zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

Príprava návrhu zákona vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23.9.2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003-2008 v rámci Európskej únie zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia.
Problematika upravená v návrhu zákona je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti.
Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi súžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.
V návrhu zákona sa najmä v záujme jeho jednoznačnej aplikácie v praxi v značnom rozsahu rozširujú základné pojmy, upresňuje sa pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. V návrhu zákona sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností (napríklad prevádzkovanie pohrebiska), dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.
Návrh zákona odráža vo svojej štruktúre dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým moderným spôsobom a jej úprava v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú zaraďuje do prevencie ochorení, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva aj tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.
Nahradenie zákona č. 126/2006 Z. z. novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.
Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Orgánmi verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva sú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.
Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 ostáva zachovaná. Návrh zákona predpokladá rozšírenie právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov.
Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dovŕši kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.
Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.
Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k navrhovanému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami návrhu zákona.
Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad dopadov na verejné financie
Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.
Činnosť protiepidemických komisií nie je finančne napojená na štátny rozpočet kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, pretože členstvo v protiepidemickej komisii je čestnou funkciou. Protiepidemické komisie sa skladajú zo zamestnancov úradov verejného zdravotníctva a nemocníc. Ostatné činnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa zabezpečia v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.
2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mal prispieť k prevencii ochorení a iných porúch zdravia a tým aj k zlepšeniu kvality života.
Nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pretože návrh zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.
5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie jednoznačnou a ucelenou úpravou požiadaviek z hľadiska ochrany verejného zdravia a jej previazanosťou na platnú právnu úpravu.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu:
vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
- primárnom
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), články 31 až 37,
Zmluva o založení európskeho spoločenstva (Hlava XIX Životné prostredie)
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení z Nice, čl. 2, čl. 3, čl. 30, čl. 153 a čl. 157
- sekundárnom
Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1).
Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 2).
Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. ( Ú.v. EÚ L 64, 4.3.2006)
Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. ( Ú.v. EÚ L 330, 5.12.1998).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci, ktorá je konsolidovanou smernicou predchádzajúcich direktív (siedma individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/ EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29.apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).
Smernica Komisie 2000/39/ES, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).
Smernica Komisie 91/322/EHS o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1)
Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. V. EÚ L 038, 9.2.2006).
Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).
Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1.).
Smernica 2003/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V EÚ, 05/zv. 5).
Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. V. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).
Smernica Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. V. ES L 177, 6.7.2002).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).
Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, najmä ak existuje nebezpečenstvo poškodenia bedrovej chrbtice pracovníkov (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).
Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov. (Ú. v. ES L 307, 18.11.1974).
Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení jej ďalších noviel. (Ú.v. ES L 262, 27.9.1976).
Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky v znení smernice Európskej komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006. (Ú.v. ES L 140, 23.6.1995).
Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).
Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.).
Smernica Rady 2003/122/EUROATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).
nie je upravená v práve Európskej únie:
- primárnom
je upravená v práve Európskej únie:
sekundárnom
Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2),
Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.),
Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).
Pokiaľ ide o smernicu 76/160/EHS z 8.12. 1975 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev : napr. C-26/04 Komisia proti Španielsku, C-278/01 Komisia proti Španielsku, C-272/01 Komisia proti Portugalsku, C-427/00 Komisia proti Spojenému kráľovstvu, C-268/00 Komisia proti Holandsku, C-307/98 Komisia proti Belgicku, C-198/97 Komisia proti Nemecku; nie je obsiahnutá v judikatúre súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Pokiaľ ide o smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 a Smernicu Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Delhaize and Le Lion v. Promalvin and AGE Bodegas Unidas. C-47/90,
– rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Buet v Ministére Public C-382/87,
– rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Parfumerie-Fabric 4711 v. Provide. C150/88.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne záväzky,
z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,
lehota na prebratie
Smernice Rady 90/641/Euratom bola 31.12. 1993,
Smernice Rady 92/3 EURATOM bola 1. 1. 1994,
Smernice Rady 89/618 EURATOM bola 27. 11. 1991,
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES bola 24.3.2006
Smernica Rady 98/83/ES bola 1.5.2004
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES bola 30.11.1996
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES bola 25.5.2004
Smernica Komisie 2000/39/ES bola 5.5.2001
Smernica Komisie 91/322/EHS bola 31.12.1993
Smernica Komisie 2006/15/ES bude 27. 8.2007
Smernica Rady 98/24/ES bola 5.5.2001
Smernica Rady 83/477/EHS bola 1.1.1987
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES bola 15.4.2006
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES bude 30.4.2008
Smernica Rady 2003/10/ES bola 15.2.2006
Smernica Rady 2002/44/ES bola 6.7.2005
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES je 27.4.2010
Smernica Rady 90/269/EHS bola 31.12.1992
Smernica Rady 74/556/EHS bola 1. máj 2004
Smernica Rady 76/768/EHS bola 1.5.2004
Smernica Komisie 95/17/ES bola 1 mája 2004
Smernice Rady 96/29/EURATOM bola 13. 5. 2000
Smernice Rady 97/43 EURATOM bola 13.5. 2000
Smernice Rady 2003/122/EUROATOM bola 31. 12. 2005.
nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiastočne,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, úplne,
nariadenie vlády Slovenskej republiky. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení, úplne,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, úplne,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov, úplne,
zákon č. 541./2004 o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene niektorých zákonov, čiastočne,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk vody na kúpanie a jej kontrolu,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č.354/2006Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu;
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pokiaľ ide o Smernicu EP a Rady 2006/7/ES a Smernicu Rady 76//160/EHS v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I § 1 §
Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienka a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

čl. I § 2 §
Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie pre vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Do základných pojmov sú zaradené pojmy ako verejné zdravotníctvo, ktoré je definované ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, verejné zdravie, determinanty zdravia, zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, prevencia ochorení, spôsob života. Zákon definuje aj pandémiu a definuje ju ako rozsiahlu epidémiu s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, pričom býva postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, definuje epidemiologicky závažnú činnosť ako činnosť, ktorou sa môže pri zanedbaní postupov správnej praxe alebo nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia, na účely tohto zákona definuje napr. zamestnávateľa ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú osobu a fyzickú osobu, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zákon pre oblasť radiačnej ochrany definuje pojmy, ktoré …

čl. I § 3 §
Taxatívne sa ustanovujú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba. Z dôvodu, že ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou každého jednotlivca a inštitúcie, zákon definuje aj partnerov pre spoluprácu orgánov verejného zdravia pri plnení ich úloh. Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú pri plnení svojich úloh s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a samosprávnymi krajmi, školami a vedecko-výskumnými inštitúciami ako aj s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, stavovskými organizáciami v zdravotníctve, so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou a s inými právnickými osobami a fyzickými osobami a v neposlednom rade aj s medzinárodnými organizáciami. Pri plnení úloh na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok spolupracujú s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a s ostatnými orgánmi dozoru.

čl. I § 4 §
Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku verejného zdravia, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva, pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku verejného zdravotníctva a schvaľuje národné referenčné centrá ako špecializované pracoviská na zabezpečenie špecializovaných činností pre úsek verejného zdravia a plní ďalšie úlohy, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 4.

čl. I § 5 §
Úrad verejného zdravotníctva naďalej ostáva ako rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Zákon opätovne zavádza tradične zaužívanú a vo verejnosti známu funkciu hlavného hygienika Slovenskej republiky najmä z dôvodu, že jeho náplň činnosti a kvalifikačné predpoklady na vykonávanie tejto funkcie nezodpovedajú iba výkonu funkcií „riaditeľa“ zariadenia. Zákon podrobne ustanovuje náplň činnosti úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva jednak vo vypracúvaní návrhov zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, vykonávaní štátnej správy na úseku verejného zdravia, plnení úloh v oblasti radiačnej ochrany, v oblasti kozmetických výrobkov a podobne. Zákon ukladá úradu verejného zdravotníctva povinnosti informovať členské štátny Európskej únie a Európsku komisiu o vydaných povoleniach vo vybraných oblastiach ako aj povinnosť žiadať Európsku komisiu o stanoviská k taxatívne vymedzených veciach.

čl. I § 6 §
Výkon štátnej správy na úseku verejného zdravia zákon zveruje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako prvostupňovým správnym orgánom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Sídla a územné obvody zostávajú nezmenené a sú usporiadané tak, ako to vyplýva z prílohy č. 1 návrhu zákona. Návrh zákona obdobne ako pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádza opätovne funkciu hlavného hygienika, tak aj pre výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva v rámci regionálneho úradu verejného zdravotníctva zavádza funkciu regionálneho hygienika. Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú na prvom stupni štátnu správu na úseku verejného zdravia nariaďovaním opatrení, vydávaním, povolení a iných rozhodnutí. Ďalej sa regionálne úrady verejného zdravotníctva podieľajú na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravia a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti. Zákon rozširuje právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídle krajov najmä pre oblasť radiačnej ochrany a pre zabezpečenie rýchlosti, hospodárnosti a operatívnosti niektorých úloh na úseku ochrany, podpory a …

čl. I § 7 §
Upravuje sa problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány ustanovené v § 3. Vymedzením pôsobnosti v § 7 sa odstraňujú niektoré kompetenčné spory, ktoré medzi orgánmi verejného zdravotníctva vznikli pri praktickom uplatňovaní zákona č. 126/2006 Z. z. najmä na úseku radiačnej ochrany.

čl. I § 8 §
Upravuje sa problematiku schvaľovania a činnosti národných referenčných centier ako špecializovaných pracovísk zabezpečujúcich nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov, expertízne činnosti a pod. Zriaďované sú v rámci úradov verejného zdravotníctva na základe ich schválenia ministerstvom zdravotníctva na základe žiadosti, pričom na schválenie sa vyžaduje splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Návrh zákon taxatívne ustanovuje aj doklady, ktoré musia byť k žiadosti o priložené.

čl. I § 9 §
Návrh zákona ustanovuje pre potreby monitorovania radiačnej situácie na území Slovenskej republiky radiačnú monitorovaciu sieť a túto sieť aj definuje. Radiačná monitorovacia sieť sa vytvára na účely zabezpečovania merania určených veličín v určených zložkách životného prostredia, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, získavania údajov o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia, ktoré budú slúžiť ako podklad pre systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.

čl. I § 10 §
Návrh zákona novým a moderným spôsobom poníma úlohy úradov verejného zdravotníctva súvisiace s prevenciou ochorení a iných porúch zdravia. Úrady verejného zdravotníctva sa v rámci prevencie ochorení a iných porúch zdravia zúčastňujú na príprave a riešení celospoločenských ako aj regionálnych programov podpory, ochrany a rozvoja verejného zdravia, plnia špecializované úlohy v oblasti verejného zdravotníctva, nariaďujú opatrenia na predchádzanie ochoreniam a posudzujú návrhy na jednotlivé činnosti z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu, predovšetkým v rámci poradní zdravia.

čl. I § 11 §
Úrady verejného zdravotníctva okrem pôsobnosti vymedzenej v návrhu zákona, ktorá im vyplýva z postavenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, plnia aj špecializované úlohy súvisiace s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Ide najmä o zhromažďovanie základných údajov v oblasti verejného zdravia, objektivizáciu faktorov životného a pracovného prostredia, monitorovanie vzťahu determinantov zdravia a verejného zdravia, monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovných podmienkam, vykonávanie hodnotenia ich dopadov na zdravie. Výstupy z týchto špecializovaných úloh sú využiteľné napr. pri ustanovovaní limitov a hodnôt prípustnej záťaže organizmu faktormi životného a pracovného prostredia, pri posudkovej činnosti orgánov na ochranu zdravia, pri poradenskej činnosti a pod.

čl. I § 12 §
Zákon ustanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré delí na opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia, ochorení podmienených prácou ako aj na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením. Ide o opatrenia, ktoré nariaďujú spravidla regionálne úrady verejného zdravotníctva ako jednu z úloh na úseku prevencie ochorení a na obmedzenie ich výskytu. Právo nariadiť opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení zákon zveruje ministerstvu zdravotníctva a tiež z dôvodu špecificity týchto opatrení v § 60 ods. 2 ustanovuje, že na nariadenie týchto opatrení sa nevzťahuje konanie podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, návrh zákona v § 51 a § 52 ustanovuje povinnosť fyzickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a právnickým osobám plniť takto nariadené opatrenia.

čl. I § 13 §
Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu zákon výslovne ukladá v § 52 ods. 1 písm. b) fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto opatrenia na posúdenie a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, ale dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu, potrebného na rozhodnutie vo veci. Návrh zákona dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového …

čl. I § 14 §
Na úradoch verejného zdravotníctva sa zriaďujú poradne zdravia, prostredníctvom ktorých úrady plnia dôležitú úlohu pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia. Zákon ustanovuje, že ich cieľom je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života ako aj prostredníctvom vyhľadávania rizikových faktorov rôznych druhov ochorení.

čl. I § 15 §
Upravuje sa zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti s taxatívne vymedzeným okruhom činností, na ktoré sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vyžaduje. Regionálne úrady verejného zdravotníctva zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností, t. j. činností, pri ktorých je vysoké riziko vzniku a šírenia prenosných ochorení, regionálne úrady v sídle krajov zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi, na nákup, predaj a spracovávanie húb a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na zisťovanie faktorov v životnom a v pracovnom prostredí, hodnotenie zdravotných rizík, ako aj na činnosti významné v oblasti radiačnej ochrany a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie. Právna úprava zohľadňuje aj pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie a na …

čl. I § 16 §
Upravuje sa spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti, podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, resp. podmienky na vykonávanie činností taxatívne ustanovených v § 15 a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti. Uvedenú problematiku rieši aj z pohľadu uchádzača o výkon vybraných činností z iného členského štátu Európskej únie.

čl. I § 17 §
Navrhovaná právna úprava umožňuje, ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou inak a nehrozí ohrozenie zdravia ľudí, orgánu verejného zdravotníctva povoliť výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody avšak len v prípade, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia; výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako l0 m3 pitnej vody za deň. Z dôvodov ochrany zdravia ako aj predchádzanie ochoreniam návrh zákona dáva možnosť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu rozšíriť rozsah a početnosť vykonávaných kontrol pri vodárenskom zdroji na zásobovanie pitnou vodou. Navrhovaná právna úprava transponuje príslušné ustanovenia Smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

čl. I § 18 §
Návrh zákona v tomto paragrafe ustanovuje, že výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody a tiež že tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou.

čl. I § 19 §
Návrh zákona akceptuje požiadavky Smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti v otázkach zodpovednosti za prírodné kúpalisko tým, že v prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska ustanovuje, že osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, avšak len za podmienky, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania. Tiež taxatívne vymenúva povinnosti prevádzkovateľov kúpalísk, ktoré je potrebné plniť na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ktoré by sa mohli vyskytnúť v dôsledku nesprávneho prevádzkovania kúpaliska.

čl. I § 20 §
Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok a to už v štádiu ich navrhovania. Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie ako aj osvetlenie a preslnenie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami človeka a nesmú pre organizmus znamenať zbytočnú záťaž. Z uvedenému vyplýva aj požiadavka, že v novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denné osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať.

čl. I § 21 §
Návrh zákona počíta s tým, že aktuálna spoločenská situácia si vyžaduje aj výstavbu bytov nižšieho štandardu a ubytovacích zariadení, ktoré však tiež musia zodpovedať minimálnym požiadavkám tak, aby negatívne neovplyvňovali zdravie užívateľov. Vypracovaný prevádzkový poriadok má zabezpečiť, aby prevádzka najmä v ubytovacích zariadeniach zodpovedala hygienickým požiadavkám.

čl. I § 22 §
Návrh zákona vychádza z požiadavky, že k rozvoju zdravia je potrebné vytvárať priestory, v ktorých je možné uskutočňovať rôzne športové a telovýchovné podujatia. Tieto zariadenia však nesmú prevádzkou svoje okolie obťažovať (napr. hlukom, prachom a pod.) a tiež nesmú svojim vybavením ohrozovať zdravie užívateľov.

čl. I § 23 §
Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo podľa tohto zákona patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiku, manikúru, pedikúru, soláriá, sauny, tetovacie salóny, zariadenia, v ktorých sa poskytujú regeneračné a rekondičné služby. Keďže ide o zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, je bezpodmienečné nutné, aby prevádzka týchto zariadení bola zabezpečená tak, aby v nich nedochádzalo ku vzniku a prípadne šíreniu prenosných ochorení. V týchto zariadeniach môžu byť zamestnané len osoby s predpísanou odbornou spôsobilosťou a veľký dôraz sa musí klásť aj na používané pracovné postupy a pracovné nástroje, ktoré nesmú byť zdrojom ohrozenia zdravia. Preto návrh zákona pamätá aj na také zákazy, ako napr. zákaz manipulovania s jazvami, materskými znamienkami a pod.

čl. I § 24 §
Návrh zákona ustanovuje, ktoré zariadenia patria medzi zariadenia pre deti a mládež. Zariadenia pre deti a mládež sa smú zriaďovať iba vo vhodnom prostredí, ktoré je chránené pred hlukom, prachom a inými zdrojmi znečistenia tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o deti a mládež na čo možno najvyššej úrovni z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja ich zdravia. Smernica Európskej únie túto problematiku neupravuje. Návrh zákona prvýkrát upravuje povinnosti aj pre tie fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti a mládež. Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku „zástupca dieťaťa“ na účely tohto zákona, ktorým môže byť okrem rodiča aj osvojiteľ, poručník, opatrovník, fyzická osoba, ktorej súd predbežným opatrením alebo rozhodnutím zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu, osoba, ktorej je dieťa zverené do dočasnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ako aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sú deti umiestnené na základe …

čl. I § 25 §
Zotavovacím podujatím v zmysle návrhu zákona je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti. Ustanovujú sa povinnosti organizátora takéhoto zotavovacieho podujatia v tom zmysle, aby toto podujatie plnilo svoje poslanie, a to posilnenie zdravia detí a mládeže.

čl. I § 26 §
Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov a ustanovuje sa, že tieto služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku. V záujme jednoznačnosti a s prihliadnutím na požiadavky praxe sa vymedzujú zariadenia spoločného stravovania nielen pozitívne, ale aj negatívne. Zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež sú povinné pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotných stav stravovaných detí a mládeže.

čl. I § 27 §
Prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia takémuto hluku a vibráciám bola čo najnižšie a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zo životného prostredia musí byť zabezpečená už pri ich navrhovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii. Prípustné hodnoty ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

čl. I § 28 §
Prevádzkovatelia zdrojov elektromagnetického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov tomuto žiareniu bola na úrovni limitných hodnôt tak, ako budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

čl. I § 29 §
Prevádzkovatelia umelých zdrojov ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia týmto zdrojom neprekročila limitné hodnoty, ktoré budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

čl. I § 30 §
V § 30 sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa realizujú na náklady zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov prace a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov ´je oprávnený úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Ďalej sú určene špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

čl. I § 31 §
Ustanovujú sa práce a ich zaraďovanie do kategórií podľa miery výskytu rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Práce sú rozdelené podľa kritérií do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce. Návrhy na určenie rizikových prác predkladá zamestnávateľ regionálnemu úradu, ktorý zhodnotí tento návrh a vydá rozhodnutie. Ďalej sú ustanovené povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a vypracovávať každoročne informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach na zníženie rizika a predložiť ju príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

čl. I § 32 §
Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdroje hluku, je povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré v najnižšej možnej miere znížia expozíciu zamestnancov hluku v súlade s osobitným predpisom. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktoré transponuje smernicu 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk). Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. V prípade, ak by mohlo používanie osobných ochranných pracovných pomôcok spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, môže orgán verejného zdravotníctva povoliť výnimku na ich používanie. Zamestnávateľ svoju žiadosť o takúto výnimku musí riadne zdôvodniť a orgán verejného zdravotníctva, ktorý o výnimke rozhodne, musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

čl. I § 33 §
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia na zníženie miery expozície zamestnancov vibráciám na najnižšiu možnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré transponuje smernicu 2002/44/ES Európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnym faktorom (vibrácie). Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Návrh zákona upravuje podmienky udelenia výnimky na vykonanie opatrení na zníženie expozície vibráciám; žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky musí byť riadne odôvodnená a orgán verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o udelení výnimky musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

čl. I § 34 §
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, 05/zv. 5).

čl. I § 35 §
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na úroveň prípustných hodnôt, ustanovených osobitným predpisom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) sa zapracováva do pripravovaného aproximačného nariadenia vlády.

čl. I § 36 §
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Dôraz kladie na zabezpečenie denného osvetlenia a len v prípadoch, kedy nie je možné z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov zabezpečiť denné osvetlenie, je možné prevádzkovať pracoviská aj so združeným osvetlením, resp. bez denného osvetlenia.

čl. I § 37 §
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní a aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom.

čl. I § 38 §
Z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia je nevyhnutné pozornosť venovať nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaži pri práci, obmedziť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže, usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať smerné hodnoty pri manipulácii s bremenami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbtice (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.) a dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré …

čl. I § 39 §
V rámci ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o …

čl. I § 40 §
Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné také látky, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne technickými, organizačnými a inými opatreniami vylúčiť z pracovného procesu. Pokiaľ to nie je možné, tak je povinnosťou zamestnávateľa urobiť v súlade s osobitným predpisom také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto látkami na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/206 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391 EHS)(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

čl. I § 41 §
Ochrana zdravia pri práci s azbestom si vyžaduje, aby odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb posúdil orgán verejného zdravotníctva. Preto na uvedené práce sa vyžaduje oprávnenie vydané orgánom verejného zdravotníctva. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) a tiež preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov ako aj obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možné a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, …

čl. I § 42 §
Zamestnávateľ je povinný pri práci s biologickými faktormi v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

čl. I § 43 §
Ustanovujú sa povinnosti výrobcu, dovozcu, distribútora a predajcu kozmetických výrobkov pri uvádzaní do obehu týchto výrobkov. Predajca kozmetických výrobkov je zo zákona povinný sledovať zdravotnú bezpečnosť týchto výrobkov a to aj po ich umiestnení na trh a po zistení, že kozmetický výrobok nie je bezpečný, je povinný zo zákona vykonať opatrenia zabraňujúce prípadné poškodenie zdravia spotrebiteľa. Osobitné požiadavky ustanovuje aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

čl. I § 44 §
Každá ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky, je činnosťou človeka, vedúcou k ožiareniu. Návrh zákona obsahuje aj negatívne vymedzenie, keď ustanovuje, že ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození sa nepovažujú za činnosti vedúce k ožiareniu. Na činnosti vedúce k ožiareniu sa vyžaduje povolenie alebo oznámenie okrem činností, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona. Tieto činnosti vyplývajú z § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktoré transponuje smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

čl. I § 45 §
Činnosti taxatívne ustanovené v § 45 ods. 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Pre tieto činnosti sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov na ochranu zdravia pri vykonávaní činnosti. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom a aké podmienky musí pre túto činnosť spĺňať. Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi, ktorý predloží taxatívne ustanovené doklady. Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov. Pretože niektoré povinnosti už vyplývajú z aproximačných nariadení vlády (napríklad nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z.), povinnosti sa konkretizujú odkazom na príslušné nariadenie vlády. Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydané povolenie aj zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s touto činnosťou zo …

čl. I § 46 §
V návrhu sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu zo strany orgánu verejného zdravotníctva. Ustanovujú sa aj povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia. Úrad verejného zdravotníctva každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie.

čl. I § 47 §
Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi a právnickej osobe, ktoré predpokladajú alebo majú podozrenie, že na ich pracoviskách je úroveň prírodného ionizujúceho žiarenia zvýšená, zabezpečiť vykonanie merania objemových aktivít radónu a dávkových príkonov externého gama žiarenia, sa vytvárajú podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia v prípade, ak je na pracovisku prekročená smerná hodnota aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov. Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nevyhnutné sledovať obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a pitnej vode.

čl. I § 48 §
Úrady verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach vyšetrujú a identifikujú chemické, biologické a iné faktory, zabezpečujú hodnotenie mimoriadnej udalosti, nariaďujú opatrenia pri mimoriadnych udalostiach a plnia iné úlohy pri mimoriadnych udalostiach.

čl. I § 49 §
Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť mimoriadnej radiačnej udalosti ako udalosti, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu osôb. K takejto situácii môže dôjsť pri strate kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia, následkom čoho je ožiarenie osôb na alebo nad úroveň limitov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je cit. nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z. Ukladajú sa aj povinnosti, ktoré je potrebné vykonať na zamedzenie ďalšieho rozvoja radiačnej udalosti.

čl. I § 50 §
Na zabezpečenie operatívneho riešenia úloh orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú nevyhnutné bezodkladne vykonať pri mimoriadnych udalostiach v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia rozsiahleho významu a na ich obmedzenie, ustanovujú sa národná a regionálne protiepidemické komisie, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy. Práve z dôvodu zabezpečenia rýchlosti a operatívnosti nariadených opatrení sa na ich nariaďovanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

čl. I § 51 §
Zdravie je vecou každého jednotlivca a preto aj zákon ukladá povinnosti fyzickým osobám pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z hľadiska ochrany zdravia ide najmä o povinnosť plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ako sú napr. podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a pod.

čl. I § 52 §
Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú ustanovené v jednotlivých častiach návrhu zákona podľa upravovanej problematiky. Povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 majú všeobecný charakter – vzťahujú sa na každú fyzickú osobu-podnikateľa a právnickú osobu. Ide najmä o plnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, sledovanie kvality vlastných výrobkov, sledovanie zdravého stavu pracoviska a pod. V odsekoch 2 až 6 sa ustanovujú povinnosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

čl. I § 53 §
Zákon samostatne upravuje povinnosti obcí, pričom rozsah povinností sa nemení.

čl. I § 54 §
Orgány verejného zdravotníctva ako orgány štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie ako aj ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva toto svoje oprávnenie realizujú prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru.

čl. I § 55 §
Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

čl. I § 56 §
Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Za priestupok možno uložiť pokutu do 50 000 Sk. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány verejného zdravotníctva. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. I § 57 §
V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty na úseku verejného zdravotníctva. Za správny delikt príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu v rozpätí od 5 000 Sk až do 3 000 000 Sk v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Pri opakovanom porušení povinnosti možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Návrh zákona dáva správnemu orgánu, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

čl. I § 58 §
Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zistí porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

čl. I § 59 §
Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva sú spravidla rozhodnutia podľa správneho poriadku. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje, na ktoré prípady sa konanie podľa ustanovení správneho poriadku nevzťahuje.

čl. I § 60 §
Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a hrozbe iných porúch zdravia. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

čl. I § 61 §
Na vykonávanie odborných činností sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.).

čl. I § 62 §
Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na úpravu podrobností o požiadavkách ustanovených v návrhu zákona.

čl. I § 63 §
Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

čl. I § 64 §
Návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

čl. I § 65 §
V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

čl. II
Dopĺňajú sa správne poplatky za niektoré úkony orgánov verejného zdravotníctva.

čl. III
Úprava zákona o pohrebníctve nadväzuje na úpravu v § 15 a 16, podľa ktorej sa na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

čl. IV
Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010. Účinnosť citovaných ustanovení od 1. januára 2010 sa zdôvodňuje potrebou vypracovania metodík na hodnotenie dopadov.

čl. IV prílohe č. 1
Príloha č. 1 obsahuje zoznam sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

čl. IV prílohe č. 2
Príloha č. 2 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 5 tohto zákona.

čl. IV prílohe č. 3
Príloha č. 3 obsahuje zoznam chemických látok, na ktorých odborné využívanie sa nevzťahujú ustanovenia § 16 ods. 19 a ods. 24 písm. a), c) a e) tohto zákona.

čl. IV prílohe č. 4
Príloha č. 4 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 45 ods. 2 až 5 tohto zákona.

čl. IV prílohe č. 5
Príloha č. 5 obsahuje zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov.

čl. IV prílohe č. 6
Príloha č. 6 obsahuje vzor individuálneho hlásenia prenosného ochorenia ošetrujúcimi lekármi.

čl. IV prílohe č. 7
Príloha č. 7 obsahuje vzor individuálneho hlásenia výsledkov mikrobiologických vyšetrení pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

čl. IV prílohe č. 8
Príloha č. 8 obsahuje vzor hromadného hlásenia akútnych respiračných ochorení.

čl. IV prílohe č. 9
Príloha č. 9 obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V Bratislave 18. apríla 2007 Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan V a l e n t o v i č, v. r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. XII

čl. XII bod 1 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 50 000 Sk a 3 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. XII bod 2 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( 10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. XII bod 3 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( od 5 000 Sk do 500 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. XII bod 4 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( od 5 000 Sk do 50 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. XII bod 5 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( od 50 000 Sk do 1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. XII bod 6 §
Suma uvedená v slovenských korunách ( od 50 000 Sk do 3 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

čl. VII

čl. VII bod 1 [§ 13 ods. 6 nové písm. e)] §
Vzhľadom na sedemdňovú lehotu na vydanie záväzného stanoviska navrhnutú v čl. II v bode 6 návrhu zákona musí byť orgánu verejného zdravotníctva predložená hluková štúdia spolu so žiadosťou o vydanie záväzného stanoviska, nakoľko je najvýznamnejším podkladom pre posúdenie dopadov navrhovanej stavby na verejné zdravie.

čl. VII bod 2 (§ 13 ods. 9) §
Zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov – zákona č. 355/2007 Z. z. s návrhom zákona, pokiaľ ide o lehotu na vydanie záväzného stanoviska v prípade diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

čl. II
Mení sa znenie § 27 ods. 1 za účelom vypustenia povinnosti zabezpečovať objektivizáciu a hodnotenie hluku, infrazvuku a vibrácií raz za rok a odstránenia duplicity s § 52 ods. 1 písm. c) tohto zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Upresňuje sa pôsobnosť Úradu verejného zdravotníctva SR v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie v tom zmysle, že orgán verejného zdravotníctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

čl. I bod 2 §
Evidencia vydaných oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby právnickým osobám a fyzickým osobám–podnikateľom a uverejňovanie ich identifikačných údajov vrátane mena, priezviska a titulu vedúceho tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa táto kompetencia presunie z § 21 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. do § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý upravuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR. Evidenciu lekárov a verejných zdravotníkov s určenou špecializáciou, ktorí vykonávajú samostatne úlohy pracovnej zdravotnej služby v rámci dohľadu nad pracovným prostredím u zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, bude viesť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a ich zoznam bude uverejňovať na svojej internetovej stránke. Uvedená evidencia a zverejnený zoznam uľahčia zamestnávateľom vyhľadávanie týchto zdravotníckych odborníkov.

čl. I bod 3 §
Upresňuje sa pôsobnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie tak, že príslušný orgán verejného zdravotníctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

čl. I bod 4 §
Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva SR na zriaďovanie komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na hodnotenia dopadov na verejné zdravie pre získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Získanie odbornej spôsobilosti je potrebný predpoklad dosiahnutia kvalitatívnej úrovne výkonu hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

čl. I bod 5 §
Oproti doterajšej úprave v § 27, kde sú len veľmi všeobecne označené subjekty povinné zabezpečiť, aby vystavenie obyvateľstva hluku bolo čo najnižšie, sa v návrhu zákona vymenovávajú subjekty adresnejšie. Vymenovanie týchto subjektov má pomôcť k jednoznačnejšiemu určeniu zodpovednosti za nadmerný hluk a následne aj k adresnejšiemu ukladaniu opatrení orgánmi verejného zdravotníctva. Okrem toho sa v návrhu zákona upúšťa od povinnosti zabezpečiť objektivizáciu hluku každoročne. Prax ukázala, že táto povinnosť predstavuje neopodstatnenú finančnú záťaž nie len pre malých podnikateľov, ale aj pre organizácie v oblasti výroby energií všetkého druhu (plyn, elektrina, voda) s dopadom na verejný rozpočet s rizikom, že tieto dopady sa prenesú na obyvateľstvo vo forme cien výrobkov či vykurovanie a podobne. Závažným dôvodom pre upustenie uvedenej povinnosti je aj skutočnosť, že na zabezpečenie každoročného objektivizovania hluku, vzhľadom na veľmi vysoké množstvo možných zdrojov hluku, nie sú v podmienkach Slovenskej republiky vytvorené meracie kapacity, čo je dôvodom pre praktickú nesplniteľnosť tejto doterajšej povinnosti.

čl. I bod 6
Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu doručí lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kópiu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, a okrem toho mu na požiadanie poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabráni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.

čl. I bod 7 §
Upresňuje sa uhrádzanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnávateľom alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

čl. I bod 8 §
Upresňuje sa povinnosť predkladateľov návrhov vypracovať hodnotenie dopadov na verejné zdravie a predloženie takéhoto hodnotenia orgánom verejného zdravotníctva. Povinnosť pre subjekty vypracovať hodnotenie dopadov na zdravie nastane len v prípadoch, keď posúdenie daného návrhu orgánom verejného zdravotníctva na základe screeningu preukáže potrebu takéhoto hodnotenia, vtedy keď konkrétna akcia, resp. program, koncepcia budú mať významný vplyv na verejné zdravie. Zabezpečenie hodnotenia dopadov na verejné zdravie nie je novou povinnosťou pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, nakoľko je už v súčasnosti čiastočne upravená aj v § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., je tiež požadované zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie u významných investičných akcií a strategických dokumentov. Účelom navrhovanej úpravy je dosiahnuť zavedenie komplexnejšej, kvalitatívne vyššej úrovne hodnotenia dopadov na verejné zdravie v súlade s princípmi uplatňovanými v politike EÚ pre zdravie a tým skvalitniť rozhodovacie procesy na národnej i lokálnej úrovni v prospech ochrany zdravia ľudí v SR. Predkladatelia návrhov môžu …

čl. I bod 9 §
Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné a s ohľadom na bod 8 duplicitné.

čl. I

čl. I bod 1
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením pojmu „mimoriadna udalosť“ pojmom „ohrozenie verejného zdravia“.

čl. I bod 2 §
Definuje sa ohrozenie verejného zdravia ako každé, nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah.

čl. I bod 3 §
Z dôvodu systematického usporiadania zákona č. 355/2007 Z.z. sa definície pojmov radiačná udalosť, radiačná nehoda a radiačná havária, ktoré boli pôvodne v § 49, presúvajú do základných pojmov v § 2 uvedeného zákona a zároveň sa definície uvedených pojmov precizujú.

čl. I bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny názvu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

čl. I bod 5 §
Premietnutie úloh Úradu verejného zdravotníctva SR ustanovených v bode 18 (§ 48 ods. 3) pri ohrození verejného zdravia do ustanovení upravujúcich jeho pôsobnosť.

čl. I bod 6 §
Premietnutie nariaďovania opatrení pri ohrození verejného zdravia ustanovených v bode 18 (§ 48 ods. 4) do ustanovení upravujúcich pôsobnosť Úradu verejného zdravotníctva SR.

čl. I bod 7 §
Cieľom tohto ustanovenia je zjednotiť postup Úradu verejného zdravotníctva SR a zložiek civilnej ochrany obyvateľstva v čase najvyššieho ohrozenia verejného zdravia. V uvedenom čase môže Úrad verejného zdravotníctva SR len navrhovať príslušnému orgánu civilnej ochrany opatrenia na elimináciu tohto stavu a podávať mu návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z.z..

čl. I bod 8 §
Podľa článku 4 Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) každý členský štát musí určiť alebo zriadiť Národný ohniskový bod. Navrhuje sa zriadenie tohto bodu na Úrade verejného zdravotníctva SR a zároveň sa presne špecifikuje jeho pôsobnosť.

čl. I bod 9 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny názvu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, zmeny názvu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a zmeny názvu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

čl. I bod 10 §
Premietnutie úloh regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia ustanovených v bode 18 (§ 48 ods. 3) do ustanovení upravujúcich jeho pôsobnosť.

čl. I bod 11 §
Premietnutie nariaďovania opatrení pri ohrození verejného zdravia ustanovených v bode 18 (§ 48 ods. 4) do ustanovení upravujúcich pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

čl. I bod 12 §
Cieľom tohto ustanovenia je zjednotiť postup regionálneho úradu verejného zdravotníctva a zložiek civilnej ochrany obyvateľstva v čase najvyššieho ohrozenia verejného zdravia. V uvedenom čase môže regionálny úrad verejného zdravotníctva len navrhovať príslušnému orgánu civilnej ochrany opatrenia na elimináciu tohto stavu a podávať mu návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z.z..

čl. I bod 13 §
V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva.

čl. I bod 14 §
Spresňuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva v súvislosti s plnením úloh pri ohrození verejného zdravia.

čl. I bod 15 §
Dopĺňa sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva o poskytovanie súčinnosti Úradu verejného zdravotníctva SR pri plnení jeho úloh ako kontaktného miesta v SR. Novou kompetenciou týchto orgánov je nariaďovanie opatrení v čase ohrozenia verejného zdravia.

čl. I bod 16 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s použitím legislatívnej skratky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v § 3 ods. 1 písm. a).

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 18.

čl. I bod 18 §
Podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok. Len v prípade uvedených skutočností sú orgány civilnej ochrany obyvateľstva oprávnené použiť sily a prostriedky stanovené týmto zákonom. Ak by došlo k ohrozeniu zdravia chemickými, biologickými, či fyzikálnymi faktormi v značnom rozsahu, neboli by príslušné orgány kompetentné nariaďovať opatrenia a mobilizovať ostatné zložky civilnej ochrany. Eliminovať tento stav by mohli len orgány verejného zdravotníctva, čo by bolo vzhľadom na závažnosť situácie nedostatočné. Pojem „mimoriadna udalosť“ sa navrhuje nahradiť pojmom „ohrozenie verejného zdravia“, pričom jeho definícia bola len rozšírená o medzinárodný dosah tak, ako to vyžadujú Medzinárodné zdravotné predpisy (2005). Stav ohrozenia je rozdelený na stav ohrozenia verejného zdravia a na ohrozenie verejného zdravia 2. stupňa. Ak ohrozenie verejného zdravia nie je možné odstrániť prostredníctvom opatrení orgánov verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z.z. a tento stav si vyžaduje kooperáciu so zložkami civilnej ochrany je v pôsobnosti regionálneho úradu …

čl. I bod 19 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 18.

čl. I bod 20 §
Ide o úpravu nadväzujúcu na bod 2 (zavedenie pojmu „ohrozenie verejného zdravia“) a legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 18 (§ 48 ods. 5) a s bodom 3 (presunutie pojmov „radiačná udalosť“, „radiačná nehoda“ a „radiačná havária“ medzi základné pojmy).

čl. I bod 21 §
Terminologické zosúladenie ustanovenia s uvádzacou vetou.

čl. I bod 22 §
Nakoľko protiepidemické komisie nie sú právnym subjektom, nemôžu nariaďovať opatrenia, ale len ich navrhovať.

čl. I bod 23 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 18.

čl. I bod 24 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 18.

čl. I bod 25 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 18.

čl. I bod 26 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 23.

čl. I bod 27 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 20.

čl. I bod 28 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

čl. II

čl. II bod 1 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 2.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnanca, ktorý bol prijatý do zamestnania a nenastúpil do práce, aby uhradil zamestnávateľovi tie náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na povinnú vstupnú lekársku preventívnu prehliadku, ak zamestnávateľ z uvedeného dôvodu odstúpil od pracovnej zmluvy.

čl. II bod 3 §
Navrhuje sa, aby preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci mohli vykonávať aj lekári, ktorí sú zamestnancami pracovnej zdravotnej služby, so špecializáciou všeobecné lekárstvo. Dôvodom je pomalý nárast počtu lekárov v príslušnej špecializácii.

čl. I

čl. I bod 1 §
V celom texte zákona sa zosúlaďuje terminológia súvisiaca s uverejňovaním informácií na webovom sídle.

čl. I bod 2 §
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa ustanovuje povinnosť, ktorá vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (ďalej len „smernica“) o informovaní verejnosti o kvalite vody, klasifikácií a znečistení vôd určených na kúpanie počas kúpacej sezóny a o kvalite vôd v prírodných kúpaliskách a v umelých kúpaliskách. Požiadavky na vodu určenú na kúpanie budú ustanovené novým nariadením vlády Slovenskej republiky o požiadavkách na vody určené na kúpanie, ktoré nahradí doteraz platné nariadenie vlády SR č. 87/2008 Z. z. o požiadavkách na prírodné kúpaliská a ustanoví požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie v súlade so smernicou.

čl. I bod 3 §
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa dáva - právomoc povoľovať použitie iných metód a pravidiel, ak sa preukáže ich rovnocennosť s referenčnými metódami pri analýze kvality pitnej vody a pri odbere vzorky vody určenej na kúpanie a pri analýze kvality vody vo vode určenej na kúpanie na analýzu mikrobiologických ukazovateľov podľa osobitného predpisu, ktorý vyplýva z implementácie smernice, - povinnosť zverejňovať každoročne zoznam vôd určených na kúpanie, verejnosť má možnosť informovať sa, podávať svoje návrhy, pripomienky a sťažnosti pri zavádzaní, revidovaní a aktualizácii zoznamu vôd určených na kúpanie a dĺžky kúpacej sezóny a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky musí tieto návrhy, pripomienky a sťažnosti primerane zohľadniť, - povinnosť vykonávať hodnotenie kvality vody určenej na nakúpanie a jej klasifikáciu a rozhodovať o každej zmene vo vykonávaní hodnotenia kvality vody určenej na kúpanie podľa osobitného predpisu, ktorý vyplýva z implementácie smernice, - povinnosť zabezpečiť v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky vytvoriť profil, revíziu, aktualizáciu a zachovanie profilu vody určenej na …

čl. I bod 4 §
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa ustanovuje povinnosť vypracovať pre Európsku komisiu hodnotiace správy o kvalite vôd určených na kúpanie s klasifikáciou vody určenej na kúpanie, ktorá obsahuje aj informácie o každom prerušení programu monitorovania a o dôvodoch prerušenia a výsledky monitorovania a hodnotenia kvality vôd určených na kúpanie pre každú vodu určenú na kúpanie spolu s opisom dôležitých opatrení podniknutých na jej riadenie. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá správy a všetky tieto informácie prostredníctvom Ministerstva životného prostredia každoročne do 31. decembra za predchádzajúcu kúpaciu sezónu. Úrad vereného zdravotníctva Slovenskej republiky informuje Európsku komisiu každoročne pred začatím kúpacej sezóny o všetkých vodách určených na kúpanie vrátane odôvodnenia každej zmeny oproti predchádzajúcemu roku.

čl. I bod 5 §
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa ustanovuje povinnosť informovať Európsku komisiu o použití iných metód a pravidiel ako referenčných metód a o ich rovnocennosti s referenčnými metódami pri analýze kvality pitnej vody a kvality vody vo vode určenej na kúpanie a vopred informuje Európsku komisiu o každej zmene vo vykonávaní hodnotenia kvality vody vo vode určenej na kúpanie, ktorá vyplýva z implementácie smernice.

čl. I bod 6 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť sprístupňovať počas kúpacej sezóny informácie o kvalite vody vo vodách určených na kúpanie, ktorá vyplýva z implementácie smernice a o kvalite vody v prírodných kúpaliskách a v umelých kúpaliskách na svojom webovom sídle.

čl. I bod 7 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť vytvoriť pred začiatkom každej kúpacej sezóny pre každú vodu určenú na kúpanie program monitorovania a zároveň vymedziť dĺžku kúpacej sezóny, zabezpečiť monitorovanie pre každú vodu určenú na kúpanie počas kúpacej sezóny a preskúmavať znečistenie vody určenej na kúpanie, ktoré vyplýva z implementácie smernice. Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ďalej ustanovuje povinnosť prijímať opatrenia riadenia v oblasti vody určenej na kúpanie a právomoc vydávať trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa vo vode určenej na kúpanie a prijímať opatrenia riadenia v oblasti vody určenej na kúpanie pri výnimočných okolnostiach, ktoré vyplývajú z implementácie smernice.

čl. I bod 8 §
Legislatívno - technická úprava v súvislosti so zmenou § 12.

čl. I bod 9 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť monitorovať kvalitu pitnej vody u spotrebiteľa a kvalitu vody vo vodách určených na kúpanie počas kúpacej sezóny.

čl. I bod 10 §
Legislatívno - technická úprava. Slová „vody na kúpanie“ sa nahrádzajú slovami „vzoriek vody z vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska“. Úprava súvisí s novým znením § 19, v ktorom sa definujú pojmy voda určená na kúpanie, prírodné kúpalisko a umelé kúpalisko.

čl. I bod 11 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje právomoc vydávať zákaz kúpania vo vode určenej na kúpanie, ak nespĺňa požiadavky na jej kvalitu, ktorá vyplýva z implementácie smernice.

čl. I bod 12 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje právomoc vydávať zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku a na kvalitu vody v umelom kúpalisku podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, vydaného podľa § 62 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 13 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje právomoc vydávať zákaz kúpania vo vode určenej na kúpanie, ak nespĺňa požiadavky na jej kvalitu, ktorá vyplýva z implementácie smernice.

čl. I bod 14 §
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa ustanovuje právomoc vydávať zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku a na kvalitu vody v umelom kúpalisku podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 15 §
Ustanovenie upravuje pojem “voda určená na kúpanie“, ktorý sa vzťahuje len na povrchové vody vyhlásené krajskými úradmi životného prostredia za vody určené na kúpanie v zmysle vodného zákona, a na ktoré sa vzťahujú požiadavky smernice. Ide o typ vodného útvaru, ktorým je vymedzená významná časť povrchovej vody určenej na kúpanie napríklad jazero, nádrž, potok, rieka. Ďalej sa upravuje pojem „veľký počet“ v zmysle smernice. Veľký počet kúpajúcich sa posudzuje s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti. Ustanovenie ďalej vymedzuje vody, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky smernice. V podmienkach Slovenskej republiky sa ustanovenie v čl. 1 ods. 3 smernice nevzťahuje na umelé kúpaliská a kúpeľné bazény, ktoré sú využívané na rekreačné kúpanie širokou verejnosťou, uzavreté vodné plochy využívané na ošetrovateľské účely alebo liečebné účely v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych …

čl. I bod 16 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vymedzením pojmu umelé kúpalisko v § 19 zákona.

čl. I bod 17 §
Ustanovením sa vydáva zákaz kúpania vo vode, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku a na kvalitu vody v umelom kúpalisku.

čl. I bod 18 §
Upravujú sa správne delikty na úseku verejného zdravotníctva, ktorých sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktoré prevádzkujú prírodné kúpalisko, umelé kúpalisko alebo prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia, ubytovacie zariadenia a zariadenia spoločného stravovania a nesplní povinnosti podľa § 19 zákona.

čl. I bod 19 §
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý podrobne upraví požiadavky na prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská.

čl. I

čl. I bod 1
Dostatočná právna úprava zabezpečenia dohľadu nad návštevníkmi kúpalísk a krytých plavárni je nedostatočná, nakoľko nie je presne stanovená povinnosť prevádzkovateľov týchto zariadení zabezpečiť neustály dohľad nad bazénmi prostredníctvom plavčíkov. Súčasné znenie novelizovaného paragrafu v podobe povinnosti prevádzkovateľa umelého kúpaliska zabezpečiť miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku a zároveň na viditeľných miestach vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci, neposkytuje dostatočnú ochranu návštevníkov týchto zariadení. V určení povinnosti v podobe stanovenia počtu a miesta, kde sa plavčíci budú musieť nachádzať a vykonávať dohľad, predstavuje podľa nášho názoru eliminovanie možnosti úrazu a taktiež okamžité poskytnutie odbornej prvej pomoci v prípade potreby.

čl. X
Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

čl. I.

čl. I bod 1 §
Návrhom zákona sa nahrádza doterajšia posudzovacia činnosť výživových doplnkov, ktorá je podmienená rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR podľa § 13 zákona č. 355/2007 Z. z., oznamovacou povinnosťou žiadateľa bez vydania rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR. Navrhovaná oznamovacia povinnosť je v súlade so smernicou 2002/46/ES (čl. 10), z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výživových doplnkov, ktorý je transponovaný do § 16 ods. 8 výnosu MP SR a MZ SR č. 16826/2007-OL v platnom znení. Nové potraviny podľa nariadenia (ES) č. 258/1997 Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách a nových zložkách potravín podliehajú schvaľovacej činnosti pred Európskou komisiou. Udeľovanie povolení a používanie nových potravín a nových zložiek potravín je v Európskej únii harmonizované od roku 1997, keď bolo prijaté nariadenie (ES) č. 258/97 o nových potravinách. Pod pojem „nové potraviny“ v tomto prípade patria potraviny a potravinové zložky, ktoré sa podľa dostupných informácií nepoužívali v podstatnej miere na ľudskú konzumáciu pred dátumom 15. máj 1997 …

čl. I bod 2 §
Nová smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu zahrnula do rozsahu svojej pôsobnosti nový rádiologický ukazovateľ radón vrátane produktov jeho premeny s dlhou dobou, okrem prírodných rádionuklidov zahŕňa aj umelé rádionuklidy a ustanovuje nové povinnosti. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa ukladá nová povinnosť poskytovať obyvateľstvu na svojom webovom sídle informácie o rádiologických ukazovateľoch a optimalizácii radiačnej ochrany v pitnej vode z individuálnej dodávky, ktorá poskytuje menej ako 10 m3 za deň, alebo ktorú využíva menej ako 50 osôb pokiaľ voda nie je dodávaná v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti.

čl. I bod 3 §
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s bodom 4.

čl. I bod 4 §
Návrhom zákona sa vypúšťa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva SR rozhodovať o žiadosti na umiestňovanie nových potravín a výživových doplnkov na trh. Túto posudzovaciu činnosť Úradu verejného zdravotníctva SR možno považovať za oblasť predtrhovej kontroly (t.j. vykonáva sa pred umiestnením na trh, podľa nariadenia EP a Rady č. 764/2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES.

čl. I bod 5 §
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s bodom 4.

čl. I bod 6 až 8 §
Navrhované zmeny v zákone č. 355/2007 Z. z. súvisia s preberaním smernice Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Z § 47 ods. 3 písm. a) a d) a odseku 6 zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa problematika prírodnej rádioaktivity v pitnej vode, ktorá bude riešená novelizáciou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu s účinnosťou najneskôr v termíne do 28. novembra 2015 v zmysle smernice Rady 2013/51/Euratom.

čl. I bod 9 a 10 §
Dopĺňa sa povinnosť fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby predkladať oznámenie o zložení a označovaní výživových doplnkov alebo nových potravín na umiestnenie na trh ako aj skutková podstata správneho deliktu za nesplnenie tejto povinnosti (viď zdôvodnenie k bodu 1).

čl. I bod 11 §
V prechodných ustanoveniach sa ustanovuje, že správne konanie o návrhoch na umiestňovanie nových potravín a výživových doplnkov na trh, ktoré bolo začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2016 sa dokončí podľa doterajších predpisov.

čl. I bod 12 §
Transpozičná príloha sa dopĺňa o Smernicu Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7. 11. 2013) a o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov.

čl. IV
Vo vládnom návrhu zákona sa rozširuje možnosť vstupu do priestorov zariadenia spoločného stravovania pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú sprevádzané psom so špeciálnym výcvikom.

čl. I

čl. I bod 1 §
Dopĺňa sa nový pojem „manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou“ a podrobnejšie sa charakterizujú jeho jednotlivé zložky. Ide o nový pojem, ktorý súvisí s transpozíciou smernice Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (ďalej len „smernica“) a s presadzovaním rizikovo orientovaného prístupu k zásobovaniu pitnou vodou.

čl. I bod 2 §
Dopĺňajú sa nové pojmy, ktoré súvisia so zrušením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu (ďalej len „nariadenie“) a s potrebou zavedenia týchto pojmov na účely návrhu zákona.

čl. I bod 3 §
Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) pri sprístupňovaní informácií a pri povoľovaní výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré boli doteraz ustanovené v § 17 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene („zákon č. 355/2007 Z. z.“). Požiadavky sú zosúladené s požiadavkami smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Súčasne sa zavádza nová kompetencia úradu verejného zdravotníctva rozhodnúť o limitnej hodnote nového ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorý doteraz platný právny predpis neupravoval, ale môže predstavovať riziko pre zdravie ľudí.

čl. I bod 4 §
Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť radiačnej ochrany. Kompetencie boli doplnené o ustanovenia, ktoré sa týkajú monitorovania rádiologických ukazovateľov v pitnej vode a výnimiek na používanie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu v týchto ukazovateľoch. Ustanovenia sú navrhnuté v súlade s požiadavkami praxe a uplatňovaním smernice Rady 2013/51/EURATOM z 22. októbra 2013, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu do národných právnych predpisov.

čl. I bod 5 §
Dopĺňajú sa kompetencie regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri sprístupňovaní informácií a pri povoľovaní výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré boli doteraz uvedené v § 17 zákona č. 355/2007 Z. z. Požiadavky sú zosúladené s požiadavkami smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

čl. I bod 6 §
Dopĺňajú sa kompetencie úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti radiačnej ochrany. Kompetencie boli doplnené o ustanovenia, ktoré sa týkajú monitorovania rádiologických ukazovateľov v pitnej vode a výnimiek na používanie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu v týchto ukazovateľoch. Ustanovenia sú navrhnuté v súlade s požiadavkami praxe a uplatňovaním smernice Rady 2013/51/EURATOM z 22. októbra 2013, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu do národných právnych predpisov.

čl. I bod 7 §
Dáva sa nová kompetencia Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom v Poprade hodnotiť zdravotnú bezpečnosť výrobkov určených na styk s pitnou vodou, ktoré môžu významnou mierou ovplyvniť kvalitu dodávanej pitnej vody a tým aj zdravie obyvateľov. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom v Poprade sa hodnoteniu týchto výrobkov venuje už dlhodobo.

čl. I bod 8 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 15 návrhu zákona v novelizačných bodoch 19 a 20.

čl. I bod 9 a 10 §
Legislatívno-technická úprava v dôsledku zosúladenia opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení s opatreniami na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a na ich obmedzenie a doplnenie nových opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ktoré umožnia efektívnejší a účinnejší postup pri odstraňovaní nedostatkov v kvalite pitnej vody a pri jej monitorovaní.

čl. I bod 11 §
Dopĺňajú sa nové opatrenia na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a na ich obmedzenie, ktoré umožnia efektívnejší a účinnejší postup pri odstraňovaní nedostatkov v kvalite pitnej vody a pri jej monitorovaní.

čl. I bod 12 §
Ustanovenie sa dopĺňa o vodárenské zdroje z dôvodu spresnenia a zosúladenia terminológie používanej v rezorte zdravotníctva s terminológiou v rezorte životného prostredia.

čl. I bod 13 §
Upravuje sa ustanovenie na posudzovanie návrhov na úpravu pitnej vody, v ktorom nie je osobitne vyšpecifikovaná požiadavka na posúdenie chemických látok na úpravu vody. Požiadavky na používanie chemických látok pri úprave pitnej vody ustanovuje nové znenie § 17 a 17a v novelizačnom bode 21.

čl. I bod 14 §
Dopĺňajú sa kompetencie úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri povoľovaní výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody. V súvislosti s transpozíciou smernice, ktorá umožňuje prijať pri zásobovaní pitnou vodou rizikovo orientovaný prístup, sa dopĺňajú aj nové kompetencie pri rozhodovaní o manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou a pri rozhodovaní o výnimke na zníženie rozsahu a početnosti z monitorovania kvality pitnej vody v programe monitorovania.

čl. I bod 15 §
Zosúladenie kompetencii úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva s platným stavom v oblasti radiačnej ochrany.

čl. I bod 16 §
Kompetencie úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti radiačnej ochrany sa dopĺňajú o ustanovenia, ktoré sa týkajú monitorovania rádiologických ukazovateľov v pitnej vode a výnimiek na používanie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu v týchto ukazovateľoch. Ustanovenia sú navrhnuté v súlade s požiadavkami praxe a s uplatňovaním smernice Rady 2013/51/EURATOM z 22. októbra 2013, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu do národných právnych predpisov.

čl. I bod 17 §
Zosúladenie terminológie s platným stavom v oblasti radiačnej ochrany.

čl. I bod 18 §
Kompetencie úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti radiačnej ochrany sa dopĺňajú o ustanovenia, ktoré sa týkajú monitorovania rádiologických ukazovateľov v pitnej vode a výnimiek na používanie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu v týchto ukazovateľoch. Ustanovenia sú navrhnuté v súlade s požiadavkami praxe a s uplatňovaním smernice Rady 2013/51/EURATOM z 22. októbra 2013, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu do národných právnych predpisov.

čl. I bod 19 a 20 §
Doplnením ustanovenia sa upresňujú požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb pri úprave vody a obsluhe vodovodných zariadení osobitne pre oblasť pitnej vody a osobitne pre oblasť vody na kúpanie na umelých kúpaliskách.

čl. I bod 21 §
V súlade s požiadavkami smernice sa dopĺňajú požiadavky na monitorovanie pitnej vody, jeho základné ciele a princípy a požiadavka na jeho vykonávanie podľa programu monitorovania v celom distribučnom systéme od zdroja až po kohútik. Upresňujú sa situácie a spôsoby, ktorými môže dôjsť k zmenám v monitorovaní kvality pitnej vody a k povoleniu výnimky na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky na kvalitu pitnej vody. Výnimky na používanie takejto vody na pitné účely sa povoľujú na základe žiadostí dodávateľov v situáciách, kedy je prostredníctvom hodnotenia zdravotných rizík preukázané, že dodávanie pitnej vody so zníženou kvalitou neohrozí verejné zdravie a uvedený spôsob zásobovania je najvhodnejším a spôsobom dodávania pitnej vody. Aj z hľadiska ochrany verejného zdravia je jej dodávanie prijateľnejším riešením ako vydanie zákazu používania pitnej vody alebo dlhodobé využívanie náhradného zásobovania. Druhá výnimka na používanie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality vody sa povoľuje v prípadoch, ak dodávateľ pitnej vody v odôvodnení preukáže, že v období platnosti prvej výnimky už vykonal …

čl. I bod 22 §
Boli určené osoby, ktoré sa považujú za dodávateľov pitnej vody. Ide nielen o prevádzkovateľov verejných vodovodov, ale aj osoby dodávajúce alebo používajúce pitnú vodu v rámci svojej podnikateľskej činnosti (napríklad z vlastných vodných zdrojov vo firmách, závodoch, ubytovacích zariadeniach, potravinárskych podnikoch) alebo vo verejnom záujme (napríklad z vlastných vodných zdrojov v školských zariadeniach, obecných budovách a priestoroch). V prípade dodávania a používania pitnej vody v rámci podnikateľskej činnosti a vo verejnom záujme nemusí ísť podľa množstva zásobovaných obyvateľov alebo množstva dodávanej vody o hromadné zásobovanie pitnou vodou. Dopĺňajú a spresňujú sa povinnosti dodávateľov pitnej vody a vlastníkov bytových budov alebo nebytových budov, ktorých cieľom je zabezpečiť a zachovať zdravotnú bezpečnosť kvality dodávanej pitnej vody. Väčšina povinností bola doteraz ustanovená nariadením a návrh zákona ich len upresnil. Ďalej sa upresňujú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť vypracovať a aktualizovať program monitorovania kvality pitnej vody a povinnosť predkladať výsledky kontroly kvality pitnej vody. Tieto povinnosti boli doteraz ustanovené zákonom č. 442/2002 Z. z. o …

čl. I bod 23 §
Nová úprava § 18 spresňuje požiadavky na výrobky určené na styk s pitnou vodou. Táto úprava vychádza najmä z požiadaviek praxe, dopytov a pripomienok výrobcov a dodávateľov výrobkov ako aj dodávateľov pitnej vody, ktorí výrobky určené na styk s pitnou vodou pri zásobovaní pitnou vodou používajú.

čl. I bod 24 §
Ide o doplnenie kompetencie regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri zistení nevyhovujúcej kvality pitnej vody v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru. Doplnená kompetencia umožňuje pri nevyhovujúcej kvalite pitnej vody vydať nielen úplný zákaz používania vody na pitie, ale aj obmedziť jej použitie, ak neprestavuje riziko ohrozenia zdravia.

čl. I bod 25 §
Upravuje sa priestupok na úseku verejného zdravotníctva pre vlastníka bytových budov alebo nebytových budov, ktorý svojou činnosťou a nevhodnými zásahmi môže ovplyvniť kvalitu a zdravotnú bezpečnosť dodávanej pitnej vody.

čl. I bod 26 §
Upravujú sa správne delikty na úseku verejného zdravotníctva pre dodávateľov pitnej vody a pre výrobcov a dodávateľov výrobkov určených na styk s pitnou vodou a prostriedkov na úpravu pitnej vody.

čl. I bod 27 §
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu v oblasti kvality pitnej vody, systému jej kontroly a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou.

čl. I bod 28 §
V prechodnom ustanovení sa upravuje termín predkladania programov monitorovania pitnej vody.

čl. I bod 29 §
V ustanovení sa navrhuje zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Kompetencie orgánov štátnej správy na úseku ochrany verejného zdravia a povinnosti dodávateľov pitnej vody a ďalších osôb, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu dodávanej pitnej vody sú prenesené do návrhu zákona. Podrobnosti požiadaviek na kvalitu pitnej vody a na jej monitorovanie budú ustanovené novým všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý nahradí doteraz platné nariadenie.

čl. I bod 30
Príloha taxatívne vymenúva len tie chemické ukazovatele, pre ktoré je možné v súlade so smernicou povoliť výnimku na používanie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality.

čl. I bod 31
Dopĺňa sa smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 3 a 4 §
Pôsobnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva ako aj orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách sa týka najmä kontroly činnosti poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom súvisiacich s plnením povinností zamestnávateľov pri posúdení zdravotného rizika pri práci a ochrane zdravia zamestnancov pri práci.

čl. I bod 5 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 6 §
Hlavnou zmenou v povinnostiach zamestnávateľov pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci je, že zamestnávatelia zabezpečujú primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov s ohľadom na mieru zdravotného rizika pri práci. Upresňuje sa existujúca povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovať posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, a to spravidla jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci. Posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík zamestnávateľ poskytne zástupcom zamestnancov. V tejto súvislosti budú prioritou kontroly orgánov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku posudky o riziku (respektíve záznamy o posúdení rizika, ak pri opakovanom posúdení nebola zistená zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík) vypracované zamestnávateľom v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou. Súčasne sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť zdravotné …

čl. I bod 7 §
Určujú sa náležitosti oznámenia, týkajúceho sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v rozsahu názov pracoviska, názov profesií s uvedením faktorov práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci vystavení a počet zamestnancov pracoviska.

čl. I bod 8 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 9 §
Medzi subjekty, inštitúcie a rezorty, na ktoré sa nevzťahujú niektoré určené povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci bol doplnený Národný bezpečnostný úrad.

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 11 §
Z dôvodu poznatkov z praxe bolo nutné zdôrazniť, aby zamestnávatelia umožnili vstup pracovnej zdravotnej služby na pracovisko, poskytli jej všetky informácie potrebné na posúdenie zdravotného rizika pri práci vrátane výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania (merania) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ak bolo vykonané a dostatočný čas na plnenie jej odborných činností.

čl. I bod 12 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 13 §
Medzi povinnosti fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva rizikovú prácu bolo doplnené posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík, ktoré je nevyhnutným pre plnenie jej existujúcich povinností v ochrane zdravia pri práci, napr. predloženie návrhu orgánu verejného zdravotníctva na vyhlásenie rizikovej práce, vykonávanie opatrení na ochranu zdravia, atď.

čl. I bod 14 a 15 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 16 §
Návrh zákona definuje činnosť pracovnej zdravotnej služby, zameranej najmä na vykonávanie zdravotného dohľadu pre zamestnancov na prevenciu vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou a upravuje, že zamestnávatelia si môžu zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie samostatne lekárom s určenou špecializáciou alebo verejným zdravotníkom. V prípade, ak zamestnanci vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie (rizikové práce), zamestnávatelia spolupracujú s tímom pracovnej zdravotnej služby. Obidve tieto formy pracovnej zdravotnej služby si môžu zamestnávatelia zabezpečiť vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Zrušuje sa vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie, z dôvodu ich nedostatočnej odbornej erudície na vykonávanie identifikácie a posúdenia zdravotných rizík pri práci v súvislosti s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Dôvodom je, že za ostatné roky viac ako polovica chorôb z povolania bola uznaná u zamestnancov, ktorí …

čl. I bod 17 §
Návrh zákona obsahuje spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby a náplň jej činnosti osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, pričom je náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby diferencovaná podľa miery zdravotného rizika pri práci. Návrhom zákona sa vypúšťa minimálny časový rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórii prác u zamestnávateľov, a to pri výkone dohľadu nad pracovnými podmienkami aj pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

čl. I bod 18 až 24 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 25 §
Dopĺňa sa lehota na ohlásenie začatia činnosti pracovnej zdravotnej služby vykonávanej samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie Úradu verejného zdravotníctva SR. Zároveň sa dopĺňa, že činnosť pracovnej zdravotnej služby môže vykonávať samostatne verejný zdravotník, ktorý preukáže prax na pracovisku orgánu verejného zdravotníctva alebo pracovnej zdravotnej služby v trvaní najmenej dva roky.

čl. I bod 26 a 27 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 28 §
Vo väzbe na diferencovanú náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa kategórií prác a s tým súvisiacim zdravotným rizikom pri práci boli diferencovane rozdelené aj povinnosti poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby.

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 30 §
Upravuje sa postup všeobecného lekára a pediatra, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 2 v prípade zistenia zmeny zdravotného stavu zamestnanca, ktorá by mohla ovplyvniť jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu. Upravuje sa povinnosť vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v ambulanciách. Táto požiadavky vyplynula z aplikačnej praxe, kedy subjekty vykonávali tieto prehliadky v priestoroch, ktoré neumožňovali ich vykonanie na adekvátnej úrovni.

čl. I bod 31 až 34 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 35 §
Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z praxe boli upravené závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu v zmysle ich zjednodušenia do troch jednoznačných záverov (spôsobilý, spôsobilý s dočasným obmedzením, nespôsobilý na výkon posudzovanej práce).

čl. I bod 36 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 37 §
Vzhľadom na doplnené, zmenené a vypustené povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia pri práci v § 30 boli upravené správne delikty v prípade, ak zamestnávateľ neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci. Boli doplnené správne delikty v prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečí posúdenie zdravotného rizika pri práci v určenej frekvencii pre zamestnancov vykonávajúcich práce v kategóriách 2 až 4 a ak neoznámi každoročne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do druhej kategórie. Boli doplnené správne delikty v prípade, ak fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci. Vzhľadom na upravené povinnosti držiteľov oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu v § 30d boli upravené správne delikty v prípade, ak držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.

čl. I bod 38 §
Vzhľadom na upravené povinnosti poskytovateľa pracovnej zdravotnej služby, ktorý vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom samostatne v § 30c boli upravené správne delikty v prípade, ak poskytovateľ pracovnej zdravotnej služby neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.

čl. I bod 39 §
Úprava týkajúca sa posudkov o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík, ktorých návrh vypracoval bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik alebo bezpečnostnotechnická služba, ktorí od 1. augusta 2014 do 31. novembra 2017 vykonávali pre zamestnávateľa niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby. Legislatívno-technická úprava činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú vykonáva lekár alebo verejný zdravotník. Upresnenie dĺžky trvania požadovanej praxe lekára na pracovisku klinického pracovného lekárstva, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

čl. I bod 40
Návrhom zákona je vypustený minimálny časový rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórii prác u zamestnávateľov; vypúšťa sa aj súvisiaca príloha č. 3b k zákonu č. 355/2007 Z. z.

čl. I bod 41
Vzhľadom na úpravu záverov lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu sa menia súvisiace vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu v prílohe č. 3c k zákonu č. 355/2007 Z. z.

čl. II
Vzhľadom na zmeny v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby na základe živnostenského oprávnenia, je potrebná drobná legislatívno-technická úprava v živnostenskom zákone.

čl. I bodu 1
Umožňuje sa distribútorovi umiestňovať na trh kozmetické výrobky, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, avšak len za predpokladu, že sú bezpečné pre verejné zdravie. Takéto výrobky môžu byť na trh uvádzané výlučne spôsobom, že budú darované občianskym združeniam, ktoré vykonávajú verejnoprospešný účel v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb. Následne sú takéto kozmetické výrobky uvádzané na trh bezodplatne.

čl. VII (zákon č. 355/2007 Z. z.)

čl. VII bod 1 (V § 6 ods. 3 písm. ab) §
V súvislosti aktuálnou mimoriadnu situáciu a vyhlásením núdzového stavu v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa navrhuje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ustanoviť nová kompetencia a to vydávať povolenie počas krízovej situácie na prevádzkovanie mobilného odberového miesta, v ktorom sa budú odoberať vzorky na vyšetrenie

čl. VII bod 2 (§ 6 ods. 8 a 9) §
Ustanovujú sa náležitosti, na základe ktorých môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v súvislosti s krízovou situáciou rozhodnutím nariadiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice, držiteľovi povolenia na prevádzkovanie špecializovanej nemocnice alebo držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných a vyšetrovacích zložiek vytvorenie mobilného odberového miesta. Toto opatrenie je nevyhnutné pre prípad, že z hľadiska epidemiologickej situácie je v danom regióne nevyhnutné zabezpečiť efektívnu diagnostiku väčšieho počtu osôb a nikto tento druh zdravotníckeho zariadenia neprevádzkuje. Ide o operatívne zriadenie mobilného odberového miesta poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je schopný túto zdravotnú starostlivosť zabezpečiť. Z dôvodu potreby rýchleho konania sa navrhuje, že takéto rozhodnutie nahrádza povolenie. Zároveň sa navrhuje takémuto poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť mobilné odberové miesto vytvoriť do siedmich pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie sa považuje za doručené v deň nasledujúci po dni jeho zverejnenia na webovom sídle regionálneho úradu verejného zdravotníctva, pričom na takéto rozhodnutie sa nevzťahuje správny poriadok a nie je voči nemu prípustné odvolanie.

čl. I

čl. I bod 1 §
Podstatou predkladaného návrhu zákona je zriadenie dvoch mobilných aplikácií, pretože z dôvodu zmien zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov nie je možné zlučovať všetky funkcionality do jednej mobilnej aplikácie. Z uvedeného dôvodu sú funkcionality mobilnej aplikácie rozdelené na dve samostatné aplikácie. Návrhom zákona sa navrhuje rozšíriť zoznam povinností fyzických osôb o povinnosť používania tej mobilnej aplikácie, ktorá bude slúžiť na monitorovanie dodržiavania izolácie.

čl. I bod 2 §
V súčasnosti sa štátny dozor nad dodržiavaním toho zákona vykonávajú priamo zamestnanci úradu verejného zdravotníctva, resp. zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Návrhom zákona sa rozširuje možnosť dozorného orgánu využiť na dozor nad dodržiavaním izolácie v domácom prostredí aj mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania mobilnej izolácie. Táto mobilná aplikácia bude slúžiť výhradne na kontrolu dodržiavania izolácie v domácom prostredí tých osôb, ktoré odmietli absolvovať nariadenú izoláciu v zdravotníckom zariadení alebo v inom štátom určenom zariadení.

čl. I bod 3 §
Nedodržanie povinností týkajúcich sa riadneho používania mobilnej aplikácie, bude podľa tohto zákona považované za priestupok.

čl. I bod 4 §
§ 60a Odsekom 1 sa ustanovuje, že prevádzkovateľom dvoch samostatných mobilných aplikácií, ktorými budú: 1. mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a 2. mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami, a s tým súvisiacimi osobnými údajmi je úrad verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva bude spracúvať len také osobné údaje na ktoré získal súhlas dotknutej osoby v zmysle § 60b ods. 3 alebo ich spracúva bez súhlasu dotknutej osoby za podmienok stanovených v tomto zákone. Pojmom prevádzkovateľ sa má na mysli prevádzkovateľ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „GDPR“) resp. zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, a nie prevádzkovateľ v zmysle terminológie zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona predpokladá, že v zmysle GDPR je prevádzkovateľom úrad verejného zdravotníctva s sprostredkovateľom Národné centrum zdravotníckych informácií a v zmysle …

čl. I § 60d §
V ustanovení §60d sa zavádzajú záruky pre práva a slobody fyzických osôb, a to z viacerých dôvodov. Hlavnými dôvodmi osobitného zavedenia týchto záruk je podporenie legitímnosti, nevyhnutnosti a proporcionality daného spracúvania osobných údajov a tým aj celkového zásahu do súkromia fyzických osôb. Odsek 1 zavádza všeobecnú dobu uchovávania osobných údajov a zároveň aj prevádzkovanie mobilných aplikácií. Táto všeobecná doba môže byť s ohľadom na čl. 13 ods. 2 písm. a) GDPR vyjadrená nasledovne: „doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie.“ Právne najjednoznačnejším vyjadrením doby uchovávania je stanovenie presného dátumu, ktorým je v tomto prípade 31. december 2020. Tento dátum bol stanovený ako konečný dátum, ktorý prevádzkovateľ nemôže posunúť resp. predĺžiť inak ako legislatívnom zmenou. Potreba legislatívnej zmeny na zmenu maximálnej doby uchovávania však predstavuje prekážku pre prevádzkovateľa, ktorá zároveň pôsobí ako určitá záruka pre fyzické osoby vo vzťahu k možným medializovaným obavám o to, že štát môže údaje získane počas mimoriadnej situácie uchovávať …

čl. I § 63e §
Ak je fyzickej osobe nariadená izolácia v domácom prostredí a táto osoba udelí písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas osoby s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, vzťahuje sa na ňu § 60a až § 60d rovnako.

čl. XXIV (Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

čl. XXIV bod 1 §
Ustanovenie upravuje kompetenciu príslušnému orgánu verejného zdravotníctva schvaľovať prevádzkové poriadky len v tých prevádzkach, v ktorých to ukladá tento zákon. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na účely vzniku a trvania oprávnenia poskytovať sociálnu službu, konkrétneho druhu, formy sociálnej služby, na konkrétnom mieste konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby sa preukazuje plnenie hygienických podmienok kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Zákon č. 355/2007 Z. z. schvaľovanie prevádzkových poriadkov a návrhy na ich zmenu viaže len na prevádzkovateľov zariadení sociálnych služieb a nie na iné druhy sociálnych služieb, ktoré nie sú zariadeniami sociálnych služieb, napr. denné centrum, stredisko osobnej hygieny.

čl. XXIV bod 2 §
Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti, podávanej orgánu verejného zdravotníctva, vydávajúcemu záväzné stanovisko ako formu rozhodnutia o návrhoch podľa odseku 4.

čl. XXIV bod 3 a 4 §
Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov nebude požadovanou podmienkou pre výkon činnosti členov komisie na preskúšanie a overenie odbornej spôsobilosti pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia za účelom posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, zriadenou úradom verejného zdravotníctva.

čl. XXIV bod 5 až 8 §
Cieľom úpravy je zlepšiť podnikateľské prostredie. Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť prevádzkovateľov ubytovacieho zariadenia, telovýchovno-športového zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a zariadenia spoločného stravovania predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok na schválenie ako aj návrh na jeho zmenu. Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok zostáva zachovaná.

čl. XXIV bod 9 §
Po prehodnotení hygienických požiadaviek sa umožňuje vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy zariadenia verejného stravovania, ak vstup povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania musí zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky určených na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.

čl. XXIV bod 10 §
Upravujú sa podmienky pre osoby, ktoré vykonávajú činnosti na objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám. Zrušuje sa povinnosť, že túto činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

čl. XXIV bod 11 a 26 §
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov, doteraz to bolo raz za 18 mesiacov.

čl. XXIV bod 12 a 14 §
Odstraňuje sa povinnosť zamestnávateľa voči príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

čl. XXIV bod 13 §
V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa týmto ustanovuje povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia len u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zrušuje sa tým povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii.

čl. XXIV bod 15 až 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

čl. XXIV bod 18 §
Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých sú zamestnanci vystavení záťaži teplom alebo chladom, s výnimkou prevádzky, v ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť podnikateľské prostredie.

čl. XXIV bod 19 §
Navrhovaným ustanovením sa ruší povinnosť zamestnávateľov vypracovať prevádzkový poriadok pre prevádzky, v ktorých sú zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu. Cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšenie podnikateľského prostredia.

čl. XXIV bod 20 §
Zrušuje sa povinnosť držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb predkladať na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok. Navrhovaná úprava má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

čl. XXIV bod 21 §
Posudková činnosť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. je chápaná ako proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. Vypustením posudkovej činnosti pri vybraných typoch prevádzok, ako aj prevádzok, ktoré už boli orgánom verejného zdravotníctva schválené a ak dochádza len k zmene fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá priestory prevádzkovala a súčasne nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní a jej nahradením oznamovacou povinnosťou, sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto procesno-posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva. Uvedenou zmenou však nedôjde k zníženiu ochrany verejného zdravia, keďže tieto prevádzky budú naďalej povinné dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie v oblasti verejného zdravia a ich dodržiavanie bude naďalej kontrolované príslušným orgánom verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zároveň možné zefektívniť a zintenzívniť vzhľadom …

čl. XXIV bod 22 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. XXIV bod 23 a 32 §
Návrhom zákona sa upravuje povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb dodržiavať prevádzkový poriadok.

čl. XXIV bod 24 §
Posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva (povinnosť požiadať príslušný orgán verejného zdravotníctva o schválenie prevádzky a do času kladného posúdenia zdržať sa v nej vykonávania činnosti) pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa táto povinnosť nevzťahuje, sa táto nahrádza oznamovacou povinnosťou, v zmysle ktorej je prevádzkovateľ takéhoto zariadenia povinný príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť zákonom ustanovené údaje týkajúce sa prevádzky a predložiť prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon. Navrhovanou právnou úpravou sa zníži nielen administratívna záťaž pre podnikateľov, ale aj ich priame a nepriame náklady spojené s touto posudkovou činnosťou orgánov verejného zdravotníctva.

čl. XXIV bod 25, 27 až 31 a 33 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

čl. XXIV bod 34 §
Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo pred 1. júlom 2020 a nebolo do 30. júna 2020 právoplatne ukončené dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2020.

čl. II

čl. II bod 1 §
Upravuje sa právo Úradu verejného zdravotníctva požadovať poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti pri plnení svojich úloh, tak od orgánov štátu ako aj od súkromných osôb.

čl. II bod 2 §
Účelom tohto návrhu zákona je zefektívniť kontrolu dodržiavania opatrení na ochranu pred šírením ochorenia Covid-19 a s tým súvisiace správne trestanie s použitím údajov poskytnutých úradu verejného zdravotníctva podľa § 63 ods. 19 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 3 §
Dopĺňa sa nový priestupok, ktorého sa dopustí osoba, ktorá sa v čase krízovej situácie nepodrobí nariadenej izolácie alebo nariadenému karanténnemu opatreniu po vstupe na územie Slovenskej republiky z krajiny, ktorá nie je označená ako bezpečná krajina v súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Zvyšuje sa aj sankcia, ak sa osoba dopustí takého priestupku. Príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu až do výšky 5000 eur.

čl. II bod 4 a 5 §
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 3.

čl. I

čl. I bod 1
V záujme jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje do zákona doplniť ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého „Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené.“ Keďže účelom tohto ustanovenia nie je vylúčiť náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktoré je garantované ústavou, navrhuje sa do zákona doplniť, že toto právo nie je predmetným ustanovením dotknuté, pričom sa odkazuje na osobitný predpis, ktorým je napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa spresňuje, že ide nielen o opatrenia podľa zákona, ale aj o opatrenia na základe tohto zákona.

čl. I bod 2 a k bodu 3 (§ 59b ods. 7) §
V záujme jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje do zákona doplniť, že orgány, ktoré nariaďujú opatrenia podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona, teda ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva, majú právomoc povoľovať a zrušovať výnimky z týchto opatrení. Zároveň sa stanovuje, že podmienky a postup pri povoľovaní týchto výnimiek stanoví príslušný orgán vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 59b ods. 1 (bod 3 - § 59 ods. 7). Z navrhnuté doplnenia zákona bude vyplývať nielen jednoznačné zákonné zmocnenie ministerstva zdravotníctva, Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva rozhodovať o individuálnych výnimkách z nimi nariadených opatrení, ale zabezpečí sa aj to, aby rozhodovanie o výnimkách nebolo svojvoľné a jeho postup bol upravený v príslušnej vyhláške vydanej podľa § 59b ods. 1 zákona. Zároveň sa navrhuje, aby sa na rozhodovanie o individuálnych výnimkách nevzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)), a to preto, aby bolo …

čl. I bod 3 (§ 59b ods. 6) §
Navrhuje sa doplniť povinnosť odôvodňovať vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané podľa § 59b ods. 1. Odôvodnenie bude povinnou prílohou vyhlášky a bude publikované spolu s ňou vo Vestníku vlády. Ustanovuje sa, že odôvodnenie má obsahovať náležitosti, ktoré obsahuje dôvodová správa v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovanou právnou úpravou sa stanovuje možnosť ÚVZ SR v rámci protiepidemických opatrení reflektovať GreenPassy, t.j. zaočkovanie, prekonanie ochorenia COVID-19 alebo absolvovanie negatívneho otestovania (testovanie v predmetnom zákone už v istej forme je reflektované a umožňuje zohľadňovať pri Vyhláškach ÚVZ) pri tvorbe protipandemických opatrení. Pri otázke zaočkovania nesmie byť prijatá podzákonná právna úprava (napr. Vyhláška ÚVZ SR), ktorá byť bez zmeny zákona (bez blanketovej normy) umožňovala (prikazovala) napr. prevádzkovateľom služieb umožniť využívanie týchto len pre očkovaných alebo pre očkovaných za jemnejších podmienok ako pri neočkovaných. Oproti povinnému preukazovaniu sa dokladom o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo negatívnym testom na prítomnosť ochorenia COVID-19, je (každé) očkovanie spojené s markantnejším zásahom do základných práv a slobôd – do telesnej integrity, súkromia i presvedčenia, ochrany zdravia a pod. obyvateľov. Navyše očkovanie je v Slovenskej republike dobrovoľné, zákon (ani ten o verejnom zdraví) s ním ako s nástrojom boja proti ochoreniu COVID-19 nepočíta. Za ďalšie, pri doklade o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 a doklade …

čl. I bod 2 §
Legislatívno - technická úprava súvisiaca s bodom 1.

čl. X
V čl. X sa navrhuje novelizácia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. X bod 1 §
Podľa navrhnutej úpravy budú mať jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným v oblasti ochrany zdravia pri práci rovnaké povinnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba, bez ohľadu na to, či v danej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným je alebo nie je uzatvorený aj pracovno-právny vzťah, teda bez ohľadu na to, či je alebo nie je spoločník alebo konateľ súčasne aj zamestnancom. V súvislosti s vložením nového odseku sa primerane upraví číslovanie nasledujúcich odsekov.

čl. X bod 2 §
Navrhuje legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou číslovania odsekov.

čl. X bod 3
Navrhuje sa aktualizácia transpozičnej prílohy.

čl. I

čl. I bod 1.
Vzhľadom na vedecky preukázaný výskyt zdravotných komplikácií u detí a mladistvých súvisiaci s konzumáciu nápojov s vysokým obsahom kofeínu a iných látok s obdobnými účinkami, ako aj vzhľadom na zvýšené riziko vzniku závislostí sa navrhuje zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka nad vymedzený limit osobám do 15 rokov veku.

čl. I bod 2.
Navrhuje sa, aby bolo porušenie zákazu predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka nad určený limit vymedzené ako správny delikt.

čl. VI
Mení a dopĺňa sa zákon č. 355/2007 Z. z. z dôvodu implementácie delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/370 a delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/371 návrhom zákona. V súvislosti s tým sa príslušné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. dávajú do súladu s návrhom zákona. Výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu sa stávajú určenými výrobkami podľa § 4 ods. 1 zákona č. 56/2018 Z. z. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa explicitne ustanovujú ako orgány dohľadu, ktoré budú vykonávať dohľad nad týmito určenými výrobkami podľa § 26 až 29 zákona č. 56/2018 Z. z. a budú ukladať sankcie podľa § 28 zákona č. 56/2008 Z. z. Hospodárskym subjektom, ktorými sú výrobca, dovozca a splnomocnený zástupca pred sprístupnením určeného výrobku, ktorým je výrobok určený na styk s pitnou vodou sa ustanovujú nové povinnosti, ktoré musia plniť podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2024/367 z 23. januára 2024, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 prostredníctvom vypracovania európskych …