Zákon č. 111/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lukáš Kyselica a Milan Vetrák.
Cieľom návrhu zákona je napomôcť obnove dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní. Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363 Trestného poriadku, čím sa naplní aj Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020-2024, resp. 2021-2024.
Pôvodným zmyslom mimoriadneho opravného prostriedku bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Za také rozhodnutia nemožno považovať napr. uznesenie o vznesení obvinenia, čo v súčasnosti patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie § 363 Trestného poriadku, a to aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb za spáchanie závažných trestných činov korupcie či organizovaného zločinu.
Verejnosť veľmi citlivo vníma nadmerné využívanie § 363 Trestného poriadku, osobitne v situáciách, keď to nezodpovedá pôvodnému zmyslu použitia tohto mimoriadneho opravného prostriedku, čo je neraz umocnené nedostatočným alebo nejasným zdôvodnením jeho použitia zo strany Generálnej prokuratúry SR. To má následne negatívny dopad na dôveryhodnosť prokuratúry a celkovo aj na dôveru v právny štát.
Pritom Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 494/2014 z 22. augusta 2014 konštatoval, že inštitút § 363 Trestného poriadku je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo „vo veci“, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami a aj v správe Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky predloženej parlamentu za rok 2018 sa konštatuje, že: „[...]opätovne boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní[...]“.
Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy tento súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku spočíva zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora SR por. č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento …

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. decembra 2022. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lukáš Kyselica a Milan Vetrák Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: nie je upravený v primárnom práve Európskej únie, nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. Doložka vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné A.2. Vplyvy: Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3. Sociálne …