Zákon č. 9/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Igor Hraško.
Cieľom návrhu zákona je ozdravenie podnikateľského prostredia predovšetkým formou posilnenia postavenia veriteľov, ktorý vstupujú do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami (najmä spoločností s ručením obmedzeným), a to niekoľkými opatreniami.
Tieto opatrenia sa týkajú najmä rezervného fondu, a to tak, že rezervný fond:
sa vytvára nie z čistého zisku, ale z hrubého zisku spoločnosti vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke,
sa používa nielen na krytie strát spoločnosti, ale aj na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti,
sa tvorí peňažnými prostriedkami uloženými na účte v banke alebo bezpečnými majetkovými hodnotami rýchle speňažiteľnými,
jeho výška sa bude zverejňovať v obchodnom registri, a to za každý rok hospodárenia spoločnosti,
sa stane daňovým výdavkom.
Opatreniami, ktoré sa týkajú zverejňovania rezervného fondu v obchodnom registri sa zároveň dosiahne väčšia transparentnosť a vyššia právna istota na strane veriteľov vrátane obyčajných ľudí, ktorým takéto zverejnenie poskytne jednoznačnú informáciu o stave a platobnej schopnosti danej obchodnej spoločnosti.
Okrem týchto opatrení má návrh zákona za cieľ obmedziť, resp. zakázať spoločníkom spoločností, u ktorých došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo k zrušeniu konkurzu, pretože majetok spoločnosti nepostačuje na náhradu odmeny a výdavkov za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty, založiť alebo podieľať sa na založení ďalšej spoločnosti najskôr po uplynutí desiatich rokov od právoplatného rozhodnutia súdu.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má čiastočne negatívny, ale aj pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, ktorý je bližšie uvedený v doložke vplyvov. Návrh zákona nevyvoláva sociálne vplyvy ani nemá vplyv na životné prostredie, avšak má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti (zverejňovanie informácií v obchodnom registri, ktorý je dostupný aj na internete).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Igor Hraško
2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona:
je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v hlave IV kapitole 2 (právo usadiť sa) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s.11),
nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) bezpredmetné,
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c) bezpredmetné.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- úplne.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Napriek tomu, že na jednej strane návrh zákona predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie a dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia, ktoré súvisí s povinnosťou viazať prostriedky rezervného fondu na účte v banke, na strane druhej banka prostriedky rezervného fondu uložené na viazanom účte zúročí, čím sa tieto prostriedky spoločnosti nestávajú umorené a zvyšujú svoju hodnotu, čo v konečnom dôsledku je pre podnikateľov výhodné.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti s ohľadom na zavedenie povinnosti zverejňovať informácie o výške rezervného fondu v obchodnom registri, ktorý je dostupný aj na internete a tak je predpoklad, že túto možnosť použitia informačného systému využije viac občanov ako je tomu doteraz.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

čl. I

čl. I bod 1
Podľa súčasnej právnej úpravy v zmysle § 67 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) vytvára rezervný fond zo zákona povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť, a to zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (tzv. čistý zisk). Možnosť použitia rezervného fondu je však značne obmedzená, keďže jeho prostriedky sa môžu použiť iba na krytie strát spoločnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby mohol byť rezervný fond použitý okrem krytia strát spoločnosti aj na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti. Navrhovaný spôsob použitia rezervného fondu obsahoval Obchodný zákonník vo svojom pôvodnom znení, ktorý bol novelou zákona č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zrušený. Dôvodová správa k tejto novele Obchodného zákonníka pritom nijak nezdôvodňuje, prečo sa mení a v dôsledku toho zužuje možnosť použitia rezervného fondu len na krytie strát spoločnosti a nie aj na …

čl. I bod 2
Za účelom posilniť postavenie veriteľov vo vzťahu k dlžníkom - spoločnostiam, ktoré si včas a riadne neplnia svoje záväzky, sa navrhuje, aby sa rezervný fond netvoril z tzv. čistého zisku spoločnosti, ale z tzv. hrubého zisku spoločnosti. Návrh zákona reaguje na poznatky praxe, keď dochádza k účelovému nakupovaniu tovarov a služieb s cieľom vyhnúť sa tvorbe rezervného fondu. Návrh zákona nemá za cieľ sprísňovať podmienky podnikania v Slovenskej republike a preto ustanovuje, že rezervný fond, ktorý sa tvorí z hrubého zisku spoločnosti, je uznaný ako daňový výdavok (Čl. III návrhu zákona).

čl. I bod 3
Za účelom ochrany veriteľov sa zavádza povinnosť ukladať prostriedky rezervného fondu na viazanom účte v banke. Navrhovaná právna úprava vychádza z pôvodného znenia § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý bol zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zmenený, rovnako ako bola zmenená aj možnosť použiť prostriedky rezervného fondu na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti, bližšie popísané v bode 1. Viazaním prostriedkov rezervného fondu na účte v banke sa dosiahne vyššia miera uspokojenia, resp. istoty veriteľov, že ak spoločnosť podniká, dosahuje zisk a vytvára rezervný fond, prostriedky rezervného fondu skutočne reálne existujú a je ich možné použiť na účel, ktorému slúžia – na krytie strát spoločnosti a na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti. Napriek tomu, že na jednej strane dochádza k zvýšeniu nákladov pre podnikateľskú sféru, ktoré súvisia s povinnosťou viazať prostriedky rezervného fondu na účte v banke, na strane druhej banka prostriedky rezervného fondu …

čl. I bod 4
Podľa súčasnej právnej úpravy sa zákaz podnikania vzťahuje na spoločnosť, ktorá má jedného spoločníka, a na ktorú bol vyhlásený konkurz a na spoločníka spoločnosti, u ktorej došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím súdu k úpadku alebo predlženiu. Navrhuje sa, aby sa zákaz podnikania vzťahoval aj na spoločníkov spoločnosti, u ktorej došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo k zrušeniu konkurzu, pretože majetok spoločnosti nepostačuje na náhradu odmeny a výdavkov za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty, a to na obdobie desiatich rokov od právoplatného rozhodnutia súdu. Navrhovaný zákaz podnikania nemá za cieľ postihovať spoločníkov spoločnosti, u ktorej došlo k vyhláseniu konkurzu, pretože samotný konkurz sa v trhovej ekonomike považuje za ozdravný inštitút slúžiaci na uspokojenie veriteľov. Návrh zákona ustanovuje, že zákaz podnikania sa dotýka spoločníkov takých spoločností, u ktorých je evidentné, že počas svojej existencie na seba prebrali neprimerané množstvo záväzkov, ktoré nie sú schopné splácať a preto aj prípadný konkurz, ktorý má v zmysle § 1 zákona č. …

čl. I bod 5 a 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným bodom 2.

čl. I bod 7
Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013, tak aby pôsobenie návrhu zákona nebolo retroaktívne.

čl. II

čl. II bod 1 a 2
Obchodný register je v zmysle § 27 Obchodného zákonníka verejný zoznam zákonom ustanovených údajov o zapisovaných subjektoch, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín. Účelom obchodného registra je poskytnúť základné informácie o zapisovaných subjektoch v obchodnom registri vo vzťahu ku tretím osobám, ktoré vstupujú do právnych vzťahov so zapísanými subjektmi. V snahe zachovať základné požiadavky kladené na návrh zákona a vzájomne prepojiť jednotlivé navzájom súvisiace zákony je nevyhnutné novelizovať zákon o obchodnom registri, keďže návrhom zákona sa v Obchodnom zákonníku zaviedlo, že výška rezervného fondu sa zverejňuje v obchodnom registri. Keďže len zákonom vymedzené údaje môže byť súčasťou obchodného registra, je potrebné doplniť § 2 zákona č. 530/2003 o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) o nové písmeno, ktoré ustanovuje povinnosť zverejniť v obchodnom registri výšku rezervného fondu za každý rok hospodárenia spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES …

čl. III

čl. III bod 1 a 2
V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa tvorba rezervného fondu v súčasnosti nepovažuje za daňový výdavok. Avšak, keďže návrhom zákona sa mení koncepcia rezervného fondu, ktorý sa bude tvoriť z hrubého zisku vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke a jeho výška sa bude každoročne zverejňovať v obchodnom registri sa navrhuje, aby sa rezervný fond stal daňovým výdavkom. Navrhovaná právna úprava tak predstavuje pre spoločnosti istú kompenzáciu, ktorá v konečnom dôsledku spôsobí, že síce spoločnosť vytvára rezervný fond z hrubého zisku namiesto čistého zisku, ale keďže si rezervný fond môže uplatniť ako daňový výdavok, zaplatí menej na daniach. Súčasne sa tým zabraňuje, aby spoločnosti umelo znižovali svoj zisk na konci zúčtovacieho obdobia nákupom nie nevyhnutných tovarov. Bod 2 predstavuje legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 1.

čl. IV
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.