Zákon č. 308/2018 Z. z. Zákon o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá z týchto hlavných dôvodov:
Rozsiahla legislatívna úprava vyplývajúca z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšením jadrovej bezpečnosti a s aplikačnou praxou;
Podrobnejšie rozpracovaná transpozícia smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2. 8. 2011) (ďalej len „smernica 2011/70/Euratom“);
Zavedenie nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie (ďalej len záverečnej časti),zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do návrhu zákona.
Návrhom nového zákona dochádza k zavedeniu zásadných zmien v oblasti rozdelenia zodpovedností za niektoré činnosti v záverečnej časti v Slovenskej republike uvedených v súvisiacej legislatíve a z dôvodu potreby zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Ide najmä o zákon č. 143/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní atómovej energie (atómový zákon). Uvedenou novelou došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou . Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžaduje si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.
Predkladaný návrh zákona mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi až do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov. Takýto prístup je v súlade s ustanoveniami článku 4 smernice 2011/70/Euratom.
Prvýkrát sa v zákone explicitne vymenúvajú hlavné zásady a princípy financovania záverečnej časti, hoci väčšina princípov je zohľadnená už v súčasnej právnej úprave. Tieto zásady a princípy sú explicitne vymenované za tým účelom, aby pôsobili prierezovo v ostatných ustanoveniach návrhu zákona, a aby sa nimi museli riadiť všetky činnosti záverečnej časti a osoby, ktoré sú v zákone uvádzané.
V súlade s Európskym štandardom a vzhľadom na odporučenie Európskej komisie z 24.októbra2006, ako aj vzhľadom k tomu, že za dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie RAO a VJP bude podľa návrhu tohto zákona zodpovedať štátom kontrolovaná organizácia poverená ministerstvom, zavádza sa obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu (ďalej len „jadrový fond“), s tým, že jadrový fond je zodpovedný za stanovenie výšky finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti. Týmto inštitútom sa v súlade s odporúčaním Európskej komisie zabezpečí, aby boli primerané prostriedky k dispozícii vtedy, keď to bude potrebné, v dôsledku čoho sa zvýši aj miera jadrovej bezpečnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Tiež sa dopĺňajú niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra. Nad rámec súčasnej právnej úpravy sa definujú kvalifikačné požiadavky a minimálna prax pre hlavného kontrolóra. V záujme vylúčenia konfliktu záujmov sa vylučuje, aby člen rady správcov bol zároveň členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia alebo súhlasu vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Týmto inštitútom sa návrh zákona viac približuje štandardom medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu týkajúcich sa pôsobenia pracovníkov jadrového fondu v činnostiach, ktoré sú mimo záujmov potrebných na výkon povinností jadrového fondu.
Návrh zákona v súlade s atómovým zákonom rozširuje povinnosť odvádzať finančné prostriedky do jadrového fondu aj na iné prevádzkované jadrové zariadenia ako jadrové elektrárne vyrábajúce elektrinu, ktoré sa budú vyraďovať z prevádzky po ich odstavení, pričom vzniknutý rádioaktívny odpad sa bude následne ukladať v príslušnom úložisku. Tým sa zjednocuje prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení a zvyšuje miera finančného zabezpečenia záverečnej časti.
Súčasná legislatíva neupravuje pravidlá, podľa ktorých sa majú vypočítať povinné príspevky a povinné platby, pričom ich výšku stanovuje priamo Národná rada Slovenskej republiky zmenou zákona. Štandardnou medzinárodnou praxou však je, aby sa takáto výška stanovovala na základe vopred známych, verejne dostupných, objektívne stanovených a právne záväzných kritérií.
Jednou z ťažiskových zmien predkladaného návrhu zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, premietnutá do nariadenia vlády. Vzhľadom k tomu, že výrobca elektriny nebude zodpovedať za dlhodobé skladovanie a vyraďovanie (táto zodpovednosť sa prenáša na štát), výrobca elektriny už nebude oprávnený žiadať jadrový fond o poskytnutie týchto prostriedkov na uvedené účely. O poskytnutie týchto prostriedkov bude oprávnený požiadať štát, t. j. právnická osoba poverená ministerstvom.
.
V záujme zvýšenia transparentnosti ako aj expertízy pri určovaní týchto výšok, vzniká preto akútna potreba, zaviesť nezávislé pravidlá, podľa ktorých sa bude určovať výška týchto povinných príspevkov a povinných platieb. Navrhuje sa, aby výšku povinných príspevkov a povinných platieb navrhovala rada správcov v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových zariadení podľa osobitných pravidiel. V zmysle týchto pravidiel sa bude ich výška určovať podľa medzinárodne aplikovateľných pravidiel, na základe údajov od prevádzkovateľov, ekonomických analýz a samozrejme v súlade s vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom. Konečný návrh výšky povinných príspevkov a povinných platieb predloží jadrový fond ministerstvu, ktoré ho po prerokovaní predloží vláde na schválenie. Samotné výšky jednotlivých príspevkov a platieb určí vláda nariadením. Zároveň sa navrhuje, že výška povinných príspevkov nebude naviazaná na aktuálnu trhovú cenu elektriny a bude obsahovať iba fixnú časť, vypočítanú na základe očakávaných budúcich nákladov a obdobia prevádzky daného jadrového zariadenia. Upresňuje sa, že povinnosť hradiť povinné príspevky a povinné platby do jadrového fondu zanikne dňom odstavenia príslušného zariadenia na účely jeho vyraďovania.
V súlade so Smernicou Rady Európskych č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, ako aj v súlade so zákonom číslo 87/2018 Z.z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa povinnosť zložiť zábezpeku vzťahuje iba na vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu s vysokoaktívnym rádioaktívnym žiaričom.
Na strane výdavkov sa podrobnejšie špecifikuje štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ktoré môžu byť hradené z prostriedkov jadrového fondu. Štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ako aj štruktúra a rozsah spracovania a schvaľovania kalkulácie finančných prostriedkov požadovaných z jadrového fondu budú ustanovené vyhláškou ministerstva. Zároveň sa úplne vypúšťa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu, pričom zodpovednosť za tieto náklady bude niesť priamo držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia.
Formalizuje sa súčinnosť jadrového fondu s úradom pri posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.
Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernice2011/70/Euratom. Smernicou 2011/70/Euratom sa stanovujú požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi tak, aby sa zamedzilo zaťažovaniu budúcich generácií a aby sa zabezpečilo bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, aby boli chránení zamestnanci a široká verejnosť pred nebezpečnými účinkami ionizujúceho žiarenia. Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje poskytovanie potrebných informácií verejnosti a jej účasť v procesoch súvisiacich s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie. Smernica 2011/70/Euratom zároveň ustanovuje špecifické požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi od vzniku až po uloženie.
Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsahu potrebných legislatívnych úprav, vyplývajúcich z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky ako aj z aplikačnej praxe.
Predkladané znenie návrhu zákona taktiež zohľadňuje zmeny v pôsobnosti zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudnutím účinnosti zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. aprílu 2018.
Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
Platná právna úprava v Slovenskej republike je obsiahnutá v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Týmto zákonom bol zriadený jadrový fond, ktorý nahradil Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Jadrový fond sa zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na úhradu oprávnených nákladov na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie, na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy a na záverečnú časť nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi.
Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so záverečnou časťou pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona, a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
Strategické riadenie jadrového fondu vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda. Za plnenie rozhodnutí rady správcov zodpovedá riaditeľ jadrového fondu.
Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.
Vzhľadom na účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov, ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda.
Dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu je dozorná rada. Jej pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená.
Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a na ostatné činnosti záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOM-e je premietnutá do právneho poriadku Slovenskej republiky aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Hlavným zdrojom príjmu jadrového fondu sú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu. Výška príspevku sa stanovuje na základe sadzieb, uvedených priamo v zákone a skladá sa z fixnej a variabilnej zložky. Fixná zložka príspevku je odvodená od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a variabilná zložka ako percentuálny podiel z výnosov z predanej elektriny. Takýto princíp zabezpečoval dostatočné príjmy jadrového fondu v období, kedy trhová cena elektrickej energie dlhodobo rástla. Pokles cien elektrickej energie môže spôsobiť nedostatočné napĺňanie príjmov jadrového fondu s ohľadom na budúce záväzky na strane výdavkov.
Súčasná právna úprava rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov, v jadrovom fonde, ktorý predstavuje výpadok zdrojov, ktoré mali byť naakumulované počas prevádzkovania jadrových elektrární pred 1. januárom1995, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 254/1994 Z. z. Jedným zo zdrojov jadrového fondu je odvod, ktorý vyberá prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučných sústav. Tento zdroj je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie vytváraných počas prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, a to vo výške dlhu vytvoreného ku dňu účinnosti zákona, pričom platia ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. zo 6. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre jadrový fond. Odvod je súčasťou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny.
Zdrojmi jadrového fondu sú aj úroky a pokuty ukladané úradom za porušenie atómového zákona.
V súlade s § 21 atómového zákona náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fond. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru Slovenskej republiky alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nie je známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát.
Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.).
Súčasná právna úprava nerieši finančné zabezpečenie likvidácie jadrových zariadení iných ako jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu, ktoré sú v Slovenskej republike prevádzkované. Ide najmä o spracovateľské linky určené na úpravu a spracovanie rádioaktívnych odpadov a o sklady určené na skladovanie vyhoretého jadrového paliva.
Prostriedky jadrového fondu sú vedené na osobitných podúčtoch pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky. Je zriadený osobitný účet na krytie nákladov na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.) do výšky 1% z ročných príjmov jadrového fondu, pričom na krytie nákladov súvisiacich so správou jadrového fondu je možné použiť aj finančné prostriedky naakumulované na podúčte.
Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu), nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou, na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky určené na prípravu a výstavbu úložísk zahŕňajú v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Ukladanie rádioaktívnych odpadov či vyhoretého paliva je z podstaty vždy lokálnym riešením celospoločenského problému – potreby. Súčasný zákon však explicitne neumožňuje poskytovať prostriedky pre stimuláciu lokalít – obcí, ktoré berú na seba akýkoľvek druh záťaže z implementácie a realizácie tejto celospoločenskej potreby a ktoré, v súlade s požiadavkou predmetnej smernice Európskej únie aj v súlade s praxou v iných štátoch, budú účastné na súvisiacich rozhodovacích procesoch. Skúsenosti iných štátov ukazujú, že v rámci potreby vývoja hlbinného ukladania RAO či vyhoretého paliva je vytvorenie legislatívneho rámca pre stimuláciu dotknutých obcí jedným z kľúčových.
Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti.
Zákon vymenováva podmienky pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu, okruh osôb, ktoré sú oprávnené prijímať prostriedky ako aj dokumentáciu, ktorú je žiadateľ povinný predložiť ako súčasť svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Jednou z podmienok poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade s vnútroštátnym programom.
Prostriedky z jadrového fondu sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán. Aplikačnou praxou sa identifikovala potreba definovania štruktúry a rozsahu oprávnených nákladov, ktoré by žiadatelia mali uvádzať vo svojich žiadostiach, aby bolo možné dôslednejšie posúdiť oprávnenosť a účelnosť požadovaných finančných prostriedkov. Takáto povinnosť v súčasnom zákone nie je explicitne zadefinovaná.
Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.
Jadrový fond každoročne zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.
Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.
Súčasný zákon o jadrovom fonde je vecne previazaný s atómovým zákonom, ktorého gestorom je úrad. Zatiaľ čo atómový zákon pokrýva najmä aspekty bezpečnosti a definuje hlavné zásady a zodpovednosti pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon o jadrovom fonde rieši pomerne úzky aspekt finančného zabezpečenia záverečnej časti. Preberá pojmy zadefinované atómovým zákonom, najmä jednotlivé etapy existencie jadrových zariadení a s tým súvisiace typy povolení na činnosti. V súčasnosti však chýba bližšie previazanie medzi dokumentáciou žiadateľov o vydanie povolení na niektoré činnosti podľa atómového zákona, ktorá sa obsahovo venuje práve záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie, s jadrovým fondom a ich pôsobnosťou.
Novelou atómového zákona zákonom č. 143/2013 Z. z. boli doplnené nové povinnosti prevádzkovateľov jadrových zariadení o povinnosť odovzdávať vyhoreté jadrové palivo za účelom skladovania a rádioaktívne odpady za účelom spracovania a následného ukladania v stanovených lehotách od ich produkcie, a to právnickej osobe určenej ministerstvom. Na druhej strane však neboli adekvátne upravené hranice zodpovedností medzi prevádzkovateľmi a touto právnickou osobou, resp. štátom za odovzdané VJP a RAO. V dôsledku uvedenej novely došlo k vzniku konfliktu medzi povinnosťou prevádzkovateľa odovzdať rádioaktívny odpad ešte pred odovzdaním na úložisko a povinnosťou prevádzkovateľa zodpovedať za takýto odpad až do jeho odovzdania na úložisko. Takýto stav je právne nejasný a môže vyvolať nejednoznačný výklad a aplikáciu legislatívy.
S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v zákone číslo 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Previazanosť so zákonom o jadrovom fonde je v súčasnosti najmä z pohľadu spravovania finančných zábezpek zložených na účet jadrového fondu žiadateľmi o vydanie povolení na činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnym vysokoaktívnym žiaričom, posudzovania žiadostí o poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu aj z pohľadu radiačnej bezpečnosti a účasti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na tvorbe a pripomienkovaní vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu. Zmenou a doplnením zákona o národnom jadrovom fonde zákonom č. 87/2018 Z. z. sa taktiež upustilo od vyberania finančnej zábezpeky za činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnymi žiaričmi pre kategóriu iných ako vysokoaktívnych rádioaktívnych žiaričov v súlade s legislatívou Európskej únie.
Jadrový fond v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s držiteľmi povolení vydanými podľa atómového zákona zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a priebežné plnenie úloh, vyplývajúcich zo Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Zákonom 143/2013 Z. z. boli do zákona o jadrovom fonde včlenené ustanovenia vyplývajúce z transpozície smernice 2011/70/Euratom.V súlade s textom smernice 2011/70/Euratom sa Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie pretransformovala na dva dokumenty, a to Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátna politika“) a Vnútroštátny program na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátny program“). Súčasný zákon definuje obsah oboch dokumentov. Rada správcov predkladá návrh vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu ministerstvu na prerokovanie. Ministerstvo predkladá vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vláde na schválenie.
Záväzky SR z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO
Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „dohovor“), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.
Podľa tohto dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie záverečnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie jadrových zariadení, na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.
Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi však zmluva o založení EUROATOM neupravuje.
Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 107 (predtým čl. 87) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odsek 1 článku 107 tejto Zmluvy ustanovuje:
„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom“. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:
1. podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov,
2. jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí
narušenie hospodárskej súťaže,
3. poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.
Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v Českej republike, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr z fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou pre osobitne zákonom ustanovený alebo štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so záverečnou časťou(a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie jadrovej elektrárne) nie je považované za štátnu pomoc.
Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade.
Ciele nového zákona
Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:
ponechať v platnosti hlavné črty existujúceho modelu finančného zabezpečenia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR a pôsobnosti jadrového fondu,
rozšíriť oblasť zodpovednosti štátu v záverečnej časti aj o činnosti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva,
rozšíriť povinnosť odvádzať povinné platby do jadrového fondu aj na ostatné jadrové zariadenia, ktoré sa budú v budúcnosti vyraďovať z prevádzky,
vytvoriť nový, efektívny, transparentný a spravodlivý spôsob stanovovania výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, ktorý je nezávislý od aktuálnej situácie na trhu s elektrickou energiou,
bližšie špecifikovať štruktúru a rozsah oprávnených nákladov hradených z prostriedkov jadrového fondu,
zosúladiť zodpovednosti subjektov pôsobiacich v záverečnej časti s povinnosťami definovanými atómovým zákonom vo vzťahu k nakladaniu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.
Účelom návrhu zákona je vylepšiť súčasný model prerozdelenia zodpovedností v záverečnej časti a jeho finančného zabezpečenia tak, aby sa zohľadnili nasledovné konkrétne ciele:
rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé činnosti záverečnej časti tak, aby ju mali tie právnické osoby, ktoré tieto činnosti vykonávajú,
bližšie špecifikovať zodpovednosť štátu za všetky činnosti záverečnej časti, dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie a ich výkonom poveriť právnickú osobu, v ktorej má 100% majetkovú účasť, pričom finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostane na prevádzkovateľoch jadrových zariadení,
rozšíriť okruh povinných prispievateľov do jadrového fondu aj na prevádzkovateľov ostatných jadrových zariadení, iných ako jadrové elektrárne,
zaviesť nový spôsob výpočtu a prehodnocovania výšky povinných príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení do jadrového fondu, nezávislý od aktuálnych trhových a prevádzkových podmienok,
vyňať obdobie ukončovania prevádzky z aktivít hradených z prostriedkov jadrového fondu,
explicitne špecifikovať rozsah oprávnených nákladov prijímateľov prostriedkov z jadrového fondu, ktoré je možné uhrádzať,
formalizovať spoluprácu jadrového fondu a úradu na posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovenia § 1 definujú predmet zákona a účel zákona. Zachováva sa štátny účelový fond – jadrový fond. Jadrový fond ako právnická osoba spravujúca finančné prostriedky na zabezpečenie činností v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie bola prvýkrát v právnom poriadku Slovenskej republiky zriadená zákonom č. 254/1994 Z. z. pod pôvodným názvom Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Na tento zákon nadviazal zákon č. 238/2006 Z. z., ktorým sa zmenil názov účelového fondu na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Predkladaný návrh zákona preberá tento názov v skrátenej forme ako „Národný jadrový fond“. Odsek 2 v stručnosti definuje spôsob spravovania finančných prostriedkov jadrovým fondom, ktorý na jednej strane je prijímateľom finančných príspevkov podľa princípov uvedených v ďalších ustanoveniach zákona, na druhej strane tieto prostriedky poskytuje oprávneným osobám, v rozsahu a za podmienok, ktoré sú takisto vymedzené týmto zákonom v príslušných ustanoveniach. Dôležitými atribútmi uvedenej pôsobnosti jadrového fondu je poskytovanie finančných prostriedkov …

čl. I § 2 §
Definujú sa pojmy používané na účely tohto zákona a sú vymenované hlavné činnosti, ktoré sa realizujú v oblasti záverečnej časti a zahŕňajú všetky činnosti, od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie jadrového zariadenia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania, skladovanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov, ich prepravu a manipuláciu s nimi až po ukladanie v úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom. Ďalej sa tu definujú na účely tohto zákona činnosti súvisiace s nakladaním s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a zavádza sa definícia povinného príspevku a povinnej platby. Uvedené činnosti korešpondujú s pojmami, ktoré definuje a používa atómový zákon a zákon o radiačnej ochrane. Definícia historického dlhu je prevzatá z nariadenia vlády č 426/2010 Z. z.

čl. I § 3 §
Návrh zákona explicitne uvádza štyri hlavné zásady, ktorými sa riadi financovanie činností záverečnej časti vo väzbe na zdroje finančných prostriedkov pre financovanie popísané v §10 ods. 1. Všetky činnosti vychádzajú z doterajšej praxe, z medzinárodných štandardov platných pre túto oblasť a príslušnej európskej legislatívy (najmä smernica Rady 2009/71/Euratom). Základný princíp, ktorý finančnú zodpovednosť za záverečnú časť prenáša na toho, kto rádioaktívny odpad vyprodukoval, je jednotný pre väčšinu krajín sveta, ktoré využívajú jadrovú energiu. Povinnosť držiteľa povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia znášať náklady na financovanie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie sa považuje za splnenú zaplatením povinných príspevkov a povinných platieb vo výške podľa § 10 ods. 4. Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia nezodpovedá za hospodárenie jadrového fondu so zaplatenými povinnými príspevkami a povinnými platbami. Zásady sústreďovania, spravovania a rozdeľovania finančných príspevkov, nediskriminácie, transparentnosti, zhodnocovania a dostatočnosti majú za cieľ zabezpečiť trvalo udržateľné a spravodlivé financovanie všetkých činností záverečnej časti. Finančné prostriedky …

čl. I § 4 §
Ustanovenia týkajúce sa správy a usporiadania jadrového fondu kopírujú súčasný právny stav s jedinou zmenou a to, že správca podúčtu nie je orgánom jadrového fondu. Správu jadrového fondu, a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – ministerstvo. Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s ministerstvom financií a spolu s úradom, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu. Strategické riadenie jadrového fondu – teda tvorbu vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom vrátane ich aktualizácie, zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov, ktorí boli vybraní vo výberovom konaní, na návrh príslušného ministra a predsedu úradu, vymenúva a odvoláva vláda. Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady zodpovedá riaditeľ jadrového fondu. Účelnosť, hospodárnosť, efektívnosť …

čl. I § 5 §
Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a analytických účtoch, ktoré zohľadňujú jednotlivé jadrové zariadenia a účel, na ktorý budú použité. Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov, ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na podúčtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda. Rada správcov prerokúva najmä návrh rozpočtu jadrového fondu a predkladá ho ministerstvu a vláde na schválenie, vypracúva návrh finančného plánu jadrového fondu, prerokúva správu o hospodárení jadrového fondu, prerokúva návrh individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu, prerokúva výročnú správu a návrh záverečného účtu jadrového fondu, schvaľuje rokovací poriadok rady správcov, predkladá ministerstvu na schválenie štatút jadrového fondu, schvaľuje organizačný poriadok a iné vnútorné predpisy jadrového fondu, schvaľuje návrh zmlúv o poskytnutí prostriedkov jadrového fondu a vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov jadrového fondu. Novými kompetenciami rady …

čl. I § 6 §
V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/70/Euratom bol predchádzajúcou novelou zákona 238/2006 Z. z. zmenený názov a zároveň aj obsah dokumentu „Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energetiky v SR“ na „Vnútroštátnu politiku nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR“ a „Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR“. Navrhuje sa, aby rada správcov vypracúvala a aktualizovala oba dokumenty. Je potrebné vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vypracovávať v spolupráci s držiteľmi súhlasov a povolení vydaných úradom, ako aj inými účastníkmi a zainteresovanými stranami. V súlade s požiadavkami Smernice č. 2011/70 sa presne ustanovuje, čo musí obsahovať jednak vnútroštátna politika a jednak aj vnútroštátny program. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa ustanovuje, aby vnútroštátny program obsahoval aj metodiku pre stanovenie výšky povinných príspevkov a povinných platieb, ako aj ich štruktúru. V tejto súvislosti sa zvyšuje dôraz na transparentnosť a nediskrimináciu. Jednotlivé zásady vnútroštátneho programu sú v súlade so zásadami financovania záverečnej časti mierového využívania …

čl. I § 7 §
Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu. Jej pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená. Štruktúra dozornej rady má zabezpečiť komplexný, ekonomický, vecný i technický dohľad nad efektívnym a účelným vynakladaním prostriedkov jadrového fondu, vrátane dohľadu nad ochranou života a zdravia obyvateľstva a životného prostredia pri realizácii činností súvisiacich so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie. Ustanovenie rieši aj nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s inými funkciami v orgánoch jadrového fondu a vymedzuje aj dôvody pre zánik členstva v dozornej rade. Dôležitým oprávnením dozornej rady je jej právo pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu alebo prerokovanie návrhu zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov a požadovať vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu, ak ich poskytnutie nie je v súlade s týmto zákonom. Popri tom v ustanoveniach zákona je obsiahnutá aj povinnosť členov dozornej rady vykonávať funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou. Dozorná rada môže v odôvodnených prípadoch navrhnúť zvolanie rady správcov, …

čl. I § 8 §
Výkonným orgánom jadrového fondu a štatutárnym zástupcom vo veciach majetko-právnych, ktoré mu zverí rada správcov v štatúte a ktoré sa týkajú výkonu správy jadrového fondu a vo veciach pracovnoprávnych, týkajúcich sa zamestnancov, je riaditeľ. Vymenúva a odvoláva ho minister na návrh rady správcov, ktorej zodpovedá aj za výkon svojej činnosti. Navrhovaný spôsob výberu a vymedzenie postavenia riaditeľa má zabezpečiť bezproblémový a operatívny výkon riadenia jadrového fondu, pri jasnom vymedzení zodpovednosti za výkon operatívneho riadenia jadrového fondu v jednotlivých jeho oblastiach podľa rozhodnutí rady správcov. Oproti súčasnému zákonu sú v navrhovanom zákone doplnené požiadavky na vzdelanie, odbornú prax a spôsobilosť riaditeľa obdobne ako pre člena rady správcov. Povinnosti a zodpovednosť riaditeľa sú v zákone taxatívne vymedzené s tým, že na zabezpečenie úloh, za ktoré zodpovedá, má k dispozícii aj nevyhnutný tím odborných pracovníkov. Oproti súčasnému právnemu stavu sa povinnosti riaditeľa presnejšie vymedzujú v odseku 3 písm. f), g), h) a odseku 7. Na rozdiel od rady správcov, ktorý ako najvyšší orgán …

čl. I § 9 §
Za účelom zabezpečenia výkonu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami ako orgán nezávislý od ostatných orgánov jadrového fondu, sa zriaďuje funkcia hlavného kontrolóra, ktorého vymenúva a odvoláva minister, ktorému hlavný kontrolór zároveň zodpovedá za výkon svojej činnosti. Hlavný kontrolór vykonáva finančnú kontrolu jednak v samotnom jadrovom fonde, ako aj u právnických osôb, ktoré sú prijímateľmi finančných prostriedkov z jadrového fondu. Úlohou hlavného kontrolóra je nielen kontrolovať účelnosť, hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale kontrolovať aj dodržiavanie pravidiel pre tvorbu zdrojov jadrového fondu a kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok u prijímateľov prostriedkov. Hlavný kontrolór pri výkone svojej funkcie postupuje podľa zásad kontrolnej činnosti, ktoré sám vypracováva. Dôležitou povinnosťou hlavného kontrolóra je priamo informovať dozornú radu a ministerstvo (ministra) o prípadných nedostatkoch pri nakladaní s prostriedkami jadrového fondu, má zároveň možnosť navrhovať opatrenia na ich odstránenie. Postup, práva a povinnosti hlavného kontrolóra pri výkone kontroly nie je potrebné osobitne upravovať v tomto zákone, vzhľadom na to, že pri tejto činnosti má …

čl. I § 10 §
Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza zo základného princípu, uvedeného v § 3 tohto zákona, ako aj v atómovom zákone, že náklady spojené s likvidáciou jadrových zariadení, so spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a so skladovaním a ukladaním vyhoretého jadrového paliva má znášať prevádzkovateľ daného jadrového zariadenia, resp. pôvodca vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov. Táto požiadavka je zakotvená už v znení zmluvy o EUROATOM-e a je premietnutá aj do textu Smernice 2011/70/Euratom. V praxi sa preto zákonom č. 238/2006 Z. z. zaviedli ako hlavný zdroj príjmov jadrového fondu povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových elektrární. Doterajší spôsob výpočtu výšky príspevkov pozostáva z dvoch zložiek – fixnej a variabilnej, pričom fixná zložka je odvodená od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia, variabilná zložka je stanovená ako percentuálny podiel z predajnej ceny elektriny. Samotné sadzby pre jednotlivé zložky sú súčasťou zákona. Aplikačná prax však ukázala, že tento spôsob stanovovania výšky príspevku je vyhovujúci len za predpokladu dlhodobo stabilných cien elektrickej energie, s ktorými …

čl. I § 11 §
Z príjmov, ktoré jadrový fond získa zo zdrojov uvedených v § 10, tvorí jadrový fond osobitné podúčty pre jednotlivé jadrové elektrárne, resp. lokality . Obdobne sú vytvorené podúčty pre jednotlivé činnosti súvisiace so záverečnou časťou mierového využívanie jadrovej energie, ktoré sú však spoločné pre viacero jadrových elektrární (dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, úložisko vyhoretého jadrového paliva a pod.). Na týchto podúčtoch vedie jadrový fond analytické evidencie výšky odvedených finančných prostriedkov podľa jednotlivých jadrových zariadení. Pritom príprava a výstavba úložísk zahrňuje v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Osobitný účet je zriadený na krytie nákladov na výdavky na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie a aktualizáciu strategických dokumentov, analýz, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.). Každý podúčet má mať svojho správcu, ktorý je osobne zodpovedný za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov v súlade s platnou vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom podľa …

čl. I § 12 §
Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania), na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, nepoužívaným vysokoaktívnymi žiaričmi, na úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou, na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti. Tým je jednoznačne samotným zákonom vylúčená akákoľvek možnosť, aby prostriedky jadrového fondu mohli byť použité na účely, alebo činnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali alebo deformovali hospodársku …

čl. I § 13 §
Podmienky poskytovania prostriedkov jadrového fondu sú definované okrem obmedzenia ich účelu (§ 12 ods. 1) aj obmedzením okruhu právnických osôb, ktoré môžu byť prijímateľmi týchto prostriedkov. Oprávnený prijímateľ prostriedkov z fondu musí byť držiteľom príslušného povolenia úradu na vykonávanie niektorej z činností podľa § 2. Ďalšími podmienkami pre osobu – prijímateľa prostriedkov z jadrového fondu, ktoré musí splniť sú: prijímateľ má vysporiadané záväzky k jadrovému fondu, nepoužil neoprávnene alebo nehospodárne skôr poskytnuté prostriedky z účtu a predložil úplnú a vecne i formálne správnu žiadosť o poskytnutie prostriedkov. Dôležitou vecnou podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade s vnútroštátnym programom a v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia. Ďalšou dôležitou vecnou podmienkou pre poskytnutie prostriedkov je, aby žiadateľ splnil svoje povinnosti voči jadrovému fondu (hospodárne používal skôr poskytnuté prostriedky) a nemal dlhy voči verejným financiám. Predkladaná právna úprava zachováva možnosť predloženia žiadosti na čerpanie prostriedkov na dlhšie obdobie …

čl. I § 14 §
Ustanovenia definujú procesné, vecné a obsahové náležitosti žiadosti, schvaľovania a poskytovania prostriedkov jadrového fondu. Požadovaný rozsah dokumentov, údajov a informácií je potrebný pre vecné posúdenie oprávnenosti, účelnosti, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti poskytnutých prostriedkov jadrového fondu. Súčasný systém číslovania žiadostí žiadateľom obsahuje spravidla číselné označenie žiadosti podľa poradia alebo jednotlivých oblastí zadnej časti, resp. predmetov vykonávaných činností, označenie podúčtu z ktorého majú byť prostriedky čerpané, rok(v prípade viacročnej žiadosti rok začatia realizácie činností) a označenie žiadateľa (napr. 03/A/16/JAVYS). Oproti zavedenej praxi sa navrhuje posun termínu predkladania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov z jadrového fondu. Žiadateľ má právny nárok na uzatvorenie zmluvy vo výške finančných prostriedkov schválenej radou správcov. Prostriedky z jadrového fondu sa poskytnú na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania …

čl. I § 15 §
Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond. Jadrový fond na základe platného vnútroštátneho programu zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s ministerstvom financií predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa vzhľadom na ustanovenia § 11 zostavuje v členení na podúčty a analytické účty, tak v príjmovej ako aj výdavkovej časti rozpočtu. Rozpočet jadrového fondu musí byť vyvážený z hľadiska príjmov a výdavkov. To samozrejme platí aj o príjmoch a výdavkoch určených na vyraďovanie jadrových zariadení a budovanie a prevádzku úložísk vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov, na ktoré je potrebné naakumulovať dostatočný objem finančných prostriedkov v priebehu niekoľko desiatok rokov. Prostriedky určené na tieto účely, automaticky prechádzajú na tie isté účely v ďalších rokoch. Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu …

čl. I § 16 §
V prípade porušenia finančnej disciplíny, pravidiel hospodárenia alebo podmienok zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu sa uplatňujú sankcie (vrátenie neoprávnene alebo nesprávne použitých prostriedkov), penále, odvody a pokuty rovnaké ako za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní a hospodárení s prostriedkami verejnej správy. Podľa rovnakého zákona sa tiež uplatňujú sankcie v prípade neodvedenia finančných prostriedkov do jadrového fondu v ustanovenej alebo určenej lehote a výške .

čl. I § 17 §
Predkladaný návrh zákona nemení postavenie, štruktúru a hlavné kompetencie jadrového fondu zriadeného zákonom č. 238/2006 Z. z. a bude preto jadrovým fondom aj podľa tohto zákona. Rovnako sa týmto zákonom nemení personálne obsadenie orgánov jadrového fondu. Členovia orgánov jadrového fondu vymenovaní podľa doterajšieho zákona pokračujú vo svojej funkcii v rámci platného funkčného obdobia, ktoré sa ukončením platnosti a účinnosti doterajšieho zákona neukončuje. Pre plynulosť poskytovania prostriedkov jadrového fondu sa aj žiadosti podané podľa zákona č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov podané do 31. marca 2018 pre rok 2019 budú posudzovať podľa pôvodného zákona. Zákon č. 238/2006 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky a prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 238/2006 Z. z. na režim navrhovaného zákona. V záujme plynulého zabezpečenia výkonu povinností jadrového fondu sa ujasňuje, že jadrový fond (vrátane jeho predchádzajúcich úkonov, pohľadávok a iných právnych vzťahov) podľa zákona č. 238/2006Z.z.v znení neskorších predpisov, sa naďalej považuje …

čl. I § 18 §
Keďže doteraz platný zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov je jedným z právnych predpisov, do ktorých je transponovaná smernica 2011/70/Euratom, uvádza sa odkaz na transpozičnú prílohu.

čl. I § 19 §
Zákonom sa zrušuje doposiaľ platný zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

čl. II

čl. II bod 1 a 2
Do vymedzenia základných pojmov atómového zákona sa dopĺňa výraz „dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva“ ako nová definícia, ktorá je potrebná za účelom zavedenia rozdielu medzi činnosťami skladovania vyhoretého jadrového paliva realizovanými pôvodcom tohto vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z reaktora a medzi činnosťami skladovania vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11, ktorá ho prevzala od pôvodcu. Uvedená definícia okrem stanovenia technických rozdielov medzi skladovaním a dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva, predstavuje tiež dôležitý prvok v rámci systému priradenia príslušných zodpovedností. Písmeno označujúce nový pojem je do pôvodného paragrafu zaradené podľa abecedného poradia a preto sú zostávajúce definície posunuté.

čl. II bod 3 a 4
Kompetencie právnickej osoby poverenej ministerstvom výkonom určitých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sú spresnené a doplnené o činnosti dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva, vyraďovania a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania. Tieto činnosti z časového hľadiska reprezentujú dlhodobé záväzky Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení Smernice 2011/70/Euratom a preto sa navrhuje ich realizáciu zabezpečovať prostredníctvom uvedenej právnickej osoby. Ustanovenie tejto časti novely atómového zákona zároveň zakazuje, aby explicitne spomenuté činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vykonávali iné osoby a je previazané s príslušnými sankčnými časťami § 34 atómového zákona, ktorý v odseku 1 určuje pokuty za jeho porušenie.

čl. II bod 5
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 6 a 7
Novelizačné body 6 a 7 upravujú kompetencie úradu vo väzbe na zmeny vyplývajúce z návrhu nového zákona o jadrovom fonde. Sú tiež dôsledkom zavedenia nového mechanizmu spoločného posudzovania rovnakej dokumentácie držiteľa povolenia zo strany úradu ako i zo strany jadrového fondu. Úrad upúšťa od posudzovania finančného plánu zabezpečenia návrhu vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadom a návrhu vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadom. Táto kompetencia zostáva výhradne v pôsobnosti jadrového fondu. Predmetom posudzovania úradu budú technické aspekty žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov z jadrového fondu ako i koncepčných plánov vyraďovania a plánov etapy vyraďovania, pričom ekonomickú časť týchto dokumentov posudzuje jadrový fond, stanovisko ktorého bude pre úrad záväzné v rámci príslušného licenčného konania. Pri uplatňovaní novej povinnosti spočívajúcej v monitorovaní plnenia vnútroštátneho programu na vykonávanie vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom bude úrad participovať v posudzovaní správy pripravenej jadrovým fondom za týmto cieľom a bude k nej vydávať …

čl. II bod 8
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 9
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou označenia príslušných ustanovení.

čl. II bod 10 a 11
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 12
Na základe skúseností z aplikačnej praxe prichádza k úprave ustanovení zavedených novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z., ktorých cieľom bolo zabrániť neodôvodnenému hromadeniu vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov u ich pôvodcu. Zároveň sa spresňuje povinnosť ich odovzdania vo väzbe na špecifické druhy rádioaktívnych odpadov vyžadujúcich osobitný prístup. Konkrétne ide o triedu prechodných rádioaktívnych odpadov, ktorých aktivita vzhľadom na krátku dobu polpremeny počas krátkodobého skladovania poklesne na hodnoty umožňujúce ich uvoľnenie do životného prostredia a nie je preto nevyhnutné postupovať ich na ďalšie nakladanie. Druhou výnimkou sú rádioaktívne odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom k obsahu rádioaktívnych nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.

čl. II bod 13 a 14
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou označenia príslušných ustanovení.

čl. II bod 15 a 16
Požiadavky piatej časti atómového zákona, týkajúce sa nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, sú návrhom tejto novely spresnené spôsobom, ktorý jednoznačne vymedzuje rozdelenie zodpovedností medzi držiteľom povolenia, ktorý ich vyprodukoval a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 atómového zákona, ktorej sú postúpené na ďalšie nakladanie. Takáto úprava je zároveň v súlade so znením smernice 2011/70/Euratom, nakoľko dlhodobé záväzky v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom preberá prostredníctvom tejto právnickej osoby Slovenská republika.

čl. II bod 17
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu jadrového fondu.

čl. II bod 18
Doterajšie ustanovenia atómového zákona mali za cieľ prostredníctvom technických a organizačných opatrení zabezpečiť, aby sa pri produkcii rádioaktívnych odpadov a počas nasledujúceho procesu s nakladania s nimi minimalizovalo ich množstvo a aktivita. Novela vnáša do tohto systému nové aspekty založené na povinnosti optimalizácie celého procesu, teda požaduje výkon jednotlivých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi oprieť o potrebu čo najlepšieho využitia kapacít úložiska a riadiť postupy spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov snahou o dosiahnutie najmenšieho množstva výsledného produktu s aktivitou, ktorá korešponduje s dostatočným naplnením limitov a podmienok príslušných zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

čl. II bod 19
Úprava tohto novelizačného bodu zabezpečuje, aby sa primeraná platnosť požiadaviek na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi preniesla aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom vymedzenie hranice zodpovednosti pôvodcu, doteraz dané prevzatím vyhoretého jadrového paliva na úložisko, sa mení na moment, kedy je vyhoreté jadrové palivo odovzdané právnickej osobe podľa § 3 ods. 11 atómového zákona. Takýmto spôsobom sa rozdelenie zodpovedností za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom dostáva do súladu s obdobným rozdelením zodpovedností pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

čl. II bod 20
Do existujúcej štruktúry § 21 atómového zákona sa dopĺňa podmienka, že všetky činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom realizované na jadrových zariadeniach, musia byť v zhode s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom. Týmto opatrením sa dosiahne to, že nepríde k nesystémovým odchýlkam medzi činnosťami nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, ktoré budú vykonávať jednotliví držitelia povolenia a strategickým smerovaním týchto činností definovaných jadrovým fondom. Zároveň sa zabezpečí, že činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom budú transparentné, v čase predikovateľné a naviazané na mechanizmy, ktoré umožnia vhodne nastaviť ich financovanie, v prípade, že sa jedná o činnosti platené z jadrového fondu.

čl. II bod 21
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

čl. II bod 22
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu jadrového fondu.

čl. II bod 23
Návrhom novely atómového zákona v tomto bode sa rozširuje rozsah ustanovení, za porušenie ktorých úrad uloží pokutu, o ustanovenia § 20 upravujúce postup pri odovzdávaní a prevzatí jadrového zariadenia na účely jeho vyraďovania medzi držiteľom povolenia na prevádzku a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11. Pokuta sa vzťahuje na porušenie podmienok odovzdania a prevzatia, vrátane časových náležitostí, na porušenie uzatvorenej zmluvy, súvisiacich zodpovedností a povinností určených zákonom ako i na neposkytnutie súčinnosti v tomto procese. Výška pokuty sa nemení.

čl. II bod 24
Dopĺňa sa právna úprava určenia správcu pohľadávky štátu z rozhodnutí o uložení pokút.

čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019. V Bratislave 22. augusta 2018 Peter Pellegrini predseda vlády Slovenskej republiky Peter Žiga minister hospodárstva Slovenskej republiky