu ku konkrétnemu vymedzeniu relevantnej časovej súvislosti uviedol, že ustanovenie\npresnej hranice na akceptáciu rôznorodých informácií odvysielaných v programoch, nie je objektívne\nmožné, a to vzhľadom na skutkové okolnosti toho-ktorého prípadu. Žalovaný je toho názoru, že\nstanovená hranica bola určená jasne, bola dostatočne náležite odôvodnená a primerane reflektuje\npožiadavku na všestranné a názorovo pluralitné informovanie s ohľadom na závažnosť vznesených\nkritických vyjadrení voči právu zdravotných poisťovní na zisk prezentovaných v programe. V danom\nprípade bol zjavný nepomer medzi vznesenými kritickými vyjadreniami a odvysielanými informáciami\nnatoľko výrazný, že odôvodňoval záver o nezabezpečení všestrannosti informácií a názorovej plurality\nv primeranom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nie je možné očakávať, že by si nezaujatý divák\nnajmä v prípade mladšej generácie vytváral objektivizovaný pohľad na oblasť fungovania zdravotných\npoisťovní s poukazom na programy vysielané v roku 2012 či programy z konca roka 2018 či z\nroku 2019 v časovom rozpätí niekoľkých týždňov. Žalovaný preto nehodnotil tieto programy len\nspôsobom konštatovania absentujúcej relevantnej časovej súvislosti, ale s poukazom na samotnú\ntému a závažnosť prezentovaných vyjadrení. S prihliadnutím na dané rozpätie, žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia obsahovo vyhodnotil aj ďalšie programy a príspevky, avšak s poukazom na\nto, že sa nijakým spôsobom nevenovali problematike zisku zdravotných poisťovní.\n27. Vo zvyšku žalovaný zdôrazňuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol aj v napadnutom rozhodnutí.\n28. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca ďalej nevyjadril.\nV. Relevantná právna úprava\n29. Podľa § 3 písm. i) bod 2 zákona č. 308/2000 Z. z. na účely tohto zákona program je zvukovoobrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom,\nformou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu\nzostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.\n30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z. programová služba je služba primárne hospodárskej\npovahy, ktorá je zámerným časovým usporiadaním programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré\nvytvárajú uzavretý, simultánne prijímateľný celok, a ktorá je poskytovaná vysielateľom na účel\ninformovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť.\n31. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby.\n32. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n33. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.\n34. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. program je audiovizuálny komunikát,\nzložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a\nfunkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného\nposkytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.\n35. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. programová služba je služba, ktorá je primárne\nhospodárskej povahy (písm. a/), ktorá je poskytovaná ako zámerné časové usporiadanie programov a\n\niných zložiek tejto služby vytvárajúce uzavretý, simultánne prijímateľný celok (písm. b/), ktorej základným\núčelom alebo základným účelom jej oddeliteľnej časti je umožniť sledovanie programov (písm. c/), za\nktorú je redakčne zodpovedný vysielateľ (písm. d/), ktorá je poskytovaná prostredníctvom siete a (písm.\ne/), ktorá je poskytovaná s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť (písm. f/).\n36. Podľa § 25 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. vysielateľ, ktorý nepodlieha samoregulačnému\nmechanizmu zapísanému do evidencie podľa tohto zákona, regulujúcemu aj oblasť všestrannosti\ninformácií, názorovej plurality a objektívnosti a nestrannosti programov, je povinný zabezpečiť\nvšestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,\n37. Podľa § 134 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi regulátor ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.\n38. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nVI. Pojednávanie\n39. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/267/2019, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení\nDodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/267/2019.\n40. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.\n41. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 16.05.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP. Žalobca a žalovaný sa vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaní pridržiavali doterajších\npísomných vyjadrení doručených správnemu súdu.\nVII. Právne hodnotenie správneho súdu\n42. Podstatou sporu medzi účastníkmi správneho súdneho konania je naplnenie znakov skutkovej\npodstaty správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že nezabezpečil všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, a to v dôsledku odvysielania\nprogramu Občan za dverami a v rámci neho príspevku Zdravie, s. r. o., na televíznej programovej službe\nJednotka dňa 03.02.2019 v čase od cca 13:03 hod. Žalovaný skonštatoval porušenie tejto povinnosti\nv tom, že žalobca nesprostredkoval problematiku zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike\nvo svojej programovej službe v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z pohľadu\nzdravotných poisťovní.\n43. V prvom rade správny súd posudzoval, či v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 264/2022\nZ. z. nebolo potrebné posudzovať vec podľa novej právnej úpravy, konkrétne bolo potrebné posúdiť,\nči v súlade so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP), nedošlo k zániku trestnosti konania\nžalobcu sankcionovaného napadnutým rozhodnutím, resp. či nie je nová právna úprava pre žalobcu\nako páchateľa správneho deliktu priaznivejšia. V tomto smere súd konštatuje, že aj nový zákon ukladá\nvysielateľom rovnaké povinnosti zabezpečené rovnakým sankčným mechanizmom (body 34 až 37\nodôvodnenia).\n\n44. Podľa názoru správneho súdu § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. má slúžiť na\nzabránenie zneužívania vysielania v prospech prezentovania len určitých názorov či ideológie. Podľa\ndôvodovej správy k tomuto zákonu treba pod všestrannosťou informácií rozumieť „informácie zahŕňajúce\nviac pohľadov na prezentovaný fakt, názor aj protinázor v primeranom rozsahu“. Toto ustanovenie\nsa vzťahuje na programovú službu ako celok. Pokiaľ ide o praktické využitie tohto ustanovenia, jeho\npodstata spočíva v požiadavke nutnosti uverejnenia rôznych názorov v rámci konkrétnej témy. Na\nrozdiel od požiadavky objektivity v spravodajských programoch nie je nutné požiadavky všestrannosti\na názorovej plurality podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. napĺňať v rámci jedného\n(nespravodajského) programu. Stačí, aby boli naplnené uverejnením odlišných či doplňujúcich informácií\na názorov v inom programe v rámci tej istej programovej služby. Nemusí pritom ísť o iné vydanie toho\nistého programu ani o rovnaký typ programu. Dôležité však je, aby bol braný do úvahy aj časový aspekt,\nto znamená, aby bola dodržaná relevantná časová súvislosť pred, resp. po odvysielaní programu, ktorým\nmal byť porušený zákon. Príliš oneskorené informovanie by už nemuselo mať v zmysle naplnenia\npožiadavky plurality názorov a všestrannosti informácií relevantný význam. V prípade, ak požiadavka\nvšestrannosti nie je zabezpečená kumulatívne v relevantnej časovej súvislosti a v primeranom rozsahu\na obsahu odvysielaných informácií týkajúcich sa témy, potom je naplnené porušenie § 16 ods. 3 písm.\na) zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré je spôsobilým predmetom sankcionovania podľa § 64 ods. 1 písm.\na) zákona č. 308/2000 Z. z. Ak je tento postup naplnený (a ako bude uvedené ďalej v odôvodnení,\ntento postup naplnený bol), potom nemožno hovoriť o rozširovaní podmienok administratívnoprávnej\nzodpovednosti na základe analógie s § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. ako to uvádzal\nžalobca.\n45. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalovaný sankcionoval žalobcu za odvysielanie\nprogramu Občan za dverami dňa 03.02.2019 v čase o cca 13:03 hod. na televíznej programovej\nslužbe Jednotka a v rámci neho príspevok Zdravie, s. r. o., z dôvodu, že jeho odvysielaním došlo\nk nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci tejto programovej služby,\nkeďže nesprostredkoval problematiku zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike vo svojej\nprogramovej službe v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z pohľadu zdravotných\npoisťovní. V tejto súvislosti s ohľadom na námietky žalobcu správny súd poznamenáva, že k porušeniu\n§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. došlo tak odvysielaním sporného programu Občan za\ndverami obsahujúceho iba jednostranný názor na danú problematiku, za súčasného splnenia ďalšej\npodmienky, ktorou je nesprostredkovanie protinázoru na túto tému v programovej službe v relevantnej\nčasovej súvislosti a v primeranom rozsahu a obsahu. To znamená, že žalobca by nebol sankcionovaný\nza samotné odvysielanie sporného programu Občan za dverami v prípade, že by v relevantnej časovej\nsúvislosti a v primeranom rozsahu a obsahu odvysielal aj protinázor na prezentovanú tému.\n46. Správny súd sa oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom z predmetného programu, tvoriaceho\nsúčasť administratívneho spisu a v zhode s právnym názorom žalovaného dospel k záveru, že v\nodvysielanom príspevku boli nepochybne sprostredkované názory a informácie prezentujúce len určité\nnázorové spektrum. Konkrétne na televíznej programovej službe Jednotka v programe Občan za\ndverami, v príspevku Zdravie, s. r. o., bol dňa 03.02.2019 poskytnutý priestor výhradne informáciám a\nkritickým vyjadreniam ohľadom sprostredkovania problematiky zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej\nrepublike bez toho, aby bol zároveň poskytnutý priestor na argumentáciu zo strany zdravotných\npoisťovní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval konkrétne kritické názory, ktoré v predmetnom\nprograme odzneli na danú tému, konkrétne vyjadrenia A. B., predsedu Lekárskeho odborového\nzdruženia, ako aj C. D., bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde bolo hodnotené právo\nzdravotných poisťovní na zisk z poskytovania zdravotného poistenia a v tejto súvislosti došlo k označeniu\npoisťovní za hlavný problém zdravotníctva, označeniu za chorý zdravotný systém a za obrovský biznis,\nneskonale výhodné podnikanie priznané rozhodnutím ústavného súdu, ktoré je absurdné a neodporuje\nlen zdravému rozumu, ale aj právu Európskej únie. Tieto negatívne vyznievajúce vyjadrenia neboli v\nprograme konfrontované s názormi protistrany.\n47. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že v programe Občan za dverami nezaznel názor\nzdravotných poisťovní. Rovnako tak zásadne nebolo sporné, či v súvislosti s odvysielaním aj odlišného\nnázorového prúdu buď pred, alebo po odvysielaní sporného programu, je nevyhnutné skúmať aj jej\nrelevantnú časovú súvislosť a v primeranom rozsahu a obsahu. Sporné bolo časové ohraničenie\ntejto časovej súvislosti a v tejto súvislosti aj primeraný rozsah a obsah odlišného názoru. Žalovaný\n\npodľa názoru súdu správne poukázal na to, že v prípade skúmania relevantnej časovej súvislosti na\nodvysielanie relevantných informácií je potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, ktorými sú aj\ncelkový rozsah kritických informácií v korelácii s informáciami odvysielanými v rámci iných programov\nna danej programovej službe.\n48. Napriek tomu, že v predmetnom programe nebol poskytnutý priestor pre zástupcov zdravotných\npoisťovní, bolo na žalobcovi, aby všestrannosť informácií a názorovú pluralitu zabezpečil v rámci\nprogramovej služby v relevantnej časovej súvislosti odvysielaním aj odlišného názorového prúdu a to\nbuď pred, alebo po odvysielaní sporného programu, k čomu však nedošlo. V rámci administratívneho\nkonania (podanie „vyjadrenie účastníka konania“ z 20.05.2019 a podanie „doplňujúce vyjadrenie\núčastníka konania“ z 19.06.2019) žalobca demonštratívne uviedol viacero programov, v ktorých sa podľa\njeho názoru riešila daná problematika a uviedol obsah týchto programov. Správny súd však v zhode s\nnázorom žalovaného dospel k záveru, že pri týchto programoch nebola naplnená časová relevancia,\nresp. obsah programov sa netýkal problematiky zisku zdravotných poisťovní (s. 15 v nadväznosti na s.\n11 až 14 napadnutého rozhodnutia).\n49. Žalobca uviedol, že za primeraný časový rozsah treba považovať rozsah štyroch mesiacov. Z hore\nuvedených podaní žalobcu založených v administratívnom spise vyplýva, že v tomto časovom rozpätí\nsa jednotlivé príspevky venovali odškodneniu zdravotnej poisťovne Union, rokovaniu o zmluvách\nambulantných poskytovateľov so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, téme, že Všeobecná zdravotná\npoisťovňa nemá peniaze na rekreačné poukazy, výdavkov za lieky, opätovne peniazom za rekreačné\npoukazy, oddlžovaniu nemocníc, požiadavke nemocníc na dodatočné financovanie na vyššie platy pre\nzdravotníkov, vypovedania zmlúv so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou pre zlý hospodársky výsledok,\nrevízii liekov, ktorá šetrí verejné financie, elektronických receptoch a úsporách s nimi spojených, a\nskutočnosti, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá peniaze na vyššie platy pre ambulantných\nlekárov. Správny súd tak má za preukázané, že obsahovo predmetné programy sa nedotýkali\nproblematiky dosahovania zisku zo strany zdravotných poisťovní, ale všeobecne zdravotnému poisteniu\nna našom území a problémoch spojených s jeho financovaním. Z programov nevyplynulo, že by sa\nvenovali problému financovania verejného zdravotného poistenia optikou zisku zdravotných poisťovní.\nZ daného vyplýva naplnenie znaku relevantnej časovej súvislosti a primeraného rozsahu a obsahu\nodvysielaných informácií, ktorý naplnil požiadavky vyplývajúce z § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000\nZ. z.\n50. V súvislosti s pojmom relevantná časová súvislosť ďalej správny súd poukazuje na to, že ide\no neurčitý právny pojem. Výklad tohto pojmu bol predmetom záujmu rozhodnutia Správneho súdu\nv Bratislave v konaní pod sp. zn. BA-6S/244/2019 vedenom medzi rovnakými účastníkmi konania\na v obdobnom skutkovom stave. Správny súd vo vzťahu k neurčitému právnemu pojmu relevantná\nčasová súvislosť uviedol nasledujúce:\n51. „37. Pre posúdenie splnenia podmienky všestrannosti a názorovej plurality informácií žalobcom je\npotrebné pristúpiť k výkladu neurčitého právneho pojmu „relevantná časová súvislosť“. Tento pojem\nnie je nikde v našom právnom poriadku definovaný. Každý právny pojem má svoj obsah a rozsah.\nObsah pojmu predstavuje jeho definíciu, jeho významové pole. To je tvorené súhrnom obecných\nrozlišovacích znakov. Rozsah označuje prvky, ktoré do obsahom vymedzeného poľa patria. Medzi\nobsahom a rozsahom existuje vzťah nepriamej úmery. Čím je väčší obsah pojmu, tým má tento pojem\nmenší rozsah. Čím podrobnejšie a špecifickejšie je pojmové vymedzenie pojmu, tým bude množina\nprvkov, ktoré daný pojem odráža, menší. Určenie obsahu a rozsahu je základnou úlohou pri interpretácii\nprávnych predpisov. Každý neurčitý právny pojem je nutné poznať cez jeho významovú definíciu, tak\ni prostredníctvom jednotlivých prvkov jeho rozsahu. Obsah a rozsah neurčitých právnych pojmov sa musí\nposudzovať vždy individuálne, t. j. prípad od prípadu. Iba na základe dôkladného posúdenia správnym\norgánom možno rozhodnúť, či v danom prípade je obsah naplnený, alebo nie. Ak správny orgán\ndospeje k záveru, že obsah daného neurčitého právneho pojmu je v súvislosti s predmetným skutkovým\nstavom naplnený, musí ďalej postupovať spôsobom, ktorý pre danú situáciu norma správneho práva\npredpokladá.\n52. 38. Obsah a rozsah neurčitých právnych pojmov sa môže meniť. Často býva podmienený úrovňou\npoznania v technických vedách, časom i miestom aplikácie normy. Zákonodarca neurčité právne pojmy\npoužíva zámerne, aby vytvoril priestor na individuálne zhodnotenie. Od správnych orgánov sa pri\n\nposúdení neurčitých právnych pojmov vždy vyžaduje určitá odbornosť a odôvodnenie jeho správnej\núvahy pri aplikácii neurčitého právneho pojmu.\n53. 39. Pokiaľ ide o výklad neurčitého právneho pojmu relevantná časová súvislosť v prejednávanej\nveci, správny súd sa stotožnil so správnou úvahou žalovaného uvedenou v napadnutom rozhodnutí.\nŽiaden z programov uvedených v bode 36. tohto rozsudku nebol odvysielaný v čase skoršom ako štyri\nmesiace od odvysielania sporného programu Halali a v ňom príspevku Sedemdesiatka tatranská, čo\nnemožno považovať za relevantnú časovú súvislosť, ktorá by umožňovala recipientovi – nezaujatému\ndivákovi vytvoriť si objektivizovaný pohľad na problematiku koncepcie ochrany lesov. Žalovaný v danom\nprípade prihliadol na celkový rozsah kritických informácií v korelácii s informáciami odvysielanými v rámci\niných programov na danej programovej službe. Nepomer medzi vznesenými kritickými informáciami\nna programovej službe Dvojka považoval za natoľko výrazný, že odôvodňoval záver žalovaného\no nezabezpečení všestrannosti informácií a názorovej plurality žalovaným v primeranom rozsahu.\n54. 40. Aj správny súd je toho názoru, že s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu a predovšetkým\ntému, ohľadom ktorej mali byť poskytnuté všestranné informácie, je časový úsek štyroch mesiacov\nnepochybne dlhý. Nezainteresovaný divák (recipient), ktorý je v prevažnej väčšine laik a nie odborník\nna problematiku ochrany životného prostredia, konkrétne bezzásahového režimu v našich národných\nparkoch a lesoch vo všeobecnosti, si s najväčšou pravdepodobnosťou nebude schopný spomenúť\nna jednostrannú argumentáciu v podobe kritiky bezzásahového režimu v časovom odstupe štyroch\nmesiacov, kedy mu mal byť prezentovaný aj protinázor. To znamená, že v prejednávanej veci žalobca\nnesprostredkoval recipientom tieto protichodné názory v primeranom rozsahu ani v iných programoch\nv rámci televíznej programovej služby Dvojka v relevantnej časovej súvislosti tak, aby zachoval\nvšestrannosť a názorovú pluralitu.\n55. 41. Povinnosť vysielateľa (žalobcu) zabezpečiť všestrannosť a názorovú pluralitu v danej veci\nje o to naliehavejšia, že problematika starostlivosti o životné prostredie je neustále diskutovanou\na nepochybne dôležitou témou, ktorá rezonuje nielen v odbornej, ale aj v laickej verejnosti a kladie\nsa jej čoraz väčší dôraz. Aj názory v tejto oblasti sa vyvíjajú, a preto je podľa názoru správneho súdu\nnevyhnutné informovať recipientov o takýchto témach komplexne a v kratšom časovom úseku ako sú\nštyri mesiace tak, aby bolo možné hovoriť o relevantnej časovej súvislosti. Ako príklad problematiky,\npri ktorej by bolo možné vykladať pojem relevantná časová súvislosť pripustením dlhšieho časového\núseku od odvysielania jedného názorového prúdu po sprostredkovanie odlišného protinázoru, by bolo\ninformovanie o nejakej historickej udalosti alebo historickej osobnosti, nakoľko pri takýchto témach sa\ninformácie o nich tak dynamicky nevyvíjajú a nejde o „aktuálne“ kauzy či všeobecne diskutované témy.\nStarostlivosť o životné prostredie ako také v našej spoločnosti rezonuje dlhodobo a postoje ohľadom\nprístupu k ochrane ekosystémov a aj koncepcia bezzásahovosti má nesporne vplyv na fungovanie\nspoločnosti ako celku a kvalitu nášho života. Keď žalobca poskytol priestor na vyjadrenie určitého\nkritického názoru na koncepciu bezzásahovosti v jednom programe, bolo potrebné, aby sprostredkoval\naj pohľad opačného názorového spektra na danú tému v primeranom časovom rozsahu od odvysielania\ndaného programu Halali a príspevku Sedemdesiatka tatranská tak, aby si recipienti mohli vytvoriť na\ndanú problematiku komplexný a objektivizovaný názor.“\n56. Zhrňujúco povedané, relevantná časová súvislosť predstavuje právne neurčitý pojem, ktorému\nsa dáva obsah v relevancii k osobitostiam toho-ktorého skutkového stavu. Nie je možné ho presne\nvymedziť, ako sa toho domáha žalobca, pretože pri niektorých témach bude relevantná časová súvislosť\ndaná kratšie a pri iných dlhšie. Uvedené zásadne v napadnutom rozhodnutí konštatuje aj žalovaný, preto\nv tejto časti nemožno konštatovať arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa taktiež vysporiadal\naj s otázkou primeraného rozsahu a obsahu odvysielaných informácií v prípade programov, ktoré do\nrelevantnej časovej súvislosti spadajú (s. 15 a 16 napadnutého rozhodnutia), pričom aj v tomto bode\nsprávny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil, prečo dané programy nevzal do úvahy\n(programy nepokrývali problematiku zisku zdravotných poisťovní), a teda ani v tejto časti napadnuté\nrozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti.\n57. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru,\nže konanie aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne\nskutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli\npostupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní\n\nrozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190\nSSP).\n58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by\nbolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.\n59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}