zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré sú predmetom úpravy poštového zákona.
Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „poštový zákon“) je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poštovej služby a jej financovania.
Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:
a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,
b) ruší inštitút poštovej výhrady,
c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,
d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,
e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštových podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,
f) zavádza nový systém financovania univerzálnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,
g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu formou kontroly.
Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú. v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).
2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:
Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,
Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Colný a daňový úrad Jej Veličenstva,
Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,
Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii
a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy
Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozšírenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.
d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončená zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto návrhom zákona.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3, Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť
- vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.
Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.
Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.
Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.
Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.
Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2011
2012
2013
2014
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
35 493
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
363 582
8 026 670
8 027 018
v tom: ERDF
0
0
0
ŠR
363 582
8 026 670
8 027 018
z toho:
- vplyv na ŠR
0
363 582
8 026 670
8 027 018
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
399 075
8 026 670
8 027 018
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2011
2012
2013
2014
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
+ 363 582
- 35 493
+8 026 670
+8 027 018
z toho vplyv na ŠR
0
+363 582
- 35 493
+8 026 670
+8 027 018
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
+363 582
- 35 493
+8 026 670
+8 027 018
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento účel zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len „PRÚ“ a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytujúcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajúcemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zákone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu „čistých nákladov“ poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.
Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy „čisté náklady“ univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľadom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.
Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spočívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie „čistých nákladov“ univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len „SP, a.s.“) V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) činnosti.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:
Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. „čistými nákladmi“ záväzku univerzálnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. „Čisté náklady“ záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. „komerčný scenár“). Od vypočítanej hodnoty „čistých nákladov“ sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. „komerčný scenár“ je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. „komerčného scenára“ vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodávania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľadiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služby sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.
PRÚ odhaduje celkové „čisté náklady“ SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel „čistých nákladov“ univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väčšina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.
V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.
Na základe uvedených údajov, a to „čistých nákladov“ ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).
(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované „čisté náklady“ a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovníctvo).
Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkajúce sa odhadu „čistých nákladov“ poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačného fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyčíslenie „čistých nákladov“. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.
Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6
Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu „čistých nákladov“ poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu „čistých nákladov“ by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi „čistými nákladmi“ poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v súvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2011
2012
2013
2014
Bežné výdavky (600)
0
+ 363 582
+ 8 026 670
+ 8 027 018
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
+ 36 000
+ 36 258
+ 36 516
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
+ 12 582
+ 12 672
+ 12 762
Tovary a služby (630)2
0
+ 315 000
+ 307 740
+ 307 740
z toho
31 Cestovné náklady
0
+ 2 400
+ 2 400
+ 2 400
32 Energie
0
+ 1 200
+ 1 200
+ 1 200
33 Materiál
0
+ 8 010
+ 750
+ 750
34 Dopravné
0
+ 900
+ 900
+ 900
37 Služby
0
+ 302 490
+ 302 490
+ 302 490
Bežné transfery (640)2
0
0
+ 7 670 000
+ 7 670 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
z toho výdavky na ŠR
0
+ 363 582
+ 8 026 670
+ 8 027 018
Bežné výdavky (600)
0
+ 363 582
+ 8 026 670
+ 8 027 018
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
+ 36 000
+ 36 258
+ 36 516
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2011
2012
2013
2014
Počet zamestnancov celkom*
0
+3
+3
+3
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
1 000
1 007
1 014
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
0
+36 000
+36 258
+36 516
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
0
+12 582
+12 672
+12 762
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Poznámka: Zvýšenie počtu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpočtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pretože sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie voľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Slovenská pošta, a. s.
23 už zaregistrovaných poštových podnikov
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Text je uvedený nižšie
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Text je uvedený nižšie
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Liberalizovaný trh poštových služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systému. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.
Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť náhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.
Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky
v €
Súčasná výška poplatku
Nový poplatok
od roku 2012
Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012
Predpokladané ročné poplatky
Registrácia
165,50
100,-
2 300,-
podľa výskytu
Zmena registrácie
0,-
33,-
0,-
* 150,-
Udelenie licencie
** 33 193,50
33 193,50
33 193,50
0,-
Zmena licencie
165,50
165,50
0,-
podľa výskytu
* V súčasnosti je ročne priemerne 5 zmien
** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.
Ďalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevádzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzťahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

čl. I § 2 §
Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktoré oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami. V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajšej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za poštovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik. Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poštová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií …

čl. I § 3 §
V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu má štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby. Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, pričom tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzálnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zásielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) …

čl. I § 4 §
Inštitút zameniteľných poštových služieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkrétnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu. Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatívy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na základe registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvolať, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume. Na účely posúdenia zameniteľnosti …

čl. I § 5 a 6 §
V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresáta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatívnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zásielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje „proti podpisu“. Tieto zásielky sú, vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

čl. I § 7 §
Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na túto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné. Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajšia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľa univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu. V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

čl. I § 8 a 9 §
V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštových služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemusí byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštová sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštové služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa. Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým …

čl. I § 10 a 11 §
Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poštou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšírená ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zásielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

čl. I § 12 až 16 §
V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

čl. I § 17 a 18 §
Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poštový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

čl. I § 19 až 22 §
Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení. Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zásielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových služieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprávnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanovenú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických …

čl. I § 23 §
V súvislosti s upustením od voľnej živnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

čl. I § 24 §
Ustanovenia o regulácii poštových sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

čl. I § 25 §
Predmetné ustanovenie definuje, v nadväznosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

čl. I § 26 §
Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožňuje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami. Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, obdobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vzťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve. Poštová zmluva vznikne …

čl. I § 27 až 30 §
Z vecného hľadiska sa pri úprave poštových podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštových podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poštovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene. Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoločne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci štátneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu …

čl. I § 31 až 35 §
Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej úpravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetkým poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

čl. I § 36 §
Osobitné povinnosti pri vedení účtovníctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačného fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

čl. I § 37 až 40 §
Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštového podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody poštový podnik neposkytuje. Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dôvodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone sú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresátovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí, vrátane …

čl. I § 41 a 42 §
Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v požadovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

čl. I § 43 §
Právna úprava vydávania známok a poštových celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interným predpisom.

čl. I § 44 až 50 §
Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančného krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie. Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadostí o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. …

čl. I § 51 až 53 §
Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej časti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý právo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej právnej úpravy. Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne …

čl. I § 54 §
Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytujú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poštovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli používanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely náhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovných postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

čl. I § 55 až 58 §
Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom príspevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľa tretej poštovej smernice. Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a výnosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých nákladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú výpočet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona. Systém náhrady čistých nákladov …

čl. I § 59 a 60 §
Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tiež v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štátneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, pričom tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu. Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesných ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, …

čl. I § 61 a 62 §
Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorých nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o prečiny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnutý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť „všeobecnú“ skutkovú podstatu pre prípad porušenia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

čl. I § 63 až 66 §
Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

čl. I § 67 §
Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o správnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné správny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutých subjektov.

čl. I § 68 §
Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačný úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

čl. I § 69 až 73 §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštové služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Poštový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu. Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa právoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytovať poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajších predpisov a …

čl. I § 74 §
Vzhľadom na transpozíciu tretej poštovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

čl. I § 75 §
Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

čl. II
Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

čl. III
Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o správnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

čl. IV
Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výlučne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

čl. V
Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota. Bratislava 8. júna 2011 Iveta Radičová v. r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Ján Figeľ v. r. 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Explicitne sa dopĺňa, že súčasťou systému organizovania verejnej poštovej siete je aj poštové smerovacie číslo. Potreba zadefinovania poštového smerovacieho čísla ako súčasti verejnej poštovej siete nadväzuje na zahrnutie poštového smerovacieho čísla do registra adries v zákone o registri adries. Definovanie poštového smerovacieho čísla vychádza z normy STN 01 0141 Terminológia poštovej prevádzky. Súčasne sa rozlíši, o aký druh poštového smerovacieho čísla ide, a to v záujme eliminácie rizík spojených s nesprávnym smerovaním zásielok v prípade adries, kde sa okrem územného poštového smerovacieho čísla využíva aj špecifické, resp. individuálne poštové smerovacie číslo.

čl. IV bod 2 §
Ide o technickú zmenu v číslovaní odsekov.

čl. IV
Dopĺňa sa alternatívne riešenie sporov ako jedna z kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý má byť v súlade s § 3 ods. 2 návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov príslušný na alternatívne riešenie sporov v oblasti poskytovania poštových služieb. Podrobný postup pri alternatívnom riešení sporov s poštovým podnikom sa v zmysle odkazovacej normy spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

čl. CXXVIII
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie tohto výpisu.

čl. I

čl. I bod 1 §
§ 1 ods. 2 sa navrhuje doplniť o ustanovenia § 13 ods. 2 písm. g), § 59 ods. 2 písm. d), a § 62 ods. 6 odkazujúce na nariadenie (EÚ) 2018/644, a to z dôvodu rozšírenia okruhu povinných subjektov nad rámec poštových podnikov. Nariadenie sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy vzťahuje na poskytovateľov služieb dodávania balíkov (článok 2 ods. 3 nariadenia), ktorí poskytujú jednu alebo viaceré služby dodávania balíkov s výnimkou podnikov, ktoré sú usadené iba v jednom členskom štáte, poskytujú len služby vnútroštátneho dodávania balíkov v rámci kúpnej zmluvy a podľa tejto zmluvy osobne dodávajú užívateľovi tovar, ktorý je predmetom zmluvy. Povinnosť poskytovať informácie podľa nariadenia nemajú podniky, pre ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku pracovalo menej ako 50 osôb zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v štáte, v ktorom sú usadené.

čl. I bod 2 §
Z dôvodu spresnenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) sa dopĺňa odkaz na Svetový poštový dohovor, v ktorom sa členské krajiny zaviazali zabezpečiť prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie slepeckých zásielok s hmotnosťou do sedem kilogramov.

čl. I bod 3 a 4 §
Ide o úpravu umožňujúcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako národnému regulačnému orgánu, ktorému budú všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladať informácie požadované nariadením (EÚ) 2018/644, výkon regulačného dohľadu v súvislosti so službami cezhraničného dodávania balíkov.

čl. I bod 5 a 6 §
Ide o úpravu zohľadňujúcu rozvoj informačných a komunikačných technológií, modernizáciu a inováciu poštových služieb a zároveň potreby ich užívateľov. Potvrdenie o výsledku dodania zapísanej poštovej zásielky v elektronickej podobe nenahrádza doklad pre odosielateľa o jej dodaní adresátovi v listinnej podobe podľa § 3 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. Podrobnosti o podmienkach zasielania potvrdení o podaní a o výsledku dodania zapísanej poštovej zásielky podľa § 32 ods. 2 písm. c) a písm. d) budú stanovené v poštových podmienkach a príslušná sadzba v tarife poštových služieb.

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa skrátiť úložnú lehotu zapísaných poštových zásielok z jedného roka na 6 mesiacov, so zachovaním možnosti využiť lehotu na podanie reklamácie, reklamačné konanie, uplatnenie nároku na náhradu škody a alternatívne riešenie sporov. Úprava bola vykonaná z dôvodu prihliadnutia na technické a prevádzkové kapacity poštových podnikov a bezpečnosť ich zamestnancov.

čl. I bod 8 §
Úpravou ustanovenia sa ruší povinnosť poštového podniku po uplynutí úložnej lehoty skúmať obsah poštovej zásielky za účelom posudzovania, či je obsah bezcenný alebo či je obsah predmetom poštového tajomstva. Poštový podnik bude v prípade otvorenia zásielky skúmať len to, či je obsah vhodný alebo nevhodný do dražby so zohľadnením skutočnosti, že môže ísť o obsah zásielky s predajnou hodnotou (napr. aj pri posúdení, že ide o hodnotný obsah zásielky sa stáva, že kým sa uskutoční dražba, stane sa obsah zásielky nepredajným z pohľadu vývoja technológií, straty hodnoty časom a pod.). Nakoľko zásielka môže obsahovať predmety s nebezpečnými vlastnosťami, v prípade jej zničenia musí poštový podnik zabezpečiť bezpečné zničenie alebo uloženie v súlade s osobitnými predpismi (napr. zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

čl. I bod 9 a 10 §
Ide o úpravu umožňujúcu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako národnému regulačnému orgánu, ktorému budú všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladať informácie požadované nariadením (EÚ) 2018/644, výkon regulačného dohľadu v súvislosti so službami dodávania balíkov. Porušenie alebo nesplnenie povinností stanovených v nariadení pre poskytovateľov služieb dodávania balíkov má za následok uloženie pokuty Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Jej výška sa stanovuje do 10 000 eur. Ochranu dôverných obchodných informácií upravuje nariadenie (EÚ) 2018/644 v článku 9. Právnu ochranu obchodného tajomstva zaručuje Obchodný zákonník, pričom prostriedkom ochrany je žaloba.

čl. I bod 11 a 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa jednak odstránenia chybne umiestneného odkazu 29 v § 67 ods. 2 (novelizačný bod 9) a jednak o úpravu vnútorného odkazu po zmene v novelizačnom bode 7 (novelizačný bod 10).