Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/231/2020 1020201775 24. 04. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ LYŽIARSKA A SNOWBOARDOVÁ ASOCIÁCIA, so sídlom Sásovská cesta 4172/83, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 133 700, právne zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Slobody 6, 811 06 Bratislava, IČO: 55 930 611 (ako právny nástupca pôvodne žalovaného Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/16315:20-E1320 zo dňa 14.12.2020, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2020/16315:20-E1320 zo dňa 14.12.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Napadnuté rozhodnutie žalovaného 1. Rozhodnutím č. 2020/16315:20-E1320 zo dňa 14.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný (pôvodne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 58 písm. m) a § 59 ods. 5 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) zrušil osvedčenie o uznaní za národný športový zväz, ktoré bolo žalobcovi vydané dňa 20.09.2017 pod číslom 2017-925/43365:38-30AA, z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať podmienky uvedené § 16 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona o športe a neplnil úlohu podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 06.10.2020, 13.10.2020 a 20.10.2020 mu boli doručené podnety na žalobcu, ktorých predmetom bol návrh na zrušenie žalobcovho osvedčenia o uznaní za národný športový zväz z dôvodov údajného opakovaného porušovania zákona o športe, nefunkčnosti, rozvratu a rozkladu žalobcu. 3. Žalovaný ako príslušný správny orgán, ktorý podľa § 59 ods. 5 zákona o športe mohol rozhodnúť o zrušení registrácii aj z vlastného podnetu, s prihliadnutím na povinnosti svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, spoľahlivo zistiť stav veci a chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, preveril plnenie podmienok ustanovených v § 16 zákona o športe a dospel k záveru, že žalobca nespĺňal podmienky, ktoré zákon o športe vyžaduje pre uznanie športového zväzu za národný športový zväz.
4. Žalovaný z verejne dostupných zdrojov (webové sídlo medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport), ako aj z údajov zapísaných v Informačnom systéme športu zistil, že žalobca bol členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport FÉDÉRATION INTERNATIONALE DE SKI (ďalej len „FIS"). Z Informačného systému športu žalovaný zistil, že ku dňu 01.12.2020 mal žalobca registrovaných 748 športovcov, pričom iný športový zväz pre príslušný šport, a to ZVÄZ SLOVENSKÉHO LYŽOVANIA, so sídlom Páričkova 1101/27, 82108 Bratislava, IČO: 50 671 669, mal k uvedenému dňu registrovaných 848 športovcov. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca k 01.12.2020 nereprezentoval a nezastupoval väčšinu lyžiarov (športovcov) v Slovenskej republike a nespĺňal podmienku na členstvo v medzinárodnej športovej organizácii s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že zápis údajov o športovcoch do Informačného systému športu bol podľa § 80 ods. 8 zákona o športe povinný vykonávať žalobca do 10 dní a zároveň v zmysle § 79 ods. 4 zákona o športe zodpovedal za ich úplnosť, správnosť a pravdivosť, to znamenalo, že údaje zapísané v Informačnom systéme športu žalobcom sa považovali za úplné, správne, pravdivé a aktuálne. Žalovaný preto z daných údajov pri svojom rozhodnutí vychádzal a dospel k záveru, že žalobca nespĺňal podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe. Ďalej žalovaný zistil, že žalobca ku dňu 01.12.2020 nespĺňal ani podmienku uvedenú § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe, pretože pôsobením ďalšieho obdobne veľkého a z hľadiska príslušnosti športovcov väčšieho športového zväzu pre príslušný šport na území Slovenskej republiky bolo nutné konštatovať, že žalobca nevykonával výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky. Plnenie podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. c) a d) zákona o športe zo strany žalobcu žalovaný vzhľadom na § 106 ods. 1 zákona o športe neskúmal. 5. Žalovaný ďalej preskúmal, či žalobca spĺňal podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe, teda či žalobca zabezpečoval výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach. Dňa 02.12.2020 bol žalovanému doručený elektronickou poštou list FIS, v ktorom mu bolo oznámené, že žalobcovi bolo zablokované konto ako aj prístup do športového systému FIS. Keďže prihlasovanie športových reprezentantov na medzinárodné súťaže organizované FIS je možné len cez športový systém FIS, do ktorého mal žalobca zablokovaný prístup, nezabezpečoval ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a ani nevedel zabezpečiť účasť športovej reprezentácie na medzinárodných súťažiach. 6. V rozhodnutí napokon žalovaný uviedol, že činnosti uvedené v § 16 ods. 2 zákona o športe sú úlohy, ktoré musí žalobca ako národný športový zväz plniť pod hrozbou zrušenia osvedčenia o uznaní za národný športový zväz. Žalovaný zistil, že žalobca nemá v Informačnom systéme športu zverejnenom k 01.12.2020 ani jedného talentovaného športovca. Na webovom sídle žalobcu bola zverejnená Listina talentov SLA s platnosťou od 01.05.2020, ktorá však obsahovala meno a priezvisko športovca, rok narodenia a kritérium, t. j. údaje iba podľa § 80 ods. 2 písm. a) zákona o športe a časť údaju podľa § 80 ods. 2 písm. b) zákona o športe. Z uvedených skutočností vyplýva, že si žalobca neplnil úlohu podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe. 7. Keďže podľa zistení žalovaného žalobca prestal spĺňať podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona o športe a neplnil úlohu podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe, pričom neplnenie čo i len jednej z podmienok uvedených v § 16 ods. 1 zákona o športe alebo úloh podľa § 16 ods. 2 zákona o športe je zákonným dôvodom na vydanie rozhodnutia o zrušení osvedčenia o uznaní za národný športový zväz, žalovaný rozhodol o zrušení tohto osvedčenia. II . Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.12.2020, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 31.12.2020 a dňa 13.02.2021, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nezákonné, pretože žalovaný: a) vec nesprávne právne posúdil, b) nedostatočne zistil skutkový stav veci, c) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, d) rozhodnutie má ďalšie procesné vady, a teda je nepreskúmateľné pre zmätočnosť, ako aj nedostatok dôvodov, čím bolo vážne zasiahnuté do práv žalobcu.
10. Podľa žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu a jeho riadneho odôvodnenia. Žalovaný nikdy žalobcu nekontaktoval vo veci prešetrovania akýchkoľvek podnetov, na ktoré sa odvolával v napadnutom rozhodnutí, ani žalobcu nikdy nepožiadal o podanie akýchkoľvek vysvetlení, čo žalobca považoval za postup v rozpore so zákonom. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, o aké podnety išlo, kto ich podal, akým spôsobom, kedy a kým boli tieto podnety vybavené, v dôsledku čoho v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie. Žalobca poukázal na to, že ak v konaní o zrušenie osvedčenia neexistuje žiadny riadny opravný prostriedok, mal mu byť poskytnutý priestor zo strany žalovaného na to, aby sa k doručeným podnetom vyjadril a poskytol žalovanému dôkazy o ich nedôvodnosti, ako aj o tom, že podmienky stanovené v § 16 ods. 1 a 2 zákona o športe riadne spĺňal. 11. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný nemohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, pretože zo správy Najvyššieho kontrolného úradu SR zverejnenej na jeho webovej stránke dňa 18.12.2020 vyplýva, že Informačný systém športu nie je ukončený, a teda neúplný Informačný systém športu „v nábehovej fáze“ nemôže v súčasnosti tvoriť zákonný rámec pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia žalovaným a žalovaný nemôže považovať informácie v ňom uvedené za záväzné. Žalobca poukázal pritom na § 104 ods. 4 zákona o športe v ktorom je uvedené: „Športové organizácie a iné osoby, ktoré zadávajú údaje do informačného systému športu, sú povinné doplniť údaje do jednotlivých registrov do troch mesiacov od oznámenia o funkčnosti príslušného registra." Žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy neinformoval žalobcu, že Informačný systém športu je plne funkčný a v plnej prevádzke, a preto žalovaný z údajov uvedených v Informačnom systéme športu nemohol vychádzať. Žalobca si na notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča so sídlom Štefánikova 873/12 v Poprade nechal dňa 08.12.2020 osvedčiť právnu skutočnosť o tom, že žalobca mal ku dňu 01.12.2020 zastupovať 4432 členov. 12. Splnenie podmienky v § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe žalobca odôvodnil tým, že v deň vydania napadnutého rozhodnutia bol žalobca riadnym členom FIS, pričom žalovaný nemal kompetenciu zrušiť členstvo žalobcu vo FIS. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez účasti žalobcu, bez toho, aby sa žalobca mohol vyjadriť; žalovaný vychádzal z neúplného Informačného systému športu „v nábehovej fáze“, pričom prekročil svoje právomoci, keď vykladal interné predpisy FIS a sám „rozhodol“ o tom, že žalobca údajne nie je členom FIS, čo sa nezakladalo na pravde. Žalobca poukázal na to, že ku dňu 01.12.2020, ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, nebolo členstvo žalobcu vo FIS zrušené a bol stále jediným riadnym členom FIS. Organizácia Zväz slovenského lyžovania nespĺňala podmienky pre získanie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz, ktoré vymedzuje zákon o športe v § 16 ods. 1 a doposiaľ jej nebolo vydané osvedčenie žalovaného o uznaní za národný športový zväz, ani nebola prijatá za člena FIS. Členstvo žalobcu vo FIS aj naďalej trvá a nemôže byť bezdôvodne zrušené, pretože žalobca neporušil žiadne pravidlá FIS ani iné pravidlá a neexistuje dôvod na to, aby žalobca nebol považovaný za člena FIS. 13. Splnenie podmienky v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe žalobca odôvodnil tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal len z vlastných domnienok v spojení s údajmi z neúplného Informačného systému športu, ktorý je len v „nábehovej fáze“, bez toho, aby spoľahlivo a úplne zistil skutkový stav. Záver žalovaného, že výkon výlučnej pôsobnosti pre príslušný šport je údajne meraný výlučne počtom športovcov v Informačnom systéme športu a tým, že tu údajne existuje ďalší obdobne veľký športový zväz, nemá oporu v zákone a je arbitrárny. Poukázal na to, že zákon o športe nedefinuje, ani neuvádza, čo sa myslí pod výkonom výlučnej pôsobnosti pre príslušný šport na území Slovenskej republiky. Žalobca je toho názoru, že výkon výlučnej pôsobnosti pre príslušný šport nie je meraný počtom športovcov zapísaných v Informačnom systéme športu, ako to svojvoľne a arbitrárne uviedol žalovaný, a ani nemohlo ísť o jediné kritérium. Ak by zákonodarca mal v úmysle počet športovcov zakotviť ako podmienku pre získanie osvedčenia, takáto podmienka by bola zakotvená priamo v zákone o športe, čo sa však nestalo. Žalovaný teda konal svojvoľne, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom. Žalovaný svoj záver ničím neodôvodnil, ide len o jednu vetu v napadnutom rozhodnutí, a teda žalobca považoval takéto konanie za svojvoľné, bez opory v zákone a bez náležitého vysvetlenia. 14. K splneniu podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe žalobca uviedol, že nie je pravda, že žalobca nespĺňal podmienku uvedenú v § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe, pretože aj naďalej zabezpečoval výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že reprezentanti SR sa
zúčastňovali medzinárodných súťaží organizovaných FIS na základe licencie žalobcu ako člena FIS, toho času na sezónu 2020/2021, t. j. ich účasť na súťažiach bola zabezpečená výlučne na základe licencie žalobcu vydanej organizáciou FIS. Táto licencia mohla byť vydaná iba jednej organizácii v danej sezóne a v danej sezóne nebolo možné vydať rovnakú licenciu inej organizácii, a to aj napriek tomu, že žalobca mal zablokovaný prístup do Informačného systému FIS a aj napriek tomu, že bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného. Vyššie uvedené sa týka aj tých reprezentantov SR, ktorí odišli z členskej základne žalobcu, keďže aj títo sa zúčastňovali medzinárodných súťaží na základe licencie žalobcu. Žalobca navyše poukázal na skutočnosť, že mu bol prístup do informačného systému FIS dočasne zablokovaný neoprávnene, a to výlučne na základe oznámenia žalovaného zo dňa 01.12.2020, k čomu sa žalobca nemal ani právo vyjadriť. 15. K splneniu podmienky v § 16 ods. 2 zákona o športe žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá v Informačnom systéme športu zverejneného k 01.12.2020 ani jedného talentovaného športovca považuje za rozporné so zákonom. Je toho názoru, že nemožno spravodlivo žiadať od žalobcu používať Informačný systém športu, ktorý je neúplný a v nábehovej fáze, ak si žalovaný nesplnil povinnosť za 10 rokov uviesť Informačný systém športu do finálnej a záväznej podoby. Zrušiť žalobcovi osvedčenie nemožno z dôvodu, že v tomto neúplnom Informačnom systéme, ktorý nebol dokončený a teda ani záväzný, nemal údajne zverejnené údaje, keďže žalovaný z údajov uvedených v Informačnom systéme športu nemôže sám vychádzať, ak ho sám považuje za fungujúci len v nábehovej fáze. 16. V doplnení správnej žaloby zo dňa 31.12.2020 žalobca k splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe uviedol, že vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky - žalobca ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia vykonával, ako aj naďalej vykonáva, výlučnú pôsobnosť pre všetky odvetvia príslušného športu, ktorými sú: a) alpské disciplíny b) severská kombinácia c) skokanské disciplíny d) bežecké disciplíny e) snowboarding f) lyžovanie na tráve g) akrobatické lyžovanie 17. Žiadna iná organizácia na území SR nevykonáva ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia pôsobnosť vo všetkých uvedených športových disciplínach lyžiarskeho športu. 18. Vo vzťahu k údajnému nesplneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil v napadnutom rozhodnutí, prečo a na základe akého ustanovenia zákona mal žalobca povinnosť zverejniť údaje o talentovanej mládeži v Informačnom systéme športu, ktorý bol len v nábehovej fáze, ako aj na svojom webovom sídle, a teda napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; v napadnutom rozhodnutí chýba náležité vysvetlenie toho, ktorú povinnosť, akým spôsobom a na základe akej právnej normy žalobca porušil. Žalobca nebol povinný zverejňovať údaje stanovené v § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe na svojom webovom sídle, ani v Informačnom systéme športu v nábehovej fáze, a na žalobcu sa vzťahuje výlučne iba § 104 ods. 3 zákona o športe. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí stále vychádzal len z údajov ku dňu 01.12.2020, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané až dňa 14.12.2020, a teda je zrejmé, že žalovaný ani nemohol úplne zisťovať skutočný stav veci, keď pre vydanie napadnutého rozhodnutia je smerodajný stav ku dňu jeho vydania, a nie stav dva týždne pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné. 19. V doplnení správnej žaloby zo dňa 13.02.2021 žalobca rozšíril svoju argumentáciu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia tým smerom, že napadnuté rozhodnutie vydal a podpísal p. A. B., poverený riadením sekcie. Z doložky o autorizácii k elektronickému úradnému dokumentu vyplýva, že túto autorizoval p. C. D., štátny radca. Podľa žalobcu teda existujú dôvodné pochybnosti o tom, či napadnuté rozhodnutie vydala, podpísala a autorizovala oprávnená osoba, pričom ak by sa v konaní preukázalo, že táto osoba nemala oprávnenie napadnuté rozhodnutie vydať, podpísať, príp. autorizovať, išlo by o ďalší dôvod, pre ktorý musí byť napadnuté rozhodnutie vyhlásené za nezákonné.
III. Vyjadrenie žalovaného 20. Písomným podaním zo dňa 30.03.2021 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že sa za žiadnych okolností nemôže stotožniť s tvrdeniami žalobcu a je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a orgánom na to vecne príslušným. Rovnako tak postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol súladný so zákonom. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že právne posúdenie veci bolo správne, skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a na riadne posúdenie veci dostačujúci, napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, zrozumiteľné a obsahuje dostatok dôvodov opodstatňujúcich jeho výrokovú časť, rešpektujúc pritom základnú zásadu ochrany verejného záujmu v športe tak, ako mu to zákon ukladá. Viaceré tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe považoval žalovaný za nepravdivé a ničím nepodložené, skôr klamlivé a účelové, a preto ich treba vyhodnotiť ako nulitné, resp. nepreukázateľné a žalobca vo viacerých častiach správnej žaloby poukazoval na skutočnosti s vecou nesúvisiace. 21. Žalovaný zdôraznil, že konanie podľa § 58 písm. m) v spojení s § 59 ods. 5 zákona o športe je striktne viazané zásadou ex offo, ktorá je zdôraznením potreby zabezpečiť ochranu verejného záujmu v športe. Uvedená zásada sa uplatňuje na strane žalovaného najmä vo vzťahu k národným športovým zväzom, ktoré sú výlučným národným predstaviteľom konkrétneho športu za štát. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo aj z údajov zapísaných v Informačnom systému športu, ktoré sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pričom oproti údajom, ktoré boli zaslané listom č. 2020/14807:1E1310 zo dňa 01.12.2020 FIS, došlo do času vydania napadnutého rozhodnutia k výraznému zníženiu členskej základne žalobcu a nárastu členskej základne Zväzu slovenského lyžovania. K znižovaniu členskej základne žalobcu a prehlbovaniu straty majority dochádzalo aj v období po vydaní napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej zdôraznil, že na to, aby športový zväz bol uznaný za národný športový zväz a niesol tak status a poslanie výlučného národného predstaviteľa konkrétneho športu za štát, musí kumulatívne spĺňať všetky hmotnoprávne predpoklady podľa § 16 ods. 1 zákona o športe. Je zrejmé, že splnenie všetkých uvedených predpokladov ho predurčuje byť národným športovým zväzom a nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok stratu statusu národného športového zväzu a zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz zo strany žalovaného. Okrem vyššie uvedených hmotnoprávnych predpokladov musí národný športový zväz plniť aj ďalšie úlohy uložené mu zákonom o športe. 22. Z dôvodu, že žalovaný mal za preukázané, že žalobca prestal spĺňať podmienky vyžadované pre národný športový zväz podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona o športe a neplnil úlohu podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe a nesplnenie čo i len jednej z podmienok uvedených v § 16 ods. 1 zákona o športe alebo úloh podľa § 16 ods. 2 zákona o športe je zákonným dôvodom na vydanie rozhodnutia o zrušení osvedčenia o uznaní za národný športový zväz podľa § 59 ods. 5 zákona o športe, žalovaný vydal z úradnej povinnosti rozhodnutie o zrušení osvedčenia o uznaní za národný športový zväz. Žalovaný osobitne zdôraznil, že na uvedené konanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 23. Námietku žalobcu o nezákonnosti postupu žalovaného, odôvodnenú tým, že žalovaný začal konať na základe podnetov, pričom v odôvodnení neuviedol, o aké podnety išlo, kto ich podal, akým spôsobom, kedy a kým boli vybavené, čím žalobca odôvodil údajnú absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, spochybnil žalovaný tým, že žalobca neuviedol žiadny právny predpis, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného predmetné údaje o podnetoch uvádzať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom je zrejmé, že takýto právny predpis ani neexistuje. Keďže podľa § 59 ods. 5 zákona o športe môže žalovaný o zrušení osvedčenia rozhodnúť aj bez návrhu, žalovaný nebol viazaný doručenými podnetmi a dôvodmi na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz, ktoré boli v týchto podaniach uvedené. Žalovaný s prihliadnutím na skutočnosť zákonnej povinnosti konať ex offo preskúmal možné dôvody na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz aj z vlastného podnetu s prihliadnutím na povinnosť svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou skutočnosťou, spoľahlivo zistiť stav veci v predmetnom konaní a chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. V súvislosti s doručenými podnetmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, žalovaný zdôraznil, že uvedenie skutočností v napadnutom rozhodnutí, že žalovaný začal vo veci konať na základe jemu doručených podnetov, dokazujú skutočnosť, že žalovaný nekonal svojvoľne.
24. Žalovaný sa rovnako nestotožnil s tvrdeniami, že žalobca nebol požiadaný o podanie vysvetlení súvisiacich s prejednávanou vecou a podnetmi, ktoré žalovaný obdržal. Žalovaný zaslal žalobcovi pozvánku na stretnutie (e-mailom z 17.07.2020), ktoré sa malo uskutočniť dňa 22.07.2020 v budove žalovaného. Žalobca však pozvanie odmietol, a to listom zo dňa 17.07.2020 označeným ako „Odpoveď na návrh na stretnutie“. Je tak zrejmé, že na strane žalovaného existovala reálna vôľa vytvoriť žalobcovi priestor pre vyjadrenie, resp. ozrejmenie určitých skutočností a pochybností, napriek tomu, že uvedenú povinnosť mu neukladal zákon. 25. K splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe žalovaný uviedol, že trvá na správnosti posúdenia veci v napadnutom rozhodnutí. O faktickom pozastavení práv člena (žalobcu) vo FIS rozhodla samotná medzinárodná športová organizácia, ktorá úkony žalobcu v súvislosti s výkonom jeho členských práv delegovala na tretiu osobu - Slovenský olympijský a športový výbor. Žalovaný uviedol, že nemal a ani nemá kompetenciu posudzovať údajnú nezákonnosť, ktorú namietal žalobca vo vzťahu k úkonom vykonaným zo strany FIS. 26. K nesplneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe žalovaný uviedol, že trvá na skutočnosti, že žalobca nevykonával, a to ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia, výlučnú pôsobnosť v danom športe, keďže v danom športe pôsobil a stále pôsobí obdobne veľký a z hľadiska príslušnosti športovcov väčší zväz. Žalovaný sa preto nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu, že podmienku majority žalobca spĺňal, keď argumentoval počtom reprezentantov a talentovaných športovcov. 27. K splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe žalovaný uviedol, že žalobca nie je držiteľom licencie FIS, ktorá je identifikačným číslom fyzickej osoby - športovca, ktorého priradenie je podmienkou, aby športovec mohol byť pripísaný na štartovú listinu, resp. prihlášku na podujatie FIS. Do rozhodnutia žalovaného mal žalobca oprávnenie podať žiadosť o vydanie licencie FIS ľubovoľnému športovcovi so štátnym občianstvom Slovenskej republiky. Následne uvedená právomoc prešla na Slovenský olympijský a športový výbor a dnes v mene športovca žiadosť o vydanie licencie FIS podáva do informačného systému FIS zástupca Slovenského olympijského a športového výboru na základe žiadosti športovca prostredníctvom svojej športovej organizácie. Tvrdenie žalobcu, že „ licencia môže byť vydaná iba jednej organizácii v danej sezóne a v danej sezóne nie je možné vydať rovnakú licenciu inej organizácii“ žalovaný označil za nepravdivé. Organizácia FIS odobrala právomoc žalobcovi žiadať pre športovcov FIS licenciu športovca priamo cez prístup do informačného systému FIS a toto právo presunula na Slovenský olympijský a športový výbor. Vydaním nových prihlasovacích údajov do informačného systému FIS zástupcovi Slovenského olympijského a športového výboru nenastalo žiadne poškodenie práv akýchkoľvek slovenských športovcov, ktorí plánovali štartovať, štartovali a môžu naďalej štartovať na podujatiach FIS, keďže žiadosť o vydanie FIS licencie pre ľubovoľného nového športovca v lyžovaní v súčasnosti podáva do informačného systému zástupca Slovenského olympijského a športového výboru a FIS tieto žiadosti spracoval a naďalej spracováva a udeľuje športovcom FIS licencie pre účasť na FIS súťažiach. Toto oprávnenie štartu športovcovi vyplýva z pravidiel FIS (ICR 203), ktoré uvádzajú, že podmienkou účasti na súťaži FIS je platná licencia FIS a platnosť tejto licencie sa zmenou partnera FIS nemení, pretože FIS licencia športovca je majetkom FIS a je priradená k fyzickej osobe - športovcovi a nie k organizácii - žalobcovi. 28. K splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe žalovaný uviedol, že žalobca bol preukázateľne informovaný, že Informačný systém športu je plne funkčný. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z administratívneho spisu žalovaného. Na základe informácií žalovaného ohľadom funkčnosti Informačného systému športu a komunikácie medzi žalovaným a žalobcom, bol žalobca povinný zverejňovať v Informačnom systéme športu všetky údaje vyžadované zákonom o športe vrátane zoznamu talentovaných športovcov. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca si uvedenú povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe neplnil. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca pravidelne plnil databázu svojich individuálnych a kolektívnych členov v zmysle pokynov zo strany žalovaného, čo dokazuje e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným o spustení Informačného systému športu a ukončení nábehovej fázy preukazujúca, že žalobca mal plnú vedomosť o funkčnosti informačného systému. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané oprávnenou osobou žalovaný považoval za nedôvodnú, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané a podpísané oprávnenou osobou - p. A. B., toho času povereným riadením sekcie, a to s poukazom na
čl. 3 ods. 7 Podpisového poriadku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky účinnému k 15.12.2020. 29. Žalovaný sa ďalej vyjadril k osvedčeniu počtu členov žalobcu u notára, pričom uviedol, že žalobca rozhodol dňa 23.05.2019 na svojej 8. riadnej konferencii o vylúčení všetkých svojich členov, ktorí nemali splnené členské povinnosti, a to na základe čl. 8 ods. 2 písm. a) Stanov žalobcu. Ako uvádza zápis z konferencie, žalobca evidoval ku dňu 17.05.2019 vo svojej zdrojovej evidencii 7471 členov fyzických osôb. Tento postup bol následne aplikovaný aj v roku 2020, keď dňa 03.09.2020, 9. riadna konferencia žalobcu opätovne vylúčila ďalších členov - fyzické osoby a aj právnické osoby, ktoré nespĺňali ustanovenie čl. 8 ods. 8 písm. a) Stanov žalobcu. Tento úkon potvrdilo uznesenie v bode 16. programu konferencie, č. 9RKO-20/084. Prijatím tohto uznesenia konferencia vylúčila členov žalobcu porušujúcich vyššie uvedený článok stanov, čím bolo jednoznačne spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalobca evidoval k 01.12.2020 počet 4433 členov. Žalobca na svojom webovom sídle zverejňoval register členov - fyzických osôb, ktorý obsahoval takmer identické počty individuálnych členov, ako uvádzal v Informačnom systéme športu. Pokiaľ by sa žalovaný stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že Informačný systém športu je nefunkčný, potom by v zmysle príslušných ustanovení zákona o športe platilo, že register členov s príslušnosťou ku športovej organizácii zverejňuje športová organizácia na svojom webovom sídle. Keďže dáta zverejnené na webovom sídle žalobcu a v informačnom systéme športu korešpondovali, považoval žalovaný dáta o členskej základni žalobcu prezentované žalobcom za nepravdivé a zavádzajúce. 30. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca nemohol vykonávať výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky, a zároveň tvrdiť, že bola ohrozená účasť jeho športovcov výlučne v bežeckých disciplínach, snowboardingu a freestyle freeski lyžovaní na pretekoch FIS. Žalobca zámerne zamlčoval, že ide o účelovo vybrané disciplíny a športovcov, ktorí boli v mnohých prípadoch trénovaní vysokými funkcionármi žalobcu, a ktorí si prostredníctvom týchto športovcov nárokovali vyplácanie finančných odmien. Žalobca zámerne nepoukázal na reprezentantov a talentovanú mládež ostatných športových odvetví, pretože títo športovci aj napriek tomu, že boli reprezentanti SR a do decembra 2020 boli mnohí aj členmi žalobcu, neboli žalobcom finančne podporovaní a prisľúbené finančné prostriedky im neboli vyplatené, pretože si ich žalobca ponechal. Z uvedeného dôvodu žalovaný zásadne nesúhlasil s tvrdením, že žalobca nedisponoval prostriedkami na účasť športovcov, ktorí ostali jeho členmi. 31. Žalovaný konštatoval, že žalobca neosvedčil a nepreukázal žalobné body tak, ako mu to ukladá § 182 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. IV. Replika žalobcu 32. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.04.2021, pričom argumentoval porušením zásad správneho konania, najmä práva účastníka byť informovaný o svojich právach, práva vyjadriť sa ku skutočnostiam, ako aj k podkladom rozhodnutia, práva oboznámiť sa vopred s administratívnym spisom a vyjadriť sa k nemu, navrhnúť dôkazy, práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, spravodlivé a nediskriminačné konanie, dostatočné zistenie skutkového stavu a zisťovanie dôkazov nielen v neprospech účastníka konania, ale aj v jeho prospech. Poukázal pritom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/182/2009 zo dňa 30.09.2010 a sp. zn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené princípy neboli v jeho prípade vôbec dodržané. 33. Žalobca na argumentáciu žalovaného, že údajne dal žalobcovi priestor vyjadriť sa k situácii zaslaním pozvánky na stretnutie, ktoré sa malo konať dňa 22.07.2020, uviedol, že sa vôbec nezakladá na pravde. Žalobca poukázal na to, že žalovaný začal konať na základe podnetov z októbra 2020. Ak teda podnety voči žalobcovi obdržal žalovaný v októbri 2020, žalovaný nemohol vedieť o týchto skutočnostiam v júli 2020, kedy údajne chcel od žalobcu podanie vysvetlení súvisiacich s prejednávanou vecou. Ďalej uviedol, že plánované stretnutie dňa 22.07.2020 sa vôbec netýkalo skutočností, ktoré viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Stretnutie bolo zorganizované narýchlo, počas leta a malo sa uskutočniť za účasti médií bez toho, aby žalobca dopredu poznal program a obsah stretnutia.
34. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný nedostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav veci. K počtu svojich členov žalobca uviedol, že trvá na tom, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, ako aj ku dňu 01.12.2020, a aj ku dňu podania tohto vyjadrenia stále zastupoval väčšinu lyžiarov na Slovensku. 35. Ďalšie tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení považoval žalobca za nepreukázané, so súdnym konaním nesúvisiace, pretože argumentácia žalovaného nebola súčasťou napadnutého rozhodnutia. V. Duplika žalovaného a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 36. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.04.2021 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.05.2021 tak, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho replike nesúhlasil a bol presvedčený, že konal v súlade so zákonom a s princípom ochrany verejného záujmu, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
VI. Právne posúdenie 37. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/231/2020. 38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) SSP. 39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2013, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 40. Podľa § 16 ods. 1 zákona o športe, národný športový zväz je športový zväz uznaný ministerstvom školstva, ktorý spĺňa tieto podmienky: a) je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport, b) vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky, c) má najmenej päť súťažiacich športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a najmenej 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, d) organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky, e) zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach a f) zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov. 41. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe, národný športový zväz tiež vedie a každoročne zverejňuje zoznam talentovaných športovcov, ktorý obsahuje údaje v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), f), k), n) až q). 42. Podľa § 59 ods. 5 zákona o športe, ak ministerstvo školstva zistí, že národný športový zväz, ktorý je držiteľom osvedčenia podľa odseku 3, prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie, alebo neplní úlohy podľa § 16 ods. 2, vydá rozhodnutie o zrušení osvedčenia aj bez návrhu a zmenu zverejní. 43. Správny súd prvotne uvádza, že zákonom č. 7/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo s účinnosťou od 01.02.2024 zriadené Ministerstvo
cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, na ktoré prešli kompetencie na úseku cestovného ruchu a športu z pôvodne žalovaného Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenej právnej úpravy konal na strane žalovaného s Ministerstvom cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. 44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Súd v intenciách § 2 ods. 1 SSP musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 46. Prvotne správny súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z obsahu napadnutého rozhodnutia a posudzoval administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Konanie, ktoré nasledovalo po jeho vydaní (t. j. po 14.12.2020), resp. jeho právoplatnosti (18.12.2020) nemalo vplyv na právne posúdenie veci správnym súdom. Správny súd poukazuje na § 135 SSP podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia. 47. Správny súd zdôrazňuje, že hoci § 101 ods. 1 zákona o športe ustanovuje, že na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania podľa § 95 až 97 zákona o športe, neznamená to, že takéto konanie môže prebiehať bez akýchkoľvek pravidiel. V administratívnych konaniach, ktoré sa spravujú výlučne osobitným predpisom bez definovaných zásad, nemôže byť absolútne vylúčené uplatnenie základných princípov, aj keď je neprípustné podporné pôsobenie Správneho poriadku. Naopak, i v prípadoch, kde je vylúčená aplikácia všeobecného predpisu o správnom konaní, je nutné aplikovať všeobecné základné zásady správneho konania, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivé konanie a zákonné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre v takýchto prípadoch viackrát judikoval nárokovateľnosť účastníka konania na postup správneho orgánu v súlade so všeobecnými zásadami správneho konania vyjadrenými v Správnom poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa 30.06.2016 uviedol: „nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili.“ Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rámci žalobných dôvodov dospel k záveru, že žalovaný porušil viacero zásad správneho konania, predovšetkým zásadu súčinnosti a zásadu materiálnej pravdy, pričom ich porušenie malo zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 48. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil začatie konania o zrušení osvedčenia o uznaní žalobcu za národný športový zväz a žalobca preto o prebiehajúcom administratívnom konaní nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný si sám zadovažoval rôzne podklady pre rozhodnutie, avšak opäť bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom. Žalovaný neposkytol žalobcovi ani možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámiť sa so získanými podkladmi pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nim a navrhnúť prípadne ďalšie dôkazy a uplatniť svoje námietky k zabezpečeným dôkazom. Žalovaný takýmto konaním zásadným spôsobom porušil právo žalobcu a toto porušenie malo samo o sebe za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
49. Argumentáciu žalovaného, že žalobcovi vytvoril priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a na vyjadrenie sa k nim, keď mu zaslal pozvánku na stretnutie (e-mailom z 17.07.2020), ktoré sa malo uskutočniť dňa 22.07.2020 v budove žalovaného, pričom žalobca pozvanie odmietol listom zo dňa 17.07.2020, správny súd nepovažoval za dôvodnú. Z pozvánky nie je zrejmé, aký program malo predmetné stretnutie mať, nie je v nej žiadna zmienka o prebiehajúcom administratívnom konaní a neobsahuje ani výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca taktiež správne poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konať začal až na základe podnetov, ktoré mu boli doručené v októbri 2020, pričom predmetné stretnutie sa malo konať už v júli 2020, teda približne tri mesiace pred začatím administratívneho konania. Je preto nemožné, aby sa žalobca mohol vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie a uplatniť svoje námietky v administratívnom konaní, ktoré ešte v čase, kedy mu bola daná údajne možnosť reagovať, vôbec neprebiehalo. 50. Žalovaný porušením zásady súčinnosti vôbec nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania a neposkytol mu žiadny priestor na uplatnenie svojich práv, na vyjadrenie sa k získaným dôkazom a nedal mu možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy a uplatniť svoje námietky, porušil aj zásadu materiálnej pravdy. 51. Správny súd na základe žalobcom predložených dôkazov a argumentácie uvedenej v žalobe a vo vyjadreniach žalobcu dospel k záveru, že žalovaným zistený stav veci nebol pre posúdenie veci postačujúci, keď žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal len z údajov zapísaných v Informačnom systéme športu, hoci žalobca spochybnil správnosť týchto údajov, ako aj funkčnosť celého systému a záväznosť v ňom zapísaných údajov, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom ani nehodnotil zákonnosť a správnosť zadovážených dôkazov. Porušenie vyššie uvedených zásad bolo o to závažnejšie, že proti napadnutému rozhodnutiu nebol prípustný riadny opravný prostriedok. Hoci podľa § 58 písm. m) v spojení s § 59 ods. 5 zákona o športe mohol žalovaný rozhodnúť o zrušení osvedčenia o uznaní žalobcu za národný športový ex offo neznamená to, že nemusel dodržať základné zásady správneho konania. Uvedené zákonné ustanovenia dávajú žalovanému len možnosť začať administratívne konanie aj bez návrhu, avšak ani pri konaní začatom z vlastného podnetu zákon neumožňuje konať svojvoľne a arbitrárne. 52. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na jednej strane poukázal na doručené podnety, ktoré začal prešetrovať a následne uviedol, že konanie začal z vlastného podnetu s prihliadnutím na povinnosť svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, spoľahlivo zistiť stav veci a chrániť záujmy štátu, ako aj fyzických a právnických osôb. 53. V správnom práve vo všeobecnosti platí, že konanie, ktoré sa začína na podnet orgánu verejnej správy, t. j. ex offo, je začaté dňom, keď orgán verejnej správy urobí voči účastníkovi konania prvý úkon. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu však nedokázal takýto úkon žalovaného identifikovať, čo opätovne vedie správny súd ku konštatovaniu, že žalovaný konal arbitrárne a zásadne porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy. 54. Napriek tomu, že Rezolúcie Rady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca nemajú právne záväznú povahu a nie sú prísne vynútiteľné (ide o pravidlá s povahou soft law), tieto dokumenty sú súčasťou právnych systémov v spoločnom priestore európskeho právneho poriadku, a teda je potrebné, aby aj správne orgány a súdy Slovenskej republiky interpretovali základné zásady správneho konania aj v súlade s princípmi dobrej správy. 55. Právo na dobrú verejnú správu je v dokumentoch Rady Európy upravené v odporúčaní Výboru ministrov (2007) 7 o dobrej verejnej správe prijatom dňa 20.06.2007, a to predovšetkým v Kódexe dobrej verejnej správy, ktorý tvorí prílohu tohto odporúčania. Tento dokument ustanovuje všeobecné princípy dobrého administratívneho správania, s tým, že tieto zásady sa neviažu výlučne na vydávanie rozhodnutí v správnom konaní, ale ide o širšie koncipované zásady upravujúce fungovanie verejnej správy. V zmysle zásady zákonnosti podľa článku 2 kódexu verejné orgány konajú v súlade s právom, nevydávajú svojvoľné opatrenia, ani keď uplatňujú právo svojho vlastného uváženia. Princíp viazanosti právom vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Predmetný princíp navyše zahŕňa nielen požiadavku na súladný
postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. 56. Vyššie uvedeným postupom žalovaného, kedy absolútne odignoroval základné zásady správneho konania, nekonal v súčinnosti so žalovaným, neposkytol mu možnosť akokoľvek sa oboznámiť s jeho zisteniami pred vydaním napadnutého rozhodnutia a vyjadriť sa k ním, prípadne navrhnúť vlastné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 57. Zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, taktiež spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi a musí byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základného práva na inú právnu ochranu. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 58. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal hodnotením skutočností, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, ale len všeobecne konštatoval ich správnosť. Správny súd preto z napadnutého rozhodnutia nedokázal zistiť myšlienkové procesy žalovaného pri zisťovaní skutočného stavu veci, hodnotení zadovážených dôkazov a následnej aplikácii príslušných právnych noriem. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere vykazuje prvky arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a spôsobuje tak jeho nezákonnosť. 59. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je naviac vnútorne rozporné, a to predovšetkým v otázke členstva žalobcu v medzinárodnej organizácii FIS, keď na jednej strane žalovaný skonštatoval, že žalobca v čase vydania rozhodnutia bol členom tejto organizácie, a z hľadiska gramatického výkladu spĺňal podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe a následne v inej časti napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že podľa výkladu zákona o športe žalobca túto podmienku nespĺňal. Keďže prvý záver vylučuje formuláciu druhého záveru, je zrejmé, že oba závery popri sebe neobstoja. 60. Naviac, argumentácia žalovaného týkajúca sa splnenia podmienky uvedenej v § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe, v rámci ktorej žalovaný odôvodnil existenciu, resp. neexistenciu členstva žalobcu v medzinárodnej organizácii FIS počtom športovcov registrovaných v Informačnom systéme športu, nemá žiadnu oporu v zákone. Vylúčenie žalovaného z medzinárodnej organizácii FIS bolo výlučne v kompetencii tejto organizácie a konštatovanie žalovaného o nesplnení podmienky členstva žalobcu v medzinárodnej organizácii, v čase, keď zjavne takýmto členom žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte stále bol, vykazuje znaky arbitrárnosti a prekročenia kompetencie žalovaného. Pokiaľ žalovaný pri prijatí záveru, že žalobca nespĺňa podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe argumentoval účelom zákona a poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa 08.12.2020, správny súd zdôrazňuje, že otázka členstva žalobcu v medzinárodnej organizácii je otázkou skutkovou, o ktorej úsudok nepatrí do oblasti správnej úvahy konajúceho orgánu a rovnako nie je možné konkrétny daný skutkový stav preklenúť respektíve negovať teleologickým
výkladom zákona. Takýto postup žalovaného viedol k chybným právnym záverom, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP. 61. Argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 30.03.2021 správny súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie správneho súdu o zákonnosti, resp. nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože sa jedná o otázky, ktoré mali byť predmetom administratívneho konania a aby boli vôbec preskúmateľné súdom, musí sa s nimi vo svojom novom rozhodnutí prvotne vysporiadať žalovaný ako príslušný správny orgán. Odôvodňovanie napadnutého rozhodnutia žalovaným a reakcie na námietky žalobcu, ktoré mali byť riešené v správnom konaní, ale neboli z dôvodu porušenia základných zásad administratívneho konania, nie je možné zhojiť argumentáciou v konaní pred správnym súdom. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žalobca bol na stretnutí dňa 19.01.2021, ako aj listom zo dňa 26.01.2021 informovaný o možnosti opätovne požiadať o vydanie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz, čo však neurobil, čím deklaroval, že nespĺňa podmienky uvedené v zákone o športe. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z obsahu napadnutého rozhodnutia a posudzoval administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dňa 14.12.2020. 62. Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto ho v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 63. Správny súd sa nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu, pretože sa týkali skutkového stavu, ktorý bude predmetom opätovného zisťovania a posudzovania žalovaným v administratívnom konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súd v správnom súdnom konaní nie je súdom skutkovým, nevykonáva dokazovanie, okrem výnimiek uvedených v SSP, a preto nie je namieste postup sudu, ktorý by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy vykonávaním dôkazov a zisťovaním skutkového stavu. 64. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydala, podpísala a autorizovala neoprávnená osoba správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože takýto postup vyplýva z Podpisového poriadku žalovaného a Organizačného poriadku žalovaného, vydaného na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. 65. Správny súd sa nezaoberal ani námietkou týkajúcou sa dátumu podpisu a autorizovania napadnutého rozhodnutia žalovaným, pretože túto námietku vzniesol žalobca až na pojednávaní konanom dňa 24.04.2024, t. j. vzhľadom na znenie § 183 SSP oneskorene. 66. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia spĺňal všetky podmienky, ktoré zákon o športe ukladá národnému športovému zväzu. 67. Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie bude povinný na základe aktuálnej skutkovej a právnej situácie sa vysporiadať so statusom žalobcu podľa zákona o športe a v tejto súvislosti určiť ďalší procesný postup. 68. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).