Obchodný zákonník (513/1991 Zb.)

čl. II

čl. II bod 1 (§ 27 ods. 1) §
Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku). Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV). Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

čl. II bod 2 (§ 27 ods. 3) §
Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

čl. II bod 3 (§ 27 ods. 7) §
Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

čl. II bod 4 (§ 28 až 34) §
Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o …

čl. II bod 5 (§ 56 ods. 3) §
Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

čl. II bod 6 (§ 62 ods. 1) §
Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

čl. II bod 7 (§ 68 ods. 6) §
Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

čl. II bod 8 (§ 68 ods. 7) §
Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

čl. II bod 9 (§ 68 ods. 9) §
Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

čl. II bod 10 (§ 68a ods. 1) §
Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

čl. II bod 11 (§ 69a ods. 4) §
Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 12 (§ 69b ods. 7) §
Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 13 (§ 71 ods. 1) §
Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. II bod 14 (§ 78 ods. 2) §
Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 15 (§ 88a ods. 6) §
Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 16 (§ 96) §
Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 17 (§ 112 ods. 2) §
Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 18 (§ 117a ods. 4) §
Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 19 (§ 127a) §
Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

čl. II bod 20 (§ 132 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

čl. II bod 21 (§ 133 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

čl. II bod 22 (§ 141 ods. 3) §
Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.

čl. II bod 23 (§ 161 ods. 5) §
Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

čl. II bod 24 (§ 175 ods. 3 a 4) §
Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 25 (§ 202 ods. 1) §
Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

čl. II bod 26 (§ 206 ods. 2) §
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 27 (§ 206 ods. 3) §
Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

čl. II bod 28 (§ 207 ods. 10) §
Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 29 (§ 208 ods. 5) §
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 30 (§ 209a ods. 4) §
Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

čl. II bod 31 (§ 211 ods. 4) §
Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

čl. II bod 32 (§ 216 ods. 1) §
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 33 (§ 218e ods. 1) §
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 34 (§ 218n ods. 5) §
Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 35 (§ 225 ods. 3) §
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

čl. II bod 36 (§ 261 ods. 6) §
Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

čl. II bod 37 (§ 369) §
Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku. Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností. Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 3) §
Navrhovaná zmena reaguje na potrebu zohľadniť v našom právnom poriadku koncepciu sídla obchodnej spoločnosti, takým spôsobom, ktorý by zohľadňoval jednak najnovšiu judikatúru Európskeho súdneho dvora (ECJ) vzťahujúcu sa k výkladu článkov 43 a 48 Zmluvy o EÚ týkajúcich sa slobody usádzania v rámci EÚ (napr. rozhodnutia ECJ vo veci Überseering a Inspire Art), jednak návrh štrnástej obchodnej smernice Rady o prenesení registrovaného sídla obchodnej spoločnosti z jedného členského štátu do iného členského štátu, ktoré vychádzajú z dôsledného rozdelenia tzv. registrovaného sídla, teda sídla zapísaného v obchodnom registri toho ktorého štátu a sídla faktického (alebo ústredia riadenia) obchodnej spoločnosti ako miesta, z ktorého sa skutočne riadi činnosť podnikateľského subjektu, a predpokladajú ich vzájomne nezávislú a v zásade neobmedzenú mobilitu v rámci územia členských štátov EÚ. Koncepcia sídla obchodnej spoločnosti podľa platného § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá vychádza predpokladu totožnosti faktického a registrovaného sídla spoločnosti, pričom opačný prípad indikuje ako protiprávny stav, v súčasnej dobe neumožňuje adekvátnym spôsobom reagovať na …

čl. I bod 2 (§ 24 ods. 2) §
Navrhovaná zmena je najmä reakciou na skutočnosť, že od 1. mája budú slovenskými právnickými osobami aj tzv. „nadnárodné formy“ podnikateľských subjektov za predpokladu, že budú mať svoje sídlo na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k týmto právnym formám bude taktiež skôr ako voči „národným“ právnym formám možné realizovať procedúru prenesenia registrovaného sídla na územie iného členského štátu. Nadnárodné právne formy podnikateľských subjektov bez ohľadu na svoje sídlo sú v prvom rade regulované (a zakladané) podľa práva Európskych spoločenstiev a nie podľa „národného“ slovenského práva.

čl. I bod 3 (§ 26 ods. 1) §
Navrhované doplnenie predmetného ustanovenia je reakciou na potrebu zakomponovať do slovenského obchodného práva aspoň všeobecný rámec na fungovanie tzv. „európskych“ foriem podnikateľských subjektov. Ide pritom najmä o európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európsku akciovú spoločnosť a európske družstvo. Všetky uvedené „nadnárodné“ právne formy sú v prvom rade upravené samotným právom ES, keďže základom ich právnej úpravy je vždy nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je v dôsledku svojej právnej sily priamo aplikovateľné na území jednotlivých členských štátov. Keďže však tieto právne formy z titulu svojho zápisu do obchodného registra požívajú v oblasti slovenského právneho poriadku status podnikateľov (§ 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka) a z dôvodu často iba rámcového charakteru „európskej“ právnej úpravy, ktorá mnohé otázky výslovne nerieši, ale namiesto toho odkazuje na primerané uplatnenie národného práva, javilo sa predkladateľovi návrhu zákona ako potrebné pristúpiť za účelom dosiahnutia potrebnej prehľadnosti a komplexnosti právnej úpravy jednotlivých právnych foriem podnikateľských subjektov, ktoré môžu vznikať v oblasti slovenského právneho poriadku, k navrhovaným …

čl. I bod 4 (§ 27 ods. 2) §
Navrhovaná zmena je odôvodnené potrebou precizácie platného vymedzenia zapísanej osoby, tak ako v súčasnosti vyplýva z § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka. Platné vymedzenie zapísanej osoby jednak nepokrýva podnikateľa fyzickú osobu, ktorý sa za určitých podmienok zapisuje do obchodného registra (na vlastnú žiadosť alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon), jednak nedostatočným spôsobom rozlišuje medzi podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka (t. j. podnikateľmi z titulu ich zápisu do obchodného registra) a ostatnými zapisovanými „útvarmi“, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou (ako sú odštepné závody alebo iné organizačné zložky podniku). Nad obsahový rámec doterajšieho vymedzenia zapísanej osoby sa k zapísaným osobám podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka pridáva i ďalší samostatný typ zapísanej osoby – právnická osoba založená podľa práva ES (čím možno rozumieť EZHZ, SE a neskôr ED).

čl. I bod 5 (§ 27 ods. 3) §
Navrhovaná zmena sleduje terminologické upresnenie platného znenia príslušného ustanovenia. V Obchodnom vestníku sa ako „výstup“ zo zbierky listín (uloženia listiny do zbierky listín) zverejňuje oznámenie o tomto uložení.

čl. I bod 6 a 7 (§ 40 ods. 1 a 2) §
Účelom navrhovanej zmeny je zosúladenie predmetných ustanovení Obchodného zákonníka súvisiacich s problematikou účtovníctva s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ako aj s právnymi predpismi upravujúcimi problematiku zverejňovania údajov (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 43/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku). V zmysle zákona o účtovníctve platia tieto skutočnosti: účtovná závierka tvorí v prípade tých obchodných spoločnosti, ktoré povinne vyhotovujú výročnú správu, podľa § 20 zákona o účtovníctve nedielnu súčasť výročnej správy, a ako taká (teda ako súčasť výročnej správy) môže byť ukladaná aj do zbierky listín (§ 21 ods. 1 zákona o účtovníctve). Navrhovanou zmenou sa odstráni doterajšia nadbytočná duplicita, keďže doterajšia právna úprava predpokladá aj v prípade týchto spoločností ukladanie do zbierky listín osobitne tak účtovnej závierky, ako aj výročnej správy, čo predstavuje nadbytočné administratívne zaťaženie. Obchodný zákonník v platnom znení predpokladá splnenie povinnosti publicity vo vzťahu k účtovným závierkam nielen prostredníctvom ich ukladania do zbierky listín obchodného registra (s následným uverejnením …

čl. I bod 8 (§ 46 ods. 1) §
Navrhovaná zmena predstavuje odstránenie odkazu na nesprávne ustanovenie Obchodného zákonníka.

čl. I bod 9 (§ 56 ods. 2) §
Navrhované doplnenie predmetného ustanovenia vychádza z potreby minimálne rámcového zakomponovania „supranacionálnych“ právnych foriem podnikateľských subjektov do systému slovenského práva obchodných spoločností. Aj keď sú tieto právne formy regulované v prvom rade priamo záväznými nariadeniami Rady EÚ, v druhom rade potom špecifickými „vykonávacími“ zákonmi k týmto nariadeniam, z titulu zápisu do obchodného registra v Slovenskej republike tieto právne formy požívajú status podnikateľov v oblasti slovenského právneho poriadku a primerane sa na nich uplatnia jednak ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie podnikateľov, jednak ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce „najpodobnejšiu“ národnú právnu formu obchodnej spoločnosti.

čl. I bod 10 a 11 (§ 61 ods. 2 a 3) §
Navrhovanými zmenami sa dosahuje zjednotenie pojmov používaných Obchodným zákonníkom a zákonom o účtovníctve. Predmetným ustanovením sa ďalej zavádza právna fikcia, ktorá sa uplatní v prípade, ak spoločníci alebo orgán spoločnosti bez vážneho dôvodu neschvália účtovnú závierku, hoci tak mali urobiť, aby si splnili zákonom ustanovenú povinnosť po ukončení účtovného obdobia čím okrem iného neodôvodnene odďaľujú aj možnosť vyplatenia vyrovnacieho podielu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za trvania spoločnosti. Uplatnenie tejto zákonnej domnienky umožní aj v prípade závažnými dôvodmi neodôvodnenej nečinnosti spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti vyplatenie vyrovnávacieho podielu, na ktorý majú nárok spoločníci, ktorých účasť v spoločnosti zaniká počas trvania spoločnosti. Účelom tejto úpravy nie je umožniť obchádzanie zákonom ustanovenej povinnosti (schvaľovať účtovnú závierku) v tomto konkrétnom prípade – preto sa vyžaduje existencia vážneho dôvodu na uplatnenie fikcie schválenia účtovnej závierky, ale umožniť spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za jej trvania, domôcť sa určitým (zákonom definovaným) spôsobom svojho práva na vyrovnací podiel v tých prípadoch, keď výkon tohto …

čl. I bod 12 (§ 66 ods. 2) §
Touto zmenou sa ustanovuje fikcia účinnosti vzdania sa funkcie v tých prípadoch, ak orgán, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie. Táto úprava nadväzuje na problémy, ktoré v doterajšej praxi prinášalo platné znenie prvej vety predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého ak zo zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývalo inak, vzdanie sa funkcie doručené spoločnosti nadobúdalo účinky až od prvého zasadnutia orgánu spoločnosti nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. V doterajšej podobe platné znenie predmetného ustanovenia vnášalo prvky právnej neistoty do vzťahu medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, keďže bolo v mnohých prípadoch odďaľovaním zasadnutia oprávneného orgánu možné zároveň oddialiť aj moment účinnosti vzdania sa funkcie tejto osoby, čo bolo nevyhovujúce vzhľadom na vysokú mieru zodpovednosti týchto osôb.

čl. I bod 13 (§ 66 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou dochádza k odstráneniu výkladových problémov, ktoré v praxi pretrvávali ohľadom tej skutočnosti, či je možné ustanovenie obsiahnuté v § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vykladať takým spôsobom, že uzavretie zmluvy o výkone funkcie medzi spoločníkom a členom orgánu spoločnosti je obligatórne. Prevládajúci výklad tohto ustanovenia aj pred navrhovanou zmenou vychádzal zo stanoviska, že toto ustanovenie neobsahuje explicitne povinnosť uzavrieť zmluvu o výkone funkcie medzi členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a samotnou spoločnosťou. V takomto prípade sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve. Aplikácia § 66 ods. 3 druhá veta, ktorý ustanovuje jednak povinnosť uzavrieť zmluvu o výkone funkcie v písomnej forme, jednak povinnosť túto zmluvu schvaľovať určitým orgánom spoločnosti alebo spoločníkmi, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, tak v zmysle prevládajúceho výkladu prichádza do úvahy iba v prípade, že je zmluva o výkone funkcie skutočne uzavretá. Špecifické požiadavky na formu zmluvy o výkone funkcie možno považovať za …

čl. I bod 14 (§ 67 ods. 2) §
Navrhovaná zmena odstraňuje nepresnosť obsiahnutú v platnom znení § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorom je vyjadrená iba možnosť, nie však prípadná povinnosť tvorby rezervného fondu už pri vzniku spoločnosti. Znenie predmetného ustanovenia v doterajšej podobe kolidovalo so znením § 217 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je akciová spoločnosť povinná vytvárať rezervný fond už pri svojom vzniku.

čl. I bod 15, 16, 17 (§ 68 ods. 6, 7, 8, 9 a 10) §
Navrhovanou zmenou sa rozširuje okruh dôvodov, z ktorých súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti. Súd bude takto môcť sankciou neplatnosti postihnúť aj spoločnosť, ktorá si najmenej dva roky neplní povinnosť ukladať do zbierky listín schválenú riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, teda spoločnosť, ktorá si neplní tie povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru, ktorých základným účelom je docielenie rešpektovania určitých (zákonom stanovených) štandardov transparentného podnikania. Predpokladá sa, že touto sankciou by mali byť vo veľkej miere postihnuté jednak neaktívne, tzv. mŕtve spoločnosti, ktoré dlhodobo nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú činnosť, jednak spoločnosti, ktoré zrejme netransparentne podnikajú, a z toho dôvodu sa vyhýbajú plneniu si svojich povinností voči obchodnému registru (ktorých rozsah sa vo výraznej miere rozšíril po novele Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 500/2001 Z. z.). Súd, ktorý rozhoduje o zrušení spoločnosti, má možnosť pred vydaním zrušovacieho rozhodnutia posúdiť, či je dôvod, pre ktorý sa koná o zrušení spoločností možné odstrániť alebo nie a v prípade, že taký dôvod uzná za odstrániteľný, …

čl. I bod 18 (§ 68a ods. 2 písm. f)) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nedostatok v transpozícii čl. 10 prvej obchodnej smernice, ktorý obsahuje úpravu problematiky neplatnosti spoločnosti, tzn. najmä numerus clausus dôvodov, v ktorých súd môže neplatnosť spoločnosti vysloviť. Ide pritom o dôvody, ktoré predstavujú nedodržanie základných predpokladov, ktoré sa vyžadujú na samotné platné založenie spoločnosti. Z uvedeného dôvodu ani v prípade dôvodu neplatnosti podľa § 68a ods. 2 písm. e) nemôže ísť o počet spoločníkov, ale o počet zakladateľov spoločnosti.

čl. I bod 19 (§ 69 ods. 3) §
Touto zmenou sa odstraňuje chyba v zákonnej definícii splynutia, keďže zo samotnej podstaty celého procesu vyplýva, že v jeho dôsledku musí dôjsť k zrušeniu minimálne dvoch, prípadne aj viacerých obchodných spoločností.

čl. I bod 20 (§ 69a ods. 4) §
Navrhovanou zmenou sa upresňuje, že v prípade podávania návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností sú zanikajúce a nástupnícke spoločnosti povinné návrh na zápis údajov potrebné podávať vo vzájomnej časovej a nie vo formálnej koordinácii. Každá zo zúčastnených spoločností totiž takýto návrh podáva sama za seba, ako za samostatnú zapísanú osobu (keďže celý systém obchodného registra je budovaný na princípe, že údaje sa zapisujú „na zapísanej osobe“), a to buď ako návrh na výmaz (ak ide o spoločnosť, ktorá v dôsledku týchto procesov zaniká) alebo ako návrh na prvozápis (ak ide o nástupnícku spoločnosť, ktorá vzniká v dôsledku splynutia alebo v dôsledku rozdelenia), či ako návrh na zmenu zapísaných údajov (ak ide o nástupnícku spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom v prípade zlúčenia alebo v prípade rozdelenia zlúčením), pričom tieto návrhy musia byť nevyhnutne koordinované z časového hľadiska, keďže účinky zápisu (resp. výmazu) navrhovaných údajov musia nevyhnutne nastať súčasne.

čl. I bod 21 (§ 71 ods. 4) §
Navrhovanou zmenou sa má v praxi dosiahnuť riešenie tej krajnej situácie, keď nie je možné ustanoviť likvidátora spoločnosti žiadnym zo spôsobov uvedených v § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda za likvidátora nemôže súd ustanoviť ani člena štatutárneho orgánu ani žiadneho zo spoločníkov likvidovanej spoločnosti (napr. z dôvodu, že nebol ustanovený žiadny člen štatutárneho orgánu, alebo preto, že do úvahy prichádzajúce osoby nemôžu funkciu likvidátora vykonávať pre rozpor s osobitným i predpismi alebo i preto, že ich súd na ich vlastnú žiadosť odvolal z funkcie likvidátora po tom, čo uznal dôvody, ktoré uvádzali za dostatočné z hľadiska posúdenia skutočnosti, či od nich možno alebo nemožno výkon funkcie likvidátora spravodlivo požadovať). Pravdepodobnosť vzniku podobnej situácie je vysoká najmä v prípade tzv. mŕtvych spoločností, ktoré dlhodobo nevyvíjajú žiadnu činnosť, čo sa prejavuje aj tým, že si neplnia povinnosť ustanovovať si orgány, ktoré však napriek tomu disponujú majetkom odôvodňujúcim vykonanie likvidácie, ktorá musí nevyhnutne predchádzať výmazu takejto spoločnosti z obchodného registra. V takýchto …

čl. I bod 22 (§ 75 ods. 7) §
Predmetné ustanovenie v nadväznosti na novovložené ustanovenie § 771a Obchodného zákonníka ustanovuje predpoklady na vydanie vykonávacieho predpisu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa ustanoví výška odmeny likvidátora a výška jeho hotových výdavkov pre prípady, keď v dôsledku toho, že nedošlo k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, súd túto výšku výdavkov a výšku odmeny likvidátora určuje uznesením. Návrh vykonávacieho predpisu má byť východiskovou pomôckou pre súd, ktorý určuje výšku odmeny likvidátora a výšku jeho hotových výdavkov, ktorá v našom právnom poriadku doteraz chýbala. Pre odmenu likvidátora a náhradu jeho výdavkov však naďalej platí, že sa musia uhradiť z majetku spoločnosti a že ich v žiadnom prípade nebude hradiť štát.

čl. I bod 23 (§ 75a) §
Navrhovanou zmenou sa objasňuje rozpor vyvolaný samotnou právnou podstatou dodatočnej likvidácie. V dodatočnej likvidácii ide o vyporiadanie dodatočne objaveného majetku zaniknutého subjektu, ktorý nemá právnych nástupcov (spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra). V súlade s teóriou občianskeho práva platí, že zánik povinného subjektu je jedným z dôvodov zániku záväzku. Po dodatočnom objavení majetku, ktorý patril zaniknutej spoločnosti, sa javí ako potrebné preklenúť doteraz existujúcu medzeru v právnej úprave formou „znovuoživenia“ pohľadávok zaniknutej spoločnosti v tej výške, v akej neboli uspokojené.

čl. I bod 24 (§ 78 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa dosahuje technické upresnenie vo vzťahu k vymedzeniu osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na prvozápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Pred vznikom spoločnosti sú osobami oprávnenými na podanie návrhu na prvozápis všetci spoločníci založenej spoločnosti, ktorí návrh na prvozápis súčasne aj podpisujú. Spoločníci založenej verejnej obchodnej spoločnosti sú kvalifikovaným navrhovateľom na podanie návrhu na prvozápis podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.

čl. I bod 25 (§ 88 ods. 1 písm. g)) §
Navrhovanou zmenou sa má dosiahnuť súlad predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 26 a 37 (§ 88 ods. 2 a ods. 4) §
Doručenie exekučného príkazu na podiel spoločníka je zároveň potrebné kvalifikovať ako dôvod, pri ktorom sa môžu zostávajúci spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť bude trvať aj naďalej bez spoločníka, ktorého sa dôvod zrušenia týka.

čl. I bod 28 (§ 88a ods. 1) §
Navrhovaná zmena súvisí so zmenami podľa predchádzajúcich bodov.

čl. I bod 29 (§ 96) §
Navrhovanou zmenou sa dosahuje technické upresnenie vo vzťahu k vymedzeniu osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra. Pred vznikom komanditnej spoločnosti sú osobami oprávnenými na podanie návrhu na prvozápis všetci spoločníci založenej spoločnosti, ktorí návrh na prvozápis súčasne aj podpisujú.

čl. I bod 30 (§ 112) §
Navrhovanou zmenou sa dosahuje technické upresnenie vo vzťahu k vymedzeniu osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra. Pred vznikom spoločnosti sú osobami oprávnenými na podanie návrhu na prvozápis všetci konatelia založenej spoločnosti, ktorí návrh na prvozápis súčasne aj podpisujú.

čl. I bod 31 (§ 125 ods. 1 písm. a)) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje terminologická nepresnosť obsiahnutá v platnom znení predmetného ustanovenia v dôsledku toho, že sa v ňom nezohľadnili zmeny vykonané zákonom č. 500/2001 Z. z. v § 64 Obchodného zákonníka.

čl. I bod 32 (§ 125 ods. 1 písm. b) a j)) §
Navrhovanou zmenou sa reaguje na požiadavky praxe, ktorá jednak schvaľovanie konsolidovanej účtovnej závierky valným zhromaždením kapitálovej spoločnosti považuje za ťažko realizovateľné z časového hľadiska, jednak ho z hľadiska jeho účelu (vyjadrenie práv akcionárov v najvyššej forme – zákonom daná rozhodovacia právomoc valného zhromaždenia) nepovažuje za zmysluplný nástroj smerujúci k dosiahnutiu tohto cieľa, keďže akcionári majú možnosť sa s konsolidovanou účtovnou závierkou oboznámiť tak v zbierke listín, kde sa povinne ukladá, ako aj v sídle spoločnosti (viď návrh na vloženie nového § 183a), pričom ich vyjadrenie sa k jej obsahu (formou schvaľovania) sa v praxi nepovažuje za potrebné. Povinnosť schvaľovať konsolidovanú účtovnú závierku nevyplýva ani zo siedmej obchodnej smernice Rady č. 83/349/EEC o konsolidovaných účtovných závierkách. Navrhovanou zmenou sa zároveň dosahuje zosúladenie predmetného ustanovenia so zákonom o účtovníctve. Zmena navrhovaná v písmen j) vychádza z požiadaviek corporate governance – v prípade uzavretia zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti dochádza k takej významnej zmene majetkových pomerov spoločnosti, že by jej realizácia …

čl. I bod 33 (§ 127 ods. 4) §
Účelom navrhovanej zmeny je zvýšiť štandard právnej istoty (dodržiavania ustanovení najmä Obchodného zákonníka) vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným. K tejto zmene predkladateľ návrhu zákona pristupuje v dôsledku zmien, ktoré v súvislosti konaním vo veciach zápisu do obchodného registra, priniesol zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých (odbúranie materiálneho preskúmavania skutočností, ktoré viedli k zmene v zapisovaných údajoch). Zárukou predídenia toho, aby zavedenie notárskych zápisníc neznamenalo nadmerné finančné zaťaženie podnikateľov majú byť pripravované zmeny vo Vyhláške MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zníženiu notárskych poplatkov za spísanie notárskych zápisníc.

čl. I bod 34 (§ 133 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa jednoznačným spôsobom stanovuje, že konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba, tak ako tomu bolo pred novelou Obchodného zákonníka vykonanou zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Táto skutočnosť nepriamo vyplýva aj z ďalších ustanovení Obchodného zákonníka (napr. z úpravy zodpovednosti) a iných právnych predpisov (§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov – zapisované údaje o konateľovi).

čl. I bod 35 (§ 135 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa výslovne vymedzuje povinnosť konateľov predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie individuálnu účtovnú závierku (na splnenie tejto povinnosti majú konatelia v § 40 ods. 1 ustanovenú presnú lehotu). Ak je spoločnosť s ručením obmedzeným podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve povinná vyhotovovať výročnú správu, sú konatelia spoločnosti povinní zabezpečiť aby táto bola predložená na prerokovanie valnému zhromaždeniu. Obe povinnosti sa dali nepriamo odvodiť jednak z iných ustanovení Obchodného zákonníka, jednak z ustanovení zákona o účtovníctve, priamo v konkrétnom ustanovení Obchodného zákonníka však do súčasnej doby neboli vymedzené.

čl. I bod 36 (§ 135a ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa dopĺňa uvedené ustanovenie v tom, zmysle, že sa pri posudzovaní zodpovednosti konateľov bude rozpor uznesenia valného zhromaždenia, ktoré ich zaviazalo k posudzovanému konaniu skúmať nielen z hľadiska jeho nesúladu s právnymi predpismi a stanovami, ale aj so spoločenskou zmluvou. Uvedená skutočnosť je pochopiteľná vzhľadom na fakt, že základným „nosným“ dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným je práve spoločenská zmluvy a stanovy len v tom prípade, ak spoločenská zmluva určí, že ich spoločnosť vydá. Ani za uvedeného predpokladu však na rozdiel od stanov akciovej spoločnosti nepreberajú stanovy spoločnosti s ručením obmedzeným v plnej miere funkciu spoločenskej zmluvy, keďže ich základnou úlohou je podľa § 110 ods. 2 „úprava vnútornej organizácie spoločnosti a úprava podrobností vo vzťahu k niektorým záležitostiam upraveným v spoločenskej zmluve“.

čl. I bod 37 (§ 144) §
Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že spoločnosť môže použiť na zvýšenie základného imania aj iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní (ide najmä o ostatné kapitálové fondy tvorené podľa osobitného zákona a rozdiely z precenenia majetku a záväzkov na reálnu hodnotu podľa účtovných predpisov).

čl. I bod 38 (§ 156 ods. 9) §
Navrhovanou zmenou sa posilňujú práva akcionárov v prípade, že stanovy spoločnosti obmedzia prevoditeľnosť akcií na meno v tej forme, že prevod podmienia súhlasom spoločnosti. Stanovy spoločnosti musia v danom prípade stanoviť lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie tohto súhlasu. Zmena predmetného ustanovenia zavádza v prospech akcionára zákonnú domnienku, v zmysle ktorej sa súhlas na prevod akcií považuje za udelený v prípade, ak príslušný orgán spoločnosti o žiadosti akcionára nerozhodne v lehote určenej stanovami. Spoločnosť ďalej v zmysle predloženého návrhu nielen zodpovedá voči akcionárovi za škodu, ktorá mu vznikne porušením týchto povinností, ale v prípade neudelenia súhlasu s prevodom akcií jej zákon zároveň ukladá povinnosť odkúpiť tieto akcie akcionára za cenu primeranú ich hodnote (tzn. trhovú cenu), ak o to dotknutý akcionár požiada, čím sa akcionárovi garantuje významná možnosť „vykúpiť sa“ z vlastníctva týchto akcií, ktoré ho v dôsledku svojej obmedzenej prevoditeľnosti viažu k spoločnosti.

čl. I bod 39 (§ 157 ods. 1) §
Navrhovanou zmenou sa zohľadnia požiadavky slovenského kapitálového trhu. Slovenské akciové spoločnosti, ktoré majú záujem ponúkať svoje akcie na obchodovanie na zahraničných kapitálových trhoch, sú v súčasnej dobe značne znevýhodnené tou skutočnosťou, že môžu ponúkať iba akcie znejúce na slovenskú menu, o ktoré je na trhu malý záujem. Slovenský právny poriadok súčasne nepozná inštitút akcií bez menovitej hodnoty, ktorého zavedenie by bolo druhou možnosťou riešenia uvedeného problému. Základné imanie akciovej spoločnosti bude v zmysle navrhovanej novely možné vyjadrovať okrem slovenských korún aj v eurách. V tomto prípade však budú musieť aj akcie spoločnosti znieť na túto menu.

čl. I bod 40 (§ 157 ods. 2) §
Vypustením predmetného ustanovenia sa dosahuje súlad s článkom 8 ods. 1 druhej obchodnej smernice, v zmysle ktorého nesmie byť emisný kurz akcie v žiadnom prípade nižší ako menovitá hodnota akcie. Hoci Obchodný zákonník v platnom znení (po novele vykonanej zákonom č. 500/2001 Z. z.) neumožňuje, aby bol emisný kurz akcii nižší ako menovitá ich hodnota, napriek tomu v texte predmetného ustanovenia nedošlo k vypusteniu slov „ak zákon neustanovuje inak“.

čl. I bod 41 (§ 161d ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa dosahuje súlad so zákonom o účtovníctve vo vzťahu k výročnej správe a správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku.

čl. I bod 42 (§ 162 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa zohľadnia požiadavky slovenského kapitálového trhu. Slovenské akciové spoločnosti, ktoré majú záujem ponúkať svoje akcie na obchodovanie na zahraničných kapitálových trhoch, sú v súčasnej dobe značne znevýhodnené tou skutočnosťou, že môžu ponúkať iba akcie znejúce na slovenskú menu, o ktoré je na trhu malý záujem. Slovenský právny poriadok súčasne nepozná inštitút akcií bez menovitej hodnoty, ktorého zavedenie by bolo druhou možnosťou riešenia uvedeného problému. Základné imanie akciovej spoločnosti bude v zmysle navrhovanej novely možné vyjadrovať okrem slovenských korún aj v eurách. V tomto prípade však budú musieť aj akcie spoločnosti znieť na túto menu.

čl. I bod 43 (§ 181 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje chybný odkaz na ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré bolo z textu Obchodného zákonníka vypustené novelou vykonanou zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Správny odkaz odkazuje na § 11 zákona o obchodnom registri, ktorý upravuje problematiku ukladania sankcií.

čl. I bod 44 (§ 183a) §
Navrhovanou zmenou sa zvýši úroveň informačných možností akcionárov spoločnosti, formou zabezpečenia ďalšej možnosti prístupu k listinám, ktoré je akciová spoločnosť povinná ukladať do zbierky listín najmä v tých prípadoch, keď sa bydlisko alebo sídlo akcionára nachádza v tej istej obci ako sídlo spoločnosti, ktoré sa však nezhoduje so sídlom miestne príslušného registrového súdu. Akcionári si ďalej budú môcť vyžiadať zaslanie príslušných listín na adresu svojho sídla alebo bydliska na svoje náklady a nebezpečenstvo. Uvedené právo budú mať akcionári aj v prípade, ak si spoločnosť prípadne nesplnila svoje povinnosti voči obchodnému registru.

čl. I bod 45 (§ 187 ods. 1 písm. e) a j)) §
Navrhovanou zmenou sa reaguje na požiadavky praxe, ktorá jednak schvaľovanie konsolidovanej účtovnej závierky valným zhromaždením kapitálovej spoločnosti považuje za ťažko realizovateľné z časového hľadiska, jednak ho z hľadiska jeho účelu (vyjadrenie práv akcionárov v najvyššej forme – zákonom daná rozhodovacia právomoc valného zhromaždenia) nepovažuje za zmysluplný nástroj smerujúci k dosiahnutiu tohto cieľa, keďže akcionári majú možnosť sa s konsolidovanou účtovnou závierkou oboznámiť tak v zbierke listín, kde sa povinne ukladá, ako aj v sídle spoločnosti (viď návrh na vloženie nového § 183a), pričom ich vyjadrenie sa k jej obsahu (formou schvaľovania) sa v praxi nepovažuje za potrebné. Povinnosť schvaľovať konsolidovanú účtovnú závierku nevyplýva ani zo siedmej obchodnej smernice Rady č. 83/349/EEC o konsolidovaných účtovných závierkách. Navrhovanou zmenou sa zároveň dosahuje zosúladenie predmetného ustanovenia so zákonom o účtovníctve. Zmena navrhovaná v písmen j) vychádza z princípov corporate governance – v prípade uzavretia zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti dochádza k takej významnej zmene majetkových pomerov spoločnosti, že by jej realizácia …

čl. I bod 46 (§ 192 ods. 1) §
Navrhovaná zmena je dôsledkom zmeny podľa predchádzajúceho bodu.

čl. I bod 47 (§ 192 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa výslovne vymedzuje povinnosť predstavenstva predložiť valnému zhromaždeniu na prerokovanie výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu. Táto povinnosť valného zhromaždenia sa doteraz dala vyvodiť iba z ustanovení zákona o účtovníctve. Navrhovanou zmenou sa súčasne dosahuje súlad so zákonom o účtovníctve vo vzťahu k výročnej správe a správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku.

čl. I bod 48 (§ 202 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje chyba v písaní.

čl. I bod 49 (§ 203 ods. 1) §
Touto zmenou sa odstraňuje nesprávne vyjadrenie prípadov, keď sa zvýšenie základného imania upísaním nových akcií pripúšťa aj bez toho, aby akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií (okrem akcií vydaných zamestnancom spoločnosti). Znenie druhej vety má indikovať dva samostatné prípady, keď sa predmetné obmedzenie neuplatní, a to zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi a zvýšenie základného imania, pri ktorom sa majú akcie vydať zamestnancom spoločnosti.

čl. I bod 50 (§ 204a ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nesúlad predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka s článkom druhej obchodnej smernice, ktorý striktne predpisuje zverejnenie výzvy na uplatnenie práva na prednostné upisovanie akcií v národnom vestníku určenom na zverejňovanie údajov z obchodného registra, čo je v podmienkach Slovenskej republiky Obchodný vestník. Výnimka je pritom možná iba v prípade, ak spoločnosť vydala všetky akcie ako akcie na meno. V tomto prípade postačí, ak predstavenstvo zašle výzvu všetkým akcionárom. Doterajšia právna úprava výslovne takúto povinnosť neustanovovala, keďže predpokladala zverejnenie tejto výzvy len spôsobom určeným na zvolávanie valného zhromaždenia (čo znamenalo len možnosť a nie povinnosť zverejnenia takej výzvy v Obchodnom vestníku).

čl. I bod 51 (§ 208 ods. 1) §
Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že akciová spoločnosť môže použiť na zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti aj iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní (ide najmä o ostatné kapitálové fondy tvorené podľa osobitného zákona a rozdiely z precenenia majetku a záväzkov na reálnu hodnotu podľa účtovných predpisov).

čl. I bod 52 (§ 209 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje odkaz na nesprávne ustanovenie Obchodného zákonníka. Lehota na predloženie listinných akcií na účely ich výmeny alebo vyznačenia vyššej menovitej hodnoty v prípade zvýšenia základného imania z majetku spoločnosti sa má spravovať podľa § 208 ods. 3 písm. d).

čl. I bod 53 (§ 213 ods. 5) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nesúlad predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka s článkom 36 druhej obchodnej smernice, ktorý upravuje problematiku zníženia základného imania spôsobom vzatia akcií z obehu inak ako na základe dohody z akcionármi. V tomto prípade druhá obchodná smernica vyžaduje, aby možnosť takéhoto spôsobu vzatia akcií z obehu výslovne upravovali alebo pripúšťali stanovy spoločnosti v čase, ktorý predchádza upisovaniu akcií a záujemcovia o majetkovú účasť v akciovej spoločnosti (resp. pri zvýšení základného imania upisovaním nových akcií aj akcionári) takto mali možnosť sa s uvedenou skutočnosťou oboznámiť už v čase, keď sa rozhodujú o tom, či sa stanú akcionármi spoločnosti alebo či upísaním ďalších akcií zvýšia svoju majetkovú účasť v nej (ak v dôsledku zmeny stanov došlo k zakomponovaniu tohto spôsobu zníženia základného imania do ich obsahu). Tento časový okamih musí z hľadiska zabezpečenia dostatočnej právnej istoty predchádzať okamihu upisovania akcií.

čl. I bod 54 (§ 218a ods. 1) §
Navrhovaná zmena, ktorou sa ustanovuje sprísnenie formy, v ktorej má byť vyhotovená zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí akciových spoločností a projekt rozdelenia akciovej spoločnosti, keďže sa na ich vyhotovenie vyžaduje v zmysle návrhu forma notárskej zápisnice o právnom úkone, vychádza z požiadaviek tretej obchodnej smernice Rady o splynutí a zlúčení akciových spoločností (článok 16) a šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločností (článok 14) v nadväznosti na zmeny v konaní o zápis do obchodného registra vykonané zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa citovaných článkov oboch obchodných smerníc sa v prípadoch, keď právo členského štátu nevyžaduje preventívnu súdnu alebo materiálnu kontrolu zákonnosti procesov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia vyžaduje, aby boli zápisnice z valných zhromaždení všetkých spoločností zúčastnených v týchto procesoch, prípadne aj zmluva o splynutí alebo zlúčení alebo projekt rozdelenia spoločnosti vyhotovené vo forme verejnej listiny, ktorá osvedčuje dodržanie všetkých zákonných predpokladov ustanovených právnymi predpismi na priebeh týchto procesov. …

čl. I bod 55 (§ 218c ods. 2 písm. b)) §
Navrhovanou zmenou sa dosahuje súlad so zákonom o účtovníctve vo vzťahu k výročnej správe a správe o podnikateľskej činnosti spoločnosti a stave jej majetku.

čl. I bod 56 (§ 218c ods. 2 písm. c)) §
Navrhovanou zmenou sa docieľuje súlad s terminológiou zavedenou zákonom o účtovníctve, ktorý pracuje iba s pojmami „riadna, mimoriadna, priebežná a konsolidovaná účtovná závierka“.

čl. I bod 57 (§ 218c ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa docieľuje súlad s terminológiou zavedenou zákonom o účtovníctve, ktorý pracuje iba s pojmami „riadna, mimoriadna, priebežná a konsolidovaná účtovná závierka“.

čl. I bod 58 (§ 218h ods. 1) §
Navrhovaná zmena prináša náležitú transpozíciu príslušných článkov tretej a šiestej obchodnej smernice Rady, v zmysle ktorých predstavuje maximálny časový horizont, v ktorom sa možno domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré schvaľovalo zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projekt rozdelenia maximálne 6 mesiacov odo dňa, keď obsah uznesenia nadobudol účinky voči osobe, ktorá sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia domáha. Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike je táto lehota v zásade vždy kratšia ako šesť mesiacov (§ 131 ods. 2 hovorí o lehote troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia). To však platí iba za predpokladu, že bolo uznesenie valného zhromaždenia riadne zvolané. Inak je začiatok plynutia lehoty stanovený subjektívne (a to odo dňa, keď sa osoba domáhajúca sa neplatnosti valného zhromaždenia mohla o uznesení dozvedieť). V týchto prípadoch je za účelom zabezpečenia súladu s obchodnými smernicami potrebné celkové trvanie uvedenej lehoty pre prípady splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obmedziť hornou hranicou. Pokiaľ ide o okamih účinnosti splynutia alebo zlúčenia – ten …

čl. I bod 59 (§ 218k ods. 4) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňuje technická chyba – odkaz na neexistujúce ustanovenie Obchodného zákonníka.

čl. I bod 60 (§ 218m ods. 2) §
Zmena sa navrhuje za účelom dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť predmetného ustanovenia.

čl. I bod 61 (§ 218n ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje náležitá transpozícia článku 7 šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločností, ktorý ustanovuje pre správu predstavenstva pri rozdelení spoločností aj také obsahové náležitosti ktoré idú nad rámec obsahových náležitostí správy predstavenstva pri splynutí alebo zlúčení spoločností (§ 218b ods. 1 Obchodného zákonníka) v dôsledku čoho sa transpozícia uvedeného článku nedá docieliť jednoduchým odkazom na § 218b ods. 1.

čl. I bod 62 (§ 218p) §
Možnosť členského štátu zakotviť vo svojom právnom poriadku takúto úpravu vyplýva z článku 6 šiestej obchodnej smernice Rady o rozdelení akciových spoločnosti.

čl. I bod 63 (§ 226 ods. 3) §
K vypusteniu ustanovenia tejto povinnosti predstavenstva omylom nedošlo v rámci zmien a doplnení Obchodného zákonníka vykonaných zákonom č. 500/2001 Z. z., v ktorých zmysle je osobitné vymedzenie tejto povinnosti zjavne duplicitné vzhľadom na všeobecne vymedzenú povinnosť štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva podávať návrh na zápis zmien údajov zapísaných do obchodného registra v lehote 30 dní odo dňa, keď zmena nastala. Úprava tejto povinnosti bola v rámci novely Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov prenesená do tohto právneho predpisu.

čl. I bod 64 (§ 233 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 64 (§ 233 ods. 4) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 66 (§ 236 ods. 1) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 67 (§ 239 ods. 4 písm. g)) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 68 (§ 239 ods. 4 písm. g)) §
Navrhovanou zmenou sa predmetné ustanovenie terminologicky zosúlaďuje so znením § 69b Obchodného zákonníka, ktorého dnešná podoba bola zavedená zákonom č. 500/2001 Z. z., vrátane nahradenia pojmu „premena obchodnej spoločnosti“ pojmom „zmena právnej formy obchodnej spoločnosti“.

čl. I bod 69 (§ 239 ods. 6) §
Navrhovanou zmenou sa dosahuje terminologické upresnenie daného ustanovenia.

čl. I bod 70 (§ 244 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 71 (§ 251 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa odstraňujú technické nedostatky, v dôsledku ktorých sa v predmetnom ustanovení pri družstve omylom používa terminológia platná pre kapitálové obchodné spoločnosti.

čl. I bod 72 (§ 252 ods. 1) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 73 (§ 252 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 74 (§ 252 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie pojmov obsiahnutých v predmetnom ustanovení s terminológiu používanou zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 75(§ 253) §
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje zosúladenie predmetného ustanovenia so zákonom o účtovníctve, ktorý v určitých prípadoch (za splnenia podmienok podľa § 19 v nadväznosti na § 20) ukladá družstvu povinnosť vyhotovovať výročnú správu.

čl. I bod 76 (§ 256 ods. 4) §
Navrhovanou zmenou sa predmetné ustanovenie terminologicky zosúlaďuje so znením § 69b Obchodného zákonníka, ktorého dnešná podoba bola zavedená zákonom č. 500/2001 Z. z., vrátane nahradenia pojmu „premena obchodnej spoločnosti“ na pojem „zmena právnej formy obchodnej spoločnosti“.

čl. I bod 77, 78 a 79 (§ 257 ods. 1 a 2) §
Navrhovanými zmenami sa pri družstve zavádza rovnaký režim ako v prípade obchodných spoločností podľa § 68, ktorý predstavuje sprísnenie doteraz platnej právnej úpravy.

čl. I bod 80 (§ 261 ods. 6) §
Navrhovaná zmena má za cieľ odstrániť chybný všeobecný odkaz na predpisy občianskeho práva, ktorý sa do znenie predmetného ustanovenia dostal poslednou novelou Obchodného zákonníka vykonanou zákonom č. 530/2003 Z. z.

čl. I bod 81 (§ 263) §
Navrhovanou zmenou sa jednoznačným spôsobom vylúči možnosť rozdielneho výkladu pokiaľ ide o kogentný/dispozitívny charakter predmetných ustanovení.

čl. I bod 82 (§ 263 ods. 2) §
Navrhovanou zmenou sa jednoznačným spôsobom vymedzuje, že kogentný charakter majú aj tie ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu podstatných náležitostí jednotlivých zmluvných typov upravených Obchodným zákonníkom, vrátane ustanovení upravujúcich požiadavku písomnej formy.

čl. I bod 83 (§ 652) §
K chybnému a neodôvodnenému vypusteniu predmetného podnadpisu došlo pri novele Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 500/2001 Z. z..

čl. I bod 84 a 85 (§ 761 ods. 1 a 2) §
Navrhovaná zmena má umožniť uplatnenie ustanovenia o dodatočnej likvidácii (§ 75a Obchodného zákonníka) aj na tie právne formy právnických osôb, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami, napr. na štátne podniky.

čl. I bod 86 (§ 771a) §
Predmetné ustanovenie obsahuje splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa ustanoví výška odmeny likvidátora a výška jeho hotových výdavkov pre prípady, keď v dôsledku toho, že nedošlo k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny,

čl. I bod 87 a 88
Navrhovanými ustanoveniami sa uvádza transpozičný odkaz na smernice, ktoré boli transponované do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Transpozičný odkaz uvádzaný v prílohe zákona, ako aj veta, ktorá ho uvádza v texte zákona, boli doplnené na základe čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

Článok I:

bod 1 (§ 3a ods. 3) a 4 (§ 21 ods. 7 ) §
Doplnením odseku 3 v § 3a sa preberajú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločností, ktorá ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty, ktoré majú v súvislosti so svojím predmetom podnikania internetové stránky uvádzali na nich určité informácie. Predmetné ustanovenie je reakciou na technologický vývoj a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa, ktorý sa rozhoduje aj na základe informácií, ktoré sú uvedené na internetových stránkach podnikateľských subjektov.

bod 2 (§ 9 ods. 4) §
Zmena predmetného ustanovenia súvisí s novou právnou úpravou zavedenou zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zosúladenie platného právneho stavu. Zmeny má iba legislatívno-technický charakter.

bod 3 (§ 13 ods. 5) §
Pôvodné znenie odseku 3 sa do Obchodného zákonníka dostalo na základe návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a v aplikačnej praxi spôsobuje značné interpretačné problémy. Štatutárny orgán je totiž oprávnený konať v mene organizačnej zložky, ak je zapísaný v obchodnom registri príslušnom pre materskú spoločnosť.

bod 5 (§ 27 ods. 8) §
Uvedené ustanovenie je premietnutím ustanovení smernice 2003/58/ES do nášho právneho poriadku a vyjadruje účinky zverejnenia cudzojazyčnej jazykovej verzie v zmysle návrhu ktorý mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. (v súčasnosti v legislatívnom procese), ktorý transponoval ustanovenia týkajúce sa “dobrovoľného zverejňovania“ (v zmysle smernice 2003/58/ES) listín v jazykoch krajín Európskeho hospodárskeho priestoru vo vzťahu k tretím osobám. Tretie osoby sa môžu dovolávať znenia „dobrovoľne zverejneného prekladu“, ak zapísaná osoba nepreukáže ich znalosť znenia uverejneného v štátnom jazyku. Ide o ochranu tretích osôb v prípade, keď zapísaná osoba nezabezpečí jednotnosť jazykových verzií uložených listín.

bod 6 (§ 54 ods. 1) §
Zmena uvedeného ustanovenia odstraňuje obsahovú nejednotnosť medzi § 53 a § 54 ods. 1. Podľa znenia ustanovenia § 53 je spotrebiteľ v prípade nekalosúťažného konania oprávnený domáhať sa, aby sa rušiteľ takéhoto konania zdržal a odstránil závadný stav. Podľa súčasného znenia § 54 ods. 1 je v takomto prípade aktívne legitimovaný iba spotrebiteľ alebo právnická osoba oprávnená hájiť záujmy spotrebiteľov alebo súťažiteľov. Odstránením tejto nejednotnosti sa zároveň rozširuje stupeň právnej ochrany spotrebiteľa a je zabezpečené jeho ústavné právo na súdnu ochranu.

bod 7 (§ 61 ods. 3) §
Predmetný bod odstraňujú pochybnosti pri určovaní lehoty na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, pri ktoré nebolo zrejmé o moment schválenia ktorej riadnej individuálnej účtovnej závierky ide (t.j. či ide o riadnu individuálnu účtovnú závierku za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti alebo riadnu individuálnu účtovnú závierku za účtovné obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti).

bod 8 až 10 (§ 68 ods. 2, § 68 ods. 3 a § 68 ods. 4 ) §
Zmeny v predmetných ustanoveniach súvisia s novou právnou úpravou zavedenou zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zosúladenie platného právneho stavu. Zmeny majú legislatívno-technický charakter.

bod 11 (§ 68 ods. 9) §
Zmenené znenie je reakciou na potreby aplikačnej praxe. Upresňuje sa, kto je osobou oprávnenou súdu preukazovať, že spoločnosť napriek tomu, čo dvakrát po sebe neuložila do zbierky listín účtovnú uzávierku, má majetok. Touto osobou je podľa návrhu osoba, ktorá osvedčí právny záujem na danej veci. Pôjde o tri kategórie osôb : spoločnosť, veritelia a spoločníci. Súd už nemusí túto otázku skúmať z úradnej moci.

bod 12 ( §71 ods. 4) §
Zmeny v predmetných ustanoveniach súvisia s novou právnou úpravou zavedenou zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zosúladenie platného právneho stavu. Zmeny majú iba legislatívno-technický charakter.

bod 13 a 14 ( § 108 ods. 1, § 109 ods. 1 ) §
Ustanovenia umožňujú spoločnostiam postupný prechod na euro, nakoľko hromadné prepočítanie základného imania nebude reálne možné.

bod 15 ( § 114 ods. 3) §
Doplnenie odseku 3 v § 114 je reakciou na problémy aplikačnej praxe, ktorá v súčasnosti nerieši otázku zapisovania spoluvlastníkov spoločného obchodného podielu do obchodného registra. Ustanovenie vymenováva zoznam povinne zapisovaných údajov v prípade, ak dôjde k spoluvlastníctvu obchodného podielu.

bod 16 ( § 154 ods.4) §
Tento návrh spôsobí, že emitent bude môcť rozhodnúť o svojej premene na súkromnú spoločnosť v súlade s ustanoveniami §154 ods. 3 a 4 so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov prítomných akcionárov a nebude blokovaný skutočnosťou, že minoritní akcionári sa vôbec nedostavujú na valné zhromaždenia a nehlasujú o veciach týkajúcich sa stavu a chodu spoločnosti. Pre schválenie premeny spoločnosti na súkromnú bude postačovať zákonom vymedzený počet akcionárov nie viac ako 100, skutočnosť, že akcie nie sú prijaté na trh burzy a že premenu odsúhlasila dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov.

bod 17 (156a) §
Navrhované doplnenie ustanovenia § 156a reaguje na potreby aplikačnej praxe, v ktorej často krát dochádza k situácií, že spoločnosť aj nad rámec možnej súčasnej úpravy vyžaduje od akcionára preukázanie oprávnenia z evidencie zaknihovaných cenných papierov vedenou Centrálnym depozitárom. Takáto prax je v prípade menšinových akcionárov finančne náročná a šikanózna a obmedzuje uplatňovanie ich práv voči spoločnosti. Navrhovaná úprava jednoznačne prisudzuje povinnosť získania zoznamu oprávnených osôb samotnej spoločnosti.

bod 18 až 21 ( § 163 ods. 4, § 167 ods. 1, § 170 ods. 1 a § 171 ods. 2) §
Ustanovenia umožňujú, aby pri zakladaní akciovej spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií bolo možné takúto akciovú spoločnosť založiť aj v prípade ak sa nepodarí upísať celá výška základného imania, ale aspoň výška, ktorá je zákonom ustanovená ako minimálna výška základného imania spoločnosti podľa § 162, pričom takéto upisovanie je umožnené v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine. Dôvodom pre túto zmenu je požiadavka Ministerstva financií Slovenskej republiky odstrániť prekážky obchodovania na trhu cennými papiermi a zefektívniť proces uvedenia akcií na trh cenných papierov.

bod 22 (§ 187 ods. 1 písmeno b)) §
Obchodný zákonník ustanovuje, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodnutie o vydaní dlhopisov, pritom ak dlhopisy nie sú konvertibilné, tak medzi dlhopisom a úverom fakticky nie je žiaden rozdiel. Ide aj o terminologické spresnenie, nakoľko podľa Obchodného zákona môže spoločnosť vydávať iba prioritné a vymeniteľné dlhopisy, ktoré sú zameniteľné za akcie.

bod 23 ( § 187 ods. 2) §
Predmetné ustanovenie dopĺňa počet hlasov, ktorý je potrebný pri rozhodovaní o zmene verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť.

bod 24 ( § 204 ods. 2) §
Navrhuje sa, aby pri zvýšení základného imania peňažnými vkladmi platila povinnosť splatiť v lehote určenej valným zhromaždením celý emisný kurz upísaných akcií, nielen v prípade ak je akciová spoločnosť kótovaná na burze, ale vždy ak sú akcie obchodnej spoločnosti obchodovateľné na burze.

bod 25 ( § 206 ods. 4) §
Ak sa zvyšuje základné imanie len peňažnými vkladmi a zároveň sa podľa výzvy na upisovanie akcií môže základné imanie zvýšiť o účinne upísané akcie, je upisovanie akcií účinné a základné imanie sa zvýši bez ohľadu na to, či sa podarí upísať celá výška navrhovaného imania, ak došlo k splateniu menovitej hodnoty upísaných akcií. Uvedená zmena sa navrhuje preto, aby bolo možné aj pri zvýšení základného imania obchodovať s akciami na burze ihneď po ich účinnom upísaní, s cieľom skrátiť dobu medzi upísaním a obchodovaním na burze. Cieľom ustanovenia je odstrániť prekážky obchodovania na trhu cennými papiermi, konkrétne zákonne upraviť možnosť obchodovania s upísanými akciami po splatení menovitej hodnoty, ešte pred zápisom do obchodného registra.

bod 26 (§ 223 ods. 2) §
Uvedeným ustanovením sa do legislatívneho jazyka ustanovuje pojem “členský podiel“, ktorý v súčasnom znení zákona absentuje a je často chybne zamieňaný s pojmom „členský vklad“, pričom je zrejmé, že ide o dva obsahovo rozdielne pojmy. Členský podiel na rozdiel od členského vkladu predstavuje konkrétne práva a povinnosti člena ako aj im zodpovedajúcu účasť v družstve. Zavedenie uvedeného pojmu do družstevnej terminológie je analógiou vymedzenia obchodného podielu pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojem „členský podiel“ definuje aj Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva.

bod 27 (§ 223 ods. 3) §
Ustanovenie umožňuje spoločnostiam postupný prechod na euro, nakoľko hromadné prepočítanie základného imania nebude reálne možné.

bod 28 (§223 ods. 4) §
Pri vstupe právnických osôb za člena družstva sa často požaduje vyšší ako základný členský vklad určený pre fyzické osoba. Podľa doposiaľ platnej právnej úpravy nebolo jednoznačne zrejmé, či je takéto rozlíšenie možné, aj keď väčšina družstiev si toto rozlíšenie vo svojich stanovách zakotvila. Aplikačná prax uvíta oporu tohto postupu priamo v zákone.

bod 29 (§ 223 ods. 6) §
Zmenou ustanovenia sa zohľadňuje úprava zákona č. 42/1992 zb. o transformácií družstiev v znení neskorších zákonov a to konkrétne ustanovení § 17f a 17g tohto zákona a zosúlaďuje sa platný právny stav.

bod 30 ( § 233 ods. 9 a 10) §
Ustanovenie vypĺňa medzeru v právnej úprave postupu družstva pri zmenách v členských vkladoch a posilňuje právnu istotu družstiev pri následnej úprave základného imania. Významné je aj všeobecnejšie ustanovenie odseku 10, ktorá upravuje postup družstva napríklad pri členských vkladoch, nadobudnutých niektorými členmi pri transformácii družstva podľa osobitného zákona z titulu vlastníctva pôdy užívanej družstvom, pričom však toto vlastníctvo riadne nepreukázali a na tieto podiely, alebo na ich časť nemali právny nárok (§ 17g zákona č. 42/1992 Zb.). Priebežná aktualizácia hodnoty základného imania družstva podľa zmien v členstve je nevyhnutná napr. na správne určenie reálneho podielu členov na základnom imaní pri prevode členstva, na určenie výšky vyrovnávacích podielov, na evidovaný počet členov alebo ich hlasov na účely uznášaniaschopnosti členskej schôdze alebo platnosti hlasovania a na ďalšie súvisiace otázky. Ide pritom len o základnú úpravu, pri ktorej zostáva primeraný priestor pre stanovy družstva.

bod 31 (§ 228) §
Aplikačná prax upozorňuje na problémy s osvedčovaním členstva členov družstiev v jednotlivých družstvách. Napriek tomu, že zákonná úpravu ustanovila právo člena žiadať o vydanie potvrdenia o členstve, tomuto právu nezodpovedá povinnosť družstva takéto ustanovenie vydať, k čomu aj v praxi v mnohých prípadoch dochádza. Novelizované ustanovenie má za cieľ odstrániť tieto problémy a jednoznačne ustanoviť družstvu povinnosť, aby v prípade žiadosti svojho člena vydalo osvedčenie o jeho členstve a o obsahu jeho zápisu v zozname.

bod 32 (§ 233 ods. 3) a 33 ( § 233 ods. 4 ) §
Zmena uvedených ustanovení súvisí s navrhovanou novelizáciou ustanovenia § 61 ods. 3. Ide o zosúladenie týchto ustanovení.

bod 34 ( § 234 ods. 1) §
Za súčasného platného právneho stavu nie je možné aby bol vyrovnávací podiel okrem zákonom stanovených výnimiek uhradený inak ako peňažnými prostriedkami. Ustanovenie o spôsobe vyrovnania v § 234 ods.1 bolo formulované pred prijatím zákona o majetkovej transformácií družstiev. V praxi je nerealizovateľné vyplácať vyrovnávacie podiely v peniazoch, ak nárok vznikol z titulu nepeňažných vkladov a je preto potrebné umožniť družstvám určiť si v stanovách pre túto oblasť odchylnú úpravu.

bod 35 ( § 254 ods. 2) §
Zmeny v predmetných ustanoveniach súvisia s novou právnou úpravou zavedenou zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zosúladenie platného právneho stavu. Zmeny majú iba legislatívno-technický charakter.

bod 36 (§ 668 ods. 3) §
Zmena predmetného ustanovenia vyplýva zo spresnenia transpozície smernice Rady 86/653/EHS z 18.12.1986 o o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov.

bod 37 (Príloha)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V transpozičnej prílohe sa dopĺňa odkaz na smernicu Rady 86/653/EHS z 18.12.1986 o o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločností. Zároveň sa uvádza úplné znenie prílohy vzhľadom na zjednotenie legislatívnej techniky pri uvádzaní právnych aktov ES. Článok II: Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. január 2007 v súvislosti s termínom transpozície smernice 2003/58/ES a účinnosťou návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa predkladá spolu s predmetným návrhom. Bratislava, 28. september 2006 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Harabin, v. r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. IV (Obchodný zákonník)

čl. IV bod 1 a 2 (§ 12) §
V duchu teórie práva priemyselného vlastníctva obchodné meno možno v systéme práv nehmotných statkov zaradiť do kategórie priemyselných práv na označenie. S ohľadom na platnú právnu úpravu ochrany práva obchodného mena, sa táto úprava precizuje. V § 12 odseku 1 sa v nadväznosti na smernicu dopĺňajú súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov - porov. článok 10 smernice - vrátane priznania práva na informácie. Pre porovnanie možno odporučiť do pozornosti žalobné nároky zakotvené v článku I § 56 návrhu zákona. Zdržovací nárok a reštitučný nárok sa precizuje formou demonštratívneho výpočtu pod písmenami a) až c). Nárok umožňujúci poškodenému domáhať sa poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu rešpektuje kogentnú povahu článku 8 smernice. Konkrétny obsah takýchto informácii je definovaný v písmene c) v prvom a druhom bode. V odseku 2 sa ustanovuje okruh osôb, voči ktorým bude smerovať nárok podľa odseku 1 písmena c). Úprava v novo navrhovanom …

čl. IV bod 3 (príloha)
Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

čl. I.

čl. I bod 1 (§ 26) §
V súčasnosti je možné premiestnenie sídla (v zmysle § 2 ods. 3 OBZ) iba v prípade európskych právnych foriem spoločností (t.j. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov – (ďalej len „EZHZ“), Európska spoločnosť (ďalej len „SE“) a Európske družstvo (ďalej len „SCE“)), pričom pri premiestnení ich sídla sa mení aj rozhodné právo a právomoc súdov, ktoré sa priamo v zmysle nariadení Európskeho spoločenstva riadi právom štátu, kde má EZHZ, SE alebo SCE svoje sídlo. S obdobnou úpravou počíta aj návrh smernice o premiestnení (registrovaného) sídla spoločností (návrh tzv. 14. obchodnej smernice), takže súčasnú úprava považujeme za nevhodnú (v rozpore s právom ES).

čl. I bod 2 (§ 40 ods. 2) §
Predmetným ustanovením zákonodarca reaguje na požiadavky zmeny, ktoré vyplynuli z praxe. Dôvodom na zavedenie a vloženie nového odseku 2 do tohto paragrafu je zamedzenie stavu, aby sa do zbierky listín neuložila existujúca účtovná závierka, tzn. účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie. Takáto situácia by mohla nastať, ak by valné zhromaždenie predloženú účtovnú závierku neschválilo. Preto sa bude podľa novej úpravy do zbierky listín obchodného registra ukladať i neschválená účtovná závierka, ktorá bude dávať obraz o stave spoločnosti pre tretie osoby do doby, kým bude do zbierky listín uložená schválená účtovná závierka. Štatutárne orgány spoločnosti majú povinnosť predložiť neschválenú účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra, a to v lehote 30 dní, ktorej začiatok plynutia je stanovený márnym uplynutím trojmesačnej lehoty ustanovenej na predloženie schválenej účtovnej závierky do zbierky listín. Skôr uvedené nezbavuje spoločnosti povinnosti uložiť následne schválenú účtovnú závierku do obchodného registra.

čl. I bod 3 (§ 44 ods. 2 písm. a)) §
Zmenu predmetného ustanovenia si vyžiadala transpozícia smernice o klamlivej a porovnávacej reklame. Táto zmena súvisí s pripravovanou novelou zákona o reklame, ktorá už v terajšom znení obsahuje ochranu v tejto oblasti pre všetkých účastníkov trhu (tak spotrebiteľov, ako i podnikateľov). Nová smernica upravujúca ochranu pred nedovolenou porovnávacou reklamou a klamlivou reklamou bude transponovaná práve do zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), preto by ponechaním predmetných ustanovení v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) vznikol duplicitný právny stav, čo nie je žiaduce. Na základe toho sa zákonodarca rozhodol vypustiť definíciu klamlivej reklamy z OBZ a ponechať definíciu (resp. znovu zadefinovať) klamlivej a porovnávacej reklamy na osobitný zákon.

čl. I bod 4 (§ 45) §
Nové znenie § 45 je potrebné vykladať v intenciách predchádzajúceho bodu. OBZ bude už len odkazovať na klamlivú a porovnávaciu reklamu podľa osobitného zákona (zákona o reklame). Zachovaná však ostáva súdna ochrana, ktorá bude naďalej poskytovaná tak, ako je uvedené v § 53 až 55 OBZ. K tejto ochrane pribudne navyše možnosť domáhať sa ochrany aj cestou správneho konania podľa zákona o reklame.

čl. I bod 5 (§ 46 ods. 1) §
Navrhovaná legislatívna zmena súvisí so zmenami obsiahnutými v predchádzajúcich dvoch bodoch, keďže ustanovenie § 46 ods. 1 OBZ obsahovalo odkaz na obdobné použitie § 45 ods. 2 OBZ, bolo potrebné právnu úpravu zosúladiť a tiež zaviesť odkaz na obdobné použitie príslušných ustanovení osobitného zákona – zákona o reklame.

čl. I bod 6 (§ 59a ods. 6) §
Nový odsek 6 daného ustanovenia sa vkladá za účelom zabezpečenia primeranej aplikácie ustanovení § 59b, ktoré umožňuje spoločnostiam použiť pri nepeňažných vkladoch do spoločností ocenenie, ktorého referenčná hodnota je jednoznačne a nepochybne stanovená, bez potreby ďalšieho znaleckého určenia hodnoty vkladu. Účelom § 59a je kontrola nadobudnutia majetku spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, ktorý bol získaný zmluvou od zakladateľov alebo spoločníkov. Uvedenou úpravou ostane tento zámer zachovaný.

čl. I bod 7 (§ 59b) §
Novým ustanovením § 59b sa preberajú ustanovenia novely 2. smernice, ktorá umožňuje, aby členské štáty povolili akciovým spoločnostiam vložiť nepeňažné vklady bez potreby získania osobitného znaleckého posudku v prípadoch, keď existuje jednoznačná referenčná hodnota pre ocenenie tohto nepeňažného vkladu. Menšinovým spoločníkom (akcionárom, členom družstva) pritom ostáva právo vyžiadať si ocenenie nezávislým znalcom v zmysle § 59 ods. 3 OBZ. Slovenská republika podporovala uvedené zjednodušenie už v rámci prípravy uvedenej smernice a keďže pôvodná 2. smernica je u nás transponovaná vo všeobecnej časti OBZ, aj pri transpozícii novely 2. smernice sa navrhuje ju zohľadniť vo všeobecnej časti OBZ.

čl. I bod 8 (§ 68 ods. 1) §
Navrhovaná zmena zohľadňuje skutočnosť, že spoločnosť môže zaniknúť aj pred dňom výmazu z obchodného registra. Táto situácia je upravená napr. v § 69aa ods. 8, keď v prípade nástupníckej spoločnosti so sídlom mimo územia Slovenskej republiky má výmaz z obchodného registra Slovenskej republiky iba deklaratórny účinok, nakoľko spoločnosť zaniká nadobudnutím účinnosti cezhraničnej fúzie.

čl. I bod 9 (§ 68 ods. 3 písmeno b)) §
Doplnenie daného ustanovenia OBZ bolo uskutočnené na základe požiadavky rozhodovacej praxe súdov SR. Spresnenie si vyžiadala najmä rozdielnosť v posudzovaní otázky, či spoločnosť, resp. družstvo môže rozhodnúť o svojom zrušení, z dôvodu, že nemá žiaden majetok. Ustanovenie § 68 obsahuje úpravu dobrovoľného a núteného zrušenia spoločnosti. V prípade podľa ods. 3 písmena b) dochádza k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, a to z vôle spoločníkov (členov), na rozdiel od prípadov, ktoré sú uvedené v ods. 6 (tzv. nútené zrušenie spoločnosti na základe rozhodnutia registrového súdu), od prípadov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o jednotlivých právnych formách spoločností alebo od prípadov, ktoré upravujú prechodné alebo záverečné ustanovenia OBZ. Nemajetnosť znamená, že zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti (družstva) a v takom prípade o zrušení spoločnosti, resp. družstva podľa § 68 ods. 6 písmeno c) rozhoduje iba súd na základe návrhu štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem (napr. spoločník, veriteľ) alebo z vlastného podnetu. Podporne pôsobí aj ustanovenie § 28 vyhlášky …

čl. I bod 10 (§ 68 ods. 6 písmeno f)) §
Doplnenie daného ustanovenia sa navrhuje v záujme precizovania povinnosti obchodných spoločností (a podľa § 257 ods. 1 písmeno g) aj družstiev) predkladať do zbierky listín schválené individuálne, ale aj mimoriadne účtovné závierky, a to najmä so zreteľom na novonavrhované ustanovenie § 40 ods. 2 OBZ.

čl. I bod 11 (§ 69 ods. 6) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme odstránenia nedostatkov v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Logicky vyplýva, že v čase schvaľovania fúzie valnými zhromaždeniami spoločností sa nemôže jednať o zmluvu, ale len o návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Nedostatok súčasnej právnej úpravy je zrejmý najmä vzhľadom na posúdenie momentu nadobudnutia platnosti zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí. Zo zákonnej konštrukcie vyplýva, že spoločnosť schvaľuje návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení, a nie zmluvu o splynutí alebo zlúčení. Formálnou náležitosťou platnosti zmluvy je schválenie obsahu návrhu zmluvy spoločnosťou (resp. valným zhromaždením spoločnosti). Schválenie návrhu zmluvy spoločnosťou je preto odkladacou podmienkou účinnosti zmluvy, ale aj formálnou požiadavkou na jej platnosť.

čl. I bod 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje zmeniť na základe pripomienky Generálnej prokuratúry SR, ktorá bola vznesená v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, pričom pripomienka bola označená ako zásadná. Generálna prokuratúra SR v nej namietala nesúlad niektorých ustanovení OBZ (§ 218a ods. 1 písm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5, § 218i ods. 6 a § 218j ods. 1 ) vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti zúčastnenej na zlúčení akciových spoločností s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4 a článkom 46 ods. 1, ako aj nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 18 tohto dohovoru (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných …

čl. I bod 13 (§ 69 ods. 7) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 14 (§ 69 odsek 8) §
Predmetným ustanovením sa má odstrániť nedostatok spočívajúci v tom, že pôvodné ustanovenie odseku 8 upravovalo právo na „vystúpenie“ zo spoločnosti, ktoré prislúchalo len spoločníkom zanikajúcich spoločností. Vzhľadom na odôvodnenie bodu 12 považuje zákonodarca za vhodné a účelné odstrániť diskrimináciu spoločníkov spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Doterajšia úprava umožňovala, aby zmluva o splynutí alebo zlúčení alebo projekt rozdelenia spoločností vynechala účasť niektorého zo spoločníkov zanikajúcej spoločnosti v nástupníckej spoločnosti za predpokladu výslovného súhlasu tejto osoby s elimináciou jej práv spoločníka v nástupníckej spoločnosti. Táto možnosť naďalej zostáva zachovaná, avšak možnosť vynechania spoločníka (resp. „vystúpenia spoločníka zo spoločnosti“) je poskytnutá aj spoločníkom spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Títo, keďže sa jedná o spoločnosť, ktorá v dôsledku zlúčenia nezaniká, sú automaticky spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, v dôsledku čoho boli vylúčení z možnosti učiniť predmetné rozhodnutie. V predmetnom ustanovení sa tiež navrhuje v záujme odstránenia nedostatkov zaviesť pojem „V návrhu zmluvy“ namiesto pojmu „V zmluve“, viď dôvodová správa k …

čl. I bod 15 a 16 (§ 69 ods. 10) §
Predmetným ustanovením sa v záujme odstránenia nedostatkov a taktiež v dôsledku transpozície 10. smernice navrhuje zmeniť § 69 ods. 10 a zároveň doplniť § 69 o odsek 11. Zmena odseku 10 sa týka upresnenia formulácie, keďže valné zhromaždenie spoločností schvaľuje návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení, a nie zmluvu ako takú. Pre lepšie zdôvodnenie pozri dôvodovú správu k bodu 11 (§ 69 ods. 6). Potreba doplniť § 69 obsahujúci všeobecné ustanovenia pre zrušenie spoločnosti a družstva bez likvidácie (teda s právnym nástupcom) o navrhované ustanovenie odseku 11 vyplynula z medzirezortného pripomienkového konania. Jedná sa o zapracovanie zásadnej pripomienky Ministerstva financií SR, ktoré má za cieľ upozorniť, že v prípadoch vnútroštátneho, ale aj cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (poprípade aj rozdelenia) niektorých finančných inštitúcií vyžaduje sa na uskutočnenie fúzie splnenie ďalších podmienok (napr. súhlas Národnej banky Slovenska) podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr.: zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých …

čl. I bod 17 (§ 69aa) §
Predmetným ustanovením sa implementujú viaceré články 10. smernice do ustanovenia § 69aa OBZ. Sú tu obsiahnuté všeobecné ustanovenia upravujúce cezhraničné fúzie, ktoré by mali byť použité pre všetky právne formy spoločností a prostredníctvom odkazového ustanovenia § 260 OBZ aj pre cezhraničné fúzie družstva. Zakomponovanie daných ustanovení bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že problematika cezhraničných fúzií doposiaľ nebola predmetom úpravy OBZ. Jedná sa o oblasť, ktorej rámcová úprava vznikla na pôde Európske únie v záujme harmonizovania podmienok cezhraničných fúzií v právnych poriadkoch všetkých členských štátov Európskej únie (ďalej len „EU“) a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) a eliminovania niektorých bariér pri výkone práva usadiť sa („right of establishment“) podľa čl. 43 Zmluvy o ES.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. a) §
Členským štátom sa pre účely cezhraničných fúzií rozumie nielen členský štát EÚ, ale aj ostatné štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Touto definíciou bolo okrem článku 1 a 2 10. smernice zároveň implementované Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 127/2006, ktorým Spoločný výbor EHP rozhodol, že ustanovenia 10. smernice sa stanú súčasťou prílohy XXII (Právo obchodných spoločností) k Dohode o EHP, a teda okrem 27 členských štátov EÚ sa bude smernica uplatňovať aj v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. b) §
Pojem zúčastnená spoločnosť bol zavedený iba z dôvodu skrátenia a zlepšenia čitateľnosti legislatívneho textu.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. c) §
Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou sa pre účely uvedených ustanovení rozumejú všetky právne formy obchodných spoločností vrátane družstva (prostredníctvom odkazu obsiahnutého v ustanovení § 260 OBZ), so sídlom na území Slovenskej republiky. Treba pritom poznamenať, že v zmysle osobitných predpisov sa európska spoločnosť (SE) považuje za akciovú spoločnosť a európske družstvo (SCE) sa považuje za družstvo podľa OBZ.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. d) §
Zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou sa rozumie spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, avšak na území EHP. Sídlom sa pritom rozumie sídlo v zmysle § 2 ods. 3. OBZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že Slovenská republika dodržiava inkorporačnú zásadu, pre ktorú je pre priznanie právnej subjektivity podstatná inkorporácia spoločnosti (t.j. zápis spoločnosti do registra) a nie adresa, na ktorej sa nachádza ústredie riadenia, resp. hlavné miesto podnikateľskej činnosti, ako je tomu napríklad v Nemecku. Pri styku so štátmi uplatňujúcimi teóriu skutočného sídla pritom nevznikne konflikt, nakoľko právne poriadky týchto štátov vyžadujú zhodu skutočného sídla a sídla zapísaného v registri. Toto ustanovenie okrem iného zakazuje cezhraničné fúzie so spoločnosťami, ktoré majú sídlo mimo EHP. Pri takýchto fúziách by totiž mohlo byť problematické zaručiť dostatočným spôsobom najmä ochranu veriteľov a menšinových akcionárov, ktorá je v rámci EHP už do značnej miery harmonizovaná.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. e) §
V uvedenom ustanovení je obsiahnutá definícia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (t.j. cezhraničnej fúzie). Na tomto mieste je nanajvýš potrebné sa zmieniť o požiadavke „obdobnej“ právnej formy splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností. V článku 4 ods. 1 písm. a) 10. smernice sa uvádza nasledovné: „cezhraničné zlúčenia alebo splynutia sú možné len medzi spoločnosťami takých právnych foriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov,“. Vzhľadom na doterajšiu úpravu § 69 OBZ by to znamenalo, že účastníkom cezhraničnej fúzie by mohli byť len spoločnosti s rovnakou právnou formou, pričom s ohľadom na rozmanitosť a nejednotnosť právnych foriem obchodných spoločností v jednotlivých členských štátoch by takáto úprava v konečnom dôsledku obmedzila ich právo usadiť sa, ktoré je zaručené priamo primárnym právom, v článkoch 43 a nasl. Zmluvy o ES. V budúcnosti možno očakávať, že Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje zoznam spoločností, ktoré bude možné považovať za spoločnosti s obdobnou právnou formou. Dokiaľ však takýto …

čl. I § 69aa odsek 2 §
Návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, ktorý spoločne vypracujú zúčastnené spoločnosti, musí okrem náležitostí podľa § 69 ods. 6 obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 2. To že bude zmluva schválená v rovnakom znení bude v konečnej fáze kontrolovať orgán zodpovedný za registráciu nástupníckej spoločnosti. V prípade slovenskej nástupníckej spoločnosti bude vykonávať túto kontrolu registrový súd. Z dodatočných náležitostí pôjde o odhad vplyvu na zamestnanosť v dotknutých regiónoch, o návrh spoločenskej zmluvy, resp. v prípade nástupníckej spoločností, ktorá bude mať aj stanovy o návrh zakladateľskej zmluvy a stanov, resp. v prípade nástupníckej spoločnosti so sídlom mimo územia SR o návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti. Pri cezhraničnom zlúčení bude musieť návrh zmluvy obsahovať, ak bude nástupníckou spoločnosťou slovenská zúčastnená spoločnosť aj návrh zmeny stanov spoločnosti, pokiaľ si ich cezhraničné zlúčenie vyžiada. Zmena stanov bude musieť byť podobne ako je to pri vnútroštátnych zlúčeniach schválená valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti (slovenskej zúčastnenej spoločnosti) súčasne s návrhom zmluvy o cezhraničnom …

čl. I § 69aa odsek 3 §
Slovenským zúčastneným spoločnostiam sa zároveň ukladá povinnosť okrem uloženia návrhu zmluvy do zbierky listín aj zverejnenie niektorých údajov v obchodnom vestníku. Za zahraničné zúčastnené spoločnosti tak učinia ich štatutárne orgány, nakoľko táto povinnosť vyplýva z článku 6 10. smernice. Zverejnenie údajov uvedených v písmenách a) a b) má zabezpečiť prístup k základným informáciám o zúčastnených spoločnostiach (identifikácia zmluvných strán), nakoľko na základe týchto údajov sa bude môcť každá zainteresovaná osoba dostať ku všetkým informáciám, ktoré sa o spoločnostiach povinne zverejňujú vo všetkých štátoch EHP na základe Prvej smernice Rady č. 68/151/EHS o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva (ďalej len “1. smernica“). Vďaka smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na …

čl. I § 69aa odsek 4 až 10 - všeobecne §
Cezhraničné fúzie so sebou prinášajú viaceré závažné dôsledky tak pre spoločníkov alebo členov, ako aj pre veriteľov spoločnosti. Zúčastnená spoločnosť totiž môže, v závislosti od sídla nástupníckej spoločnosti, premiestniť svoje sídlo mimo územie Slovenskej republiky. Toto má viacero dôsledkov, avšak pre zainteresované osoby pôjde najmä o zmenu právomoci súdov a rozhodného práva. Zákonodarca si nemyslí, že by v niektorom inom členskom štáte boli práva menšinových spoločníkov (resp. členov) alebo veriteľov chránené v menšom rozsahu ako na Slovensku, dokonca v mnohých prípadoch tomu môže byť presne naopak. Avšak neznalosť cudzieho jazyka, cudzieho právneho poriadku, ako aj vzdialenosť a mnohé iné faktory môžu postaviť menšinových spoločníkov (resp. členov) a veriteľov do značne nevýhodnej pozície. Tomuto sa zákonodarca snažil predísť implementáciou článku 4 10. smernice do § 69aa.

čl. I § 69aa odsek 4 §
Zosilnená publikačná povinnosť má za účel najmä zvýšiť informovanosť spoločníkov, členov a veriteľov. V prvom rade pôjde o informáciu o plánovanom premiestnení sídla do zahraničia, ktorá ma upozorniť na možnú zmenu s výrazným dopadom. Druhou je informácia o právnej forme nástupníckej spoločnosti, ktorá by mala veriteľom a spoločníkom, resp. členom poskytnúť základný obraz o spôsobe rozhodovania v nástupníckej spoločnosti, o spôsobe ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, atď. Táto informácia by mala byť doplnená o odkaz na zákonnú úpravu, v ktorej bude môcť každý, kto bude chcieť, nájsť podrobnosti. Tieto publikačné povinnosti vytvárajú zanedbateľnú administratívnu záťaž pre spoločnosť, ktorá by mala mať dobrú vedomosť o právnej forme nástupníckej spoločnosti, o právnej úprave vzťahujúcej sa na nástupnícku spoločnosť, resp. ich môže jednoducho získať od zahraničnej zúčastnenej spoločnosti. Informácia o právnej forme musí byť v slovenskom jazyku, avšak zahraničnú právnu úpravu už nie je potrebné prekladať. Čo sa týka zverejňovania účtovných závierok, táto úprava je prebratá čiastočne z § 218c OBZ. Jedná sa …

čl. I § 69aa odsek 5 §
Rovnako ako odsek 4 aj tento odsek bol do istej miery inšpirovaný § 215 OBZ. Pre zjednodušenie je príkladmo uvedené, že zloženie peňažnej hotovosti vo výške pohľadávky do notárskej úschovy sa považuje vždy za primerané. Ako výšku pohľadávky treba rozumieť výšku uvádzanú veriteľom. Samozrejme je možné sa dohodnúť na akomkoľvek inom spôsobe zabezpečenia, avšak v prípade nezhody rozhodne o primeranom zabezpečení súd.

čl. I § 69aa odsek 6 §
Toto ustanovenie rieši ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasia s cezhraničnou fúziou. V spoločnostiach nevytvárajúcich povinne základné imanie sa dá povedať že ich ochrana je absolútna. Na schválenie cezhraničnej fúzie je totiž potrebný súhlas všetkých spoločníkov, z čoho vypláva, že ak by sa čo i len jeden z nich cítil takouto fúziou poškodený, stačí ak s ňou nebude súhlasiť. V prípade spoločností vytvárajúcich povinne základné imanie postačuje súhlas 2/3 väčšiny spoločníkov (akcionárov/členov) prítomných na valnom zhromaždení, resp. členskej schôdzi, ibaže by zákon alebo spoločnosť stanovila prísnejšie podmienky. Prísnejšie podmienky zákon stanovuje napr. pri akciovej spoločnosti, kde ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa aj súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných akcionárov z každého druhu akcií. Tieto vysoké požiadavky už sami o sebe zaručujú ochranu tých spoločníkov, ktorí s cezhraničnou fúziou nesúhlasia, avšak navyše sa na kapitálové spoločnosti primerane použijú ustanovenia § 218ja a 218jb a prostredníctvom odkazu obsiahnutého v § 69aa ods. 10 aj ustanovenia § 218i a § 218j, ktoré podrobne rozpracúvajú …

čl. I § 69aa odsek 7 §
Toto ustanovenie čiastočne transponuje článok 10 10. smernice. Ochrana veriteľov je zdôraznená tým, že notár nevydá osvedčenie (a teda cezhraničná fúzia sa nebude môcť uskutočniť) skôr kým právoplatne neskončia všetky súdne konania začaté na základe odseku 5. Keďže by však toto mohlo mať za následok znemožnenie fúzie, zúčastnené spoločnosti sa tomuto budú môcť jednoducho vyhnúť, a to uzavretím dohody o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej budú môcť veritelia uplatňovať svoje práva na slovenskom súde a na základe slovenského právneho poriadku, resp. doložkou o právomoci súd a o voľbe rozhodného práva k návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí spoločností. Notár v takomto prípade uvedie v osvedčení informáciu o tom, že takéto konania prebiehajú. Informáciu o tom, že prebiehajú súdne konania začaté podľa odseku 5 sú povinní notárovi oznámiť veritelia, inak na ne nemusí pri vydávaní osvedčenia prihliadnuť. Pasívnym veriteľom však právo na vymáhanie pohľadávok nezanikne, budú ho však musieť v zásade vymáhať od nástupníckej spoločnosti. Ustanovenie …

čl. I § 69aa odsek 8 §
10. smernica vo svojom článku 12 ponecháva členským štátom voľnosť pokiaľ ide o určenie dňa (momentu), kedy cezhraničná fúzia nadobudne účinnosť s podmienkou, že tento deň nesmie predchádzať uskutočneniu preskúmania zákonnosti cezhraničnej fúzie (v podmienkach Slovenskej republiky registrovým súdom). Rozhodným momentom pre nadobudnutie účinnosti cezhraničnej fúzie je aj vzhľadom na úpravu § 69a odsek 1 veta prvá OBZ (nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych fúzií a rozdelení) zápis do obchodného registra. K výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra, ktorá v dôsledku cezhraničnej fúzie zaniká, môže dôjsť až potom, čo bolo obchodnému registru doručené oznámenie zahraničného registra alebo inej evidencie o tom, že cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť. Týmto sa má predísť situácii, ktorá by mohla nastať v prípade, že cezhraničná fúzia ešte nenadobudla účinnosť (teda, že nástupnícka spoločnosť ešte nebola zapísaná do obchodného registra alebo inej evidencie v prípade cezhraničného splynutia, alebo že ešte nedošlo k zápisu zmeny v prípade cezhraničného zlúčenia), avšak už došlo k výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra …

čl. I § 69aa odsek 9 §
V záujme zachovania právnej istoty bol do tohto ustanovenia transponovaný článok 17 10. smernice, a tak po tom, čo cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť nebude môcť nastať situácia, kedy by došlo k spochybneniu tohto procesu. Zodpovednosť za splnenie všetkých zákonných povinností, pokiaľ ide o slovenskú časť operácie, nesie notár vydávajúci osvedčenie a registrový súd vykonávajúci výmaz, resp. zápis zmeny.

čl. I § 69aa odsek 10 §
Odkazom na primerané použitie ustanovení o vnútroštátnych fúziách (t.j. § 69, § 69a, §152a a § 218a až 218l) sa sleduje vyplnenie možných medzier, keďže 10. smernica ponecháva na členské štáty úpravu procesu cezhraničnej fúzie pokiaľ ide o tú jeho časť, ktorá sa týka „jeho“ zúčastnenej spoločnosti. Tento odkaz bol nevyhnutý aj z dôvodu, že ustanovenia pri tzv. osobných spoločnostiach bližšie neupravujú ani len otázku vnútroštátnych fúzií a nieto cezhraničných. Zákonodarca sa v tejto súvislosti rozhodol neupraviť otázku cezhraničných fúzii expressis verbis pri ustanoveniach venovaných verejnej obchodnej spoločnosti (ďalej len „v.o.s.“) a komanditnej spoločnosti (ďalej len „ k. s.“), nakoľko podrobnejšie rozpracovanie cezhraničných fúzií, ako aj revízia ustanovení o vnútroštátnych fúziách sa ponecháva na rekodifikáciu OBZ.

čl. I bod 18 (§ 88 ods. 1 písm. d)) §
V aplikačnej praxi nastávajú problémy, nakoľko OBZ nerozlišuje medzi zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu a zánikom s právnym nástupcom. Neexistuje však žiaden dôvod na to, aby muselo dôjsť k zrušeniu v.o.s. aj v prípade, ak zaniká právnická osoba, ktorá je spoločníkom, s právnym nástupcom. Ide o obdobnú situáciu, aká nastáva v prípade smrti fyzickej osoby (spoločníka v.o.s.), a preto právna úprava § 88 ods. 1 písm. d) OBZ by mala byť obdobná ako úprava v písmene c) toho istého ustanovenia. V súčasnosti sa uvedený problém rieši iba dohodou spoločníkov v spoločenskej zmluve (napr. určením, že v prípade zániku právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, nedôjde k zrušeniu v.o.s., za predpokladu že sa jej nástupca prihlási o účasť vo v.o.s.), avšak v záujme právnej istoty je žiaduce, aby bol text uvedeného ustanovenia precíznejší.

čl. I bod 19 (§ 138 ods. 1 písm. c)) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy. Doterajší text OBZ totiž uvádzal, že dozorná rada spoločnosti môže preskúmať aj predbežnú účtovnú závierku, pričom ani zákon o účtovníctve ani OBZ nepozná, nedefinuje pojem „predbežná účtovná závierka“, ale pozná a definuje pojem „priebežná účtovná závierka“. Okrem iného dozorná rada spoločnosti by mala mať možnosť preskúmať všetky druhy účtovných závierok, pokiaľ je spoločnosť povinná ich vyhotovovať.

čl. I bod 20 (§ 152a ods. 1) §
Všeobecná úprava zlúčenia a splynutia a rozdelenia spoločnosti je obsiahnutá v ustanovení § 69 až 69a, v prípade cezhraničného zlúčenia alebo splynutia sa jedná o ustanovenie § 69aa, pričom uvedená úprava je spoločná pre všetky formy obchodných spoločností a na základe odkazového ustanovenia § 260 OBZ sa primerane použije aj na zlúčenie alebo splynutie, poprípade rozdelenie družstva. Na zlúčenie a splynutie spoločnosti s ručením obmedzeným sa na základe odkazového ustanovenia obsiahnutého v § 152a ods. 1 primerane použijú ustanovenia o zlúčení a splynutí akciovej spoločnosti podľa § 218a až 218l. V tejto súvislosti je nanajvýš potrebné vzhľadom na novonavrhované ustanovenia § 218la až 218lk upravujúce účasť zamestnancov na riadení pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností vztiahnuť ich aplikáciu aj na prípad cezhraničného zlúčenia alebo splynutia spoločnosti s ručením obmedzeným.

čl. I bod 21 a 22 (§ 152a ods. 2 a § 152a osa. 3) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 23 (§ 152a ods. 4 druhá veta) §
V dôsledku doplnenia § 218a novým odsekom 5 a prečíslovaním doterajšieho odseku 5 na odsek 6 vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ.

čl. I bod 24 (§ 152a ods. 6) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)).

čl. I bod 25 (§ 154 ods. 5) §
Súčasné znenie odseku 5 je mätúce, nakoľko pripúšťa vznik verejnej akciovej spoločnosti upísaním akcií aj iným spôsobom ako na základe § 120 a nasl. zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), a tým sa vyhnúť napr. predchádzajúcemu zverejneniu schváleného prospektu cenného papiera, ako aj ďalším povinnostiam, ktoré majú verejné akciové spoločnosti podľa zákona o cenných papieroch, nakoľko zákon o cenných papieroch viaže tieto povinnosti iba na emitentov cenných papierov, vyhlasovateľov verejnej ponuky a osoby žiadajúce o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu. Na rozlišovanie verejných akciových spoločností podľa OBZ a podľa zákona o cenných papieroch pritom neexistuje žiaden relevantný dôvod.

čl. I bod 26 až 28 (§ 161a ods. 2 písm. a), b) a c)) §
Predmetnými ustanoveniami sa implementuje novelizovaný článok 19 ods. 1 2. smernice, čím sa mienia podmienky získavania vlastných akcií spoločnosťami. Súčasná úprava nadobúdania vlastných akcií je príliš strnulá a cieľom navrhovanej úpravy je ju uvoľniť za účelom umožnenia pre spoločnosť výhodných transakcií ako sú napr. opčné obchody na burze financované z vlastných zdrojov (“stock-option programmes”) alebo programy spätného predaja vlastných akcií (“share repurchase programmes”) sledujúce zníženie prebytkov hotovosti vo vlastnom imaní spoločnosti. Navrhuje sa, aby lehota počas ktorej môže spoločnosť nadobúdať vlastné akcie, bola predĺžená z 18 mesiacov na 5 rokov. Navrhovaná zmena ustanovenia § 161a odsek 2 písmeno b) upúšťa od požiadavky obligatórneho uplatnenia 10 % hranice obmedzenia určovanej v závislosti od podielu vlastných akcií na základnom imaní spoločnosti a jej nahradenie hranicou odvodenou od výšky rezerv, ktoré možno rozdeliť medzi akcionárov (“amount of distributable reserves”). V neposlednom rade sú uvedené zmeny v súlade s pozíciami Slovenskej republiky, ktoré obhajovala na rokovaniach k novele 2. smernice.

čl. I bod 29 (§ 161a ods. 3) §
Predmetné ustanovenie zosúlaďuje daný odsek po legislatívno-technickej stránke vzhľadom na zmenu vykonanú v predchádzajúcom bode.

čl. I bod 30 (§ 179 ods. 4) §
Predmetným ustanovením sa implementuje ustanovenie článku 20 ods. 3 novely 2. smernice. Cieľom navrhovanej zmeny je dosiahnutie súladu s predchádzajúcimi ustanoveniami OBZ, podľa ktorých hodnota vlastného imania spoločnosti nesmie byť po rozdelení zisku nižšia ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa OBZ alebo stanov spoločnosti nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania. Osobitným zákonom sa má na mysli samozrejme zákon o účtovníctve.

čl. I bod 31 (§ 187 ods. 2) §
Ustanovenie zosúlaďuje terminológiu OBZ so zákonom o cenných papieroch, ktorý okrem iného transponoval aj smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie a smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Pre účely týchto smerníc Slovenská republika notifikovala ako regulovaný trh všetky súčasné trhy Burzy cenných papierov v zmysle zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 32 a 33 (§192 ods. 1 a § 194 ods. 6 písm. e)) §
Znenie predmetných ustanovení bolo do návrhu zákona zakomponované na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a vyplýva z článku 1 bod 8 a článku 2 bod 3 novely účtovných smerníc (teda zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní).

čl. I bod 34 (§ 198) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy. Doterajší text OBZ totiž uvádzal, že dozorná rada spoločnosti môže preskúmať riadnu, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku. Dozorná rada by nemala byť vylúčená z možnosti preskúmania všetkých druhov účtovných závierok, ktoré je spoločnosť podľa osobitného zákona povinná vyhotovovať.

čl. I bod 35 (§ 202 ods. 3) §
Daným ustanovením sa implementuje ustanovenie článku 27 ods. 2 novely 2. smernice. Predmetné ustanovenie návrhu zákona vychádza z možností, ktoré budú mať spoločnosti pri zmene výšky základného imania. Preto je potrebné na to poukázať i v konkrétnych ustanoveniach OBZ, a tým zamedziť vnútornej rozpornosti zákona.

čl. I bod 36 (§ 204 ods. 2) §
Viď dôvodová správa k bodu 31 (§ 187 ods. 2).

čl. I bod 37 (§ 210 ods. 2) §
Viď dôvodová správa k bodu 35 (§ 202 ods. 3).

čl. I bod 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje vzhľadom na zmeny vykonané v § 218i a taktiež v § 218j OBZ (pozri dôvodovú správu k bodu 12) a zmenu konštrukcie práva akcionárov na vyrovnanie a/alebo odkúpenie ich akcií v nástupníckej spoločnosti. Je zrejmé, že zlúčenie alebo splynutie spoločností je zložitý proces, ktorý sa významným spôsobom dotýka práv akcionárov všetkých spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí. Pri zlúčení akciových spoločností dochádza na základe zrušenia bez likvidácie k zániku iba tej akciovej spoločnosti či tých akciových spoločností, ktorých obchodné imanie prechádza na akciovú spoločnosť, a to na rozdiel od splynutia, pri ktorom dochádza na základe zrušenia bez likvidácie k zániku všetkých akciových spoločností zúčastnených na splynutí s tým, že ich obchodné imanie prechádza na inú, novozaloženú akciovú spoločnosť. Akcionármi zlučujúcich sa akciových spoločností sú všetci akcionári akciových spoločností zúčastnených na zlúčení, teda nielen akcionári zanikajúcej či zanikajúcich akciových spoločností, ale aj akcionári nástupníckej akciovej spoločnosti – teda tej akciovej spoločnosti, na ktorú ku dňu zápisu zlúčenia …

čl. I bod 39 až 42 (§ 218a ods. 1 písmeno d), § 218a ods. 1 písm. e), § 218a ods §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 43 (§ 218a ods. 3 písm. a)) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje vzhľadom na zmeny vykonané v § 218i a zmenu konštrukcie práva akcionárov na vyrovnanie, teraz už práva na primeraný peňažný doplatok (pozri dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)), k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)) a k bodom 66 a 67 (§ 218i a § 218j)).

čl. I bod 44 (§ 218a ods. 4) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 45 (§ 218a ods. 4) §
Predmetným ustanovením sa transponuje návrh novely 3. a 6 smernice a zároveň sa implementuje ustanovenie čl. 8 ods. 4 10. smernice. Uvedené ustanovenie umožňuje zjednodušiť postup pri fúziách, podmienkou však je súhlas všetkých akcionárov zúčastnených spoločností. V praxi bude dochádzať k využitiu tohto ustanovenia najmä v prípadoch, keď spoločnosti budú vo výlučnom vlastníctve – tzv. jednoosobové spoločnosti, alebo ak pôjde o spoločnosti, v ktorých bude vládnuť všeobecná zhoda s fúziou v radoch akcionárov.

čl. I bod 46 (§ 218a ods. 6 prvá veta) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 47 (§ 218b ods. 1 prvá veta) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)), k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)) a k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 48 (§ 218b ods. 1) §
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 7 10. smernice, ktorý upravuje náležitosti správy riadiaceho alebo správneho orgánu spoločnosti (v podmienkach Slovenskej republiky najmä predstavenstvo, avšak v prípade SE pôjde aj o správnu radu). V písomnej správe musí predstavenstvo každej slovenskej zúčastnenej spoločnosti vysvetliť dôsledky (právne, ekonomické) vyplývajúce z cezhraničnej fúzie. 10. smernica je v tomto bode precíznejšia tým, že presne určuje adresátov tohto vysvetlenia – akcionárov, veriteľov a zamestnancov spoločností na rozdiel od právnej úpravy vnútroštátnych fúzií spoločností harmonizovaných 3. smernicou.

čl. I bod 49 (§ 218b ods. 2) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 50 (§ 218c ods. 1 prvá veta) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 51 (§ 218c ods. 1) §
Predmetným ustanovením sa implementuje ustanovenie čl. 9 ods. 2 10. smernice. Zámerom zapracovania tohto ustanovenia je umožniť valnému zhromaždeniu (a teda akcionárom) vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s úpravou účasti zamestnancov na riadení v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie. Danou úpravou sa sleduje úmysel podrobiť nepriamej kontrole konanie členov štatutárnych orgánov tak, aby nemohlo v dôsledku cezhraničnej fúzie dôjsť k úniku spoločností do členských krajín s miernejšou právnou úpravou účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. Bez udelenia súhlasu zo strany valného zhromaždenia, ktoré si vyhradilo právo na udelenie súhlasu s úpravou účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie, nie je možné pokračovať v procese uskutočnenia cezhraničnej fúzie. Aby valné zhromaždenie mohlo toto právo uplatniť, musí si ho vyhradiť najneskôr do momentu schválenia návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii, v opačnom prípade toto právo zaniká. V prípade využitia tohto práva môže notár vystaviť osvedčenie umožňujúce uskutočniť cezhraničnú fúziu až potom, ako valné zhromaždenie schválilo účasť zamestnancov na riadení v …

čl. I bod 52 (§ 218c ods. 2) §
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 7 10. smernice. Pri cezhraničnej fúzii sa tak povinnosť poskytnúť uvedené informácie rozširuje aj na zástupcov zamestnancov zúčastnených spoločností, resp. ak zamestnanci nemajú zástupcov, tieto práva majú všetci zamestnanci. K ďalšiemu odôvodnenie pozri dôvodovú správu k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 53 (§ 218c ods. 2 písmeno b)) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 54 (§ 218c ods. 2 písmeno d)) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 55 (§ 218c ods. 2 písmeno e)) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 56 (§ 218c ods. 4) §
V odseku 4 sa stanovuje povinnosť predstavenstva slovenskej zúčastnenej spoločnosti zabezpečiť v prípade cezhraničnej fúzie preklad dokumentov do štátneho (slovenského) jazyka, tak aby v dôsledku neznalosti cudzieho jazyka neboli akcionári a zástupcovia zamestnancov obmedzení alebo úplne vylúčení z výkonu svojich práv. Táto povinnosť je uložená jednotlivo každej zo slovenských zúčastnených spoločností, čo však nebráni tomu, aby si zúčastnené spoločnosti zabezpečili preklad daných dokumentov do štátneho jazyka vo vzájomnej spolupráci. Stanovy spoločnosti môžu samozrejme bližšie (a aj nad rámec úpravy obsiahnutej v tomto ustanovení) vymedziť povinnosť predstavenstva ako aj spôsob, akým sa majú dokumenty poskytnúť. K ďalšiemu odôvodnenie pozri dôvodovú správu k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 57 (§ 218c ods. 5) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 58 (§ 218e ods. 1) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 59 (§ 218f ods. 1) §
Predmetným ustanovením sa sleduje zosúladenie terminológie súvisiacej so zverejňovaním údajov v súvislosti so splynutím alebo zlúčením spoločností, ktorá je uvedená v § 218f ods. 1 („...do šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia splynutia alebo zlúčenia spoločností...") s terminológiou, ktorú používa § 218j ods. 2 ("...do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločnosti v obchodnom registri...").

čl. I bod 60 (§ 218g ods. 1) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 61 (§ 218g ods. 2) §
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 62 až 64 (§ 218h ods. 1 prvá veta, § 218h ods. 2, § 218h ods. 3) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 65 (§ 218h ods. 4) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6), k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 66 a 67 (§ 218i a § 218j) §
Dôvodom pre zmenu doterajšieho znenia ustanovenia § 218i a § 218j OBZ bola pripomienka Generálnej prokuratúry SR, ktorá bola vznesená v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, pričom pripomienka bola označená ako zásadná. Generálna prokuratúra SR v nej namietala nesúlad niektorých ustanovení OBZ (§ 218a ods. 1 písm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5, § 218i ods. 6 a § 218j ods. 1 ) vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti zúčastnenej na zlúčení akciových spoločností s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4 a článkom 46 ods. 1, ako aj nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 18 …

čl. I odseku 3
Uvedený odsek bol prebratý z doterajšieho znenia § 218i, kde bol rovnako z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 3.

čl. I odseku 4
Uvedený odsek bol s menšími zmenami prebratý z doterajšieho znenia § 218i, kde bol z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 5. K odsekom 5 až 7 Navrhované ustanovenie predstavuje nóvum v porovnaní s doteraz platnou a účinnou právnou úpravou. Na jeho základe je nástupnícka spoločnosť povinná poslať každému akcionárovi, ktorý naplnil podmienky odsekov 1 a 2 návrh zmluvy určujúci buď nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok, a to v lehote 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo zlúčenie alebo splynutie spoločností. Pri úprave obsahových náležitostí návrhu zmluvy návrh zákona odkazuje na osobitný zákon, ktorým je zákon o cenných papieroch, konkrétne jeho § 30. Spoločnosť zašle návrh zmluvy tým akcionárom, ktorý po splnení ostatných podmienok odsekov 1 a 2, požiadali o zápis ich nesúhlasného stanoviska s výmenným pomerom akcií a prípadnými doplatkami v peniazoch do zápisnice z valného zhromaždenia. Spoločnosť teda bude mať vedomosť o tom, ktorým …

čl. I odseku 8 a 9
Ak akcionár dodatočne po tom, čo došlo k uzavretiu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo zmluvy určujúcej primeraný peňažný doplatok (resp. návrh zmluvy o odkúpení akcií) alebo po tom, čo si nástupnícka spoločnosť riadne nesplnila povinnosť zaslať návrh zmluvy, môže uplatniť svoje právo na súde a iniciovať súdne konanie, v ktorom však musí vecne dokázať vznik nároku na doplatok v peniazoch, resp. vznik nároku na primerané protiplnenie. Vzhľadom na zabezpečenie náležitej ochrany a taktiež s úmyslom stanovenia minimálneho prahu hodnoty primeraného peňažného doplatku sa v odseku 9 zakotvil mechanizmus, ktorým sa stanoví hodnota primeraného peňažného doplatku, ktorá by mala byť vyjadrením reálnej straty, ktorú utrpeli akcionári spoločností v dôsledku buď neprimeraného výmenného pomeru akcií alebo vyjadrením straty, ktorú utrpeli pôvodní akcionári spoločnosti v dôsledku zhoršenia ich postavenia v nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza obchodné imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich spoločností. Obdobný mechanizmus bol navrhnutý aj na stanovenie minimálneho prahu hodnoty primeraného …

čl. I odseku 10
Uvedený odsek bol prebratý z doterajšieho znenia § 218i, kde bol z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 5.

čl. I odseku 11
V prípade úspešného uplatnenia žalobného nároku akcionárom návrh zákona ustanovuje, že právoplatné súdne rozhodnutie je titulom na vyplatenie primeraného peňažného doplatku vo vzťahu ku všetkým oprávneným akcionárom. Predstavenstvo nástupníckej spoločnosti by povinnosť vyplatenia primeraného peňažného doplatku malo splniť s náležitou starostlivosťou, a to aj napriek tomu, že oprávnení akcionári nemajú zákonom garantovanú možnosť dozvedieť sa o rozsudku súdu.

čl. I odseku 12
Predmetným ustanovením sa upravuje situácia, ak neprimeranosť výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti bola na prospech akcionárov zanikajúcich spoločností, títo nie sú povinní vrátiť nadobudnuté akcie s tým, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté. Uvedené ustanovenie bolo zmenené na základe pripomienky Generálnej prokuratúra SR vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, v ktorej Generálna prokuratúra namietala porušenie ústavného princípu rovnosti a ústavného práva na rovnakú ochranu vlastníckeho práva, a to tým, že doterajší § 218i ods. 6 ustanovuje, že ak bol výmenný pomer akcií neprimeraný, akcionári nie sú povinní vrátiť akcie nástupníckej spoločnosti ani prípadne vyplatené doplatky v peniazoch, ktoré nadobudli dobromyseľne na základe takto určeného výmenného pomeru. Táto právna úprava totiž chráni dobromyseľných akcionárov spoločností zanikajúcich v procese zlúčenia alebo splynutia, avšak na úkor práv ostatných akcionárov, vrátane ich majetkových práv, a to bez akejkoľvek ich kompenzácie. Uvedené vyplýva zo samotnej podstaty akciových spoločností ako kapitálových obchodných spoločností, ktorých základné imanie je rozvrhnuté …

čl. I bod 68 (§ 218ja a § 218jb) §

čl. I odseku 1
Uvedené ustanovenie stanovuje podmienky, po kumulatívnom splnení ktorých sa akcionár spoločnosti považuje za oprávneného akcionára. Pri odkúpení akcií (na rozdiel od prípadu neprimeraného výmenného pomeru a prípadných doplatkov, kde je potrebné aby sa akcionár zúčastnil valného zhromaždenia a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska) slovenskou zúčastnenou spoločnosťou musí akcionár okrem nesúhlasného stanoviska uviesť do zápisnice z valného zhromaždenia aj to, že žiada, aby od neho slovenská zúčastnená spoločnosť odkúpila akcie za primerané protiplnenie. Je tomu tak najmä kvôli notárovi osvedčujúcemu cezhraničnú fúziu podľa § 69aa ods. 7, pričom odkúpenie sa v prvom rade vyžaduje nie od nástupníckej, ale od slovenskej zúčastnenej spoločnosti, a to z dôvodov právomoci slovenských súdov a uplatnenia slovenského práva na toto odkúpenie. Ďalej pozri dôvodovú správu k bodu 66 (§ 218i) a k bodu 67 (§ 218j).

čl. I odseku 2
Predmetné ustanovenie obsahuje odkaz na primerané použitie ustanovení § 218i ods. 2 až 12 pokiaľ sa jedná o právo akcionárov na primeraný peňažný doplatok. Na právo akcionárov na odkúpenie akcií za primerané peňažné protiplnenie a na jeho uplatnenie sa primerane použijú ustanovenie § 218j ods. 2 až 7 a ustanovenie § 218i ods. 10 a 11.

čl. I odseku 3
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o právnu úpravu cezhraničných fúzií, je nad rámec úpravy ustanovení § 218i a § 218j OBZ doplnený odsek 3, tak pri § 218ja, ako aj pri § 218jb. 10. smernica vo svojom článku 4 poskytuje členským štátom možnosť prijať ustanovenia (pokiaľ ide o spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii, ktoré sa riadia jeho právnym poriadkom) na účely zaistenia primeranej ochrany menšinových akcionárov, ktorí boli proti cezhraničnej fúzii (podľa OBZ tzv. oprávnení akcionári). Cieľom uvedenej úpravy je v prvom rade, tak ako v prípade vnútroštátnych fúzií, zabezpečiť, aby nebol žiaden z akcionárov donútený nedobrovoľne sa stať akcionárom nástupníckej spoločnosti. Návrh zákona však zároveň zohľadňuje špecifickosť cezhraničnej fúzie, ktorá môže mať za následok premiestnenie sídla spoločnosti, a s tým spojenú zmenu právomoci a rozhodného práva. Prebratie úpravy § 218i sa javilo ako nie celkom nedostatočné, nakoľko v prípade nesúhlasu niektorej zo zúčastnených spoločností by mohlo dôjsť k neuplatneniu tejto úpravy (viď článok 10 ods. 3 10. …

čl. I bod 69 (§ 218k ods. 1) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 70 (§ 218k ods. 1 písm. a)) §
V dôsledku doplnenia § 218a novým odsekom 5 a prečíslovaním doterajšieho odseku 5 na odsek 6 vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ.

čl. I bod 71 (§ 218k ods. 3 posledná veta) §
V dôsledku zmien vykonaných v § 218j vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ. Predmetné ustanovenie zosúlaďuje daný odsek ustanovenia § 218k s ďalším textom návrhu zákona po legislatívno-technickej stránke.

čl. I bod 72 (§ 218k ods. 5) §
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 7 a 15 10. smernice. Zjednodušením postupu pri cezhraničnom zlúčení sa sleduje jeho rýchlejší priebeh v prípadoch, kedy nástupnícka spoločnosť (alebo osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti) je vlastníkom všetkých akcií zanikajúcich spoločností, s ktorými je spojené hlasovacie právo. V takom prípade sa na cezhraničné zlúčenie neuplatní ustanovenie § 69 ods. 6 písm. b), e), § 69a ods. 1 písm. b), § 218a ods. 1 písm. a) až e), § 218a ods. 2 až 5, OBZ, pričom § 218c ods. 1 sa neuplatní iba ak boli splnené podmienky § 218k ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2. Písomná správa predstavenstva spoločnosti, ktorá má bližšie vysvetliť právne a ekonomické dôsledky cezhraničnej fúzie musí byť vypracovaná vždy, a to najmä z toho dôvodu, že je okrem akcionárov je určená aj veriteľom zanikajúcich spoločností a zástupcom zamestnancov (zamestnancom).

čl. I bod 73 (§ 218la až § 218lk) §
Ustanovenia § 218la až § 218lk transponujú článok 16 10. smernice. Predmetom úpravy tohto článku je úprava účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorú z veľkej časti preberá zo smernice Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (v skutočnosti mala byť v názve spomenutá účasť zamestnancov (involvement of employees) a nie účasť zamestnancov na riadení (employee participation), ktorá je užším pojmom, keďže však ide o oficiálny preklad zverejnený v Ú.v. EU, je potrebné používať oficiálny názov, i keď nesprávne preložený). 10. smernica však neprebrala dve zložky účasti zamestnancov, a to právo na informovanie a právo na prerokovanie. Z účasti zamestnancov ostala teda pre účely cezhraničných fúzií iba tretia zložka, a to účasť zamestnancov na riadení. Úprava účasti zamestnancov na riadení je v 10. smernici upravená z väčšej časti prostredníctvom odkazov na úpravu SE, a aj navrhovaná úprava vychádza prevažne z ustanovení zákona o európskej spoločnosti, do ktorého boli predmetné …

čl. I § 218la §
V tomto ustanovení je možné nájsť implementovaný odsek 2 článku 16. Mierne odlišná štruktúra je dôsledkom zmien, ktoré sa v texte smernice vykonali na poslednú chvíľu, keď bolo "a" na konci odseku 2 zmenené na "alebo" čím sa dostalo na úroveň alternatív v písmenách a) a b). Toto je zohľadnené v navrhovanom znení odseku 2. Zároveň je potrebné poznamenať, že splnenie niektorej z podmienok v ods. 2 ešte uplatnenie úpravy § 200 úplne nevylučuje. Táto môže byť totiž v konečnom dôsledku uplatnená, ako úprava zvolená na základe dohody o účasti zamestnancov na riadení, resp. ako dôsledok uplatnenia štandardných pravidiel v prípade neexistencie takejto dohody alebo z rozhodnutia štatutárnych orgánov. Osobitným predpisom sa má v tomto prípade na mysli čl. 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, resp. definície, ktoré na jej základe členské štáty prijali. V Slovenskej republike bola táto smernica transponovaná do zákona č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 218la ods. 2 písm. a) §
Ako je uvedené vyššie, toto ustanovenie bolo pôvodne myslené ako minimálna podmienka, aby bolo vôbec potrebné zvažovať účasť zamestnancov na riadení. Po zmene z „a“ na „alebo“ sa však toto ustanovenie dostalo na úroveň ostatných alternatív, a dá sa povedať že je úplne nadbytočnou alternatívou, nakoľko v „problémových“ situáciách bude vždy existovať aj alternatíva pod písmenom b). Počet 500 vychádza pôvodne z úpravy Nemecka, ktoré pri akciových spoločnostiach nepozná účasť zamestnancov v dozornej rade pod hranicou 500 zamestnancov. Rovnako aj Slovinsko a Poľsko poznajú hranicu 500 zamestnancov, pričom však v Poľsku je to iba v prípade privatizovaných spoločností. V Luxembursku je to až 1000, zatiaľ čo napr. v Maďarsku 200, Fínsku 150 a v Holandsku 100.

čl. I § 218la ods. 2 písm. b) §
Účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky nemôže byť nižšia ako je ustanovené v § 200. Slovensko má jednu z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení, čo sa môže pri cezhraničných fúziách ukázať ako vážna komparatívna nevýhoda voči iným členským štátom, nakoľko okrem hore zmienených vyšších prahových hodnôt pre účasť zamestnancov v orgánoch akciových spoločností, právo nepozná účasť zamestnancov napr. vo Veľkej Británii, Belgicku, Taliansku, pobaltských štátoch, na Cypre a vo veľmi obmedzenej podobe (napr. iba v štátnych podnikoch resp. v niektorých bankách) existuje napr. v Írsku, Grécku, Španielsku, Portugalsku a na Malte. Okrem toho, aj niektoré krajiny, ktoré majú menšiu prahovú hodnotu pre účasť zamestnancov na riadení ako napr. Švédsko (25 zamestnancov) majú účasť zamestnancov obmedzenejšiu (vo Švédsku do 1000 zamestnancov max. 2 zástupcovia v správnej rade, nad 1000 zamestnancov – 3 zástupcovia v správnej rade bez ohľadu na celkový počet členov). Vzhľadom na citlivosť uvedenej otázky zákonodarca ponechal prípadnú zmenu účasti zamestnancov …

čl. I § 218la ods. 2 písm. c) §
10. smernica okrem toho požaduje aj existenciu práva účasti na riadení pre zamestnancov organizačných zložiek na rovnakej úrovni ako toto právo existuje pre zamestnancov samotnej spoločnosti, čo bolo premietnuté do písmena c).

čl. I § 218la ods. 3 §
Toto ustanovenie identifikuje tri podmienky zápisu cezhraničnej fúzie do obchodného registra, a to buď uzavretie dohody o účasti zamestnancov na riadení, alebo prijatie rozhodnutia osobitným vyjednávacím orgánom (ďalej len „OVO“) o použití pravidiel účasti zamestnancov na riadení podľa § 200 a nasl. (potrebná je 2/3 väčšina hlasov všetkých členov OVO zastupujúcich 2/3 zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností). Treťou možnosťou je márne uplynutie lehoty na vyjednávanie podľa § 218lg, pričom v tomto prípade sa použijú štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení ustanovené v § 218lh. Z uvedeného je zrejmé, že bez súhlasu samotných zamestnancov nebude prakticky možné znížiť účasť zamestnancov na riadení pod úroveň aká existovala v zúčastnených spoločnostiach. Pojem „osobitný vyjednávací orgán“ bol zvolený vzhľadom na jeho skoršie použitie v zákone č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve. Odchýlenie sa od tohto zaužívaného pojmu by nebolo vhodné ani účelné, keďže 10. smernica vo …

čl. I § 218la ods. 4 §
Ustanovenia OBZ o účasti zamestnancov na riadení sa použijú v zásade vtedy, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo na území Slovenskej republiky, ibaže by zákon ustanovil inak. Takáto výnimka je stanovená napr. v § 218b ods. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto ustanovenia vychádzajú v prevažnej miere z 10. smernice, identické alebo veľmi podobné pravidlá budú platiť aj v iných členských štátoch.

čl. I § 218lb §
Uvedené ustanovenie obsahuje niektoré všeobecné ustanovenia o OVO a o povinnostiach štatutárnych orgánov pred jeho vytvorením. Dohoda o účasti zamestnancov v nástupníckej spoločnosti musí vzniknúť vzájomnou dohodou zástupcov zamestnancov v OVO a štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností, ibaže by sa štatutárne orgány chceli vyhnúť rokovaniam a rozhodli o uplatnení štandardných pravidiel. Týmto môžu štatutárne orgány ušetriť značné prostriedky, najmä ak je nepravdepodobné že by prostredníctvom rokovaní dosiahli iný výsledok. Pojem „štandardné pravidlá“ bol zvolený vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pravidlá, ktoré budú upravovať postup v situáciách, kedy sa orgány spoločnosti nedohodnú inak, alebo ak ďalšie v zákone upravené podmienky neustanovujú inak.

čl. I § 218lc ods. 1 až 5 §
V odseku 1 až 3 sú stanovené základné pravidlá pre vytváranie OVO. V zásade by mal mať každý členský štát v OVO jedného zástupcu za každých aj začatých 10% z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, pričom do počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek na území tohto členského štátu. Napr. V prípade 8 zúčastnených spoločností zo štátov A, B a C by mohla nastať nasledovná situácia: A1 s 1%, A2 s 2%, A3 s 3%, A4 so 4% A5 so 4% a A6 s 5% (štát A má teda 19% podiel z celkového počtu zamestnancov), B so 72% a C s 9% podiel z celkového počtu zamestnancov. Na základe uplatnenia odseku 1 by mal mať štát A - 2, štát B - 8 a štát C - 1 zástupcu v OVO (celkový počet členov OVO by teda mal byť 11). Keďže ale nástupnícka spoločnosť môže byť iba jedna z uvedených spoločností, predpokladajme, že by to …

čl. I § 218lc ods. 6 §
Na voľbu jednotlivých členov OVO sa vždy použije právny poriadok štátu, v ktorom má zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo. V prípade slovenských zúčastnených spoločností pôjde o uplatnenie § 244 ods. 4 Zákonníka práce, t.j. zástupcovia zamestnancov vymenujú členov OVO zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní; pričom ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, členov osobitného vyjednávacieho orgánu volia priamo zamestnanci zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Rozdelenie hlasov na spoločnom zasadnutí sa určí pomerne podľa počtu zastupovaných zamestnancov.

čl. I § 218lc ods. 7 §
Indikácia počtu zastupovaných zamestnancov jednotlivými členmi OVO je dôležitá najmä vo vzťahu k hlasovaniu o uzneseniach OVO, nakoľko na prijatie uznesenia je v zásade okrem nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov OVO potrebné, aby bola zastúpená aj nadpolovičná väčšina zastupovaných zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností.

čl. I § 218lc ods. 8 §
Ak dôjde v priebehu rokovaní o účasti zamestnancov na riadení k zmene v štatutárnych orgánoch spoločností, alebo v počte zamestnancov vykoná sa bez zbytočného odkladu nové rozdelenie mandátov, pričom by sa však malo dbať na to, aby nové rozdelenie čo najmenej ovplyvnilo pôvodné zloženie OVO. Z odseku 9 vyplýva, že spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí musia OVO a jeho členom zabezpečiť dostatočné finančné a materiálne zdroje, ako aj organizačné predpoklady potrebné pre riadny výkon činnosti. OVO môže o začatí rokovaní o účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti informovať aj iné organizácie a združenia, pričom povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôverné informácie, ako aj ochrana pre zástupcov odborov podľa Zákonníka práce sa vzťahujú aj na zástupcov týchto organizácií.

čl. I § 218ld §
Zástupcom zamestnancov v OVO môže pomáhať ľubovoľne veľký tím odborných poradcov, avšak zúčastnené spoločnosti musia uhradiť iba náklady na jedného poradcu pre jednu oblasť, a to spoločne pre všetkých zástupcov zamestnancov v OVO. Vyvstáva otázka čo sa má na mysli pod formuláciou „pre príslušnú oblasť“. To či pôjde o právo/ekonómiu/ atď., alebo či pôjde o právo obchodné/pracovné/ daňové/ atď., alebo či pôjde o ešte špecifickejšie oblasti, by malo byť posúdené s prihliadnutím na komplexnosť cezhraničnej fúzie a vzhľadom na možnosti zúčastnených spoločností. Inak by to malo byť v prípade fúzie dvoch súkromných akciových spoločností s minimálnym základným imaním, a iný počet expertov bude odôvodnený v prípade fúzie viacerých veľkých kótovaných spoločností s niekoľko sto miliardovým základným imaním.

čl. I § 218le §
Na dohodu o účasti zamestnancov na riadení je potrebný okrem súhlasu zástupcov štatutárnych orgánov aj súhlas nadpolovičnej väčšiny členov OVO zastupujúcich nadpolovičnú väčšinu všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností. Každý člen má jeden hlas. Výnimkou k pravidlu určenému v odseku 1 je prípad, ak by dohoda viedla k účasti zamestnancov na riadení v menšom rozsahu ako v prípade neschválenia tejto dohody, t.j. k menšiemu rozsahu aký stanovujú štandardné pravidlá definované v § 218lh OBZ. V takomto prípade bude potrebný súhlas 2/3 väčšiny hlasov všetkých členov zastupujúcich 2/3 všetkých zamestnancov. Jednoduchá väčšina stanovená v odseku 1 však bude postačovať v prípade, ak má právo účasti zamestnancov na riadení menej ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. Súhlas 2/3 väčšiny bude potrebný aj v prípade, ak OVO bude chcieť rozhodnúť o nezačatí rokovaní a uplatniť pravidlá o účasti zamestnancov na riadení, ktoré existujú v štáte, v ktorom bude mať sídlo nástupnická spoločnosť.

čl. I § 218lf §
Zmluvná sloboda pri rokovaniach o účasti zamestnancov na riadení je do značnej miery obmedzená kogentnými ustanoveniami, ktoré sú dôsledkom transpozície 10. smernice. Výsledky dohody musia byť začlenené do stanov spoločnosti, pričom pri akomkoľvek rozpore stanov s uvedenou dohodou je predstavenstvo povinné stanovy v nevyhnutnom rozsahu bezodkladne zmeniť. Uvedené je výnimkou zo všeobecného ustanovenia § 187 OBZ, na základe ktorého akákoľvek zmena stanov podlieha rozhodnutiu valného zhromaždenia. Odsek 2 stanovuje niektoré náležitosti dohody o účasti zamestnancov na riadení. Okrem písomnej formy sú to aj deklaratórnym spôsobom vymenované niektoré minimálne obsahové náležitosti. Dohodu uzatvárajú zúčastnené spoločnosti (zastúpené štatutárnymi orgánmi) na jednej strane a OVO na strane druhej. Pri zúčastnených spoločnostiach nie je určená potrebná väčšina, avšak z logiky veci vyplýva, že bude potrebný konsenzus, nakoľko pri akejkoľvek nezhode môže ktorákoľvek zo zúčastnených spoločností od cezhraničnej fúzie ustúpiť. Na rozhodovanie v rámci jednotlivých štatutárnych orgánov budú použité vnútroštátne pravidlá uplatňované v zúčastnených spoločnostiach. Ak existuje dohoda o účasti zamestnancov na riadení, štandardné pravidlá …

čl. I §218lg §
Rokovanie o dohode o účasti zamestnancov by v zásade nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov, ibaže by sa štatutárne orgány dohodli s OVO na predlžení tejto lehoty. Lehota však môže byť predĺžená, ale maximálne o ďalších 6 mesiacov. Ak dohoda nebude uzavretá ani po uplynutí jedného roka od ustanovenia OVO, rokovania budú považované za neúspešné a na účasť zamestnancov na riadení sa na základe §218lh ods. 1 písm. c) uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení.

čl. I § 218lh §
Ods. 1 stanovuje 3 podmienky za ktorých je možné uplatnenie štandardných pravidiel o účasti zamestnancov na riadení. Prvým prípadom je, ak tak ustanovuje samotná dohoda. Druhým prípadom je jednomyseľné rozhodnutie štatutárnych orgánov, ktoré chcú ušetriť čas a peniaze a podradia nástupnícku spoločnosť štandardným pravidlám. Poslednou situáciou je, keď nedôjde k uzavretiu dohody do 6 mesiacov od ustanovenia OVO, prípadne ak sa strany dohodnú na predlžení tejto lehoty, do času na ktorom sa strany dohodli, maximálne však do jedného roka od ustanovenia OVO. Odsek 2 stanovuje výnimku z použitia štandardných pravidiel, a to prípad, ak účasť na riadení existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V takomto prípade budú použité pravidlá členského štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť svoje sídlo bez ohľadu na výšku účasti zamestnancov v ostatných zúčastnených spoločnostiach. Odsek 3 V prípade použitia štandardných pravidiel budú mať zamestnanci nástupníckej spoločnosti také právo účasti na riadení, aké existovalo v …

čl. I §218li a §218lj §
Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov. V osobitných prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone riadiaci orgán zúčastnenej právnickej osoby môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie spoločnosti. Upravuje sa mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Preto zákon výslovne ustanovuje, že na účely konania uvedeného v zákone má procesnú spôsobilosť osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov. Čo sa týka charakteru výnimiek podľa odseku 4, osobitným zákonom sa má na mysli napr. ustanovenie § 161 Trestného poriadku. Ochrana zástupcov zamestnancov sa navrhuje v rovnakom rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov podľa právnych predpisov členských štátov, kde sú zamestnaní. V podmienkach Slovenskej republiky pôjde najmä o Zákonník práce. Osobitný vyjednávací orgán alebo výbor …

čl. I § 218lk §
Toto ustanovenie obsahuje opatrenia na zamedzenia obmedzenia účasti zamestnancov na riadení následnou fúziou. Toto ustanovenie je namierené najmä proti členským štátom, ktoré účasť zamestnancov na riadení nepoznajú, alebo ju poznajú iba v obmedzenom meradle. Ak sa v nástupníckych spoločnostiach so sídlom v takýchto štátoch musia uplatňovať prísnejšie pravidlá účasti na riadení ako na iné domáce spoločnosti, mohlo by byť pre akcionárov lákavé zbaviť sa zástupcov zamestnancov v dozornej alebo správnej rade následným domácim zlúčením. V Slovenskej republike je to ale málo pravdepodobné, nakoľko u nás existuje jedna z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení. Toto ustanovenie by však mohlo byť využité napr. v prípade fúzie spoločností s ručením obmedzeným, na ktoré sa ustanovenia o akciovej spoločnosti použijú primerane. V prípade s.r.o. totiž náš právny poriadok účasť zamestnancov na riadení nepozná, čo nie je prípad niektorých iných členských štátov.

čl. I bod 74 (§ 218m ods. 2 prvá veta) §
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6), k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 75 (§ 218n ods. 1 veta prvá) §
V dôsledku zmien doplnením v § 59b vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ. Predmetné ustanovenie zosúlaďuje daný odsek ustanovenia § 218n ods. 1 s ďalším textom návrhu zákona po legislatívno-technickej stránke.

čl. I bod 76 a77 (§ 218o ods. 1 písm. a) a § 218p písm. a)) §
V dôsledku doplnenia § 218a novým odsekom 5 a prečíslovaním doterajšieho odseku 5 na odsek 6 vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ.

čl. I bod 78 (§ 244 ods. 2) §
Predmetné ustanovenie zapracúva požiadavky praxe. Jedná sa o rozšírenie právomoci kontrolnej komisie družstva na dokumenty a listiny, ktoré môže za splnenia podmienok podľa zákona o účtovníctve vydávať družstvo a následne ukladať do zbierky listín.

čl. I bod 79 (§ 254 ods. 2 písm. a)) §
K návrhu na upresnenie tohto ustanovenia viedlo zistenie, že rozhodovacia prax súdov (tak súdov prvého stupňa, ako aj odvolacích súdov) je pri posudzovaní otázky, či družstvo môže rozhodnúť o svojom zrušení, z dôvodu, že nemá žiaden majetok rôzna. Ustanovenie § 68 OBZ obsahuje úpravu dobrovoľného a núteného zrušenia spoločnosti, ktorá je všeobecná a prostredníctvom odkazového ustanovenia §260 OBZ sa primerane použije aj na družstvo. V prípade podľa ods. 3 písmena b) dochádza k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, a to z vôle spoločníkov (členov), na rozdiel od prípadov, ktoré sú uvedené v ods. 6 (tzv. nútené zrušenie spoločnosti na základe rozhodnutia registrového súdu), od prípadov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o jednotlivých právnych formách spoločností alebo od prípadov, ktoré upravujú prechodné alebo záverečné ustanovenia OBZ. Nemajetnosť znamená, že zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti (družstva) a v takom prípade o zrušení spoločnosti, resp. družstva podľa § 68 ods. 6 písmeno c) rozhoduje iba súd na základe návrhu štátneho orgánu alebo osoby, …

čl. I bod 80 ( § 255 ods. 2) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme zosúladenia právnej úpravy týkajúcej sa obchodných spoločností v otázke zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnom úpravou zrušenia družstva bez likvidácie (teda zrušenia družstva s právnym nástupcom).

čl. I bod 81 (§ 257 ods. 1 písmeno g)) §
Viď dôvodová správa k bodu 10 (§ 68 ods. 6 písmeno f)).

čl. I bod 82 (§ 260) §
Predmetné ustanovenie sa navrhuje s cieľom odstránenia nedostatku súčasnej právnej úpravy, ktorá obsahuje odkaz na primerané použitie ustanovení hlavy I, dielu I (§ 56 až 75) druhej časti OBZ v prípade, ak ustanovenia venované družstvu neustanovujú inak. Tento odkaz však v dôsledku konkrétneho paragrafového vymedzenia nepokrýva aplikáciu § 75a.

čl. I bod 83 a 84 (§ 262 ods. 1 a § 266 ods. 4) §
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z prioritných oblastí záujmu nielen práva EU, ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu tzv. spotrebiteľských vzťahov t.j. vzťahov ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Doplnené ustanovenie § 262 ods. 1 odstraňuje výkladové nejasnosti a je na druhej strane ustanovením s prevenčným účinkom, ktoré zreteľne vyjadruje skutočnosť, že nie je akceptovateľné obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách zvolením režimu obchodného záväzkového práva. Môžu nastať však také situácie, keď v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, a to najmä v zmluve, ktorá je tzv. individuálne dojednanou spotrebiteľskou zmluvou (teda nie zmluvou formulárovou, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť) si zmluvné strany, súc si vedomé všetkých následkov, zvolia režim OBZ, pričom však aj vtedy je potrebné použiť primerane ustanovenia o spotrebiteľských …

čl. I bod 85 (§ 499) §
Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú v rovine realizácie či aplikácie práva často nedôvodne opomínané, preto zákonodarca považuje za významné zaviesť do Obchodného zákonníka upresnenie v navrhovanom znení. Toto upresnenie samozrejme nevylučuje to, že za zmluvy spadajúce pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch sa musia považovať aj nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, či § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (napr. o poskytnutí tzv. finančného leasingu), či zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ktoré patria pod vymedzenie spotrebiteľského úveru, keďže podstatou je postihnutie samotnej kauzy všetkých zmluvných typov, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Aby sa predišlo obmedzovaniu trhu, nestanovuje sa limit pre výšku úroku pri zmluve o úvere všeobecne, ale len pri spotrebiteľských úveroch. Vtedy sa na takýto právny vzťah uplatňuje i zákon o spotrebiteľských úveroch so všetkými inštitútmi ochrany. Právna ochrana sa týka najpočetnejšej resp. najnáchylnejšej skupiny na úžeru vzhľadom na pôsobnosť zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o …

čl. I bod 86 (§ 768d) §
Predmetné prechodné ustanovenie sa navrhuje doplniť do štvrtej časti OBZ (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia) v záujme zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti pri aplikácii dotknutých ustanovení OBZ. Uvedené označenie navrhovaného paragrafu (t.j. § 768da) sa navrhuje vzhľadom na obsah čl. IV, bodu 22 návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže uvedený zákon má nadobudnúť účinnosť neskôr, a to 1. januára 2008.

čl. I bod 87 (Príloha k zákonu č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V transpozičnej prílohe sa dopĺňa odkaz na transponované smernice a návrh smernice a zároveň sa opravuje chyba v číslovaní, ktorá vznikla keď novela OBZ predložená Ministerstvom kultúry SR (zákon č. 84/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nezohľadnila novelu OBZ č. 19/2007 a do prílohy bol vložený ďalší bod 8.

čl. IV
Článok IV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Táto novela Obchodného zákonníka obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulé a bezproblémové vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania a menovitých hodnôt vkladov do základného imania obchodných spoločností a družstiev (vrátane akcií akciových spoločností) zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR. Pritom sa touto novelou Obchodného zákonníka upravujú, spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia o obchodných spoločnostiach a družstvách (vrátane prechodného ustanovenia v novom § 768e) a súčasne sa upravuje ustanovenie § 369 ods. 1 o výške úrokov z omeškania. Zároveň sa novelizáciu Obchodného zákonníka zabezpečuje rovnosť komanditných spoločností a inými obchodnými spoločnosťami (akciovými spoločnosťami; spoločnosťami s ručením obmedzeným) a aj s družstvami, ktoré už v súčasnosti môžu základné imanie …

bod 1 (§ 369 ods. 1) §
Platná právna úprava úrokov z omeškania bola nevyhnutnosťou transpozície smernice Európskeho parlamentu a rady 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do slovenského právneho poriadku. Stalo sa tak zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 2. 2004. Aplikačná prax potvrdzuje, že v súvislosti s prijatou právnou úpravou sú vyvolávané nezanedbateľné komplikácie v súdnom konaní. Zvýšila sa prácnosť spracovania petitu žaloby vzhľadom na nutnosť zohľadnenia všetkých zmien výšky úrokov z omeškania za obdobie od vzniku omeškania. Pri dlhšie trvajúcom omeškaní dochádza aj k neprehľadnosti petitu spracovávaného na mnoho riadkov. Prácnosť narastá v prípade, keď ide o viacej žalovaných plnení s odlišnou dobou splatnosti alebo ak došlo už k čiastočnému plneniu, či plneniu v splátkach a tiež keď plnenie sa má započítať najprv na úrok z omeškania a až potom na istinu. Vyčíslovaním úroku sa prácnosť len znásobuje. Ak súdne konanie trvá dlhšie než …

bod 2 (§ 735) §
Vypustenie uvedeného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na novonavrhované znenie § 369 ako aj na skutočnosť, že uvedenou zmenou sa sleduje zjednotenie občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy úrokov z omeškania. Naviac predkladateľ nevidí dôvod, prečo by bolo potrebné ponechanie osobitnej úpravy výpočtu úrokov z omeškania pre obchodné záväzkové vzťahy s medzinárodným prvkom. Na základe vykonanej zmeny sa na obchodno-záväzkové vzťahy s medzinárodným prvkom v prípade aplikácie slovenského práva (na použitie ktorého odkáže kolízna norma medzinárodného práva súkromného, resp. aplikáciu ktorého si ako rozhodné právo pre ich zmluvný vzťah strany dohodli) bude aplikovať § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorý odkáže, s výnimkou prípadu existujúceho špeciálneho dojednania v zmluve, na použitie predpisov občianskeho práva. Týmto predpisom je Občiansky zákonník, konkrétne jeho ustanovenie § 517 odsek 2 text za bodkočiarkou, ktoré odkazuje určenie výpočtu výšky úrokov z omeškania a poplatku z omeškania na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. K otázke …

bod 3 (§ 768f) §
Intertemporálne ustanovenie má za cieľ vyporiadať vzťah starej a novej právnej úpravy. Nová právna úprava úrokov z omeškania bude dopadať len na právne vzťahy, z ktorých vzniklo omeškanie a ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa v súvislosti s omeškaním zo vzťahov pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, predkladateľ dáva do pozornosti neprimerané sankcie, ako neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách v § 53 Občianskeho zákonníka a inštitút dobrých mravov, na ktoré prihliada sudca a s ktorými súvisí absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka).

čl. II (Obchodný zákonník)

čl. II bod 1 až 3 §
Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike. Generálny zákon, ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Obchodný zákonník opomenul vyriešiť tieto ustanovenia vo svojom novelizačnom článku IV.

čl. II
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 1 §
Cieľom je vytvoriť priestor na možnosť vylúčenia prednostného práva na upisovanie akcií, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu návrhu zákona o zmiernení vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor.

čl. II bod 2 §
Navrhnuté doplnenie § 408a ods. 8 Obchodného zákonníka je nevyhnutné na zachovanie účinkov záväzku podriadenosti v prípade zmeny veriteľa pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti. Inak by sa v prípade zmeny veriteľa stratil a zanikol by zmysel a podstata existencie pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, čo by mohlo ohroziť klientov dlžníkov z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, napríklad klientov finančných inštitúcií, ktoré sú dlžníkmi z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti. Ide o opatrenie súvisiace so stabilizáciou finančnej situácie banky.

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 (§ 152a ods. 4) §
Predmetné doplnenie má za cieľ odstránenie výkladových nejasností, ktoré vznikajú pri aplikácii ustanovenia § 152a ods. 4 (a prostredníctvom vnútorného odkazu aj ustanovenia § 218a ods. 6 a § 218c ods. 4) na spoločnosť (spoločnosti) s ručením obmedzeným podieľajúcu sa na cezhraničnej fúzii. Úprava fúzii spoločností s ručením obmedzeným je v značnej miere upravená vnútorným odkazom na primerané použitie ustanovení § 218a až 218k (úprava fúzii akciových spoločností). OBZ však v špeciálnych ustanoveniach (§ 152a ods. 2 až 6) vyníma vnútroštátnu fúziu, na ktorej sa podieľajú spoločnosti s ručením obmedzeným, spod niektorých povinností (napr. § 218a ods. 6 a § 218c ods. 4). Uvedené však nemá platiť pri cezhraničnej fúzii, kedy sa ustanovenia § 218a ods. 6 a § 218c ods. 4 aplikujú aj na fúziu spoločností s ručením obmedzeným.

čl. I bod 2 (§ 152a ods. 6) §
V súčasnosti sa k návrhu zmluvy o fúzii pre každú zo zúčastnených spoločností (tak pri cezhraničnej ako aj vnútroštátnej fúzii) vyjadruje nezávislý audítor vymenovaný súdom, ktorý zastáva funkciu „nezávislého arbitra“, ktorého hodnotenia uvedené v písomnej správe, ktorá je výsledkom jeho preskúmavacej činnosti (a v ktorej sa musí vyjadriť k skutočnostiam podľa § 218a ods. 3 písm. a) až d)) sú smerodajné a významné najmä pre spoločníkov a veriteľov spoločností podieľajúcich sa na fúzii. Uvedený postup je výsledkom transpozície článku 10 tretej obchodnej smernice (primerane tomu aj šiestej obchodnej smernice a desiatej obchodnej smernice), upravujúcej fúzie akciových spoločnosti. Samotná smernica používa pojem „nezávislý expert schválený alebo vymenovaný súdnym alebo správnym orgánom“. Členským štátom teda bola daná možnosť opcie subjektu experta. V Slovenskej republike bolo ustanovené, že ním bude audítor. Predmetný návrh rozširuje zoznam o znalcov ustanovených súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu, pričom znalcom bude môcť byť v zmysle osobitného predpisu iba právnická osoba z odboru ekonomiky a riadenia podnikov, …

čl. I bod 3 (§ 154 ods. 3 a 4) §
Zmena definície verejnej akciovej spoločnosti vychádza z nevhodnosti jej obsahového vymedzenia, ktoré bolo uskutočnené zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktoré bolo mienené na širšie využitie v zákonoch z oblasti finančného trhu. Táto definícia sa však neujala a zákony z oblasti finančného trhu vplyvom sekundárneho komunitárneho práva zaviedli pojem „spoločnosť, ktorej cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu“. Tým sa zaviedli dva druhy verejných akciových spoločností – tie čo sú obchodované na regulovanom trhu a tie čo nie sú, pričom v OBZ sú iba dve ustanovenia (§ 178 a § 184), ktoré odlišovali povinnosti pre verejné akciové spoločnosti neobchodované na regulovanom trhu, od súkromných akciových spoločností. Za súčasného stavu považuje predkladateľ toto rozlišovanie za neodôvodnené, a preto sa rozhodol uplatňovať pôvodný pojem verejné akciové spoločnosti iba na tie akciové spoločnosti, ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu. Uvedená zmena prakticky znamená zúženie súčasného vnímania verejnej akciovej spoločnosti …

čl. I bod 4 a 5 (§ 156 ods. 9) §
OBZ upravuje najmä obmedzenie prevoditeľnosti, a to získaním predchádzajúceho súhlasu spoločnosti (predstavenstva). V situácii ak spoločnosť akcionárovi neudelí súhlas na prevod akcií, je povinná tieto na základe žiadosti akcionára od neho odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote. Novonavrhované doplnenie má za cieľ, vzhľadom na existenciu podrobnej úpravy stanovenia primeranej (spravodlivej) ceny za akcie akcionára, ktorý na valnom zhromaždení, ktoré rozhodovalo o fúzií akciovej spoločnosti uviedol do zápisnice svoje nesúhlasné stanovisko s fúziou a zároveň požiadal o odkúpenie svojich akcií spoločnosťou (§ 218j ods. 1) v ustanovení § 218j ods. 4 vztiahnuť túto aj na stanovenie ceny, ktorú zaplatí spoločnosť akcionárovi za jeho akcie, s ktorých prevodom vyslovila nesúhlasné stanovisko. Ustanovenie § 156 ods. 9 OBZ upravuje možnosť upraviť v stanovách akciovej spoločnosti obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno. Uvedené sa poslednou vetou odseku vylučuje pri akciách verejnej akciovej spoločnosti, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorá zakazovala zaviesť takéto obmedzenia v stanovách pri akciách, …

čl. I bod 6 (§ 176a ods. 4) §
Na základe pripomienky Generálnej prokuratúry došlo k zmene systematického začlenenia tohto ustanovenia (z pôvodného novelizačného bodu 8., ktorý predstavoval doplnenie ustanovenia § 180 ods. 1 o novú vetu) do ustanovení druhej časti, prvej hlavy, piateho dielu a tretieho oddielu OBZ (Práva a povinnosti akcionárov), ktoré svojím vecným zameraním lepšie vyhovujú novému ustanoveniu. Predmetné doplnenie je výsledkom transpozície článku 7 ods. 1 smernice. Osobitným predpisom, na ktorý sa znenie odoláva je ZCP.

čl. I bod 7 (§ 178 ods. 5 a 6) §
Vzhľadom na zmenu vykonanú v novelizačnom bode 3., je nevyhnutné sa vysporiadať so znením ustanovení, ktoré vychádzajú z doterajšieho vymedzenia pojmu „verejná akciová spoločnosť“. Aplikácia týchto ustanovení na spoločnosť, ktorá vydala všetky alebo časť svojich akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, napriek tomu, že táto nebude účinnosťou návrhu zákona už viacej považovaná za verejnú akciovú spoločnosť, zostáva zachovaná.

čl. I bod 8 (§ 180 ods. 2) §
Predmetné doplnenie sa ustanovuje vzhľadom na požiadavky smernice vyjadrené v článku 7 ods. 2 a 3. Predkladateľ pôvodne navrhol stanoviť ako rozhodujúci deň lehotu 48 hodín pred valným zhromaždením, ktorá by bola zároveň maximálnou lehotou, ktorú smernica v kombinácii s inými ustanoveniami OBZ umožňuje, keďže čl. 7 ods. 3 smernice vyžaduje, aby medzi posledným možným dňom na uverejnenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia a rozhodujúcim dňom uplynulo najmenej osem dní (§ 182 ods. 1 písm. b) OBZ stanovuje limit na zaslanie pozvánky alebo uverejnenie oznámenia na 10 dní pred valným zhromaždením). Stanovenie kratšej lehoty sa nezdalo vzhľadom na doterajšiu úpravu vhodné. Stanovenie rozhodujúceho dňa ako časového limitu 48 hodín predchádzajúcich času konania valného zhromaždenia bolo navrhnuté z dôvodu odstránenia potenciálnych problémov s výkladom, ku ktorému momentu budú elektronické systémy centrálneho depozitára zostavovať zoznam akcionárov. K podobnému riešeniu sa priklonili aj iné členské štáty Európskej únie. Predkladateľ však na základe stanoviska sekretariátu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pristúpil k zmene určenia …

čl. I bod 9 (§ 180 ods. 3) §
Navrhované doplnenie sa týka práva požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa predmetu rokovania valného zhromaždenia. Umožňuje sa predstavenstvu odkázať akcionára v odpovedi na jeho žiadosť na internetovú stránku spoločnosti, ak ju spoločnosť má zriadenú, za podmienky, že táto obsahuje požadovanú odpoveď. Keďže verejným akciovým spoločnostiam je už povinnosť uverejňovať niektoré informácie na ich internetovej stránke v právnom poriadku Slovenskej republiky uložená, musia ju mať všetky zriadenú, a teda navrhované znenie spĺňa nepodmienenosť úpravy, ktorú ukladá smernica. Navrhovaným formátom „otázka - odpoveď„ sa má v zásade na mysli rubrika „často kladených otázok“ (FAQ – frequently asked questions), pričom túto formu vyžaduje samotná smernica. Formulačné vymedzenie formátu odpovede textom “vo formáte otázka – odpoveď“ zvolil predkladateľ vzhľadom na skutočnosť, že na zabezpečenie správnej transpozície smernice nie je dostatočné uverejnenie odpovede kdekoľvek na internetovej stránke spoločnosti a v akomkoľvek formáte. Teda, aby sa nestalo že odpoveď bude súčasťou niekoľkých dokumentov uverejnených v rôznych sekciách a podsekciách internetovej stránky spoločnosti. Uvedené by totiž nebolo …

čl. I bod 10 (§ 180 ods. 6) §
K predmetnému doplneniu návrhu zákona došlo na základe zásadnej pripomienky Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) vznesenej na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (25. mája 2009) ako poradného orgánu vlády Slovenskej republiky. Jej predkladatelia argumentovali potrebou výslovnej úpravy lehoty pre uplatnenie práva na informácie akcionárom spoločnosti v záujme predchádzania vzniku neprimeraného zaťaženia, ktoré môže byť spoločnosti spôsobené príliš dlhou lehotou pre podanie žaloby pre určenie povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť (viď Stanovisko obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu ustanovení § 180 ods. 3 až 5, v spojení s § 183 a § 131 Obchodného zákonníka sp. zn. Obpj 1/2007). Predkladateľ vyhodnotil pripomienku ako opodstatnenú, a preto pristúpil k jej zapracovaniu. Prekluzívna lehota jedného mesiaca plynúca odo dňa konania valného zhromaždenia, na ktorom akcionár požiadal o poskytnutie informácie sa uplatní tak na prípad podľa § 180 ods. 3 odkázanie akcionára predstavenstvom spoločnosti na internetovú stránku spoločnosti, ako aj na súčasný prípad podľa § …

čl. I bod 11 a 12 (§ 182 ods. 1 písm. a) a b)) §
Ustanovenie § 182 OBZ upravuje ďalšie právo akcionára, resp. akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania (resp. menej, ak to povoľujú stanovy), a to právo navrhnúť doplnenie programu rokovania valného zhromaždenia. Doplnenia ustanovení transponovali čl. 6 ods. 3 smernice a rozšírením na všetky akciové spoločnosti zároveň odstránili možné pochybnosti, ktoré by mohli vznikať pri zachovaní dvojitej úpravy. Navyše sa v bode 12. výslovne upravuje povinnosť pre predstavenstvo spoločnosti uverejniť oznámenie o doplnení programu rokovania valného zhromaždenia najneskôr v 11. deň pred konaním valného zhromaždenia, ak bude splnená podmienka doručenia žiadosti akcionára, resp. akcionárov najneskôr 20 dní pred konaním valného zhromaždenia. Uvedená úprava bola nevyhnutná vzhľadom na zmenu uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia pre verejné akciové spoločnosti, ktorá sa použije aj pri uverejňovaní oznámenia o doplnení programu rokovania – toto sa bude musieť udiať okrem iného aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia vo všetkých členských štátoch Európskej Únie v lehote …

čl. I bod 13 (§ 184 ods. 1) §
Predmetným ustanovením sa sleduje vyjasnenie vzťahu § 184 ods. 1 predposledná veta s novým ustanovením § 190e ods. 1 (bližšie pozri odôvodnenie k novelizačnému bodu 20.) Navyše doplnenie ustanovenia o novú poslednú vetu výslovne ustanovuje, že viacerí akcionári môžu splnomocniť jednu a tú istú osobu, pričom spoločnosť musí tejto umožniť výkon hlasovacieho práva za každého jedného zastúpeného akcionára, a to aj odlišne. Súčasná úprava to síce nezakazovala, avšak umožňovala spoločnosti, aby takéto hlasovanie neumožnila, čo smernica nepovoľuje. Vzhľadom na praktickosť ustanovenia sa javí vhodné rozšírenie jeho aplikácie na všetky akciové spoločnosti.

čl. I bod 14 (§ 184 ods. 3) §
Predmetná zmena je výsledkom transpozície článku 5 ods. 2 druhá a tretia veta smernice, kde sa v súvislosti s uverejnením oznámenia o konaní valného zhromaždenia uvádza, že „členský štát požaduje od spoločnosti, aby využívala také média, od ktorých sa dá oprávnene očakávať, že zabezpečia účinné šírenie informácií medzi verejnosťou v Spoločenstve. Členský štát nemôže uložiť povinnosť používať len tie média, ktorých operátori sú usadení na jeho území.“ Túto povinnosť budú mať v dôsledku zúženia obsahu pojmu „verejná akciová spoločnosť“ (pozri novelizačný bod 3.) len spoločnosti, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a ktoré majú formu cenných papierov na doručiteľa (vzhľadom na skutočnosť, že pri akciách na meno spoločnosť zasiela akcionárom pozvánku na valné zhromaždenia priamo na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov). Doplnenie ustanovenia § 184 ods. 3 o novú poslednú vetu je výsledkom zapracovania pripomienky odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky. Ide o transpozíciu ustanovenia čl. 5 ods. 2 tretieho …

čl. I bod 15 (§ 184a) §
Predmetné doplnenie ustanovení OBZ o nový § 184a si vyžiadala transpozícia ustanovení článku 5 ods. 3 a 4 smernice. S pôsobnosťou pre verejné akciové spoločnosti sa ustanovujú ďalšie obsahové náležitosti pozvánky na valné zhromaždenie a/alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia (okrem tých už obsiahnutých v § 184 ods. 4), ako aj povinnosť uverejniť na internetovej stránke spoločnosti okrem údajov podľa § 184 ods. 4 ďalšie informácie dôležité pre akcionára spoločnosti. Pôjde najmä o povinné on-line sprístupnenie (na internetovej stránke spoločnosti) dokumentov, ktoré budú predmetom rokovania valného zhromaždenia, návrhov uznesení k jednotlivým bodom programu a ak tieto neboli predložené, o sprístupnenie stanoviska predstavenstva spoločnosti k programu rokovania, vzoru tlačiva, ktoré ak ich spoločnosť vydala sa môžu použiť pri korešpondenčnom hlasovaní a vzoru tlačiva splnomocnenia na zastupovanie na valnom zhromaždení, ako aj o sprístupnenie informácie o spôsobe a prostriedkoch prijímania oznámenia o vymenovaní a odvolaní splnomocnenca (rovnako aj oznámenia o zmene rozsahu oprávnenia zastupovať) prostredníctvom elektronických prostriedkov. Dokumenty a údaje, ktoré majú …

čl. I bod 16 (§ 185 ods. 1) §
Predmetným doplnením ustanovenia § 185 ods. 1 OBZ sa sleduje (vzhľadom na úpravu účasti resp. hlasovania na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti – korešpondenčne a prostredníctvom elektronických prostriedkov) zrovnoprávnenie nových foriem účasti na valnom zhromaždení. Spoločnosť si bude môcť v stanovách upraviť vyznačenie formy účasti pri menách a priezviskách jednotlivých akcionárov, avšak hlasy budú mať rovnakú váhu bez ohľadu na formu.

čl. I bod 17 (§ 188 ods. 2 písm. e)) §
Predmetné doplnenie sa uskutočňuje z dôvodu transpozície článku 14 ods. 1 smernice, ktorý výslovne požaduje, aby bol výsledok hlasovania uvádzaný v štruktúrovanej podobe podľa nového ustanovenia § 188 ods. 3 pri každom jednom bode programu rokovania valného zhromaždenia. Napriek tomu, že väčšina ustanovení smernice je transponovaná a bude aplikovateľná len pre verejné akciové spoločnosti, predkladateľ sa rozhodol vztiahnuť túto úpravu na všetky akciové spoločnosti za účelom zabezpečenia vysokej úrovne informovanosti akcionárov, a to vzhľadom na skutočnosť, že už v súčasnosti spoločnosti v zápisniciach z valného zhromaždenia sami dobrovoľne uvádzajú napr. informáciu o počte akcií, za ktoré boli odovzdané hlasy, celkovom počte odovzdaných hlasov, počte hlasov za a proti jednotlivým návrhom uznesení, vrátene informácie o počte zdržaní sa hlasovania. Nemalo by teda ísť o úpravu, ktorá by spoločnosti neprimerane zaťažila.

čl. I bod 18 (§ 188 ods. 3 až 5) §
Predmetné ustanovenie napriek tomu, že je výsledkom transpozície článku 14 smernice sa vzťahuje na všetky akciové spoločnosti (teda nielen na verejné akciové spoločnosti). Ich súčasná prax z vyhotovovania zápisníc z valného zhromaždenia totiž ukazuje, že prevažná väčšina spoločností dobrovoľne uvádza údaj o počte akcií, za ktoré boli odovzdané hlasy, pomernej časti základného imania, ktorú odovzdané hlasy predstavujú, celkovom počte odovzdaných hlasov a počte hlasov za a proti jednotlivým návrhom uznesení, vrátene informácie o počte zdržaní sa hlasovania. Predkladateľ na základe uvedeného považoval za vhodné tento postup výslovne upraviť aj pre súkromné akciové spoločnosti. V novom odseku 4 sa upravuje možnosť nevyhotoviť zápisnicu v štruktúre podľa § 188 ods. 2 a 3, ak to si takéto je spracovanie nevyžiada na rokovaní valného zhromaždenia žiadny akcionár. Vtedy spoločnosť uvedie výsledok hlasovania pri každom bode programu rokovania len v takej miere, ktorá umožní zistiť dosiahnutie zákonom alebo stanovami požadovanej väčšiny na prijatie predmetného uznesenia valného zhromaždenia. Spoločnosti, ktoré budú mať zriadenú internetovú stránku …

čl. I bod 19 (§ 189 ods. 1) §
Predmetné skrátenie lehoty pre vyhotovenie zápisnice z valného zhromaždenia súvisí s povinnosťou uverejniť na internetovej stránke výsledok hlasovania v lehote 15 dní, čo je maximálna možná dĺžka v zmysle ustanovenia článku 14 ods. 2 smernice. Je želateľné, aby tieto lehoty boli zhodné.

čl. I bod 20 (§ 190a až 190f) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k doplneniu OBZ o nové možnosti účasti na valnom zhromaždení, ktoré doposiaľ neboli regulované, a to o možnosť účasti a/alebo hlasovania s využitím poštových služieb, tzv. korešpondenčné hlasovanie (§ 190a až § 190c), prostredníctvom elektronických prostriedkov (§ 190d). Navyše sa upravujú niektoré aspekty účasti prostredníctvom splnomocnenca (§ 190e a § 190f). Ustanovenia § 190a až 190f sa vzťahujú len na verejné akciové spoločnosti a sú formulované ako opcia pre spoločnosti, s výnimkou § 190e a § 190f. Na schválenie zmeny, resp. doplnenia stanov, ktorými spoločnosť umožní svojím akcionárom elektronickú účasť a hlasovanie a korešpondenčné hlasovanie pred konaní valného zhromaždenia sa vyžaduje v záujme ochrany práv menšinových akcionárov kvalifikovaná - trojpätinová väčšina hlasov všetkých akcionárov.

čl. I § 190a až § 190c §
Hlasovanie s využitím poštových služieb (tzv. korešpondenčné hlasovanie) Podobne ako pri účasti a hlasovaní akcionára prostredníctvom elektronických prostriedkov ide o novú možnosť hlasovania, ktorá doposiaľ nebola výslovne regulovaná. Jej špecifikom je, že ak spoločnosť chce svojím akcionárom umožniť jej výkon, na prijatie zmeny, resp. doplnenia stanov sa vyžaduje kvalifikovaná – trojpätinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Pri umožnení korešpondenčného hlasovania akcionári hlasujú z logiky veci v niekoľkodňovom predstihu pred konaním valného zhromaždenia, keďže je nevyhnutné počítať s istou časovou rezervou pre doručenie poštovej zásielky, ktorá je akcionárovým prejavom vôle k jednotlivým bodom programu rokovania valného zhromaždenia. Korešpondenčné hlasovanie sa teda bude vykonávať prostredníctvom hlasovacieho lístka, pričom spoločnosť bude môcť v záujme uľahčenia výkonu práva hlasovať vydať vzor tlačiva hlasovacieho lístka. Akcionár však nie je povinný využiť takto vydaný vzor tlačiva. Spoločnosť teda bude musieť prihliadať aj na tie hlasovacie lístky, ktoré nebudú vyhotovené vo forme vzorového tlačiva za podmienky, že tieto spĺňajú všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa predpisov občianskeho práva (§ …

čl. I § 190d §
Účasť a hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov OBZ v súčasnosti vo svojom ustanovení § 184 ods. 1 umožňuje len osobný výkon práva účasti a výkon tohto práva v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. Smernica však ukladá členským štátom povinnosť povoliť akciovej spoločnosti, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, poskytovať svojím akcionárom formu účasti na valnom zhromaždení (okrem iného) prostredníctvom elektronických prostriedkov. Cieľom tejto úpravy je uľahčiť výkon práv tým akcionárom, ktorí sa nemôžu zúčastniť rokovania valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení a zároveň nechcú alebo nemôžu hlasovať korešpondenčne. Ak teda spoločnosť raz umožní elektronické hlasovanie, výkon tohto musí byť akcionárom umožnený ešte pred konaním valného zhromaždenia, ale aj v jeho priebehu (pozri článok 8 ods. 1 písm. c) smernice). Ustanovenie nie je zámerne konkrétne pokiaľ ide o výber elektronických prostriedkov, ktorý bude môcť spoločnosť uskutočniť sama (rovnako aj text smernice, pozri článok 8 úvodná veta odseku 1). Príkladom je možné uviesť, že pôjde napr. …

čl. I § 190e a § 190f §
Účasť akcionára na valnom zhromaždení v zastúpení na základe splnomocnenia Táto forma účasti je už v súčasnosti možná, transpozícia ustanovení smernice však kladie isté požiadavky na doplnenie tejto úpravy priamo v OBZ. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica ustanovuje pre všetky členské štáty zákaz podmieniť právo byť vymenovaný za splnomocnenca inými požiadavkami ako požiadavkou spôsobilosti na právne úkony (pozri článok 10 ods. 1 druhý pododsek smernice) bolo nevyhnutné upraviť, že obmedzenie vyjadrené v ustanovení § 184 ods. 1 OBZ sa neaplikuje na zastupovanie akcionára verejnej akciovej spoločnosti. Tento teda bude môcť za svojho splnomocnenca vymenovať aj člena dozornej rady. Rovnako bolo nevyhnutné umožniť zastúpenie akcionára viacerými zástupcami v prípade, ak má tento svoje akcie evidované na niekoľkých (dva a viac) účtoch cenných papierov (pozri článok 10 ods. 2 druhý pododsek smernice). Osobitným zákonom je ZCP (§ 105a). Ustanovenie § 190f ods. 1 je výsledkom transpozície ustanovenia článku 5 ods. 4 písm. e) smernice v spojitosti s úpravou článku 17 ods. 2 …

čl. I bod 21 (§ 192 ods. 1) §
Predmetná zmena bola vykonaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky.

čl. I bod 22 (§ 218a ods. 1 písm. g), § 218a ods. 2 až 5, § 218c ods. 2 písm. e) §
Viď odôvodnenie k bodu 2.

čl. I bod 23 (§ 218i ods. 8) §
Predmetným ustanovením sa vzhľadom na vecné zameranie ustanovenia § 218i OBZ (primeraný peňažný doplatok) odstraňuje nesprávne použitý pojem „protiplnenie“, ktoré predstavuje spravodlivú kúpnu cenu v prípade odkúpenia akcií nástupníckou spoločnosťou podľa § 218j OBZ (alebo slovenskou zúčastnenou spoločnosťou podľa § 218jb OBZ). Peňažný doplatok je rozdielom hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a hodnoty akcií nástupníckej spoločnosti.

čl. I bod 24 (§ 218i ods. 9 písm. b)) §
Predmetné doplnenie považuje predkladateľ za nevyhnutné vzhľadom na postup súdom ustanoveného znalca pri stanovovaní všeobecnej hodnoty akcií tak spoločnosti podieľajúcej sa na fúzii ako aj spoločností nástupníckej. Tento je upravený na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 771b OBZ vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Nehmotný majetok totiž nemusí byť vždy (legálne) zahrnutý do čistého obchodného imania spoločnosti, preto považuje predkladateľ explicitnú zmienku o ňom za nevyhnutnú.

čl. I bod 25 (§ 218j ods. 1) §
Štylistická oprava vykonaná v § 218j ods. 1 (rovnako aj v § 218jb ods. 1) na základe znenia odseku 3 ustanovenia § 218j (§ 218jb ods. 2).

čl. I bod 26 (§ 218j ods. 4 písm. b)) §
Pozri odôvodnenie k bodu 24.

čl. I bod 27 (§218jb ods. 1) §
Pozri odôvodnenie k bodu 25.

čl. I bod 28 (§ 768g) §
Prechodné ustanovenie má vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.

čl. I bod 29 (príloha)
Rozširuje sa transpozičná príloha OBZ o novoimplementovanú smernicu.

čl. II

čl. II bod 1 §
Taxatívny výpočet kogentných noriem v Obchodnom zákonníku sa týmto ustanovením rozširuje. Strany sa nemôžu odchýliť od ustanovení § 349 ods. 2, 355 ods. 3 a 771c alebo tieto ustanovenia vylúčiť.

čl. II bod 2 §
§ 271 ods. 2 Ustanovenie má za cieľ odstrániť vnútorný rozpor právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak v infozákone ukladáme povinným osobám zverejniť zmluvy, tak Obchodný zákonník ustanovením § 271 ods. 1 zakazuje prezradiť dôverné informácie obsiahnuté v texte zmluvy ich tretej osobe. Z tohto dôvodu odsek dva upravuje fikciu, že informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa nepovažujú za dôverné. Rovnako je účelom tohto ustanovenia vylúčenie možnosť vyvodenia zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 druhej vety. Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

čl. II bod 3 §
§ 349 ods. 2 Vzhľadom k tomu, že väčšina povinne zverejňovaných zmlúv sa bude uzavierať medzi povinnou osobou (štát, obec, samosprávny kraj, právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, štátna organizácia pri uspokojovaní verejných potrieb v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka) a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, sa budú tieto vzťahy spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka t.j. obchodné záväzkové vzťahy. Keďže Obchodný zákonník obsahuje pre tieto vzťahy komplexnú úpravu odstúpenia od zmluvy a odstupného, nepoužijú sa predpisy Občianskeho zákonníka. Predkladateľ ustanovením odseku dva sleduje, aby sa len v prípade, ak povinná osoba využije svoje právo odstúpiť bez uvedenia dôvodu do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, nepoužilo ustanovenie § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý na rozdiel od ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, spája s odstúpením následky zániku (zrušenia) zmluvy ex nunc t.j. od doručenia prejavu vôle odstúpenia druhej zmluvnej strane. Pre odstúpenie podľa § 48a OZ má platiť, že odstúpením sa zmluva od začiatku (ex …

čl. II bod 4 §
§ 355 ods. 3 Rovnaký dôvod prijatia ustanovenia § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka platí aj pre ustanovenie § 355 ods. 3. Keďže Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu odstupného pre obchodné záväzkové vzťahy v prípade dojednania o zaplatení určitej sumy ako odstupného pri odstúpení podľa § 48a OZ od zmluvy, ktorá sa má zverejniť podľa OZ, je neplatné. Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

čl. II bod 5 §
§ 768h Ustanovenia Obchodného zákonníka sa vzťahujú na zmluvu, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, uzatvorenú po 1. januári 2011. Ustanovenie nepôsobia retroaktívne.

čl. II bod 6 §
§ 771c Pre dôvody prijatia tohto ustanovenia platí primerane to, čo je v dôvodovej správe uvedené pre ustanovenie § 853 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto norma je podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentná.

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 (§ 3a ods. 3), 2 (§ 21 ods. 7), 3 (§ 69aa ods. 3 písm. c)) a 4 (§ 69 §
Predmetné novelizačné body boli zapracované na základe pripomienky sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky vznesenej na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a ich cieľom je zosúladenie používaného pojmu „internetová stránka“ s terminológiou ustanovenou zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Všeobecný novelizačný bod, ktorým by sa slová „internetová stránka“ v celom texte Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) zmenili na slová „webové sídlo“ nepovažoval predkladateľ za vhodné legislatívno-technické riešenie, nakoľko toto by dostatočným spôsobom nezohľadňovalo použitie týchto slov s kontexte príslušných ustanovení.

čl. I bod 5 (§ 69b ods. 4) a 7 (§ 152a ods. 4) §
Predmetné novelizačné body predstavujú nevyhnutnú legislatívno-technickú úpravu, ktorou predkladateľ vykonáva prečíslovanie vnútorného odkazu, a to vzhľadom na doplnenie ustanovenia § 218c o nové odseky 4 a 5 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a následné prečíslovanie tých existujúcich (pozri novelizačný bod 22.)

čl. I bod 6 (§ 125 ods. 1 písm. k)) §
Predmetný novelizačný bod je výsledkom akceptovania a zapracovania pripomienky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Navrhovaná zmena súvisí s legislatívnym materiálom z dielne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s názvom: Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (rezortné č.: 260/2010-1000-MH, parlamentná tlač 212).

čl. I bod 8 (§ 154 ods. 4) §
Predmetným novelizačným bodom predkladateľ sleduje záujem na zosúladení požiadavky kvalifikovanej väčšiny formulovanej v § 154 ods. 4 OBZ pre prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze s akciami spoločnosti a rozhodnutia valného zhromaždenia, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou s požiadavkou formulovanou v § 187 ods. 2 druhá veta OBZ pre to isté rozhodnutie spoločnosti.

čl. I bod 9 §
(§ 180 ods. 3 štvrtá veta), 10 (§ 180 ods. 3 piata veta), 11 (§ 184a ods. 1 písm. b)), 12 (§ 184a ods. 1 písm. f)), 13 (§ 184a ods. 2), 14 (§ 184a ods. 3), 15 (§ 184a ods. 4) a 16 (§ 184a ods. 8) Viď odôvodnenie k novelizačným bodom 1. (§ 3a ods. 3), 2. (§ 21 ods. 7), 3. (§ 69aa ods. 3 písm. c)) a 4. (§ 69aa ods. 4).

čl. I bod 17 (§ 184a ods. 9) §
Predmetným novelizačným bodom sleduje predkladateľ záujem na oprave nesprávne uvedeného vnútorného odkazu.

čl. I bod 18 (§ 187 ods. 1 písm. k)) §
Viď odôvodnenie novelizačného bodu 6. (§ 125 ods. 1 písm. k)).

čl. I bod 19 (§ 188 ods. 5) §
Predmetný novelizačný bod bol zapracovaný na základe pripomienky sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky vznesenej na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a jeho cieľom je zosúladenie používaného pojmu „internetová stránka“ s terminológiou ustanovenou zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 20 (§ 218a ods. 5) §
Predkladateľ predmetným novelizačným bodom sleduje záujem na odstránení legislatívno-technického opomenutia spočívajúceho v dôkladnom nezohľadnení zmien, ktoré so sebou priniesla novela OBZ vykonaná zákonom č. 487/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne vo svojom novelizačnom bode 4. (§ 152a ods. 6), 24. (§ 218a ods. 1 písm. g), § 218a ods. 2 až 4, § 218c ods. 2 písm. e), § 218g ods. 2 a § 218h ods. 2) a 25. (§ 218a ods. 5).

čl. I bod 21 (§ 218a ods. 6) §
Predmetné doplnenie ustanovenia § 218a ods. 6 OBZ sleduje záujem na transpozícii ustanovenia čl. 2 bod 2. smernice (resp. čl. 6 ods. 2 až 6 tretej obchodnej smernice v platnom znení). Nakoľko ide vo vzťahu k povahe ustanovenia smernice o transpozíciu s možnosťou voľby pre členské štáty (tzn. že ustanovenie smernice je povinné (záväzné) a musí sa transponovať do národných právnych poriadkov jednotlivých členských štátov vo svojej podstate, v samotnom texte však obsahuje viac možností na jeho transpozíciu, medzi ktorými môžu členské štáty voliť slobodne) pristúpil predkladateľ aj vzhľadom na pripravovanú reformu vydávania a vedenia Obchodného vestníka (realizovanú vo forme osobitného zákonného rámca) k transpozícii predmetného ustanovenia tak, ako je uvedené v tabuľke zhody (zverejnením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností v Obchodnom vestníku). Akciová spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí teda bude môcť uverejniť na svojom webovom sídle (rozumej internetovej stránke) návrh zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností v zmysle základnej súkromnoprávnej zásady …

čl. I bod 22 (§ 218b ods. 3 a 4) §
Predmetné doplnenie ustanovenia § 218b OBZ o nové odseky 3 a 4 sleduje transpozíciu ustanovenia čl. 2 bod 4. smernice (resp. čl. 9 ods. 2 a 3 tretej obchodnej smernice2 v platnom znení). Komisia Európskej únie (ďalej len „Komisia“) predmetné doplnenie tretej obchodnej smernice2 vykonala po vzore čl. 7 ods. 3 šiestej obchodnej smernice (pozri transpozičné ustanovenie § 218n ods. 3 OBZ). Na základe uvedeného predkladateľ pri formulácii nového § 218b ods. 3 OBZ vychádzal z formulácie ustanovenia § 218n ods. 3 OBZ so zohľadnením špecifík procesu zlúčenia a splynutia, tak aby ustanovenie pokrývalo obidve tieto formy fúzie. Komisia predmetným doplnením tretej obchodnej smernice2 sledovala záujem na zabezpečení prijatia „informovaného rozhodnutia“ akcionármi spoločnosti na valnom zhromaždení, ktoré bude rozhodovať o procese fúzie. V situácii, ak by predmetné informácie o podstatnej zmene obchodného majetku alebo záväzkov spoločnosti boli v dispozícii len jednej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, je predstavenstvo tejto spoločnosti povinné tieto informácie poskytnúť predstavenstvám ostatných spoločností …

čl. I bod 23 (§ 218c ods. 2 písm. c)) a 24 (§ 218c ods. 2 písm. d)) §
Navrhovaným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 bod 5. písm. a) bod i) smernice (resp. čl. 11 ods. 1 písm. c) a d) tretej obchodnej smernice2 v platnom znení). Predmetné doplnenie ustanovenia § 218c ods. 2 písm. c) a d) OBZ, ktoré predstavuje transpozičné ustanovenie vo vzťahu k vyššie uvedenému ustanoveniu smernice, je ďalej rozvinuté v novelizačnom bode 20. (§ 218b ods. 4 OBZ) a 23. (§ 218c ods. 4 a 5 OBZ). Doplnením ustanovení tretej obchodnej smernice2 Komisia sledovala záujem na odstránení niektorých povinností v prípade, kde je verejnej akciovej spoločnosti uložená iná informačná povinnosť, ktorá objektívne poskytuje akcionárom kvalitatívne rovnaké informácie (t.j. záujem na odstránení duplicity s povinnosťou vyhotovovať a uverejňovať polročné finančné správy podľa čl. 5 smernice o transparentnosti,) alebo kde sa sami akcionári vzdajú práva na predmetný druh informácii, a tým znížiť administratívne zaťaženie a transakčné náklady spoločnosti. Bližšie k jednotlivým zmenám pozri odôvodnenie k novelizačnému bodu 22. (§ 218b ods. 4) a 25. (§ 218c …

čl. I bod 25 (§ 218c ods. 4 a 5) §
Navrhovaným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 bod 5. písm. a) bod ii) smernice (resp. čl. 11 ods. 1 podods. 2 tretej obchodnej smernice2 v platnom znení). Aplikácia predmetného zjednodušenia prichádza v zmysle navrhovanej úpravy do úvahy len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam v zmysle § 154 ods. 3 druhá veta OBZ, t.j. akciovým spoločnostiam, ktorých akcie sú (hoci aj sčasti) obchodované na regulovanom trhu. Na to, aby bola spoločnosť oslobodená spod požiadavky v zmysle § 218c ods. 2 písm. c) OBZ, t.j. vyhotoviť priebežnú účtovnú závierku, a to ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností uplynulo viac ako šesť mesiacov, musí byť subjektom, ktorý v zmysle ustanovení zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (ďalej …

čl. I bod 26 (§ 218c ods. 6) §
Predkladateľ predmetným doplnením sleduje záujem na zohľadnení zmien a doplnení ustanovenia § 218c ods. 2 a 6 OBZ a novonavrhovaného § 218c ods. 7 a 9 OBZ v rámci „poučenia“ v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Predkladateľ sa domnieva, že rozšírenie obsahu poučenia v pozvánkach na valné zhromaždenie a/alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia nezaloží pre spoločnosť zvýšené náklady, nakoľko sa toto bude uvádzať len v prípade, ak spoločnosť využije možnosť podľa § 218c ods. 9 OBZ. Ustanovenie je samo o sebe spôsobilé spoločnosti ušetriť náklady spojené s tlačou a uchovávaním dokumentov a predstavuje zjednodušenie procesu v porovnaní s doterajšou úpravou. Vo vzťahu k novonavrhovanému § 218c ods. 7 OBZ je potrebné uviesť, že už v súčasnosti musí pozvánka a/alebo oznámenie obsahovať „poučenie“ o práve akcionára vyžiadať si kópie dokumentov podľa § 218c ods. 2 OBZ, resp. ich častí a práva požadovať, aby tieto dokumenty spoločnosť bezplatne zaslala na adresu ním pre tento …

čl. I bod 27 (§ 218c ods. 7) §
Novonavrhovaným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 bod 5. písm. b) smernice (resp. čl. 11 ods. 3 podods. 2 tretej obchodnej smernice2 v platnom znení). Komisia predmetné doplnenie v odôvodnení uviedla nasledovne: „Cieľom zmien v čl. 11, ktoré sa navrhujú v bode 5, je zabezpečiť, aby ... kópie dokumentov uvedených v odseku 1 tohto článku bolo možné poslať aj elektronickou poštou, ak akcionár súhlasí s používaním tohto komunikačného prostriedku, napríklad tým, že poskytol spoločnosti svoju e-mailovú adresu. Existujúci text síce nevylučuje poslanie kópie v elektronickej forme, doteraz však nie je zrejmé, za akých podmienok môže spoločnosť využiť elektronické prostriedky. Podľa súčasného stavu môže akcionár vždy nástojiť na tom, že chce dostať papierovú kópiu. Ak sa toto ustanovenie zmení podľa návrhu, tak to už nebude možné,...“. Predkladateľ v rámci transpozície však neupravuje podmienky samotnej elektronickej komunikácie medzi akcionárom a spoločnosťou, ktorá sa umožňuje (a ktorá de facto ani v minulosti nebola vylúčená); napr. zabezpečenie komunikácie prostredníctvom šifrovacích aplikácií a pod. Uvedené …

čl. I bod 28 (§ 218c ods. 9 až 12) §
Predmetným doplnením ustanovenia § 218c OBZ o nové odseky 9 až 12 dochádza k transpozícii čl. 2 bod 5. písm. c) smernice (resp. čl. 11 ods. 4 tretej obchodnej smernice2 v platnom znení). Navrhované doplnenie smernice, a teda aj národných právnych poriadkov, Komisia v odôvodnení11 argumentovala z dôvodu záujmu na znížení transakčných nákladov spojených s realizáciou informačných práv akcionárov a tomu zodpovedajúcich povinností spoločnosti podieľajúcej sa na fúzii nasledovne: „Namiesto sprístupnenia dokumentov v sídle spoločnosti bude môcť spoločnosť tieto dokumenty zverejniť na svojej internetovej stránke. Táto možnosť uľahčuje spoločnosti celý postup a uľahčuje nerezidentným akcionárom a veriteľom (ak im spoločnosť umožní voľný prístup k tejto internetovej stránke) prístup k dokumentom. Ak si tieto dokumenty možno zo stránky stiahnuť, nie je potrebné zabezpečiť akcionárom právo dostať samostatnú kópiu, vzhľadom na skutočnosť, že proces zasielania (dokonca aj v elektronickej forme) spôsobuje spoločnosti zbytočné náklady.“.

čl. I § 218c ods. 9 §
Predmetným ustanovením sa spoločnosti poskytuje alternatívna možnosť ako si splní povinnosť podľa § 218c ods. 2 (úvodná veta) OBZ, t.j. poskytnúť akcionárom v sídle spoločnosti najmenej počas definovanej lehoty na nahliadnutie dokumenty uvedené v písmenách a) až e) citovaného ustanovenia. Ide teda o možnosť, nie povinnosť pre spoločnosť, pokiaľ táto má zriadené webové sídlo (rozumej internetovú stránku). Ak túto možnosť spoločnosť využije musí dôjsť k uverejneniu dokumentov na jej webovom sídle (rozumej internetovej stránke) v lehote najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o procese fúzie. Uverejnenie dokumentov musí byť (v skôr definovanej lehote) nepretržité. Smernica síce ponúka členským štátom možnosť výslovne upraviť požiadavky alebo ustanoviť obmedzenia, ktoré sa budú vzťahovať na spoločnosť a upravovať otázku bezpečnosti webového sídla (rozumej internetovej stránky) a pravosti uverejnených dokumentov, a to v rozsahu, v ktorom sú tieto primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov, no predkladateľ s výnimkou ustanovenia povinnosti nepretržitého uverejnenia počas definovanej lehoty, nepovažoval za vhodné danú oblasť výslovne regulovať. …

čl. I § 218c ods. 10 §
Predmetné ustanovenie navrhuje predkladateľ vzhľadom na potrebu úpravy situácie, kedy dôjde k spoločnosťou zavinenému, alebo aj nezavinenému prerušeniu prístupu na webové sídlo (rozumej internetovú stránku) spoločnosti, kde sú uverejnené dokumenty podľa § 218c ods. 2 OBZ (k uvedenému bližšie pozri aj odôvodnenie k § 218c ods. 12 OBZ). Uvedené predkladateľ navrhuje aj vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 218c ods. 9 OBZ je formulované tak, že v prípade ak spoločnosť uverejní dokumenty na svojom webovom sídle (rozumej internetovej stránke), nie je ďalej povinná tieto poskytnúť akcionárom na nahliadnutie vo svojom sídle. Prerušenie prístupu na webové sídlo (rozumej internetovú stránku) spoločnosti by teda znamenalo, že akcionárom by bol znemožnený výkon ich zákonom zaručených práv. Aby sa tak nestalo, navrhuje sa bez ohľadu na dôvod prerušenia prístupu, dĺžku jeho trvania a mieru zavinenia zo strany spoločnosti, právo akcionára požiadať o poskytnutie dokumentov v listinnej podobe. Spoločnosť po obdržaní takejto žiadosti (pri ktorej sa výslovne nešpecifikuje, že musí byť vykonaná v písomnej podobe) …

čl. I § 218c ods. 11 §
Predmetným ustanovením predkladateľ transponuje čl. 11 ods. 4 podods. 2 tretej obchodnej smernice2 v platnom znení. Novonavrhované ustanovenie súvisí s § 218c ods. 6 prvá veta OBZ a § 218c ods. 9 OBZ; ustanovuje sa ním, že spoločnosť, ktorá využije možnosť v zmysle § 218c ods. 9 OBZ uverejniť dokumenty podľa § 218c ods. 2 na svojom webovom sídle (rozumej internetovej stránke) nepretržite najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o procese fúzie, nie je povinná zasielať akcionárom dokumenty alebo ich časti poštovou zásielkou, ak forma a spôsob uverejnenia dokumentov na jej webovom sídle (rozumej internetovej stránke) umožňuje, aby si tieto akcionár mohol v elektronickej podobe stiahnuť a v prípade potreby aj vytlačiť. Možnosť poskytnutú členským štátom v čl. 11 ods. 4 podods. 2 posledná veta tretej obchodnej smernice2 v platnom znení, vyžadovať od spoločnosti (napriek tomu, že dokumenty uverejnené na jej webovom sídle (rozumej internetovej stránke) je možné stiahnuť a vytlačiť) naďalej poskytnutie týchto akcionárovi …

čl. I § 218c ods. 12 §
Predmetným návrhom sa transponuje čl. 11 ods. 4 podods. 3 druhá veta tretej obchodnej smernice2 v platnom znení. Predmetné ustanovenie spolu s § 218c ods. 10 OBZ výslovne upravuje niektoré dôsledky prerušenia prístupu na webové sídlo (rozumej internetovú stránku) spoločnosti. Priamy dôsledok prerušenia prístupu na webové sídlo (rozumej internetovú stránku) spoločnosti v zmysle § 218c ods. 10 OBZ spočíva v možnosti požadovať zaslanie listinnej podoby dokumentov podľa § 218c ods. 2 akcionárom spoločnosti. Nepriamym dôsledkom prerušenia prístupu však v zmysle § 218c ods. 12 OBZ v spojení s nesplnením si povinnosti podľa § 218c ods. 10 môže byť vyhlásenie uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti o fúzii a schválení návrhu zmluvy o fúzie za neplatné (t.j. zvrátenie celého procesu fúzie). Predkladateľ pri legislatívno-technickom vymedzení dôsledku prerušenia prístupu na webové sídlo (rozumej internetovú stránku) spoločnosti v § 218c ods. 12 OBZ zvolil metódu negatívneho vymedzenia; jeho výkladom a contrario spolu so splnením podmienky podľa § 183 OBZ (a na základe vnútorného odkazu aj …

čl. I bod 29 (§ 218d ods. 1) a 30 (§ 218d ods. 2) §
Predmetnými ustanoveniami sa transponuje čl. 1 bod 2. a čl. 1 bod 3. smernice (resp. čl. 10 ods. 5 podods. 1 a čl. 27 ods. 3 druhej obchodnej smernice v platnom znení). Vo vzťahu k ustanoveniu čl. 10 ods. 5 druhej obchodnej smernice12 v platnom znení (ktoré upravuje situáciu ohodnotenia nepeňažných vkladov do základného imania spoločnosti) využil predkladateľ dobrovoľnú transpozíciu vo vzťahu k procesu zlúčenia (§ 218d ods. 2 OBZ), splynutia (§ 218d ods. 1 OBZ) a rozdelenia (§ 218n ods. 1 OBZ). Vo vzťahu k ustanoveniu čl. 27 ods. 3 druhej obchodnej smernice12 v platnom znení (ktoré upravuje situáciu zvýšenia základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom) rovnako využil predkladateľ dobrovoľnú transpozíciu vo vzťahu k procesu zlúčenia (§ 218d ods. 2 OBZ), splynutia (§ 218d ods. 1 OBZ) a rozdelenia (§ 218n ods. 1 OBZ) napriek tomu, že slovenská jazyková verzia smernice používa anglický pojem „merger“ len vo vzťahu k procesu zlúčenia, čo predkladateľ hodnotí ako nesprávny preklad, nakoľko anglický pojem …

čl. I bod 31 (§ 218k ods. 1 písm. b)) §
Ustanovenia § 218k OBZ predstavujú úpravu tzv. zjednodušených zlúčení, resp. up-stream zlúčení, kde medzi zanikajúcou spoločnosťou alebo zanikajúcimi spoločnosťami a nástupníckou spoločnosťou existuje zákonom kvalifikovaný rozsah majetkového prepojenia (teda v danom prípade ide o zlúčenie materskej spoločnosti s jej dcérou alebo dcérami). Predmetným doplnením ustanovenia § 218k ods. 1 písm. b) OBZ predkladateľ transponuje ustanovenie čl. 2 bod 10 písm. a) až c) smernice (resp. čl. 27 písm. a až c) tretej obchodnej smernice2 v platnom znení). Úmyslom Komisie pri zmene a doplnení predmetných ustanovení bolo, ako sa uvádza v odôvodnení11 k návrhu smernice, „urobiť z nepovinných ustanovení článkov 24 až 29 tretej smernice články povinné, ktoré by umožnili zjednodušený postup pri zlúčení a splynutí“. Navrhovaným doplnením predkladateľ sleduje záujem na zohľadnení zjednodušení vykonaných v § 218c ods. 2 písm. c) a d) OBZ v spojení s § 218b ods. 4 OBZ a § 218c ods. 4 a 5 OBZ a zjednodušenia v § 218a ods. 5 OBZ.

čl. I bod 32 (§ 218k ods. 3) a 33 (§ 218k ods. 4) §
Predmetné novelizačné body predstavujú nevyhnutnú legislatívno-technickú úpravu, ktorou predkladateľ vykonáva prečíslovanie vnútorných odkazov, a to vzhľadom na doplnenie ustanovenia § 218c o nové odseky 4 a 5 OBZ a následné prečíslovanie tých existujúcich (pozri novelizačný bod 25.).

čl. I bod 34 (§ 218n ods. 1) §
Pozri odôvodnenie k novelizačnému bodu 29. (§ 218d ods. 1 OBZ) a 30. (§ 218d ods. 2 OBZ) tohto materiálu. Zmenou § 218d ods. 1 OBZ predkladateľ sleduje zosúladenie právnej úpravy procesu rozdelenia s úpravou procesu zlúčenia a splynutia.

čl. I bod 35 (§ 218n ods. 2) §
Predmetným doplnením transponuje predkladateľ ustanovenie čl. 3 bod. 3 smernice (resp. čl. 7 ods. 2 podods. 2 šiestej obchodnej smernice6 v platnom znení). V danom prípade uvedenú informáciu bude správa predstavenstva obsahovať pokiaľ dôjde k využitiu zjednodušeného postupu, ktorý umožňuje § 218d ods. 1 a 2 OBZ; uvedené sa neaplikuje pokiaľ sa využije výnimka podľa § 218n ods. 4 OBZ.

čl. I bod 36 (§ 218n ods. 4) §
Predmetný novelizačný bod predstavuje nevyhnutnú legislatívno-technickú úpravu, ktorou predkladateľ vykonáva prečíslovanie vnútorného odkazu, a to vzhľadom na doplnenie ustanovenia § 218c o nové odseky 4 a 5 OBZ a následné prečíslovanie tých existujúcich (pozri novelizačný bod 25.).

čl. I bod 37 (§ 218n ods. 5) §
Predmetným doplnením predkladateľ sleduje záujem na transpozícii ustanovenia čl. 3 bod. 8 písm. b) smernice (resp. čl. 22 ods. 5 šiestej obchodnej smernice6 v platnom znení). Predmetné ustanovenie šiestej obchodnej smernice6 bolo do zmeny vykonanej smernicou dobrovoľným ustanovením, členské štáty teda nemuseli využiť opciu. V súčasnosti však predstavuje povinnú transpozíciu, s ktorou sa musia adresáti smernice kvalifikovaným spôsobom vysporiadať. Súčasné ustanovenie § 218n ods. 4 OBZ, ktoré je vymedzením vnútorných odkazov na ustanovenia OBZ, ktoré sa nebudú v danom prípade aplikovať, zhodné s novonavrhovaným odsekom 5, toto (§ 218n ods. 4 OBZ) však vychádza z iných znakov skutkovej situácie ako popisuje čl. 22 ods. 5 šiestej obchodnej smernice6 v platnom znení, preto je pre transpozíciu smernice v danom prípade nepoužiteľné.

čl. I bod 38 (§ 218o ods. 1 písm. b)) §
Ustanovenie § 218o OBZ predstavuje samostatnú právnu úpravu pre zjednodušený proces rozdelenia zlúčením. V tejto súvislosti nakoľko aj únijné právo predmetnú úpravu sústreďuje pre proces rozdelenia do šiestej obchodnej smernice6, pristúpila Komisia k novelizovaniu jej príslušných ustanovení tak, aby bol zjednotená úprava výnimiek pre proces zlúčenia, ako aj proces rozdelenia zlúčením (tento zámer uviedla Komisia v odôvodnení11 návrhu smernice nasledujúco: vo vzťahu k väčšine zmien navrhnutých v tomto článku (myslí sa článok 3 smernice) odzrkadľuje zmeny navrhnuté v tretej obchodnej smernici2). Predmetným doplnením teda dochádza k transpozícii ustanovenia čl. 3 bod 7. písm. a) a d) smernice (resp. čl. 20 podods. 2 šiestej obchodnej smernice6 v platnom znení). Vo vzťahu k transpozícii čl. 3 bod 7. písm. a) smernice považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru nie je potrebné výslovne zohľadniť zmenu v slovom spojení „nevyžaduje sa“ vo vzťahu k súčasnému zneniu čl. 20 podods. 1 šiestej obchodnej smernice6 v platnom znení. Súčasné znenie § 218o ods. 1 …

čl. I bod 39 (§ 218p písm. b)) §
Predmetnou zmenou a doplnením dochádza k transpozícii ustanovenia čl. 3 bod 2. smernice (resp. čl. 6 podods. 2 šiestej obchodnej smernice6 v platnom znení).

čl. I bod 40 (§ 232 ods. 5) §
Predmetným ustanovením predkladateľ sleduje záujem na poskytnutí dostatočnej miery ochrany záujmom členov družstva - právnických osôb v prípadoch, kedy dôjde k zániku ich členstva v družstve z dôvodu podľa § 232 ods. 4 OBZ (vyhlásením konkurzu), no v odvolacom konaní súd konkurz zruší z iného dôvodu ako po splnení rozvrhového uznesenia alebo pre nedostatok majetku. Súčasná právna úprava totiž neumožňuje „obnoviť“ členstvo člena – právnickej osoby, vo vzťahu ku ktorej odvolací súd zastaví nezákonne vyhlásený konkurz. Takúto možnosť OBZ predpokladá pri spoločníkoch spoločnosti s ručením obmedzeným (pozri § 148 ods. 2 v spojení s § 148 ods. 4 OBZ) a verejnej obchodnej spoločnosti (pozri § 88 ods. 1 písm. e) v spojení s § 88 ods. 3 OBZ). K uvedenému bližšie pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL. ÚS 23/05-25.

čl. I bod 41 (§ 774a) a 42 (názov prílohy) §
Predmetné novelizačné body sú výsledkom akceptovania a zapracovania pripomienky odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

čl. I bod 43 a 44 (príloha)
Z transpozičnej prílohy OBZ sa navrhuje vypustiť bod 1. odkazujúci na prvú obchodnú smernicu, tzv. publikačnú smernicu, nakoľko táto bola v rámci kodifikačného procesu zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk, o ktorú sa rozširuje transpozičná príloha OBZ v novelizačnom bode 44.

čl. I bod 45 (príloha)
Navrhuje sa rozšíriť transpozičná príloha OBZ o odkaz na transponovanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009 , ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

čl. I

čl. I bod 1 §
Podľa súčasnej právnej úpravy v zmysle § 67 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) vytvára rezervný fond zo zákona povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť, a to zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (tzv. čistý zisk). Možnosť použitia rezervného fondu je však značne obmedzená, keďže jeho prostriedky sa môžu použiť iba na krytie strát spoločnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby mohol byť rezervný fond použitý okrem krytia strát spoločnosti aj na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti. Navrhovaný spôsob použitia rezervného fondu obsahoval Obchodný zákonník vo svojom pôvodnom znení, ktorý bol novelou zákona č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zrušený. Dôvodová správa k tejto novele Obchodného zákonníka pritom nijak nezdôvodňuje, prečo sa mení a v dôsledku toho zužuje možnosť použitia rezervného fondu len na krytie strát spoločnosti a nie aj na …

čl. I bod 2 §
Za účelom posilniť postavenie veriteľov vo vzťahu k dlžníkom - spoločnostiam, ktoré si včas a riadne neplnia svoje záväzky, sa navrhuje, aby sa rezervný fond netvoril z tzv. čistého zisku spoločnosti, ale z tzv. hrubého zisku spoločnosti. Návrh zákona reaguje na poznatky praxe, keď dochádza k účelovému nakupovaniu tovarov a služieb s cieľom vyhnúť sa tvorbe rezervného fondu. Návrh zákona nemá za cieľ sprísňovať podmienky podnikania v Slovenskej republike a preto ustanovuje, že rezervný fond, ktorý sa tvorí z hrubého zisku spoločnosti, je uznaný ako daňový výdavok (Čl. III návrhu zákona).

čl. I bod 3 §
Za účelom ochrany veriteľov sa zavádza povinnosť ukladať prostriedky rezervného fondu na viazanom účte v banke. Navrhovaná právna úprava vychádza z pôvodného znenia § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý bol zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zmenený, rovnako ako bola zmenená aj možnosť použiť prostriedky rezervného fondu na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti, bližšie popísané v bode 1. Viazaním prostriedkov rezervného fondu na účte v banke sa dosiahne vyššia miera uspokojenia, resp. istoty veriteľov, že ak spoločnosť podniká, dosahuje zisk a vytvára rezervný fond, prostriedky rezervného fondu skutočne reálne existujú a je ich možné použiť na účel, ktorému slúžia – na krytie strát spoločnosti a na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti. Napriek tomu, že na jednej strane dochádza k zvýšeniu nákladov pre podnikateľskú sféru, ktoré súvisia s povinnosťou viazať prostriedky rezervného fondu na účte v banke, na strane druhej banka prostriedky rezervného fondu …

čl. I bod 4 §
Podľa súčasnej právnej úpravy sa zákaz podnikania vzťahuje na spoločnosť, ktorá má jedného spoločníka, a na ktorú bol vyhlásený konkurz a na spoločníka spoločnosti, u ktorej došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím súdu k úpadku alebo predlženiu. Navrhuje sa, aby sa zákaz podnikania vzťahoval aj na spoločníkov spoločnosti, u ktorej došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo k zrušeniu konkurzu, pretože majetok spoločnosti nepostačuje na náhradu odmeny a výdavkov za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty, a to na obdobie desiatich rokov od právoplatného rozhodnutia súdu. Navrhovaný zákaz podnikania nemá za cieľ postihovať spoločníkov spoločnosti, u ktorej došlo k vyhláseniu konkurzu, pretože samotný konkurz sa v trhovej ekonomike považuje za ozdravný inštitút slúžiaci na uspokojenie veriteľov. Návrh zákona ustanovuje, že zákaz podnikania sa dotýka spoločníkov takých spoločností, u ktorých je evidentné, že počas svojej existencie na seba prebrali neprimerané množstvo záväzkov, ktoré nie sú schopné splácať a preto aj prípadný konkurz, ktorý má v zmysle § 1 zákona č. …

čl. I bod 5 a 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným bodom 2.

čl. I bod 7 §
Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013, tak aby pôsobenie návrhu zákona nebolo retroaktívne.

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 a 2 (§ 60) §
Predmetné novelizačné body reagujú na úlohu B. 1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 uloženú ministrovi spravodlivosti v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v termíne do 30. júna 2014 návrh legislatívneho opatrenia, ktorým sa zavedie povinnosť zakladateľa splatiť peňažný vklad alebo jeho časť na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Predkladateľ navrhuje súčasné znenie ustanovenia § 60 rozšíriť o nový odsek 2, ktorý ustanovuje povinnosť zakladateľov splatiť peňažný vklad alebo jeho časť, ku ktorému sa v spoločenskej zmluve zaväzujú na osobitný samostatný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ustanovenie teda všeobecne rieši spôsob splácania peňažných vkladov alebo ich častí, tak že v súčasnosti často využívané splatenie peňažného vkladu alebo jeho časti v hotovosti k rukám správcu vkladu nebude viac možné. Použitie slov „osobitný samostatný“ volil predkladateľ s cieľom zdôrazniť, že osoba správcu vkladu (v praxi najčastejšie niektorý zo zakladateľov poverený v spoločenskej zmluve) nebude …

čl. I bod 3 (§ 68 ods. 10) §
Predmetným novelizačným bodom reaguje predkladateľ na poznatky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z aplikačnej praxe a dochádza ním k predĺženiu pôvodnej lehoty troch mesiacov na lehotu šiestich mesiacov (od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku), počas ktorých nebude môcť registrový súd rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 69 ods. 9). Lehota podľa § 68 ods. 10 má v prvom rade slúžiť na ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľov obchodných spoločností a družstiev a poskytnúť im primeraný priestor pre využitie právnych prostriedkov na iniciáciu konaní o odporovateľnosti právnych úkonov alebo konaní o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo družstva alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku, ktorý patrí alebo patril spoločnosti alebo družstvu, ktoré mohli poškodiť oprávnený záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky, prípadne iných prostriedkov na vymáhanie pohľadávok. Pokiaľ veritelia oznámia v lehote podľa § 68 ods. 10 súdu iniciáciu …

čl. I bod 4 (§ 97 ods. 4) §
Predmetným novelizačným bodom a spresnením vnútorného odkazu má predkladateľ ambíciu odstrániť výkladové nejasnosti, ktoré vyvstali po novelizácii Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 246/2012 Z. z. Pri prevode obchodného podielu komanditistu v komanditnej spoločnosti je vylúčená aplikácia ustanovení § 115 ods. 5 až 10.

čl. I bod 5 (§ 105b ods. 2) §
Predmetným novelizačným bodom a doplnením nového odseku 2 v ustanovení § 105b má predkladateľ ambíciu odstrániť výkladové nejasnosti vo vzťahu k potrebe priloženia súhlasu správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu) alebo čestného vyhlásenia k návrhu na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v prípade, ak je zakladateľom zahraničná osoba (t.j. fyzická osoba s bydliskom mimo územie Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom mimo územie Slovenskej republiky, pozri bližšie § 21). Uvedený návrh je v súlade výnimkou spod aplikácie § 115 ods. 5 založenou pre zahraničné osoby v § 115 ods. 8 druhá veta.

čl. I bod 6 (§ 117 ods. 4) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k oprave vo vnútornom odkaze.

čl. I bod 7 (§ 117 ods. 5) §
Predmetným novelizačným bodom a doplnením nového odseku 5 v ustanovení § 117 má predkladateľ ambíciu zosúladiť účinky zápisu rozdelenia väčšinového obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným s ustanovením § 115 ods. 10.

čl. I bod 8 (§ 144 a § 179 ods. 3 písm. b) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k zapracovaniu zásadnej pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej bankovej asociácie a Republikovej únie zamestnávateľov, ktorú si uplatnili v rámci medzirezortného pripomienkového konania a odstráneniu aplikačných problémov a výkladových pochybností. Z odôvodnenia zásadnej pripomienky vyplýva, že sa ňou sleduje záujem na spresnení národnej transpozičnej úpravy § 179 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka s článkom 17 ods. 3 kapitálovej smernice.) Podľa slovenskej jazykovej verzie článku 17 ods. 3 smernice čiastka na rozdelenie akcionárom nesmie prekročiť „výšku zisku na konci posledného účtovného obdobia zvýšenú o zisk z predchádzajúcich období a platby z rezervných fondov určených na tento účel a zníženú o straty z predchádzajúcich období a o čiastky vložené do rezervných fondov v súlade s právnymi predpismi alebo stanovami“. Citované „platby z rezervných fondov určené na tento účel“ sa v anglickej jazykovej verzii smernice definujú ako „sums drawn from reserves available for this purpose“, v nemeckej jazykovej verzii ako „der Entnahmen aus hierfür verfügbaren Rücklagen“. Slovenský ekvivalent …

čl. I bod 9 (§ 768l) §
Predmetným novelizačným bodom navrhuje predkladateľ upraviť otázku intertemporality právnej úpravy. V rozsahu § 768l ods. 4 predmetný novelizačný bod predstavuje akceptovanie a zapracovanie zásadnej pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej bankovej asociácie a Republikovej únie zamestnávateľov, podporne aj Národnej banky Slovenska, k § 115 Obchodného zákonníka.

čl. I bod 10 a 11 (príloha)
Predmetnými novelizačnými bodmi sa upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien: vypustením druhej smernice Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, ak ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení, a to v dôsledku prepracovania jej znenia a publikovania v Úradnom vestníku EU pod číslom 2012/30/EU, rozšírením transpozičnej prílohy zákona o odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (prepracované znenie), ktorá nahradila zrušenú druhú smernicu Rady 77/91/EHS, ktorá bola úplne …

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 a 2 (§3a) §
V súvislosti so znížením požiadavky na vytváranie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným sa navrhuje, aby sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré nemajú základné imanie aspoň vo výške 25 tis. EUR označovali ako „spoločnosti povinné uvádzať základné imanie“. Rozhodujúca bude hodnota základného imania zapísaná v obchodnom registri (bez ohľadu na rozsah jeho splatenia). Spoločnosti povinné uvádzať hodnotu základného imania budú povinné na obchodných dokumentoch vždy uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia.

čl. I bod 3 (§ 13a) §
Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa navrhovanej právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (čl. II, § 61 ods. 10), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvilosti s uložením zmluvnej pokuty, čl. VIII, § 74a ods. 5). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuálne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné. Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak bude doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu). Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení budú mať …

čl. I bod 4 (§ 59a) §
Navrhuje sa, aby pri transakciách s konfliktom záujmov bola hodnota základného imania spoločnosti, ktorej základné imanie nedosahuje aspoň 5000 eur pätina z hodnoty podľa § 162 ods. 3, čo by malo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže pri uskutočňovaní právnych úkonov takouto spoločnosťou. Plnenie podľa neúčinnej zmluvy musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Navrhuje sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

čl. I bod 5 (§66) §
Vzdanie sa funkcie člen štatutárneho orgánu je z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis úradne osvedčený.

čl. I bod 6 (§ 67a) §
Upravuje sa samotná kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti. Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2017, dovtedy sa použitjú pomery upravené v prechodných ustanoveniach. Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom predkladateľa je, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov.

čl. I bod 6 (§ 67b) §
Štatutárne orgány spoločnosti v kríze majú mať v zmysle predkladaného návrhu osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z charakteru samotnej krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, či opatrenia na jej prekonanie sú účinné.

čl. I bod 6 (§ 67c) §
(K ods. 1) Základná skutková podstata vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh („spriaznené“ cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom predkladateľa nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje na „de facto“ podriadené záväzky spoločnosti. Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidačnom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľom bezpochyby informačnú výhodu. (K ods. 2) Navrhuje sa vymedziť okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov …

čl. I bod 6 (§ 67d) §
Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovníctvo bolo vedené riadne.

čl. I bod 6 (§ 67e) §
Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastné pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziaceho úpadku. Rovnako sa navrhuje zaviesť výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

čl. I bod 6 (§ 67f) §
Ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie takéhoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia bude spravidla prichádzať do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti.

čl. I bod 6 (§ 67g) §
Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla „náhradová pohľadávka“ voči spoločnosti. Navrhuje sa preto zaviesť taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál by mal prioritne uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

čl. I bod 6 (§ 67h) §
Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od spoločníka poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, že vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom bude spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67h bude môcť uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

čl. I bod 6 (§ 67i) §
Odsek 1 vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa budú dotýkať ustanovenia o kríze. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a dohľad.

čl. I bod 7 (§ 105) §
Zámerom navrhovateľa je obmedziť maximálny možný počet spoločníkov, ktorí môžu založiť spoločnosť, ktorá je povinná uvádzať základné imanie. Tieto spoločnosti môžu mať v zmysle návrhu najviac troch spoločníkov, čo má reflektovať ich charakter začínajúcich spoločností. Zároveň je cieľom navrhovateľa, aby bola dodržaná majetková účasť spoločníkov na spoločnosti, nakoľko vyšší počet spoločníkov zaručuje, že spoločnosť môže mať aj vyššie základné imanie.

čl. I bod 8 (§ 105a) §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenia odsekov 2 a 3, nakoľko sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

čl. I bod 9 (§ 108) §
Znižuje sa základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným. Pôvodná suma 5.000 eur je nahradená sumou jedno euro. Na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným tak bude postačovať základné imanie v tejto výške. Spoločnosť, ktorá nedosiahne základné imanie vo výške minimálne 25.000 eur bude však v súlade s ostatnými navrhovanými ustanoveniami podliehať špecifickým podmienkam na uvádzanie výšky jej základného imania, splatenie vkladu, resp. počet spoločníkov.

čl. I bod 10 (§ 109) §
V súvislosti so znižovaním základného imania spoločnosti sa mení aj minimálna výška vkladu.

čl. I bod 11 a 12 (§ 111) §
V prípade spoločností s ručením obmedzeným, ktoré uvádzajú základné imanie, musí byť celé základné imanie splatené pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Predkladateľ má za to, že v prípade spoločností, ktorých základné imanie nedosahuje hodnotu podľa ustanovenia § 162 ods. 1 je potrebné, aby ich základné imanie bolo splatené v plnej výške. Uvedené je nevyhnutné z dôvodu ochrany veriteľov, nakoľko tieto spoločnosti uvádzajú výšku svojho základného imania na svojich obchodných dokumentoch. Body 13 a 14 (§ 121) Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania (debt financing) spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Tá okolnosť, že ho je spoločnosti možné poskytnúť len za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku je vyjadrením tzv. „arm's length principle”, na ktorého dodržiavaní je potrebné trvať najmä v takých transakciách, v ktorých hrozí konflikt záujmov.

čl. I bod 15 (§ 123) §
Spoločnosť, ktorej základné imanie je menej ako 5.000 eur môže vyplácať podiely na zisku za splnenia podmienok kapitálovej primeranosti podľa § 179 ods. 3 a 4, avšak len v rozsahu troch štvrtín zisku. Zámerom predkladateľa je zvyšovať mieru vlastných zdrojov takýchto spoločností. Rozdeľovať iné vlastné zdroje v takýchto spoločnostiach nie je možné. V odseku 4 sa navrhuje výslovné uvedenie pravidla, v zmysle ktorého spoločnosť môže vyplatiť podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len za podmienky, že si tým neprivodí úpadok, či už vo forme predlženia (súvahový test) alebo platobnej neschopnosti (test platobnej schopnosti).

čl. I bod 16 (§ 123a) §
Oproti súčasnej úprave, ustanovujúcej, že spoločníci nemôžu žiadať vrátenie vkladov za trvania spoločnosti uvedené ustanovenie špecifikuje zákaz vrátenia vkladov z pohľadu spoločnosti. Ustanovenie tiež špecifikuje okolnosti, za ktorých sa plnenie poskytnuté spoločnosťou považuje za vrátenie vkladov.

čl. I bod 16 (§ 123b) §
Upravujú sa právne následky poskytnutí plnení v rozpore s ustanoveniami § 123 a § 123a spočívajúce najmä vo vzniku ručenia členov štatutárnych orgánov. V odseku 2 sa pre dané prípady upravuje možnosť veriteľa uplatniť poddlžnícku žalobu.

čl. I bod 17 (§ 124) §
Vzhľadom na zavedenie inštitútu spoločnosti povinnej uvádzať základné imanie sa upravujú pravidlá tvorby rezervného fondu.

čl. I bod 18 (§ 127a) §
Navrhuje sa, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

čl. I bod 19 (§ 128) §
Vzhľadom na zavedenie inštitútu spoločnosti povinnej uvádzať základné imanie sa upravujú pravidlá pre povinnosti členov štatutárneho orgánu zvolať valné zhromaždenie pri reálnej alebo predpokladanej strate spoločnosti.

čl. I bod 20 (§135a) §
Výslovne sa vyjadruje, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

čl. I bod 21 (§ 148 ods. 1) §
Výslovne sa upravuje nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti vo spoločnosti.

čl. I bod 22 (§ 148 ods. 2) §
Navrhuje sa, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť správcom. Takáto úprava umožní, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“.

čl. I bod 23 (§ 148 ods. 3) §
V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresňuje okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“.

čl. I bod 24 (§ 152a) §
Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa bude vyžadovať aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze.

čl. I bod 25 (§ 194, §243a) §
Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne. Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením členskej schôdze, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

čl. I bod 26 (§ 768m) §
Prechodné ustanovenia. Navrhuje sa, aby sa povinnosti zakladateľov pri založení a vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným pred účinnosťou novej právnej úpravy spravovali pôvodnými predpismi. Navrhuje sa taktiež, aby ustanovenia o najvyššom prípustnom počte spoločníkov boli použité len na „novozaložené“ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak budú spoločnosťami povinnými uvádzať základné imanie. V prechodných ustanoveniach sa tiež upravuje postupné zvyšovanie pomeru vlastných a cudzích zdrojov ktorý znamená, že spoločnosť je v kríze.

čl. II

čl. II bod 1 §

čl. II § 220b §
Vzhľadom na navrhované zavedenie nového typu subjektu kolektívneho investovania podľa čl. I - investičný fond s premenlivým základným imaním, je potrebné ho vymedziť ako osobitný druh akciovej spoločnosti. Od bežnej akciovej spoločnosti sa akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním odlišuje predovšetkým spôsobom tvorby, zvyšovania a znižovania základného imania. Základné imanie nie je tvorené súčtom menovitých hodnôt akcií ale v každom okamihu zodpovedá reálnej hodnote majetku spoločnosti, teda výške čistého obchodného imania. Z uvedeného dôvodu nemá zmysel požadovať u tohto typu spoločnosti aby jej akcie mali menovitú hodnotu. Minimálna výška akciovej spoločnosť s premenlivým základným imaním sa stanovuje na základe požiadaviek smernice UCITS na 125 000 eur. Osobitným predpisom, na ktorý sa predmetné ustanovenie odkazuje sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

čl. II § 220c §
Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním bude tzv. otvoreným subjektom kolektívneho investovania, teda bude podobne ako otvorený podielový fond priebežne vydávať a odkupovať svoje vlastné akcie. V zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 2012/30 sa na takéto akciové spoločnosti nevzťahujú ustanovenia uvedenej smernice. Osobitným predpisom, na ktorý sa predmetné ustanovenie odkazuje sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

čl. II § 220d §
Ustanovuje sa osobitný režim zvyšovania základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním pri vydávaní jej akcií. Oproti bežnej akciovej spoločnosti sa na zvýšenie základného imania nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti a v rámci stanovami určeného počtu akcií sa priebežne vydávajú nové akcie na základe záujmu investorov. Osobitným predpisom, na ktorý sa predmetné ustanovenie odkazuje sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

čl. II § 220e §
Ustanovuje sa osobitný režim znižovania základného imania akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním. Na zníženie základného imania sa nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, ak ide o zníženie nad hranicou minimálneho základného imania a vykonáva sa odkúpením akcie na účet spoločnosti na základe žiadosti akcionára. Takýmto odkúpením akcia zaniká. V prípade pri znížení základného imania pod zákonom určenú minimálnu hodnotu postupu sa ako v prípade bežnej akciovej spoločnosti. Osobitným predpisom, na ktorý sa predmetné ustanovenie odkazuje sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

čl. II § 220f §
Obmedzujú sa možnosti transformácie akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním na iné obchodné spoločnosti, nakoľko nie je žiadúce aby tento typ spoločnosti využívali obchodné spoločnosti mimo oblasť kolektívneho investovania. Osobitným predpisom, na ktorý sa predmetné ustanovenie odkazuje sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

čl. II § 220g §
Obmedzuje sa možnosť iných obchodných spoločností aby zmenili svoju právnu formu na tento typ akciovej spoločnosti.

čl. II bod 2 §
Umožňuje sa doterajším alternatívnym investičným fondom s právnou subjektivitou aby zmenili svoju právnu formu na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním. Osobitným predpisom, na ktorý sa predmetné ustanovenie odkazuje sa rozumie zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 až 6 a bodom 8 až 13 §
Legislatívno-technické zmeny v súvislosti so zavedením novej právnej formy obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA). Jednoduchá spoločnosť na akcie, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie. Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie.

čl. I bod 7 (§66c) §
Výslovne sa upravuje možnosť, aby medzi spoločníkmi obchodných spoločností mohli vymedziť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti. Základnou dohodou medzi spoločníkmi je spoločenská zmluva, ktorá je však dostupná pre tretie osoby. V záujme podpory investícií do začínajúcich podnikov sa navrhuje, aby medzi spoločníkmi v exemplifikatívne vymedzených otázkach boli prípustné dohody, vo vzťahu ku ktorým bude prístupnosť pre tretie osoby obmedzená. Takéto dohody sú prípustné aj podľa súčasnej právnej úpravy (porovnaj § 261 ods. 6), avšak súdy ich nie vždy akceptovali. Dohody medzi spoločníkmi musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie orgánu obchodnej spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť.

čl. I bod 14
(§220b) Navrhuje sa implementácia nového samostatného typu obchodnej spoločnosti – Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA), ktorý bude používať označenie „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“. Právna úprava tohto typu obchodnej spoločnosti vo výraznej miere vychádza z právnej úpravy akciovej spoločnosti (ods. 3), nepoužijú sa však niektoré špecifické ustanovenia, ktoré sú najmä odrazom implementácie práva EÚ vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam (ods. 4). Jednoduchá spoločnosť na akcie je kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorá spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným (nízke požiadavky na základné imanie, jednoduchá štruktúra spoločnosti) a akciovej spoločnosti (podiel na základnom imaní je prezentovaný akciou s určitou nominálnou hodnotou, súčet nominálnych hodnôt akcií zodpovedá základnému imaniu). Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. (§220c) JSA sa navrhuje implementovať ako transparentnú právnu formu a z tohto dôvodu musia byť akcie spoločnosti vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. Základným právom akcionára je právo podieľať sa na jej …

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 (§ 12 ods. 4) §
Navrhuje sa zosúladenie pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z“) i procesný kódex – Civilný sporový poriadok.

čl. I bod 2 (§ 13a ods. 1) §
V súčasnosti môže dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie má vytvoriť do budúcnosti základ pre tú možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).

čl. I bod 3 (§ 17) §
Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 návrhu sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahrádza slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ je vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku – v podobe nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak – súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes.

čl. I bod 4 (§ 17 ods. 2 až 4) §
V § 17 Obchodného zákonníka sa navrhujú zaviesť tri nové pojmy - majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedených pojmom dochádza k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), (ďalej len „smernica“), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy sú pritom v návrhu upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a návrh zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či prostriedkoch nápravy). K výkladu pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ pozri odôvodnenie k bodu 3. Rušiteľom obchodného tajomstva na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného …

čl. I bod 5 (§ 18) §
Opätovne ide o zjednotenie pojmov zavedených v § 17 návrhu zákona.

čl. I bod 6 (§ 19) §
V súvislosti so zavedením nových pojmov dochádza v návrhu zákona k rozčleneniu § 17 na odseky. V § 19 Obchodného zákonníka je preto potrebné precizovať odkaz na pojem obchodné tajomstvo, ktorého definíciu návrh zavádza v § 17 ods. 1.

čl. I bod 7 (§ 20) §
Obchodné tajomstvo v zmysle súčasnej právnej úpravy využíva prostriedky ochrany, ktoré sú zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže návrh zákona vychádza z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré sú uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa navrhuje vyjadriť vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 11 (k § 55a).

čl. I bod 8 (§ 40 ods. 1 a 2) §
Predkladaná úprava má za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa účtovných predpisov (§ 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.

čl. I bod 9 [§ 44 ods. 2 písm. g)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcou v zjednotení terminológie v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

čl. I bod 10 (§ 51) §
K odsekom 1 až 5 Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžaduje „stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva“, sa navrhuje precizovanie a rozšírenie definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň návrh nadväzuje na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave – porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu „porušenie“ sa podriaďuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Odseky 2 až 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Doplnením predmetných odsekov zároveň dochádza k prebratiu čl. 4 smernice. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet.

čl. I odseku 6
Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice. Písmeno a) uvedeného odseku reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv, a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu. Písmeno b) uvedeného odseku sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa dá odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za …

čl. I odseku 7
Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).

čl. I bod 11 (Prvá časť, hlava V, diel III, oddiel 1)
Navrhuje sa zaviesť členenie dielu III na oddiely I a II za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže - ktoré sú využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

čl. I bod 12 (§ 55 ods. 2) §
Opätovne ide o zjednotenie terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 1. V § 55 ods. 2 sa navrhuje doplniť rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.

čl. I bod 13 (§ 55a až 55d) §

čl. I § 55a §
V § 55a sa navrhuje vyjadriť vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využije ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.

čl. I § 55b §

čl. I odseku 1
Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku, pričom ich účel a charakter ostáva rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplýva z toho, že porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa navrhujú stanoviť aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Písmená a) až d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.

čl. I odseku 2
V prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp., ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť.

čl. I odseku 3
V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zavádza možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.

čl. I odseku 4
Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa preberá čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.

čl. I odseku 5
Ide o transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej sú vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia povinný prihliadať a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.

čl. I odseku 6
V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa navrhuje pri postupe súdu pri nariadení i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie. Tým sa čiastočne prelamuje prejednacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.

čl. I § 55c §
K odsekom 1 až 3 § 55c sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3. Návrh zákona tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami. Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa preberá čl. 12 smernice. K odsekom 4 a 5 Odsek 4 návrhu v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zavádza alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak budú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto …

čl. I odseku 6
Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahrádza nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž návrh neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.

čl. I odseku 7
Pozri odôvodnenie k § 55b ods. 5.

čl. I odseku 8
V uvedenom odseku sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovuje možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, už nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva …

čl. I § 55d §

čl. I odseku 1
Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý má mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva),v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho má zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote má rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť. K odsekom 2 a 3 Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení …

čl. I bod 14 (§ 66 ods. 3 až 5) §
V § 66 ods. 3 sa upravuje povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu. Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zavádza pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre …

čl. I bod 15 (§ 66 ods. 7) §
Navrhovaná právna úprava je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov. Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti. Navrhovaná úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich. Navrhovaná právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť. Navrhovaná norma má dva základné predpoklady: Osoba …

čl. I bod 16 (§ 66aa) §
Členovia štatutárneho orgánu majú povinnosť výkonu svojej pôsobnosti s požadovanou starostlivosťou. Povinnosť predchádzať úpadku a v prípade úpadku aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú taktiež členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Povinnosti a zodpovednosť (resp. ručenie) spoločníkov obchodných spoločností, najmä kapitálových spoločností, sú podstatne užšie. Od spoločníkov zákon nevyžaduje takú mieru starostlivosti ako od štatutárnych orgánov. Aj spoločníci však musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa OZ). Navrhovaná právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Koncepčne ide o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu podľa ods. 2 nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom a …

čl. I bod 17 [§ 67c ods. 2 písm. a)] §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 18 (§ 68 ods. 11) §
Ustanovenie týkajúce sa výmazu z obchodného registra bolo rozšírené o súhlas Sociálnej poisťovne s výmazom spoločnosti, ktorá sa nezrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom. Na rozdiel od súhlasu príslušného správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad a ktorý sa vyžaduje vždy, súhlas Sociálnej poisťovne sa vyžaduje len v prípadoch, ak spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V praxi tak môžu nastať rozličné situácie: Na základe právoplatného rozhodnutia registrového súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie registrový súd ex offo vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa § 8a zákona o obchodnom registri. V takomto prípade k výmazu spoločnosti nie je potrebný súhlas správcu dane, ani Sociálnej poisťovne. Spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – i naďalej sa vyžaduje súhlas príslušného správcu dane, avšak súhlas Sociálnej poisťovne nie je potrebný. Spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – vyžaduje sa súhlas Sociálnej poisťovne a samozrejme aj súhlas príslušného správcu dane. Predkladaná právna úprava však umožňuje, …

čl. I bod 19 [§ 69 ods. 6 písm. d)] §
Predmetné ustanovenie má za cieľ špecifikáciu dňa, ktorý sa z hľadiska účtovníctva považuje pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti za rozhodný pre to, odkedy sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony na účet nástupníckej spoločnosti.

čl. I bod 20 (§ 69 ods. 11 až 15) §
Cieľom ustanovení je zlepšenie ochrany práv veriteľov a spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti. Odsek 11 Predkladané ustanovenia majú za cieľ ochranu veriteľov spoločností, stanovujú sa podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Takáto spoločnosť by mala byť v dobrej kondícii, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou. Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov, resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností. Odsek 12 Upravuje sa výslovne zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov …

čl. I bod 21 (§ 69a ods. 5) §
Upravuje sa povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra. Lehota sa neuplatní, ak osobitný predpis podmieňuje koncentráciu osobitným rozhodnutím príslušného orgánu (napr. zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

čl. I bod 22 (§ 71 ods. 4) §
V prípadoch, ak súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov, je potrebné takéhoto likvidátora vybaviť kompetenciami obdobnými správcovi konkurznej podstaty, keďže v opačnom prípade akúkoľvek súčinnosť, ktorú by takýto likvidátor mohol od tretích osôb žiadať, by bola len súčinnosťou poskytovanou na dobrovoľnej báze.

čl. I bod 23 (§ 97 ods. 4) §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou § 115.

čl. I bod 24 (§ 105b ods. 1) §
Zjednodušuje sa proces zakladania spoločnosti, ak ide o založenie osobami, ktoré nie sú v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. V takom prípade nebude, tak ako doteraz, vyžadovaný preventívne v každom prípade súhlas. Súd si však túto skutočnosť pri zápise preverí. Ak ide o osoby, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov, bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“ súhlasom. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol napríklad splnením a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu. Vzhľadom na technické požiadavky, ktoré sú na implementáciu predmetného ustanovenia kladené, sa účinnosť tohto ustanovenia navrhuje od 1. júla 2018.

čl. I bod 25 (§ 115 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby vo vymedzených prípadoch nebolo možné prevádzať obchodný podiel.

čl. I bod 26 a 28 až 31 §
Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 115.

čl. I bod 27 (§ 115 ods. 7) §
Navrhuje sa zjednodušenie pravidiel pre prevody obchodných podielov, ak ide o spoločníkov, ktorí nie sú evidovaní v zozname daňových dlžníkov.

čl. I bod 32 a 33 (§ 123 ods. 2 a 3) §
Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

čl. I bod 34 [§ 136 ods. 1 písm. d)] §
Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. Obchodné spoločnosti môžu v spoločenskej zmluve, či v stanovách upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

čl. I bod 35 (§ 159 ods. 3) §
Navrhuje sa upraviť špecificky vznik hlasovacieho práva majiteľov prioritných akcií vydaných bankou.

čl. I bod 36 (§ 179 ods. 4) §
Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

čl. I bod 37 (§ 179 ods. 5) §
Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov. Aj podľa súčasnej právnej úpravy je úročenie príspevkov spoločníkov vylúčené. Pre právnu istotu je však toto pravidlo potrebné uviesť výslovne.

čl. I bod 38 (§ 179 ods. 7) §
Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

čl. I bod 39 [§ 196 ods. 1 písm. d)] §
Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. V stanovách možno každopádne upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

čl. I bod 40 (§ 200 ods. 4) §
Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť podmienky voliteľnosti pre členov dozornej rady volených zamestnancami. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Takéto pravidlo však neplatí, ak osobitné predpisy – napríklad zákon o bankách (§ 7 ods. 14) alebo zákon o poisťovníctve, vyžadujú osobitné predpoklady pre výkon funkcie člena dozornej rady.

čl. I bod 41 a 42 (Druhá časť, hlava I, diel V, oddiel 7 a § 217) §
Legislatívno-technická úprava; vzhľadom na zavedenie nového § 217a upravujúceho kapitálový fond z príspevkov sa mení nadpis oddielu 7 a zavádza nadpis § 217.

čl. I bod 43 (§ 217a) §
Obchodný zákonník už v súčasnosti na viacerých miestach pracuje s pojmom tzv. iných vlastných zdrojov. Aplikačná prax však signalizuje viaceré nejasnosti ohľadom ich tvorby a rozdeľovania. Táto otázka sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti. Cieľom úpravy je, v spojení s ďalšími ustanoveniami predkladanej novely Obchodného zákonníka, odstrániť problém z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti. Predmetná otázka je nevyhnutne prepojená aj s účtovnými pravidlami. Pokiaľ ide o tvorbu kapitálových fondov z príspevkov akcionárov (iná osoba ako akcionár nie je oprávnená príspevok poskytnúť), výslovne sa uvádza, že predpokladom je úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa však tento fond vytvára za trvania spoločnosti, jeho vytvorenie podlieha schváleniu valného zhromaždenia. …

čl. I bod 44 (§ 240 ods. 1) §
Predmetným ustanovením sa upravuje hlasovanie členov družstva na schôdzi vo vymedzenej pôsobnosti členskej schôdze, ktorého úprava má prispieť k obmedzeniu nekalých praktík v réžii členov s majoritnou majetkovou účasťou (a teda aj väčšinovým hlasovacím právom) v aplikačnej praxi. Zároveň sú družstvá v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona povinné zosúladiť stanovy s novou právnou úpravou do 30. júna 2018.

čl. I bod 45 (§ 340b ods. 7) §
Zmena v spojení so zriadením registra partnerov verejného sektora. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú zákazky od verejného sektora, boli povinné plniť ich subdodávateľom podľa nie horších pravidiel splatnosti, ako majú vo vzťahu k verejnému sektoru.

čl. I bod 46 (§ 381) §
Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 smernice, ktorá vyžaduje zakotviť možnosť súdov, aby vo vhodných prípadoch stanovili „náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov ...“, ktoré by boli vyplývali napríklad z uzavretej zmluvy o využití obchodného tajomstva, ak by rušiteľ obchodného tajomstva o oprávnenie na využívanie obchodného tajomstva požiadal.

čl. I bod 47 (§ 408 ods. 1) §
V nadväznosti na znenie čl. 8 ods. 2 smernice, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby pri nárokoch z porušenia obchodného tajomstva, sa navrhuje doplnenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade nárokov z obchodného tajomstva je dĺžka objektívnej premlčacej doby najviac 6 rokov odo dňa, kedy začala plynúť prvýkrát. Na začatie plynutia, trvanie, spočívanie či pretrhnutie premlčacej doby sa vzťahujú ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

čl. I bod 48 (§ 768p) – Prechodné ustanovenia §
Navrhuje sa vyjadriť intertemporalitu pre prípady premien spoločností, ktoré pri účinnosti právnej úpravy už takúto transakciu začali uskutočňovať a taktiež intertemporalitu ustanovení ohľadom zmien spoločníka v s. r. o. Prechodné ustanovenie uvedené v odseku 4 má vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, preto sa konania vo veciach obchodného tajomstva začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa skoršej právnej úpravy.

čl. I bod 49 (Príloha)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o novoimplementovanú smernicu.

čl. II (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
Navrhuje sa doplniť definíciu podnikania o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, aby sa ustanovenia o hospodárskom podnikaní vzťahovali aj na hospodársku činnosť vykonávanú nie za účelom dosahovania zisku. Dôvodom je, že bez takejto zmeny by sociálne podnikanie – ktorého základným znakom je, že sa nevykonáva za účelom dosahovania zisku – zostalo mimo regulácie podnikania ako takého. Sociálne podniky by však mali byť rovnocennými podnikateľskými subjektmi s ostatnými aktérmi na trhu, a to znamená aj podriadenosť Obchodnému zákonníku – odtiaľ vyplýva potreba rozšírenia definície podnikania, aby pod neho činnosť registrovaných sociálnych podnikov spadala. Na základe tohto rozšírenia pojmu „podnikanie“ zároveň platí, že zdaňovaniu príjmu podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov bude podliehať hospodárska činnosť podniku vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale aj hospodárska činnosť vykonávaná za účelom dosahovanie pozitívneho hospodárskeho vplyvu. Neziskové organizácie a občianske združenia týmto postupom nebudú poškodené vzhľadom na možnosť uplatniť si daňovú úľavu podľa úpravy navrhovanej v čl. XII.

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 (§ 187 ods. 1 písm. i)) §
Predmetný novelizačný bod v nadväznosti na nové ustanovenia o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti (§ 201a a nasl.) vykonáva potrebnú úpravu § 187 ods. 1 OBZ, ktorý definuje obligatórnu pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Táto zmena je nevyhnutná nakoľko pri verejných akciových spoločnostiach bude vylúčené, aby o schválení pravidiel odmeňovania mohla na podklade príslušnej úpravy v stanovách spoločnosti rozhodnúť dozorná rada spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9a ods. 1 a 2 od členských štátov výslovne vyžaduje, aby mali akcionári verejnej akciovej spoločnosti právo hlasovať o „politike odmeňovania“ a ich hlasovanie na valnom zhromaždení bolo záväzné, uvedené vyžaduje zachovanie obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia v danej otázke pri verejných akciových spoločnostiach. Možnosť zveriť rozhodovanie o schválení pravidiel odmeňovania stanovami do pôsobnosti dozornej rady tak naďalej zostáva zachovaná len pre súkromné akciové spoločnosti.

čl. I bod 2 (§ 188 ods. 3) §
Predkladateľ v súvislosti s transpozíciou čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení precizuje znenie ustanovenia § 188 ods. 3 OBZ, ktoré aj v zmysle doterajšej právnej úpravy de facto vyžadovalo, aby sa údaje v rozsahu jeho jednotlivých písmen uvádzali vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu rokovania valného zhromaždenia spoločnosti. Tento stav je v súlade s čl. 14 ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení.

čl. I bod 3 (§ 188 ods. 5) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, ktoré smernica 2017/828 v recitály 10 odôvodnila nasledovne: „Je dôležité zabezpečiť, aby sa akcionári, ktorí sa prostredníctvom hlasovania zapájajú do činnosti spoločnosti, do ktorej investujú, dozvedeli, či boli ich hlasy zohľadnené správne. (...) Okrem toho by mal mať každý akcionár, ktorý sa zúčastňuje hlasovania na valnom zhromaždení, aspoň možnosť overiť si po jeho skončení, či spoločnosť jeho hlas riadne zaznamenala a započítala.“. Tento sledovaný cieľ predkladateľ považuje za opodstatnený, pričom je spôsobilý prispieť k lepšej kontrole zo strany akcionárov, a tým pozitívne dopĺňa existujúci systém „bŕzd a protiváh“ v rámci vnútornej správy a riadenia spoločnosti. V nadväznosti na skutočnosť, že uvedené potvrdenie sa má vydávať na žiadosť po skončení valného zhromaždenia predkladateľ vyhodnotil ako vhodné transpozičné ustanovenie § 188 ods. 5 OBZ, ktoré upravuje pre …

čl. I bod 4 (nadpis nad paragrafom) §
Vzhľadom na doplnenie ustanovení druhej časti prvej hlavy piateho dielu štvrtého a desiateho oddielu OBZ o nové osobitné ustanovenia pre verejné akciové spoločnosti k odmeňovaniu (pozri novelizačný bod 7. (§ 201a až 201e)) a významným obchodným transakciám (pozri novelizačný bod (§ 220ga až 220gd)) vyhodnotil predkladateľ ako potrebnú primeranú úpravu nadpisu nad § 190a až 190f.

čl. I bod 5 (§ 190d ods. 2) §
Predkladateľ zapracoval do návrhu zákona predmetný novelizačný bod v zmysle pripomienky Národného bezpečnostného úradu uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a to v nadväznosti na terminologické zmeny, ktoré vyvolal zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách); viď bližšie § 17 ods. 2.

čl. I bod 6 (§ 190d ods. 7) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, keďže z podstaty účasti na valnom zhromaždení a hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov vyplýva, že hlasovanie ako také sa môže uskutočniť pred dňom konania valného zhromaždenia (pozri § 190 ods. 4 OBZ) po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia v súlade s § 184 ods. 3 piata veta OBZ. Vzhľadom na uvedené považuje predkladateľ za správne a vhodné doplniť úpravu v danom duchu tak, aby mal akcionár (prípadne ním splnomocnený zástupca) v prípade, že hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov k dispozícii potvrdenie o tom, že príslušná elektronická komunikácia, ktorá zachytáva výkon jeho hlasovacích práv, došla do dispozičnej sféry spoločnosti. Uvedené potvrdenie bude teda prioritne slúžiť ako nástroj pre zníženie, resp. odstránenie právnej neistoty akcionára, ktorá vyplývala z právnych a technických špecifík účasti a hlasovania na valnom zhromaždení …

čl. I bod 7 (§ 194 ods. 6 písm. g) až i)) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 5 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko už v súčasnosti predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ demonštratívne uvádza výpočet povinností, porušením, ktorých vzniká nárok spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva, a ktoré (v prevažnej miere) majú svoj pôvod v práve Európskej únie, pristúpil predkladateľ k rozšíreniu demonštratívneho výpočtu o nasledujúce nové povinnosti členov predstavenstva: povinnosť vypracovať a predložiť na rokovanie valného zhromaždenia pravidlá odmeňovania podľa § 201a, povinnosť vypracovať správu o odmeňovaní podľa § 201e, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a/alebo túto uverejniť na webovom sídle spoločnosti, tak aby táto bola dostupná počas nasledujúcich 10 rokov bezodplatne, povinnosť neposkytnúť plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gd. Nakoľko sa doposiaľ predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ aplikovalo tak na súkromné akciové spoločnosti ako aj verejné akciové spoločnosti, predkladateľ vykonal (vzhľadom na obmedzenú …

čl. I bod 8 (§ 196a ods. 1) §
Predmetné ustanovenie OBZ bolo do právnej úpravy doplnené tzv. veľkou novelou OBZ vykonanou zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v rámci aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a prakticky je v OBZ od 1. januára 2002 v nezmenenom znení. Cieľom ustanovenia § 196a OBZ je v zmysle odborných komentárov postihovať konania, ktoré sú potencionálne spôsobilé zmenšovať majetok spoločnosti a využívajú (vzhľadom na zákonom definovaný okruh subjektov právnych vzťahov alebo ich povahu) vzťahy „spriaznenosti“. Uvedené vymedzenie svojou podstatou všeobecne korešponduje s úpravou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení. Cieľom sledovaným čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení na európskej úrovni bolo v reakcii na príčiny globálnej finančnej krízy zlepšiť otázky vnútornej správy a riadenia spoločností obchodovaných na regulovanom trhu, podporiť kontrolu vykonávanú akcionármi (a tým ich dôslednejšie zapojiť do rozhodovacích procesov v rámci spoločnosti) a zvýšiť transparentnosť okrem iného aj vo vzťahu k „transakciám so spriaznenými osobami“, …

čl. I bod 9 (§ 201a až 201e) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9a a 9b smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Všeobecne je potrebné konštatovať, že doterajšia úprava otázok odmeňovania členov orgánov akciovej spoločnosti (s výnimkou úpravy obsiahnutej v niektorých predpisoch z oblasti finančného trhu) nebola podstatnejšie rozpracovaná. Táto doterajšia absencia ako aj smernicou vymedzená osobná pôsobnosť viedla predkladateľa k vztiahnutiu novej právnej úpravy § 201a až 201e výlučne na verejné akciové spoločnosti. Pokiaľ ide o vymedzenie podstatných čŕt právnej úpravy odmeňovania, okruhu subjektov, na odmeňovanie ktorých sa budú aplikovať pravidlá odmeňovania, pri týchto smernica 2017/828 uvádza, že vychádzala hlavne z premisy, že členovia orgánu spoločnosti prispievajú k dlhodobému úspechu spoločnosti a že forma a štruktúra odmeňovania členov orgánu spoločnosti patrí predovšetkým do právomoci spoločnosti, jej orgánov, akcionárov a prípadne zástupcov zamestnancov. V tejto súvislosti ... preto rešpektovala rôznorodosť systémov správy a riadenia spoločností v Únii, ktoré odrážajú rôzne pohľady členských štátov na úlohu spoločností a orgánov zodpovedných za určenie politiky …

čl. I § 201a §
Pravidlá odmeňovania Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 2 písm. i) a čl. 9a ods. 1, 2 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky a je potrebné ho aplikovať v súlade s novým § 187 ods. 1 písm. i) OBZ. Pravidlá odmeňovania majú byť v zmysle recitálu 28 a 29 preambuly smernice 2017/828 „hlavným nástrojom (rámcom), ktorý má spoločnosť na zosúladenie svojich záujmov a záujmov členov orgánu spoločnosti ... a mali by prispievať k podnikateľskej stratégii, dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti a nemali by byť úplne ani prevažne späté s krátkodobými cieľmi“. Ustanovenie § 201a ods. 1 definuje základné pravidlo o povinnosti vypracovania pravidiel odmeňovania a povinnosti vyplácania odmien v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania. Napriek tomu, že ustanovenie všeobecne určuje ako nositeľa týchto povinností „spoločnosť“, je potrebné použitím logického výkladu vyvodiť záver, že pravidlá odmeňovania vypracuje a na rokovanie valného zhromaždenia spoločnosti predloží predstavenstvo spoločnosti. Uvedenému záveru zodpovedá aj znenie nového § 194 …

čl. I § 201b §
Predmetné ustanovenie zdôrazňuje základný princíp, a to väzbu pravidiel odmeňovania na obchodnú stratégiu spoločnosti, jej dlhodobé ciele, záujem udržateľnosti, predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré je možno definovať ako všeobecný cieľ a zároveň definuje obsahové náležitosti pravidiel odmeňovania ako základného rámca pre odmeňovanie. Vo vzťahu k zneniu § 201b ods. 1 písm. a) až c) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že z gramatického a jazykového vyjadrenia ustanovenia a jeho systematického začlenenia je potrebné vyvodiť záver, že pri „opise“ pevnej zložky celkovej odmeny, resp. pohyblivej zložky celkovej odmeny sa nemá uvádzať konkrétna výška jednotlivej zložky odmeny vo vzťahu k jednotlivým členom orgánov spoločnosti, to nie je účelom pravidiel odmeňovania, ktoré majú byť „jasným, zrozumiteľným a komplexným prehľadom politiky odmeňovania“, pričom „môže byť navrhnutá ako rámec, v rámci ktorého sa má uskutočňovať odmeňovanie členov orgánu“ v danej spoločnosti (recitál 29 preambuly smernice 2017/828). Použité slovo v § 201b ods. 1 písm. a) až c) „opis“ má viesť k tomu, že pravidlá určia, že …

čl. I § 201c §
Publicita pravidiel odmeňovania Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 9a ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie ako také predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla upraveného v § 188 ods. 5 OBZ, ktoré vyžaduje od verejnej akciovej spoločnosti, aby uverejnila výsledky hlasovania na svojom webovom sídle v lehote do 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Záujem na takomto osobitnom prístupe v prípade, ak je predmetom rokovania valného zhromaždenie schválenie pravidiel odmeňovania, Komisia v rámci negociácií a následných implementačných stretnutí odôvodnila ako mimoriadne významný pre akcionárov, ktorým musí byť zabezpečený včasný prístup k informáciám. Akokoľvek Komisia ďalej uviedla, že spoločnosti by sa mali cítiť povzbudené uverejňovať výsledky hlasovania vo vzťahu k akejkoľvek agende v súlade s národným právom tak, aby tieto boli uverejnené súčasne v rovnakom čase. Komisia nakoniec uvádza, že spôsob uverejnenia výsledkov hlasovania v otázke schválenia pravidiel odmeňovania by mal byť zabezpečený minimálne v tom rozsahu, ako vyžaduje § 188 ods. 3 OBZ. Nakoľko …

čl. I § 201d §
Platnosť pravidiel odmeňovania a ich zmeny Vo vzťahu k § 201d ods. 1 a 2 OBZ ide o transpozíciu čl. 9a ods. 5 a čl. 9a ods. 6 šiesty pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Z praktických dôvodov a v záujme zabezpečenie ľahšieho porovnania a čitateľnosti jednotlivých textov predkladateľ navrhol povinnosť predstavenstva vypracovať (po každej zmene, resp. doplnení) úplné znenie pravidiel odmeňovania v súlade s požiadavkami smernice 2007/36/ES v platnom znení na ich opis a vysvetlenie a uvedenie spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov na ňu a správy od posledného hlasovania o nej na valnom zhromaždení. Povinnosť uvedenia spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov, predkladateľ ukladá z logických a praktických dôvodov len v rozsahu tzv. „rozdielnych“ (teda nesúhlasiacich) hlasov, nakoľko „súhlasné“ názory a hlasovanie akcionárov je samo o sebe zhmotnené v schválení pravidiel odmeňovania alebo ich zmien na valnom zhromaždení. V § 201d ods. 3 a 4 OBZ predkladateľ rieši situáciu neexistujúcich alebo …

čl. I § 201e §
Správa o odmeňovaní Ustanovením § 201e ods. 1 OBZ dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 1 prvý pododsek a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Správa o odmeňovaní má byť v zmysle recitálu 31 preambuly smernice 2017/828 nástrojom na kontrolu, či sa odmeňovanie uskutočňuje v súlade s príslušnými pravidlami odmeňovania. Kontrola je v zmysle návrhu zverená akcionárom spoločnosti prostredníctvom „prerokovania“ správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení, nakoľko OBZ nepozná inštitút „poradného hlasovania“ na valnom zhromaždení spoločnosti. Správa o odmeňovaní sa teda bude vypracovávať raz ročne za predchádzajúce účtovné obdobie a ako taká bude súčasťou výročnej správy podľa § 192 ods. 2 OBZ. Ustanovením § 201e ods. 2 a 3 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. a) až f) a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. e) OBZ sa „ktoroukoľvek spoločnosťou …

čl. I bod 10 (§ 220ga až 220gd) §
V nadväznosti na odôvodnenie uvedené k novelizačnému bodu 5. (§ 196a ods. 1 OBZ) zavádza sa do druhej časti prvej hlavy piateho dielu OBZ nový oddiel 10, ktorý má za cieľ zabezpečiť transpozíciou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

čl. I § 220ga §
Významné obchodné transakcie – legálna definícia Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 1 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie § 220ga ods. 1 OBZ je základným pravidlom určujúcim podmienku schválenia významnej obchodnej transakcie valným zhromaždením verejnej akciovej spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9c ods. 4 síce umožňuje pre členské štáty možnosť naviazať významné transakcie na schválenie správnym (predstavenstvo) či dozorným orgánom (dozorná rada) spoločnosti, predkladateľ však túto možnosť vníma vo svetle rozdielnych právnych úprav správy a riadenia spoločností v rámci EÚ ako snahu postihnúť osobitné právne režimy. V danom momente preto predkladateľ (aj vzhľadom na vecnú príbuznosť právnej úpravy s ustanovením § 59a OBZ) ako správny a vhodný koncept volí požiadavku schválenia valným zhromaždením. Požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení na schválenie transakcie „v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej osobe využiť jej pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmom spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ …

čl. I § 220gb §
Publicita významnej obchodnej transakcie Ustanovenie § 220gb ods. 1 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2007/36/ES v platnom znení sama nie je v normatívnom texte výslovná pokiaľ ide o požiadavku ako majú členské štáty zabezpečiť, „aby spoločnosti verejne oznamovali významné transakcie so spriaznenými osobami“. Nakoľko sa v ďalšom texte neuvádza napr. konkrétny odkaz na „zverejnenie v zmysle čl. 16 ods. 5 smernice 2017/11323“ alebo na uverejnenie iným spôsobom, je pre predkladateľa istou výkladovou pomôckou spresnenie vyplývajúce z recitálu 44 preambuly smernice 2017/828, ktoré príkladmo uvádza okrem uverejnenia oznámenia na webovom sídle spoločnosti aj zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov, tak aby akcionári, veritelia, zamestnanci a iné zainteresované strany boli informovaní o možných vplyvoch takýchto transakcií na „hodnotu“ spoločnosti ... a mohli lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou a napadnúť transakciu, a to aj právnou cestou. Uvedené spresnenie podľa predkladateľa teda necháva …

čl. I § 220gc §
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 5 a 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko regulácia významných obchodných transakcií so sebou prinesie istú administratívnu záťaž a z nej vyplývajúce finančné dopady, sú z režimu schvaľovania valným zhromaždením a ukladania oznámenia o významnej obchodnej transakcie a jej návrhu do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vylúčené tie významné transakcie, ktoré bude verejná akciová spoločnosť uzatvárať v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Podmienky pre posúdenie, či v danom prípade spĺňa významná obchodná transakcia požiadavky pre udelenie výnimky, bude povinná prijať dozorná rada spoločnosti, táto bude aj na pravidelnej báze (najmenej raz ročne) posudzovať, či významné obchodné transakcie, pri ktorých sa uplatnila výnimka bežného obchodného styku, podmienky pre udelenie výnimky aj naozaj spĺňali. Dozorná rada spoločnosti bude o svojich …

čl. I § 220gd §
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu článku 14b smernice 2007/36/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý ukladá členským štátom, aby stanovili pravidlá, pokiaľ ide o opatrenia ... uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice a ... všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. V rozsahu novej právnej úpravy významných obchodných transakcií verejnej akciovej spoločnosti teda ide o opatrenie, ktoré má v rovine súkromnoprávnej predstavovať na jednej strane dostatočne odstrašujúci prostriedok a na druhej strane zároveň právny nástroj zabezpečujúci reálne prinavrátenie „majetkových hodnôt“ späť do majetkovej podstaty spoločnosti. Ako sa uvádza už skôr v tomto odôvodnení, bolo snahou predkladateľa zohľadniť pri tvorbe nových ustanovení režimy vecne príbuzné a už existujúce v národnej právnej úprave. Nemôže byť teda prekvapením ani koncept ustanovenia § 220gd, ktorý je zhodný s konceptom podľa § 59a ods. 7 OBZ, ktorý rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Cieľom sledovaným ustanovením …

čl. I bod 11 (§ 768r) §
Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.

čl. I bod 12 (príloha k zákonu č. 513/1991 Z. z.)
Aktualizuje a rozširuje sa transpozičná príloha OBZ o novoimplementovanú smernicu. Zároveň predkladateľ v súvislosti s prijatím smernice 2017/11323 aktualizoval transpozičnú prílohu OBZ v zmysle vypustenia odkazov a citácií smerníc, ktoré boli smernicou 2017/11323 zrušené vrátane ich novelizačných smerníc. Konkrétny výpočet právne záväzných aktov EÚ, pri ktorých dochádza k vypusteniu odkazu sa nachádza v prílohe III smernice 2017/1132.3

čl. I (Obchodný zákonník)

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 3) §
Právna úprava vychádza z povinnosti preukazovať pri zápise do obchodného registra oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti, na ktorej je situované sídlo, resp. miesto podnikania. Vzhľadom na podnety z aplikačnej praxe súdov sa pridáva podmienka úradne osvedčeného podpisu vlastníka nehnuteľnosti alebo nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov na udelenom súhlase. Súhlas samozrejme nemá zmysel vyžadovať, ak je samotná spoločnosť vlastníkom nehnuteľnosti. Súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov bol do úpravy doplnený na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov; v tejto súvislosti však je možné konštatovať, že uvedené (aj bez výslovnej úpravy) už podľa doterajšej praxe registrových súdov predstavuje všeobecne prijímaný a akceptovaný prístup.

čl. I bod 2 (§ 7 ods. 1 a 2) §
Súčasná definícia organizačnej zložky podniku je v podstate tautologická. Typickou a terminologicky preferovanou organizačnou zložkou podniku je odštepný závod, avšak organizačná zložka podniku sa môže nazývať prirodzene aj inak ako odštepný závod. Navrhovaná právna úprava terminologicky situáciu ohľadom organizačných zložiek zjednodušuje a upúšťa od (akoby) preferovania organizačnej zložky podniku nazvanej odštepný závod. Zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra (už len pri právnických osobách) je fakultatívny a jeho účelom ostáva najmä „intabulácia“ poverenia vedúceho organizačnej zložky podniku konať za podnikateľa vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky.

čl. I bod 3 (§ 13 ods. 4) §
Nemôže byť sporu, že obmedzenie štatutárneho orgánu právnickej osoby konať za ňu nemá navonok žiadne právne účinky. Napriek tomu je možné sa v aplikačnej praxi registrových súdov často stretnúť s tým, že právnické osoby navrhujú do obchodného registra zapisovanie obmedzení (často veľmi popisného až technického charakteru), čo u tretích osôb môže vytvárať stav právnej neistoty a zakladá aj isté nároky na strane informačných systémov verejnej správy a taktiež aj registrových súdov. Navrhuje sa preto situáciu, pokiaľ ide o zápisy do obchodného registra, precizovať tak, že do obchodného registra nebude vôbec možné zapisovať obmedzenia štatutárneho orgánu konať za zapísanú právnickú osobu. Dané obmedzenia sa často v praxi nesprávne zapisovali ako údaj o „uvedení spôsobu, akým táto osoba (rozumej fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom) koná v mene zapísanej osoby“, ktorý predpokladá § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na podklade …

čl. I bod 4 a 5 (§ 21 ods. 4 až 6) §
V rámci prípravy nového nastavenia obchodného registra sa navrhuje z neho vypustiť fakultatívne zápisy fyzických osôb. To sčasti ovplyvňuje niektoré ustanovenia, ktoré upravujú osobitné pravidlá pre podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky. Uvedený návrh predstavuje jeden zo špecifických zákonných opatrení, ktorým sa majú realizovať opatrenia na zlepšenie fungovania obchodného registra schválené vládou Slovenskej republiky uznesením č. 167 z 20. apríla 2018 a ktoré tvoria podstatu predkladanej „reformy obchodného registra„. Predkladateľ preto musí upraviť oproti súčasnému stavu inak aj problematiku oprávnení zahraničných osôb podnikať v Slovenskej republike a neviazať ju bez rozdielu len na zápis do obchodného registra. Právna úprava rozhodného momentu pre vznik oprávnenia podnikať na území Slovenskej republiky (v rozsahu zapísaného predmetu podnikania) vo vzťahu k podnikom, resp. organizačným zložkám podnikov zahraničných právnických osôb zostáva v porovnaní s tou súčasnou nezmenená, nakoľko tieto sa aj naďalej budú zapisovať do obchodného registra. Zmena sa vykonáva na podklade zásadnej pripomienky Štatistického úradu Slovenskej republiky v určení rozhodného momentu pre vznik …

čl. I bod 6 (§ 21 ods. 8) §
Vykonáva sa legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny navrhované v bode 5.

čl. I bod 7 (§ 22) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 8 (§ 27 ods. 2) §
Obchodný register, tak ako väčšina verejných registrov, môže byť postavený len na princípe „numerus clausus“, t. j. zákonom vymedzeného počtu zapisovaných subjektov. Pri fungovaní verejných registrov je vecne nesprávne nastaviť ich systém tak, aby slúžili na zapisovanie vopred nepreddefinovaných údajov, keďže potom nemôžu plniť svoje funkcie, a to najmä zabezpečovať právnu istotu. Navrhuje sa priamo v Obchodnom zákonníku (ďalej len „OBZ“) jednoznačne vymedziť, ktoré osoby sa do obchodného registra zapisujú. Táto právna úprava v spojení s úpravou prechodných ustanovení zabezpečí, že z obchodného registra bude možné vymazať niektoré historické (staré) právne formy, ktoré boli do obchodného registra prevzaté ešte z tzv. podnikového registra. Ide napr. o obecné podniky, či národné výbory. Opcia v ustanovení § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje s výmazom z obchodného registra nespájať následok zániku právnickej osoby a navrhuje sa, aby OBZ túto alternatívu v tomto prípade využil. Nová úprava rozsahu „osôb“ zapisovaných do obchodného registra prináša taktiež vylúčenie zapisovania fyzických osôb, ktoré doteraz bolo možné …

čl. I bod 9 (§ 66 ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 10 (§ 67a ods. 2) §
Predmetným novelizačným bodom predkladateľ sleduje záujem na riešení situácie, ktorá by mala z podstaty veci predstavovať výnimočnú situáciu, a to úpravu stavu medziobdobia medzi zrušením spoločnosti a začatím likvidácie. Toto medziobdobie v životnom cykle spoločnosti opodstatnene vyvoláva stav právnej neistoty. Situácia pri nakladaní s aktívami spoločnosti v takomto medziobdobí môže byť s ohľadom na záujmy veriteľov na uspokojení ich nárokov problematická. Existuje tu nezanedbateľné riziko, že prípadným vrátením plnení nahradzujúcich vlastné zdroje spoločníkom resp. osobám spriazneným so spoločnosťou môže byť ohrozený záujem veriteľov na riadnej likvidácii a právo na uspokojenie ich pohľadávok, a to „nezvratným“ spôsobom alebo spôsobom, ktorého následky (právne účinky) je v praxi veľmi problematické zvrátiť alebo odstrániť. Navrhuje sa preto, aby sa za spoločnosť v kríze (t.j. spoločnosť, ktorej a minore hrozí úpadok) považovala aj spoločnosť, ktorá bola zrušená a ešte nevstúpila do likvidácie.

čl. I bod 11 (§ 67i ods. 2) §
Navrhuje sa upraviť výnimky z ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti pre subjekty „podliehajúce dohľadu“ Národnej banky Slovenska. Pre tento typ subjektov (rovnako ako napr. pre banky) je takáto regulácia nadbytočná.

čl. I bod 12 (§ 68) §
Zrušenie, neplatnosť a zánik spoločnosti Navrhuje sa nanovo upraviť problematiku zrušenia, neplatnosti a zániku spoločnosti (okrem zrušenia spoločnosti podľa § 69). Pôvodne išlo o tzv. zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Najvýznamnejšou zmenou je takmer úplné odpojenie rozhodovania súdu o zrušení spoločnosti od posudzovania pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti, či má spoločnosť majetok. Doteraz pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti musel súd z úradnej povinnosti posudzovať, či má spoločnosť majetok, čo je samozrejme pri prístupe „entity by entity“ značne časovo a kapacitne náročné. Okrem toho táto činnosť vyžaduje poskytovanie súčinnosti viacerými osobami. Ak aj súd zistil, že v prospech spoločnosti sú evidované nejaké majetkové hodnoty (napr. motorové vozidlá), ešte to nič nevypovedalo o tom, či je zmysluplné ustanoviť likvidátora, keďže toho činnosť by mala zmysel vtedy, ak evidovaný majetok skutočne uchopí (motorové vozidlá fyzicky zabezpečí). Nový systém (okrem prípadu zrušenia spoločnosti podľa § 69) riešenia by mal zabezpečiť vyváženú ochranu záujmov veriteľov na uspokojení ich nárokov voči spoločnosti, ale rovnako aj ochranu záujmov …

čl. I bod 13 (§ 68a ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 14 (§ 68b a § 68c) §

čl. I § 68b §
Zrušenie spoločnosti rozhodnutím súdu Upravujú sa dôvody pre (nútené) zrušenie spoločnosti rozhodnutím súdu. V tomto prípade ide o (de)konštitutívne rozhodnutie súdu o statusovej otázke. V § 68b ods. 1 písm. a) sa preberá štandardné pravidlo, že dôvodom na zrušenie spoločnosti je zánik predpokladov pre vznik spoločnosti ako sú napríklad prípady nedostatočného počtu spoločníkov. Tieto prípady je potrebné odlíšiť od neplatnosti spoločnosti, ktorého inštitút slúži na riešenie situácie, že predpoklady pre vznik spoločnosti tu neboli od počiatku. Výsledok však bude v oboch situáciách rovnaký, a to zrušenie spoločnosti. V § 68b ods. 1 písm. b) dôvodom na zrušenie spoločnosti ostáva nefunkčnosť jej základných orgánov, ktoré podľa zákona musí mať. Tento dôvod na zrušenie spoločnosti by mal existovať v čase rozhodnutia súdu. Inak pôjde v skutočnosti len o špecifický prípad zániku predpokladov na vznik spoločnosti. V § 68b ods. 1 písm. c) sa upravuje lehota, po uplynutí ktorej bude mať nedostatok adresy sídla za následok zrušenie spoločnosti. Ide o dodatočný časový interval …

čl. I § 68c §
Nakladanie s majetkom spoločnosti po jej zrušení Predkladateľ pristúpil k zapracovaniu predmetného ustanovenia z dôvodu, že po zrušení spoločnosti existuje nezanedbateľné riziko, že nakladanie s majetkom spoločnosti do ustanovenia likvidátora zmarí možnosti uspokojenia oprávnených nárokov veriteľov. V tomto ohľade zastáva predkladateľ názor, že by mal v rozsahu nakladania s majetkom spoločnosti nastať osobitný stav, porovnateľný s režimom „stand still“. Navrhuje sa preto zaviesť osobitnú úpravu, ktorá je vo svojej podstate inšpirovaná úpravou transakcií s konfliktom záujmov v § 59a a úpravou významných obchodných transakcií v § 220ga a nasl. Predpoklady na nakladanie s majetkom spoločnosti v medziobdobí medzi zrušením spoločnosti a ustanovením likvidátora však nie je dôvodné limitovať len na transakcie so spriaznenými osobami tak, ako je to v prípade citovaných ustanovení. Rozhodujúcim kritériom bude, že by v danom období malo dôjsť k akémukoľvek „odlivu“ majetku spoločnosti (najmä čo sa týka hodnoty transakcie). V neposlednom rade má uvedená úprava motivovať dotknuté subjekty k efektívnemu konaniu, ktoré povedie k včasnému zápisu …

čl. I bod 15 (nadpis pod § 69) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 16 (§ 69 ods. 1) §
Zvýrazňuje sa pravidlo, že spoločníci môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti len v prípadoch zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti (t. j. s právnym nástupcom). V ostatných situáciách len tak, že vyvolajú proces likvidácie tým, že zároveň ustanovia likvidátora. Nie je možné, aby spoločníci rozhodli o tom, že spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie.

čl. I bod 17 (§ 70 až § 75a) §
Všeobecne Poznatky aplikačnej praxe dokladujú, že problematika riešenia likvidácií obchodných spoločností spôsobuje v praxi zásadné problémy a z legislatívneho hľadiska nie je akceptovateľne riešená. Všeobecne by sa v dotknutej právnej úprave malo presadzovať pravidlo „Vy ste si založili, vy si aj zlikvidujte“ (law in books), avšak v praxi (law in action) sa paradoxne presadzuje pravidlo úplne iné, a to pravidlo „Zisky sú súkromné, straty sa socializujú“. Uvedené spôsobuje v aplikačnej praxi stav nespravodlivosti sprevádzaný nezáujmom a nedostatočnou motiváciou spoločníkov (resp. zakladateľov) aktívne sa zapojiť do procesu likvidácie. Likvidácia ako riadený proces, ktorého cieľom je vysporiadanie majetkových pomerov spoločnosti, t.j. uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti voči všetkým veriteľom, tak v súčasnom znení nenapĺňa podľa názoru predkladateľa požiadavky, ktoré je možné dôvodne od tohto procesu vyžadovať. Stretávame sa s tým, že súd v nie ojedinelom prípade musí ustanoviť profesionálneho likvidátora, pričom majetková podstata spoločnosti je predĺžená a niet ani na zaplatenie jeho nevyhnutných výdavkov spojených so šetrením majetkových pomerov spoločnosti. Predkladaný návrh je …

čl. I § 70 §
Likvidácia Likvidácia ako proces smeruje k podobným výsledkom ako konkurzné konanie, a to k uspokojeniu nárokov veriteľov a tzv. reziduálnych vlastníkov majetkových nárokov voči spoločnosti (spoločníkov). Likvidáciu vykoná likvidátor, a to primárne speňažením aktív spoločnosti a uspokojením nárokov súvisiacich s procesom speňaženia, a nárokov veriteľov. Ako „podriadené nároky“ uspokojí nároky na podiel na likvidačnom zostatku. Štandardne má byť likvidačný zostatok vydaný v peniazoch, avšak nie je úplne vylúčené, že v špecifických situáciách (najmä takej osobitnej dohody zakladateľov v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine) aj „in natura“ so započítaním hodnoty na likvidačný zostatok. Oproti súčasnému stavu sa likvidácia ako proces začne „konštitutívnym“ zápisom prvého likvidátora do obchodného registra (zmena likvidátora alebo jeho odvolanie v priebehu likvidácie nemá vplyv na likvidáciu).

čl. I § 71 §
Ustanovenie likvidátora Sú dve možnosti, akými bude ustanovený likvidátor (pričom sa upúšťa od rozlišovania pojmov „ustanovenie“ a „menovanie“), a to súdom alebo spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti. Preferuje sa možnosť ustanovenia likvidátora spoločníkmi, keďže štát by mal mať podľa názoru predkladateľa dispozíciu obmedzovať spoločníkov len v prípadoch zistenia úpadku, t. j. v prípadoch, že hodnota reziduálnych nárokov spoločníkov je záporná. V prípadoch zrušenia spoločnosti táto okolnosť ešte nie je pozitívne zistená. Ak spoločníci rozhodnú o zrušení spoločnosti, zároveň sú povinní ustanoviť likvidátora. V iných prípadoch zrušenia spoločnosti majú spoločníci povinnosť ustanoviť likvidátora do 60 dní. Ak táto lehota uplynie, ustanoví likvidátora súd za podmienky, že je zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora.

čl. I § 72 §
Likvidátor Ustanovenie rieši statusové otázky likvidátora. Likvidátor má významné oprávnenia a povinnosti, a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Z tohto dôvodu zákon viaže osobu likvidátora na referenčný register fyzických osôb, resp. zoznam správcov a taktiež na splnenie ďalších predpokladov ako bezúhonnosť. Ak ustanovuje likvidátora súd, ustanovuje ho náhodným výberom zo zoznamu správcov. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môže ustanoviť aj inú osobu spĺňajúcu vyššie uvedené predpoklady.

čl. I § 73 §
Zánik funkcie likvidátora počas likvidácie Ustanovenie rieši situáciu, ak počas likvidácie zanikne funkcia likvidátora. Základným pravidlom, ktoré sa pritom uplatní je, že ten, kto ustanovuje likvidátora ho môže aj odvolať. Výnimkou je odsek 4, v ktorom sa súdu umožňuje v prípadoch, ak dochádza k porušovaniu povinností likvidátorom, likvidátora odvolať. Funkcia likvidátora je v prípadoch ustanovenia spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti vykonávaná na dobrovoľnej báze, preto sa likvidátor v takýchto prípadoch môže funkcie vzdať.

čl. I § 74 §
Zodpovednosť likvidátora Likvidátor je podobne ako člen štatutárneho orgánu nositeľom tzv. fiduciárnych povinností, a preto má povinnosť lojality voči spoločnosti a svoju funkciu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. S fiduciárnymi povinnosťami sa viaže rovnaká zodpovednosť ako pri členoch štatutárnych orgánov.

čl. I § 75 §
Preddavok na likvidáciu Je potrebné sa vyhýbať začatiu procesov likvidácie v prípadoch, ak nie sú pokryté aspoň základné náklady šetrení majetkových pomerov spoločnosti, ktoré umožňujú „otvoriť“ skutočný proces likvidácie. Preto sa zavádza univerzálne pravidlo, že v oboch prípadoch ustanovenia likvidátora (súdom, spoločníkmi) bude musieť byť zložený preddavok na úhradu odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Takémuto preddavku sa poskytuje exekučná ochrana a hodnota preddavku môže byť vyplatená likvidátorovi len v presne vymedzených prípadoch. Predchádza sa tým situáciám, že spoločníci formálne ustanovia za likvidátora „nekontaktnú osobu“, ktorá sa potom prípadne vzdá svojej funkcie a celá likvidácia sa tak presunie na plecia súdu a osoby zo zoznamu správcov a bude hroziť riziko, že nebude mať pokryté ani základné náklady spojené s prípadom. V súvislosti so zápisom údajov o osobe likvidátora a vstupe spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri predkladateľ považuje za potrebné uviesť, že zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy sa bude v prípadoch tzv. dobrovoľného zrušenia spoločnosti s likvidáciou preukazovať (okrem …

čl. I § 75a §
Odmena likvidátora a náhrada výdavkov V ustanovení sa upravujú otázky odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Pri ustanovení likvidátora spoločníkmi sa presadzuje v zásade zmluvná voľnosť (prirodzene nie v tom zmysle, že zmluva s likvidátorom z dôvodu výšky dohodnutej odmeny likvidátora má charakter odporovateľného resp. neplatného právneho úkonu). Odmena a náhrada výdavkov likvidátora sa uhrádza z likvidačnej podstaty (majetku spoločnosti) a z preddavku na úhradu odmeny a náhradu výdavkov likvidátora. Na základe zásadnej pripomienky Klubu 500 predkladateľ dopracoval v ustanovení § 75a ods. 2 úpravu v rozsahu určenia momentu rozhodného pre určenie splatnosti odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Podrobnosti k určeniu výšky odmeny a náhrady nákladov ustanoví vykonávací predpis.

čl. I bod 18 (§ 75b až § 75k) §

čl. I § 75b §
Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie Vstup spoločnosti do likvidácie by mal mať zo zákona jasne pomenované účinky. V prvom rade ide o prechod oprávnenia konať v mene spoločnosti na likvidátora a vyjasnenie reziduálnej kompetencie štatutárneho orgánu, ktorá sa bude sústreďovať v podstate len na zvolávanie rokovania najvyššieho orgánu spoločnosti. V odseku 2 sa navrhuje, aby ex lege zanikli všetky splnomocnenia konať za spoločnosť, okrem procesných, keďže najmä v prípadoch súdom ustanoveného likvidátora by iné riešenie mohlo u tretích osôb spôsobovať právnu neistotu. Vo zvyšnej časti sa v zásade adaptujú pôvodné pravidlá o pôsobnosti likvidátora. V závere považuje predkladateľ vzhľadom na nejednotný prístup aplikačnej praxe za potrebné uviesť, že likvidácia ako právny stav spoločnosti, ktorý je upravený a určený ako jeden z dvoch zákonom predpokladaných základných spôsobov vyporiadania majetku spoločnosti (popri konkurze), v zásade nemá vplyv na prípadné obmedzenia oprávnenia spoločnosti v likvidácii nakladať so svojím majetkom, ktoré vznikli pred jej vstupom do likvidácie. Pre akékoľvek narušenie právnej kontinuity v záväzkoch …

čl. I § 75c §
Oznámenie o vstupe do likvidácie a výzva na prihlásenie pohľadávok Prvou úlohou likvidátora po začatí likvidácie je konvokácia veriteľov. Tento inštitút je potrebný z dôvodu, že vo viacerých prípadoch nebude mať likvidátor dostatok iných nástrojov na posúdenie úpadku spoločnosti (nekompletné účtovníctvo). Upravuje sa tiež možnosť súdu nariadiť opakovanie výzvy, keďže nie je možné vylúčiť zlyhanie likvidátora (najmä ako ide o likvidátora, ktorý nie je správcom).

čl. I § 75d §
Prihlasovanie pohľadávok do likvidácie Účelom konvokácie je umožniť veriteľom prihlásiť si svoje nároky na uspokojenie, podobne ako v konkurze, aj keď s tou výnimkou, že v prípadoch likvidácie je prihlásenie z povahy veci len fakultatívne a spoločnosť sa prípadným opomenutím veriteľa nezbavuje povinnosti plniť všetky záväzky. V odseku 2 sa vyjasňuje prihlasovacie miesto, pričom je praktické, aby to v prípadoch likvidátora zo zoznamu správcov bolo sídlo jeho kancelárie podľa zoznamu správcov.

čl. I § 75e §
Zoznam pohľadávok Vytváranie zoznamu pohľadávok je dôležité pre transparentnosť procesu likvidácie a taktiež pre možnosť zistenia, či si likvidátor plní svoje povinnosti. Základná prihlasovacia lehota 45 dní, po uplynutí ktorej v určenej lehote likvidátor uloží zoznam prihlásených pohľadávok do zbierky listín spoločnosti, podobne ako tomu je v prípade konkurzu. Nesplnenie takejto povinnosti bude typicky dôvodom na odvolanie likvidátora.

čl. I § 75f §
Mimoriadna účtovná závierka Ďalšou povinnosťou likvidátora je zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky (okrem iných dôvodov) najmä preto, aby posúdil či boli naplnené podmienky pre úpadok spoločnosti vo forme predĺženia.

čl. I § 75g §
Zoznam majetku Ustanovenie formuluje povinnosť likvidátora vyhotoviť zoznam majetku, podobne ako je tomu v prípade vyhlásenia konkurzu. Tzv. základný zoznam majetku bude správca povinný vyhotoviť a uložiť do zbierky listín spoločnosti spolu so základným zoznamom pohľadávok. V súvislosti s vymedzenými obsahovými náležitosťami zoznamu majetku v návrhu vykonávacieho predpisu považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že hodnota majetku v ňom zahrnutého by sa mala v prevažnej miere určovať na podklade kvalifikovaného odhadu likvidátora (pri súčasnom zohľadnení účtovnej evidencie), ktorý tento vykoná samozrejme pri dodržaní princípu náležitej odbornej starostlivosti, v tejto súvislosti to najmä znamená, že si likvidátor za týmto účelom zaobstará a zohľadní všetky dostupné informácie a prehľady napr. ohľadne vývoja cien nehnuteľností v danej oblasti. Ak to vzhľadom na povahu likvidovaného majetku pri dodržaní zásady náležitej odbornej starostlivosti bude nevyhnutné, je samozrejme v kompetencii likvidátora na určenie hodnoty majetku využiť prípadne aj určenie hodnoty majetku znaleckým posudkom.

čl. I § 75h §
Povinnosti likvidátora pri predlžení Jedna z kľúčových povinností likvidátora je povinnosť počas celej likvidácie zisťovať predpoklady pre jej úspešný priebeh, a to najmä neexistenciu predĺženia. Ak takýto stav zistí, je povinný v lehotách podľa predpisov o konkurznom konaní iniciovať konkurz. Ak nejde o likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, porušenie povinnosti môže byť dôvodom pre jeho vylúčenie a zápis do registra diskvalifikácií.

čl. I § 75i §
Uspokojovanie pohľadávok Navrhuje sa precíznejšie upraviť pravidlá priority na uspokojenie jednotlivých nárokov veriteľov, a to v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov. Pravidlo absolútnej priority (tzv. absolute priority rule) je jedno z kľúčových pravidiel korporátneho práva. Podstata tohto pravidla spočíva v tom, že nároky veriteľov majú byť uspokojené vždy pred nárokmi reziduálnych vlastníkov. K tomu sa pridáva tiež pravidlo, že aj nároky veriteľov je potrebné rozlišovať a nárok na vrátenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora uspokojiť v nadradenom postavení oproti iným nárokom a nároky „spriaznených veriteľov“ spoločnosti v podriadenom postavení oproti iným nárokom veriteľov.

čl. I § 75j §
Skončenie likvidácie Moment skončenia likvidácie v zásade určuje likvidátor a odvíja sa od uspokojenia nárokov veriteľov. Zákon by však mal brániť konaniu, ktoré by mohlo spôsobiť zrýchlenie celého procesu tak, aby boli poškodení veritelia. Preto sa na začatie procesu skončenia likvidácie stanovuje minimálna lehota šiestich mesiacov od konvokácie. Oproti súčasnému stavu sa zákon snaží zamedziť patovým situáciám a rozhodovanie spoločníkov o (inom) rozdelení likvidačného zostatku berie skôr ako fakultatívnu možnosť.

čl. I § 75k §
Dodatočná likvidácia Navrhovaná právna úprava legislatívne vyjasňuje niektoré otázky, na ktoré v praxi dávala judikatúra len zdĺhavé a komplikované riešenia. Naďalej sa vychádza z toho, že obchodná spoločnosť zaniká výmazom, avšak môže nastať situácia, že aj po výmaze existuje určitý majetok (bez ohľadu na jeho právnu formu). Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku upravuje postup vysporiadania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby. Východísk právnej úpravy je viacero: Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na zaniknuté obchodné spoločnosti bez ohľadu na dôvod výmazu, resp. bez ohľadu na dôvod zrušenia ako aj na skutočnosť, aký proces jej výmazu predchádzal. Dodatočne možno likvidovať majetok spoločnosti, ktorá prešla konkurzom, likvidáciou, či bola vymazaná bez akéhokoľvek procesu majetkového vysporiadania. Naďalej sa vychádza z toho, že dodatočnú likvidáciu majetku nariadi súd len na návrh osoby osvedčivšej právny záujem (typicky zostávajúceho spoločníka, veriteľa, ale napr. aj podielového spoluvlastníka k veci z majetku zaniknutej spoločnosti), a to uznesením, ktoré musí mať dva výroky: nariadenie dodatočnej likvidácie …

čl. I bod 30 (§ 78 ods. 1 písm. b)) §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny vykonávané v novelizačných bodoch 1. a 2.

čl. I bod 19 (§ 88 ods. 2) §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 20 až 22 (§ 105b ods. 1, § 115 ods. 3 a § 115 ods. 12) §
Predmetnými novelizačnými bodmi sleduje predkladateľ záujem na účinnej realizácii ustanovenia § 61c ods. 4 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v praxi (ďalej len „Exekučný poriadok“). Napriek tomu, že ustanovenie je formulované všeobecne, ako odôvodnené sa javí vztiahnutie príslušných ustanovení len na úpravu otázok zakladania a prevodov obchodných podielov spoločnosti s ručením obmedzeným ako v praxi najčastejšie vyskytujúcej sa právnej formy obchodných spoločností. Rovnako selektívne postupoval zákonodarca už v minulosti v súvislosti s realizáciou opatrení z Akčného boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. V rozsahu zmeny ustanovenia v časti pojednávajúcej o zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že k tejto pristúpil na základe výstupov z rozporového konania so Sociálnou poisťovňou, ktorej informačný systém v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie bude v zmysle novej …

čl. I bod 23 (§ 133 ods. 2) §
V súvislosti so štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným sa navrhuje sprísnenie podmienok na jeho ustanovenie, keďže táto osoba má významné oprávnenia a povinnosti a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Nakoľko sú konatelia tie osoby, ktoré za spoločnosť konajú voči tretím osobám (či majú v rozsahu, v ktorom nie sú zverené valnému zhromaždeniu, resp. dozornej rade, oprávnenie podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti), ale najmä vzhľadom na ich povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 OBZ konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vyžaduje sa, aby išlo o osoby, u ktorých sa možno domnievať, že takúto činnosť budú „pri spravovaní“ záležitostí spoločnosti vykonávať hospodárne a efektívne. Pokiaľ sú tieto osoby vedené v registri poverení na vykonanie exekúcie v rozhodnom čase (t.j. čase ich menovania do funkcie a podania tomu zodpovedajúceho návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra), možno celkom jasne …

čl. I bod 24 (§ 218) §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 25 (§ 220gb ods. 3) §
Predmetným novelizačným bodom dochádza k odstráneniu nedostatku spočívajúcom v nesprávnom vnútornom odkaze.

čl. I bod 26 až 32 (§ 254 ods. 2 písm. b), § 257 ods. 1 písm. c), § 257 ods. 1 p §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.

čl. I bod 33 (§ 761 ods. 4) §
Predmetný novelizačný bod predkladateľ zapracoval na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Národnej banky Slovenska v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorej poznatky z aplikačnej praxe odôvodňovali takýto prístup. Je možné konštatovať, že úlohou predmetného ustanovenia je zákonné vyjadrenie všeobecne akceptovaného a prijímaného výkladu o vzťahu všeobecných noriem (venovaných likvidácii) Obchodného zákonníka (lex generalis) a špeciálnych noriem osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu vo vzťahu k niektorým aspektom likvidácie finančných inštitúcií (lex specialis), ktoré sú v týchto predpisoch upravené (vo vzťahu k všeobecnej úprave Obchodného zákonníka) ako doplnkové (pôsobiace popri všeobecnej úprave, ktoré túto pre osobitné účely podrobnejšie rozvádzajú), alebo ako nahrádzajúce túto všeobecnú úpravu výslovnou pre účely daného predpisu (resp. finančnej inštitúcie) osobitnou.

čl. I bod 34 (§ 768s a § 768t) §
Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.

čl. I § 768s §
Intertemporálne sa upravuje „osud“ tzv. „starých právnych foriem“ v obchodnom registri (čistenie obchodného registra). Tento ustanovenie priamo súvisí s novým taxatívnym výpočtom subjektov (numerus clausus subjektov), ktoré sa budú (povinne) zapisovať do obchodného registra (§ 27 ods. 2 OBZ). Navrhuje sa zaviesť povinnosť registrového súdu (v súčinnosti s ministerstvom) vymazať z obchodného registra „staré právne entity“, pre ktoré spojenie s obchodným registrom stratilo opodstatnenie. Ide najmä o staré právne formy ako sú národné výbory, obecné podniky, či „hospodárske zariadenia“, ktoré boli do obchodného registra prevzaté ešte z právnej úpravy Hospodárskeho zákonníka a predchádzajúceho podnikového registra. Zároveň sa navrhuje, že výmazom z obchodného registra tieto zapísané osoby nestrácajú právnu subjektivitu ani oprávnenie na podnikanie v Slovenskej republike v rozsahu zapísaného predmetu podnikania. Ďalej predmetné ustanovenie predstavuje intertemporálne ustanovenie v súvislosti s likvidáciami začatými pred navrhovanou účinnosťou tohto zákona. Navrhované ustanovenie má tiež za cieľ zistiť, ktoré z likvidácii začatých po účinnosti tohto návrhu zákona majú predpoklady pre ich úspešné ukončenie (najmä …

čl. I § 768t §
Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre zapísané osoby, ktoré majú v obchodnom registri zapísané obmedzenie štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu, zosúladiť doterajší stav zápisu v obchodnom registri s týmto zákonom. Bližšie k tomuto bodu pozri odôvodnenie k § 13 ods. 4 (novelizačný bod 3.).

čl. I bod 35 (§ 771a) §
Upravuje sa splnomocnenie pre vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho preddavok, odmeny a náhrady výdavkov likvidátorov.

čl. I bod 36 (§ 771b) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 37 (§ 771e) §
Predmetným ustanovením sleduje predkladateľ vo vzťahu k jednotlivým navrhovaným zmenám v rámci tohto návrhu zákona, avšak aj s poukazom na prípadné budúce požiadavky na legislatívne zmeny, vytvorenie právneho základu, ktorý by umožnil ministerstvu (ako správcovi informačného systému súdnictva) v spolupráci s registrovými súdmi, efektívne a „centrálne“ upraviť a riadiť technický proces „čistenia obchodného registra“ bez založenia dodatočných povinností pre registrové súdy.

čl. II (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. V súčasnosti súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšuje záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa ide na ťarchu štatutárneho orgánu.

čl. I
§ 768t Odsek 1 Návrh na začatie konania sa podáva na registrovom súde, ktorý bol naposledy príslušným registrovým súdom pre vymazanú osobu. Aktívna procesná legitimácia pre podanie návrhu na obnovenie zápisu by mala svedčať osobe, ktorá osvedčí právny záujem na obnovení spoločnosti, ktorá bola vymazaná špecificky podľa § 768s ods. 2 písm. c) z dôvodu nesplnenia povinnosti premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov. Takouto osobou bude spravidla osoba, ktorá naposledy vykonávala funkciu štatutárneho orgánu (vzťah medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom sa primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve) alebo jej spoločník. Podanie návrhu je možné len v určenej prekluzívnej lehote (návrh musí byť najneskôr v posledný deň aj doručený súdu). Návrh je obdobou návrhu na dodatočnú likvidáciu, avšak nevyžaduje sa (logicky) zloženie preddavku na likvidáciu, keďže návrh smeruje k obnoveniu zápisu na základe rozhodnutia súdu. Odsek 2 Aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu bude svedčať len osobe, ktorá osvedčí …

čl. II
(Obchodný zákonník)

čl. II bod 1 a 2 §
V súvislosti s prijatím novej právnej úpravy týkajúcej sa riešenia hroziaceho úpadku je potrebné upraviť ponímanie spoločnosti v kríze a v hroziacom úpadku v rámci právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom osobitne sa vymedzuje pravidlo, že zrušená spoločnosť až do jej vstupu do likvidácie má rovnaké povinnosti, ako spoločnosť v kríze, avšak takéhoto dlžníka nemožno považovať za dlžníka, ktorý by mal byť v hroziacom úpadku.

čl. II bod 3 §
Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho nadbytočnosť, nakoľko sa návrhom zákona upravujú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom priamo v zákone č. 7/2005 Z. z.

čl. II bod 4 §
Ustanovenie odseku 1 je potrebné upraviť s ohľadom na situácie, kedy osobitný predpis kladie ďalšie obmedzenia, prípadne vylúči zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností (pôjde najmä o právne úpravy vzťahujúce sa na špecifické subjekty). S ohľadom na primerané použitie uvedené v ustanovení § 69aa Obchodného zákonníka, je navrhované ustanovenie potrebné vnímať aj v tom smere, že dopadá rovnako aj na cezhraničný charakter týchto premien spoločností, t.j. osobitné predpisy môžu obmedziť, resp. vylúčiť aj tieto cezhraničné procesy.

čl. II bod 5 §
Spresňuje sa obsah prílohy k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v nadväznosti na § 75j ods. 2.

čl. II bod 6 §
Doplnením druhej vety sa pozitívne vymedzuje právny nástupca pri prevzatí imania jediným spoločníkom. Ide o doplnenie vyvolané aplikačnou praxou.

čl. II bod 7 až 9 §
Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli doposiaľ viazané až na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra, t. j. zápis mal konštitutívny účinok (na rozdiel od prevodu menšinového obchodného podielu). Pôvodným cieľom viazania účinkov prevod väčšinového obchodného podielu bolo zamedzenie daňovým podvodom. Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný. Navrhovaná zmena spočíva v nastavení účinkov voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Úprava § 117 súčasne reflektuje navrhované zmeny týkajúce sa povinností a účinkov pri prevode väčšinového obchodného podielu.

čl. II (zákon č. 513/1991 Zb.)
Navrhovanými ustanoveniami sa transponuje čl. 48e ods. 1 smernice (EÚ) 2021/2101, čím sa kolektívna zodpovednosť rozširuje o povinnosti vyhotoviť a uložiť správu s informáciami o dani z príjmov, ktoré vyplývajú z navrhovanej novely zákona o účtovníctve (§ 21a a § 21e). Zároveň sa upravuje aj transpozičná príloha.

čl. I
(zákon č. 513/1991 Zb.)

čl. I bod 1 (§ 21 ods. 6 a 7) §
Ustanovenie § 21 odsek 6 upravuje jednotlivé zákonné podmienky, za splnenia ktorých možno zjednodušene zriadiť podnik alebo organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Tieto hmotnoprávne podmienky zriadenia podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom je potrebné vnímať aj v kontexte navrhovaných procesných podmienok zápisu takéhoto podniku alebo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra (čl. IV). Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019 (ďalej len „smernica“) má za cieľ podporiť využívanie digitálnych nástrojov a postupov na jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti v podobe založenia spoločnosti alebo zriadenia pobočky tejto spoločnosti v inom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva, že adresátmi právnej úpravy sú hospodársky …

čl. I bod 2 (§ 21 ods. 10) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 3 (§ 57 ods. 4) §
Predmetným ustanovením sa do Obchodného zákonníka dopĺňa všeobecné ustanovenie upravujúce možnosť založenia obchodnej spoločnosti zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy. Predkladateľ v predkladanom materiáli navrhuje tento režim iba vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným a to s ohľadom na znenie smernice v čl. 13g bode 1, podľa ktorého sa umožňuje limitovať postupy založenia online len na právne formy obchodných spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe IIa smernice, t.j v prípade Slovenskej republiky len na spoločnosť s ručením obmedzeným. Potrebu a možnosti vo vzťahu k ostatným obchodným spoločnostiam bude predkladateľ vyhodnocovať aj s ohľadom na prínosy a využiteľnosť zjednodušeného procesu pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Tento proces založenia je potrebné vnímať ako možnosť nad rámec už existujúcej právnej úpravy založenia obchodnej spoločnosti, t.j. iba sa rozširuje možnosti založenia obchodnej spoločnosti o zjednodušenú alternatívu.

čl. I bod 4 §
§ 110a ods. 1 Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť zjednodušeným spôsobom aj prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Predpokladom užívateľskej prívetivosti používania na to určeného elektronického formulára na vytvorenie vzoru spoločenskej zmluvy, sa navrhuje zavedenie interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní na to určený elektronický formulár na vytvorenie tohto vzoru na svojom webovom sídle pre uľahčenie postupu na vykonanie zápisu. §110a ods. 2 Podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa spoločnosť s ručením obmedzeným mohla založiť zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy sú obsiahnuté v písm. a) a h). Ide o hmotnoprávne podmienky založenia. Podmienky sú limitované v porovnaní s podmienkami pri štandardnom založení spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu, že zákonodarca dáva možnosť zjednodušeným založením prostredníctvom …

čl. I bod 5 (§ 220c ods. 1) §
Navrhuje sa úprava, nakoľko absencia možnosti vydávania viacerých druhov akcií významne limituje možnosti využitia spoločností s premenlivým základným imaním v praxi, ako aj rozvoj kapitálového trhu a podnikateľského prostredia.

čl. I bod 6 (príloha)
Navrhuje sa doplnenie znenia smernice jedenástym bodom do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. II
(Obchodný zákonník)

čl. II bod 1 (§ 69) §
Vzhľadom na vyňatie ustanovení o zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach z Obchodného zákonníka a ich úpravu v osobitnom predpise sa navrhuje ponechať v Obchodnom zákonníku odkaz na ustanovenia aplikovateľné v prípade premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy. Množstvo osobitných predpisov odkazuje na použitie Obchodného zákonníka v prípade zrušenia subjektov bez likvidácie – nakoľko premeny sú jedným zo spôsobov takéhoto zrušenia subjektu, navrhuje sa takýto odkaz v systematike zrušenia spoločností ponechať.

čl. II bod 2 (§69 až 69b) §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

čl. II bod 3 a 4 §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

čl. II bod 5 (§152a a 152b) §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

čl. II bod 6 §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

čl. II bod 7 §
Navrhuje sa doplnenie nového odseku v súvislosti s vypúšťaným odkazom v bode 6.

čl. II bod 8 (Finančná asistencia) §
Navrhovaná právna úprava umožňuje spoločnostiam poskytovať finančnú asistenciu – a teda financovať nadobudnutie ich akcií. Predmetná právna úprava predstavuje transpozíciu smernice (EÚ) 2017/1132, ktorá ju umožňuje členským štátom upraviť ako opčné ustanovenie. V podmienkach slovenského právneho poriadku doposiaľ finančná asistencia dovolená nebola. Prekladateľ reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Finančná asistencia môže byť poskytnutá len v prípade, že tak stanovia stanovy spoločnosti. O poskytnutí finančnej asistencie má rozhodnúť valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov. Nevyhnutným podkladom pre rozhodovanie je správa predstavenstva a v určitých prípadoch správa dozornej rady.

čl. II odseku 1
Stanovujú sa kumulatívne podmienky na poskytnutie finančnej asistencie. Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení. Finančná asistencia sa musí poskytnúť za spravodlivých trhových podmienok a v záujme spoločnosti. Poskytuje sa na zodpovednosť predstavenstva, ktorého členovia zodpovedajú za škodu v prípade porušenia svojich povinností.

čl. II odseku 2
Zásadným dokumentom pre poskytnutie finančnej asistencie je správa predstavenstva. Zákon predpisuje jej náležitosti, pričom nie je vylúčené, aby správa obsahovala aj ďalšie informácie, ktoré sú nevyhnutné pre akcionárov na to, aby spravili informované rozhodnutie. Všeobecné ustanovenia členov štatutárneho orgánu spoločnosti sa aplikujú primerane.

čl. II odseku 3
V špecifickom prípade sa vyžaduje aj správa dozornej rady. Dozorná rada má preskúmať správu predstavenstva a posúdiť, či poskytnutie finančnej asistencie za splnenia zákonných podmienok nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti Uvedené posúdenie musí byť vykonané v každom prípade osobitne berúc do úvahy tú konkrétnu spoločnosť, preto predkladateľ nemá ambíciu definovať pojem „najlepší záujem spoločnosti“.

čl. II odseku 4
Stanovujú sa podmienky nadobúdania akcii treťou osobou prostredníctvom finančnej asistencie. Ak by tretia osoba nadobúdala finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu. Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny môžu určiť napríklad stanovy spoločnosti. K odsekom 5 a 6 Povolenie finančnej asistencie podlieha predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia. Na schválenie poskytnutia finančnej asistencie sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Správa predstavenstva a dozornej rady sa ukladá do Zbierky listín.

čl. II bod 9 §
Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. II bod 10 §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

čl. II bod 11 §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

čl. II bod 12 a 13 §
Legislatívno – technická zmena v súvislosti s úpravou inštitútu finančnej asistencie.

čl. II bod 14 až 16 §
Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami

čl. II (zákon č. 513/1991 Zb.)

čl. II bod 1 a 2 (§ 40 ods. 4 a 5) §
Navrhovanými ustanoveniami sa transponuje čl. 1 bod 10 smernice (EÚ) 2022/2464 (čl. 30 ods. 1 prvý pododsek smernice 2013/34/EÚ v platnom znení) v nadväznosti na povinnosť uloženia správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti do zbierky listín obchodného registra.

čl. II bod 3 (príloha)
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

čl. II
(Obchodný zákonník)

čl. II bod 1 (§ 67c ods. 4) §
Zohľadnenie právnej úpravy spriaznených osôb je potrebné premietnuť zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to konkrétne § 9 ods. 4 aj do Obchodného zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je to, aby veriteľ, ktorý je finančnou inštitúciou mohol poskytnúť služby, ktoré budú viesť k lepšej ochrane práv a nevznikali aplikačné nejasnosti medzi právnymi predpismi – ide o zosúladenie právnej úpravy.

čl. II bod 2 (§ 75d ods. 3) §
V dodatočnej likvidácii a v tzv. nútenej likvidácii sa na doručovanie bude vzťahovať právna úprava doručovania v insolvenčných konaniach, t. j. tieto procesy budú prebiehať v elektronickej podobe v insolvenčnom registri vrátane doručovania.

čl. II bod 3 (§ 75j ods. 4) §
V aktuálnej právnej úprave chýbala úprava situácie, keď spoločníci resp. príslušný orgán nesúhlasil s podobou účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ak takáto situácia nastane, o spore rozhodne súd.

čl. II
(Obchodný zákonník)

čl. II bod 1 (§ 10) §
Navrhuje sa v právnej úprave obchodného mena reflektovať tá skutočnosť, že obchodné meno nesmie byť zameniteľné s názvami orgánov verejnej moci a verejnými registrami. Cieľom je riešiť problémy z praxe spôsobené situáciami, kedy sa nepoctiví podnikatelia snažia vyvolať svojím obchodným menom zdanie orgánu verejnej moci. Súčasná ex post kontrola v rámci nekalej súťaže nie je dostatočná a navrhuje sa úprava ex ante, kedy má registrátor povinnosť takéto obchodné meno v rámci osobitného prieskumu zápisových podkladov kontrolovať už pri registrácii.

čl. II bod 2 a 3 (§ 21) §
Vzhľadom na komplexnú úpravu navrhovateľa, ako osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na registráciu v návrhu zákona sa čiastková úprava v Obchodnom zákonníku navrhuje vypustiť.

čl. II bod 4 (§ 27) §
Návrh zákona prekladá úpravu obchodného registra a všetkých jeho aspektov tak, že ustanovenie v Obchodnom zákonníku, ktoré sa venuje tejto úprave nie je naďalej potrebné. Navrhuje sa ponechať len všeobecný odkaz na úpravu obchodného registra.

čl. II bod 5 (§ 40 ods. 3) §
Legislatívno-technická zmena s cieľom zosúladenia terminológie so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a tiež so zákonom č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 6 a 7 (§ 57 ods. 1 a ods. 3) §
Ustanovenie § 57 ods. 1 predstavuje základné ustanovenie o zakladateľskom dokumente obchodnej spoločnosti. Týmto je spoločenská zmluva, v zákonom stanovených prípadoch však môže mať zakladateľský dokument aj iné označenie, napr. zakladateľská listina (ods. 3), prípadne zakladateľská zmluva (§ 162 ods. 2). Predkladateľ v návrhu zákona navrhuje koncepčnú zmenu, kedy sa vyžaduje forma notárskej zápisnice pri každom zakladateľskom dokumente obchodnej spoločnosti. Vyžadovanie takejto kvalifikovanej formy zakladateľského dokumentu má za cieľ zvýšiť kvalitu a koherenciu údajov, ktoré sú v obchodnom registri zapísané. Zmena má dopad na verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, ktoré budú musieť od účinnosť návrhu zákona vypracovať svoj zakladateľský dokument vo forme notárskej zápisnice. Vyhotovenie notárskej zápisnice pri založení kapitálových spoločností je členských štátoch Európske únie štandardom (napr. Rakúska republika, Česká republika, Nemecká spolková republika, Poľská republika). Požiadavka, aby zakladateľské dokumenty mali formu notárskej zápisnice, poskytuje v Európskej únii pevný rámec, ktorý zvyšuje bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť obchodných transakcií. Zabezpečuje tiež splnenie všetkých právnych a …

čl. II bod 8 (§ 63) §
Obdobne ako v bode 6 a 7 sa umožňuje nahradiť notársku zápisnicu o právnom úkone dokumentom autorizovaným advokátom tam, kde to Obchodný zákonník výslovne uvádza (napr. § 220w ods. 3).

čl. II bod 9 (§ 78) §
Vzhľadom na komplexnú úpravu navrhovateľa, ako osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na registráciu v návrhu zákona sa čiastková úprava v Obchodnom zákonníku navrhuje vypustiť.

čl. II bod 10 (§ 96, § 105a a § 112) §
Obchodný zákonník doposiaľ reštriktívne obmedzoval zakladanie spoločností s ručením obmedzeným dvomi spôsobmi, a to vo vzťahu k spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným spoločníkom, ktorá nemohla byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti ako aj vo vzťahu k fyzickej osobe. ktorá mohla byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Účelom tejto právnej úpravy bolo obmedzenie tzv. nekalého reťazenia spoločností. Takúto úpravu ako výnimku dovoľuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/102/ES zo 16. septembra 2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009) v platnom znení. V zmysle návrhu tak táto výnimka nebude transponovaná. V praxi sa však obe obmedzenia ukázali ako neefektívne, pretože každej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným postačovala akákoľvek ďalšia osoba na to, aby spoločne založili neobmedzený počet iných spoločností s ručením obmedzeným. Práve z uvedeného dôvodu sa navrhuje toto ustanovenie vypustiť. Vzhľadom na komplexnú úpravu navrhovateľa, ako osoby, ktorá je oprávnená podať …

čl. II bod 11 (§115 ods. 4) §
V prípade prevodu obchodného podielu sa upravuje forma zmluvy o prevode obchodného podielu v podobe notárskej zápisnice alebo vo forme zmluvy autorizovanej advokátom. Cieľom je zabezpečiť vyššiu mieru bezpečnosti a spoľahlivosti v prípade dôležitých zmien v obchodnej spoločnosti medzi ktoré bezpochyby patrí i prevod obchodného podielu v spoločnosti.

čl. II bod 12 (§127a ods. 3) §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravou v bode 13.

čl. II bod 13 (§ 127a ods. 4) §
Ustanovenie definuje, v prípade ktorých rozhodnutí sa z dôvodu potreby zvýšenej právnej istoty vyžaduje notárske osvedčenie priebehu valného zhromaždenia. Notárska zápisnica v prípade, že sa osoba nachádza v zahraniční môže byť nahradená zahraničnou notárskou zápisnicou. Zahraničná notárska zápisnica ako cudzia verejná listina bude musieť byť opatrená apostilom a tak priložená k návrhu na registráciu. Alternatívne môže osoba, ktorá konateľa môže vymenovať/odvolať a nachádza sa v zahraničí splnomocniť na tento úkon aj inú osobu. V prípade jednoosobovej spoločnosti môže byť notárska zápisnica nahradená dokumentom autorizovaným advokátom.

čl. II bod 14 a 15 (§ 132 ods. 1) §
Úprava v súvislosti so zmenou zavedenou v bode 13, kedy sa ustanovenie relevantným spôsobom upravuje aj v prípade rozhodnutia jediného spoločníka.

čl. II bod 16 (§ 162 ods. 2) §
Legislatívno-technická zmena - vzhľadom na navrhovanú zmenu v § 57 ods. 1 – novelizačný bod 5, kde je úprava obsiahnutá všeobecne pre všetky právne formy sa v § 162 navrhuje vypustenie.

čl. II bod 17 (§ 175) §
Vzhľadom na komplexnú úpravu navrhovateľa, ako osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na registráciu (§ 45 návrhu zákona) sa čiastková úprava v Obchodnom zákonníku navrhuje vypustiť.

čl. II bod 18 (§ 220t) §
Legislatívno-technická zmena - vzhľadom na navrhovanú zmenu v § 57ods. 1 – novelizačný bod 5, kde je úprava obsiahnutá všeobecne pre všetky právne formy sa v § 220t navrhuje vypustenie.

čl. II bod 19 (§ 220w ods. 3) §
Legislatívno-technická zmena - vzhľadom na navrhovanú zmenu v § 63 – novelizačný bod 6, kde sa zavádza možnosť nahradenia notárskej zápisnice o právnom úkone zmluvou autorizovaniu advokátom, sa v tomto bode navrhuje vymedziť možnosť takéhoto nahradenia dokumentu.

čl. II bod 20 (§ 225) §
Vzhľadom na komplexnú úpravu navrhovateľa, ako osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na registráciu v návrhu zákona sa čiastková úprava v Obchodnom zákonníku navrhuje vypustiť.