Zákon č. 317/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského. V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
(§ 4 ods. 1) V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady. K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur. V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.

čl. I bod 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4) Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.

čl. I bod 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b) V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5. V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením …

čl. I bod 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a] Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

čl. I bod 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)] Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.

čl. I bod 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2) Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.

čl. I bod 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)] Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.

čl. I bod 11
(§ 20 ods. 5) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.

čl. I bod 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3] Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

čl. I bod 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)] V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

čl. I bod 15
(§ 31a) Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .

čl. I bod 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)] Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.

čl. I bod 17
(§ 54 ods. 10) Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.

čl. I bod 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8] Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania. Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 19
(§ 57 ods. 4) Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu …

čl. I bod 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7) Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.

čl. I bod 21
(§ 60 ods. 5) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 22
(§ 60 ods. 6) Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.

čl. I bod 24
(§ 67 ods. 4) Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.

čl. I bod 25
(§ 67 ods. 5) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 26
(§ 67 ods. 6) Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.

čl. I bod 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 31
(§ 84 ods. 1) Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2] Legislatívno–technické zmeny.

čl. I bod 36
(§ 128 ods. 4) Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.

čl. I bod 37
(§ 128 ods. 12) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, …

čl. I bod 38
(§ 138 ods. 1) Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).

čl. I bod 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14) Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva. Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného …

čl. I bod 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. . Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem …

čl. I bod 48
(§ 140) S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka. Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné …

čl. I bod 49
(§ 142 ods. 2 a 3) Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.

čl. I bod 52
(§ 144 ods. 2) Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.

čl. I bod 53
(§ 145) Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu. Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu. Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi. Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi. Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

čl. I bod 54
(§ 146 ods. 3) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne) Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia. Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.

čl. I bod 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)] Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania. Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania. V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky …

čl. I bod 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10) Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku. Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených …

čl. I bod 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a) Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk. Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania). Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby …

čl. I bod 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)] Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 57
(§ 152a) Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.

čl. I bod 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a] V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera. V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické …

čl. I bod 59
(§ 170 ods. 8) Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.

čl. I bod 60
(§ 170 ods. 10) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 61
(§ 172 ods. 5) Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním. V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania. V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.

čl. I bod 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod] V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 64
(§ 193 ods. 3) Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.

čl. I bod 66
(§ 196 ods. 7) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 68
(§ 212 ods. 10) Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.

čl. I bod 69
(§ 214 ods. 2) Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.

čl. I bod 72
(§ 222 ods. 4) Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..

čl. I bod 73
(§ 223a) Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)] Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa …

čl. I bod 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)] Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.

čl. I bod 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2] V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou. Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.

čl. I bod 80
(§ 227) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)] Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.

čl. I bod 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)] Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)] Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné. Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.

čl. I bod 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)] Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 94
(§ 231 ods. 5) Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.

čl. I bod 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)] Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 99
(§ 233 ods. 3) V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.

čl. I bod 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)] V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.

čl. I bod 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1) Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.

čl. I bod 105
(§ 240 ods. 1) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].

čl. I bod 107
(§ 242 ods. 4) Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.

čl. I bod 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)] Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne. Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.

čl. I bod 111
(§ 293ed) V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá. (§ 293ee) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie …

čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.

čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. IV

čl. IV bod 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6) Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení. Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.

čl. IV bod 2
(§ 23 odsek 4) Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.

čl. IV bod 3
(§ 23 odsek 5) Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

čl. IV bod 4
(§ 23 odsek 9) Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.

čl. IV bod 5
(§ 23a) Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.

čl. IV bod 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31) Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.

čl. IV bod 7
(§ 25 vypustenie odseku 3) Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

čl. IV bod 8
(§ 27 odsek 1) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

čl. IV bod 9
(§ 27 odsek 6) Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.

čl. IV bod 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36) Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.

čl. IV bod 11
(§ 28a odsek 2) Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania …

čl. IV bod 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5) Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa. Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov …

čl. IV bod 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2) Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.

čl. V

čl. V bod 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta) Gramatická úprava.

čl. V bod 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)] Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.

čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020. Bratislava 23. mája 2018 Peter Pellegrini, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Richter, v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky