zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

Terajšiu vnútroštátnu právnu úpravu podnikania v cestnej doprave reprezentuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ktorý je účinný od 1. septembra 1996.
Z hľadiska štruktúry právneho poriadku Slovenskej republiky je tento zákon osobitnou právnou úpravou podnikania, ktorá nadväzuje na všeobecnú úpravu podnikania upravenú v Obchodnom zákonníku a do 1. júla 2010 aj v živnostenskom zákone, a to tým, že upravuje osobitosti vzniku a zániku podnikania a postavenia dopravných podnikov v prevádzkovaní cestnej dopravy v porovnaní s inými podnikateľmi. Zároveň je tento zákon špeciálnou úpravou aj k Občianskemu zákonníku v časti upravujúcej prepravné zmluvy. Odlišnosti sa týkajú podmienok podnikania vo verejnej osobnej doprave, najmä
v pravidelnej autobusovej doprave a v taxislužbe, a v nákladnej doprave najmä úpravy prepráv špeciálneho tovaru - nebezpečných vecí. A to tak voči verejnej správe, ako aj voči verejnosti (cestujúcim a odosielateľom vecí).
Súčasťou právnej regulácie podnikania v cestnej doprave sú aj mnohostranné medzinárodné zmluvy a dvojstranné medzištátne dohody o cestnej doprave (k dnešnému dňu ich má Slovenská republika uzatvorených 39). Z mnohostranných medzinárodných zmlúv najmä Európska dohoda o medzinárodnej cestnej doprave nebezpečných vecí ADR z roku 1957 so svojimi zmenami a doplnkami (naposledy z roku 2011) priamo komplexne a detailne upravuje nakladanie s nebezpečnými vecami (text má 1 366 strán), a to nielen v rámci podnikania v nákladnej doprave, ale aj v cestnej doprave pre vlastné potreby a inej nekomerčnej doprave. Jej ustanovenia platia pre všetky členské štáty so spresneniami vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.
Bezpečnostné pravidlá vyplývajúce z práva Európskej únie a z medzinárodných zmlúv na prepravy špeciálneho tovaru sa týkajú aj nekomerčných prepráv vzhľadom na nebezpečnosť prepravovaných vecí a živých zvierat pre dopravcu, ako aj pre okolie, najmä pre verejnosť, pozemné komunikácie a životné prostredie.
V súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami je mimo právnej úpravy podľa platného zákona nekomerčná doprava (doprava pre vlastné potreby, nemotorová doprava a doplnková doprava nevyhnutná na poskytovanie služieb).
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave sa v doterajšej praxi osvedčil a na dobu svojho prijatia bol vo vnútroštátnej cestnej doprave zlomovým, pretože umožnil vznik trhu dopravných služieb. Nahradil totiž právnu úpravu cestnej dopravy a vnútroštátneho zasielateľstva z roku 1979, ktorá nebola ešte predpisom o podnikaní, ale o štátnom riadení cestnej dopravy a zasielateľstva a zároveň zrušil mnohé podzákonné právne predpisy direktívneho charakteru z rokov 1948 až 1989. Osobnú a nákladnú dopravu uskutočňovali národné dopravné podniky ČSAD (vytvorené znárodnením súkromných autodopravcov v roku 1950), ktoré boli riadené krajskými národnými výbormi podľa národohospodársky a oblastne plánovaných dopravných výkonov.
Platný zákon o cestnej doprave bol doteraz 14-krát novelizovaný, pričom dôvodom týchto noviel bola najmä transpozícia smerníc orgánov Európskeho spoločenstva vo veciach prepravy nebezpečného tovaru a jeho kontroly a zabezpečenie právnej nadväznosti na medzinárodné zmluvy (európske dohovory). Dôvodom novely zákona účinnej od 1. júla 2010 bola potreba vytvoriť legislatívnu nadväznosť na transpozíciu smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu v iných zákonoch; došlo ňou k vyňatiu vnútroštátneho podnikania v cestnej doprave z režimu živnostenského podnikania.
II
Potreba zásadne novej právnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy (smernicami) priamou reguláciou (nariadeniami). Tým vnútroštátna právna úprava podnikania v cestnej doprave už nie je v pozícii povinnej transpozície európskych smerníc, ale v pozícii povinného vykonania európskych nariadení.
V navrhovanom zákone o cestnej doprave ide predovšetkým o vykonanie
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave;
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1071/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy;
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1072/2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh;
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1073/2009 o pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy;
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave.
Druhým momentom potreby tejto zmeny je skutočnosť, že Európska únia upustila od paralelnej úpravy pravidiel podnikania v cestnej doprave v prípadoch, keď potrebné pravidlá sú upravené mnohostrannými medzinárodnými zmluvami (európskymi dohovormi) a aktami medzinárodných organizácií. Preto navrhovaný zákon o cestnej doprave musí vytvoriť potrebné vnútroštátne nadväznosti aj na
Európsku dohodu o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí ADR;
Európsku dohodu o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave AETR;
Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave CMR,
Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím;
Dohodu o medzinárodnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi INTERBUS;
závery Európskej konferencie ministrov dopravy CEMT/ECMT.
Vzhľadom na uvedené navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie vnútroštátnych orgánov verejnej správy na vykonanie citovaných nariadení Európskeho parlamentu a Rady a citovaných medzinárodných zmlúv, ako aj sankcie za porušovanie ustanovených pravidiel, čo je vždy ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu.
Citované nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a medzinárodné zmluvy regulujú predovšetkým medzinárodnú cestnú dopravu a ponechávajú vnútroštátnu cestnú dopravu v zásade na vnútroštátnu právnu úpravu. Z nich vyplývajúce členenie na medzinárodnú cestnú dopravu a na vnútroštátnu dopravu však nie je striktné, a tak nevytvára čierno-biely stav, podľa ktorého by navrhovaný zákon mal mať len úpravu vnútroštátnej cestnej dopravy. Nariadenia (ES) na viacerých miestach vo vymedzenom rozsahu buď akceptujú vnútroštátne právo každého členského štátu, alebo priamo ustanovujú, čo má alebo môže členský štát upraviť vnútroštátnym právom v nadväznosti na citované nariadenia (ES), a to aj s dosahom na medzinárodnú cestnú dopravu.
Tento právny stav je dôsledkom toho, že cestná doprava ako podnikanie je súčasťou jednotného medzinárodného trhu, že sa uskutočňuje na cestách patriacich do transeurópskej dopravnej siete a že sa uplatňuje voľný pohyb pracovnej sily (osádok vozidiel a vedúcich dopravy) a voľný pohyb vozidiel, nákladu a cestujúcich po území Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré sú však evidované v jednotlivých členských štátoch usadenia. Preto príkre oddelenie medzinárodnej cestnej dopravy od vnútroštátnej nie je možné, lebo by sa štátne hranice medzi členskými štátmi stali prekážkou pokračovania pohybu vozidiel, ich osádok, tovaru a cestujúcich, čo pri tomto stupni integrácie už nie je možné ani fakticky, ani právne.
Navrhovaný zákon preto v zásade síce upravuje pravidlá vnútroštátnej cestnej dopravy, ale niektoré jeho ustanovenia sú aj súčasťou pravidiel prevádzkovania medzinárodnej cestnej dopravy v rozsahu umožnenom alebo požadovanom citovanými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady, najmä povoľovacie konania, kontroly prepráv, kvalifikácie osádok vozidiel, typové schvaľovanie, uznávanie odborných kvalifikácií, informačný systém a elektronická evidencia prevádzkovateľov cestnej dopravy, vydávanie osvedčení, výmena informácií a medzinárodná spolupráca, a podobne.
Naopak, zasa niektoré ustanovenia nariadení (ES) a medzinárodných zmlúv priamo platia aj na vnútroštátnu cestnú dopravu. Takéto ustanovenia navrhovaným zákonom nemožno vylúčiť ani modifikovať, ale sa na ne reaguje doplňujúcou úpravou umožňujúcou ich reálny výkon v praxi. Naviac, niektoré pravidlá vyplývajúce z citovaných nariadení (ES) a medzinárodných zmlúv sa vzťahujú aj na nepodnikateľskú dopravu, čiže aj na prepravy súkromného a vnútropodnikového charakteru, a to z dôvodov bezpečnosti a ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a ochrany životného prostredia (napríklad prepravy nebezpečných vecí).
Napokon treba ešte pripomenúť, že územný rozsah platnosti citovaných nariadení (ES) nie je totožný s územným rozsahom platnosti citovaných medzinárodných zmlúv. Zmluvnými stranami citovaných medzinárodných zmlúv, na ktoré odkazujú nariadenia (ES), sú aj štáty, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru. Preto citované nariadenia (ES) pripúšťajú aj uzavieranie zmlúv medzi Európskou úniou a tretími štátmi a uzavieranie dvojstranných medzištátnych dohôd o cestnej preprave medzi jednotlivými členskými štátmi a tretími štátmi (Slovenská republika ich má 45, z toho 14 v rámci sukcesie práva Československej republiky). Aj tieto medzinárodné akty budú súčasťou pravidiel, na ktoré navrhovaný zákon pamätá. Preto podmienky konkrétnej prepravy (vozidlá, druh tovaru, osádky vozidiel) z územia Slovenskej republiky, na územie Slovenskej republiky alebo cez územie Slovenskej republiky sa môžu odlišovať, podľa toho, či v konkrétnom prípade platí nariadenie (ES), medzinárodná zmluva alebo medzištátny dohovor a v rámci nich miera uplatnenia ustanovení navrhovaného zákona.
III
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 1 §
Úvodné ustanovenie upravuje tzv. medze zákona, čiže okruh spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom navrhovanej úpravy. Základom navrhovanej právnej úpravy je vykonanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady upravujúcich podnikanie v cestnej doprave a v odseku 2 vylúčenie nekomerčnej dopravy z pôsobnosti zákona. Výnimkou z tohto pravidla je úprava uskutočňovania osobitných prepráv, pri ktorých sa pravidlá ich uskutočňovania vzťahujú aj na nekomerčné prepravy. Dôvodom je všeobecná nebezpečnosť osobitných prepráv, pretože pri ich uskutočňovaní je v ohrození nielen ich dopravca ako podnikateľ, ale každý aj nepodnikateľský prevádzkovateľ vozidla a aj vo všeobecnosti cestná premávka, okolie ciest, vrátane ohrozenia zdravia ľudí, zvierat a zložiek životného prostredia. Takýto je aj doterajší právny stav.

§ 2: Ustanovením sa preberá základná terminológia nariadení (ES), s ktorou nie j §
Nariadenia používajú termíny „podnik“, „dopravný podnik“ resp. „podnik cestnej dopravy“ pre každého podnikateľa, ktorý je len v štádiu uchádzania sa o postavenie podnikateľa v cestnej doprave pre cudzie potreby. Nariadenia (ES) sa podnikom zaoberajú ako so žiadateľom uchádzajúcim sa o postavenie podnikateľa v cestnej doprave (účastníkom povoľovacieho konania). Na podniky podľa slovenského práva sa v zásade vzťahuje Obchodný zákonník. Pritom nie každý podnik sa bude uchádzať o podnikanie v cestnej doprave; podnikom sú aj osoby, ktoré prevádzkujú vozidlá v cestnej doprave pre vlastnú prevádzkovú alebo podnikateľskú potrebu, napríklad poštové podniky na prepravu poštových zásielok, poľnohospodárske podniky na prepravu osív, hnojív a úrody, podniky používajúce vozidlá v súvislosti s poskytovaním služieb napríklad, opravári, údržbári, stavebné firmy, a podobne. Okrem toho Obchodný zákonník rozumie podnikom materiálny a právny substrát obchodných spoločností a nie obchodnú spoločnosť ako právny subjekt. Termíny „prevádzkovanie cestnej dopravy“ a „prevádzkovateľ cestnej dopravy“ podľa vykonávaných nariadení (ES) označujú podnikanie a podnikateľa, ktorý je oprávnený podnikať v cestnej doprave na …

§ 3 §
Termínom „dopravca“, ktorý používa teraz platný zákon ako všeobecný termín v cestnej doprave, sa označuje len ten prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý uzaviera prepravné zmluvy podľa prepravného poriadku s cestujúcimi alebo s odosielateľmi vecí (prepravcami), a to od momentu plnenia dopravnej licencie zriadením a prevádzkou autobusovej linky (v pravidelnej doprave), vrátane ponuky dopravných služieb napríklad cestovným poriadkom, alebo uzavieraním zmlúv o preprave vecí (nákladu) s ich odosielateľmi, tiež vrátane ponuky konkrétnych dopravných služieb. Obdobné rozčlenenie je aj v železničnej doprave (dráhový podnik a dopravca - § 5 a § 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach). Odsek 2 reaguje na možnosť, že dopravné služby celkom alebo sčasti dočasne poskytuje na základe zmluvy s dopravcom iná osoba než dopravca. Praktické je to pri potrebe dočasnej kapacitnej výpomoci pri aktuálnom presahu dopytu nad ponukou (napríklad, prepravy pred a po vianočných alebo veľkonočných sviatkoch a pri mimoriadnych športových a kultúrnych podujatiach) alebo pri okamžitej potrebe väčšieho počtu vozidiel na plnenie zmluvných …

§ 4 §
Prepravný poriadok je základný podnikateľský dokument prevádzkovateľa cestnej dopravy. Obsahuje všeobecné obchodné podmienky, za ktorých podnikateľ uzaviera zmluvy o preprave a poskytuje prepravné a súvisiace služby. Prepravné poriadky existujú aj v iných druhoch dopravy (napríklad v železničnej doprave - § 7 zákona č. 514/2009 Z. z.). Obdobou prepravných poriadkov sú všeobecné obchodné podmienky aj pri inom podnikaní, napríklad všeobecné obchodné podmienky poisťovní, mobilných operátorov, stavebných sporiteľní, bánk a podobne. Všeobecné obchodné podmienky podnikateľa sú verejnou ponukou záujemcom z radov širokej verejnosti na uzavretie konkrétnej zmluvy. Ten istý účel plní v cestnej doprave aj prepravný poriadok prevádzkovateľa cestnej dopravy. Ak dôjde k uzavretiu zmluvy, všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou uzavretej zmluvy (odsek 6) v tom zmysle, že v nich uvedené práva a povinnosti zmluvných strán sa stávajú záväznými pre oboch účastníkov zmluvy a sú vynútiteľné podľa ich charakteru v rámci zmluvných sankcií, výkonu odborného dozoru, kontroly trhového dohľadu alebo súdne. To isté platí aj pre prepravné poriadky a pre práva a …

§ 5 §
Termínom „prevádzkovateľ cestnej dopravy“ sa podľa nariadení (ES) rozumie obchodná spoločnosť a samostatne zárobkovo činná osoba s podnikateľským oprávnením na podnikanie v cestnej doprave odplatným poskytovaním dopravných služieb. Do konca júna 2010 to bolo pre vnútroštátnu cestnú dopravu živnostenské oprávnenie. Postup získania a podmienky získania takéhoto postavenia upravujú v osobnej (autobusovej) doprave a v nákladnej doprave nariadenia (ES). Návrh rozlišuje vnútroštátne podnikateľské oprávnenie (odsek 1) a medzinárodné podnikateľské oprávnenie v podobe licencie Spoločenstva (odsek 2). Ich platnosť a vzájomný vzťah upravujú nariadenia (ES). Držiteľ oprávnenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je podnikateľom, ktorý nepodniká na základe živnostenského oprávnenia, a teda nie je zapísaný v živnostenskom registri. Preto sa v záujme právnej istoty a prehľadnosti podnikateľov v tomto segmente navrhuje, aby bol v súlade s § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka zapísaný v obchodnom registri, a to aj vtedy, keď je fyzickou osobou (odsek 4), pretože tá by inak nebola evidovaná nikde a pre verejnosť by bola utajená. …

§ 6 §
Upravené požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy upravujú nariadenia (ES). Vnútroštátnym právom možno upraviť len niektoré doplnkové požiadavky, z nich je dôležitá veková hranica. Navrhuje sa veková hranica 21 rokov, ktorá je aj doteraz vekovou hranicou pre autobusovú dopravu a pre vedenie nákladných vozidiel nad 7,5 t (odsek 1). V súlade s nariadením (ES) č. 1071/2009 sa navrhuje vymedzenie požiadaviek na tzv. skutočné a stabilné miesto usadenia podnikateľa v cestnej doprave (odsek 2), a to v medziach ustanovených týmto nariadením. Zmyslom tejto úpravy je, aby každý podnikateľ bol usadený aspoň v jednom členskom štáte a podliehal jurisdikcii členského štátu usadenia. Bezúhonnosť je v zásade upravená priamo nariadeniami (ES), na vnútroštátnu úpravu sa ponecháva len spôsob jej preukazovania a evidencie (odseky 3 a 4). Rovnako aj požiadavku finančnej spôsobilosti a odbornej spôsobilosti upravujú priamo nariadenia (ES); okrem taxislužby, ktorá je v zásade vnútroštátnou úpravou (odseky 5 a 6). Účelom preukazovania finančnej spoľahlivosti je potreba mať vopred už pri povoľovaní podnikania …

§ 7 §
Navrhované ustanovenie upravuje najvšeobecnejšie povinnosti každého prevádzkovateľa cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti povolenia vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, a to v medziach upravených nariadeniami (ES). Týkajú sa tak osobnej dopravy, ako aj nákladnej dopravy. Osobitné povinnosti podnikateľa v členení na osobnú dopravu a na nákladnú dopravu sa upravujú v druhej časti navrhovaného zákona.

§ 8 §
Ustanovenie je prvým v druhej časti, ktorá upravuje podnikanie v jednotlivých druhoch cestnej dopravy. Ide o základné členenie osobnej dopravy podľa nariadení (ES), ktoré zodpovedá aj doterajšiemu právnemu stavu (odsek 1). Členenie autobusovej dopravy podľa odseku 2 je vecne v súlade s terajším stavom; rozdiel je len v použitej terminológii, ktorá sa preberá z nariadenia (ES) č. 1073/2009. V odseku 3 sa rieši doterajšia medzera v právnej úprave. Podnikanie v pravidelnej i nepravidelnej doprave autobusmi rieši zákon, ale vykonávanie prepráv mikrobusmi (do deväť miest vrátane sedadla vodiča) je mimo právnej úpravy. Majitelia mikrobusov v lepšom prípade majú živnostenské oprávnenie na voľnú ohlasovanú živnosť, mnohokrát však nie. Tento stav odčerpáva cestujúcich z pravidelnej dopravy a spôsobuje aj daňový únik. Preto sa navrhuje, aby autobusovú dopravu bolo možné prevádzkovať len autobusmi a autokarmi. Ostatná osobná doprava pre verejnosť na pravidelných trasách alebo nepravidelných trasách bola výhradne len taxislužbou, vrátane prevádzkovania mikrobusov na autobusových linkách. Tým sa vyjasnia vzťahy v osobnej doprave a …

§ 9 §
V autobusovej doprave je hlavným dôvodom jednotnej európskej regulácie prevádzkovania všeobecný záujem na zvyšovaní kvality pravidelnej verejnej autobusovej dopravy ako na podstatnej zložke európskeho dopravného systému, a to tak na medzinárodnej úrovni (diaľkové medzinárodné autobusové linky), ako aj na vnútroštátnej úrovni (najmä prímestská a mestská autobusové doprava). Je to tak preto, lebo zabezpečenie dopravných požiadaviek obyvateľstva verejnou dopravou je jedným z predpokladov na uspokojenie základných potrieb človeka a zároveň aj pre správne fungovanie národného hospodárstva. Uprednostnenie verejnej dopravy je aj v záujme ochrany životného prostredia (najmä v mestách a mestských aglomeráciách), zvýšenia bezpečnosti dopravy, zrýchlenia času presunu do cieľového miesta. Z dôvodu prístupnosti verejnosti musí byť verejná doprava organizovaná na linkách vedúcich po trasách orientovaných na uspokojenie čo najväčšieho počtu záujemcov o prepravu. Základom jednotných podnikateľských pravidiel je priama právna úprava: základných podmienok podnikania v autobusovej doprave (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009), prístupu k prevádzkovaniu pravidelnej dopravy na autobusových linkách (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …

§ 10 §
Pravidelnú autobusovú dopravu môže prevádzkovať len ten, kto je držiteľom povolenia na výkon prevádzkovateľa cestnej dopravy (§ 5 ods. 1) alebo licencie Spoločenstva (§ 5 ods. 2) a bola mu udelená dopravná licencia na konkrétnu autobusovú linku. Ide teda o dva rôzne úradné dokumenty (rozhodnutia) – jeden podnikateľský a druhý prevádzkový. Takýto právny stav platí aj doteraz, keď dopravný podnik najprv musel mať podnikateľské oprávnenie a potom licenciu na prevádzkovanie konkrétnej autobusovej linky (vznikne mu tým postavenie dopravcu). Z takéhoto členenia vychádza aj nariadenie (ES) č. 1073/2009, a preto sa tento stav navrhuje zachovať v podstate bezo zmien (odsek 1). Obdobný stav je aj v dráhovej osobnej doprave, keď sa vyžaduje najprv podnikateľské oprávnenie (stáva sa tým dráhovým podnikom) a licencia (stáva sa dopravcom v dráhovej doprave) - § 5 a § 6 zákona č. 514/2009 Z. z. Podkladom rozhodnutia dopravného správneho orgánu je preukázanie zákonných požiadaviek na rozhodnutie v konaní o dopravnú licenciu (odsek 3). Okruh požiadaviek nie je …

§ 11 §
Navrhované ustanovenie dopĺňa všeobecné povinnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy ako podnikateľa (§ 7) o ďalšie povinnosti, ktoré má ako dopravca (držiteľ dopravnej licencie). Tieto povinnosti súvisia s prevádzkovaním pravidelnej dopravy aspoň na jednej autobusovej linke a smerujú k uspokojeniu potrieb cestujúcej verejnosti. Obsah vzťahu dopravcu a cestujúceho je z právneho hľadiska občianskoprávnym vzťahom a jeho jadrom je zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Prevádzková povinnosť, prepravná povinnosť a tarifná povinnosť sú elementárne povinnosti dopravcu, bez ktorých by nešlo o verejnú pravidelnú dopravu. Obsahovo ide o povinnosti, aké má dopravca aj podľa terajšieho právneho stavu. Rovnaké povinnosti má aj dopravca v dráhovej doprave (§ 16 až § 18 zákona č. 514/2009 Z. z.).

§ 12: Dopravca koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z nich patrí významná §
V tomto ustanovení sa upravuje zákonné oprávnenie týchto zamestnancov vydávať na mieste záväzné ústne pokyny a príkazy cestujúcim, ktoré sa týkajú bezpečnosti a pohodlia cestujúcich v súvislosti s prepravou na autobusovej linke (odsek 1). Takéto oprávnenie majú aj doteraz a s doterajšou úpravou neboli problémy. Konkrétny rozsah oprávnení a spôsob ich uplatňovania je obsahom prepravného poriadku. Odsek 2 ustanovuje oprávnenia vyplývajúce z porušenia prepravného poriadku cestujúcim. Ide o rovnaké, aké existujú aj teraz.

§ 13 §
Navrhované ustanovenie upravuje základné práva cestujúcich voči dopravcovi, ktoré možno uplatňovať len v súvislosti s prípravou a uskutočnením prepravy na autobusovej linke, ako aj s jej neuskutočnením podľa cestovného poriadku (napríklad, nezačatím, veľkým meškaním alebo neukončením). Rozsah týchto práv je v podstate zhodný s terajšou právnou úpravou. Tieto práva cestujúcich a z toho vyplývajúce povinnosti dopravcu sa vzťahujú na všetku pravidelnú dopravu do konca februára 2013. Od 1. marca 2013 sa budú vzťahovať len na vnútroštátnu pravidelnú dopravu vrátane diaľkových liniek, ktorých trasa autobusovej linky je kratšia ako 250 km, ale podľa prechodného ustanovenia (§ 56 ods. 7 ) v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 181/2011 do konca februára 2017 aj na vnútroštátne diaľkové linky, ktorých trasa autobusovej linky je dlhšia ako 250 km; tých je teraz 38. Na medzinárodné diaľkové autobusové linky, ako aj na niektoré práva cestujúcich vo všeobecnosti a cestujúcich so zdravotným postihnutím, platí od 1. marca 2013 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady …

§ 14 §
K právam cestujúcich nevyhnutne patria aj povinnosti cestujúcich, aby sa konkrétna preprava na autobusovej linke mohla uskutočniť. Povinnosti cestujúcich pri preprave sú v zákonných medziach upravené v prepravnom poriadku. Rozsah navrhovaných povinností cestujúcich pri preprave je v zásade zhodný s terajšími povinnosťami, ktoré sa v praxi ukázali ako dostatočné, a preto sa nenavrhuje ich doplnenie o nové povinnosti.

§ 15 §
Cestovný poriadok je pre dopravcu a cestujúceho jeden z rozhodujúcich dokumentov, podľa ktorého sa uskutočňuje pravidelná doprava na autobusovej linke. Z neho vyplýva rozsah prevádzkovej povinnosti dopravcu vo vzťahu k cestujúcemu, lebo v ňom je vyznačená trasa autobusovej linky so zastávkami, vyznačené jednotlivé spoje a čas ich príjazdu a odjazdu z jednotlivých zastávok a ďalšie údaje týkajúce sa prepravy batožiny, cestovného, prestupov na iné autobusové linky (odsek 1). Cestovný poriadok zostavuje podľa svojich podnikateľských záujmov dopravca (odsek 2). Každý cestovný poriadok schvaľuje dopravný správny orgán – § 41 ods. 1 písm. e) a § 43 ods. 2 písm. a) a § 44 ods. 2 písm. e). Dôvodom je, že prevádzkovanie autobusovej linky nie je len podnikanie, ale aj plnenie služieb verejnosti. Ak ide o autobusovú linku, ktorej kapacita a harmonogram spojov vyplýva z plánu dopravnej obslužnosti a verejný záujem na jej prevádzkovaní je zohľadnený ako záväzok dopravcu v zmluve o službách vo verejnom záujme, schvaľuje cestovný poriadok aj objednávateľ dopravných …

§ 16 §
Cestovný lístok je dokumentom potvrdzujúcim splnenie zmluvnej povinnosti cestujúceho – zaplatiť za poskytnutie dopravnej služby a zároveň aj daňovým dokladom a dokladom na účely cestovných náhrad. V záujme zjednotenia formy a obsahu cestovného lístka sa navrhuje zákonom upraviť náležitosti papierovej formy a zároveň umožniť ďalší rozmach používania elektronickej formy cestovného lístka. Podrobná úprava formy a obsahu sa ponecháva na prepravný poriadok, na jeho časť o tarife. Dopravca autobusovej linky, ktorej trasa presahuje 250 km, musí v prepravnom poriadku zohľadniť aj požiadavky článkov 4 až 6 nariadenia (ES) č. 181/2011; všetci dopravcovia aj články 9 a 10 ods. 1 tohto nariadenia. Základné členenie cestovných lístkov na jednorazové a na časové (predplatné) sa preberá z terajšej právnej úpravy, pretože nie je dôvod na zmenu. Rovnako aj základné povinnosti cestujúceho mať cestovný lístok pri sebe.

§ 17 §
Tarifa je úplný cenník dopravných služieb dopravcu s podmienkami. V tomto smere sa nenavrhujú v porovnaní s terajším stavom nijaké zmeny. Základné cestovné v prímestskej doprave a v mestskej doprave je spravidla predmetom regulácie zo strany objednávateľov dopravných služieb. Účelom zverejnenia tarify je informovať verejnosť o cene dopravných služieb ako súčasť ponuky na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Takáto povinnosť je všeobecná a vzťahuje sa mimo dopravy na každého poskytovateľa služieb a predajcu tovaru.

§ 18 §
Dopravná obslužnosť je termín, ktorý vyjadruje skutočné pokrytie územia verejnou pravidelnou dopravou vo forme ponuky dopravných služieb – podľa navrhovaného zákona autobusovou dopravou a podľa § 19 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach dráhovou dopravou. Zodpovednosť za zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia majú objednávatelia verejnej dopravy tak cestnej, ako aj dráhovej (vyššie územné celky a obce).

§ 19 §
Objednávateľ dopravných služieb je orgán verejnej správy, ktorý je zo zákona povinný zabezpečiť na spravovanom území verejnú dopravu – vyššie územné celky pre územie krajov a obce pre územie obce. Na zabezpečení prístupnej a pravidelnej verejnej dopravy je verejný záujem nielen v Slovenskej republike, ale vo všeobecnosti všade. Zabezpečenie fungujúcej a pohodlnej pravidelnej verejnej dopravy je v zásade úlohou orgánov verejnej správy vo všetkých európskych štátoch, pretože verejná doprava v konfrontácii s individuálnou cestnou dopravou má výrazný ekologický aspekt a sociálny aspekt a zároveň pozitívne prispieva k plynulosti cestnej premávky a k ochrane stavebno-technického stavu ciest, a tým aj k úspore verejných prostriedkov na výstavbu a údržbu ciest. Význam verejnej dopravy zdôrazňujú aj orgány Európskej únie a priamo regulujú jej zabezpečovanie (nariadenie (ES) č. 1370/2007). Cestná doprava je vo svojej podstate podnikaním, a preto sa má zabezpečovať v zásade na komerčnom základe tak v medzinárodnej doprave, ako aj vo vnútroštátnej doprave. Regulačné zásahy sú ustanovené ako opatrenia na vyrovnanie ponuky …

§ 20 §
Plán dopravnej obslužnosti podľa navrhovaného zákona a podľa § 20 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach je základný plánovací dokument, ktorého zmyslom je v maximálnej možnej miere uspokojiť previs dopytu verejnosti po verejnej doprave na určitom území z existujúcich ponúk podnikateľov v cestnej doprave a v dráhovej doprave v čase, keď komerčná ponuka nepostačuje. Objednávateľ dopravných služieb (vyšší územný celok v regionálnej doprave a obec v mestskej doprave) na základe konkrétneho záujmu cestujúcej verejnosti v určitom čase (napríklad v dopravných špičkách v pracovných dňoch) a na určitom mieste (dopravných smeroch) uplatňuje koordinačné a regulačné oprávnenia na zabezpečenie existujúcej kapacity dopravcov v cestnej doprave a v dráhovej doprave na uspokojenie dopytu verejnosti. Nástrojmi na zabezpečenie potrebnej kapacity a optimálnej skladby dopravných služieb podľa plánu dopravnej obslužnosti má objednávateľ dopravných služieb k dispozícii rozhodovacie právomoci – rozhodovanie o dopravných licenciách (napríklad zabezpečenie výlučných práv) a o cestovných poriadkoch (schvaľovanie návrhov) a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme (najmä …

§ 21 §
Zmluva o službách vo verejnom záujme je zmluvný nástroj na zabezpečenie požiadaviek na uspokojenie cestujúcej verejnosti po dopravných službách na určitých autobusových linkách a čase najväčšieho záujmu a na zabezpečenie dostatočnej kapacity. Takéto zmluvy objednávatelia dopravných služieb uzatvárajú s dopravcami aj v pravidelnej autobusovej doprave, aj v dráhovej doprave (v železničnej doprave a v mestskej dráhovej doprave). Právnym základom uzavierania takýchto zmlúv v členských štátoch Európskej únie je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave. Navrhovaný zákon spolu so zákonom č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach túto základnú úpravu dopĺňajú o príslušnosť a o formu a náležitosti. Na plnenie záväzku zo zmluvy je k dispozícii príspevok ako úhrada z rozpočtu pre dopravcu. Podľa uvedeného nariadenia (ES) sa má zmluva o službách vo verejnom záujme uzatvárať s dopravcom podľa zásad transparentnosti, proporcionality a rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie). Preto objednávateľ dopravných služieb musí na výber vhodného zmluvného partnera zvoliť …

§ 22 §
Príspevok je objem finančných prostriedkov určených na zabezpečenie záväzku, ktorý dopravcom v cestnej doprave vyplýva z uzatvorenej zmluvy o službách vo verejnom záujme podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007 a podľa navrhovaného zákona, ktorý spolu s dotáciou v dráhovej doprave podľa § 21 a 22 zákona č. 514/2009 Z. z. má objednávateľovi dopravných služieb umožniť napĺňať obsah plánu dopravnej obslužnosti kraja, resp. obce. Príspevok sa dopravcovi uhrádza postupne podľa harmonogramu dohodnutého v zmluve o službách vo verejnom záujme. Príspevok je zúčtovateľný a použiteľný na podnikanie v rozsahu dohodnutom v zmluve o službách vo verejnom záujme, v podstate však na zmiernenie straty z plnenia záväzku. Môže sa však dohodnúť aj jeho čerpanie na zlepšenie vozidlového parku alebo iného zlepšenia poskytovaných dopravných služieb, ktoré nedokáže dopravca uhradiť z vlastných príjmov. Úhrada príspevku na tento účel sa používa aj podľa doterajšieho zákona, takže nejde o zásadne novú právnu úpravu.

§ 23 §
Systém pravidelnej autobusovej dopravy nie je len vecou prevádzkovateľa autobusovej linky, ale na jej fungovaní sa podieľajú aj iné osoby. Navrhované ustanovenie sleduje zaviazať priamo zákonom iné osoby podieľať sa na náležitom fungovaní systému pravidelnej dopravy a jednotlivých autobusových liniek. Navrhované ustanovenie dopĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 181/2011 vo vzťahu k iným osobám, najmä k vlastníkom a správcom autobusových staníc, k výkonným dopravcom a k ostatným podnikateľom v cestnej doprave, ako aj vo vzťahu k obciam, ktoré spravujú územie a povoľujú zriadenie autobusových liniek, umiestnenie zastávok a ich označníkov a umiestnenie a prevádzku zariadení na výdaj cestovných lístkov. Transparentnosť a nediskriminácia pri realizácii požiadaviek na spoluprácu je základným atribútom správneho fungovania systému verejnej dopravy podľa nariadení (ES).

§ 24: Osobitnou pravidelnou dopravou sa podľa nariadení (ES) označuje neverejná §
S verejnou pravidelnou dopravou má spoločné, že sa uskutočňuje v dohodnutej pravidelnosti podľa harmonogramu spojov po dohodnutej trase s nastupovaním a vystupovaním určených cestujúcich na dohodnutých zastávkach. Odlišné je to, že preprava nie je prístupná všetkej verejnosti, ale len dohodnutému okruhu cestujúcich, napríklad zamestnancom podnikov s veľkým počtom zamestnancov (napríklad Volkswagen) zvážaných z väčšieho územia do zamestnania a z neho, žiakom na školské vyučovanie a z neho (tzv. školské autobusy), a podobne. V porovnaní s terajším právnym stavom nedochádza v navrhovanom ustanovení k vecnej zmene.

§ 25 §
Príležitostnou dopravou sa podľa nariadení (ES) rozumie tzv. zájazdová doprava, čiže ako jednorazová preprava určených cestujúcich do cieľovej zastávky a ich dovoz späť na základe individuálnej objednávky, napríklad cestovnej kancelárie pre účastníkov zájazdu alebo školy na školský výlet žiakov alebo študentov. Prevádzkovateľov tohto druhu autobusovej dopravy je v Slovenskej republike evidovaných 734 od najmenších s jedným autobusom až po veľkých dopravcov, ktorí príležitostnú dopravu prevádzkujú popri pravidelnej doprave v rámci voľnej kapacity autobusov a vodičov. Niektoré práva cestujúcich vyplývajú na tento druh autobusovej dopravy od 1. marca 2013 z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011. Ani v tomto druhu autobusovej dopravy nedochádza k výraznej zmene právneho stavu v porovnaní s terajšou právnou úpravou.

§ 26 §
Posledným upravovaným druhom osobnej dopravy je taxislužba, ako individuálna okamžitá preprava cestujúcich. Navrhovaná úprava podmienok prevádzkovania taxislužby sa vzťahuje na všetku taxislužbu, pretože citované nariadenia (ES) tento druh osobnej dopravy neupravujú. Aj taxislužba sa prevádzkuje na základe prepravného poriadku vrátane tarify (odsek 2) a na každú prepravu sa uzatvára zmluva o preprave osôb (odseky 4 a 5). V tomto je spoločný základ pre všetku verejnú osobnú dopravu ako spôsob podnikania a poskytovania dopravných služieb verejnosti. V porovnaní s terajším stavom sa medzi spôsoby uzavierania zmluvy o preprave osôb v odseku 3 počíta aj s pravidelnými prepravami skupín cestujúcich po obvyklých vopred známych trasách, ktoré uskutočňujú prevádzkovatelia vozidiel s najviac 9 miestami na sedenie (mikrobusmi). Títo prevádzkovatelia teraz nie sú právom podchytení a v lepšom prípade poskytujú prepravné služby na základe voľnej ohlasovanej živnosti. Odoberajú cestujúcich vozidlám taxislužby a aj autobusom pravidelnej dopravy, keď zbierajú cestujúcich na autobusových zastávkach tesne pred príchodom linkového autobusu. Podstatná časť príjmov je nezdanená a tak …

§ 27 §
Tak v taxislužbe, ako aj v autobusovej doprave a v dráhovej doprave, sa vyžaduje na jej prevádzkovanie povolenie - koncesia (odsek 1), ako rozhodnutie dopravného správneho orgánu v správnom konaní začatom na žiadosť uchádzača o poskytovanie služieb taxislužby (prevádzkovateľa taxislužby). Koncesia na rozdiel od dopravnej licencie je zároveň aj podnikateľským povolením (živnostenské oprávnenia boli od 1. júla 2010 zrušené), aj prevádzkovým povolením. Koncesia sa žiadateľovi udeľuje len pre konkrétne miesto usadenia, to znamená, že v obci uvedenej v koncesii musí mať technickú základňu a stanovište vozidiel taxislužby (odsek 2). Dôvodom je potreba identifikovať miesto usadenia. Prepraviť cestujúceho však môže z tohto miesta usadenia (obce) do ktoréhokoľvek miesta vrátane cudziny (napríklad z Bratislavy na letisko Schwechat), ale nemôže však z iného miesta v tzv. hostiteľskom štáte (napríklad z letiska Schwechat) prepravovať cestujúceho do miesta usadenia (napríklad do Bratislavy) bez koncesie alebo prepravného povolenia hostiteľského štátu. To zodpovedá aj terajšiemu právnemu stavu z dôvodu ochrany trhu dopravných služieb v hostiteľskom štáte. V …

§ 28 §
Tak aj vodiči vozidiel taxislužby musia mať preukaz, ako aj vodiči autobusov a nákladných áut a rušňovodiči na železniciach (odsek 1). Ide o profesijný doklad, ktorý oprávňuje osobu byť vodičom vozidla taxislužby. Vodič vozidla taxislužby ho musí mať počas poskytovania služby pri sebe popri vodičskom preukaze a dokladoch od vozidla a preukázať sa ním pri kontrole na cestách. V ďalších odsekoch sú ustanovené podmienky, za akých možno vydať uchádzačovi preukaz vodiča vozidla taxislužby. Zmyslom tejto úpravy je, aby vozidlá taxislužby viedli len osoby, ktoré dávajú záruku riadneho výkonu taxislužby. Cieľom je vytesniť z trhu tzv. čiernych taxikárov, ktorí si privyrábajú svojimi súkromnými vozidlami bez splnenia zákonných požiadaviek odbornosti, zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti a bez toho, aby platili dane, poistné a poplatky. Vymedzenie bezúhonnosti (odsek 3) je odlišné od vymedzenia bezúhonnosti osádok autobusov a nákladných áut a vedúcich dopravy, pretože ich vymedzenie jednotne upravujú priamo nariadenia (ES), kým taxislužba je upravená len vnútroštátnym právom. Odborná skúška potrebná na vydanie preukazu vodiča …

§ 29 §
Navrhované ustanovenie zaväzuje poskytovať dopravné služby podľa prepravného poriadku obdobne, ako je to pri prevádzke ostatnej cestnej dopravy. Príkladne uvedené povinnosti (odsek 1) a oprávnenia (odsek 2) majú byť v zásade súčasťou prepravného poriadku, ale vzhľadom na ich odlišnosť od povinností vodičov autobusov sa uvádzajú výslovne. Rozsah uvedených povinností a oprávnení (odseky 1, 2 a 3) je v zásade zhodný s terajším právnym stavom. Novou je povinnosť vodiča vozidla taxislužby uvedená v odseku 3. Dôvodom je potreba zabezpečiť prepravu aj cestujúcim, ktorých nemožno prepraviť štandardným vozidlom taxislužby z dôvodu zdravotného postihnutia (potreba prepravy invalidného vozíka alebo iných zdravotných pomôcok), prepravy malých detí (potreba autosedačky a umiestnenie kočíka) alebo nadmerného rozmeru alebo počtu batožiny.

§ 30 §
Navrhované ustanovenia upravujú technickú spôsobilosť motorového vozidla byť vozidlom taxislužby. Hoci v zásade sa preberá terajší stav, v podrobnostiach ide o mierne sprísnenie technických požiadaviek. Všetky vozidlá taxislužby budú evidované v koncesii, v ktorej sa im pridelí prevádzkové evidenčné číslo, ktoré bude musieť byť viditeľne umiestnené na vozidle. Účelom je vytesniť z poskytovania služieb taxislužby motorové vozidlá tzv. čiernych taxikárov, ktoré často nespĺňajú ani základné technické požiadavky na vozidlo taxislužby a nie sú nijako označené ani nikde evidované. Novou úpravou je, že za vozidlá taxislužby sa budú považovať aj osobné motorové vozidlá s počtom sedadiel do deväť vrátane sedadla vodiča (tzv. mikrobusy). V súčasnosti ide o nikde neevidované a neoznačené súkromné vozidlá, ktoré sa používajú na prepravné služby pre verejnosť vrátane prepráv do zahraničia, často krát v podstate na pravidelnú osobnú dopravu podľa vopred oznámeného harmonogramu a vopred oznámenej trasy, pričom právne nie sú ani vozidlami taxislužby, ani autobusmi používanými v cestnej doprave. Takéto súkromné podnikanie narúša transparentnosť a nediskrimináciu …

§ 31 §
V medzinárodnom dopravnom práve bilaterálne a multilaterálne dohody tvoria základ pre prípravu a vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy. Bez súhlasu príslušných orgánov toho ktorého štátu sa medzinárodná doprava na jeho území nemôže konať. Navrhované ustanovenia preberajú doterajšiu právnu úpravu nakladania s prepravnými povoleniami potrebnými na prepravy z územia Slovenskej republiky, na územie Slovenskej republiky do zahraničia a na tranzit cez územie nášho štátu. Navrhovaným zákonom sa režim rozdeľovania a používania prepravných povolení nemení, pretože je dlhodobo ustálený rozhodnutiami Európskej konferencie ministrov dopravy CEMT/ECMT s možnosťou dvojstranných medzištátnych dohôd s tretími štátmi, ktorých má Slovenská republika uzatvorených 39. Ako reciprocitu slovenské prepravné povolenia každoročne odovzdáva do členských štátov, do tretích štátov a do štátov s ktorými Slovenská republika nemá uzatvorené dvojstranné medzištátne dohody o medzinárodnej cestnej doprave, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR príslušným miestnym ministerstvám. Vnútroštátne rozdeľovanie prepravných povolení hromadne každoročne poskytnutých Slovenskej republike dopravnými správnymi orgánmi členských štátov a tretích štátov, ktoré sú určené pre domácich dopravcov, má rokmi …

§ 32 §
Pri prevádzkovaní cestnej dopravy sa okrem vlastných vozidiel a vozidiel na lízing čoraz viac používajú vozidlá prenajaté od inej osoby bez vodiča. Nájom vozidiel bez vodiča (napríklad aj občasný nájom mestských autobusov v Dopravnom podniku Bratislava) umožňuje dosiahnuť optimálne využitie vozidiel, ak ich vlastník dočasne nepotrebuje a iný dopravca má zabezpečiť plnenie zmluvných záväzkov. To umožní jednak zvýšenie produktivity práce u dopravcov a jednak lepšie uspokojenie dopytu po dopravných službách v určitom čase a na určitom mieste. V Európskej únii túto problematiku pre nákladnú dopravu upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/1/ES z 18. januára 2006 o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru. Prenajaté vozidlo bez vodiča musí byť evidované v členskom štáte, v ktorom má sídlo alebo bydlisko nájomca (rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 7. novembra 2002 č. C-228/01).

§ 33 §
V cestnej doprave majú z ekonomického hľadiska dôležitosť tzv. kabotážne prepravy. Preto základné rámcové pravidlá kabotážnych prepráv ustanovujú nariadenia (ES) č. 1072/2009 a 1073/2009. Kabotážnou prepravou sa rozumie uskutočnenie prepravy medzi najmenej dvomi miestami v hostiteľskom štáte t. j. v štáte, kde dopravca nemá svoje sídlo alebo bydlisko a kde nie sú evidované ani jeho motorové vozidlá, ktorá konkuruje vnútroštátnej doprave v tomto štáte. Napríklad, medzinárodná autobusová linka z Bratislavy do Rakúska je prípustná na vystúpenie cestujúcich na jedinej zastávke, ale neumožňuje mať v Rakúsku dve (alebo viac) zastávok umožňujúcich prepravu miestnych cestujúcich medzi týmito zastávkami bez prechodu štátnej hranice. Na to by bola potrebná dopravná licencia rovnaká, akú majú rakúsky (čiže domáci) dopravcovia. Citované nariadenia (ES) kabotážne prepravy za uvedených obmedzujúcich pravidiel umožňujú v nákladnej doprave. V pravidelnej doprave sa však vyžadujú povolenia a dopravné licencie hostiteľského štátu, pričom ich udeľovanie má byť rovnaké, ako pre domácich dopravcov (odsek 2).

§ 34 §
Týmto paragrafom začína tretia časť zákona, ktorá sa týka len prepráv nebezpečných vecí. Táto časť upravuje podmienky prepráv, ale vo svojej podstate nie je úpravou podnikania v cestnej doprave. Úprava prepravy nebezpečných vecí je v zásade regulovaná medzinárodnými zmluvami tak pre železničnú dopravu (Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru – RID) a vodnú dopravu (Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách – ADN), ako aj pre cestnú dopravu (Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí – ADR). Z tejto situácie vychádza aj Európska únia, ktorá smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru vztiahla obsah citovaných medzinárodných zmlúv pre Európsky hospodársky priestor ako zdroj základných pravidiel s uvedením výnimiek (v článku 1). Z uvedeného dôvodu je úprava prepravy nebezpečných vecí v cestnej doprave v navrhovanom zákone len doplnkovým prameňom práva, pretože všetky základné prvky (definovanie nebezpečných vecí, povolený rozsah prepravy nebezpečných vecí, technické vybavenie vozidiel a ich označovanie, prípustné obaly a …

§ 35 §
Uvádzané povinnosti odosielateľa nebezpečných vecí (odsek 1) a ich príjemcu (odsek 2) vychádzajú z pravidiel určených európskou dohodou ADR (najmä z kapitoly 1.4 prílohy A) a sú upravené pre vnútroštátne podmienky prepravy nebezpečných vecí podrobne v záujme právnej istoty a možností kontroly na cestách a prípadného sankcionovania. Aj odsek 4 upravuje povinnosti dopravcu podľa pravidiel upravených európskou dohodou ADR do potrebnej praktickej podrobnosti. Európska dohoda ADR však vzťahuje povinnosti aj na ďalšie osoby podieľajúce sa na prepravách nebezpečných vecí, a preto odsek 5 upravuje základný rámec pre jej aplikáciu.

§ 36 §
Povinnosť mať bezpečnostného poradcu odborne spôsobilého organizovať, koordinovať a dozorovať manipuláciu s nebezpečnými vecami počas nakládky, prepravy a vykládky vyplýva z európskej dohody ADR (z prílohy A). Navrhované ustanovenia ustanovujú rámcovú povinnosť v medziach medzinárodnej zmluvy ADR.

§ 37 §
Ustanovenie vychádza z európskej dohody ADR a ustanovuje povinnosť odbornej prípravy bezpečnostných poradcov v podmienkach cestnej dopravy v Slovenskej republike. Odbornú prípravu budú uskutočňovať školiace zariadenia vybraté a poverené Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (odsek 2). Rozsah a základný obsah odbornej prípravy upravuje priamo európskej dohody ADR (kapitola 1.3 prílohy A), takže nebude možné akceptovať zásadné odlišnosti v odbornej príprave podľa poverených školiacich zariadení. Odsek 3 sleduje ustanoviť zákonné kritériá výberu školiaceho zariadenia s cieľom maximalizovať spravodlivý a transparentný výber a minimalizovať diskrimináciu uchádzačov pri posudzovaní splnenia požiadaviek. Kvalifikačné predpoklady na odbornú spôsobilosť lektorov odbornej prípravy (odsek 4) sa ustanovujú z dôvodu, aby odbornú prípravu viedli skutočne odborníci v oblasti prepravy nebezpečných vecí, ktorí nielen poznajú právne pravidlá a technické požiadavky, ale aj reálne uskutočňovanie prepráv nebezpečných vecí v cestnej doprave. Obsah (témy) vzdelávania vyplývajú priamo z európskej dohody ADR (kapitoly 1.3 a 1.10 prílohy A), čiže sú vopred známe, takže aj požadované zameranie vzdelania a odbornej praxe …

§ 38 §
Kontrola prepravy nebezpečných vecí je dôležitým prvkom zabezpečenia poriadku v cestnej doprave. Zároveň je kontrola prepravy aj cestnou kontrolou podľa predpisov o cestnej premávke, kontrolou na ceste podľa predpisov o povinnej kvalifikácii vodičov a predpisov o záznamových zariadeniach vozidiel. Predmetom kontroly preto je spravidla nielen kontrola podmienok prepravy nebezpečných vecí ako vyplýva z kapitoly 1.8 prílohy A európskej dohody ADR (spôsobilosť typovo schváleného vozidla, prípustnosť prepravovaných nebezpečných vecí, odborná spôsobilosť osádky vozidla a bezpečnostného poradcu, kontrola sprievodných a prepravných dokladov a pokynov od odosielateľa), ale aj spôsobilosť a vhodnosť vozidla a prepravných obalov (príloha B európskej dohody ADR). Preto sa ustanovuje, že kontrolu na cestách uskutočňujú viaceré orgány (odsek 1), pretože každý z nich má inú úlohu v kontrole. Pri kontrole v technickej základni účastníkov prepravy nebezpečných vecí ide o administratívnu podstatu prepravy nebezpečných vecí, keď predmetom kontroly sú doklady osvedčujúce skutočnosti kontrolované pri kontrole na cestách, najmä osvedčenia o odbornej spôsobilosti, sprievodné doklady a pokyny na prepravu, označovanie vozidiel …

§ 39 §
V záujme zákonného a nediskriminačného priebehu kontroly na cestách sa navrhuje upraviť relatívne podrobne aj priebeh kontroly (odsek 1) zo strany orgánov kontroly. Takáto úprava umožní zjednotenie pravidiel kontroly, aby nevznikali neopodstatnené subjektívne motivované rozdiely v priebehu kontroly a zároveň, aby sa kontrola zamerala na podstatné prvky dôležité pre bezpečnosť. Rovnaký účel má aj úprava (odsek 3) možností orgánu kontroly vybaviť zistené nedostatky buď priamo na mieste, alebo pokračovaním v preprave až do cieľa alebo do technickej základne dopravcu alebo do najbližšieho servisu. Odseky 4 až 6 sú administratívnym vybavením kontroly na mieste (odsek 4) a v centrálnej evidencii kontrol (odsek 6) vedenej dopravným správnym orgánom, z ktorej sa každoročne vyhotovuje správa o uskutočnených kontrolách za uplynulý rok (odsek 7).

§ 40 §
Navrhuje sa, aby orgány na výkon verejnej správy podľa navrhovaného zákona boli členené na dve skupiny – na správne orgány a na kontrolné orgány (odsek 1). Dosiahne sa tým prehľadnosť navrhovaných kompetencií aj právnej úpravy. Takéto rozdelenie je obvyklé aj v iných zákonoch. Prvú skupinu v návrhu označovanú ako dopravné správne orgány tvoria orgány oprávnené riadiť systém cestnej dopravy, najmä rozhodovať v správnom konaní o povoleniach, licenciách, koncesiách a sankciách, viesť vnútroštátny elektronický register prevádzkovateľov cestnej dopravy, spravovať informačný systém, vyberať poverené školiace zariadenia a vykonávať ďalšie správne úkony podľa navrhovaného zákona. Termín „dopravný správny orgán“ je použitý z praktických dôvodov, aby bolo jednoduchšie identifikovať konkrétne orgány štátnej správy a územnej samosprávy a ich konkrétne kompetencie na jednom mieste v zákone a aby pre prípad novely zákona zasahujúcej do zmeny kompetencií, zmeny v štruktúre verejnej správy alebo zmeny názvu nemuselo byť veľa novelizačných bodov roztrúsených po celom zákone, ale len jeden novelizačný bod na jednom mieste v zákone. Takéto druhové …

§ 41 §
Ministerstvo okrem toho, že je podľa tzv. kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy vo veciach dopravy a koncepčným centrom, má aj konkrétne kompetencie súvisiace s podnikaním v cestnej doprave. V navrhovanom odseku 1 je zoznam úloh a oprávnení ministerstva, ako vyplývajú z navrhovanej úpravy a z nariadení (ES), ktoré sa vykonávajú navrhovaným zákonom. V okruhu uvedených úloh a oprávnení nie sú zásadne nové, ale v podstate sa preberajú z doterajšej právnej úpravy. Tá bola naposledy podstatne zmenená zákonom č. 136/2010 Z. z., keď boli zrušené dopravné živnosti od 1. júla 2010 a kompetencie udeľovania oprávnení na podnikanie vo vnútroštátnej cestnej doprave prešli na ministerstvo. Ani v prípade vykonávaných nariadení (ES) však nejde o zásadne nové úlohy, pretože nariadenie (ES) č. 1370/2007 bolo už vykonané doterajším zákonom a ešte pred nadobudnutím účinnosti nariadení č. 1071/2009 až 1073/2009 (pred 4. decembrom 2011) boli ich podstatné prvky zohľadnené v doterajšom zákone z dôvodu, že obsah týchto nariadení (ES) v zásade vyplýval už zo …

§ 42 §
Existujúce krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie budú v štruktúre vertikálne usporiadanej štátnej správy vo veciach cestnej dopravy prvostupňovými dopravnými správnymi orgánmi vo veciach podnikania v cestnej doprave a aj orgánmi odborného dozoru nad cestnou dopravou v kraji. Budú príslušným prvostupňovým správnym orgánom, ktorý udeľuje v správnom konaní povolenie na podnikanie v cestnej doprave (čiže povolenie na výkon povolania prevádzkovateľovi cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 navrhovaného zákona). Druhostupňovým (odvolacím) orgánom zostáva ministerstvo. Aj v tomto prípade ide v rozhodujúcom rozsahu už o existujúce úlohy, takže sa nepredpokladá organizačný, personálny ani finančný problém s výkonom verejnej správy. Jediný problém je v tom, že doteraz boli úlohy a oprávnenia uvedené len v doterajšom zákone, ale teraz vyplývajú priamo z nariadení (ES) a navrhovaný zákon tieto úlohy vykonáva. S kompetenciami pre obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie sa vzhľadom na navrhované úlohy v navrhovanom zákone nepočíta.

§ 43 §
vyšší územný celok má v štruktúre navrhovaného zákona postavenie objednávateľa dopravných služieb, pretože jeho zákonnou úlohou je zabezpečiť dopravnú obslužnosť kraja vo veci verejnej pravidelnej dopravy tak podľa navrhovaného zákona v autobusovej doprave, ako aj v regionálnej železničnej doprave podľa zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Držiteľom povolenia na podnikanie v cestnej doprave (prevádzkovateľom cestnej dopravy) udeľuje v správnom konaní dopravné licencie na zriadenie autobusovej linky diaľkovej a prímestskej dopravy.

§ 44 §
V podstate zhodné postavenie ako vyšší územný celok má aj obec. Jej úlohy a oprávnenia sú však obmedzené len územím obce. Úlohy navyše sa týkajú len taxislužby. Obec je objednávateľom dopravných služieb v pravidelnej mestskej autobusovej doprave podľa navrhovaného zákona, ako aj mestskej dráhovej (električkovej a trolejbusovej) pravidelnej dopravy podľa zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Toto postavenie jej umožňuje komplexne riešiť mestský dopravný systém zahŕňajúci aj systém cestnej dopravy, aj systém dráhovej dopravy.

§ 45 §
Navrhované ustanovenie komplexne vymedzuje okruh odborného dozoru v cestnej doprave bez ohľadu na orgány dozoru a územné obvody (odsek 1), čiže sa týka každého orgánu odborného dozoru. Obsahom odborného dozoru sú kontroly (odsek 2) zamerané na vozidlá a ich osádky a na technickú základňu v rozsahu vyplývajúcim predovšetkým z článku 12 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a článku 19 nariadenia (ES) č. 1073/2009. V odsekoch 3 až 8 je členenie výkonu odborného dozoru medzi jednotlivé orgány odborného dozoru podľa ich postavenia v sústave verejnej správy a kompetencií ako dopravných správnych orgánov. Tak, ako v iných zákonoch, aj navrhovaný zákon vyžaduje, aby orgány dozoru mali vyčlenených zamestnancov poverených (špecializovaných) na jednotlivé vecné a prevádzkové zložky kontroly (odsek 9). Svoje oprávnenie navonok manifestujú preukazom, ktorým sa preukazujú voči kontrolovanej osobe.

§ 46 §
Navrhované ustanovenie je odchýlkou od všeobecnej úpravy zákonom o štátnej kontrole v štátnej správe, pretože ide o kontrolu v systéme cestnej dopravy ako trhu, na ktorom pôsobia podnikatelia (prevádzkovatelia cestnej dopravy). V odseku 1 sú vymedzené oprávnenia kontrolórov len v rozsahu nevyhnutnom na zistenie skutočného stavu a možností jeho porovnania s požadovaným stavom. Tieto oprávnenia sa týkajú aj kontrol na cestách, aj kontrol v technickej základni prevádzkovateľa cestnej dopravy. Odsek 2 umožňuje na náklady kontrolovaného uskutočniť kontrolu v idúcom vozidle (napríklad v autobuse) na zistenie predmetu kontroly, ak je to možné zistiť len počas jazdy. Obdobné oprávnenie kontrolóra existuje aj doteraz a existuje aj v dráhovej doprave. Odsekmi 3 a 4 sa priznávajú kontrolórovi nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie účelu kontroly, a to upozornenie, príkaz na odstránenie nedostatku, poriadkové pokuty, zadržanie osvedčení a preukazov a zákaz pokračovania v preprave. Ide o osvedčené nástroje zabezpečenia účelu kontroly aj podľa doterajšej úpravy. Kontrolu plnenia úloh dopravcov voči cestujúcim a odosielateľom vecí (vybavenie reklamácií …

§ 47 §
Navrhované ustanovenie upravuje systém nápravných opatrení, ktorými sa odstraňujú kontrolou zistené nedostatky. Nápravné opatrenia nie sú sankcie (tresty), ale ochranné opatrenia, ktorými sa vylučujú z trhu nespôsobilé osoby, aby sa zabezpečilo správne fungovanie trhu a predchádzalo zlyhaniam. Nápravné opatrenia sa uplatňujú po skončení a vyhodnotení kontroly, a to aj paralelne s uložením sankcie alebo ak predchádzajúce uloženie sankcie neviedlo k náprave. Nápravné opatrenia podľa odsekov 1 až 3 sa týkajú tak medzinárodnej cestnej dopravy, ako aj vnútroštátnej cestnej dopravy. Odseky 1 a 2 priamo vyplývajú z článkov 13 až 15 nariadenia (ES) č. 1071/2009, článkov 12 a 13 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a článkov 21 až 23 nariadenia (ES) č. 1073/2009 ako povinnosti členského štátu zabezpečiť ochranu podnikania v autobusovej doprave a v nákladnej doprave. Ich uplatnením sa sleduje vylúčiť z podnikania alebo z prevádzkovania pravidelnej dopravy nespôsobilé podniky. Odseky 3 a 4 ukladajú povinnosti vyplývajúce zo smernice 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečných vecí. Uvedené oprávnenia Policajného zboru (odseky 5 …

§ 48 §
Navrhovaná úprava tzv. iných správnych deliktov je založená na objektívnej zodpovednosti (na zistenom následku) osôb, ktoré svojou činnosťou porušia svoje povinnosti v cestnej doprave. Týka sa to dopravných podnikov, najmä v postavení prevádzkovateľov cestnej dopravy a v postavení dopravcov, ako aj vlastníkov (správcov) autobusových staníc, autobusových zastávok a stanovíšť vozidiel taxislužby. Povinnosti, ktorých porušenie sa má sankcionovať pokutami, ustanovuje navrhovaný zákon, ale aj nariadenia (ES), ktoré vykonáva (článok 22 nariadenia č. 1071/2009, článok 16 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a článok 27 nariadenia (ES) č. 1073/2009). Pokuta za tzv. iný správny delikt nevylučuje súčasné uloženie sankcie za priestupok zamestnancovi, ktorý za pokutovaného zamestnávateľa konal, alebo aj členovi štatutárneho orgánu (§ 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).

§ 49 §
Navrhované ustanovenia ustanovujú skutkové podstaty priestupkov v cestnej doprave (odsek 1). Keďže priestupok je podľa svojej definície v § 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. zavineným konaní, je sankcionovanie založené na subjektívnej zodpovednosti priestupcu. Z toho vyplýva, že páchateľom môže byť len fyzická osoba, lebo právnická osoba je právna fikcia, ktorá nemá vlastné myslenie. Priestupcom môže teda byť vodič, vedúci dopravy, cestujúci, alebo aj každý (čiže aj osoba, ktorá necestuje). Základnou sankciou (odsek 2) je pokuta (uložená v blokovom konaní, v rozkaznom konaní alebo po prerokovaní priestupku), ale v odseku 3 navrhuje sa uplatniť aj sankciu zákazu činnosti (napríklad vodičovi, vedúcemu dopravy, bezpečnostnému poradcovi) podľa § 14 zákona SNR č. 372/1990 Zb.), ktorá môže byť odstrašujúcim prvkom, ale aj účinným trestom. V cestnej doprave je zaužívané aj blokové konanie (odsek 4), ktorým sa vybavia nesporné priestupky zistené na mieste (na ceste, v technickej základni, pri nakládke alebo vykládke tovaru, a podobne), a preto sa v úprave ponecháva. V …

§ 50: Ustanovenie rieši vzťah k správnemu poriadku. V odseku 1 je základné pravi §
Prvou výnimkou sú procesné ustanovenia nariadení (ES), ktoré navrhovaný zákon vykonáva (odseky 2 a 3 a poznámky pod čiarou). Odchylné procesné ustanovenia nariadení (ES) sa týkajú posudzovaniu podkladu rozhodnutí, lehôt na rozhodnutie, náležitostí rozhodnutí, dôvodov na zamietnutie žiadostí a pravidiel zmeny a obnovenia rozhodnutí a ďalších drobných procesných zmien. Dopravné správne orgány budú musieť postupovať prednostne podľa nariadení (ES), lebo ide o špeciálne procesné úpravy, a v ostatnom podľa správneho poriadku. Druhou výnimkou z aplikácie správneho poriadku sú rozhodovacie postupy dopravných správnych orgánov vyňaté z režimu správneho konania podľa odseku 4. Niektoré procesné postupy sú vyňaté preto, lebo ich výsledkom nie je rozhodnutie, ale osvedčenie alebo potvrdenie. Iné preto, lebo v nich nejde o zmenu práv alebo povinností tých, ktorých sa týkajú. Ide o prevzatie terajšieho právneho stavu.

§ 51 §
Ustanovenie upravuje miestnu príslušnosť dopravných správnych orgánov odchylne od § 7 ods. 1 správneho poriadku. Dôvodom je skutočnosť, že podľa pravidiel miestnej príslušnosti podľa správneho poriadku by sa nedalo dospieť k jednoznačnej miestnej príslušnosti na konanie. Tým sa preberá terajší právny stav.

§ 52 §
V ustanovení sa upravujú náležitosti podania v súlade s § 19 správneho poriadku. Výpočet náležitostí žiadosti odráža požiadavky nariadenia (ES) č. 1071/2009 na začatie konania o povolenie na výkon prevádzkovateľa cestnej dopravy, čiže na udelenie podnikateľského oprávnenia.

§ 53 §
Ustanovenie o náležitostiach žiadosti o dopravnú licenciu na pravidelnú autobusovú dopravy sa týka len vnútroštátnej dopravy, pretože náležitosti žiadosti týkajúce sa medzinárodnej pravidelnej dopravy upravuje priamo nariadenia (ES) č. 1073/2009.

§ 54 §
V tomto prípade sa upravuje návrh na začatie konania o koncesiu v taxislužbe ako na správne konanie. Odchýlky sú v rámci prípustnosti náležitostí podania podľa § 19 správneho poriadku.

§ 55: Ustanovenie len dopĺňa skoro vyčerpávajúcu úpravu udeľovania licencie Spol §

§ 56 §
Prechodné ustanovenia riešia procesné ustanovenia (odseky 1 a 2). Ešte stále podnikajú v cestnej doprave podnikatelia, ktorí získali živnostenské oprávnenia pred 1. júlom 2010. Tieto oprávnenia sa budú postupne nahrádzať povoleniami podľa navrhovaného zákona. To vzhľadom na početnosť takýchto podnikateľov nemožno stihnúť v relatívne krátkom čase, a preto sa ponechávajú ich účinky v platnosti, hoci boli formálne zrušené zákonom č. 136/2010 Z. z. (odsek 1). V odseku 2 sa rieši intertemporálne pokračovanie v začatých, ale ku dňu účinnosti navrhovaného zákona neskončených konaniach. Vzhľadom na zmenu vo výške pokút sa navrhuje dokončiť sankčné konania podľa doterajších predpisov; všetky ostatné konania sa navrhuje dokončiť podľa nového právneho stavu. Dôvodom je skutočnosť, že ak by sa dokončili podľa doterajších predpisov, výsledné rozhodnutia by neboli v súlade ani s nariadeniami (ES), ani s navrhovaným zákonom. V odsekoch 3 až 5 ide o transpozíciu prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru. Odsekom 6 sa rieši …

§ 57: Ide o transpozičné ustanovenie podľa legislatívnych pravidiel; transponova §

§ 58: Zrušujú sa doterajšie právne predpisy upravujúce podnikanie v cestnej dopr §

§ 59: Účinnosť navrhovaného zákona sa navrhuje k 1. marcu 2012. §
Bratislava 9. novembra 2011 Iveta Radičová, v.r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Ján Figeľ, v.r. 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

čl. VIII
Do transpozičnej prílohy zákona sa vkladá transpozičný odkaz na smernicu Komisie 2014/103/EÚ z 21. novembra 2014, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru tretíkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku, ktorú SR prebrala do svojho právneho poriadku zverejnením oznámenia o zmenách a doplnkoch Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR), oznámenia o zmenách a doplnkoch Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a oznámenia o zmenách a doplnkoch Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN) v Zbierke zákonov SR. Pre úplne prebratie smernice je však potrebné do 30.6.2015 uviesť v príslušných právnych predpisoch aj odkaz na uvedenú smernicu, pretože podľa článku 2 ods. 1 smernice Komisie 2012/45/EÚ „členské štáty uvedú v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu“. Tento transpozičný odkaz sa preto vkladá do zákonov, ktoré sa na dohody ADR, RID a ADN odvolávajú.

čl. XI
Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej doprave (zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov).

čl. XI bod 1 [§ 5 odsek 3] §
Ide o spresnenie termínu, dokedy sa majú prevádzkovatelia cestnej dopravy zapísať do obchodného registra.

čl. XI bod 2 [§ 6 odseky 7 až 9] a 3 [§ 6 nové odseky 13 až 18] §
V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľom o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje spresnenie a doplnenie ustanovení zákona, ktoré upravujú získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy. Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na skúšku a opakovanú skúšku, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa výslovne návrhom upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá. Navrhovaný odsek 13 upravuje získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxislužby, pričom na jej získanie sa použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne.

čl. XI bod 4 a 5 [§ 7] §
Do všeobecných povinností dopravcu sa dopĺňajú ďalšie povinnosti, ktoré je povinný splniť každý prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Ide aj o doplnenie povinnosti pre dopravcov zamestnávať profesionálnych vodičov, ktorí absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik. Dopĺňa sa možnosť, aby pri prevádzkovaní taxislužby bola vo vozidle buď kópia koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby.

čl. XI bod 6 [§ 11 ods. 1 písmeno d)] §
Do základných povinností dopravcu sa dopĺňa ďalšia povinnosť, ktorú je povinný splniť každý dopravca v pravidelnej doprave. Ide o povinnosť uzavrieť zmluvu s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, pričom ide o zosúladenie podmienok s povinnosťami iných osôb podľa § 23.

čl. XI bod 7 a 8 [§ 23 nový odsek 2 a ods. 4] §
Ide o ustanovenie týkajúce sa zriaďovania zastávky.

čl. XI bod 9 [§ 27 ods. 2] §
Od 1. januára 2014 je aj preprava vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča taxislužbou. V súčasnosti sa preprava osôb vozidlami do 9 miest vo veľkej miere uskutočňuje z územia Slovenskej republiky do okolitých štátov, najmä Rakúska, Nemecka a podobne. Navrhované znenie umožňuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe pri takýchto prepravách prepravovať cestujúcich, ako napríklad opatrovateľky, aj z iného územia Slovenskej republiky ako je vymedzené v koncesii, pričom je podmienkou, že cieľové miesto je mimo územia Slovenskej republiky.

čl. XI bod 10 [§ 27 ods. 3 písm. d)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

čl. XI bod 11 [§ 28 ods. 2 nové písmeno e)] §
Z dôvodu jednoznačnosti sa do podmienok na vydanie preukazu vodiča dopĺňa preukázanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby.

čl. XI bod 12 [§ 28 nové odseky 5 až 10] §
V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť do zákona úpravu získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby Vzhľadom na to, že samotný proces získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby je obdobný ako v prípade odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo na vykonávanie taxislužby, sa tu použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne s tým, že odseky 5 a 6 upravujú odlišnosti, a to oslobodenie od skúšky a lehotu na vykonanie opakovanej skúšky. Tomu, kto úspešne vykonal skúšku alebo bol od skúšky oslobodení vydá dopravný správny orgán preukaz vodiča podľa odseku 7.

čl. XI bod 13 [§ 30 ods. 2 nové písmeno d)] §
Dopĺňa sa podmienka, aby vozidlo taxislužby mohlo byť evidované len v jednej koncesii. Ide o zabezpečenie, aby nedochádzalo k situáciám, kedy vozidlo taxislužby používajú viacerí prevádzkovatelia taxislužby a v prípade kontroly nie je preukázateľné, ktorý prevádzkovateľ taxislužby dané vozidlo v danom čase používal.

čl. XI bod 14 [§ 30 nový odsek 3] §
Navrhované znenie zákona zavádza osvedčenie vozidla taxislužby, ktoré sa vydáva na každé evidenčné číslo vozidla uvedené v koncesii a bude sa nachádzať v každom vozidle taxislužby. Zároveň sa necháva možnosť dopravcu mať vo vozidle kópiu koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby. Táto úprava súvisí so všeobecnými povinnosťami dopravcu. V súčasnosti, ak si držiteľ koncesie obstará nové vozidlo, musí v každom vozidle vymeniť koncesiu za novú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa ku koncesii vydávali aj osvedčenia vozidiel taxislužby, pričom koncesia bude u dopravcu a v prípade obstarania nového vozidla osvedčenia v ostatných vozidlách dopravcu zostanú bez potreby ich výmeny.

čl. XI bod 15 [§ 33 odsek 2] §
Podľa nariadenia (ES) č. 1073/2009 je kabotážna preprava povolená pre pravidelnú dopravu, ktorú vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte počas pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dopravy, ktorá plní potreby mestských centier alebo mestských aglomerácií alebo dopravné potreby medzi nimi a priľahlými oblasťami. Kabotážna preprava sa nevykonáva nezávisle od takejto medzinárodnej dopravy. Ustanovenie súčasného znenia, že kabotáž je vylúčená pri pravidelnej doprave, je najmä kvôli štátom mimo Európskej únie, avšak to jasne z toho ustanovenia nevyplýva. Novela zákona z uvedeného dôvodu dopĺňa, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Ide o spresnenie z hľadiska aplikačnej praxe.

čl. XI bod 16 [§ 34 ods. 1 písmeno a)] §
Ide o zosúladenie terminológie s ustanovením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

čl. XI bod 17 [§ 34 ods. 3] §
Typovo schválené vozidlo je aj vozidlo, ktoré nevyhovuje požiadavkám dohody ADR. Navrhované znenie spresňuje túto podmienku, pretože prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len vozidlom, ktoré vyhovuje požiadavkám dohody ADR.

čl. XI bod 18 [§ 35 ods. 1 písm. b)] §
Požiadavka vyplýva zo zmien a doplnkov príloh A a B dohody ADR platných od 1.1.2013.

čl. XI bod 19 [§ 35 odsek 2] §
Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.4.2.1.3 dohody ADR.

čl. XI bod 20 [§ 36 odsek 1] §
Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.8.3.3 dohody ADR, zabezpečenie archivácie podľa dohody ADR a predkladanie výročnej správy príslušnému dopravnému správnemu orgánu.

čl. XI bod 21 [§ 36 ods.3, § 37 a § 41 ods.1 písm. n) a o)] a 22 [§ 36 ods.3] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

čl. XI bod 23 [§ 37 ods. 3] §
Ustanovuje sa doba platnosti poverenia na školenie bezpečnostných poradcov a vodičov.

čl. XI bod 24 [§ 37 ods. 3 písmeno a)] a 25 [§ 37 ods. 3 písm. c)] §
Navrhuje sa spresniť § 37 ods. 3 písm. a) ohľadne predkladaných dokumentov a doplniť, ktoré doklady sa predkladajú v originály alebo úradne osvedčenej kópii vzhľadom na to, že v prípade podania žiadosti elektronicky bude potrebná forma elektronických dokumentov vytvorených zaručenou konverziou.

čl. XI bod 26 [§ 37 ods. 4 písm. c)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

čl. XI bod 27 [§ 37 nové odseky 5 a 6] §
V ustanovení § 37 sa odsekom 5 dopĺňa úprava odňatia poverenia poverenému zariadeniu. Odsekom 6 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

čl. XI bod 28 až 33 [§ 37 odseky 7 až 14] §
V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenia o školení vodiča komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť a spresniť úpravu získavania odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov a vodičov vrátane ich školenia. Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na školenie priamo v podanej žiadosti o vydanie osvedčenia, prihlásenie na skúšku bezpečnostného poradcu a vodiča vrátane opakovanej skúšky, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním skúšky a opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

čl. XI bod 34 [§ 39 odsek 1] §
Ide o zosúladenie podmienok s dohodou ADR.

čl. XI bod 35 [§ 41 ods. 1 písm. n)] §
Ide o spresnenie, že ministerstvo organizuje nielen skúšky bezpečnostných poradcov, ale aj vodičov.

čl. XI bod 36 [§ 41 ods.1 písm. p)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

čl. XI bod 37 [§ 41 ods. 1 písmeno q)] §
Ministerstvo ukladá sankcie podľa tohto zákona iba v prípadoch, v ktorých ministerstvo vydáva povolenie/osvedčenie. Ide o prípady vydávania osvedčení vodiča, povolení na medzinárodnú pravidelnú dopravu a povolení na kabotážnu prepravu. V ostatných prípadoch dopravným správnym orgánom, ktorý ukladá pokuty je okresný úrad v sídle kraja, okrem pravidelnej dopravy a taxislužby. Ministerstvo je zároveň odvolacím orgánom voči okresným úradom v sídle kraja. Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam vyšších územných celkov je podľa § 22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov súd, pretože nejde o prenesený výkon štátnej správy.

čl. XI bod 38 [poznámka pod čiarou k odkazu 56]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. XI bod 39 [§ 41 ods.1 písm. r)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

čl. XI bod 40 [§ 41 ods. 1 nové písmená u) až y)] §
Ide o spresnenie a doplnenie kompetencií ministerstva z hľadiska aplikačnej praxe, najmä zabezpečenie vydávania jednotlivých povolení, vedenie evidencie protokolov o skúškach podľa dohody ADR a podobne.

čl. XI bod 41 [§ 41 ods. 2 nové písmená l) až n)] §
Ide o doplnenie podrobností a vzorov, ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

čl. XI bod 42 [§ 41 ods. 3] §
V súvislosti s čl. I, ktorý upravuje jednotný informačný systém v cestnej doprave, sa v § 41 ods. 3 zákona o cestnej doprave mení označenie „jednotný informačný systém“ na „informačný systém“ z dôvodu pojmovej jednoznačnosti a identifikácie, o ktorý informačný systém ide.

čl. XI bod 43 [§ 41 nové odseky 4 a 5] §
Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a údaje, ktoré bude ministerstvo viesť v registri taxislužby a ADR registri. Zároveň sa upravujú podmienky, za akých môže ministerstvo poveriť vedením celoštátneho informačného systému autobusových liniek fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu.

čl. XI bod 44 [§ 42 písm. c)] §
Ide o zabezpečenie vydávania osvedčení vozidiel taxislužby.

čl. XI bod 45 [§ 42 písmeno d)] a 46 [§ 42 písm. h)] §
Ide o spresnenie ustanovení vzhľadom na to, že sa návrhom zákona výslovne upravuje vydávanie duplikátov dopravným správnym orgánom, ak dôjde k strate, poškodeniu, odcudzeniu alebo zničeniu vydaných osvedčení alebo preukazu vodiča.

čl. XI bod 47 [§ 42 písmeno i)] §
Ide o zabezpečenie zapisovania údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy, do jednotného informačného systému a do registra taxislužby.

čl. XI bod 48 [§ 42 písm. j)] §
V súvislosti s vymedzením kompetencií ministerstva v § 41 ods. 1 písm. q) sa precizuje ustanovenie ohľadne udeľovania pokút okresným úradom v sídle kraja.

čl. XI bod 49 [§ 43 písm. b)] §
Ide o spresnenie kompetencií okresného úradu v sídle kraja z hľadiska aplikačnej praxe.

čl. XI bod 50 [§ 45 ods. 1 nové písmená g) a h)] §
Navrhované znenie zavádza, že v rámci odborného dozoru u prevádzkovateľa cestnej dopravy sa kontroluje, či vodiči absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik podľa zákona o povinnej základnej kvalifikácii. Ďalej sa dopĺňa kontrola poverených zariadení.

čl. XI bod 51 [§ 45 ods. 2] §
Navrhovaná úprava je z dôvodu spresnenia kontroly vykonávanej colnými orgánmi.

čl. XI bod 52 až 54 [§ 45 ods. 3, 4 a 7] §
Ide o úpravu kompetencií aj v súvislosti so zavedením osvedčení vozidla taxislužby. Zároveň ide o úpravu kompetencií v súvislosti s kontrolami prepravy nebezpečných vecí.

čl. XI bod 55 [§ 45 odsek 8] §
Ide o spresnenie kompetencií colných orgánov.

čl. XI bod 56 [§ 45 ods. 9] §
Kontroly v rámci odborného dozoru vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly. Zmena zákona bližšie špecifikuje možnosti poverenia, a to, že obec môže poveriť výkonom odborného dozoru aj príslušníkov obecnej (mestskej) polície.

čl. XI bod 57 [§ 45 nový odsek 10] §
Ide o doplnenie povinnosti colných orgánov poskytovať potrebné údaje uvedené v colných vyhláseniach ministerstvu na účely evidencie a kontroly dokladov, napríklad prepravných povolení.

čl. XI bod 58 [§ 46 ods. 4] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

čl. XI bod 59 [§ 47 ods. 1] §
Ide o zabezpečenie, aby orgán odborného dozoru podával oznámenie dopravnému správnemu orgánu len v prípadoch, kedy nebude priestupok prejednaný v blokovom alebo rozkaznom konaní.

čl. XI bod 60 [§ 47 ods. 5 písmeno b)] §
Upravujú sa potrebné doklady, ktoré musí mať vodič počas prepravy pri sebe.

čl. XI bod 61 [§ 47 nový odsek 6] §
Navrhované znenie zákona dopĺňa kompetenciu colníkov, aby mohli v spolupráci s Policajným zborom prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistia, že vodič nemá pri sebe potrebné doklady.

čl. XI bod 62 [§ 47 nový odsek 9 ] §
Ide o zabezpečenie zapisovania zistených závažných porušení do elektronického registra podnikov cestnej dopravy. Povinnosť zapisovať zistené závažné porušenia vyplýva z nariadenia (ES) č. 1071/2009.

čl. XI bod 63 až 71 [§ 48] §
Ide o úpravu a doplnenie správnych deliktov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona. Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

čl. XI bod 72 [§ 49] §
Ide o úpravu a doplnenie priestupkov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

čl. XI bod 73 [§ 50 ods. 4 písmeno d)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

čl. XI bod 74 [§ 50 nové odseky 5 až 7] §
Navrhovaný odsek 5 vyplýva z potreby prispôsobiť konania podľa zákona o cestnej doprave v prípade elektronickej komunikácie špecifikám, ktoré priniesol zákon o e-Governmente. Ide najmä o doplnenie výnimky z elektronického konania v prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie konverzie podľa § 38 zákona o e-Governmente. Odsek 6 upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov. Odsek 7 návrhu zákona upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

čl. XI bod 75 [§ 51 ods. 2] §
Ide o spresnenie miestnej príslušnosti pri zmene sídla dopravcu alebo pri zmene trvalého pobytu.

čl. XI bod 76 a 77 [§ 52 ods. 1] §
Ide o zosúladenie zákona s nariadením (ES) č. 1071/2009, podľa ktorého prevádzkovateľ cestnej dopravy musí po tom, čo mu bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované alebo iným spôsobom uvedené do premávky v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, či už sú tieto vozidlá vo vlastníctve, alebo nadobudnuté napríklad podľa zmluvy o prenájme alebo lízingovej zmluvy.

čl. XI bod 78 [§ 53 ods. 1 písm. b)] §
Povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy udeľuje a odníma okresný úrad v sídle kraja. Dopravné správne orgány, ktoré udeľujú a odnímajú dopravné licencie, sú v pravidelnej doprave okrem mestskej dopravy vyšší územný celok a v mestskej doprave obec. Z dôvodu, že vyššie územné celky a obce nemajú evidenciu o vydaných povoleniach na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa navrhuje, aby návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu obsahoval kópiu uvedeného povolenia.

čl. XI bod 79 [§ 54 ods. 1 písm. a)] §
V taxislužbe nie je možné zamestnať vedúceho dopravy, ktorý by bol odborne spôsobilý. V taxislužbe preukazuje odbornú spôsobilosť priamo navrhovateľ, ak ide o fyzickú osobu, alebo jeden z členov štatutárneho orgánu, ak navrhovateľom je právnická osoba.

čl. XI bod 80 [§ 54 ods. 1 písm. b)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

čl. XI bod 81 [§ 54 ods. 1 písmeno f)] §
Ide o úpravu v súvislosti s úpravou § 54 ods. 1 písm. a).

čl. XI bod 82 [nový § 56b] §
Ide o úpravu prechodných ustanovení.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Ide o úpravu kompetencií ministerstva sprístupniť vnútroštátny elektronický register prevádzkovateľov cestnej dopravy všetkým orgánom, ktoré sú povinné zapisovať porušenia podľa kategórií uvedených v nariadení (EÚ) 2016/403 do tohto registra.

čl. IV bod 2 §
Nariadenie (EÚ) 2016/403 stanovuje spoločný zoznam kategórií, druhov a stupňov závažných porušení predpisov EÚ v komerčnej cestnej doprave. V tomto nariadení sú upravené závažné porušenia vo viacerých oblastiach, ako napríklad sociálna legislatíva, preprava zvierat, oblasť vodičských preukazov. Ide o spresnenie orgánov, ktoré sú povinné zapisovať porušenia podľa kategórií uvedených v nariadení (EÚ) 2016/403 do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy.

čl. IV bod 3 §
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje duplicita s § 48 ods. 1 písm. m).

čl. CXXXIV

čl. CXXXIV bod 1 a 2 §
Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

čl. CXXXIV bod 3 §
Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

čl. I

čl. I bod 1 až 7 [§ 1, § 2, § 3, § 4 ods. 2] §
Ide o spresnenie v súvislosti s úpravou jednotlivých častí zákona.

čl. I bod 8 [§ 4 ods. 5] §
Ide o úpravu v súvislosti so zmenami v taxislužbe. § 4 sa vo všeobecnosti vzťahuje aj na taxislužbu a v tejto súvislosti sa upravuje odsek 5.

čl. I bod 9 [§ 5] §
Ide o zavedenie právnej úpravy v prípade úmrtia fyzickej osoby – podnikateľa (prevádzkovateľa cestnej dopravy). Obdobné ustanovenie je už čiastočne zavedené pri prevádzkovateľoch taxislužby a zároveň táto právna úprava je aj v živnostenskom zákone v prípade, že ide o fyzické osoby – podnikateľov (živnostníkov).

čl. I bod 10 a 11 [§ 6 odsek 1 a 4] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 12 a 13 [§ 6 odsek 5 a § 6 ods. 10] §
Upravuje sa ustanovenie o finančnej spoľahlivosti dopravcu a ustanovenie o odbornej spôsobilosti, pretože uvedené ustanovenie bude platiť len pre prevádzkovateľov cestnej dopravy, odborná spôsobilosť a finančná spoľahlivosť v taxislužbe sa ruší a podmienky na taxislužbu sú upravené samostatne.

čl. I bod 14 a 15 [§ 6 odsek 11 a nový odsek 12] §
Upravujú sa podmienky týkajúce sa vedúceho dopravy v cestnej doprave. Nariadenie (ES) č. 1071/2009 ustanovuje povinnosť dopravcu vymenovať minimálne jedného vedúceho dopravy, ktorý musí byť skutočne spojený s podnikom (interný vedúci dopravy). Nariadenie zároveň pripúšťa možnosť, aby podnik mal aj vedúceho dopravy, ktorý nie je skutočne spojený s podnikom (externý vedúci dopravy). Zároveň sú v nariadení ustanovené podmienky, aby vedúci dopravy nebol vo viac ako 4 podnikoch spolu s 50 vozidlami. Z uvedeného dôvodu sa upravujú ustanovenia v zákone, aby sa táto podmienka vzťahovala aj na vedúceho dopravy, ktorý je skutočne spojený s podnikom. Cieľom je, aby nebol vedúci dopravy, ktorý zodpovedá za odborné riadenie podniku, vo viacerých podnikoch s veľkým počtom vozidiel. Obmedzenie sa bude vzťahovať na interného aj externého vedúceho dopravy. Z uvedeného vyplýva, ak bude interný vedúci dopravy v jednom podniku, nebude sa na neho vzťahovať obmedzenie počtu vozidiel. Ak však bude aj interný vedúci dopravy v dvoch až štyroch podnikoch, bude sa na neho tiež vzťahovať …

čl. I bod 16 až 18 [§ 6 ods. 14 až 17] §
Vypúšťajú a upravujú sa ustanovenia týkajúce sa taxislužby, pretože taxislužba je upravená samostatne.

čl. I bod 19 až 23 [§ 7] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zároveň sa vypúšťajú povinnosti týkajúce sa taxislužby, pretože taxislužba je upravená samostatne a zároveň sa upravujú povinnosti dopravcu. Upravuje sa ustanovenie týkajúce sa označenia vozidiel na základe aplikačnej praxe, pretože podľa súčasného znenia nie je jednoznačné, že na zahraničného dopravcu sa nevzťahujú ustanovenia o označení vozidiel. Upravuje sa povinnosť oznámiť dopravnému správnemu orgánu pri právnickej osobe aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, pretože táto osoba musí byť bezúhonná a je to podmienka, ktorú musí splniť dopravca pri podnikaní v cestnej doprave. Mení sa povinnosť dopravcu vzhľadom na poistenie. V súčasnosti je v zákone ustanovenie o poistení, ktoré zároveň zahŕňa aj povinné zmluvné poistenie, ktoré je upravené samostatným zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje aj pokuty v oblasti povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom na …

čl. I bod 24 a 25 [§ 9 ods. 3 a § 10 ods. 2] §
Vypúšťa sa z definície diaľkovej dopravy služobná jazda prázdneho vozidla. Ide o formálnu úpravu. Diaľková doprava bude naďalej definovaná ako doprava, ktorú možno prevádzkovať ako vnútroštátnu, ak celá trasa autobusovej linky je na území Slovenskej republiky, alebo ako medzinárodnú, ak trasa autobusovej linky presiahne aspoň raz štátnu hranicu Slovenskej republiky. Ide o všeobecnú definíciu. To však neznamená, že napríklad prímestská doprava nemôže byť medzinárodná. Delenie liniek na vnútroštátnu a medzinárodnú je delenie podľa toho, či doprava je poskytovaná na území SR alebo zasahuje aj mimo územia SR, pričom delenie na mestskú, prímestskú a diaľkovú dopravu je delenie podľa veľkosti obsluhovaného územia. Diaľková doprava je spravidla doprava na väčšie vzdialenosti. Vzhľadom aj na túto definíciu, ktorá je v zákone, zákon nebráni tomu, aby aj prímestská doprava mohla byť medzinárodná. Zároveň ďalej v zákone je uvedené, že zmluvu o službách nemožno uzatvoriť na diaľkovú dopravu. Toto ustanovenie taktiež nebráni tomu, aby zmluva o službách nemohla byť uzavretá aj na medzinárodnú autobusovú dopravu, …

čl. I bod 26 [§ 10 ods. 10] §
Upravuje sa možnosť odňať dopravcovi dopravnú licenciu na autobusovú linku, na ktorú bola vyhlásená obchodná verejná súťaž a dopravca, ktorý má udelenú dopravnú licenciu na danú linku, nebol v súťaži úspešný.

čl. I bod 27 [§ 10 ods. 11] §
Ide o úpravu terminológie vzhľadom na to, že dopravca je podnikateľ, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania. Fyzická osoba – podnikateľ má miesto podnikania, ktoré sa zapisuje aj do živnostenského zákona a pri právnickej osobe je sídlo, ktoré sa zapisuje aj do obchodného registra.

čl. I bod 28 [§ 11] §
Na základe aplikačnej praxe sa upravujú základné povinnosti dopravcu v pravidelnej doprave.

čl. I bod 29 a 30 [§ 13] §
Na základe aplikačnej praxe sa upravujú ustanovenia ohľadom práv cestujúcich v pravidelnej doprave.

čl. I bod 31 [§ 15] §
Ide o úpravu ustanovenia s cieľom zvýšiť informovanosť cestujúcich v pravidelnej autobusovej doprave.

čl. I bod 32 a 33 [§ 18 a § 21 ods. 2] §
Uzatváranie zmlúv o službách vo verejnom záujme upravuje naradenie (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70. Z tohto dôvodu sa primerane upravujú aj ustanovenia zákona.

čl. I bod 34 [§ 21 ods. 11] §
V súčasnosti je problém so získavaním údajov od objednávateľov verejnej dopravy týkajúcich sa dopravných údajov, ako aj spôsobu financovania verejnej osobnej dopravy. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa uvedené ustanovenie s cieľom získania dát o poskytovaných službách vo verejnom záujme.

čl. I bod 35 [§ 24] §
Na základe aplikačnej praxe sa vypúšťa vylúčenie prepravy autobusových zásielok, cestovnej batožiny a stojacich cestujúcich z osobitnej pravidelnej dopravy z dôvodu, že nie je dôvod, ak cestujúci má cestovnú batožinu, aby si ju nemohol zobrať so sebou do autobusu. Zároveň preprava stojacich cestujúcich nezávisí od druhu dopravy, ale od druhu použitého autobusu.

čl. I bod 36 [§ 26 až 30] §
Ide o komplexnú úpravu podmienok v taxislužbe vyplývajúcu z aplikačnej praxe. Z pôvodných podmienok sa vypúšťa finančná spoľahlivosť prevádzkovateľov taxislužby a tiež podmienky týkajúce sa odbornej spôsobilosti prevádzkovateľov taxislužby a vodičov vozidiel taxislužby. Upravujú sa zároveň aj podmienky súvisiace s bezúhonnosťou, pričom ide o zosúladenie podmienok, ktoré sa vzťahujú na vodiča vozidla taxislužby a prevádzkovateľa taxislužby. V rámci komplexnej úpravy sa navrhuje nová definícia dispečingu, pod ktorým sa rozumie sprostredkovanie služieb prepravy osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, napríklad prostredníctvom telefónu, digitálnej platformy alebo iným spôsobom. Ide o prispôsobenie podmienok s ohľadom na trend, pretože budúcnosť spočíva v elektronizácii služieb a je potrebné sa prispôsobiť nielen súčasným podmienkam, ale aj trendom. Upravujú sa zároveň podmienky týkajúce sa vozidla taxislužby a vodiča vozidla taxislužby a všeobecné povinnosti dopravcu v taxislužbe. Zároveň sa dopĺňa nová forma podnikania, a to prevádzkovanie dispečingu. V tejto súvislosti sa upravujú podmienky udelenia povolenia na prevádzkovanie dispečingu, podmienky odobratia tohto povolenia a upravujú sa …

čl. I bod 37 a 38 [§ 32 a § 33] §
Ide o úpravu terminológie vzhľadom na to, že dopravca je podnikateľ, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania. Fyzická osoba – podnikateľ má miesto podnikania, ktoré sa zapisuje aj do živnostenského zákona a pri právnickej osobe je sídlo, ktoré sa zapisuje aj do obchodného registra.

čl. I bod 39 [§ 37] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 40 [§ 39] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 41 [§ 41 ods. 1] §
Ide o úpravu terminológie vzhľadom na to, že dopravca je podnikateľ, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania. Fyzická osoba – podnikateľ má miesto podnikania, ktoré sa zapisuje aj do živnostenského zákona a pri právnickej osobe je sídlo, ktoré sa zapisuje aj do obchodného registra.

čl. I bod 42 [§ 41 ods. 2] §
Ide o doplnenie splnomocňovacích ustanovení. V oblasti získavania údajov je v súčasnosti problém so získavaním údajov od objednávateľov verejnej dopravy týkajúcich sa dopravných údajov, ako aj spôsobu financovania verejnej osobnej dopravy, z tohto dôvodu sa dopĺňa kompetencia pre ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom aj rozsah údajov a frekvenciu ich poskytovania.

čl. I bod 43 a 44 [§ 41 ods. 4] §
Ide o úpravu v súvislosti so zmenami v taxislužbe.

čl. I bod 45 [§ 42] §
Ide o úpravu kompetencií okresného úradu v sídle kraja v súvislosti so zmenami v taxislužbe.

čl. I bod 46 [§ 43 písm. d)] §
Ide zmenu v súvislosti so zmenami nariadenia (ES) č. 1370/2007 v oblasti prihraničnej dopravy.

čl. I bod 47 [§ 43 písm. e)] §
V súčasnosti je problém so získavaním údajov od objednávateľov verejnej dopravy týkajúcich sa dopravných údajov, ako aj spôsobu financovania verejnej osobnej dopravy. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa uvedené ustanovenie s cieľom získania dát o poskytovaných službách vo verejnom záujme.

čl. I bod 48 [§ 44 písm. b)] §
Ide o úpravu kompetencií obce v súvislosti so zmenami v taxislužbe týkajúcimi sa prevádzkovania dispečingu.

čl. I bod 49 [§ 44 písm. f)] §
Ide o odstránenie duplicitnej úpravy so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 50 [§ 44 písm. i)] §
V súčasnosti je problém so získavaním údajov od objednávateľov verejnej dopravy týkajúcich sa dopravných údajov, ako aj spôsobu financovania verejnej osobnej dopravy. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa uvedené ustanovenie s cieľom získania dát o poskytovaných službách vo verejnom záujme.

čl. I bod 51 až 55 [§ 45] §
Ide o úpravu ustanovení týkajúcich sa odborného dozoru. Zmeny vyplývajú z úpravy ustanovení o taxislužbe. Pre colné orgány sa upravuje kompetencia v súvislosti s výkonom odborného dozoru v taxislužbe, pretože colné orgány kontrolujú používanie elektronickej registračnej pokladnice v taxislužbe. V tejto súvislosti je potrebné zosúladiť kompetencie.

čl. I bod 56 a 57 [§ 46] §
Ide o úpravu v súvislosti s podmienkami, ktoré sa navrhujú pri prevádzkovaní dispečingu. Zároveň sa upravujú kompetencie orgánom odborného dozoru overovať totožnosť osôb a vyžadovať od kontrolovaných osôb doklady, písomnosti, informácie a iné podklady potrebné ku kontrole.

čl. I bod 58 a 59 [§ 47] §
Ide o úpravu ustanovení v súvislosti s novými podmienkami týkajúcimi sa prevádzkovania dispečingu.

čl. I bod 60 až 64 [§ 48] §
Ide o úpravu správnych deliktov v súvislosti so zmenami, ktoré sa týmto návrhom zákona menia a dopĺňajú.

čl. I bod 65 [§ 49] §
Ide o úpravu priestupkov v súvislosti so zmenami, ktoré sa týmto návrhom zákona menia a dopĺňajú.

čl. I bod 66 až 71 [§ 50] §
V súvislosti s navrhovanými zmenami v oblasti taxislužby sa menia ustanovenia v prípade konaní. Ide aj o úpravu terminológie vzhľadom na to, že dopravca je podnikateľ, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania. Fyzická osoba – podnikateľ má miesto podnikania, ktoré sa zapisuje aj do živnostenského zákona a pri právnickej osobe je sídlo, ktoré sa zapisuje aj do obchodného registra.

čl. I bod 72 [§ 51 odsek 2] §
Navrhuje sa upraviť miestnu príslušnosť vo vzťahu k pobytu vzhľadom na to, že občan môže mať napríklad aj prechodný pobyt a podobne.

čl. I bod 73 a 74 [§ 52 ods. 1] §
Ide o úpravu terminológie vzhľadom na to, že dopravca je podnikateľ, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania. Fyzická osoba – podnikateľ má miesto podnikania, ktoré sa zapisuje aj do živnostenského zákona a pri právnickej osobe je sídlo, ktoré sa zapisuje aj do obchodného registra. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v prípade štatutárneho orgánu.

čl. I bod 75 [§ 54] §
Ide o úpravu ustanovení týkajúcich sa návrhu na udelenie koncesie na taxislužbu. Táto úprava súvisí so zmenami, ktoré sa navrhujú pri taxislužbe.

čl. I bod 76 [nový § 54a] §
V súvislosti s úpravami týkajúcimi sa prevádzkovania dispečingu, navrhujú sa ustanovenia týkajúce sa udelenia povolenia na prevádzkovanie dispečingu.

čl. I bod 77 [nový § 55a] §
Navrhujú sa spoločné ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že sa zavádza nová forma regulovanej činnosti – prevádzkovanie dispečingu. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti cestnej dopravy podľa živnostenského zákona zostáva nedotknutá.

čl. I bod 78 [nový § 56e] §
Upravujú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. I bod 79 [transpozičná príloha]
Ide o doplnenie transpozičnej prílohy smernicou Komisie (EÚ) 2018/217 z 31. januára 2018, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru prispôsobením oddielu I.1 jej prílohy I vedeckému a technickému pokroku.

čl. I (bod 9), čl. II (bod 7), čl. IV (bod 2) (transpozícia smernice) §
Do transpozičných príloh zákonov sa dopĺňajú transpozičné odkazy na smernicu Komisie (EÚ) 2018/1846 z 23. novembra 2018, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku. Tieto transpozičné odkazy sa dopĺňajú do zákonov, ktorými sa vykonávajú Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR), Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) - Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN).

čl. I (zákon č. 56/2012 Z. z.)

čl. I bod 1 až 5: Ide o zosúladenie terminológie v oblasti dopravnej obslužnosti §

čl. I bod 6: Ide o legislatívno-technickú úpravu. §

čl. I bod 7 §
Ide o zosúladenie textu s aplikačnou praxou. Zároveň sa skracuje počet rokov praxe bezpečnostného poradcu.

čl. I bod 8: Ide o zosúladenie terminológie v oblasti dopravnej obslužnosti územ §

čl. XVII (Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov)

čl. XVII bod 1 až 10 (§ 5, § 6, § 31 a § 48) §
Ide o úpravu ustanovení v súvislosti s navrhovaným znením § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že sa navrhuje priamo v Obchodnom zákonníku jednoznačne vymedziť, ktoré osoby sa zapisujú do obchodného registra, je potrebné upraviť ustanovenia aj v zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov súvisiace so zápisom do obchodného registra. Zároveň ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s vypustením zápisu do obchodného registra.

čl. XVII bod 11 a 12 (§ 50 ods. 7, § 52 ods. 1 písm. a)) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vylúčením zápisu podnikateľov – fyzických osôb do obchodného registra.

čl. XVII bod 13 (§ 52 ods. 1 písm. c)) §
Ide o úpravu ustanovenia v súvislosti so zmenou § 6 ods. 2, ktorý sa upravuje z dôvodu vylúčenia zápisu podnikateľov – fyzických osôb do obchodného registra.

čl. XVII bod 14 a 15 (§ 54 a § 54a) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vylúčením zápisu podnikateľov – fyzických osôb do obchodného registra.

čl. XVII bod 17 (§ 56g) §
Upravuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. II

čl. II bod 1 §
Článkom II sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie v zákone o cestnej doprave s cieľom zabezpečenia jednotnosti so splnomocňovacími ustanoveniami zavádzanými týmto návrhom zákona v čl. I v § 20c ods. 5.

čl. II bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. III
V zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov sa vypúšťa povinnosť dopravcu pri kúpe alebo lízingu autobusov zohľadniť energetické a environmentálne vplyvy prevádzky vozidiel počas ich životnosti, ktorá sa nahrádza povinnosťou objednávateľa dodržať pri zadávaní zmluvy o službách minimálny percentuálny podiel ekologických vozidiel podľa § 4 ods. 1 návrhu zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Objednávateľ môže poveriť spoločnosť, ktorú založil na účely prevádzkovania integrovaného dopravného systému alebo mestského dopravného systému ku kontrolným činnostiam za predpokladu, že disponuje platným certifikátom o dodržiavaní nezávislosti pri výkone kontrolných činnosti.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa, že dopravný správny orgán môže odňať dopravnú licenciu jej držiteľovi, ak bola na autobusovú linku vyhlásená obchodná verejná súťaž alebo verejné obstarávanie a dopravca, ktorý má udelenú dopravnú licenciu, nebol v tejto súťaži alebo v tomto obstarávaní úspešný.

čl. I bod 3 §
Dopĺňa sa, že dopravný správny orgán môže odňať dopravnú licenciu jej držiteľovi v prípade núdzového opatrenia na zamedzenie prerušenia poskytovania dopravných služieb, keď nie je zmluvnou stranou zmluvy alebo adresátom rozhodnutia podľa § 21.

čl. I bod 4 §
Upravuje sa podmienka pre zmluvného dopravcu poskytovať súčinnosť organizátorovi verejnej dopravy ako koordinátorovi integrovaného dopravného systému.

čl. I bod 5 §
Dopĺňa sa povinnosť poskytovania údajov objednávateľov v nadväznosti na priamo uplatniteľné nariadenie. Dopravca má predkladať objednávateľovi, ktoré vyplývajú z § 21 v ods. 11 zákona č. 56/2012 Z. z.: „Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný poskytnúť objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme.“ Rozsah údajov určuje Vyhláška č. 5/2020, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia týkajúce sa objednávania verejnej osobnej dopravy. Okrem toho môže objednávateľ uplatniť článok čl. 4 ods. 8 nariadenia 1370/2007: „V zmluvách o službách vo verejnom záujme sa od poskytovateľa vyžaduje, aby príslušnému orgánu poskytol informácie, ktoré sú nevyhnutné na zadanie zmlúv o službách vo verejnom záujme, pričom sa zabezpečí oprávnená ochrana dôverných obchodných informácií. Príslušné orgány sprístupňujú všetkým zainteresovaným stranám relevantné informácie na vypracovanie ponuky v rámci verejnej súťaže, pričom zabezpečia oprávnenú ochranu dôverných obchodných informácií. Patria medzi ne informácie o dopyte cestujúcich, cestovnom, nákladoch a výnosoch súvisiacich s verejnou osobnou dopravou zahrnutou do verejnej súťaže a podrobné informácie o špecifikáciách infraštruktúry, dôležitých pre …

čl. I bod 6 §
Upravuje sa zabezpečenie prevádzkovania dopravy počas mimoriadnej situácie, kedy má objednávateľ právomoc uzatvoriť so zmluvným dopravcom novú zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme priamym zadaním, rozšíriť už existujúcu zmluvu alebo rozhodnutím nariadiť dopravcovi zabezpečiť prevádzkovanie dopravy. Návrh opatrení v prípade prerušenia poskytovania dopravných služieb vo verejnom záujme vychádzajú z nariadenia 1370/2007, keďže v článku 5, ods. 5 sa uvádza „V prípade prerušenia poskytovania služieb alebo bezprostredného rizika vzniku takejto situácie môže príslušný orgán prijať núdzové opatrenie. Toto núdzové opatrenie má podobu priameho zadania alebo formálnej dohody o rozšírení zmluvy o službách vo verejnom záujme alebo požiadavky poskytovania určitých záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Poskytovateľ služieb vo verejnom záujme má právo odvolať sa proti rozhodnutiu uložiť poskytovanie určitých záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Zadanie alebo predĺženie zmluvy o službách vo verejnom záujme núdzovým opatrením alebo udelenie tejto zmluvy nepresiahne dva roky.“

čl. I bod 7 §
Prečíslovanie odseku v nadväznosti na bod 13.

čl. I bod 8 a 9 §
Dopĺňa sa kompetencia samosprávnych krajov, resp. obcí vydávať rozhodnutie podľa § 21a.

čl. I bod 10 §
Vypúšťajú sa porušenia, kedy objednávateľ môže uložiť pokutu od 500 eur do 10 000 eur prevádzkovateľovi pravidelnej dopravy do vyšších sadzieb – od 1 500 eur do 30 000 eur (ďalší paragraf).

čl. I bod 11 §
Dopĺňajú sa prípady, kedy objednávateľ môže ukladať pokutu prevádzkovateľovi pravidelnej dopravy v sadzbách od 1 500 eur do 30 000 eur.

čl. I bod 12 §
V nadväznosti na predchádzajúci bod sa prečíslovávajú odseky v § 48.

čl. I bod 13 §
Dopĺňa sa, že objednávateľ uloží pokutu za neposkytnutie dopravnej služby cestujúcim podľa dopravnej licencie za každý spoj samostatne.

čl. I bod 14 §
Dopĺňa sa o povinnosť, že návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu bude obsahovať aj údaj o tom, či autobusovú linku alebo linky chce prevádzkovať na komerčnom základe.

čl. III
Tento článok obsahuje novelu zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

čl. III bod 1 §
Navrhovaná úprava rozširuje kompetencie ministerstva o možnosť poskytnutia príspevku na podporu prevádzkovateľov taxislužby, pravidelnej osobnej dopravy alebo nákladnej cestnej dopravy v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19.

čl. III bod 2 §
Vychádzajúc z aplikačnej praxe v súvislosti s využívaním určitých spojov pravidelných medzinárodných autobusových liniek počas trvania krízovej situácie dochádzalo k viacerým žiadostiam zo strany dopravcov o pozastavenie určitého spoja alebo spojov v medzinárodnej autobusovej doprave. Na základe tohto znenia bude možné pozastavenú linku alebo linky opäť obnoviť.

čl. III bod 3 §
Za § 56h sa vkladá § 56i, ktorého podstatou je vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní ministerstvu tvoriť schémy štátnej pomoci alebo schémy pomoci „de minimis“ na podporu prevádzkovateľov taxislužby, pravidelnú osobnú dopravu alebo nákladnú cestnú dopravu. Určuje sa povinnosť predložiť schému štátnej pomoci na schválenie Európskej komisii prostredníctvom Protimonopolného úradu SR a schému pomoci „de minimis“ na schválenie Protimonopolnému úradu SR. Zároveň sa definuje podstata a zameranie predmetných schém. Vytvorenie predmetných schém je nevyhnutné k zmierneniu negatívnych následkov pandémie spôsobených ochorením COVID-19 pre prevádzkovateľov taxislužby, pravidelnej osobnej dopravy alebo nákladnej cestnej dopravy.

čl. I

čl. I bod 1 [§ 5 ods. 3] §
Na základe § 5 odseku 2 zákona č. 56/2012 Z. z. prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1071/2009. Povolenie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy a licenciu Spoločenstva nemusia mať podniky vykonávajúce medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 2,5 tony a tí, ktorí prepravujú tovar vo vnútroštátnej doprave vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 tony. Povolenie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy a licenciu Spoločenstva rovnako nemusia mať tí, ktorí poskytujú služby osobnej cestnej dopravy výlučne na neobchodné účely. V súlade s článkom 1 bodu 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1071/2009 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/1055 ide najmä o prepravu za ktorú sa neposkytuje žiadna priama ani nepriama protihodnota a ktorá nevytvára žiadny priamy ani nepriamy príjem pre vodiča vozidla ani pre iných, pričom nijakým spôsobom táto činnosť nesúvisí s profesionálnou činnosťou.

čl. I bod 2 [§ 6 ods. 4] §
Upravujú sa podmienky odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy, ktorý stratil bezúhonnosť. Ak nastane takýto prípad a osoba chce naďalej vykonávať funkciu vedúceho dopravy je povinná absolvovať skúšku pred skúšobnou komisiou, a to najskôr 3 roky po tom čo stratila bezúhonnosť. V týchto prípadoch sa nebudú uplatňovať výnimky oslobodenia od skúšky.

čl. I bod 3 a 4 [§ 6 ods. 7 písm. a), § 6 ods. 7 písm. b), ] §
Legislatívno- technická úprava.

čl. I bod 5 [§ 6 ods. 7 písm. c)] §
Nadväzne na rozšírenie pôsobnosti zákona č. 56/2012 Z. z. na prevádzkovateľov cestnej dopravy vykonávajúcich medzinárodnú dopravu motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 2,5 tony a nepresahuje 3,5 tony sa upravuje možnosť skúšobnej komisie oslobodiť vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy od skúšky.

čl. I bod 6 [§ 6a] §
Osvedčenie vodiča pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu podľa licencie Spoločenstva vydáva Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa podmienok ustanovených v článku 5 nariadenia (ES) č. 1072/2009. Nadväzne na podmienky sa upravujú niektoré podrobnosti vydávania osvedčenia vodiča.

čl. I bod 7 [§ 7 písm. j)] §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 8 [§ 7 písm. k) až m)] §
V súvislosti s cezhraničným presadzovaním ustanovení nariadení (ES) č. 1071/2009 a (ES) č. 1072/2009 sa do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy dopĺňajú informácie o evidenčných číslach vozidiel, ktoré majú prevádzkovatelia k dispozícii, počet ľudí zamestnaných u prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roku a o hodnotení rizikovosti prevádzkovateľov cestnej dopravy. V tejto súvislosti sa do povinností dopravcov v cestnej doprave dopĺňa povinnosť oznámiť dopravnému správnemu orgánu evidenčné čísla vozidiel, ktorými disponuje. Dopĺňajú sa ďalej povinnosti dopravcu organizovať činnosť svojho vozidlového parku tak, aby zabezpečil návrat vozidiel do štátu usadenia podniku, aspoň každých osem týždňov odvtedy, čo ho opustia ako aj bezodkladne vrátiť osvedčenie vodiča orgánu, ktorý ho vydal, ak prestali platiť podmienky, za ktorých bolo vydané.

čl. I bod 9 [§ 7a] §
Podľa článku 16 ods. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 1071/2009 sa vyžaduje, aby vnútroštátne elektronické registre prevádzkovateľov cestnej dopravy boli navzájom prepojené. Podmienky týkajúce sa prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy sú ustanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/480, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa vzájomného prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy. V súvislosti s cezhraničným presadzovaním ustanovení nariadení (ES) č. 1071/2009 a (ES) č. 1072/2009 sa do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy dopĺňajú informácie o evidenčných číslach vozidiel, ktoré majú prevádzkovatelia k dispozícii, počet ľudí zamestnaných u prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roku a o hodnotení rizikovosti prevádzkovateľov cestnej dopravy. Európska komisia je povinná určiť vykonávacím nariadením Komisie spoločný vzorec na výpočet hodnoty rizikovosti podnikov.

čl. I bod 10
Neverejná časť vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy bude obsahovať informácie, ktoré sú z hľadiska výkonu preverovaní vykonávaných finančnou správou dôležité. Z uvedeného dôvodu sa upravuje pre finančnú správu prístup do neverejnej časti vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy.

čl. I bod 11 a 12 [§ 30 ods. 3 a ods. 4] §
Ide o úpravu na základe požiadaviek aplikačnej praxe. V praxi častokrát vodič predloží platný doklad o psychickej spôsobilosti alebo zdravotnej spôsobilosti, avšak podľa súčasného znenia nie je možné takýto doklad uznať, pretože súčasné znenie upravuje, že doklad nesmie byť starší ako tri mesiace. Ide o zosúladenie podmienok aj podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú vodiči, ktorí vedú vozidlo využívané na taxislužbu, povinní podrobiť sa pravidelným lekárskym prehliadkam a pravidelným psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky. Títo vodiči sa preukazujú dokladom o zdravotnej spôsobilosti alebo dokladom o psychickej spôsobilosti s vyznačenou dobou platnosti. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby sa uznávali platné doklady o zdravotnej a psychickej spôsobilosti.

čl. I bod 13 [§ 31 ods. 1 a ods. 5] §
Doplnenie povinnosti pre tuzemských aj zahraničných dopravcov mať vo vozidle aj sprievodné doklady k prepravovanému tovaru aby bolo možné pri kontrole zistiť správnosť predloženého prepravného povolenia alebo licencie CEMT.

čl. I bod 14 [§ 37a] §
Zavádzajú sa nové ustanovenia o povinnostiach pre organizácie poverené výkonom určitých činností podľa dohody ADR a zároveň sa dopĺňajú ustanovenia kedy môže dopravný správny orgán poverenie poverenej organizácii odníme a v akom prípade nevydá poverenie žiadateľovi.

čl. I bod 15 [§ 38 ods. 1 písmeno a)] §
Ide o spresnenie ustanovení ohľadom kontroly prepravy nebezpečných vecí pre colné orgány.

čl. I bod 16 [§ 41 ods. 1 písm. i)] §
Členský štát je povinný aspoň dvakrát do roka vykonať koordinované cestné kontroly kabotážnej prepravy. Z tohto dôvodu sa upravuje kompetencia ministerstva koordinovať cestné kontroly v oblasti kabotáže.

čl. I bod 17 [§ 41 ods. 1 písm. l)] §
Upravuje sa rozsah predkladaných údajov Európskej komisii. Do 21. augusta 2022 je povinnosťou ministerstva zaslať Európskej komisii vnútroštátnu stratégiu presadzovania práva. Zároveň sa dopĺňa povinnosť každoročne informovať Európsku Komisiu o aktivitách súvisiacich s presadzovaním práva a o počte vykonaných kontrol vrátane počtu skontrolovaných vozidiel za uplynulý rok.

čl. I bod 18 [§ 41 ods. 1 písm. v)] §
Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa ministerstva ohľadom právomocí pri poverovaní právnických osôb na výkon určitých činností podľa dohody ADR.

čl. I bod 19 [§ 41 ods. 1 písm. aa)] §
Článok 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1071/2009 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/1055 ustanovuje administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, a to najmä ak sa vykonávajú kontroly prevádzkovateľov cestnej dopravy z hľadiska miesta usadenia. Táto komunikácia vrátane zasielania dokumentov bude prebiehať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý prevádzkuje Európska komisia.

čl. I bod 20 a 21 [§ 45 ods. 1 písm. j) a k)] §
Nadväzne na organizácie poverené výkonom určitých činností podľa dohody ADR sa upravujú ustanovenia ohľadom odborného dozoru.

čl. I bod 22 [§ 45 ods. 2 a 3] §
Ide o spresnenie ustanovení ohľadom kontroly pre colné orgány. Ustanovenia týkajúce sa odborného dozoru sa upravujú zároveň v súvislosti s povinnosťou ministerstva zaslať Európskej komisii vnútroštátnu stratégiu presadzovania práva. Stratégia by sa mala zameriavať na podniky hodnotené ako vysoko rizikové. Členský štát je povinný aspoň dvakrát do roka vykonať koordinované cestné kontroly kabotážnej prepravy. Z tohto dôvodu sa spresňuje, že každý členský štát vykonáva takéto kontroly na svojom území a takéto kontroly môžu byť súčasťou koordinovaných cestných kontrol, ktoré sa vykonávajú v oblasti sociálnej legislatívy podľa zákona č. 462/2007 Z. z. Zároveň sa upravuje ustanovenie týkajúce sa výkonu odborného dozoru o poverené zariadenia a poverené organizácie.

čl. I bod 23 [§ 45 ods. 8] §
Ide o spresnenie ustanovení ohľadom kontroly pre colné orgány.

čl. I bod 24 [§ 45 ods. 10] §
Ministerstvo v súčasnosti nevyužíva údaje uvedené v colných vyhláseniach z tohto dôvodu tento odsek je bezpredmetný.

čl. I bod 25 a 26 [§ 46 ods. 1 písm. g) a h)] §
Upravuje sa ustanovenie týkajúce sa výkonu odborného dozoru o poverené zariadenia a poverené organizácie.

čl. I bod 27 [§ 47 ods. 6)] §
Colné orgány kontrolujú na cestách, v colnom priestore a vo vozidlách doklady dopravcov v medzinárodnej cestnej doprave. Podľa § 5 ods. 2 prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa upravuje príslušné ustanovenie.

čl. I bod 28 [§ 48 ods. 1 písm. m)] §
Článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1071/2009 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/1055 ustanovuje nové povinnosti pre dopravný podnik z tohto dôvodu je potrebné upraviť pokuty za iný správny delikt a to najmä z hľadiska usadenia dopravného podniku.

čl. I bod 29 a 30 [§ 48 ods. 1 písm. am, an) a ao)] §
Článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1071/2009 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/1055 ustanovuje nové povinnosti pre dopravný podnik, a to organizovať činnosť svojho vozidlového parku tak, aby zabezpečil návrat vozidiel, ktorými podnik disponuje a ktoré sa používajú v medzinárodnej preprave, do jedného z operačných centier v tomto členskom štáte aspoň každých osem týždňov odvtedy, čo ho opustia. Zároveň nadväzne na povinnosť oznamovať dopravnému správnemu orgánu evidenčné čísla vozidiel, ktorými dopravný podnik disponuje sa upravujú pokuty za nesplnenie týchto povinností.

čl. I bod 31 [§ 48 ods. 5] §
Ide o úpravu sankcií pre subjekty, ktoré si zmluvne obstarávajú dopravné služby od prevádzkovateľov nákladnej cestnej dopravy a ktoré nerešpektujú povinnosti vyplývajúce z legislatívy pre prevádzkovateľov cestnej dopravy.

čl. I bod 32 [§ 48 ods. 12] §
Stanovujú sa pokuty pre poverené organizácie pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich im podľa tohto zákona.

čl. I bod 33 [§ 49 ods. 1 písm. b) bod 4.] §
Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa priestupku aj za neoznačenie samostatného vozidla podľa dohody ADR.

čl. I bod 34 [§ 49 ods. 5] §
Ide o úpravu výšky blokovej pokuty, a to najmä z dôvodu pokutovania zahraničných dopravcov, ktorí vykonávajú prepravu tovaru bez príslušných prepravných povolení.

čl. I bod 35 [§ 50 ods. 4, písm. h)] §
Zmena § 50 ods. 4, písm. h) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v súlade so zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 36 [§ 50 ods. 5] §
Upravuje sa zoznam dokladov, ktoré sa zasielajú účastníkovi konania výlučne v listinnej podobe.

čl. I bod 37 [§ 55a] §
Dopravné podniky sú povinné dodržiavať pravidlá o medzinárodnej preprave a ako také znášajú dôsledky porušení, ktorých sa dopustia. S cieľom zabrániť zneužívaniu zo strany subjektov, ktoré si zmluvne obstarávajú dopravné služby od prevádzkovateľov nákladnej cestnej dopravy sa ustanovuje povinnosť pri objednávaní rešpektovať príslušné povinnosti vyplývajúce z legislatívy. Zároveň sa ustanovenia zákona č. 56/2012 Z. z. budú vzťahovať aj na prevádzkovateľov cestnej dopravy vykonávajúcich medzinárodnú dopravu motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 2,5 tony a nepresahuje 3,5 tony, a to s účinnosťou od 21. mája 2022.

čl. I bod 38 [§ 56j] §
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie ohľadom zasielania informácií pre Európsku komisiu.

čl. I bod 39 [Príloha]
Na základe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 166/2021 zmeny príloh A a B Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí nadobudli pre Slovenskú republiku dňa 1. januára 2021. Nadväzne na pôvodnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES sa do transpozičnej prílohy vkladá Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2020/1833.

čl. I bod 40
Legislatívno- technická úprava nadväzne na zavedenú legislatívnu skratku.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o spresnenie ustanovení týkajúcich sa osvedčenia vodiča.

čl. I bod 2 §
Povinnosť dopravcu zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle už v súčasnosti vyplýva z § 4 ods. 5 zákona. Z hľadiska aplikačnej praxe sa navrhuje toto ustanovenie doplniť aj do povinnosti dopravcov.

čl. I bod 3 §
Legislatívno – technická úprava. Doplnenie do všeobecných povinností dopravcu v cestnej doprave.

čl. I bod 4 §
Ide o presun časti ustanovenia do nového písmena t) §7.

čl. I bod 5 §
Podľa § 7 písm. m) zákona dopravca je povinný bezodkladne vrátiť osvedčenie vodiča ministerstvu, ak vodič prestal spĺňať podmienky, za ktorých bolo vydané. Ak vodič zmení zamestnávateľa nastávajú prípady, že tieto osvedčenia nie sú vrátené ministerstvu, a následne danému vodičovi nie je možné vydať nové osvedčenie vodiča. Z uvedeného dôvodu sa stanovuje lehota na vrátanie osvedčenia.

čl. I bod 6 §
Legislatívno - technická úprava. Podľa § 48 ods. 1 písm. l) zákona dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto nemá v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a stabilné miesto usadenia podniku, neprevádzkuje nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park, nemá v týchto priestoroch originály dokladov o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, nemá v elektronickej alebo v listinnej forme zmluvy o preprave, dokumenty súvisiace s vozidlami, ktorými podnik disponuje, účtovné doklady, doklady o riadení zamestnancov, pracovné zmluvy, doklady v oblasti sociálneho zabezpečenia, doklady s údajmi o rozdelení úloh vodičom a vysielaní vodičov, doklady s údajmi o kabotáži a doklady s údajmi o čase jazdy a dobách odpočinku. V tejto súvislosti sa rovnaké ustanovenia dopĺňajú do povinnosti dopravcu. Spresnenie právnej úpravy sa uskutočnilo na základe vykonania Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a …

čl. I bod 7
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 8 §
Oblasť úpravy taxislužieb nie je na úrovni Európskej únie harmonizovaná. Vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je zaevidované v koncesii a spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný mať pri sebe platné doklady a doklady o technickej a emisnej kontrole, ak takej kontrole podlieha. Policajný zbor následne vie takéto vozidlá kontrolovať. V návrhu zákona sa spresňuje podmienka ohľadom evidencie vozidla v Slovenskej republike. Podľa doložky vplyvov na podnikateľské prostredie k 31. decembru 2023 evidujeme 12871 vozidiel taxislužby z ktorých 188 sú vozidlá, ktoré nie sú evidované v Slovenskej republike. Tieto vozidlá budú musieť byť preevidované do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, inak budú vyradené z evidencie vozidiel taxislužby. Na preevidované vozidlá sa …

čl. I bod 9 §
Ide o zmenu ustanovenia na základe potrieb aplikačnej praxe. Na vozidlá taxislužby sa vzťahuje jednoročná lehota technickej a emisnej kontroly. V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy prevádzkovateľ taxislužby vozidlo predá súkromnej osobe a nepožiada o vyradenie vozidla taxislužby z koncesie na výkon taxislužby. Nový majiteľ, prípadne držiteľ vozidla však nemôže urobiť zmenu v koncesii, ktorá je udelená prevádzkovateľovi taxislužby. Dopravný správny orgán, keď sa dozvie o tejto skutočnosti (napríklad na základe podnetu, alebo od nového držiteľa vozidla), upozorní prevádzkovateľa taxislužby na uvedenú skutočnosť, avšak v danom prípade je potrebné urobiť zmeny v koncesii na základe žiadosti prevádzkovateľa taxislužby, pričom ďalej prebieha správne konanie, a čaká sa na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. Až následne je vozidlo taxislužby vyradené z evidencie vozidiel taxislužby. V praxi sa však stávajú prípady, kedy medzitým držiteľ vozidla musí podrobiť vozidlo emisnej a technickej kontrole, pričom vozidlo je stále evidované ako vozidlo taxislužby, avšak v skutočnosti už vozidlom taxislužby nie je. Z tohto dôvodu sa spresňuje ustanovenie, …

čl. I bod 10 §
Ide o zosúladenie s ustanovením, že vozidlom taxislužby je len vozidlo, ktoré je evidované v koncesii a registri taxislužby. Ide o zabezpečenie aktuálnych informácií v registri taxislužby a v koncesiách, a to najmä v prípadoch opakovaného prenájmu vozidla, ako aj o úpravu sankcie v súvislosti s prepravou v oblasti taxislužby vozidlami, ktoré nie sú zapísané v koncesii alebo v registri taxislužby.

čl. I bod 11 §
Zjednotenie lehoty na 15 kalendárnych dni pre kontrolovaný subjekt na predloženie údajov s § 48 ods. 1 písm. aa).

čl. I bod 12 §
Ide o spresnenie povinnosti prevádzkovateľa taxislužby oznámiť dopravnému správnemu orgánu nielen zmenu údajov uvedených v koncesii, ale aj zmeny súvisiace s registrom taxislužby a taktiež sa upravuje sankcia za príslušný správny delikt

čl. I bod 13 §
Na základe aplikačnej praxe sa ustanovuje povinnosť oznámiť dopravnému správnemu orgánu prevod držby vozidla alebo zmenu vlastníctva vozidla na osobu, ktorá nie je prevádzkovateľom taxislužby a to do 15 dní od zmeny.

čl. I bod 14 §
Zmena reaguje na situácie, kedy prevádzkovateľ označí vozidlo formou magnetického označenia, avšak vodič (zamestnanec) toto magnetické označenie odníme. Podľa doterajšej právnej úpravy nie je v takýchto prípadoch možné vodiča (zamestnanca) za jazdu bez označenia postihnúť napriek tomu, že sám, bez súhlasu a vedomia prevádzkovateľa odňal z vozidla označenie. V takýchto prípadoch by zodpovednosť za neumiestnenie označenia mal niesť vodič, ktorý by mal byť za takéto porušenie povinnosti aj sankcionovaný.

čl. I bod 15 až 17 §
V súlade so smernicou (EÚ) 2022/738 sa upravujú príslušné ustanovenia. Stanovuje sa počet vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré je možné prenajať a používať pre účely nákladnej dopravy. Zároveň sa ustanovuje obdobie, na ktoré bude možné prenajať a používať pre účely nákladnej dopravy vozidlá evidované v inom členskom štáte. V prenajatých vozidlách musia byť v listinnej alebo v elektronickej podobe doklady uvedené v §32 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. Transpozičné opatrenia, ktoré transponujú ustanovenia s dobrovoľnou transpozíciou predstavujú goldplating. Podľa tabuľky zhody dobrovoľná transpozícia „D“ sa týka článku 1 odsek 2, bod 2 písmená a) až d) smernice (EÚ) 2022/738. Podľa článku 1 odsek 2, bod 2 písmeno a) smernice (EÚ) 2022/738 znie „Ak je prenajaté vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, členský štát, v ktorom je podnik cestnej dopravy usadený, môže: a) obmedziť dobu, počas ktorej sa môže prenajaté vozidlo používať na jeho území, za predpokladu, …

čl. I bod 18
Úprava poznámky pod čiarou na aktuálne vykonávacie nariadenie.

čl. I bod 19 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Odborná spôsobilosť v taxislužbe bola zrušená a preto ministerstvo už nezabezpečuje tlač osvedčení.

čl. I bod 20 §
Upravuje sa kompetencia okresného úradu v sídle kraja, ktorý bude rozhodovať o používaní vozidla evidovaného v inom členskom štáte Európskej únie a viesť evidenciu takýchto vozidiel, ktorými dopravný podnik disponuje. Evidenčné čísla takýchto vozidiel budú vedené v neverejnom registri prevádzkovateľov podľa § 7a ods. 3 písm. c) zákona. K evidenčným číslam prevádzkovateľov cestnej dopravy budú mať podľa § 7a ods. 4 písm. c) zákona č. 56/2012 Z. z. nepretržitý a priamy prístup orgány iných členských štátov počas cestných kontrol.

čl. I bod 21 až 24 §
V súvislosti s odborným dozorom a kontrolou sa ustanovuje súčinnosť subjektov kontroly. Zároveň sa ustanovuje súčinnosť aj iných orgánov a osôb pre zefektívnenie činnosti odborného dozoru podľa zákona č. 56/2012 Z. z.. Ďalšími osobami sa myslia napríklad cestujúci z dôvodu overenia ich cestovných dokladov, alebo zahraničné orgány pri overení dokladov a povolení, ktoré boli vydané subjektom kontroly, prípadne ďalšie osoby, ktoré majú informácie, či vedomosti súvisiace s výkonom odborného dozoru. Podobné ustanovenia už v súčasnosti sú uvedené v § 16 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj v § 11d zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov. Príslušné orgány budú údaje poskytovať na základe žiadosti konkrétneho orgánu. Žiadosť môže mať formu písomnej žiadosti alebo žiadosť vo forme e-mailu. V takejto žiadosti sa určia konkrétne požadované údaje a účel využitia s konkrétnym odborným dozorom. Ak to vyžaduje povaha kontroly, napríklad operatívne …

čl. I bod 25 §
Legislatívno - technická úprava v súvislosti s bodom 5.

čl. I bod 26, 27 a 29 §
Upravujú sa iné správne delikty.

čl. I bod 28 §
Uvedené doplnenie taxatívneho vymenovania spôsobov sťaženia výkonu kontroly zo strany kontrolovaného subjektu si vyžaduje prax, kedy uvedené situácie odmietnutia podrobiť sa kontrole sa pri výkone odborného dozoru dejú a zákon o cestnej doprave takéto vážne negatívne správanie a jeho trestanie explicitne nespomína.

čl. I bod 30 §
Vozidlá taxislužby sa v prevažnej miere označujú prostredníctvom odnímateľných magnetických označení. V praxi sa často stáva, že vodiči vozidiel taxislužby si tieto označenia neumiestňujú na vozidlá viditeľným spôsobom, ponechávajú ich v batožinovom priestore vozidla, prípadne ich umiestňujú takým spôsobom, že nie sú čitateľné. V takýchto prípadoch by zodpovednosť za nesprávne umiestnenie označenia vozidla, respektíve za neumiestnenie označenia na vozidle mal niesť vodič, ktorý by mal byť aj sankcionovaný.

čl. I bod 31 a 32 §
Zavádza sa dolná hranica sadzieb pri ukladaní pokút. V uvedenom § 49 ods. 2 a 5 nie je stanovená spodná hranica pokuty, čo umožňuje ukladať sankcie aj v minimálnej výške, napríklad 1 cent. Absencia stanovenej spodnej hranice pokuty môže viesť k nejednoznačnosti a zneužívaniu systému na ukladanie minimálnych sankcií. Takéto nízke pokuty môžu stratiť odstrašujúci účinok a neposkytovať primeranú sankciu za porušenia. Vytvára to priestor pre možné zneužívanie povinnosti a môže ohroziť účinnosť regulácií.

čl. I bod 33
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 34 §
Ustanovuje spoločná právna úprava vo vzťahu k spracovávaniu osobných údajov.

čl. I bod 35 až 38 §
Z dôvodu aplikačnej praxe a vzhľadom na potrebu plnenia podmienok na získanie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, licencie Spoločenstva, koncesie na taxislužbu a povolenia na prevádzkovanie dispečingu sa ustanovuje lehota, kedy môže žiadateľ najskôr podať návrh na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, návrh na udelenie licencie Spoločenstva, koncesie na taxislužbu a povolenia na prevádzkovanie dispečingu na okresný úrad v sídle kraja. Ide o zabezpečenie toho, aby žiadatelia zámerne nepodávali návrh príliš skoro z dôvodu napríklad preukázania plnenia podmienky finančnej spoľahlivosti.

čl. I bod 39 §
Ide o úpravu ustanovení vzhľadom na to, že sa špecifikujú podmienky týkajúce sa vozidiel taxislužby vo vzťahu na ich evidenciu. Ak súčasne evidované vozidlo taxislužby nebude preevidované do evidencie Slovenskej republiky, takéto vozidlo možno používať do 31. decembra 2024.

čl. I bod 40
Zo zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa vypúšťa prvý bod.

čl. I bod 41
Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa smernica (EÚ) 2022/738.

čl. V
Precizuje sa, ktoré povinnosti vodiča taxislužby sa nevzťahujú na taxislužbu vykonávanú na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa dopĺňajú odkazy na osobitné predpisy v súvislosti s typovým schvaľovaním vozidiel a definíciou vodiča, čím sa zabezpečuje terminologická jednotnosť naprieč právnym poriadkom.

čl. II bod 3 až 6 §
Zavádzajú sa výnimky z určitých povinností prevádzkovateľov taxislužby a autobusovej dopravy (napr. povinnosť vodiča pomáhať cestujúcim s batožinou alebo informovať o dopravnej situácii), ktoré sú pri plne automatizovaných vozidlách objektívne nevykonateľné fyzickou osobou vo vozidle. Zároveň sa ukladá povinnosť zabezpečiť kontrolu nad vzdialeným vodičom prostredníctvom prevádzkovateľa.

čl. II bod 7 §
Ustanovuje sa rámec pre komerčné využívanie plne automatizovaných vozidiel v cestnej doprave. Prevádzkovateľ musí vopred požiadať dopravný správny orgán o povolenie. Upravujú sa podmienky pre evidenciu vozidiel v SR a prenájom vozidiel z iných členských štátov. Zohľadňuje sa špecifikum absencie posádky tým, že zákonom stanovené doklady (licencie, povolenia) nemusia byť fyzicky prítomné vo vozidle.

čl. II bod 8 §
Rozširuje sa pôsobnosť Ministerstva dopravy SR o rozhodovaciu právomoc vo veciach povoľovania používania plne automatizovaných vozidiel v cestnej doprave.

čl. II bod 9 §
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na novelizačný bod 4.

čl. II bod 10 a 11 §
Dopĺňajú sa skutkové podstaty iných správnych deliktov v nadväznosti na nové povinnosti prevádzkovateľov