Zákon č. 196/2023 Z. z. Zákon o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Akcia Európske hlavné mesto kultúry je iniciatíva Európskej únie, ktorá sa riadi Rozhodnutím č. 445/2014/EÚ v znení Rozhodnutia (EÚ) 2017/1545 a Rozhodnutia (EÚ) 2020/2229 na roky 2020 až 2033 (ďalej len „Rozhodnutie EÚ“). Postupne sa stala jednou z najambicióznejších kultúrnych iniciatív v Európe s transformačným potenciálom, ktorá napriek tomu, že je primárne kultúrnou iniciatívou, môže priniesť aj významné sociálne a ekonomické výhody, najmä ak sa začlenia do dlhodobej rozvojovej stratégie mesta, ktoré je držiteľom titulu. V neposlednom rade predstavuje mimoriadnu príležitosť a prestíž nie len pre mesto a región, ale celú Slovenskú republiku.
Výber mesta, ktorému sa titul udelí, je založený na dvojfázovom výberovom konaní, do ktorého sa kandidátske mesto prihlasuje so žiadosťou a tzv. bidbookom, teda plánom programových aktivít a projektov tvoreným subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúrno-kreatívneho priemyslu, ktoré v prípade úspešnej kandidatúry budú v danom meste realizované. Požiadavky na obsah žiadosti, ako aj kritériá hodnotenia žiadosti sú špecifikované v Rozhodnutí EÚ a ďalších dokumentoch Európskej komisie. Z výberového konania na základe odporúčania nezávislej hodnotiacej komisie a po vymenovaní riadiacim orgánom, ktorým je Ministerstvo kultúry SR, vzíde víťazné mesto.
V roku 2013 hostilo titul Európske hlavné mesto kultúry mesto Košice. V roku 2026 bude jeho hostiteľom mesto Trenčín. Skúsenosti minulých období ukázali, že pre úspešnú realizáciu projektu je nevyhnutné pripraviť adekvátny právny rámec, ktorý by umožňoval efektívne napĺňanie programových aktivít v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a požiadavkami vyplývajúcimi z podmienok stanovených Európskou komisiou.
Tento právny rámec by mal zahŕňať zadefinovanie postavenia subjektu, ktorý projekt Európskeho hlavného mesta kultúry v Slovenskej republike implementuje a ktorý sa na účely tohto zákona považuje za vykonávateľa, ako aj právne vzťahy, ktoré pri implementácii titulu môžu vznikať medzi vykonávateľom a tretími subjektami, ktoré sa na realizácii projektu podieľajú. V neposlednom rade sa ukázalo ako nevyhnutné upraviť spôsob financovania projektu.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I
§ 1 V úvodných ustanoveniach sa vymedzuje predmet úpravy zákona. Za účelom zabezpečenia realizovateľnosti projektu Európskeho hlavného mesta kultúry v Slovenskej republike je nevyhnutné zadefinovať, kto môže byť subjektom, ktorý bude projekt realizovať, akým spôsobom ho môže realizovať a z akých zdrojov sa realizácia projektu financuje. § 2 V zmysle ustanovení Rozhodnutia EÚ sa do súťaže o titul zapájajú mestá a titul sa udeľuje mestu. Mesto sa za účelom podania žiadosti o udelenie titulu môže spojiť aj so svojimi okolitými oblasťami, napr. susednými obcami alebo samosprávnym krajom, v ktorého územnom obvode sa kandidátske mesto nachádza. Vykonávateľom, teda subjektom, ktorý projekt v Slovenskej republike bude implementovať, môže byť v prvom rade mesto, ktoré je držiteľom titulu. Vzhľadom na obmedzené personálne a iné kapacity mesta je však pravdepodobné, že titul nebude implementovať priamo, ale zriadi alebo založí za týmto účelom inú právnickú osobu (napr. neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby), ktorá bude vykonávateľom. Túto právnickú osobu môže mesto – držiteľ titulu založiť …

čl. I

čl. I bod 1
Navrhuje sa upraviť zodpovednostný vzťah pre prípad, ak bude vykonávateľ realizovať projekt EHMK prostredníctvom tretej osoby (priameho realizátora) a dopĺňa sa právo vykonávateľa na náhradu škody voči priamemu realizátorovi.

čl. I bod 2
Navrhovanou úpravou sa umožní kontrola účelu použitia príspevku zo štátneho rozpočtu (ďalej len „príspevok“), keďže zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté ako príspevok, sa pripísaním na účet vykonávateľa považujú za vyčerpané na určený účel. Uvedená úprava smeruje aj k zosúladeniu s § 5 ods. 3 zákona o Európskom hlavnom meste kultúry, keďže zmluva o poskytnutí príspevku má obsahovať okrem iného účel poskytnutia príspevku, z čoho vyplýva, že príspevok musí byť použitý na určený účel, t.j. musí dôjsť k preukázaniu vynaložených prostriedkov na zabezpečenie projektu EHMK.

čl. I bod 3
Zavedenie povinnosti pre vykonávateľa postupovať pri poskytovaní príspevku alebo jeho časti priamemu realizátorovi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Poskytnutie príspevku zo strany vykonávateľa (mesta alebo právnickej osoby ním zriadenej alebo založenej) priamemu realizátorovi iba zmluvou bez postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

čl. I bod 4 §
Zakotvuje sa oprávnenie Najvyššieho kontrolného úradu vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.

čl. I bod 5 §
§ 8 ods. 1 V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby sa na právne vzťahy, ktoré vznikli do 31. decembra 2024, vzťahovala doterajšia právna úprava s výnimkou podľa odseku 2. § 8 ods. 2 Vymedzuje sa výnimka z odseku 1, a to na realizácie projektu EHMK, ktoré budú uskutočňované po 31. decembri 2024, ale na základe zmluvy uzavretej do 31. decembra 2024. Na tieto realizácie sa bude taktiež vzťahovať zodpovednosť vykonávateľa, ak budú realizované priamym realizátorom a tieto realizácie budú môcť byť kontrolované Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.

čl. XVIII [novela zákona č. 196/2023 Z. z.]

čl. XVIII bod 1 [§ 5 ods. 5] §
V aplikačnej praxi spôsobovalo ustanovenie § 5 ods. 5, podľa ktorého príspevok zo štátneho rozpočtu sa pripísaním na účet vykonávateľa považuje za vyčerpaný na určený účel problémy pri výkone kontroly, nakoľko pri následnej kontrole, resp. audite je v zmysle uvedeného obmedzená možnosť kontrolovať dodržanie účelnosti použitia tohto príspevku.

čl. XVIII bod 2 [§ 7 ods. 3] §
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR, sa navrhuje presun kompetencie na uloženie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s príspevkom podľa § 5 z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR.