{"guid": "81de5695-d0d4-4612-ba4c-88e07355b78e:0b42b9ef-1539-41a4-b111-ebb6babad464", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4", "spisova_znacka": "BA-5S/231/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/231/2020 z 24. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2024, sp. zn. BA-5S/231/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4", "identifikacne_cislo": "1020201775", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/440", "nazov": "zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/440-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b42b9ef-1539-41a4-b111-ebb6babad464", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/231/2020\n1020201775\n24. 04. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201775.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr.\nMilady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ LYŽIARSKA\nA SNOWBOARDOVÁ ASOCIÁCIA, so sídlom Sásovská cesta 4172/83, 974 11 Banská Bystrica, IČO:\n42 133 700, právne zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., Karpatská 11, 058 01 Poprad,\nIČO: 47 251 506, proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so\nsídlom Nám. Slobody 6, 811 06 Bratislava, IČO: 55 930 611 (ako právny nástupca pôvodne žalovaného\nMinisterstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava) o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/16315:20-E1320 zo dňa 14.12.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky č. 2020/16315:20-E1320 zo dňa 14.12.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Napadnuté rozhodnutie žalovaného\n1. Rozhodnutím č. 2020/16315:20-E1320 zo dňa 14.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný (pôvodne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) ako príslušný\norgán štátnej správy podľa § 58 písm. m) a § 59 ods. 5 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) zrušil\nosvedčenie o uznaní za národný športový zväz, ktoré bolo žalobcovi vydané dňa 20.09.2017 pod číslom\n2017-925/43365:38-30AA, z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať podmienky uvedené § 16 ods. 1 písm.\na), b) a e) zákona o športe a neplnil úlohu podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 06.10.2020, 13.10.2020 a\n20.10.2020 mu boli doručené podnety na žalobcu, ktorých predmetom bol návrh na zrušenie žalobcovho\nosvedčenia o uznaní za národný športový zväz z dôvodov údajného opakovaného porušovania zákona\no športe, nefunkčnosti, rozvratu a rozkladu žalobcu.\n3. Žalovaný ako príslušný správny orgán, ktorý podľa § 59 ods. 5 zákona o športe mohol rozhodnúť\no zrušení registrácii aj z vlastného podnetu, s prihliadnutím na povinnosti svedomito a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, spoľahlivo zistiť stav veci a chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy\nfyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, preveril plnenie podmienok\nustanovených v § 16 zákona o športe a dospel k záveru, že žalobca nespĺňal podmienky, ktoré zákon\no športe vyžaduje pre uznanie športového zväzu za národný športový zväz.\n\n4. Žalovaný z verejne dostupných zdrojov (webové sídlo medzinárodnej športovej organizácie s\ncelosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport), ako aj z údajov zapísaných v Informačnom systéme\nšportu zistil, že žalobca bol členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou\npre príslušný šport FÉDÉRATION INTERNATIONALE DE SKI (ďalej len „FIS\"). Z Informačného systému\nšportu žalovaný zistil, že ku dňu 01.12.2020 mal žalobca registrovaných 748 športovcov, pričom iný\nšportový zväz pre príslušný šport, a to ZVÄZ SLOVENSKÉHO LYŽOVANIA, so sídlom Páričkova\n1101/27, 82108 Bratislava, IČO: 50 671 669, mal k uvedenému dňu registrovaných 848 športovcov.\nZ uvedeného vyplývalo, že žalobca k 01.12.2020 nereprezentoval a nezastupoval väčšinu lyžiarov\n(športovcov) v Slovenskej republike a nespĺňal podmienku na členstvo v medzinárodnej športovej\norganizácii s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\npoukázal na to, že zápis údajov o športovcoch do Informačného systému športu bol podľa § 80 ods. 8\nzákona o športe povinný vykonávať žalobca do 10 dní a zároveň v zmysle § 79 ods. 4 zákona o športe\nzodpovedal za ich úplnosť, správnosť a pravdivosť, to znamenalo, že údaje zapísané v Informačnom\nsystéme športu žalobcom sa považovali za úplné, správne, pravdivé a aktuálne. Žalovaný preto z daných\núdajov pri svojom rozhodnutí vychádzal a dospel k záveru, že žalobca nespĺňal podmienku podľa §\n16 ods. 1 písm. a) zákona o športe. Ďalej žalovaný zistil, že žalobca ku dňu 01.12.2020 nespĺňal ani\npodmienku uvedenú § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe, pretože pôsobením ďalšieho obdobne veľkého\na z hľadiska príslušnosti športovcov väčšieho športového zväzu pre príslušný šport na území Slovenskej\nrepubliky bolo nutné konštatovať, že žalobca nevykonával výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na\núzemí Slovenskej republiky. Plnenie podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. c) a d) zákona o športe zo\nstrany žalobcu žalovaný vzhľadom na § 106 ods. 1 zákona o športe neskúmal.\n5. Žalovaný ďalej preskúmal, či žalobca spĺňal podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe,\nteda či žalobca zabezpečoval výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na\nmedzinárodných súťažiach. Dňa 02.12.2020 bol žalovanému doručený elektronickou poštou list FIS,\nv ktorom mu bolo oznámené, že žalobcovi bolo zablokované konto ako aj prístup do športového systému\nFIS. Keďže prihlasovanie športových reprezentantov na medzinárodné súťaže organizované FIS je\nmožné len cez športový systém FIS, do ktorého mal žalobca zablokovaný prístup, nezabezpečoval\nku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a ani nevedel zabezpečiť účasť športovej reprezentácie na\nmedzinárodných súťažiach.\n6. V rozhodnutí napokon žalovaný uviedol, že činnosti uvedené v § 16 ods. 2 zákona o športe sú úlohy,\nktoré musí žalobca ako národný športový zväz plniť pod hrozbou zrušenia osvedčenia o uznaní za\nnárodný športový zväz. Žalovaný zistil, že žalobca nemá v Informačnom systéme športu zverejnenom\nk 01.12.2020 ani jedného talentovaného športovca. Na webovom sídle žalobcu bola zverejnená Listina\ntalentov SLA s platnosťou od 01.05.2020, ktorá však obsahovala meno a priezvisko športovca, rok\nnarodenia a kritérium, t. j. údaje iba podľa § 80 ods. 2 písm. a) zákona o športe a časť údaju podľa §\n80 ods. 2 písm. b) zákona o športe. Z uvedených skutočností vyplýva, že si žalobca neplnil úlohu podľa\n§ 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe.\n7. Keďže podľa zistení žalovaného žalobca prestal spĺňať podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a), b)\na e) zákona o športe a neplnil úlohu podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe, pričom neplnenie čo\ni len jednej z podmienok uvedených v § 16 ods. 1 zákona o športe alebo úloh podľa § 16 ods. 2 zákona\no športe je zákonným dôvodom na vydanie rozhodnutia o zrušení osvedčenia o uznaní za národný\nšportový zväz, žalovaný rozhodol o zrušení tohto osvedčenia.\nII . Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.12.2020, doplnenou podaním\ndoručeným súdu dňa 31.12.2020 a dňa 13.02.2021, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n9. Napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nezákonné, pretože žalovaný:\na) vec nesprávne právne posúdil,\nb) nedostatočne zistil skutkový stav veci,\nc) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\nd) rozhodnutie má ďalšie procesné vady, a teda je nepreskúmateľné pre zmätočnosť, ako aj nedostatok\ndôvodov, čím bolo vážne zasiahnuté do práv žalobcu.\n\n10. Podľa žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu a\njeho riadneho odôvodnenia. Žalovaný nikdy žalobcu nekontaktoval vo veci prešetrovania akýchkoľvek\npodnetov, na ktoré sa odvolával v napadnutom rozhodnutí, ani žalobcu nikdy nepožiadal o podanie\nakýchkoľvek vysvetlení, čo žalobca považoval za postup v rozpore so zákonom. Z napadnutého\nrozhodnutia nie je zrejmé, o aké podnety išlo, kto ich podal, akým spôsobom, kedy a kým boli tieto\npodnety vybavené, v dôsledku čoho v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie.\nŽalobca poukázal na to, že ak v konaní o zrušenie osvedčenia neexistuje žiadny riadny opravný\nprostriedok, mal mu byť poskytnutý priestor zo strany žalovaného na to, aby sa k doručeným podnetom\nvyjadril a poskytol žalovanému dôkazy o ich nedôvodnosti, ako aj o tom, že podmienky stanovené v §\n16 ods. 1 a 2 zákona o športe riadne spĺňal.\n11. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný nemohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, pretože zo\nsprávy Najvyššieho kontrolného úradu SR zverejnenej na jeho webovej stránke dňa 18.12.2020 vyplýva,\nže Informačný systém športu nie je ukončený, a teda neúplný Informačný systém športu „v nábehovej\nfáze“ nemôže v súčasnosti tvoriť zákonný rámec pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia žalovaným a\nžalovaný nemôže považovať informácie v ňom uvedené za záväzné. Žalobca poukázal pritom na § 104\nods. 4 zákona o športe v ktorom je uvedené: „Športové organizácie a iné osoby, ktoré zadávajú údaje do\ninformačného systému športu, sú povinné doplniť údaje do jednotlivých registrov do troch mesiacov od\noznámenia o funkčnosti príslušného registra.\" Žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy neinformoval žalobcu,\nže Informačný systém športu je plne funkčný a v plnej prevádzke, a preto žalovaný z údajov uvedených\nv Informačnom systéme športu nemohol vychádzať. Žalobca si na notárskom úrade JUDr. Štefana\nSiskoviča so sídlom Štefánikova 873/12 v Poprade nechal dňa 08.12.2020 osvedčiť právnu skutočnosť\no tom, že žalobca mal ku dňu 01.12.2020 zastupovať 4432 členov.\n12. Splnenie podmienky v § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe žalobca odôvodnil tým, že v deň vydania\nnapadnutého rozhodnutia bol žalobca riadnym členom FIS, pričom žalovaný nemal kompetenciu zrušiť\nčlenstvo žalobcu vo FIS. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez účasti žalobcu, bez toho, aby sa\nžalobca mohol vyjadriť; žalovaný vychádzal z neúplného Informačného systému športu „v nábehovej\nfáze“, pričom prekročil svoje právomoci, keď vykladal interné predpisy FIS a sám „rozhodol“ o tom, že\nžalobca údajne nie je členom FIS, čo sa nezakladalo na pravde. Žalobca poukázal na to, že ku dňu\n01.12.2020, ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, nebolo členstvo žalobcu vo FIS zrušené a\nbol stále jediným riadnym členom FIS. Organizácia Zväz slovenského lyžovania nespĺňala podmienky\npre získanie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz, ktoré vymedzuje zákon o športe v § 16\nods. 1 a doposiaľ jej nebolo vydané osvedčenie žalovaného o uznaní za národný športový zväz, ani\nnebola prijatá za člena FIS. Členstvo žalobcu vo FIS aj naďalej trvá a nemôže byť bezdôvodne zrušené,\npretože žalobca neporušil žiadne pravidlá FIS ani iné pravidlá a neexistuje dôvod na to, aby žalobca\nnebol považovaný za člena FIS.\n13. Splnenie podmienky v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe žalobca odôvodnil tým, že žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí vychádzal len z vlastných domnienok v spojení s údajmi z neúplného\nInformačného systému športu, ktorý je len v „nábehovej fáze“, bez toho, aby spoľahlivo a úplne zistil\nskutkový stav. Záver žalovaného, že výkon výlučnej pôsobnosti pre príslušný šport je údajne meraný\nvýlučne počtom športovcov v Informačnom systéme športu a tým, že tu údajne existuje ďalší obdobne\nveľký športový zväz, nemá oporu v zákone a je arbitrárny. Poukázal na to, že zákon o športe nedefinuje,\nani neuvádza, čo sa myslí pod výkonom výlučnej pôsobnosti pre príslušný šport na území Slovenskej\nrepubliky. Žalobca je toho názoru, že výkon výlučnej pôsobnosti pre príslušný šport nie je meraný počtom\nšportovcov zapísaných v Informačnom systéme športu, ako to svojvoľne a arbitrárne uviedol žalovaný,\na ani nemohlo ísť o jediné kritérium. Ak by zákonodarca mal v úmysle počet športovcov zakotviť ako\npodmienku pre získanie osvedčenia, takáto podmienka by bola zakotvená priamo v zákone o športe, čo\nsa však nestalo. Žalovaný teda konal svojvoľne, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie v rozpore\nso zákonom. Žalovaný svoj záver ničím neodôvodnil, ide len o jednu vetu v napadnutom rozhodnutí, a\nteda žalobca považoval takéto konanie za svojvoľné, bez opory v zákone a bez náležitého vysvetlenia.\n14. K splneniu podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe žalobca uviedol, že nie\nje pravda, že žalobca nespĺňal podmienku uvedenú v § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe,\npretože aj naďalej zabezpečoval výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť\nna medzinárodných súťažiach. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že reprezentanti SR sa\n\nzúčastňovali medzinárodných súťaží organizovaných FIS na základe licencie žalobcu ako člena FIS,\ntoho času na sezónu 2020/2021, t. j. ich účasť na súťažiach bola zabezpečená výlučne na základe\nlicencie žalobcu vydanej organizáciou FIS. Táto licencia mohla byť vydaná iba jednej organizácii v danej\nsezóne a v danej sezóne nebolo možné vydať rovnakú licenciu inej organizácii, a to aj napriek tomu,\nže žalobca mal zablokovaný prístup do Informačného systému FIS a aj napriek tomu, že bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného. Vyššie uvedené sa týka aj tých reprezentantov SR, ktorí odišli z\nčlenskej základne žalobcu, keďže aj títo sa zúčastňovali medzinárodných súťaží na základe licencie\nžalobcu. Žalobca navyše poukázal na skutočnosť, že mu bol prístup do informačného systému FIS\ndočasne zablokovaný neoprávnene, a to výlučne na základe oznámenia žalovaného zo dňa 01.12.2020,\nk čomu sa žalobca nemal ani právo vyjadriť.\n15. K splneniu podmienky v § 16 ods. 2 zákona o športe žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že\nžalobca nemá v Informačnom systéme športu zverejneného k 01.12.2020 ani jedného talentovaného\nšportovca považuje za rozporné so zákonom. Je toho názoru, že nemožno spravodlivo žiadať od\nžalobcu používať Informačný systém športu, ktorý je neúplný a v nábehovej fáze, ak si žalovaný nesplnil\npovinnosť za 10 rokov uviesť Informačný systém športu do finálnej a záväznej podoby. Zrušiť žalobcovi\nosvedčenie nemožno z dôvodu, že v tomto neúplnom Informačnom systéme, ktorý nebol dokončený a\nteda ani záväzný, nemal údajne zverejnené údaje, keďže žalovaný z údajov uvedených v Informačnom\nsystéme športu nemôže sám vychádzať, ak ho sám považuje za fungujúci len v nábehovej fáze.\n16. V doplnení správnej žaloby zo dňa 31.12.2020 žalobca k splneniu podmienky stanovenej v § 16\nods. 1 písm. b) zákona o športe uviedol, že vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území\nSlovenskej republiky - žalobca ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia vykonával, ako aj naďalej\nvykonáva, výlučnú pôsobnosť pre všetky odvetvia príslušného športu, ktorými sú:\na) alpské disciplíny\nb) severská kombinácia\nc) skokanské disciplíny\nd) bežecké disciplíny\ne) snowboarding\nf) lyžovanie na tráve\ng) akrobatické lyžovanie\n17. Žiadna iná organizácia na území SR nevykonáva ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\npôsobnosť vo všetkých uvedených športových disciplínach lyžiarskeho športu.\n18. Vo vzťahu k údajnému nesplneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe\nžalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil v napadnutom rozhodnutí, prečo a na\nzáklade akého ustanovenia zákona mal žalobca povinnosť zverejniť údaje o talentovanej mládeži v\nInformačnom systéme športu, ktorý bol len v nábehovej fáze, ako aj na svojom webovom sídle, a teda\nnapadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; v napadnutom\nrozhodnutí chýba náležité vysvetlenie toho, ktorú povinnosť, akým spôsobom a na základe akej právnej\nnormy žalobca porušil. Žalobca nebol povinný zverejňovať údaje stanovené v § 16 ods. 2 písm. d)\nzákona o športe na svojom webovom sídle, ani v Informačnom systéme športu v nábehovej fáze, a\nna žalobcu sa vzťahuje výlučne iba § 104 ods. 3 zákona o športe. Žalobca ďalej poukázal na to, že\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí stále vychádzal len z údajov ku dňu 01.12.2020, pričom napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané až dňa 14.12.2020, a teda je zrejmé, že žalovaný ani nemohol úplne zisťovať\nskutočný stav veci, keď pre vydanie napadnutého rozhodnutia je smerodajný stav ku dňu jeho vydania, a\nnie stav dva týždne pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie\nnezákonné.\n19. V doplnení správnej žaloby zo dňa 13.02.2021 žalobca rozšíril svoju argumentáciu k nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia tým smerom, že napadnuté rozhodnutie vydal a podpísal p. A. B., poverený\nriadením sekcie. Z doložky o autorizácii k elektronickému úradnému dokumentu vyplýva, že túto\nautorizoval p. C. D., štátny radca. Podľa žalobcu teda existujú dôvodné pochybnosti o tom, či napadnuté\nrozhodnutie vydala, podpísala a autorizovala oprávnená osoba, pričom ak by sa v konaní preukázalo,\nže táto osoba nemala oprávnenie napadnuté rozhodnutie vydať, podpísať, príp. autorizovať, išlo by o\nďalší dôvod, pre ktorý musí byť napadnuté rozhodnutie vyhlásené za nezákonné.\n\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n20. Písomným podaním zo dňa 30.03.2021 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že sa za žiadnych\nokolností nemôže stotožniť s tvrdeniami žalobcu a je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonom a orgánom na to vecne príslušným. Rovnako tak postup, ktorý predchádzal\nvydaniu napadnutého rozhodnutia, bol súladný so zákonom. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že právne\nposúdenie veci bolo správne, skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a na riadne posúdenie veci\ndostačujúci, napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, zrozumiteľné a obsahuje dostatok dôvodov\nopodstatňujúcich jeho výrokovú časť, rešpektujúc pritom základnú zásadu ochrany verejného záujmu\nv športe tak, ako mu to zákon ukladá. Viaceré tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe považoval\nžalovaný za nepravdivé a ničím nepodložené, skôr klamlivé a účelové, a preto ich treba vyhodnotiť\nako nulitné, resp. nepreukázateľné a žalobca vo viacerých častiach správnej žaloby poukazoval na\nskutočnosti s vecou nesúvisiace.\n21. Žalovaný zdôraznil, že konanie podľa § 58 písm. m) v spojení s § 59 ods. 5 zákona o športe je\nstriktne viazané zásadou ex offo, ktorá je zdôraznením potreby zabezpečiť ochranu verejného záujmu\nv športe. Uvedená zásada sa uplatňuje na strane žalovaného najmä vo vzťahu k národným športovým\nzväzom, ktoré sú výlučným národným predstaviteľom konkrétneho športu za štát. Žalovaný uviedol, že\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo aj z údajov zapísaných v Informačnom systému športu, ktoré sa\npovažujú za správne, pravdivé a úplné, pričom oproti údajom, ktoré boli zaslané listom č. 2020/14807:1E1310 zo dňa 01.12.2020 FIS, došlo do času vydania napadnutého rozhodnutia k výraznému zníženiu\nčlenskej základne žalobcu a nárastu členskej základne Zväzu slovenského lyžovania. K znižovaniu\nčlenskej základne žalobcu a prehlbovaniu straty majority dochádzalo aj v období po vydaní napadnutého\nrozhodnutia. Žalovaný ďalej zdôraznil, že na to, aby športový zväz bol uznaný za národný športový\nzväz a niesol tak status a poslanie výlučného národného predstaviteľa konkrétneho športu za štát,\nmusí kumulatívne spĺňať všetky hmotnoprávne predpoklady podľa § 16 ods. 1 zákona o športe. Je\nzrejmé, že splnenie všetkých uvedených predpokladov ho predurčuje byť národným športovým zväzom\na nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok stratu statusu národného športového zväzu a\nzrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz zo strany žalovaného. Okrem vyššie uvedených\nhmotnoprávnych predpokladov musí národný športový zväz plniť aj ďalšie úlohy uložené mu zákonom\no športe.\n22. Z dôvodu, že žalovaný mal za preukázané, že žalobca prestal spĺňať podmienky vyžadované pre\nnárodný športový zväz podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona o športe a neplnil úlohu podľa § 16 ods.\n2 písm. d) zákona o športe a nesplnenie čo i len jednej z podmienok uvedených v § 16 ods. 1 zákona o\nšporte alebo úloh podľa § 16 ods. 2 zákona o športe je zákonným dôvodom na vydanie rozhodnutia o\nzrušení osvedčenia o uznaní za národný športový zväz podľa § 59 ods. 5 zákona o športe, žalovaný vydal\nz úradnej povinnosti rozhodnutie o zrušení osvedčenia o uznaní za národný športový zväz. Žalovaný\nosobitne zdôraznil, že na uvedené konanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n23. Námietku žalobcu o nezákonnosti postupu žalovaného, odôvodnenú tým, že žalovaný začal\nkonať na základe podnetov, pričom v odôvodnení neuviedol, o aké podnety išlo, kto ich podal, akým\nspôsobom, kedy a kým boli vybavené, čím žalobca odôvodil údajnú absenciu dostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia, spochybnil žalovaný tým, že žalobca neuviedol žiadny právny predpis, z ktorého by\nvyplývala povinnosť žalovaného predmetné údaje o podnetoch uvádzať v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, pričom je zrejmé, že takýto právny predpis ani neexistuje. Keďže podľa § 59 ods. 5\nzákona o športe môže žalovaný o zrušení osvedčenia rozhodnúť aj bez návrhu, žalovaný nebol viazaný\ndoručenými podnetmi a dôvodmi na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz, ktoré boli\nv týchto podaniach uvedené. Žalovaný s prihliadnutím na skutočnosť zákonnej povinnosti konať ex offo\npreskúmal možné dôvody na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz aj z vlastného\npodnetu s prihliadnutím na povinnosť svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou skutočnosťou,\nspoľahlivo zistiť stav veci v predmetnom konaní a chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a právom\nchránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. V\nsúvislosti s doručenými podnetmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, žalovaný zdôraznil, že\nuvedenie skutočností v napadnutom rozhodnutí, že žalovaný začal vo veci konať na základe jemu\ndoručených podnetov, dokazujú skutočnosť, že žalovaný nekonal svojvoľne.\n\n24. Žalovaný sa rovnako nestotožnil s tvrdeniami, že žalobca nebol požiadaný o podanie vysvetlení\nsúvisiacich s prejednávanou vecou a podnetmi, ktoré žalovaný obdržal. Žalovaný zaslal žalobcovi\npozvánku na stretnutie (e-mailom z 17.07.2020), ktoré sa malo uskutočniť dňa 22.07.2020 v budove\nžalovaného. Žalobca však pozvanie odmietol, a to listom zo dňa 17.07.2020 označeným ako „Odpoveď\nna návrh na stretnutie“. Je tak zrejmé, že na strane žalovaného existovala reálna vôľa vytvoriť žalobcovi\npriestor pre vyjadrenie, resp. ozrejmenie určitých skutočností a pochybností, napriek tomu, že uvedenú\npovinnosť mu neukladal zákon.\n25. K splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe žalovaný uviedol, že trvá na\nsprávnosti posúdenia veci v napadnutom rozhodnutí. O faktickom pozastavení práv člena (žalobcu) vo\nFIS rozhodla samotná medzinárodná športová organizácia, ktorá úkony žalobcu v súvislosti s výkonom\njeho členských práv delegovala na tretiu osobu - Slovenský olympijský a športový výbor. Žalovaný\nuviedol, že nemal a ani nemá kompetenciu posudzovať údajnú nezákonnosť, ktorú namietal žalobca vo\nvzťahu k úkonom vykonaným zo strany FIS.\n26. K nesplneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o športe žalovaný uviedol, že\ntrvá na skutočnosti, že žalobca nevykonával, a to ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia, výlučnú\npôsobnosť v danom športe, keďže v danom športe pôsobil a stále pôsobí obdobne veľký a z hľadiska\npríslušnosti športovcov väčší zväz. Žalovaný sa preto nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu,\nže podmienku majority žalobca spĺňal, keď argumentoval počtom reprezentantov a talentovaných\nšportovcov.\n27. K splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 1 písm. e) zákona o športe žalovaný uviedol, že\nžalobca nie je držiteľom licencie FIS, ktorá je identifikačným číslom fyzickej osoby - športovca, ktorého\npriradenie je podmienkou, aby športovec mohol byť pripísaný na štartovú listinu, resp. prihlášku na\npodujatie FIS. Do rozhodnutia žalovaného mal žalobca oprávnenie podať žiadosť o vydanie licencie FIS\nľubovoľnému športovcovi so štátnym občianstvom Slovenskej republiky. Následne uvedená právomoc\nprešla na Slovenský olympijský a športový výbor a dnes v mene športovca žiadosť o vydanie licencie\nFIS podáva do informačného systému FIS zástupca Slovenského olympijského a športového výboru na\nzáklade žiadosti športovca prostredníctvom svojej športovej organizácie. Tvrdenie žalobcu, že „ licencia\nmôže byť vydaná iba jednej organizácii v danej sezóne a v danej sezóne nie je možné vydať rovnakú\nlicenciu inej organizácii“ žalovaný označil za nepravdivé. Organizácia FIS odobrala právomoc žalobcovi\nžiadať pre športovcov FIS licenciu športovca priamo cez prístup do informačného systému FIS a toto\nprávo presunula na Slovenský olympijský a športový výbor. Vydaním nových prihlasovacích údajov\ndo informačného systému FIS zástupcovi Slovenského olympijského a športového výboru nenastalo\nžiadne poškodenie práv akýchkoľvek slovenských športovcov, ktorí plánovali štartovať, štartovali a\nmôžu naďalej štartovať na podujatiach FIS, keďže žiadosť o vydanie FIS licencie pre ľubovoľného\nnového športovca v lyžovaní v súčasnosti podáva do informačného systému zástupca Slovenského\nolympijského a športového výboru a FIS tieto žiadosti spracoval a naďalej spracováva a udeľuje\nšportovcom FIS licencie pre účasť na FIS súťažiach. Toto oprávnenie štartu športovcovi vyplýva z\npravidiel FIS (ICR 203), ktoré uvádzajú, že podmienkou účasti na súťaži FIS je platná licencia FIS a\nplatnosť tejto licencie sa zmenou partnera FIS nemení, pretože FIS licencia športovca je majetkom FIS\na je priradená k fyzickej osobe - športovcovi a nie k organizácii - žalobcovi.\n28. K splneniu podmienky stanovenej v § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe žalovaný uviedol, že žalobca\nbol preukázateľne informovaný, že Informačný systém športu je plne funkčný. Uvedené skutočnosti\njednoznačne vyplývajú z administratívneho spisu žalovaného. Na základe informácií žalovaného\nohľadom funkčnosti Informačného systému športu a komunikácie medzi žalovaným a žalobcom, bol\nžalobca povinný zverejňovať v Informačnom systéme športu všetky údaje vyžadované zákonom o\nšporte vrátane zoznamu talentovaných športovcov. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca si uvedenú\npovinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe neplnil. Žalovaný poukázal na skutočnosť,\nže žalobca pravidelne plnil databázu svojich individuálnych a kolektívnych členov v zmysle pokynov\nzo strany žalovaného, čo dokazuje e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným o spustení\nInformačného systému športu a ukončení nábehovej fázy preukazujúca, že žalobca mal plnú vedomosť\no funkčnosti informačného systému. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané\noprávnenou osobou žalovaný považoval za nedôvodnú, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané a\npodpísané oprávnenou osobou - p. A. B., toho času povereným riadením sekcie, a to s poukazom na\n\nčl. 3 ods. 7 Podpisového poriadku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky\núčinnému k 15.12.2020.\n29. Žalovaný sa ďalej vyjadril k osvedčeniu počtu členov žalobcu u notára, pričom uviedol, že žalobca\nrozhodol dňa 23.05.2019 na svojej 8. riadnej konferencii o vylúčení všetkých svojich členov, ktorí\nnemali splnené členské povinnosti, a to na základe čl. 8 ods. 2 písm. a) Stanov žalobcu. Ako uvádza\nzápis z konferencie, žalobca evidoval ku dňu 17.05.2019 vo svojej zdrojovej evidencii 7471 členov fyzických osôb. Tento postup bol následne aplikovaný aj v roku 2020, keď dňa 03.09.2020, 9. riadna\nkonferencia žalobcu opätovne vylúčila ďalších členov - fyzické osoby a aj právnické osoby, ktoré\nnespĺňali ustanovenie čl. 8 ods. 8 písm. a) Stanov žalobcu. Tento úkon potvrdilo uznesenie v bode 16.\nprogramu konferencie, č. 9RKO-20/084. Prijatím tohto uznesenia konferencia vylúčila členov žalobcu\nporušujúcich vyššie uvedený článok stanov, čím bolo jednoznačne spochybnené tvrdenie žalobcu, že\nžalobca evidoval k 01.12.2020 počet 4433 členov. Žalobca na svojom webovom sídle zverejňoval\nregister členov - fyzických osôb, ktorý obsahoval takmer identické počty individuálnych členov, ako\nuvádzal v Informačnom systéme športu. Pokiaľ by sa žalovaný stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že\nInformačný systém športu je nefunkčný, potom by v zmysle príslušných ustanovení zákona o športe\nplatilo, že register členov s príslušnosťou ku športovej organizácii zverejňuje športová organizácia na\nsvojom webovom sídle. Keďže dáta zverejnené na webovom sídle žalobcu a v informačnom systéme\nšportu korešpondovali, považoval žalovaný dáta o členskej základni žalobcu prezentované žalobcom\nza nepravdivé a zavádzajúce.\n30. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca nemohol vykonávať výlučnú pôsobnosť pre príslušný\nšport na území Slovenskej republiky, a zároveň tvrdiť, že bola ohrozená účasť jeho športovcov výlučne v\nbežeckých disciplínach, snowboardingu a freestyle freeski lyžovaní na pretekoch FIS. Žalobca zámerne\nzamlčoval, že ide o účelovo vybrané disciplíny a športovcov, ktorí boli v mnohých prípadoch trénovaní\nvysokými funkcionármi žalobcu, a ktorí si prostredníctvom týchto športovcov nárokovali vyplácanie\nfinančných odmien. Žalobca zámerne nepoukázal na reprezentantov a talentovanú mládež ostatných\nšportových odvetví, pretože títo športovci aj napriek tomu, že boli reprezentanti SR a do decembra 2020\nboli mnohí aj členmi žalobcu, neboli žalobcom finančne podporovaní a prisľúbené finančné prostriedky\nim neboli vyplatené, pretože si ich žalobca ponechal. Z uvedeného dôvodu žalovaný zásadne nesúhlasil\ns tvrdením, že žalobca nedisponoval prostriedkami na účasť športovcov, ktorí ostali jeho členmi.\n31. Žalovaný konštatoval, že žalobca neosvedčil a nepreukázal žalobné body tak, ako mu to ukladá §\n182 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023\n(ďalej len „SSP“). Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.\nIV. Replika žalobcu\n32. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.04.2021, pričom\nargumentoval porušením zásad správneho konania, najmä práva účastníka byť informovaný o svojich\nprávach, práva vyjadriť sa ku skutočnostiam, ako aj k podkladom rozhodnutia, práva oboznámiť\nsa vopred s administratívnym spisom a vyjadriť sa k nemu, navrhnúť dôkazy, práva na dostatočné\na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, spravodlivé a nediskriminačné konanie, dostatočné zistenie\nskutkového stavu a zisťovanie dôkazov nielen v neprospech účastníka konania, ale aj v jeho prospech.\nPoukázal pritom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/182/2009 zo dňa 30.09.2010 a sp.\nzn. 1Sžr/68/2011 zo dňa 27.03.2012. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené princípy neboli v jeho prípade\nvôbec dodržané.\n33. Žalobca na argumentáciu žalovaného, že údajne dal žalobcovi priestor vyjadriť sa k situácii zaslaním\npozvánky na stretnutie, ktoré sa malo konať dňa 22.07.2020, uviedol, že sa vôbec nezakladá na pravde.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaný začal konať na základe podnetov z októbra 2020. Ak teda podnety\nvoči žalobcovi obdržal žalovaný v októbri 2020, žalovaný nemohol vedieť o týchto skutočnostiam v\njúli 2020, kedy údajne chcel od žalobcu podanie vysvetlení súvisiacich s prejednávanou vecou. Ďalej\nuviedol, že plánované stretnutie dňa 22.07.2020 sa vôbec netýkalo skutočností, ktoré viedli žalovaného\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia. Stretnutie bolo zorganizované narýchlo, počas leta a malo sa\nuskutočniť za účasti médií bez toho, aby žalobca dopredu poznal program a obsah stretnutia.\n\n34. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný nedostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav veci. K počtu\nsvojich členov žalobca uviedol, že trvá na tom, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, ako aj ku\ndňu 01.12.2020, a aj ku dňu podania tohto vyjadrenia stále zastupoval väčšinu lyžiarov na Slovensku.\n35. Ďalšie tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení považoval žalobca za nepreukázané, so súdnym\nkonaním nesúvisiace, pretože argumentácia žalovaného nebola súčasťou napadnutého rozhodnutia.\nV. Duplika žalovaného a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n36. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.04.2021 vyjadril podaním doručeným súdu dňa\n31.05.2021 tak, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho replike nesúhlasil a bol presvedčený, že konal\nv súlade so zákonom a s princípom ochrany verejného záujmu, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol\nako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n\nVI. Právne posúdenie\n37. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. BA-5S/231/2020.\n38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov\na dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), d), e), a g) SSP.\n39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2013, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n40. Podľa § 16 ods. 1 zákona o športe, národný športový zväz je športový zväz uznaný ministerstvom\nškolstva, ktorý spĺňa tieto podmienky:\na) je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport,\nb) vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky,\nc) má najmenej päť súťažiacich športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a\nnajmenej 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe,\nd) organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce\nroky,\ne) zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných\nsúťažiach a\nf) zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov.\n41. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o športe, národný športový zväz tiež vedie a každoročne zverejňuje\nzoznam talentovaných športovcov, ktorý obsahuje údaje v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), f), k), n)\naž q).\n42. Podľa § 59 ods. 5 zákona o športe, ak ministerstvo školstva zistí, že národný športový zväz, ktorý\nje držiteľom osvedčenia podľa odseku 3, prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie, alebo neplní úlohy\npodľa § 16 ods. 2, vydá rozhodnutie o zrušení osvedčenia aj bez návrhu a zmenu zverejní.\n43. Správny súd prvotne uvádza, že zákonom č. 7/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001\nZ.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a\nktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo s účinnosťou od 01.02.2024 zriadené Ministerstvo\n\ncestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, na ktoré prešli kompetencie na úseku cestovného ruchu\na športu z pôvodne žalovaného Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.\nSprávny súd preto na základe uvedenej právnej úpravy konal na strane žalovaného s Ministerstvom\ncestovného ruchu a športu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.\n44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách\n§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)\nSSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy\npri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza\nzo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Súd v intenciách § 2 ods. 1 SSP musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.\nPostupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa\nprocesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom\npredpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu\nkonania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n46. Prvotne správny súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z obsahu\nnapadnutého rozhodnutia a posudzoval administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.\nKonanie, ktoré nasledovalo po jeho vydaní (t. j. po 14.12.2020), resp. jeho právoplatnosti (18.12.2020)\nnemalo vplyv na právne posúdenie veci správnym súdom. Správny súd poukazuje na § 135 SSP podľa\nktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia.\n47. Správny súd zdôrazňuje, že hoci § 101 ods. 1 zákona o športe ustanovuje, že na konania podľa\ntohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania podľa § 95 až\n97 zákona o športe, neznamená to, že takéto konanie môže prebiehať bez akýchkoľvek pravidiel.\nV administratívnych konaniach, ktoré sa spravujú výlučne osobitným predpisom bez definovaných\nzásad, nemôže byť absolútne vylúčené uplatnenie základných princípov, aj keď je neprípustné podporné\npôsobenie Správneho poriadku. Naopak, i v prípadoch, kde je vylúčená aplikácia všeobecného predpisu\no správnom konaní, je nutné aplikovať všeobecné základné zásady správneho konania, ktorých účelom\nje zabezpečiť spravodlivé konanie a zákonné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojej judikatúre v takýchto prípadoch viackrát judikoval nárokovateľnosť účastníka konania na postup\nsprávneho orgánu v súlade so všeobecnými zásadami správneho konania vyjadrenými v Správnom\nporiadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa\n30.06.2016 uviedol: „nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v\nzmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny názor,\nže zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne\npôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili.“ Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\na konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rámci žalobných dôvodov dospel k záveru, že žalovaný\nporušil viacero zásad správneho konania, predovšetkým zásadu súčinnosti a zásadu materiálnej pravdy,\npričom ich porušenie malo zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n48. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\nzúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil\nzačatie konania o zrušení osvedčenia o uznaní žalobcu za národný športový zväz a žalobca preto\no prebiehajúcom administratívnom konaní nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný si sám zadovažoval rôzne\npodklady pre rozhodnutie, avšak opäť bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom. Žalovaný neposkytol\nžalobcovi ani možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámiť sa so získanými podkladmi\npre rozhodnutie, vyjadriť sa k nim a navrhnúť prípadne ďalšie dôkazy a uplatniť svoje námietky\nk zabezpečeným dôkazom. Žalovaný takýmto konaním zásadným spôsobom porušil právo žalobcu\na toto porušenie malo samo o sebe za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n\n49. Argumentáciu žalovaného, že žalobcovi vytvoril priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia\na na vyjadrenie sa k nim, keď mu zaslal pozvánku na stretnutie (e-mailom z 17.07.2020), ktoré sa\nmalo uskutočniť dňa 22.07.2020 v budove žalovaného, pričom žalobca pozvanie odmietol listom zo\ndňa 17.07.2020, správny súd nepovažoval za dôvodnú. Z pozvánky nie je zrejmé, aký program malo\npredmetné stretnutie mať, nie je v nej žiadna zmienka o prebiehajúcom administratívnom konaní\na neobsahuje ani výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca taktiež správne poukázal\nna to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konať začal až na základe podnetov, ktoré mu\nboli doručené v októbri 2020, pričom predmetné stretnutie sa malo konať už v júli 2020, teda približne\ntri mesiace pred začatím administratívneho konania. Je preto nemožné, aby sa žalobca mohol vyjadriť\nk podkladom pre rozhodnutie a uplatniť svoje námietky v administratívnom konaní, ktoré ešte v čase,\nkedy mu bola daná údajne možnosť reagovať, vôbec neprebiehalo.\n50. Žalovaný porušením zásady súčinnosti vôbec nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania\na neposkytol mu žiadny priestor na uplatnenie svojich práv, na vyjadrenie sa k získaným dôkazom a nedal\nmu možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy a uplatniť svoje námietky, porušil aj zásadu materiálnej pravdy.\n51. Správny súd na základe žalobcom predložených dôkazov a argumentácie uvedenej v žalobe\na vo vyjadreniach žalobcu dospel k záveru, že žalovaným zistený stav veci nebol pre posúdenie veci\npostačujúci, keď žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal len z údajov zapísaných v Informačnom\nsystéme športu, hoci žalobca spochybnil správnosť týchto údajov, ako aj funkčnosť celého systému\na záväznosť v ňom zapísaných údajov, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym\nspôsobom ani nehodnotil zákonnosť a správnosť zadovážených dôkazov. Porušenie vyššie uvedených\nzásad bolo o to závažnejšie, že proti napadnutému rozhodnutiu nebol prípustný riadny opravný\nprostriedok. Hoci podľa § 58 písm. m) v spojení s § 59 ods. 5 zákona o športe mohol žalovaný rozhodnúť\no zrušení osvedčenia o uznaní žalobcu za národný športový ex offo neznamená to, že nemusel dodržať\nzákladné zásady správneho konania. Uvedené zákonné ustanovenia dávajú žalovanému len možnosť\nzačať administratívne konanie aj bez návrhu, avšak ani pri konaní začatom z vlastného podnetu zákon\nneumožňuje konať svojvoľne a arbitrárne.\n52. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nna jednej strane poukázal na doručené podnety, ktoré začal prešetrovať a následne uviedol, že konanie\nzačal z vlastného podnetu s prihliadnutím na povinnosť svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou\nvecou, spoľahlivo zistiť stav veci a chrániť záujmy štátu, ako aj fyzických a právnických osôb.\n53. V správnom práve vo všeobecnosti platí, že konanie, ktoré sa začína na podnet orgánu verejnej\nsprávy, t. j. ex offo, je začaté dňom, keď orgán verejnej správy urobí voči účastníkovi konania prvý\núkon. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu však nedokázal takýto úkon\nžalovaného identifikovať, čo opätovne vedie správny súd ku konštatovaniu, že žalovaný konal arbitrárne\na zásadne porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy.\n54. Napriek tomu, že Rezolúcie Rady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej\nčinnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca nemajú právne záväznú povahu a nie sú prísne\nvynútiteľné (ide o pravidlá s povahou soft law), tieto dokumenty sú súčasťou právnych systémov\nv spoločnom priestore európskeho právneho poriadku, a teda je potrebné, aby aj správne orgány a súdy\nSlovenskej republiky interpretovali základné zásady správneho konania aj v súlade s princípmi dobrej\nsprávy.\n55. Právo na dobrú verejnú správu je v dokumentoch Rady Európy upravené v odporúčaní Výboru\nministrov (2007) 7 o dobrej verejnej správe prijatom dňa 20.06.2007, a to predovšetkým v Kódexe\ndobrej verejnej správy, ktorý tvorí prílohu tohto odporúčania. Tento dokument ustanovuje všeobecné\nprincípy dobrého administratívneho správania, s tým, že tieto zásady sa neviažu výlučne na vydávanie\nrozhodnutí v správnom konaní, ale ide o širšie koncipované zásady upravujúce fungovanie verejnej\nsprávy. V zmysle zásady zákonnosti podľa článku 2 kódexu verejné orgány konajú v súlade s právom,\nnevydávajú svojvoľné opatrenia, ani keď uplatňujú právo svojho vlastného uváženia. Princíp viazanosti\nprávom vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom\nporiadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá aj čl. 2 ods.\n2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Predmetný princíp navyše zahŕňa nielen požiadavku na súladný\n\npostup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi\nzásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom\nustanoveným zákonom.\n56. Vyššie uvedeným postupom žalovaného, kedy absolútne odignoroval základné zásady správneho\nkonania, nekonal v súčinnosti so žalovaným, neposkytol mu možnosť akokoľvek sa oboznámiť s jeho\nzisteniami pred vydaním napadnutého rozhodnutia a vyjadriť sa k ním, prípadne navrhnúť vlastné dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm.\ng) SSP.\n57. Zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, taktiež spočíva v tom, že\nje vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou\nprávnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi a musí\nbyť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti,\nktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou\nna pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť\nlogická zhoda. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.\nVšeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby\ndotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je\ntreba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základného\npráva na inú právnu ochranu. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok\n(absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami,\nlen všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých\nmali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej\nmožnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok,\nresp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.\n58. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal hodnotením skutočností, ktoré\nboli podkladom pre výrok rozhodnutia, ale len všeobecne konštatoval ich správnosť. Správny súd preto\nz napadnutého rozhodnutia nedokázal zistiť myšlienkové procesy žalovaného pri zisťovaní skutočného\nstavu veci, hodnotení zadovážených dôkazov a následnej aplikácii príslušných právnych noriem.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere vykazuje prvky arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti\na spôsobuje tak jeho nezákonnosť.\n59. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je naviac vnútorne rozporné, a to predovšetkým v otázke\nčlenstva žalobcu v medzinárodnej organizácii FIS, keď na jednej strane žalovaný skonštatoval, že\nžalobca v čase vydania rozhodnutia bol členom tejto organizácie, a z hľadiska gramatického výkladu\nspĺňal podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe a následne v inej časti napadnutého\nrozhodnutia skonštatoval, že podľa výkladu zákona o športe žalobca túto podmienku nespĺňal. Keďže\nprvý záver vylučuje formuláciu druhého záveru, je zrejmé, že oba závery popri sebe neobstoja.\n60. Naviac, argumentácia žalovaného týkajúca sa splnenia podmienky uvedenej v § 16 ods. 1 písm.\na) zákona o športe, v rámci ktorej žalovaný odôvodnil existenciu, resp. neexistenciu členstva žalobcu\nv medzinárodnej organizácii FIS počtom športovcov registrovaných v Informačnom systéme športu,\nnemá žiadnu oporu v zákone. Vylúčenie žalovaného z medzinárodnej organizácii FIS bolo výlučne v\nkompetencii tejto organizácie a konštatovanie žalovaného o nesplnení podmienky členstva žalobcu v\nmedzinárodnej organizácii, v čase, keď zjavne takýmto členom žalobca v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia ešte stále bol, vykazuje znaky arbitrárnosti a prekročenia kompetencie žalovaného. Pokiaľ\nžalovaný pri prijatí záveru, že žalobca nespĺňa podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o športe\nargumentoval účelom zákona a poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n306/2010 zo dňa 08.12.2020, správny súd zdôrazňuje, že otázka členstva žalobcu v medzinárodnej\norganizácii je otázkou skutkovou, o ktorej úsudok nepatrí do oblasti správnej úvahy konajúceho orgánu\na rovnako nie je možné konkrétny daný skutkový stav preklenúť respektíve negovať teleologickým\n\nvýkladom zákona. Takýto postup žalovaného viedol k chybným právnym záverom, nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci, a vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo malo za\nnásledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP.\n61. Argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 30.03.2021 správny súd nepovažoval za\nrelevantné pre rozhodnutie správneho súdu o zákonnosti, resp. nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,\npretože sa jedná o otázky, ktoré mali byť predmetom administratívneho konania a aby boli vôbec\npreskúmateľné súdom, musí sa s nimi vo svojom novom rozhodnutí prvotne vysporiadať žalovaný ako\npríslušný správny orgán. Odôvodňovanie napadnutého rozhodnutia žalovaným a reakcie na námietky\nžalobcu, ktoré mali byť riešené v správnom konaní, ale neboli z dôvodu porušenia základných zásad\nadministratívneho konania, nie je možné zhojiť argumentáciou v konaní pred správnym súdom. Rovnako\nneobstojí ani argumentácia žalovaného, že žalobca bol na stretnutí dňa 19.01.2021, ako aj listom\nzo dňa 26.01.2021 informovaný o možnosti opätovne požiadať o vydanie osvedčenia o uznaní za\nnárodný športový zväz, čo však neurobil, čím deklaroval, že nespĺňa podmienky uvedené v zákone\no športe. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z obsahu napadnutého rozhodnutia\na posudzoval administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dňa 14.12.2020.\n62. Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnezákonné pre nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov, nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci a\npodstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto ho v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n63. Správny súd sa nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu, pretože sa týkali skutkového\nstavu, ktorý bude predmetom opätovného zisťovania a posudzovania žalovaným v administratívnom\nkonaní po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súd v správnom súdnom\nkonaní nie je súdom skutkovým, nevykonáva dokazovanie, okrem výnimiek uvedených v SSP, a preto\nnie je namieste postup sudu, ktorý by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy vykonávaním dôkazov\na zisťovaním skutkového stavu.\n64. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydala, podpísala a autorizovala neoprávnená\nosoba správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože takýto postup vyplýva z Podpisového poriadku\nžalovaného a Organizačného poriadku žalovaného, vydaného na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o\norganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktoré sú súčasťou administratívneho\nspisu.\n65. Správny súd sa nezaoberal ani námietkou týkajúcou sa dátumu podpisu a autorizovania\nnapadnutého rozhodnutia žalovaným, pretože túto námietku vzniesol žalobca až na pojednávaní\nkonanom dňa 24.04.2024, t. j. vzhľadom na znenie § 183 SSP oneskorene.\n66. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku automaticky neznamenajú,\nže žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia spĺňal všetky podmienky, ktoré zákon o športe\nukladá národnému športovému zväzu.\n67. Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie bude povinný na základe aktuálnej skutkovej a právnej\nsituácie sa vysporiadať so statusom žalobcu podľa zákona o športe a v tejto súvislosti určiť ďalší\nprocesný postup.\n68. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}], "citovane_v": []}