Novela 526/2002 Z. z.: zmeny v OZ od 1. 1. 2003

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť.využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

(1) Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že vzáložného prípadeveriteľa ichoprávňuje riadnehouspokojiť asa včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnenýalebo domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, alepohľadávky z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.
(2) Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej ocenenia v čase vznikupredmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je zabezpečenériadne peňažnéa plnenie,včas ktoré by patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka.splnená.

(1) Záložné právo vznikása nazriaďuje základepísomnou písomnejzmluvou, zmluvy,schválenou schválenejdohodou dedičskejdedičov dohodyo vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo zosprávneho zákona.
(2)orgánu, Záložnéalebo právozákonom. vzniká, ak ideZmluva o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.
(3) Na vznikzriadení záložného práva na základehnuteľnú zmluvyvec jesa prinemusí hnuteľnýchuzatvoriť veciachv potrebnépísomnej odovzdanieforme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci záložnémupodľa veriteľovitohto alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu záložca a záložný veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala.zákona.
(4)(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa musíurčí určiťpohľadávka, predmetktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva (záloh)sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a pohľadávka,druhu ktorúalebo zabezpečuje.iným Vec sa musí označiťspôsobom tak, aby jejkedykoľvek založeniepočas trvania záložného práva bolo každémumožné zjavné.
(5)záloh Záložné právo možno zriadiť aj na vec, byt alebo nebytový priestor alebo na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.určiť.

(1) AkZáložným naprávom zálohumožno vzniknezabezpečiť viacpeňažnú záložnýchpohľadávku, práv,ako uspokojíaj sanepeňažnú prednostnepohľadávku, záložnéktorej právohodnota svojímje vznikomurčitá najstaršie,alebo pokiaľkedykoľvek zákonpočas neustanovuje niečo iné.
(2) Doba vznikutrvania záložného práva jeurčiteľná.
(2) rozhodujúcaZáložným preprávom poradiemožno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na uspokojenienadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zálohu aj v prípade, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie budúcej alebo podmienenejzabezpečenej pohľadávky.

(1) AkZáloh niektomôže dábyť dovec, zálohuprávo, cudziuiná vecmajetková bezhodnota, súhlasubyt vlastníkaa nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a ) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo osoby,iných ktorámajetkových máhodnôt, kpodnik vecialebo inéčasť vecnépodniku, alebo iná hromadná vec.
(2) Záložné právo nezlučiteľnésa sovzťahuje záložnýmna právom,záloh, vzniknejeho záložnésúčasti, právo,plody lena úžitky a príslušenstvo, ak sazmluva veco odovzdázriadení záložnémuzáložného veriteľovipráva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a tenúžitky ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.
(2) Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, pôsobísa záložné právo vočivzťahuje nadobúdateľovi,až do ich oddelenia od zálohu, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľzmluva o záložnomzriadení právezáložného vedelpráva neurčuje inak.
(3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo muselna vedieť;právo nadobúdateľa zodpovedána taktoinú domajetkovú výškyhodnotu, cenyktoré nadobudnutejpatria veci.záložcovi.
(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
(5) Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

(1) ZáložnýNa veriteľvznik jezáložného povinnýpráva zverenýsa muvyžaduje zálohjeho starostlivoregistrácia opatrovať,v chrániťNotárskom hocentrálnom predregistri poškodením,záložných stratoupráv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b ) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a zničením.nebytovým Akpriestorom muvzniká zápisom v dôsledkukatastri plnenianehnuteľností, tejtoak povinnostiosobitný vzniknúzákon náklady,3c má) protineustanovuje záložcoviinak.
(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, 3d ) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
(5) Záložné právo na ichhnuteľnú úhradu.vec Záložnývzniká veriteľjej môžeodovzdaním zálohzáložnému užívať,veriteľovi lenalebo tretej osobe do úschovy, ak sa na to dátom záložca výslovný súhlas.
(2) Záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa.
(3) Ak záloh stratí na cene tak, že zabezpečenie pohľadávky sa stane nedostatočné,a záložný veriteľ mádohodli. Takto vzniknuté záložné právo odmôže dlžníkabyť žiadať,kedykoľvek aby zabezpečenie bez zbytočného odkladu primerane doplnil. Ak tak neurobí, stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená, splatnou.
(4) Záložný veriteľ, ktorý má záloh u seba, nie je povinný po dobupočas trvania záložného práva zálohregistrované vydať.v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

(1) AkNa zabezpečenávznik pohľadávkazáložného niepráva jek riadnesúboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
(2) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a včask splnená,inej môžemajetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa záložnývyžaduje veriteľjeho domáhaťregistrácia uspokojeniav zoregistri zálohu,záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
(3) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a tok ajinej vtedy,majetkovej keďhodnote, zabezpečenáktoré pohľadávkazáložca jenadobudne premlčaná.
(2)v Akbudúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na zabezpečeniektorého tej istej pohľadávky je založených niekoľko samostatných vecí, záložný veriteľ je oprávnený domáhaťvznik sa uspokojeniavyžaduje celejpodľa pohľadávkytohto zákona alebo jejpodľa častiosobitného zzákona ktoréhokoľvekjeho zálohu.registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

Záložné(1) právoŽiadosť zanikne,o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak zaniknesa zabezpečenána pohľadávkavznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo zálohpodľa aleboosobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak záložcaosobitný zložízákon záložnémuneustanovuje veriteľoviinak. cenu založenej veci;Ak záložné právo tiežvzniká zanikne,rozhodnutím aksúdu alebo správneho orgánu, registrácia sa záložnývykoná veriteľna vzdázáklade rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebo uplynutímv času,osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.
(3) Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na ktorýregistráciu bolozmeny záložnéúdajov právosú vpovinné zmluvepodať oviaceré jehoosoby, zriadení obmedzené. Vzdaniepovažuje sa záložnéhotáto právapovinnosť veriteľomza sasplnenú, musíak staťju formousplní notárskejjedna zápisnice.z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne.
(4) Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.

(1) ZaložiťPri možnoprevode ajalebo pohľadávku,prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak predmetomzmluva jejo plneniazriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je vec,povinný právostrpieť alebovýkon inázáložného majetkovápráva hodnota.a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
(2)(3) Záložné právo knepôsobí pohľadávkevoči vznikánadobúdateľovi písomnouzálohu, zmluvouak medzizáložca záložnýmpreviedol veriteľomzáloh av záložcom,bežnom ktorýobchodnom jestyku veriteľomv pohľadávkyrámci použitejvýkonu napredmetu zabezpečenie.podnikania. Záložné právo je účinnénepôsobí voči poddlžníkovi,nadobúdateľovi lenzálohu ani vtedy, ak poddlžníkabol ov tomčase písomne upovedomil záložcaprevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
(5) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva musa preukáževyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(6) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ.
(3)veriteľ Záložnéalebo právoak kzáložný pohľadávkeveriteľ sas vzťahujevýkonom ajrozhodnutia naalebo dlžnés úrokyexekúciou a ostatné jej príslušenstvo.súhlasí.

Ak(1) Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa vznikvšetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva poddlžníkovineurčuje oznámil alebo preukázal, je poddlžník povinný plniť svoj záväzok záložnému veriteľovi.inak.
(2) Ak je predmetomzálohom plneniahnuteľná vec,vec vznikáa jejzáloh odovzdanímbol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu.
(3) Ak záložnému veriteľovi jehovzniknú záložnév dôsledku plnenia povinností podľa odseku 2 náklady, má voči záložcovi právo kna tejtoúhradu vecinevyhnutne a založenieúčelne pohľadávkyvynaložených zaniká. Plnenie záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný oznámiť záložcovi.nákladov.

Záložné(1) právo k pohľadávke zaniká tiež písomným oznámením záložného veriteľa poddlžníkovi, žeAk pohľadávka zabezpečená záložným právom bolanie uspokojená,je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e ) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. 3f )
(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že záložcanadobudne tovlastnícke poddlžníkoviprávo preukáže.k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.

Podzáložné(1) právoAk vznikávzniklo založenímna zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
(2) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie.
(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky zabezpečenejpri záložnýmvýkone právom.záložného Napráva, vznikje podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej veci, ale podzáložné právo možnoneúčinná voči nemutejto uplatniť, len keď sa mu jeho vznik oznámil.osobe.

(1) AkZačatie savýkonu zálohzáložného odovzdápráva podzáložnému veriteľovi, zodpovedáje záložný veriteľ zapovinný škodupísomne naoznámiť zálohu tak, akoby ho mal sám u seba.
(2) Ak pohľadávka zabezpečená podzáložným právomzáložcovi a anidlžníkovi, založenáak pohľadávkaosoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v časeregistri splatnostizáložných splnenápráv podzáložnémuaj veriteľovi,zaregistrovať môžezačatie výkonu záložného práva v tomto registri. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa podzáložnýuspokojí veriteľalebo sa bude domáhať uspokojenia zzo podzálohuzálohu.
(2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci oprávneniapredmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného veriteľa.práva.
(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na(1) podzáložnéPredať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Ak je záložné právo saregistrované použijúv primeraneregistri ustanoveniazáložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o záložnomzačatí práve.výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
(2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.
(3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
(4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
(5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
(6) Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene záložcu.
(7) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
(8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
(9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
(10) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(3)(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

PeňažnýBanka ústava pobočka zahraničnej banky (ďalej len „peňažný ústav") môže vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.

Vklady v bankáchpeňažných a sporiteľniach (ďalej len „peňažný ústav“)ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky.

(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2) AkPeňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník plnípísomne peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuténedohodnú inak.

(1) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a) , e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa 5f ) alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, 5g ) nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) , právo na bytovú náhradu.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) , nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
(5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.
(6) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. g) , nájomca nemá právo na bytovú náhradu.
(7) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety , stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
(8) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. 5h )

(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
(3)(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

(1) Osobitný právny predpis môže uložiť fyzickej a právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Môže tiež ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
(2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

(1) Poistenie zanikne takistoaj tým,tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov aleboodo dňa jeho splatnosti.
(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestichjedného mesiacovmesiaca ododo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho splatnosti;zaplatenie, tietoak lehotynebolo možnopoistné dohodouzaplatené predĺžiť.pred Poisteniedoručením zaniknetejto uplynutímvýzvy. príslušnejVýzva lehoty.poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
(3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

(1) Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôžu banky a pobočky zahraničných bánk prijímať vklady na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v banke alebo pobočke zahraničnej banky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno iba premeniť na vklad na meno alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov alebo iných peňažných výhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky; do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostných platieb zo zahraničia poukázaných na vkladnú knižku na doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej banke alebo pobočke zahraničnej banky je známa totožnosť odosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach pripisovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3 . Vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa zrušuje za podmienok ustanovených v § 785 ; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty podľa § 101 .
(2) Na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo pobočke zahraničnej banky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka zahraničnej banky povinná bezplatne premeniť vklad na doručiteľa na vklad na meno uložený v tejto banke alebo pobočke zahraničnej banky.