Zákon č. 541/2004 Z. z. Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatňuje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodnými organizáciami pri využívaní jadrovej energie.
Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.
V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát významnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgánu dozoru.
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou ako právny nástupca bývalej Československej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.
Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna úprava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nová právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.
Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierovým využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viaceré rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zvážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosťou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zákon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v zákone č. 130/1998 Z. z.
Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívaní jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ČSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.
Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodných odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 442/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z právnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Česko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejšie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.
Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúčania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.
Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné záväzky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.
Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.
zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské činnosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,
explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využívania jadrovej energie bez príslušného povolenia,
precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,
rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,
priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,
spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výška zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,
precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,
riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a ÚJD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,
v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo výrobnej a dodávateľskej sfére,
úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
O S O B I T N Á Č A S Ť

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využívania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. …

§2 §
Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zákon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

§3 §
Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Požaduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami. Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nových poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostných aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia. Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. …

§4 §
Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť ÚJD SR pri výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vrátane fyzickej ochrany a havarijného plánovania. Vymedzuje tiež medzinárodnú spoluprácu ÚJD SR na základe medzinárodných zmlúv ratifikovaných a vyhlásených podľa zákona, vrátane funkcie styčného miesta. Ďalej určuje povinnosť ÚJD SR voči vláde SR a voči NR SR a informovať verejnosť o náležitostiach v zákone určených. Podľa tohto odseku ÚJD SR vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v rozsahu stavebných a kolaudačných konaní stavieb jadrových zariadení a stavieb súvisiacich s jadrovými zariadeniami, teda rozhodovania vo veciach územného konania a vyvlastňovania podľa stavebného zákona zostávajú naďalej v kompetencii príslušných všeobecných stavebných úradov. V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR úlohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuálnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo …

§5 - §8 §
Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo súhlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových zariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokumentácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané právnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska. Ďalej sú to povolenia na nakladanie s …

§9 §
Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnutím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

§10 §
Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrových zariadeniach v prevádzke. Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ďalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodržiavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom …

§11 §
Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materiály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať. Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako súčasť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona …

§12 §
Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiálov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosúladenie vlastníctva so zákonom. V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organizácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držiteľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medzinárodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

§13 §
Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vyplýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel. Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

§14 §
Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o nešírení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkrétne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

§15 §
Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyžaduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v §1 písm. b) V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonník v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravných zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iných platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. …

§16 §
Pri preprave rádioaktívnych odpadov medzi členskými štátmi Európskej únie a do a zo Spoločenstva sa bude v plnom rozsahu uplatňovať Smernica Rady č. 92/3/EURATOM, ktorá upravuje postup povoľovania prepravy rádioaktívnych odpadov, od predloženia žiadosti, cez spôsob komunikácie s príslušnými dotknutými orgánmi až po vydanie povolenia. Podrobne špecifikuje úlohy príslušného orgánu v tomto procese a určuje náležitosti žiadosti, podmienky vydania povolenia ako i povinnosti držiteľa a príjemcu rádioaktívnych odpadov, resp. ďalších zúčastnených orgánov. Je explicitne stanovená požiadavka na spätné prevzatie prepravovaných rádioaktívnych odpadov v prípade nedokončenia ich prepravy. Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam zásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3. Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu …

§17 §
Konanie o hodnotení vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie alebo o jadrovej bezpečnosti pri umiestnení stavby podľa osobitných predpisov predkladaný návrh zákona plne rešpektuje. Od ÚJD SR sa vyžaduje stanovisko o vplyve jadrového zariadenia na životné prostredie a naopak najmä s ohľadom na jadrovú bezpečnosť. Návrh zákona upresňuje dokumentáciu, na základe posúdenia ktorej, bude ÚJD SR spôsobilý stanovisko vydať. Pred vydaním súhlasu s rozhodnutím o umiestnení stavby jadrového zariadenia sa musí vykonať posúdenie jeho vplyvu na životné prostredie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. Súhlas je súčasne súhlasom v územnom konaní podľa §126 ods. 3 stavebného zákona, pre rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby jadrového zariadenia.

§18 §
Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrového zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických náležitostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu výstavby. Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší, kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR. Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní …

§19 §
Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená. Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačného rozhodnutia. V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR …

§20 §
Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri právnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrového zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možné buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z. Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu nákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s …

§21 §
V zmysle medzinárodne uplatňovanej zásady, že ten kto vyprodukoval odpad je zodpovedný za jeho zneškodnenie zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov za nakladanie s nimi t.j. za ich zber, triedenie, spracovanie, úpravu a skladovanie až do doby prevzatia rádioaktívnych odpadov na úložisko rádioaktívnych odpadov. V zhode s medzinárodnou praxou zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov preberá štát ako jediný subjekt, ktorý je schopný garantovať dlhodobú bezpečnosť uložených RAO. V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodatočne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť. Základné …

§22 §
Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierového využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení, ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť. Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska požiadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpečnosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie …

§23 §
Ustanovenie zakotvuje zodpovednosť za dodržiavanie jadrovej bezpečnosti všeobecne pre každého držiteľa povolenia, to znamená, že každý kto sa zúčastňuje na činnostiach vyžadujúcich príslušné povolenie podľa tohoto zákona, je zároveň zodpovedný za uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť v rozsahu celej svojej činnosti a v celom rozsahu povolenia. Osobitne je tu zdôraznená povinnosť celkovej pripravenosti držiteľa povolenia na danú činnosť, povinnosť zaoberať sa komplexným a systematickým hodnotením stavu jadrovej bezpečnosti počas celej doby vykonávania svojej činnosti (ods. 2 a 7), povinnosť prevádzkovateľa vydať a aktuálne dopĺňať príslušnú prevádzkovú dokumentáciu (ods. 3), postup prevádzkovateľa pri uskutočňovaní zmien na jadrovom zariadení (ods. 4 až 6). Konkrétne požiadavky na jadrovú bezpečnosť sú stanovené vykonávacím predpisom (ods. 8). Celé ustanovenie predstavuje základné povinnosti držiteľa povolenia v záujme toho, aby bola pri všetkých činnostiach zachovaná jadrová bezpečnosť.

§24 §
Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na následky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systém. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebné na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémových situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu.

§25 §
V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetkých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň. Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktorý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medzinárodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení používaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou …

§26 §
V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnenému vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, …

§27 §
Rozčlenenie prevádzkových udalostí na jadrovom zariadení a udalostí pri preprave na tri druhy vychádza v prvom rade zo základných požiadaviek MAAE. EÚ takéto požiadavky ešte neformulovala v žiadnom oficiálne vydanom dokumente. Toto ustanovenie bližšie špecifikuje udalosti podľa ich významnosti pre jadrovú bezpečnosť na tri stupne (porucha, nehoda, havária), pričom sa súčasne určuje, akým spôsobom sa pristupuje k riešeniu problematiky udalostí z hľadiska ich prevencie, ale aj z hľadiska následných opatrení po vzniku udalostí. Zaradenie udalostí do príslušného stupňa zároveň vyjadruje závažnosť dôsledkov týchto udalostí na jadrovú bezpečnosť.

§28 §
Havarijná pripravenosť a havarijné plánovanie je schopnosťou a súborom činností a opatrení nevyhnutných na prevenciu, ale hlavne na zdolávanie nehôd a havárií. Rozčlenenie havarijných plánov na vnútorné havarijné plány (predbežný havarijný plán a havarijný plán jadrového zariadenia), plán ochrany obyvateľstva a havarijný dopravný poriadok umožňuje ich podrobné rozpracovanie podľa druhu nehôd alebo havárií a ich možných účinkov a prípravu opatrení na elimináciu následkov a ochranu podľa toho, či ide o jadrové zariadenie, jeho okolie alebo prepravu. Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základných opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikateľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone. ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe …

§29 §
Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným právom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce. Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí. Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísneného princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolútnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, občianskej vojny alebo povstania. Podobne …

§30 §
Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevádzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prípade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo počas prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie nároku na náhradu škody.

§31 §
V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na činnosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odôvodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR. V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybaveného preukazom inšpektora. Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termínov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou …

§32 §
Toto ustanovenie sa môže aplikovať v prípade hroziaceho nebezpečenstva z omeškania. Je aplikovateľné v krajných prípadoch, keď nie je možné klasickými dozornými prostriedkami dosiahnuť sledovaný účel a hrozia nedozerné následky na životy a zdravie obyvateľov a životné prostredie. Nakoľko odstavenie jadrového zariadenia prináša so sebou aj ekonomické straty a výpadky v odvodoch do Štátneho fondu likvidácie navrhuje sa, aby v prípadoch odstavenia z iných ako bezpečnostných dôvodov boli takéto náklady uhradené. Aj v tomto ustanovení je možné vidieť zdôraznenie priority bezpečnosti.

§33 §
Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnených osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom. Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozšírený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti súvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

§34 §
Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku možnej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky. Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjektívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

§35 §
Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktorých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ. Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

§36 §
Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

§37 §
Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využívania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprávnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inšpektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

§38 §
Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č. 130/1998 Z. z.

čl. II
Priamou novelizáciou stavebného zákona sa ÚJD SR stáva stavebným úradom pre stavby jadrových zariadení a súvisiacich stavieb s jadrovými zariadeniami v časti stavebného konania a kolaudačného konania. Úpravou stavebného zákona podľa tohto článku sa dosiahne to, že „hlavným licenzorom” jadrových zariadení sa stane ÚJD SR. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bude ÚJD SR rozhodovať vo veci stavebného povolenia i kolaudačného rozhodnutia stavby jadrového zariadenia a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením, u ktorého najrozhodnejším aspektom je aspekt jadrovej bezpečnosti, ktorý spadá do kompetencie práve ÚJD SR.

čl. III
Sadzobník správnych poplatkov je nutné upraviť v súvislosti s novými druhmi spoplatňovaných úkonov.

čl. IV
Priamou novelizáciou zákona č. 95/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov sa dosiahne úprava určitých styčných momentov pri výkone kompetencií medzi ÚJD SR a NIP v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach. Tejto úprave korešponduje aj ustanovenie §4 ods. 4 predkladaného zákona, sleduje sa teda previazanie oboch úprav v ťažiskových predpisov vzťahujúcich sa na túto oblasť.

čl. V
Dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením rádioaktívnymi látkami vykonávajú v zmysle §17s zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí orgány Úradov verejného zdravotníctva. Dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi vykonávajú orgány Ministerstva životného prostredia. Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektívne a neekonomické.

čl. VI
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladený s legislatívou EÚ. V Bratislave, 19. mája 2004. Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky Marta Žiaková predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

Čl. I

bod 1 §
V bode 1 sa ustanovuje novými odsekmi 6 a 7 v §26 právna možnosť a zároveň povinnosť držiteľa povolenia v rámci režimových opatrení vstupu osôb do jadrového zariadenia a výstupu osôb z jadrového zariadenia v širšom spektre fyzickej ochrany snímať biometrické údaje vstupujúcich a vystupujúcich osôb a zároveň evidovať vchádzajúce a vychádzajúce vozidlá. Uvedené ustanovenie platí pre I. alebo II. kategóriu jadrových zariadení, t. j. zariadení, ktoré sú takto kategorizované podľa druhu a množstva jadrových materiálov v nich nachádzajúcich sa v súlade s prílohou II. Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov a rovnako v súlade s vyhláškou ÚJD SR č. 51/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany. Biometrickými údajmi v zmysle § 4 ods. 1 písm. n) zákona č. 482/2002 Z. z. sú napr. odtlačky prstov, odtlačky celej dlane, štruktúra očnej sietnice, vzorka DNA a pod. a to jednotlivo alebo ich vzájomná kombinácia. Za týmto účelom bude možné a aj nevyhnutné použiť adekvátne technické …

bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu spojenú s vložením nových odsekov 6 a 7 do §26 a prečíslovaním pôvodných odsekov 6 až 9 na odseky 8 až 11.

bod 3 až 8 §
Uvedené ustanovenia sú navrhované v záujme právnej úpravy výšky sankcií uvedených v § 34 atómového zákona zo slovenských korún na eurá. Týmto ustanovením sa realizuje harmonogram plnenia legislatívnych krokov zavedenia eura v SR, v kategórii III. V prechodnom období bol uplatňovaný § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov avšak len legislatívne, nakoľko v realite nebola v uvedenom období uložená žiadna finančná sankcia. Realizuje sa zároveň aj mierne zvýšenie výšky sankcií.

bod 9 §
V tomto bode ide o úpravu doterajšieho ustanovenia § 34a atómového zákona, ktorý ustanovuje povinnosť platenia príspevkov pre existujúcich držiteľov povolení v závislosti od druhu povolenia, typu jadrového zariadenia a etapy existencie jadrového zariadenia. Zároveň sa realizuje aj v tomto ustanovení právna úprava prechodu na euro. Pokiaľ ide o vecný obsah v odseku 4 sa oproti doterajšiemu stavu dopĺňa písmeno e), ktoré ustanovuje povinnosť platiť ročný príspevok pre držiteľa povolenia vo vzťahu k Integrálnemu skladu rádioaktívnych odpadov, t. j. k takému jadrovému zariadeniu, ktoré nemožno subsumovať pod žiadne doterajšie existujúce ustanovenie, resp. nie je na toto jadrové zariadenie možné uplatniť doteraz existujúci model výpočtu príspevku. V ostatných ustanoveniach ide o úpravu tých nedostatkov, ktoré sa prejavili pri aplikačnej praxi. Filozofická podstata a obsah príspevkovej povinnosti ostávajú nezmenené oproti stavu zavedeného zákonom č. 94/2007 Z. z. Pokiaľ ide o zvýšenie sadzieb v odseku 4 až 8, dôvod je vysvetlený vo všeobecnej časti dôvodovej správy a konkrétne vyčíslenie sa nachádza v doložke …

bod 10 §
Navrhovaným ustanovením § 35a sa upravujú spoločné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú k predošlému paragrafu a sú všeobecnými ustanoveniami spravidla procesnej povahy vzťahujúcimi sa na príspevkovú povinnosť držiteľov povolení. V podstate ide o vyňatie a úpravu textu procedurálnych a všeobecných ustanovení z doterajšieho existujúceho § 34a zavedeného zákonom č. 94/2007 Z. z. a jeho prispôsobenie a spresnenie pre účely novelizovaného § 34a.

bod 11 §
Odstraňuje sa legislatívno-technický nedostatok spôsobený pri poslednej novelizácii atómového zákona vykonanej zákonom č. 408/2008 Z. z. Nakoľko bola vypustená príloha č. 3 k zákonu a pôvodná príloha č. 5 sa označuje ako príloha č. 4, pozabudlo sa na novelizáciu vnútorného odkazu v § 36 na transpozičnú prílohu. Navrhovaným ustanovením sa táto chyba napráva.

bod 12 §
Navrhované ustanovenie §37ba je prechodným ustanovením vo vzťahu k príspevkovým povinnostiam držiteľov povolení, ktoré mali pred účinnosťou zákona a po účinnosti zákona. Nakoľko v novom návrhu novelizácie zákona sú navrhnuté zvýšené sadzby za jednotlivé druhy povolení je nevyhnutné sa vyrovnať s doterajšou príspevkovou povinnosťou v nižšej výške. Aby nedochádzalo k retroaktivite a prípadnej diskriminácii držiteľov jednotlivých druhov povolení, je zvolený variant, ktorý jednoznačne identifikuje, že príspevkové povinnosti uhradené podľa doterajších predpisov sa považujú za splnené podľa tohto zákona a podľa nových sadzieb sa postupuje v prípade splátok, ktoré nastanú až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. 5. 2010.

bod 13 a 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v prílohe č. 1 z dôvodu vloženia nových odsekov 6 a 7 v §26 a súbežného prečíslovania doterajších odsekov 6 až 9 na nové odseky 8 až 11. Čl. II Navrhovaná účinnosť je k 1. máju 2010. Termín účinnosti je zvolený vzhľadom na skutočnosť, že v období 2. polovice roka 2010 a celého roka 2011 je možné očakávať väčšinu aktivít v jadrovom priemysle, ktoré implikujú zvýšenú aktivitu ÚJD SR, ktorá odôvodňuje predloženie novelizácie. Bratislava,16. decembra 2009 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Marta Žiaková, v.r. predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

čl. I.

čl. I bod 1 §
V záujme prehľadnosti sa opäť uvádza písmeno b) v § 1 odseku 1. Keďže došlo k zmene definície prepravy rádioaktívnych materiálov, došlo k jej spresneniu a odstránila sa potreba vypisovať konkrétne, ktoré objekty budú prepravované, keďže držiteľ povolenia bude vykladať pojmy podľa § 2 zákona, ktoré tento zákon mení.

čl. I bod 2 a 3 §
Rozširuje sa predmet úpravy zákona o schému, ktorou sa vytvoria podmienky na zaručenie čo možno najvyššieho stupňa jadrovej bezpečnosti. Úroveň jadrovej bezpečnosti je nutné udržiavať aj podporovaním radiačnej ochrany, ktorá je v rámci SR v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva SR. Predmet zákona sa rozširuje aj o explicitnú povinnosť ÚJD SR prejednávať priestupky a iné správne delikty podľa tohto zákona a ukladať za ne sankcie podľa § 34 atómového zákona. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.

čl. I bod 4 §
Návrh upravuje nové definície niektorých pojmov. Definícia jadrového zariadenia sa upravuje z dôvodu, aby toto ustanovenie pokrývalo všetky druhy civilných zariadení, ktoré zodpovedajú definícii smernice, ide dokonca nad jej rámec. Stanovuje sa, že definícia jadrového zariadenia podľa atómového zákona sa nepoužije pre potreby ustanovení o zodpovednosti za jadrovú škodu uvedenú v § 29 a § 30 atómového zákona. Pre potreby zodpovednosti za jadrové škody sa použije definícia jadrového zariadenia uvedená vo Viedenskom dohovore o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 70/1996 Z. z.). Definícia jadrovej bezpečnosti lepšie vystihuje predmet ochrany držiteľov povolení. Týmito ustanoveniami sa dosahuje úplná transpozícia čl. 3 smernice 2009/71/Euratom.

čl. I bod 5, 6 a 8 §
Nutnosť precizovania definícií nakladania s rádioaktívnym odpadom, prepravy rádioaktívneho materiálu a ukladania rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva vyplýva z potreby implementovať uznesenie vlády č. 610/2009 z 2. septembra 2009. Podľa tohto uznesenia, potreba vytvorenia postupu nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi (IRAO) a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi (ZRAM) v SR vyplýva z nutnosti vyriešiť historické problémy, ktoré sa v danej oblasti vynorili po rozdelení ČSFR s tým, že existujúce úložisko Richard je na území Českej republiky. Uloženie rádioaktívnych odpadov v úložisku, kde je zabezpečená ich dlhodobá izolácia od životného prostredia ako aj ich kontrola je v súčasnej dobe jediný spôsob ich bezpečného zneškodnenia. Je potreba vytvoriť zariadenie, do ktorého budú všetky doteraz na iných miestach ukladané IRAO a ZRAM preskladané. Predpokladá sa, že takéto zariadenie bude nejadrového charakteru. Ďalšie IRAO/ZRAM budú preberané za účelom dlhodobého skladovania už výhradne do tohto zariadenia. Novela vymedzuje, že podľa atómového zákona sa nebude postupovať pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, opustenými žiaričmi, rádioaktívnymi odpadmi neznámeho …

čl. I bod 7 §
Zavádza sa nová definícia systému manažérstva kvality na účely celého zákona. Podrobnosti o systéme manažérstva kvality ustanovuje § 25, resp. vykonávacia vyhláška.

čl. I bod 9 §
Jadrová energia sa v SR môže využívať len na mierové účely. Medzinárodné spoločenstvo ako aj EÚ považujú právnu úpravu jej využívania za veľmi dôležitú a SR ako členský štát EÚ musí postupovať v súlade s ňou. SR je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú problematiku mierového využívania jadrovej energie. Ide napr. o Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, Zmluvu o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí, oceánov a v jeho podzemí, právne záväzné akty EÚ a iné. ÚJD SR musí postupovať aj v súlade s úlohami, ktoré mu uloží vláda svojimi uzneseniami. Na potrebu dosiahnutia súladu s národnými stratégiami upozorňuje aj priamo smernica. Národné stratégie v rôznych oblastiach sú spravidla schvaľované uzneseniami vlády. Konkrétne ide napr. o uznesenie č. 190/1994, uznesenie č. 328/2008 a uznesenie č. 610/2009.

čl. I bod 10 §
Pri využívaní jadrovej energie má bezpečnosť najvyššiu prioritu. Priorizácia sa stanovuje s ohľadom na typ jadrového zariadenia, druh jadrových materiálov, činností, ktoré sa na jadrovom zariadení vykonávajú a iných aspektov. ÚJD SR vykonáva dozor nad jej dodržiavaním. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.

čl. I bod 11 a 12 §
SR plne rešpektuje právo všetkých občanov na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia tak, ako jej to ukladá právna úprava obsiahnutá v zákone č. 211/2000 Z. z. akceptujúca medzinárodno - právne záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, aj preto plní ÚJD SR povinnosti vyplývajúce mu z neho ako povinnej osobe. SR je jeho signatárom, a preto aj jej vnútroštátny poriadok musí byť v súlade s ním a s príslušnými smernicami EÚ, ktoré boli upravené v zmysle zásad tohto dohovoru. Samotný Aarhuský dohovor rešpektuje práva a individualitu jednotlivých signatárskych členských krajín a umožňuje odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpečnosť verejnosti. ÚJD SR si však uvedomuje, ktoré informácie sú natoľko dôležité, že z dôvodu bezpečnosti štátu, jeho obyvateľov ako aj obyvateľov susedných krajín ich nesprístupní tretím osobám. Túto dokumentáciu vymedzuje taxatívnym výpočtom preto, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému rozširovaniu a nesprávnemu výkladu. Aarhuský dohovor stanovuje povinnosť vykladať obmedzenia reštriktívnym spôsobom berúc do …

čl. I bod 13 §
Týmto ustanovením sa rozširuje základná povinnosť ÚJD SR, aby pri výkone štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení boli všetky zainteresované subjekty, medzinárodné spoločenstvo a verejnosť uistené, že jadrová energia sa využíva spôsobom, prioritne akceptujúcim jadrovú bezpečnosť. Povinnosť dodržiavať túto zásadu patrí ÚJD SR, preto novela zavádza explicitne túto povinnosť do § 4, v ktorom sú stanovené základné povinnosti úradu.

čl. I bod 14 §
Konštituujú sa ďalšie povinnosti ÚJD SR. Ide o povinnosť samohodnotiť stav jadrovej bezpečnosti a výkon celého jadrového dozoru spolu s inými rezortnými orgánmi, ktoré viac alebo menej svojimi kompetenciami upravujú určité bezpečnostné aspekty jadrových zariadení a zároveň jeden krát za desať rokov pozvať medzinárodnú misiu na posúdenie plnenia povinností vyplývajúcich z transponovanej smernice. Takouto misiou by mala pravdepodobne v budúcnosti byť misia IRRS (Integrated Regulatory Review Service), ktorá pôsobí pri MAAE, resp. iný druh misie založenej v spolupráci MAAE a EÚ. Misia bude po prvýkrát za týmto účelom pozvaná do SR v roku 2021. Stanovuje sa povinnosť predkladať správy o vykonávaní Smernice 2009/71/Euratom v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za tri roky. Správu vypracuje ÚJD SR v spolupráci s orgánmi podľa predošlého odseku tak, ako to bolo doteraz pri spracovávaní Národnej správy v zmysle Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a predloží ju na posúdenie Európskej komisii. Obsahom správy má byť spôsob, akým sa smernica vykonáva, ako orgány v SR spolupracujú pri …

čl. I bod 15, 19, 20, 22, 32, 49 až 52 a 54 §
Predmetné novelizačné body reflektujú potrebu zmeny termínu „systém kvality“ na systém manažérstva kvality, ktorý sa týmto zákonom zavádza. Systém manažérstva kvality je presnejšie vymedzený v § 25, resp. v novom bode v § 2 a podrobne bude rozpracovaný vo vyhláške o systéme manažérstva kvality. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

čl. I bod 16 až 18, 26, 27 §
Predmetné novelizačné body reflektujú legislatívno – technickú zmenu, ku ktorej dochádza z dôvodu zmeny v § 2, kde sa zavádza nový pojem – systém manažérstva kvality - a preto je treba prečíslovať ostatné ustanovenia v § 2, a to v celom texte zákona.

čl. I bod 21
Súčasná poznámka pod čiarou č. 9 odkazovala na nariadenie 1334/2000 zo dňa 22. mája 2000. Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením č. 428/2009 z 5. mája 2009, preto je potrebné aj poznámky pod čiarou dať do súladu s platnou právnou úpravou, ktorá sa týmto novelizačným bodom mení.

čl. I bod 23 §
Ide o legislatívno technickú zmenu, ku ktorej dochádza v § 8 z dôvodu prečíslovania ustanovení v § 23 o jadrovej bezpečnosti.

čl. I bod 24 §
Rozširuje sa povinnosť držiteľa povolenia dodržiavať požiadavky ustanovené atómovým zákonom. Držiteľ povolenia je povinný dodržiavať aj požiadavky stanovené vykonávacím právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Je tiež povinný informovať ÚJD SR o všetkých skutočnostiach, ktoré mu atómový zákon ukladá ako povinnosť.

čl. I bod 25 §
Zužujú sa povinnosti držiteľa povolenia o povinnosť uhrádzať ÚJD SR náklady spojené s overovaním osobitnej odbornej spôsobilosti , ktoré ÚJD SR znáša. Náklady bude od účinnosti novely znášať ÚJD SR. Uvedené ustanovenie je potrebné zrušiť aj s ohľadom na zavedenie príspevkov na výkon štátneho dozoru novelami atómového zákona, a to zákonom č. 94/2007 Z. z. a zákonom č. 120/2010 Z. z. Odstraňuje sa ním určitá duplicita s povinnosťami zavedenými predošlými zákonmi. V číselnom vyjadrení ide o čiastku cca 8 000,-EUR ročne.

čl. I bod 28 §
Precizuje sa súčasná povinnosť držiteľa povolenia informovať verejnosť o hodnotení stavu jadrovej bezpečnosti. Verejnosť musí mať informácie o stave jadrových zariadení nachádzajúcich sa v ich blízkosti a potrebuje byť ubezpečená, že jadrovej bezpečnosti je kladená najvyššia priorita. Držiteľ povolenia musí v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za rok so stanoveným presným termínom o nej oboznámiť verejnosť. Spôsob informovania sa ponecháva na držiteľovi povolenia s podmienkou, že takáto informácia musí byť verejnosti všeobecne prístupná. Môže ísť napríklad o informovanie prostredníctvom internetu na svojej webovej stránke, alebo prostredníctvom tlače. Európska komisia vyžaduje minimálny obsah tejto správy, a to všeobecnú informáciu o stave jadrových zariadení. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 8 smernice 2009/71/Euratom.

čl. I bod 29 §
Držiteľ povolenia pravidelne musí analyzovať prevádzkové skúsenosti, medzinárodné bezpečnostné štandardy a aplikovať nové poznatky, vedomosti a skúsenosti s cieľom zlepšovať a trvalo zvyšovať úroveň stavu jadrových zariadení. Pred tým, ako držiteľ povolenia urobí rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vplyv na stav jadrovej bezpečnosti, musí ho prekonzultovať s vlastnými, ale aj externými odborníkmi na danú problematiku, aby si bol istý, že všetko, čo bude robiť, bude v súlade s požiadavkami jadrovej bezpečnosti. Uvedený spôsob má za cieľ zabezpečiť nezávislé posúdenie dopadu rozhodnutia na celú spoločnosť. Z hľadiska ústavnosti ukladania povinností je nevyhnutné precizovať všeobecné povinnosti držiteľa povolenia priamo v zákone. Je taktiež potrebné precizovať úpravu plnenia požiadaviek a plnenia oznamovacích a informačných povinností voči úradu. Vo väčšine prípadov v tomto bode ide o implementáciu požiadaviek WENRY.

čl. I bod 30
V zmysle zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie sa všetky právne akty v ňom publikované stávajú priamo účinnými aj na území SR. V súvislosti s uverejnením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v Úradnom vestníku sa táto stala súčasťou právneho poriadku všetkých členských štátov EÚ a túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v atómovom zákone uverejnením úplného odkazu naň.

čl. I bod 31 §
Nanovo sa definuje ustanovenie atómového zákona o vyraďovaní a s ním súvisiacich postupoch. Stanovujú sa podmienky vyňatia jadrového zariadenia z pôsobnosti atómového zákona, a to na neobmedzené využitie alebo obmedzené využitie. Ak úroveň rádioaktívnej kontaminácie jadrového zariadenia, spravidla sa jedná o územie alebo stavebné objekty, nebude prevyšovať úrovne na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia v súlade s nariadením vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, je možné vyňať jadrové zariadenie z pôsobnosti tohto zákona na neobmedzené využitie. Zákon však umožňuje vyňať jadrové zariadenie aj na obmedzené využitie. V tom prípade však musia byť splnené príslušné inštitucionálne opatrenia obsahujúce podmienky potenciálneho využitia objektov a územia, ktoré sú predmetom vyňatia. Pod inštitucionálnymi opatreniami sa myslí kontrola miesta bývalého výskytu rádioaktívneho odpadu dozorným orgánom. Takáto kontrola môže mať formu aktívnu alebo formu pasívnu. Aktívnou kontrolou je pozorovanie miesta, monitoring, pasívnou napríklad umožnenie používania miesta na obmedzené účely. Cieľom kontroly je …

čl. I bod 33 §
Novela upravuje ustanovenie o jadrovej bezpečnosti, jedno z ťažiskových ustanovení atómového zákona. Celé ustanovenie § 23 predstavuje základné povinnosti držiteľa povolenia v záujme toho, aby pri všetkých činnostiach jadrová bezpečnosť mala prioritu pred všetkými ostatnými aspektmi vykonávaných činností. Ustanovenie zakotvuje zodpovednosť za dodržiavanie jadrovej bezpečnosti všeobecne pre každého držiteľa povolenia, to znamená, že každý kto sa zúčastňuje na činnostiach vyžadujúcich príslušné povolenie podľa tohto zákona, je zároveň zodpovedný za uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť v rozsahu celej svojej činnosti a v celom rozsahu povolenia alebo súhlasu. Pochopiteľne obsah a rozsah týchto zodpovedností je závislý od rozsahu povolenia a typu jadrového zariadenia, preto sú tieto povinnosti odstupňované. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať na iný subjekt žiadnym právnym aktom. Návrh zákona tiež zavádza nový pojem - kultúra bezpečnosti, ktorý je už dlhšie zaužívaným pojmom na pôde MAAE, operuje s ním aj vyššie spomenutá transponovaná smernica, zatiaľ čo v doteraz účinnom atómovom zákone absentoval. Nakoľko smernica v čl. 6 ods. …

čl. I bod 34 §
V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať zabezpečovanie kvality vo všetkých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň. Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný žiadateľ o udelenie povolenia, ako aj držiteľ povolenia, ktorý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém manažérstva kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady systému manažérstva kvality sú v súlade s medzinárodnou praxou a rešpektujú záväzky SR vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti sú vytvárané podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, plnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení používaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné …

čl. I bod 35 §
V prípade, že vznikne prevádzková udalosť na niektorom jadrovom zariadení, držiteľ povolenia má povinnosť ju s vynaložením všetkého úsilia odstrániť v čo najkratšom čase. Keď k nej dôjde, jeho činnosti po jej odstránení smerujú k tomu, aby zabezpečil jadrové zariadenie tak, aby k takejto prevádzkovej udalosti už viac nedošlo a prijať opatrenia proti jej opakovaniu. Týmto ustanovením sa realizuje povinnosť spätnej väzby z prevádzkových udalostí. Obdobne to platí aj na udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.

čl. I bod 36 §
Novelou sa vkladá nové ustanovenie, ktoré určuje, čo všetko musí byť obsahom havarijných plánov. Havarijné plány musia zohľadniť všetky možné nehody a havárie, ku ktorým môže dôjsť pri využívaní jadrovej energie, ako aj možné spôsoby ich zdolávania. Súčasťou havarijných plánov je aj určenie osôb, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie v prípade vzniku jadrovej udalosti a osôb, ktoré sa na ňom zúčastnia. Ide o implementovanie referenčnej úrovne WENRA v oblasti havarijnej pripravenosti. Právnickými osobami alebo orgánmi zodpovednými pri prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárii sú napr. orgány požiarnej ochrany, civilná ochrana atď.

čl. I bod 37 a 38 §
Z dôvodu vloženia nového odseku do § 28 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v § 28. Túto zmenu je treba reflektovať aj v iných častiach zákona, aby boli vnútorné odkazy v zákone presné. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

čl. I bod 39 §
V záujme väčšej prehľadnosti schvaľovania jednotlivých havarijných plánov sa jednotlivé orgány, ktoré ich schvaľujú vkladajú do jedného ustanovenia, ktoré sa tým novelizuje. K zmenám na strane schvaľujúcich orgánov sa nepristupuje. Čo sa týka havarijných dopravných poriadkov, žiadateľ o povolenie je povinný predložiť ho na posúdenie aj Ministerstvu vnútra SR. Tým, že sa Ministerstvu vnútra SR zavedie možnosť vyjadriť sa, vytvorí sa predpoklad, že v oblastiach, ktoré majú v pôsobnosti, budú premietnuté všetky nevyhnutné požiadavky na prepravu, súvisiace s preventívnymi bezpečnostnými požiadavkami, ako aj požiadavkami na reakciu na prípadný vznik mimoriadnej udalosti pri preprave. Preprava rádioaktívnych materiálov prebieha v režime utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Osobitne je vyzdvihnutá záväznosť týmito havarijnými plánmi ako aj oblasťami ohrozenia pre všetky osoby.

čl. I bod 40 §
Ustanovením sa dopĺňa rozsah okruhov inšpekcie inšpektormi jadrovej bezpečnosti. Inšpektori nadobudnú oprávnenie vyžadovať okrem iného aj preukázanie splnenia povinnosti dostatočných finančných a ľudských zdrojov vynaložených zo strany držiteľa povolenia. Toto ustanovenie dopĺňa povinnosť z § 23.

čl. I bod 41 §
Mení sa nadpis nad paragrafom obsahujúcim ustanovenia o priestupkoch a iných správnych deliktoch z dôvodu terminologickej jednotnosti s § 1 ods. 1 písm. j) .

čl. I bod 42 až 45 §
Z dôvodu vloženia nového ustanovenia do § 2 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v celom texte zákona. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

čl. I bod 46 §
Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne záväzné akty. V prípade smerníc je potrebná ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2009/71/Euratom.

čl. I bod 47 §
Navrhované ustanovenie § 37bb je prechodným ustanovením vo vzťahu k dokumentácii systému kvality, ktorá bola vydaná a schválená pred účinnosťou tohto zákona. Nakoľko v návrhu novelizácie zákona sú navrhnuté zmeny v dokumentácii systému manažérstva kvality, predtým v systéme kvality, je nevyhnutné sa vyrovnať s doterajšou dokumentáciou a jej platnosťou. Takisto požiadavky na kvalitu jadrových zariadení schválené pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za schválené v súlade s predkladaným zákonom.

čl. I bod 48 §
V súlade s čl. 5 ods. 2 Legislatívnych pravidiel Slovenskej republiky sa uvádza pri právnych predpisoch, ktoré sú aj technickým predpisom odkaz na smernicu Európskej únie o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.

čl. I bod 53
V prílohe č. 1 bod F atómového zákona sa ustanovuje, aká dokumentácia je potrebná k žiadosti o vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti atómového zákona. Žiadateľ má povinnosť predložiť uvedenú dokumentáciu na udelenie súhlasu od ÚJD SR podľa § 4 písm. f) bod 3.

čl. I bod 55
V súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o fungovaní Európskej únie sa bude používať len pojem „Európska únia“, nie „Európske spoločenstvo“. Táto zmena je premietnutá aj do nadpisu prílohy č. 4.

čl. I bod 56
Novelou atómového zákona sa dopĺňa transpozičná príloha atómového zákona o smernicu rady 2009/71/Euratom. Celkovo budú po prijatí predkladanej novely transponované do atómového zákona štyri smernice.

čl. I

čl. I bod 1 §
Rozširuje a precizuje sa predmet úpravy atómového zákona, pričom stanovuje základné zásady nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom tak, aby bol dodržaný základný cieľ smernice 2011/70/Euratom. Ide o transpozíciu čl. 1 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 2 §
Na základe záverov z rozporového konania s Generálnou prokuratúrou sa vkladá do definície bezúhonnosti časť, podľa ktorej sa za bezúhonného bude považovať aj ten, komu bol vykonaný trest zahladený.

čl. I bod 3 a 4 §
Upresňuje sa definícia nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Explicitne sa stanovuje, že za nakladanie sa nepovažuje preprava vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 8 a 12 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 5 §
Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zmeniť definíciu úložiska. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 6 §
Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zaviesť definíciu vyhoretého jadrového paliva, ktorá podľa právnej úpravy v súčasnej legislatíve absentuje v takej podobe, akú si vyžaduje smernica. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 11 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 7 a 20 §
Novelou sa mení slovné spojenie „tvorba rádioaktívnych odpadov“ na „produkciu rádioaktívnych odpadov“ z dôvodu, že slovo „produkcia“ lepšie vystihuje vytvorenie tohto produktu, keďže je výsledkom iných činností a nie primárne výsledkom činnosti smerujúcej k jej produkcii. Ide vlastne o vedľajší „nechcený“ produkt rôznych činností vykonávaných na jadrovom zariadení.

čl. I bod 8 §
Za účelom dosiahnutia plného súladu so smernicou 2011/70/Euratom je nutné zaviesť definíciu prepracovania vyhoretého jadrového paliva, ktorý v súčasnej legislatíve absentuje. Čo sa týka definície prepracovania, ide o transpozíciu čl. 3 ods. 10 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 9 §
Z dôvodu rozlíšenia medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu sa vkladá takéto ustanovenie. Ide v podstate o dve rôzne spoločenstvá, ktoré aj keď majú spoločné orgány, úradný vestník atď. je potrebné terminologicky rozlišovať aby sa zabezpečila správnosť používania pojmov.

čl. I bod 10 §
Do základných zásad sa vkladajú ustanovenia, ktoré spresňujú osobu, ktorá bude ako jediná oprávnená ukladať rádioaktívny odpad a vyhoreté jadrové palivo. Bude ňou osoba, ktorá musí splniť tri podmienky. Táto osoba musí prevádzkovať úložisko, nesmie prevádzkovať jadrové zariadenie na výrobu elektrickej energie, teda reaktorové jadrové zaradenie a takisto v nej Slovenská republika musí mať výlučnú majetkovú účasť. Týmto sa zabezpečuje konečná zodpovednosť SR za RaO a VJP vyprodukovaná na jej území personifikáciou na konkrétnu osobu s takýmito kritériami.

čl. I bod 11 a 17 §
Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že verejnosť bude informovaná o všetkých aspektoch, ktoré súvisia s nakladaním s RaO a s VJP. Ide o transpozíciu čl. 10 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 12 §
Stanovuje sa povinnosť rešpektovať závery medzinárodných partnerských posúdení dozorného rámca nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a ich závery zohľadniť pri tvorbe legislatívy vo forme povinností jednak pre ÚJD SR alebo iné štátne orgány a jednak pre držiteľa povolenia formou novelizácie, resp. úplne nových právnych predpisov tak, aby požiadavky SR boli plne v súlade s požiadavkami medzinárodných organizácií. Takýmito posúdeniami budú misie IRRS (Integrated Regulatory Review Service) z MAAE alebo „peer reviews“ z EÚ. Posledná misia IRRS prebehla na ÚJD SR v termíne od 28. 5. 2012 do 7. 6. 2012. Misia skonštatovala, že ÚJD SR vykonáva svoje činnosti a svoju pôsobnosť v súlade s odporúčaniami MAAE. Takisto odporučila, ako sa zlepšiť v rôznych oblastiach. O výsledku misie ÚJD SR informoval vládu SR v správe, ktorej súčasťou sú aj finálne závery misie IRRS. Vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí dňa 28. 11. 2012 Správu o priebehu a výsledkoch konania misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - Integrované overenie dozornej činnosti (IRRS …

čl. I bod 13 §
Precizuje povinnosť pre ÚJD SR spravovať výkon štátneho dozoru nad bezpečným nakladaním s RaO a s VJP. Ide o transpozíciu čl. 5 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom a využijúc spätnú väzbu a prevádzkové skúsenosti.

čl. I bod 14 §
Vnútroštátny program musí byť zasielaný na Európsku komisiu, aby EÚ bola informovaná o smerovaní nakladania s RaO a VJP. Európska komisia si môže od SR vyžiadať dodatočné informácie a vysvetlenia, ktoré vypracuje Národný jadrový fond. ÚJD SR mu bude povinný poskytnúť súčinnosť pri vypracovávaní odpovede pre Európsku komisiu. O tom, ako sa vykonáva smernica 2011/70/Euratom bude ÚJD SR povinný informovať Európsku komisiu každé tri roky, pričom smernica 2011/70/Euratom stanovila, kedy sa má prvý krát vykonať takéto oznámenie. Informácia bude zasielaná v obdobnej štruktúre, v akej je zasielaná Národná správa o vykonávaní dohovoru. Podobným spôsobom žiada EÚ informovať o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom, ktorá bola plne transponovaná v roku 2011 predovšetkým do zákona č. 350/2011 Z. z., pričom táto využíva posudzovací proces podľa Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 163/1997 Z. z.). Takisto smernica 2006/117/Euratom žiada informovať o jej vykonávaní podávaním pravidelných správ jeden krát za tri roky EÚ, pričom obsahom správ majú byť predovšetkým informácie o povoleniach vydaných …

čl. I bod 15 §
V súvislosti so zmenou zákona č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov dochádza aj k zmene pomenovania „Stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky“ na „vnútroštátny program“. Keďže tento pojem sa používa aj v atómovom zákone, je potrebné túto zmenu reflektovať v ňom na miestach, kde sa tento pojem používa.

čl. I bod 16 §
Stanovuje sa možnosť pre ÚJD SR zmeniť, obmedziť alebo zakotviť nové podmienky povolenia držiteľovi povolenia v prípade, ak nebude dodržiavať opatrenia z medzinárodných záverov, resp. povolenie viazať na trvalé plnenie a uplatňovanie spätnej väzby z medzinárodných skúseností po rozličných udalostiach na jadrových zariadeniach, napr. po katastrofách veľkého rozsahu, akým bola Fukushima. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť odňať povolenie po zlých výsledkoch periodického hodnotenia jadrovej bezpečnosti vykonávanom podľa § 23.

čl. I bod 18 §
Novými písmenami u) až w) v § 10 zákona sa zvyšuje úroveň preventívnych opatrení počas výstavby, rekonštrukcie alebo opravy jadrových zariadení smerom k zvyšovaniu bezpečnosti a spoľahlivosti. Ide o zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti v etape výstavby a prevádzky, aby bolo zabezpečené vo všetkých etapách činnosti na jadrovom zariadení kvalifikovaná kontrola montáže a výroby zariadení pre jadrové zariadenia a preberanie prác od dodávateľov pre jadrové zariadenia kvalifikovanými osobami. Reaguje sa už vopred na očakávané požiadavky v novej smernici o jadrovej bezpečnosti pripravovanej Európskou komisiou.

čl. I bod 19 §
Precizuje sa ustanovenie § 21 odsek 1 pre lepšie transponovanie článkov 3, 4, 5 a 7 smernice 2011/70/Euratom. V zmysle článku 7 ods. 1 smernice majú niesť hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť zariadení na nakladanie s VJP a RAO a/alebo súvisiacich činností držitelia licencií a túto zodpovednosť nemožno delegovať. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) smernice sa vo vnútroštátnom rámci hlavná zodpovednosť za VJP a RAO ukladá predovšetkým ich pôvodcom.

čl. I bod 21 a 22 §
Musí sa explicitne ustanoviť, kto nesie konečnú zodpovednosť za RaO, aj keď bol odoslaný na prepracovanie do iného členského štátu. Ide o transpozíciu čl. 4 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom. Reflektuje sa tu na ustanovenia, ktoré boli zavedené zákonom č. 408/2008 Z. z. ako transpozícia smernice 2006/117/Euratom. Tiež sa vkladajú sa ustanovenia o rozhodnom štáte, v ktorom sa uloží vyprodukovaný rádioaktívny odpad. Bude ním vždy ten členský štát, v ktorom sa odpad vyprodukoval. Ide o transpozíciu čl. 4 ods. 4 smernice 2011/70/Euratom. Vzhľadom na to, že smernica je určená 27 členským štátom EÚ, v návrhu slovenského právneho predpisu sa toto ustanovenie konkretizuje na Slovenskú republiku. Jedinú výnimku tvorí prípad, keď sa na základe medzinárodnej zmluvy uzavrie dohoda medzi Slovenskou republikou a iným štátom, buď členským štátom EÚ, alebo treťou krajinou o trvalom uložení rádioaktívnych odpadov v ňom. Takýto vývoz na územie tejto krajiny musí byť v súlade s bezpečnostnými normami MAAE, pričom takáto dohoda bude podliehať oznámeniu Európskej komisie. Ide o …

čl. I bod 23 §
Ide o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu s vkladaním nových odsekov do § 21 a následného prečíslovania ostatných odsekov.

čl. I bod 24 §
Dochádza k vyprecizovaniu definície „uzatvorenia úložiska“ z dôvodu, aby bola plne v súlade so smernicou 2011/70/Euratom. Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

čl. I bod 25 §
ÚJD SR schvaľuje požiadavky na kvalitu jadrových zariadení podľa § 4 ods. 2 bod 3., ktoré sú rozpracované vo vyhláške č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality. Slová zabezpečenie kvality v splnomocňovacom ustanovení na vydanie tejto vyhlášky sa nahrádzajú slovom „kvalitu“ z dôvodu zmeny terminológie „systému kvality“ na „systém manažérstva kvality“ v predošlej novele zákona.

čl. I bod 26 a 27 §
Vypúšťajú sa ustanovenia o Železničnej polícii z dôvodu prechodu kompetencii Železničnej polície na Policajný zbor. Ide o výsledok rozporového konania s MV SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 9. 2012.

čl. I bod 28 §
Ministerstvu vnútra SR sa budú oznamovať len prepravy vyhoretého jadrového paliva, nie prepravy všetkých rádioaktívnych materiálov tak, ako tomu bolo doteraz. Je to výsledok rozporového konania s MV SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 18. 9. 2012.

čl. I bod 29 až 32 §
Zvyšujú sa príspevky na výkon štátneho dozoru pre držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň) a držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na energetické účely (jadrová elektráreň). ÚJD SR pristupuje k tomuto kroku z dôvodu zvýšených nákladov na výkon štátneho dozoru jednak pri vykonávaní kompetencií podľa Atómového zákona pri prevádzkovaných jadrových zariadeniach, ale aj pri vykonávaní kompetencií nad stavbou jadrových zariadení. V zmysle atómového zákona príspevky od držiteľov povolení sú príspevkami na výkon štátneho dozoru. Z dôvodu zvýšených výdavkov na licencovanie a inšpekcie súvisiace s výstavbou nových jadrových zariadení (nutnosť zvýšenia počtu zamestnancov úradu) a taktiež s nutnosťou zabezpečiť realizáciu výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti ÚJD SR navrhuje zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie. Zvýšenie príjmov ÚJD SR sa odrazí v zvýšení výdavkov a to v rovnakej sume: v r. 2014 + 4 611 193 eur a v …

čl. I bod 33 §
Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne záväzné akty. V prípade smerníc je potrebná ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2011/70/Euratom. Ide o piatu smernicu transponovanú do atómovho zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovenie spresňuje jednu zo základných požiadaviek vyjadrenú v čl. 2 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorou je dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a záujem na jej kontinuálnom zvyšovaní. V oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení dochádza k prelínaniu zodpovednosti a požiadaviek s oblasťou radiačnej ochrany, o čom svedčí aj odkaz smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na smernicu 2013/59/Euratom. V tomto kontexte sa v návrhu zákona zdôrazňuje, že prevzatím právnej úpravy obsiahnutej v smernici 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom nie sú dotknuté predpisy Spoločenstva na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

čl. I bod 2 §
Ustanovenie upravuje existujúcu definíciu havarijnej pripravenosti s cieľom zlepšiť jej zrozumiteľnosť a presnejšie zadefinovať subjekty zodpovedné za havarijnú pripravenosť. Táto právna úprava parciálne reflektuje požiadavku vyjadrenú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 3 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 4 §
Ustanovenia § 3 ods. 7 a 8 sú systematicky zaradené medzi zásady mierového využívania jadrovej energie, a teda svojou povahou majú ambíciu v najvšeobecnejšej rovine vymedziť postavenie a princípy činnosti dozorného orgánu a záväzným spôsobom formulovať požiadavky na bezpečnú prevádzku jadrových zariadení v kontexte mierového využívania jadrovej energie. Poslaním týchto ustanovení je právne záväzné vyjadrenie zásady, ktorá umožňuje stavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení a uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu v Slovenskej republike výlučne na základe zákonom predvídaného povolenia. V zmysle atómového zákona ide o vydávanie parciálnych povolení pre každú etapu životného cyklu jadrového zariadenia, pričom jadrové zariadenie by sa pred jeho uvoľnením spod regulačnej kontroly nemalo dostať do stavu, v ktorom by držiteľ nedisponoval príslušným povolením podľa atómového zákona relevantným pre danú etapu životného cyklu jadrového zariadenia. Na dosahovanie cieľov vytýčených v atómovom zákone sa v Slovenskej republike zriaďuje vnútroštátny dozorný rámec jadrovej bezpečnosti tvorený súborom právnych, regulačných a organizačných opatrení, ktoré vo vzájomnej interakcii …

čl. I bod 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 7 a 8 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavku zvyšovania transparentnosti pri sprístupňovaní informácií súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení verejnosti (s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia). V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej aj citlivé informácie podľa atómového zákona prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené v atómovom zákone a v príslušných medzinárodných dohovoroch. Navrhovaná právna úprava umožňuje zverejniť dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie potom, čo sa z nej identifikované citlivé informácie vylúčia. Režim prístupu verejnosti k informáciám v tomto kontexte musí byť vykladaný reštriktívne. Navrhovanou úpravou sa odstraňujú pochybnosti o tom, či sa celá licenčná dokumentácia uvedená v jednotlivých bodoch Prílohy č. 1 k atómovému zákonu považuje za dokumentáciu obsahujúcu výlučne citlivé informácie, a tým ako celok zo zákona nesprístupniteľnú verejnosti. V tomto kontexte …

čl. I bod 9 §
Navrhované ustanovenie spresňuje informačnú povinnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky vo vzťahu k vybraným udalostiam na jadrových zariadeniach. Podstatnou zmenou je povinnosť úradu informovať o týchto udalostiach bezodkladne, pričom vo vzťahu k haváriám mimo územia Slovenskej republiky vzniká informačná povinnosť úradu iba voči takým haváriám, ktoré môžu mať dopad na územie Slovenskej republiky. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 10 a 11 §
Na základe záverov Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 vykonali príslušné vnútroštátne regulačné orgány spolu s Komisiou v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) zriadenej rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (Ú. v. EÚ L 195, 27. 07. 2007) v celom Spoločenstve komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti jadrových elektrární (tzv. záťažové testy). Záťažové testy po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali kľúčovú úlohu spolupráce a koordinácie medzi všetkými stranami, ktoré zodpovedajú za jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Partnerské preskúmania spojené s týmito testami sa ukázali ako dobrý prostriedok na budovanie dôvery s cieľom rozvoja a výmeny skúseností a zaistenia spoločného uplatňovania prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti. Členské štáty by mali vykonávať vnútroštátne samohodnotenie a prijať opatrenia na spoločné partnerské hodnotenie ich vnútroštátnych samohodnotení príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov. Je pritom dôležité zapojiť do takéhoto hodnotenia a následne do partnerského …

čl. I bod 12 §
Povinnosť členských štátov podať správu o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a povinnosť Komisie vypracovať správu na základe správ jednotlivých členských štátov by mala poskytnúť príležitosť zhodnotiť a posúdiť rôzne aspekty vykonávania tejto smernice, ako aj jej účinnosť. Predmetná správa bude vypracovaná a predložená Komisii najneskôr do 22. júla 2020. Týmto ustanovením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá čl. 9 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 13 §
Týmto ustanovením sa výslovne zakotvuje právo Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky určovať, evidovať, kontrolovať a vymáhať príspevky na výkon štátneho dozoru podľa atómového zákona a úroky z omeškania. Komplexná spolupráca v oblasti mierového využívania atómovej energie, odborná koordinácia jadrových záležitostí v rámci Európskej únie a Euratomu a účasť na programoch zameraných na jadrovú bezpečnosť v rámci medzinárodnej spolupráce na úrovni Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Európskej únie, OECD/NEA a Organizácie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), ako aj plnenie povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných dohovorov v oblasti jadrovej bezpečnosti, kladú zvýšené požiadavky nielen na prijatie technicko-organizačných opatrení na strane prevádzkovateľov, ale aj na rozvoj nezávislého, odborne vyspelého a tiež dostatočne personálne a materiálne vybaveného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou. Trvalo zvyšujúci sa tlak medzinárodného spoločenstva na vysokú profesionálnu úroveň dozorných orgánov je vyvolaný potrebou neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Zabezpečenie vysokokvalifikovaného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou porovnateľného s podobnými dozornými orgánmi v členských …

čl. I bod 14 §
Toto ustanovenie rieši otázku stanovenia rozsahu a špecifickej témy pravidelného hodnotenia, ktoré je upravené v bodoch 10 a 11 tohto návrhu zákona. Keďže na európskej úrovni sa rozhodovanie Komisie v tejto oblasti opiera najmä o závery rokovaní ENSREG ako poradnej expertnej skupiny Komisie tak, ako sa to zdôrazňuje v bode 23 recitálu smernice 2014/87/Euratom, je potrebné procesne pretaviť rozhodovanie o smerovaní peer-review z európskej úrovne na úroveň jednotlivých členských štátov a zaviazať držiteľa povolenia podľa atómového zákona individuálnym správnym aktom k určitému obsahu a rozsahu hodnotenia, ktoré v každej hodnotiacej perióde môže byť zamerané na inú oblasť jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

čl. I bod 15 §
Týmto ustanovením sa preberá povinnosť vyplývajúca z čl. 5 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu dozorného orgánu. Rozvoj týchto kompetencií je nevyhnutný pre plnenie úloh Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti, keďže dostatočne kvalifikovaný personál je základným predpokladom pre odborné posúdenie komplexných systémov a podmienok v jadrových zariadeniach.

čl. I bod 16 §
Dostatočné ľudské a finančné zdroje a zodpovedajúce široké právomoci dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou sú nevyhnutnými predpokladmi pre plnenie povinností vyplývajúcich Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z atómového zákona, ako aj pre uchovanie kredibility vnútroštátneho systému dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení z medzinárodného a európskeho pohľadu (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Euratom, OECD/NEA). Právomoci Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sú rámcovo vymedzené najmä v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a detailne v už existujúcej právnej úprave vo svojej komplexnosti v celom atómovom zákone. Osobitne sú ťažiskové právomoci v koncentrovanej podobe zhrnuté v § 4 ods. 1 až 4 atómového zákona. Navrhované ustanovenie zvýrazňuje požiadavku na trvalú udržateľnosť právomocí, ľudských a finančných kapacít na plnenie úloh podľa ustanovení obsiahnutých v § 4. Výkon legislatívnej, posudzovacej, hodnotiteľskej a inšpekčnej činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v špecializovanej oblasti jadrovej bezpečnosti v národnom kontexte s úzkymi väzbami …

čl. I bod 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 18 §
Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Navrhované znenie má význam najmä pre výkon operatívno-pátracej činnosti na úseku odhaľovania trestnej činnosti súvisiacej s neoprávneným nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi.

čl. I bod 19 a 20 §
Tieto ustanovenia rozširujú okruh všeobecných podmienok pre vydanie súhlasu alebo povolenia podľa atómového zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe o preukázateľné splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť vyžadovanú atómovým zákonom a jeho vykonávacími právnymi predpismi, a to v rozsahu proporcionálne zodpovedajúcemu rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým zariadením a jeho umiestnením.

čl. I bod 21 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 22 §
Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť zaviesť a uplatňovať také systémy riadenia, v ktorých vystupuje jadrová bezpečnosť jadrových zariadení s náležitým prednostným postavením. Táto požiadavka je v súlade s cieľom dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení požadovaným v čl. 6 písm. d) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 23 §
Toto ustanovenie zavádza pre držiteľa povolenia podľa atómového zákona informačnú povinnosť voči pracovníkom nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia a verejnosti. Obsahom tejto informačnej povinnosti je poskytovanie informácií o normálnych prevádzkových podmienkach jadrového zariadenia, a to v súlade s komunikačnou politikou držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 24 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 25 §
Navrhované ustanovenie sleduje cieľ povinného zapojenia vybraných zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona do trvalého procesu vzdelávania, osobnostného a odborného rastu vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vníma odbornú spôsobilosť ako súbor navzájom prepojených faktorov: vedomostí, zručností a postojov. Systém odbornej prípravy personálu má v tomto kontexte reflektovať zásady integrovaného systému manažérstva, ktorý má za úlohu definovať formu, organizáciu a realizáciu požadovanej odbornej prípravy postavenej na princípe systematického prístupu k rozvoju spôsobilostí. Každá spôsobilosť pritom v sebe ukrýva časť požadovaných a vopred definovaných postojov osôb alebo organizácie. Poslaním takéhoto prístupu je eliminácia subjektívnosti v individuálnej hierarchii postojov osôb a organizácií, ako aj rizík spojených s nekorigovaným osobným postojom (napr. slepá dôvera v techniku v prípade havárie jadrovej elektrárne v Černobyle, neakceptovanie návrhov na zlepšenie kultúry bezpečnosti v organizácii v prípade havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime). K zlyhaniu osobných postojov dochádza najčastejšie pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení …

čl. I bod 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 27 §
Vo vzťahu k novelizačným bodom 10, 11 a 14 návrhu zákona toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť spolupracovať s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri vykonávaní hodnotenia požadovaného v čl. 8e smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Prvou úrovňou samohodnotenia je totiž samohodnotenie dozorovaných subjektov, nasledované hodnotením celého právneho a dozorného rámca v oblasti jadrovej bezpečnosti na úrovni členských štátov a medzinárodným partnerským posúdením.

čl. I bod 28 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 29 §
Navrhované ustanovenie výslovne zakotvuje ako súčasť zodpovednosti držiteľa povolenia za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia aj jeho zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Táto rozšírená zodpovednosť reflektuje znenie čl. 6 písm. a) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom zdôrazňujúc skutočnosť, že prvoradá a neprevoditeľná zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia spočíva v rukách držiteľa povolenia podľa atómového zákona.

čl. I bod 30 §
Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia ako primárnemu subjektu zodpovednému za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení povinnosť zabezpečiť a udržiavať takú úroveň a kvalitu finančných a ľudských zdrojov, ako aj vhodných pracovných podmienok a primeranej inžiniersko-technickej podpory, aby bolo možné plniť povinnosti jemu uložené atómovým zákonom. Čo do kvality ľudských zdrojov je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť kvalifikovaný a odborne spôsobilý personál s predpokladom zapojenia všetkých osôb plniacich úlohy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení do trvalého procesu vzdelávania. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 31 §
Analogicky k novelizačnému bodu 30, toto ustanovenie požaduje od držiteľa povolenia zabezpečenie dostatočných ľudských zdrojov s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon činností s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení aj u dodávateľov a subdodávateľov držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto legislatívne vyjadrenie je dôsledkom zdôrazňovanej zodpovednosti držiteľa povolenia za činnosť dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 32 §
Navrhované ustanovenie smeruje k priblíženiu systému riadenia k cieľu dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania. Jedným zo základných faktorov smerujúcich k tomuto cieľu je implementácia účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti držiteľom povolenia podľa atómového zákona. V tomto zmysle sa ako kľúčová javí požiadavka notifikačnej povinnosti vo vzťahu k Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ako aj kontinuálne plnenie a pravidelné vyhodnocovanie plnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť držiteľom povolenia. Referenčnou úrovňou pre dosahovanie cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej kontinuálneho zvyšovania je „najvyššia rozumne uskutočniteľná úroveň“. Pojem „rozumne uskutočniteľné“ (reasonably practicable) je analogický k princípu ALARA (as low as reasonably achievable) uplatňovanému v radiačnej ochrane, avšak je širší v tom zmysle, že sa vzťahuje na všetky aspekty jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. V mnohých prípadoch implementácia moderných štandardov a postupov v oblasti jadrovej bezpečnosti stačí na preukázanie splnenia toho, čo je považované za „rozumne uskutočniteľné“. Pre existujúce reaktory, kde moderné štandardy alebo postupy spojené s novými reaktormi nie …

čl. I bod 33 §
Navrhované ustanovenie zvyšuje požiadavky na preukazovanie úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení takým spôsobom, aby jeho súčasťou bolo aj overenie praktického zavedenia opatrení na prevenciu havárií a zmiernenie ich následkov, ako aj overenie uplatňovania princípov ochrany do hĺbky vymedzených v § 23a ods. 6, 10 a 11. Opakovane sa zavádza lehota pre výkon pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, a to v intervale najmenej raz za desať rokov tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle požiadaviek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Toto ustanovenie tiež bližšie definuje cieľ posúdenia jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia podľa novelizačného bodu 32 tým, že ukladá povinnosť zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia s prihliadnutím na zákonom vymedzené skutočnosti a okolnosti. Za referenčný cieľ hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je určený súbor opatrení a konštrukčných riešení, ktoré majú predchádzať haváriám, zmierňovať ich následky a zabraňovať skorým a veľkým únikom rádioaktívnych látok. Termín „projektová báza/základňa“, síce doteraz nebol …

čl. I bod 34 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 35 §
Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia za účelom zaistenia efektívnej odozvy na nehody a havárie. Konečným cieľom prijatých postupov a opatrení je zamedziť nepriaznivým následkom takýchto udalostí alebo ich zmierniť v prípade, že nastanú. Súčasťou takto stanovených postupov a opatrení majú byť aj návody pre riadenie ťažkých havárií a havarijné postupy súvisiace s vyžiadaním vonkajšej pomoci a zabezpečením jej prijatia. Vonkajšou pomocou sa rozumejú technické, materiálne a personálne prostriedky a zdroje v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činností, ktoré už držiteľ povolenia podľa atómového zákona nedokáže zvládnuť vlastnými silami (napr. sily a prostriedky Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiaru, technické prostriedky Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri preprave zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona, ak sú komunikácie zničené, vyžiadanie a prijatie pomoci zo zahraničia). Zákon ďalej uvádza ďalšie požiadavky na havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia. Toto ustanovenie preberá požiadavky vymedzené v čl. 6 písm. e) …

čl. I bod 36 §
Toto ustanovenie precizuje povinnosť držiteľa vo vzťahu k dokumentácii a vyhodnocovaniu bezpečnostne významných prevádzkových skúseností s vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Ide o transpozíciu čl. 8b ods. 2 písm. b) v súvislosti s čl. 6 psím. c) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 37 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 38 §
Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. u) ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť dbať o náležité dodržiavanie požiadaviek kultúry bezpečnosti aj u svojich dodávateľov a subdodávateľov. Ide o praktické naplnenie zásady, podľa ktorej nesie primárnu zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia držiteľ povolenia podľa atómového zákona, pričom tejto zodpovednosti sa zodpovedný subjekt nemôže zbaviť. Toto ustanovenie transponuje čl. 8b ods. 2 písm. a) v súvislosti s čl. 6 písm. a) a f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. V § 23 ods. 2 písm. v) je držiteľovi povolenia podľa atómového zákona uložená povinnosť zabezpečiť vlastnými zamestnancami technickú špecifikáciu zadania, hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov a služieb, ako aj prác dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Týmto opatrením sa realizuje výhradná zodpovednosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia s cieľom dosahovania jej vysokej úrovne so súčasným zohľadnením požiadavky na tzv. inteligentného zákazníka adresovanej držiteľovi povolenia. Toto ustanovenie preberá čl. 6 písm. a), d) …

čl. I bod 39 §
Ustanovenie § 23a ods. 1 až 7 zavádza v atómovom zákone legislatívne definície pojmov abnormálna prevádzka, projektová báza, projektová havária, ťažká havária, závažné podmienky, bezpečnostné limity a ochrana do hĺbky. Z terminologického hľadiska sú tieto pojmy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení mimoriadne významné a uplatňujú sa v aplikačnej praxi počas celého životného cyklu jadrového zariadenia. Väčšina uvedených pojmov je v praxi a v komunikácii s držiteľmi povolenia podľa atómového zákona dlhodobo zaužívaná. V súčasnosti sú tieto pojmy definované iba na úrovni podzákonných predpisov (vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov používa pojmy abnormálna prevádzka, projektová havária, ťažká havária, ochrana do hĺbky), resp. v bezpečnostných návodoch Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (BNS I.1.2/2014 Rozsah a obsah bezpečnostnej správy, BNS I.7.4/2016 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti). Pojem „závažné podmienky“ zavádza až smernica 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, pričom v sebe zahŕňa dva typy havárií: havárie v podmienkach rozšíreného projektu …

čl. I bod 40 §
Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Na základe § 26 ods. 8 platného atómového zákona je Policajný zbor povinný vyhovieť v rámci súčinnosti žiadosti o fyzickú ochranu jadrového zariadenia, ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, a uzavrieť s ním na tento účel zmluvu. Dotknutá zmluva však môže obsahovať ustanovenia, ktoré sú utajovanými skutočnosťami; pokiaľ preto držiteľ povolenia podľa atómového zákona nie je aj držiteľom potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, nebude v zmysle navrhovanej právnej úpravy oprávnený oboznamovať sa s obsahom tejto zmluvy.

čl. I bod 41 §
V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 7 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia nehody. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako nehody sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) neboli zanedbateľné (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

čl. I bod 42 §
V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 6 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia havárie. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. c) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako havárie sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) dosahovali vyšší stupeň závažnosti (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

čl. I bod 43 §
Ustanovenie spresňuje ohlasovaciu povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona pri ohlasovaní prevádzkovej udalosti alebo udalosti pri preprave. Ohlasovacia povinnosť držiteľa povolenia voči viacerým ústredným orgánom štátnej správy súvisí s plnením ich úloh pri odozve na vybrané udalosti a s potrebou včasného prístupu k informáciám nevyhnutným pre prijímanie rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike sú kompetencie zabezpečujúce ochranu obyvateľstva rozdelené medzi viaceré štátne orgány, je nevyhnutné poskytnúť okamžité informácie o vzniku nehody alebo havárie všetkým vecne príslušným orgánom. Z legislatívno-technického hľadiska sa zlučujú ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5 atómového zákona. Toto ustanovenie preberá povinnosti vyplývajúce z čl. 8d 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 69 smernice 2013/59/Euratom.

čl. I bod 44 §
V súlade s cieľom zvýšiť transparentnosť pri poskytovaní nevyhnutných informácií v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení sa v ustanovení § 27 ods. 4 písm. f) upravuje informačná povinnosť držiteľa povolenia v súvislosti s nehodami alebo haváriami ako prevádzkovými udalosťami na jadrovom zariadení. V tomto zmysle sa zavádza povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona okamžite poskytnúť informácie osobám nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia o prevádzkovej udalosti a o opatreniach a činnostiach, ktoré sa majú vykonať v prípade ich vzniku na predchádzanie alebo zmierňovanie škôd na živote, zdraví, majetku a životnom prostredí. Držiteľ povolenia v medziach svojej zodpovednosti poskytuje tieto informácie v rámci svojej komunikačnej politiky. Toto ustanovenie preberá čiastočne čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 71 smernice 2013/59/Euratom

čl. I bod 45 §
Vzhľadom na precizovanie textu zákona došlo k spojeniu ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5. Z tohto dôvodu sa odsek 5 vypúšťa.

čl. I bod 46 §
V záujme jednoznačného vymedzenia činností spadajúcich do havarijného plánovania a havarijnej pripravenosti podľa § 28 atómového zákona sa k existujúcej definícii havarijnej pripravenosti obsiahnutej v § 2 atómového zákon dopĺňa legislatívna definícia havarijnej odozvy. Vymedzuje sa tým kontext, v rámci ktorého pôsobí držiteľ povolenia podľa atómového zákona a relevantné orgány verejnej správy pri riešení vybraných prevádzkových udalostí na jadrových zariadeniach a udalostí pri preprave. Takisto sa definíciou predpokladajú činnosti preventívneho charakteru, ako aj možný reálny zásah v prípade vzniku nehody alebo havárie. Táto definícia vytvára vhodné predpolie pre praktické uplatňovanie ďalších ustanovení týkajúcich sa havarijnej odozvy, ktoré sú do právneho poriadku Slovenskej republiky zavádzané v dôsledku transpozície ustanovení čl. 8d smernice 2014/87/Euratom a čl. 2 ods. 2 písm. e) a čl. 98 smernice 2013/59/Euratom.

čl. I bod 47 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 48 §
Pri riešení problematiky predchádzania nehodám alebo haváriám podľa atómového zákona a zmierňovania ich následkov má držiteľ povolenia vytvoriť takú organizačnú štruktúru, aby boli jednoznačne vymedzené zodpovednosti a zabezpečená koordinácia medzi organizačnými jednotkami zabezpečujúcimi havarijnú odozvu počas celej doby trvania nehody alebo havárie. V nadväznosti na haváriu v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali záťažové testy kľúčovú úlohu mechanizmov posilnenej spolupráce a koordinácie medzi všetkými zúčastnenými stranami, ktoré sa podieľajú na havarijnej odozve. Toto ustanovenie transponuje požiadavku obsiahnutú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

čl. I bod 49 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 50 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 51 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 52 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 53 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 54 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 55 a 56 §
Navrhované ustanovenia transponujú požiadavky obsiahnuté v čl. 70 a 71 smernice 2013/59/Euratom a v jej Prílohe XII. Ich cieľom je prispieť k posilňovaniu transparentnosti a informačnej povinnosti štátnych orgánov a držiteľov povolenia podľa atómového zákona voči verejnosti, osobitne vo vzťahu k jej časti potenciálne alebo skutočne zasiahnutej v dôsledku nehody alebo havárie podľa atómového zákona. V prípade informácií určených príslušníkom verejnosti, ktorí by mohli byť postihnutí následkom nehody alebo havárie vymedzenej v atómovom zákone, predpokladá návrh zákona ich oznamovanie bez nutnosti vyžiadania zo strany verejnosti a ich priebežnú aktualizáciu a šírenie v pravidelných intervaloch a vždy, keď dôjde k ich významnej zmene. Vo vzťahu k informáciám určeným verejnosti skutočne postihnutej nehodou alebo haváriou podľa atómového zákona sa zdôrazňuje časový faktor, t. j. bezodkladnosť informovania o skutočnostiach týkajúcich sa takejto udalosti, o krokoch, ktoré je potrebné podniknúť a o prípadných relevantných opatreniach na ochranu zdravia.

čl. I bod 57 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 58 §
Ustanovenie čiastočne preberá čl. 76 a 99 smernice 2013/59/Euratom a čl. 8 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky plní úlohu styčného miesta pre plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovoru o poskytovaní pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a rozhodnutia Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 371, 30. 12. 1987). Túto úlohu plní úrad prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, poverením konkrétneho zamestnanca alebo vytvorením špecializovanej štruktúry počas havarijnej situácie. Navrhované ustanovenie spresňuje existujúce zákonné požiadavky na tok informácií o jadrovej alebo radiačnej udalosti tým, že precizuje úlohy styčného miesta, ktoré sú v súčasnosti upravené v § 4 ods. 1 písm. f) a g) atómového zákona. Návrh ukladá vybraným orgánom štátnej správy, ktoré prichádzajú alebo by mohli prísť do kontaktu s informáciami, pri ktorých sa vyžaduje zdieľanie s inými štátmi a …

čl. I bod 59 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 60 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 61 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 62 §
Navrhované znenie ponecháva možnosť predkladania žiadosti podľa atómového zákona v listinnej podobe, avšak zároveň upravuje aj možnosť predkladania žiadosti ako elektronického dokumentu cez elektronickú schránku Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS). Na základe doterajších skúseností s predkladaním dokumentácie k žiadostiam je zachovaný princíp výlučného predkladania dokumentácie elektronicky na pamäťovom médiu a v listinnej podobe aj v prípade predloženia žiadosti ako elektronického dokumentu. Vzhľadom na znenie § 2 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov sú žiadosti na začatie konania, ktorých podkladom je dokumentácia obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, vrátane dokumentácie predkladané úradu v listinnej podobe a elektronicky na pamäťovom médiu.

čl. I bod 63
Ustanovenie dopĺňa smernicu 2013/59/Euratom a smernicu 2014/87/Euratom do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie tvoriacich Prílohu č. 4 k atómovému zákonu.

čl. LXX

čl. LXX bod 1, 5 a 6 §
Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

čl. LXX bod 2 a 4 §
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

čl. LXX bod 3 §
Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Do vymedzenia základných pojmov atómového zákona sa dopĺňa výraz „dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva“ ako nová definícia, ktorá je potrebná za účelom zavedenia rozdielu medzi činnosťami skladovania vyhoretého jadrového paliva realizovanými pôvodcom tohto vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z reaktora a medzi činnosťami skladovania vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11, ktorá ho prevzala od pôvodcu. Uvedená definícia okrem stanovenia technických rozdielov medzi skladovaním a dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva, predstavuje tiež dôležitý prvok v rámci systému priradenia príslušných zodpovedností. Písmeno označujúce nový pojem je do pôvodného paragrafu zaradené podľa abecedného poradia a preto sú zostávajúce definície posunuté.

čl. II bod 3 a 4 §
Kompetencie právnickej osoby poverenej ministerstvom výkonom určitých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sú spresnené a doplnené o činnosti dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva, vyraďovania a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania. Tieto činnosti z časového hľadiska reprezentujú dlhodobé záväzky Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení Smernice 2011/70/Euratom a preto sa navrhuje ich realizáciu zabezpečovať prostredníctvom uvedenej právnickej osoby. Ustanovenie tejto časti novely atómového zákona zároveň zakazuje, aby explicitne spomenuté činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vykonávali iné osoby a je previazané s príslušnými sankčnými časťami § 34 atómového zákona, ktorý v odseku 1 určuje pokuty za jeho porušenie.

čl. II bod 5 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 6 a 7 §
Novelizačné body 6 a 7 upravujú kompetencie úradu vo väzbe na zmeny vyplývajúce z návrhu nového zákona o jadrovom fonde. Sú tiež dôsledkom zavedenia nového mechanizmu spoločného posudzovania rovnakej dokumentácie držiteľa povolenia zo strany úradu ako i zo strany jadrového fondu. Úrad upúšťa od posudzovania finančného plánu zabezpečenia návrhu vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadom a návrhu vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadom. Táto kompetencia zostáva výhradne v pôsobnosti jadrového fondu. Predmetom posudzovania úradu budú technické aspekty žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov z jadrového fondu ako i koncepčných plánov vyraďovania a plánov etapy vyraďovania, pričom ekonomickú časť týchto dokumentov posudzuje jadrový fond, stanovisko ktorého bude pre úrad záväzné v rámci príslušného licenčného konania. Pri uplatňovaní novej povinnosti spočívajúcej v monitorovaní plnenia vnútroštátneho programu na vykonávanie vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom bude úrad participovať v posudzovaní správy pripravenej jadrovým fondom za týmto cieľom a bude k nej vydávať …

čl. II bod 8 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 9 §
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou označenia príslušných ustanovení.

čl. II bod 10 a 11 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 12 §
Na základe skúseností z aplikačnej praxe prichádza k úprave ustanovení zavedených novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z., ktorých cieľom bolo zabrániť neodôvodnenému hromadeniu vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov u ich pôvodcu. Zároveň sa spresňuje povinnosť ich odovzdania vo väzbe na špecifické druhy rádioaktívnych odpadov vyžadujúcich osobitný prístup. Konkrétne ide o triedu prechodných rádioaktívnych odpadov, ktorých aktivita vzhľadom na krátku dobu polpremeny počas krátkodobého skladovania poklesne na hodnoty umožňujúce ich uvoľnenie do životného prostredia a nie je preto nevyhnutné postupovať ich na ďalšie nakladanie. Druhou výnimkou sú rádioaktívne odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom k obsahu rádioaktívnych nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.

čl. II bod 13 a 14 §
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou označenia príslušných ustanovení.

čl. II bod 15 a 16 §
Požiadavky piatej časti atómového zákona, týkajúce sa nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, sú návrhom tejto novely spresnené spôsobom, ktorý jednoznačne vymedzuje rozdelenie zodpovedností medzi držiteľom povolenia, ktorý ich vyprodukoval a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 atómového zákona, ktorej sú postúpené na ďalšie nakladanie. Takáto úprava je zároveň v súlade so znením smernice 2011/70/Euratom, nakoľko dlhodobé záväzky v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom preberá prostredníctvom tejto právnickej osoby Slovenská republika.

čl. II bod 17 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu jadrového fondu.

čl. II bod 18 §
Doterajšie ustanovenia atómového zákona mali za cieľ prostredníctvom technických a organizačných opatrení zabezpečiť, aby sa pri produkcii rádioaktívnych odpadov a počas nasledujúceho procesu s nakladania s nimi minimalizovalo ich množstvo a aktivita. Novela vnáša do tohto systému nové aspekty založené na povinnosti optimalizácie celého procesu, teda požaduje výkon jednotlivých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi oprieť o potrebu čo najlepšieho využitia kapacít úložiska a riadiť postupy spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov snahou o dosiahnutie najmenšieho množstva výsledného produktu s aktivitou, ktorá korešponduje s dostatočným naplnením limitov a podmienok príslušných zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

čl. II bod 19 §
Úprava tohto novelizačného bodu zabezpečuje, aby sa primeraná platnosť požiadaviek na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi preniesla aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom vymedzenie hranice zodpovednosti pôvodcu, doteraz dané prevzatím vyhoretého jadrového paliva na úložisko, sa mení na moment, kedy je vyhoreté jadrové palivo odovzdané právnickej osobe podľa § 3 ods. 11 atómového zákona. Takýmto spôsobom sa rozdelenie zodpovedností za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom dostáva do súladu s obdobným rozdelením zodpovedností pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

čl. II bod 20 §
Do existujúcej štruktúry § 21 atómového zákona sa dopĺňa podmienka, že všetky činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom realizované na jadrových zariadeniach, musia byť v zhode s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom. Týmto opatrením sa dosiahne to, že nepríde k nesystémovým odchýlkam medzi činnosťami nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, ktoré budú vykonávať jednotliví držitelia povolenia a strategickým smerovaním týchto činností definovaných jadrovým fondom. Zároveň sa zabezpečí, že činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom budú transparentné, v čase predikovateľné a naviazané na mechanizmy, ktoré umožnia vhodne nastaviť ich financovanie, v prípade, že sa jedná o činnosti platené z jadrového fondu.

čl. II bod 21 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 22 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu jadrového fondu.

čl. II bod 23 §
Návrhom novely atómového zákona v tomto bode sa rozširuje rozsah ustanovení, za porušenie ktorých úrad uloží pokutu, o ustanovenia § 20 upravujúce postup pri odovzdávaní a prevzatí jadrového zariadenia na účely jeho vyraďovania medzi držiteľom povolenia na prevádzku a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11. Pokuta sa vzťahuje na porušenie podmienok odovzdania a prevzatia, vrátane časových náležitostí, na porušenie uzatvorenej zmluvy, súvisiacich zodpovedností a povinností určených zákonom ako i na neposkytnutie súčinnosti v tomto procese. Výška pokuty sa nemení.

čl. II bod 24 §
Dopĺňa sa právna úprava určenia správcu pohľadávky štátu z rozhodnutí o uložení pokút.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhovaná úprava precizuje zákonnú úpravu, ktorá už podľa súčasného právneho stavu v § 19 predpokladá vydanie súhlasu na etapu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a skúšobnú prevádzku a dopĺňa tieto súhlasy v záujme konzistentnosti právnej normy aj do § 5, ktorý obsahuje zoznam súhlasov a povolení vydávaných Úradom jadrového dozoru SR, potrebných za účelom využívania jadrovej energie.

čl. I bod 2 §
Zmenou príslušného ustanovenia dochádza k precizovaniu úpravy nesprístupnenia citlivej informácie účastníkom konaní podľa atómového zákona. Podľa aktuálneho znenia § 8 ods. 3 sa citlivá informácia nesprístupní účastníkom konania, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Príslušná poznámka pod čiarou pritom odkazuje na zákon § 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.j. upravuje situáciu, ak došlo k vzniku účastníctva v konaní vedeného podľa atómového zákona z titulu účasti daných osôb v konaní podľa uvedenej právnej úpravy týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie. S prihliadnutím na cieľ a účel nesprístupňovania citlivých informácií navrhovaná úprava zosúlaďuje tento režim pre všetkých účastníkov v konaniach podľa atómového zákona (s výnimkou žiadateľa samotného). Predkladaná novela navrhuje vyňať z okruhu osôb, ktorým sa citlivá informácia zneprístupní žiadateľa o povolenie alebo súhlas, keďže v danom prípade ide o iniciátora správneho konania, ktorý disponuje správnym konaním a rozhoduje sa o jeho právach, právom chránených záujmoch resp. povinnostiach.

čl. I bod 3 §
Navrhovaná úprava dopĺňa a precizuje spôsob komunikácie Úradu jadrového dozoru SR voči tzv. dotknutej verejnosti, ktorej účasť v konaniach pred Úradom jadrového dozoru SR vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z.z.) a Aarhuského dohovoru. Za týmto účelom sa primerane dopĺňa aj poznámka pod čiarou č. 11b. Vzhľadom na to, že môže ísť o veľký počet osôb, atómový zákon už v súčasnosti upravuje doručovanie rozhodnutí dotknutej verejnosti prostredníctvom verejnej vyhlášky. S cieľom zabezpečiť efektívne informovanie dotknutej verejnosti sa navrhuje, aby sa v týchto prípadoch doručovali v priebehu konania prostredníctvom verejnej vyhlášky aj výzvy, upovedomenia, predvolania alebo iné písomnosti. Takýto postup je zároveň v súde s princípom transparentnosti verejnej správy, ktorý podporuje Aarhuský dohovor práve s cieľom posilnenia zapojenia verejnosti do rozhodovacích procesov, ako i Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. CM/Rec(2007)7 o dobrej verejnej správe. Takáto úprava zároveň prispeje k zefektívneniu konania (nie je potrebné preukazovať doručenie každému členovi dotknutej verejnosti jednotlivo) a súčasne i k …

čl. I bod 4 §
Navrhovaná úprava dopĺňa znenie atómového zákona o osobitnú úpravu týkajúcu sa nakladania Úradu jadrového dozoru SR s informáciami, ktoré spadajú do jednej z nasledovných kategórií: citlivá informácia, utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo, poštové tajomstvo alebo iná zákonom ustanovená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. V súlade s povinnosťou chrániť takéto informácie a povinnosťou mlčanlivosti je podľa navrhovaného znenia odseku 11 Úrad jadrového dozoru SR povinný urobiť všetky potrebné opatrenia, aby k nedošlo k sprístupneniu chránených informácií pri nahliadaní do spisu, resp. pri doručovaní písomností. Ide o precizovanie úpravy postupu Úradu jadrového dozoru SR v konaniach podľa atómového zákona, keďže povinnosť ochrany takýchto informácii podľa súčasnej úpravy vyplýva aj z osobitných predpisov, napr. zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení …

čl. I bod 5 §
Navrhovaná úprava reflektuje špecifické postavenie vydávania súhlasu na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky. Uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky je podmienené získaním povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, avšak samotný proces uvádzania je členený na etapy, pričom pokračovanie v ďalšej etape je podmienené súhlasom Úradu jadrového dozoru SR na základe vyhodnotenia predchádzajúcej etapy. Nejde teda o typické správne konanie, ale o regulovanú technickú činnosť, na ktorú už bolo povolenie udelené. Túto skutočnosť je preto potrebné zohľadniť aj vzhľadom k procesnej úprave daného postupu a vylúčiť pôsobnosť všeobecného správneho predpisu.

čl. I bod 6 §
Zmena príslušného ustanovenia reflektuje zavedenie osobitnej právnej úpravy v bodoch 3 (doručovanie). Vzhľadom na to, že atómový zákon ako lex specialis má v súvislosti s inštitútom doručovania a rozkladu úpravu odlišnú od úpravy Správneho poriadku ako lex generalis, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť a v tomto rozsahu vylúčiť pôsobnosť Správneho poriadku. Z dôvodu zvýšenia efektivity a hospodárnosti konaní sa spája režim týkajúci sa upovedomenia účastníkov konania o podanom rozklade s výzvou na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň sa v súvislosti s konkrétnymi konaniami podľa atómového zákona navrhuje vylúčenie aplikácie inštitútu obnovy konania a inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania ako mimoriadnych opravných prostriedkov. Keďže v daných prípadoch nejde o rozhodnutia, ktoré by mali statusový charakter ale naopak o rozhodnutia, ktorých predmetom je povolenie určitých procesov, ktoré majú spravidla dočasný charakter a ich realizáciou ich je možné považovať za konzumované, aj s ohľadom na princíp právnej istoty je vhodné vylúčiť využitie uvedených …

čl. I bod 7 §
Navrhované ustanovenie precizuje existujúci právny stav, kedy Úrad jadrového dozoru SR ako osobitný stavebný úrad vydáva pre jadrové zariadenia povolenia a súhlasy podľa Stavebného zákona, pričom však vydávanie takýchto povolení bolo čiastočne upravené i v atómovom zákone. Navrhovaným znením dôjde k explicitnému vyjadreniu, že atómový zákon je vo vzťahu ku konaniam o vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, kolaudačného rozhodnutia a ich zmien lex specialis voči Stavebnému zákonu.

čl. I bod 8 §
Ide o prechodné ustanovenie upravujúce aplikáciu zmien prijatých navrhovanou novelou na už začaté konania podľa atómového zákona.

čl. XXI (Zákon č. 541/2004 Z. z.)

čl. XXI bod 1 (§ 6) §
V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. sa definuje účel spracúvania osobných údajov. Na základe aplikačnej praxe a zákona proti byrokracii sa navrhuje preverenie údajov vrátane osobných údajov získaných podľa atómového zákona alebo na jeho základe s údajmi vedenými v referenčných registroch a v informačných systémoch verejnej správy.

čl. XXI bod 2 (§ 24 ods. 18 až 22) §
V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) týkajúcimi sa osobných údajov ako aj na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zadefinovať rozsah osobných údajov ako aj ich preverenie s doručenou prihláškou v informačných systémoch verejnej správy na základe zákona proti byrokracii. Predloženie občianskeho preukazu, resp. preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu v prípade občana členského štátu je potrebné iba z dôvodu stotožnenia uchádzača na skúške, či sa dostavil uchádzač uvedený na prihláške. V prípade odseku 19 písmena h) a odseku 21 písmena h) sa vzdelávacou inštitúciou rozumie vzdelávacia inštitúcia v Slovenskej republike aj v zahraničí.

čl. XXI bod 3 (§ 24 ods. 23) §
Precizovanie textu vo vzťahu k zmenám v § 24 ods. 18.

čl. XXI bod 4 (§ 35 ods. 1) §
Navrhuje sa doplnenie osobitnej úpravy vo vzťahu k zverejňovaniu dokumentov a rozhodnutí úradu podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, príp. aj stavebného zákona.

čl. XXI bod 5 (§ 35 ods.4) §
Navrhuje sa doplnenie rozsahu osobných údajov, ktoré je možné zverejniť na účely informovania podľa atómového zákona a osobitných predpisov, napr. zákona o správnom konaní, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon.

čl. IV
Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novou právnou úpravou.

čl. XVII
(Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon))

čl. XVII bod 1 §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenami spojeným s predkladanou právnou úpravou.

čl. XVII bod 2 §
Uvedené ustanovenie súvisí s požiadavkou „prelicencovania“ nástupníckej spoločnosti, resp. pôvodného držiteľa povolenia v prípade zmeny právnej formy tak, aby boli zachované všetky podmienky na vydanie súhlasu a povolenia podľa atómového zákona. Je nevyhnutné, aby boli zachované podmienky mierového využívania jadrovej energie, zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom a ďalšie aspekty zaručenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti aj po premene, cezhraničnej premene, zmene a cezhraničnej zmene právnej formy.

čl. VIII
S cieľom vytvoriť podmienky na efektívnu ochranu stavieb pre bezpečnosť štátu v správe Národného bezpečnostného úradu pred činnosťou bezpilotného lietadla, ktorá predstavuje bezpečnostné riziko, sa ustanovuje zákaz činnosti bezpilotného lietadla v objektoch v správe Národného bezpečnostného úradu a priestore nad nimi. Uvedený zákaz sa nebude vzťahovať na činnosti vykonávané so súhlasom riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a na činnosti uskutočňované lietadlami v policajných službách, lietadlami vo vojenských službách a lietadlami v colných službách a na lietadlá, ktoré vykonávajú lety v štátnom záujme.