Zákon č. 657/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov

Účelom tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je okrem odstránenia niektorých nedostatkov implementácia:
- smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach kapitálových spoločností (U. v. EÚ L 310/1, 25. 11. 2005); transpozičný termín: do 15. decembra 2007 (ďalej len „10. smernica“),
- smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (U. v. EÚ L 224/1, 16. 08. 2006); transpozičný termín: do 5. septembra 2008 (ďalej len „novela účtovných smerníc“)
- smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania (U. v. EÚ L 264/32, 25. 09. 2006; ); transpozičný termín: do 15. apríla 2008 (ďalej len „novela 2. smernice“).
- smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L376/21, 27. 12. 2006); smernica nadobúda účinnosť 12. decembra 2007 a podľa článku 9 smernice členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice (ďalej len „smernica o klamlivej a porovnávacej reklame“);
- návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/855/EHS o zlúčení a splynutí akciových spoločností a smernica Rady 82/891/EHS o rozdelení akciových spoločností so zreteľom na požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením alebo rozdelením (U. v. EÚ L..............); transpozičný termín: do ....... decembra 2008 (ďalej len „novela 3. a 6. obchodnej smernice“).
I. Transpozícia 10. smernice
Jedným z dôvodov predloženia návrhu zákona je harmonizácia slovenského právneho poriadku s právom Európskeho spoločenstva. Právne predpisy Európskeho spoločenstva, ktoré upravujú problematiku práva obchodných spoločností, majú predovšetkým povahu prameňov sekundárneho komunitárneho práva, avšak pri súčasnej implementácii zohrávajú významnú úlohu aj pramene primárneho práva interpretované Európskym súdnym dvorom.
Základné princípy navrhovanej právnej úpravy
Cieľom prijatia 10. smernice bolo vyplniť medzeru existujúcu v európskom práve obchodných spoločností, a tak prispieť k uľahčeniu cezhraničných zlúčení alebo splynutí (ďalej len „fúzie“) spoločností v prípadoch, kedy tento postup nebol upravený v národnom práve členských štátov EU. Právne poriadky niektorých členských štátov dokonca zakazovali/zakazujú fúzie spoločností, ktorých sídla sa nachádzajú v rozličných členských štátoch alebo takýmto fúziám bolo bránené iným spôsobom.
Vzhľadom na znenie článku 43 a 48 („Právo usadiť sa“) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (ďalej len „Zmluva o ES“) vyvstala potreba zabezpečiť rovnaké práva a postavenie zlučujúcim alebo splývajúcim spoločnostiam, ktoré sú inkorporované v rozličných členských štátoch Únie. V roku 1984 Komisia ES predložila prvý návrh Desiatej smernice Rady o cezhraničných fúziách spoločností, ktorý však nebol schválený v dôsledku nejasnej úpravy účasti zamestnancov dotknutých spoločností na riadení spoločnosti. Práce na prijatí návrhu smernice boli týmto zablokované na nasledujúcich 15 rokov. V roku 2001 Komisia stiahla pôvodný návrh 10. smernice s úmyslom vypracovať a predložiť nový návrh, ktorý by vychádzal z najnovšieho pokroku dosiahnutého v oblasti práva obchodných spoločností. Nový návrh bol podrobený širokej odbornej diskusii nielen v rámci Skupiny na vysokej úrovni zloženej z odborníkov na právo spoločností pod vedením profesora Jaap Wintera, ale bol tiež predmetom oznámenia Komisie z 21. Mája 2003, ktorého cieľom bola najmä modernizácia práva obchodných spoločností.
Súčasný text 10. smernice sa od toho predchádzajúceho líši najmä vo svojom rozsahu a v tom, ako zohľadňuje princípy a riešenia pokiaľ ide o účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti, ktoré sa do značnej miery inšpirovali nariadením Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách Európskej spoločnosti (SE), resp. najmä smernicou Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení.
Cezhraničné fúzie sú už umožnené napr. pre spoločnosti vytvárajúce európsku spoločnosť (SE) alebo európske družstvo (SCE), avšak 10. smernica je adresovaná najmä malým a stredným podnikom, pre ktoré nemusí byť nadnárodná právna forma vhodná, resp. ktoré z nejakého iného dôvodu uprednostňujú niektorú z národných právnych foriem obchodných spoločností, ale zároveň chcú využiť právo, ktoré im dáva Zmluva o ES.
Základným princípom cezhraničných fúzií je skutočnosť, že smernica rieši najmä cezhraničné aspekty fúzií a ponecháva na jednotlivé členské štáty úpravu postupu, pokiaľ ide o časť operácie, ktorá sa týka spoločnosti, ktorá má svoje sídlo na území daného členského štátu, pričom však vnútroštátne fúzie sú už do značnej miery harmonizované treťou smernicou Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností, vychádzajúcou z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (ďalej len „3. smernica).
Na implementáciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky mal nezanedbateľný vplyv aj rozsudok Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) z 13.12.2005 vo veci C-411/03 SEVIC Systems AG, v ktorom ESD vyjadril myšlienku, že cezhraničné fúzie „...predstavujú osobitný spôsob výkonu slobody usadzovania, dôležitý pre riadne fungovanie vnútorného trhu. Patria preto medzi hospodárske činnosti, v súvislosti s ktorými sú členské štáty povinné rešpektovať slobodu usadzovania.“ Rozsudok v mnohých ohľadoch prekonal myšlienku, ktorá bola obsiahnutá v 10. smernici, najmä pokiaľ ide o subjekty, ktorým sa umožnilo podieľať sa na týchto operáciách, pričom pripomenul, „že aj keď harmonizačné predpisy Spoločenstva by určite boli užitočné na uľahčenie cezhraničných fúzií, predsa nie sú prvotnou podmienkou na výkon slobody usadiť sa zakotvenej v článkoch 43 Zmluvy o ES a 48 Zmluvy o ES“. 10. smernica už vo svojom názve vymedzuje svoju pôsobnosť na tzv. kapitálové spoločnosti, avšak ESD vo svojom rozsudku priznáva dané oprávnenia (teda právo byť subjektom/účastníkom cezhraničnej fúzie) všetkým subjektom, ktoré požívajú slobodu usadenia sa podľa Zmluvy o ES. Podľa článku 48 Zmluvy o ES sa spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje právo usadiť sa rozumejú „spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.“. Z uvedeného je zjavné, že ide o veľmi širokú definíciu spoločností, ktorá výrazne prekonala ciele samotnej smernice. Okrem toho, že rozsudok rozšíril pôsobnosť článku 43 Zmluvy o ES aj na osobné spoločnosti, obsolentnými sa stali aj ustanovenia článku 3 smernice, na základe ktorých by sa cezhraničné fúzie nemuseli umožniť niektorým formám kapitálových spoločností. Vzhľadom na uvedené sa slovenský zákonodarca pri formulácii jednotlivých ustanovení návrhu zákona rozhodol, že v súlade s článkom 10 Zmluvy o ES zakomponuje do pripravovaných zmien tiež podstatu výkladu ESD podanú v už spomínanom rozsudku. Treba mať však na pamäti, že ESD jednoznačne deklaroval, že cezhraničné fúzie spadajú do slobody usadzovania zakotvenej primárnym právom, možnosť cezhraničných fúzií však posudzoval len z hľadiska nerovnakého zaobchádzania medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými fúziami, z čoho vyplýva, že oprávnenie byť účastníkom cezhraničnej fúzie majú len tie právne formy spoločností, ktoré sa môžu zlučovať alebo splývať podľa právneho poriadku daného členského štátu (t.j. podľa právneho poriadku členského štátu, na území ktorého majú svoje sídlo).
Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisov
Okrem novely Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), je v súvislosti s transpozíciou 10. smernice potrebná aj novelizácia súvisiacich predpisov, a to
zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“ resp. „ZOR“)
vyhláška č. 25/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. decembra 2003, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len „vyhláška k ZOR“).
II. Transpozícia novely účtovných smerníc
Novela účtovných smerníc upravuje systém vyhotovovania a schvaľovania účtovných dokumentov. Predmetná smernica bola z podstatnej časti transponovaná do novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, avšak v tejto súvislosti je potrebné niektoré inštitúty premietnuť i do OBZ a do zákona o obchodnom registri. Hlavne stanovenie lehôt na schválenie a predloženie účtovných závierok do zbierky listín má napomôcť k dôslednejšiemu napĺňaniu tejto povinnosti, ktorá sa prejavuje následne v informovanosti tretích strán o ekonomickom stave firmy. Prispieť k tomu má i ukladanie neschválených účtovných závierok do zbierky listín. Sankcionovateľnosť nekonania alebo opomenutia takéhoto konania je riešená v zákone o obchodnom registri a tiež v príslušných účtovných predpisoch.
III. Transpozícia novely 2. smernice
Cieľom novely 2. smernice je uľahčenie a zjednodušenie režimu týkajúceho sa tvorby a udržiavania základného imania akciových spoločností, ktorý je v súčasnosti zakotvený druhou smernicou Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy o ES pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (tzv. kapitálová smernica resp. iba 2. smernica).
V zmysle odôvodnenia návrhu smernice malo zjednodušenie režimu súčasnej úpravy akciovým spoločnostiam umožniť pružnejšie a s menšími nákladmi reagovať na vývoj trhu, čo by malo viesť k zvýšeniu efektivity ich podnikateľskej činnosti a k rastu konkurencieschopnosti bez toho, aby tým súčasne dochádzalo k zníženiu úrovne ochrany práv akcionárov a veriteľov. Návrh zákona však rovnako ako pri transpozícii 2. smernice rozširuje uplatnenie jej novely na všetky spoločnosti podľa OBZ.
Prijatím novely 2. smernice vznikla Slovenskej republike povinnosť transponovať jej ustanovenia do nášho právneho poriadku. Hlavným zámerom je zjednodušenie procesu vkladania kapitálu spoločností do základného imania. Zjednodušenie režimu 2. smernice zavádza okrem iného aj nové výnimky z povinnosti vyhotovovať znalecké posudky na nepeňažné vklady, a to najmä v prípadoch, keď už bol daný nepeňažný vklad porovnateľne spoľahlivým spôsobom ohodnotený. Pripustenie uvedených výnimiek je ustanovené vo forme opcií daných členskému štátu, ktorý ich môže, ale nemusí využiť. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie spoločností sa zákonodarca rozhodol uvedené opcie využiť, avšak s výnimkou stanovenia ceny nepeňažného vkladu vo forme prevoditeľných cenných papierov trhom, nakoľko regulovaný trh v Slovenskej republike zatiaľ v mnohých prípadoch nie je možné považovať za dôveryhodný zdroj určenia ceny. Cieľom ustanovení týkajúcich sa nadobúdania vlastných akcií je precizovanie už existujúceho právneho stavu v OBZ.
IV. Transpozícia smernice o klamlivej a porovnávacej reklame
Smernica o klamlivej a porovnávacej reklame sa transponuje do zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“). V tejto súvislosti je však potrebné urobiť niektoré úpravy v OBZ. Jedná sa najmä o zosúladenie terminológie a zavedenie pojmu „porovnávacia reklama“ aj do OBZ. Ďalšie podrobnosti už upravuje zákon o reklame. Zachovaná zostáva možnosť súdnej ochrany pre všetkých účastníkov trhu (spotrebitelia i právnické osoby) v intenciách inštitútov upravených v OBZ (§ 53 až 55 OBZ).
V. Transpozícia návrhu novely 3. a 6. obchodnej smernice
Návrh novely 3. a 6. obchodnej smernice z oblasti práva obchodných spoločností predložila Európska komisia 7. marca 2007 ako súčasť balíka smerníc, ktorého prvoradým cieľom je znížiť administratívnu záťaž podnikov odstránením časovo náročných alebo obsolentných postupov, čím sa Európska komisia snaží prispieť k naplneniu cieľov Lisabonskej stratégie a Lepšej regulácie. Návrh novely 3. a 6. smernice zapracúva zjednodušenia schválené členskými štátmi pre cezhraničné fúzie v 10. smernici aj do 3. smernice, ktorá upravuje vnútroštátne fúzie, ako aj do šiestej smernice Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 bod g) zmluvy (ďalej len 6. smernica).
Uvedený návrh novely 3. a 6. smernice si stanovil ako prioritu odstrániť diskrimináciu, ktorá by mohla vzniknúť pri vnútroštátnych fúziách, ktoré by sa po transpozícii 10. smernice do OBZ mohli dostať do nevýhodnejšieho postavenia. Návrh smernice síce ešte nebol definitívne schválený, avšak bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou na texte smernice a v súčasnosti je potrebná už iba jazyková revízia textu, formálne schválenie Radou a zverejnenie v Úradnom vestníku EU, ktoré sa očakáva v septembri 2007. Z uvedených dôvodov sa zákonodarca rozhodol návrh tejto smernice zaradiť do predkladaného návrhu zákona.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej Únie
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
- primárne právo,
Články 43, 44, 48 a 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.
- sekundárne právo,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností;
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní;
- smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania;
- smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame.
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) je upravená v judikatúre Súdneho dvore Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev
Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 13.12.2005 vo veci C-411/03 SEVIC Systems AG [2005] Zb. roz. ESD I-10805.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) návrh zákona predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007,
b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne prechodné obdobia,
c) na základe uznesenia vlády, ktorým boli určené gestorské ústredné orgány štátnej správy zodpovedné za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bolo Ministerstvo spravodlivosti určené za gestora alebo spolugestora predmetných smerníc; transpozičné termíny sú pri jednotlivých smerniciach nasledovné:
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach kapitálových spoločností (U. v. EÚ L 310/1, 25. 11. 2005); transpozičný termín: do 15. decembra 2007,
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (U. v. EÚ L 224/1, 16. 08. 2006); transpozičný termín: do 5. septembra 2008,
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania (U. v. EÚ L 264/32, 25. 09. 2006; ); transpozičný termín: do 15. apríla 2008,
smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L376/21, 27. 12. 2006); smernica nadobúda účinnosť 12. decembra 2007, článok 10 uvádza „Smernica 84/450/EHS sa týmto zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe I časť B.“.
d) proti Slovenskej republike sa nevedie konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,
e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
- Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (čiastočne)
- zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čiastočne)
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (čiastočne)
- zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čiastočne)
- vyhláška č. 25/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. decembra 2003, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (čiastočne)
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
a) úplná zlučiteľnosť.
Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo hospodárstva SR.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá priame nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. V dôsledku možného vyššieho zaťaženia registrových súdov z dôvodu možného vyššieho počtu zapisovaných fúzií je možný nárast nákladov spojených s prípadnou väčšou agendou týchto súdov. Prípadné vzniknuté náklady budú hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Celkový vplyv návrhu zákona na verejné financie je veľmi ťažko vyčísliteľný, nakoľko nie je možné kvalifikovane odhadnúť, aký veľký bude počet spoločností, ktoré budú chcieť využiť navrhované inštitúty (najmä cezhraničné fúzie).
Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov; predpokladá sa pozitívny dopad na podnikateľskú sféru.
Odhad dopadov na životné prostredie
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.
Odhad dopadov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa predpokladá zefektívnenie podnikateľského prostredia.

čl. I.

čl. I bod 1 (§ 26)
V súčasnosti je možné premiestnenie sídla (v zmysle § 2 ods. 3 OBZ) iba v prípade európskych právnych foriem spoločností (t.j. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov – (ďalej len „EZHZ“), Európska spoločnosť (ďalej len „SE“) a Európske družstvo (ďalej len „SCE“)), pričom pri premiestnení ich sídla sa mení aj rozhodné právo a právomoc súdov, ktoré sa priamo v zmysle nariadení Európskeho spoločenstva riadi právom štátu, kde má EZHZ, SE alebo SCE svoje sídlo. S obdobnou úpravou počíta aj návrh smernice o premiestnení (registrovaného) sídla spoločností (návrh tzv. 14. obchodnej smernice), takže súčasnú úprava považujeme za nevhodnú (v rozpore s právom ES).

čl. I bod 2 (§ 40 ods. 2)
Predmetným ustanovením zákonodarca reaguje na požiadavky zmeny, ktoré vyplynuli z praxe. Dôvodom na zavedenie a vloženie nového odseku 2 do tohto paragrafu je zamedzenie stavu, aby sa do zbierky listín neuložila existujúca účtovná závierka, tzn. účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie. Takáto situácia by mohla nastať, ak by valné zhromaždenie predloženú účtovnú závierku neschválilo. Preto sa bude podľa novej úpravy do zbierky listín obchodného registra ukladať i neschválená účtovná závierka, ktorá bude dávať obraz o stave spoločnosti pre tretie osoby do doby, kým bude do zbierky listín uložená schválená účtovná závierka. Štatutárne orgány spoločnosti majú povinnosť predložiť neschválenú účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra, a to v lehote 30 dní, ktorej začiatok plynutia je stanovený márnym uplynutím trojmesačnej lehoty ustanovenej na predloženie schválenej účtovnej závierky do zbierky listín. Skôr uvedené nezbavuje spoločnosti povinnosti uložiť následne schválenú účtovnú závierku do obchodného registra.

čl. I bod 3 (§ 44 ods. 2 písm. a))
Zmenu predmetného ustanovenia si vyžiadala transpozícia smernice o klamlivej a porovnávacej reklame. Táto zmena súvisí s pripravovanou novelou zákona o reklame, ktorá už v terajšom znení obsahuje ochranu v tejto oblasti pre všetkých účastníkov trhu (tak spotrebiteľov, ako i podnikateľov). Nová smernica upravujúca ochranu pred nedovolenou porovnávacou reklamou a klamlivou reklamou bude transponovaná práve do zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), preto by ponechaním predmetných ustanovení v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) vznikol duplicitný právny stav, čo nie je žiaduce. Na základe toho sa zákonodarca rozhodol vypustiť definíciu klamlivej reklamy z OBZ a ponechať definíciu (resp. znovu zadefinovať) klamlivej a porovnávacej reklamy na osobitný zákon.

čl. I bod 4 (§ 45)
Nové znenie § 45 je potrebné vykladať v intenciách predchádzajúceho bodu. OBZ bude už len odkazovať na klamlivú a porovnávaciu reklamu podľa osobitného zákona (zákona o reklame). Zachovaná však ostáva súdna ochrana, ktorá bude naďalej poskytovaná tak, ako je uvedené v § 53 až 55 OBZ. K tejto ochrane pribudne navyše možnosť domáhať sa ochrany aj cestou správneho konania podľa zákona o reklame.

čl. I bod 5 (§ 46 ods. 1)
Navrhovaná legislatívna zmena súvisí so zmenami obsiahnutými v predchádzajúcich dvoch bodoch, keďže ustanovenie § 46 ods. 1 OBZ obsahovalo odkaz na obdobné použitie § 45 ods. 2 OBZ, bolo potrebné právnu úpravu zosúladiť a tiež zaviesť odkaz na obdobné použitie príslušných ustanovení osobitného zákona – zákona o reklame.

čl. I bod 6 (§ 59a ods. 6)
Nový odsek 6 daného ustanovenia sa vkladá za účelom zabezpečenia primeranej aplikácie ustanovení § 59b, ktoré umožňuje spoločnostiam použiť pri nepeňažných vkladoch do spoločností ocenenie, ktorého referenčná hodnota je jednoznačne a nepochybne stanovená, bez potreby ďalšieho znaleckého určenia hodnoty vkladu. Účelom § 59a je kontrola nadobudnutia majetku spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, ktorý bol získaný zmluvou od zakladateľov alebo spoločníkov. Uvedenou úpravou ostane tento zámer zachovaný.

čl. I bod 7 (§ 59b)
Novým ustanovením § 59b sa preberajú ustanovenia novely 2. smernice, ktorá umožňuje, aby členské štáty povolili akciovým spoločnostiam vložiť nepeňažné vklady bez potreby získania osobitného znaleckého posudku v prípadoch, keď existuje jednoznačná referenčná hodnota pre ocenenie tohto nepeňažného vkladu. Menšinovým spoločníkom (akcionárom, členom družstva) pritom ostáva právo vyžiadať si ocenenie nezávislým znalcom v zmysle § 59 ods. 3 OBZ. Slovenská republika podporovala uvedené zjednodušenie už v rámci prípravy uvedenej smernice a keďže pôvodná 2. smernica je u nás transponovaná vo všeobecnej časti OBZ, aj pri transpozícii novely 2. smernice sa navrhuje ju zohľadniť vo všeobecnej časti OBZ.

čl. I bod 8 (§ 68 ods. 1)
Navrhovaná zmena zohľadňuje skutočnosť, že spoločnosť môže zaniknúť aj pred dňom výmazu z obchodného registra. Táto situácia je upravená napr. v § 69aa ods. 8, keď v prípade nástupníckej spoločnosti so sídlom mimo územia Slovenskej republiky má výmaz z obchodného registra Slovenskej republiky iba deklaratórny účinok, nakoľko spoločnosť zaniká nadobudnutím účinnosti cezhraničnej fúzie.

čl. I bod 9 (§ 68 ods. 3 písmeno b))
Doplnenie daného ustanovenia OBZ bolo uskutočnené na základe požiadavky rozhodovacej praxe súdov SR. Spresnenie si vyžiadala najmä rozdielnosť v posudzovaní otázky, či spoločnosť, resp. družstvo môže rozhodnúť o svojom zrušení, z dôvodu, že nemá žiaden majetok. Ustanovenie § 68 obsahuje úpravu dobrovoľného a núteného zrušenia spoločnosti. V prípade podľa ods. 3 písmena b) dochádza k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, a to z vôle spoločníkov (členov), na rozdiel od prípadov, ktoré sú uvedené v ods. 6 (tzv. nútené zrušenie spoločnosti na základe rozhodnutia registrového súdu), od prípadov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o jednotlivých právnych formách spoločností alebo od prípadov, ktoré upravujú prechodné alebo záverečné ustanovenia OBZ. Nemajetnosť znamená, že zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti (družstva) a v takom prípade o zrušení spoločnosti, resp. družstva podľa § 68 ods. 6 písmeno c) rozhoduje iba súd na základe návrhu štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem (napr. spoločník, veriteľ) alebo z vlastného podnetu. Podporne pôsobí aj ustanovenie § 28 vyhlášky …

čl. I bod 10 (§ 68 ods. 6 písmeno f))
Doplnenie daného ustanovenia sa navrhuje v záujme precizovania povinnosti obchodných spoločností (a podľa § 257 ods. 1 písmeno g) aj družstiev) predkladať do zbierky listín schválené individuálne, ale aj mimoriadne účtovné závierky, a to najmä so zreteľom na novonavrhované ustanovenie § 40 ods. 2 OBZ.

čl. I bod 11 (§ 69 ods. 6)
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme odstránenia nedostatkov v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Logicky vyplýva, že v čase schvaľovania fúzie valnými zhromaždeniami spoločností sa nemôže jednať o zmluvu, ale len o návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Nedostatok súčasnej právnej úpravy je zrejmý najmä vzhľadom na posúdenie momentu nadobudnutia platnosti zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí. Zo zákonnej konštrukcie vyplýva, že spoločnosť schvaľuje návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení, a nie zmluvu o splynutí alebo zlúčení. Formálnou náležitosťou platnosti zmluvy je schválenie obsahu návrhu zmluvy spoločnosťou (resp. valným zhromaždením spoločnosti). Schválenie návrhu zmluvy spoločnosťou je preto odkladacou podmienkou účinnosti zmluvy, ale aj formálnou požiadavkou na jej platnosť.

čl. I bod 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b))
Predmetné ustanovenie sa navrhuje zmeniť na základe pripomienky Generálnej prokuratúry SR, ktorá bola vznesená v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, pričom pripomienka bola označená ako zásadná. Generálna prokuratúra SR v nej namietala nesúlad niektorých ustanovení OBZ (§ 218a ods. 1 písm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5, § 218i ods. 6 a § 218j ods. 1 ) vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti zúčastnenej na zlúčení akciových spoločností s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4 a článkom 46 ods. 1, ako aj nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 18 tohto dohovoru (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných …

čl. I bod 13 (§ 69 ods. 7)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 14 (§ 69 odsek 8)
Predmetným ustanovením sa má odstrániť nedostatok spočívajúci v tom, že pôvodné ustanovenie odseku 8 upravovalo právo na „vystúpenie“ zo spoločnosti, ktoré prislúchalo len spoločníkom zanikajúcich spoločností. Vzhľadom na odôvodnenie bodu 12 považuje zákonodarca za vhodné a účelné odstrániť diskrimináciu spoločníkov spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Doterajšia úprava umožňovala, aby zmluva o splynutí alebo zlúčení alebo projekt rozdelenia spoločností vynechala účasť niektorého zo spoločníkov zanikajúcej spoločnosti v nástupníckej spoločnosti za predpokladu výslovného súhlasu tejto osoby s elimináciou jej práv spoločníka v nástupníckej spoločnosti. Táto možnosť naďalej zostáva zachovaná, avšak možnosť vynechania spoločníka (resp. „vystúpenia spoločníka zo spoločnosti“) je poskytnutá aj spoločníkom spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Títo, keďže sa jedná o spoločnosť, ktorá v dôsledku zlúčenia nezaniká, sú automaticky spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, v dôsledku čoho boli vylúčení z možnosti učiniť predmetné rozhodnutie. V predmetnom ustanovení sa tiež navrhuje v záujme odstránenia nedostatkov zaviesť pojem „V návrhu zmluvy“ namiesto pojmu „V zmluve“, viď dôvodová správa k …

čl. I bod 15 a 16 (§ 69 ods. 10)
Predmetným ustanovením sa v záujme odstránenia nedostatkov a taktiež v dôsledku transpozície 10. smernice navrhuje zmeniť § 69 ods. 10 a zároveň doplniť § 69 o odsek 11. Zmena odseku 10 sa týka upresnenia formulácie, keďže valné zhromaždenie spoločností schvaľuje návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení, a nie zmluvu ako takú. Pre lepšie zdôvodnenie pozri dôvodovú správu k bodu 11 (§ 69 ods. 6). Potreba doplniť § 69 obsahujúci všeobecné ustanovenia pre zrušenie spoločnosti a družstva bez likvidácie (teda s právnym nástupcom) o navrhované ustanovenie odseku 11 vyplynula z medzirezortného pripomienkového konania. Jedná sa o zapracovanie zásadnej pripomienky Ministerstva financií SR, ktoré má za cieľ upozorniť, že v prípadoch vnútroštátneho, ale aj cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (poprípade aj rozdelenia) niektorých finančných inštitúcií vyžaduje sa na uskutočnenie fúzie splnenie ďalších podmienok (napr. súhlas Národnej banky Slovenska) podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr.: zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých …

čl. I bod 17 (§ 69aa)
Predmetným ustanovením sa implementujú viaceré články 10. smernice do ustanovenia § 69aa OBZ. Sú tu obsiahnuté všeobecné ustanovenia upravujúce cezhraničné fúzie, ktoré by mali byť použité pre všetky právne formy spoločností a prostredníctvom odkazového ustanovenia § 260 OBZ aj pre cezhraničné fúzie družstva. Zakomponovanie daných ustanovení bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že problematika cezhraničných fúzií doposiaľ nebola predmetom úpravy OBZ. Jedná sa o oblasť, ktorej rámcová úprava vznikla na pôde Európske únie v záujme harmonizovania podmienok cezhraničných fúzií v právnych poriadkoch všetkých členských štátov Európskej únie (ďalej len „EU“) a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) a eliminovania niektorých bariér pri výkone práva usadiť sa („right of establishment“) podľa čl. 43 Zmluvy o ES.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. a)
Členským štátom sa pre účely cezhraničných fúzií rozumie nielen členský štát EÚ, ale aj ostatné štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Touto definíciou bolo okrem článku 1 a 2 10. smernice zároveň implementované Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 127/2006, ktorým Spoločný výbor EHP rozhodol, že ustanovenia 10. smernice sa stanú súčasťou prílohy XXII (Právo obchodných spoločností) k Dohode o EHP, a teda okrem 27 členských štátov EÚ sa bude smernica uplatňovať aj v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. b)
Pojem zúčastnená spoločnosť bol zavedený iba z dôvodu skrátenia a zlepšenia čitateľnosti legislatívneho textu.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. c)
Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou sa pre účely uvedených ustanovení rozumejú všetky právne formy obchodných spoločností vrátane družstva (prostredníctvom odkazu obsiahnutého v ustanovení § 260 OBZ), so sídlom na území Slovenskej republiky. Treba pritom poznamenať, že v zmysle osobitných predpisov sa európska spoločnosť (SE) považuje za akciovú spoločnosť a európske družstvo (SCE) sa považuje za družstvo podľa OBZ.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. d)
Zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou sa rozumie spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, avšak na území EHP. Sídlom sa pritom rozumie sídlo v zmysle § 2 ods. 3. OBZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že Slovenská republika dodržiava inkorporačnú zásadu, pre ktorú je pre priznanie právnej subjektivity podstatná inkorporácia spoločnosti (t.j. zápis spoločnosti do registra) a nie adresa, na ktorej sa nachádza ústredie riadenia, resp. hlavné miesto podnikateľskej činnosti, ako je tomu napríklad v Nemecku. Pri styku so štátmi uplatňujúcimi teóriu skutočného sídla pritom nevznikne konflikt, nakoľko právne poriadky týchto štátov vyžadujú zhodu skutočného sídla a sídla zapísaného v registri. Toto ustanovenie okrem iného zakazuje cezhraničné fúzie so spoločnosťami, ktoré majú sídlo mimo EHP. Pri takýchto fúziách by totiž mohlo byť problematické zaručiť dostatočným spôsobom najmä ochranu veriteľov a menšinových akcionárov, ktorá je v rámci EHP už do značnej miery harmonizovaná.

čl. I § 69aa odsek 1 písm. e)
V uvedenom ustanovení je obsiahnutá definícia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia (t.j. cezhraničnej fúzie). Na tomto mieste je nanajvýš potrebné sa zmieniť o požiadavke „obdobnej“ právnej formy splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností. V článku 4 ods. 1 písm. a) 10. smernice sa uvádza nasledovné: „cezhraničné zlúčenia alebo splynutia sú možné len medzi spoločnosťami takých právnych foriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov,“. Vzhľadom na doterajšiu úpravu § 69 OBZ by to znamenalo, že účastníkom cezhraničnej fúzie by mohli byť len spoločnosti s rovnakou právnou formou, pričom s ohľadom na rozmanitosť a nejednotnosť právnych foriem obchodných spoločností v jednotlivých členských štátoch by takáto úprava v konečnom dôsledku obmedzila ich právo usadiť sa, ktoré je zaručené priamo primárnym právom, v článkoch 43 a nasl. Zmluvy o ES. V budúcnosti možno očakávať, že Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje zoznam spoločností, ktoré bude možné považovať za spoločnosti s obdobnou právnou formou. Dokiaľ však takýto …

čl. I § 69aa odsek 2
Návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, ktorý spoločne vypracujú zúčastnené spoločnosti, musí okrem náležitostí podľa § 69 ods. 6 obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 2. To že bude zmluva schválená v rovnakom znení bude v konečnej fáze kontrolovať orgán zodpovedný za registráciu nástupníckej spoločnosti. V prípade slovenskej nástupníckej spoločnosti bude vykonávať túto kontrolu registrový súd. Z dodatočných náležitostí pôjde o odhad vplyvu na zamestnanosť v dotknutých regiónoch, o návrh spoločenskej zmluvy, resp. v prípade nástupníckej spoločností, ktorá bude mať aj stanovy o návrh zakladateľskej zmluvy a stanov, resp. v prípade nástupníckej spoločnosti so sídlom mimo územia SR o návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti. Pri cezhraničnom zlúčení bude musieť návrh zmluvy obsahovať, ak bude nástupníckou spoločnosťou slovenská zúčastnená spoločnosť aj návrh zmeny stanov spoločnosti, pokiaľ si ich cezhraničné zlúčenie vyžiada. Zmena stanov bude musieť byť podobne ako je to pri vnútroštátnych zlúčeniach schválená valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti (slovenskej zúčastnenej spoločnosti) súčasne s návrhom zmluvy o cezhraničnom …

čl. I § 69aa odsek 3
Slovenským zúčastneným spoločnostiam sa zároveň ukladá povinnosť okrem uloženia návrhu zmluvy do zbierky listín aj zverejnenie niektorých údajov v obchodnom vestníku. Za zahraničné zúčastnené spoločnosti tak učinia ich štatutárne orgány, nakoľko táto povinnosť vyplýva z článku 6 10. smernice. Zverejnenie údajov uvedených v písmenách a) a b) má zabezpečiť prístup k základným informáciám o zúčastnených spoločnostiach (identifikácia zmluvných strán), nakoľko na základe týchto údajov sa bude môcť každá zainteresovaná osoba dostať ku všetkým informáciám, ktoré sa o spoločnostiach povinne zverejňujú vo všetkých štátoch EHP na základe Prvej smernice Rady č. 68/151/EHS o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva (ďalej len “1. smernica“). Vďaka smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na …

čl. I § 69aa odsek 4 až 10 - všeobecne
Cezhraničné fúzie so sebou prinášajú viaceré závažné dôsledky tak pre spoločníkov alebo členov, ako aj pre veriteľov spoločnosti. Zúčastnená spoločnosť totiž môže, v závislosti od sídla nástupníckej spoločnosti, premiestniť svoje sídlo mimo územie Slovenskej republiky. Toto má viacero dôsledkov, avšak pre zainteresované osoby pôjde najmä o zmenu právomoci súdov a rozhodného práva. Zákonodarca si nemyslí, že by v niektorom inom členskom štáte boli práva menšinových spoločníkov (resp. členov) alebo veriteľov chránené v menšom rozsahu ako na Slovensku, dokonca v mnohých prípadoch tomu môže byť presne naopak. Avšak neznalosť cudzieho jazyka, cudzieho právneho poriadku, ako aj vzdialenosť a mnohé iné faktory môžu postaviť menšinových spoločníkov (resp. členov) a veriteľov do značne nevýhodnej pozície. Tomuto sa zákonodarca snažil predísť implementáciou článku 4 10. smernice do § 69aa.

čl. I § 69aa odsek 4
Zosilnená publikačná povinnosť má za účel najmä zvýšiť informovanosť spoločníkov, členov a veriteľov. V prvom rade pôjde o informáciu o plánovanom premiestnení sídla do zahraničia, ktorá ma upozorniť na možnú zmenu s výrazným dopadom. Druhou je informácia o právnej forme nástupníckej spoločnosti, ktorá by mala veriteľom a spoločníkom, resp. členom poskytnúť základný obraz o spôsobe rozhodovania v nástupníckej spoločnosti, o spôsobe ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, atď. Táto informácia by mala byť doplnená o odkaz na zákonnú úpravu, v ktorej bude môcť každý, kto bude chcieť, nájsť podrobnosti. Tieto publikačné povinnosti vytvárajú zanedbateľnú administratívnu záťaž pre spoločnosť, ktorá by mala mať dobrú vedomosť o právnej forme nástupníckej spoločnosti, o právnej úprave vzťahujúcej sa na nástupnícku spoločnosť, resp. ich môže jednoducho získať od zahraničnej zúčastnenej spoločnosti. Informácia o právnej forme musí byť v slovenskom jazyku, avšak zahraničnú právnu úpravu už nie je potrebné prekladať. Čo sa týka zverejňovania účtovných závierok, táto úprava je prebratá čiastočne z § 218c OBZ. Jedná sa …

čl. I § 69aa odsek 5
Rovnako ako odsek 4 aj tento odsek bol do istej miery inšpirovaný § 215 OBZ. Pre zjednodušenie je príkladmo uvedené, že zloženie peňažnej hotovosti vo výške pohľadávky do notárskej úschovy sa považuje vždy za primerané. Ako výšku pohľadávky treba rozumieť výšku uvádzanú veriteľom. Samozrejme je možné sa dohodnúť na akomkoľvek inom spôsobe zabezpečenia, avšak v prípade nezhody rozhodne o primeranom zabezpečení súd.

čl. I § 69aa odsek 6
Toto ustanovenie rieši ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasia s cezhraničnou fúziou. V spoločnostiach nevytvárajúcich povinne základné imanie sa dá povedať že ich ochrana je absolútna. Na schválenie cezhraničnej fúzie je totiž potrebný súhlas všetkých spoločníkov, z čoho vypláva, že ak by sa čo i len jeden z nich cítil takouto fúziou poškodený, stačí ak s ňou nebude súhlasiť. V prípade spoločností vytvárajúcich povinne základné imanie postačuje súhlas 2/3 väčšiny spoločníkov (akcionárov/členov) prítomných na valnom zhromaždení, resp. členskej schôdzi, ibaže by zákon alebo spoločnosť stanovila prísnejšie podmienky. Prísnejšie podmienky zákon stanovuje napr. pri akciovej spoločnosti, kde ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa aj súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných akcionárov z každého druhu akcií. Tieto vysoké požiadavky už sami o sebe zaručujú ochranu tých spoločníkov, ktorí s cezhraničnou fúziou nesúhlasia, avšak navyše sa na kapitálové spoločnosti primerane použijú ustanovenia § 218ja a 218jb a prostredníctvom odkazu obsiahnutého v § 69aa ods. 10 aj ustanovenia § 218i a § 218j, ktoré podrobne rozpracúvajú …

čl. I § 69aa odsek 7
Toto ustanovenie čiastočne transponuje článok 10 10. smernice. Ochrana veriteľov je zdôraznená tým, že notár nevydá osvedčenie (a teda cezhraničná fúzia sa nebude môcť uskutočniť) skôr kým právoplatne neskončia všetky súdne konania začaté na základe odseku 5. Keďže by však toto mohlo mať za následok znemožnenie fúzie, zúčastnené spoločnosti sa tomuto budú môcť jednoducho vyhnúť, a to uzavretím dohody o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej budú môcť veritelia uplatňovať svoje práva na slovenskom súde a na základe slovenského právneho poriadku, resp. doložkou o právomoci súd a o voľbe rozhodného práva k návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí spoločností. Notár v takomto prípade uvedie v osvedčení informáciu o tom, že takéto konania prebiehajú. Informáciu o tom, že prebiehajú súdne konania začaté podľa odseku 5 sú povinní notárovi oznámiť veritelia, inak na ne nemusí pri vydávaní osvedčenia prihliadnuť. Pasívnym veriteľom však právo na vymáhanie pohľadávok nezanikne, budú ho však musieť v zásade vymáhať od nástupníckej spoločnosti. Ustanovenie …

čl. I § 69aa odsek 8
10. smernica vo svojom článku 12 ponecháva členským štátom voľnosť pokiaľ ide o určenie dňa (momentu), kedy cezhraničná fúzia nadobudne účinnosť s podmienkou, že tento deň nesmie predchádzať uskutočneniu preskúmania zákonnosti cezhraničnej fúzie (v podmienkach Slovenskej republiky registrovým súdom). Rozhodným momentom pre nadobudnutie účinnosti cezhraničnej fúzie je aj vzhľadom na úpravu § 69a odsek 1 veta prvá OBZ (nadobudnutie účinnosti vnútroštátnych fúzií a rozdelení) zápis do obchodného registra. K výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra, ktorá v dôsledku cezhraničnej fúzie zaniká, môže dôjsť až potom, čo bolo obchodnému registru doručené oznámenie zahraničného registra alebo inej evidencie o tom, že cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť. Týmto sa má predísť situácii, ktorá by mohla nastať v prípade, že cezhraničná fúzia ešte nenadobudla účinnosť (teda, že nástupnícka spoločnosť ešte nebola zapísaná do obchodného registra alebo inej evidencie v prípade cezhraničného splynutia, alebo že ešte nedošlo k zápisu zmeny v prípade cezhraničného zlúčenia), avšak už došlo k výmazu slovenskej zúčastnenej spoločnosti z obchodného registra …

čl. I § 69aa odsek 9
V záujme zachovania právnej istoty bol do tohto ustanovenia transponovaný článok 17 10. smernice, a tak po tom, čo cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť nebude môcť nastať situácia, kedy by došlo k spochybneniu tohto procesu. Zodpovednosť za splnenie všetkých zákonných povinností, pokiaľ ide o slovenskú časť operácie, nesie notár vydávajúci osvedčenie a registrový súd vykonávajúci výmaz, resp. zápis zmeny.

čl. I § 69aa odsek 10
Odkazom na primerané použitie ustanovení o vnútroštátnych fúziách (t.j. § 69, § 69a, §152a a § 218a až 218l) sa sleduje vyplnenie možných medzier, keďže 10. smernica ponecháva na členské štáty úpravu procesu cezhraničnej fúzie pokiaľ ide o tú jeho časť, ktorá sa týka „jeho“ zúčastnenej spoločnosti. Tento odkaz bol nevyhnutý aj z dôvodu, že ustanovenia pri tzv. osobných spoločnostiach bližšie neupravujú ani len otázku vnútroštátnych fúzií a nieto cezhraničných. Zákonodarca sa v tejto súvislosti rozhodol neupraviť otázku cezhraničných fúzii expressis verbis pri ustanoveniach venovaných verejnej obchodnej spoločnosti (ďalej len „v.o.s.“) a komanditnej spoločnosti (ďalej len „ k. s.“), nakoľko podrobnejšie rozpracovanie cezhraničných fúzií, ako aj revízia ustanovení o vnútroštátnych fúziách sa ponecháva na rekodifikáciu OBZ.

čl. I bod 18 (§ 88 ods. 1 písm. d))
V aplikačnej praxi nastávajú problémy, nakoľko OBZ nerozlišuje medzi zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu a zánikom s právnym nástupcom. Neexistuje však žiaden dôvod na to, aby muselo dôjsť k zrušeniu v.o.s. aj v prípade, ak zaniká právnická osoba, ktorá je spoločníkom, s právnym nástupcom. Ide o obdobnú situáciu, aká nastáva v prípade smrti fyzickej osoby (spoločníka v.o.s.), a preto právna úprava § 88 ods. 1 písm. d) OBZ by mala byť obdobná ako úprava v písmene c) toho istého ustanovenia. V súčasnosti sa uvedený problém rieši iba dohodou spoločníkov v spoločenskej zmluve (napr. určením, že v prípade zániku právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, nedôjde k zrušeniu v.o.s., za predpokladu že sa jej nástupca prihlási o účasť vo v.o.s.), avšak v záujme právnej istoty je žiaduce, aby bol text uvedeného ustanovenia precíznejší.

čl. I bod 19 (§ 138 ods. 1 písm. c))
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy. Doterajší text OBZ totiž uvádzal, že dozorná rada spoločnosti môže preskúmať aj predbežnú účtovnú závierku, pričom ani zákon o účtovníctve ani OBZ nepozná, nedefinuje pojem „predbežná účtovná závierka“, ale pozná a definuje pojem „priebežná účtovná závierka“. Okrem iného dozorná rada spoločnosti by mala mať možnosť preskúmať všetky druhy účtovných závierok, pokiaľ je spoločnosť povinná ich vyhotovovať.

čl. I bod 20 (§ 152a ods. 1)
Všeobecná úprava zlúčenia a splynutia a rozdelenia spoločnosti je obsiahnutá v ustanovení § 69 až 69a, v prípade cezhraničného zlúčenia alebo splynutia sa jedná o ustanovenie § 69aa, pričom uvedená úprava je spoločná pre všetky formy obchodných spoločností a na základe odkazového ustanovenia § 260 OBZ sa primerane použije aj na zlúčenie alebo splynutie, poprípade rozdelenie družstva. Na zlúčenie a splynutie spoločnosti s ručením obmedzeným sa na základe odkazového ustanovenia obsiahnutého v § 152a ods. 1 primerane použijú ustanovenia o zlúčení a splynutí akciovej spoločnosti podľa § 218a až 218l. V tejto súvislosti je nanajvýš potrebné vzhľadom na novonavrhované ustanovenia § 218la až 218lk upravujúce účasť zamestnancov na riadení pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností vztiahnuť ich aplikáciu aj na prípad cezhraničného zlúčenia alebo splynutia spoločnosti s ručením obmedzeným.

čl. I bod 21 a 22 (§ 152a ods. 2 a § 152a osa. 3)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 23 (§ 152a ods. 4 druhá veta)
V dôsledku doplnenia § 218a novým odsekom 5 a prečíslovaním doterajšieho odseku 5 na odsek 6 vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ.

čl. I bod 24 (§ 152a ods. 6)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)).

čl. I bod 25 (§ 154 ods. 5)
Súčasné znenie odseku 5 je mätúce, nakoľko pripúšťa vznik verejnej akciovej spoločnosti upísaním akcií aj iným spôsobom ako na základe § 120 a nasl. zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), a tým sa vyhnúť napr. predchádzajúcemu zverejneniu schváleného prospektu cenného papiera, ako aj ďalším povinnostiam, ktoré majú verejné akciové spoločnosti podľa zákona o cenných papieroch, nakoľko zákon o cenných papieroch viaže tieto povinnosti iba na emitentov cenných papierov, vyhlasovateľov verejnej ponuky a osoby žiadajúce o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu. Na rozlišovanie verejných akciových spoločností podľa OBZ a podľa zákona o cenných papieroch pritom neexistuje žiaden relevantný dôvod.

čl. I bod 26 až 28 (§ 161a ods. 2 písm. a), b) a c))
Predmetnými ustanoveniami sa implementuje novelizovaný článok 19 ods. 1 2. smernice, čím sa mienia podmienky získavania vlastných akcií spoločnosťami. Súčasná úprava nadobúdania vlastných akcií je príliš strnulá a cieľom navrhovanej úpravy je ju uvoľniť za účelom umožnenia pre spoločnosť výhodných transakcií ako sú napr. opčné obchody na burze financované z vlastných zdrojov (“stock-option programmes”) alebo programy spätného predaja vlastných akcií (“share repurchase programmes”) sledujúce zníženie prebytkov hotovosti vo vlastnom imaní spoločnosti. Navrhuje sa, aby lehota počas ktorej môže spoločnosť nadobúdať vlastné akcie, bola predĺžená z 18 mesiacov na 5 rokov. Navrhovaná zmena ustanovenia § 161a odsek 2 písmeno b) upúšťa od požiadavky obligatórneho uplatnenia 10 % hranice obmedzenia určovanej v závislosti od podielu vlastných akcií na základnom imaní spoločnosti a jej nahradenie hranicou odvodenou od výšky rezerv, ktoré možno rozdeliť medzi akcionárov (“amount of distributable reserves”). V neposlednom rade sú uvedené zmeny v súlade s pozíciami Slovenskej republiky, ktoré obhajovala na rokovaniach k novele 2. smernice.

čl. I bod 29 (§ 161a ods. 3)
Predmetné ustanovenie zosúlaďuje daný odsek po legislatívno-technickej stránke vzhľadom na zmenu vykonanú v predchádzajúcom bode.

čl. I bod 30 (§ 179 ods. 4)
Predmetným ustanovením sa implementuje ustanovenie článku 20 ods. 3 novely 2. smernice. Cieľom navrhovanej zmeny je dosiahnutie súladu s predchádzajúcimi ustanoveniami OBZ, podľa ktorých hodnota vlastného imania spoločnosti nesmie byť po rozdelení zisku nižšia ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa OBZ alebo stanov spoločnosti nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania. Osobitným zákonom sa má na mysli samozrejme zákon o účtovníctve.

čl. I bod 31 (§ 187 ods. 2)
Ustanovenie zosúlaďuje terminológiu OBZ so zákonom o cenných papieroch, ktorý okrem iného transponoval aj smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie a smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Pre účely týchto smerníc Slovenská republika notifikovala ako regulovaný trh všetky súčasné trhy Burzy cenných papierov v zmysle zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 32 a 33 (§192 ods. 1 a § 194 ods. 6 písm. e))
Znenie predmetných ustanovení bolo do návrhu zákona zakomponované na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a vyplýva z článku 1 bod 8 a článku 2 bod 3 novely účtovných smerníc (teda zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní).

čl. I bod 34 (§ 198)
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy. Doterajší text OBZ totiž uvádzal, že dozorná rada spoločnosti môže preskúmať riadnu, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku. Dozorná rada by nemala byť vylúčená z možnosti preskúmania všetkých druhov účtovných závierok, ktoré je spoločnosť podľa osobitného zákona povinná vyhotovovať.

čl. I bod 35 (§ 202 ods. 3)
Daným ustanovením sa implementuje ustanovenie článku 27 ods. 2 novely 2. smernice. Predmetné ustanovenie návrhu zákona vychádza z možností, ktoré budú mať spoločnosti pri zmene výšky základného imania. Preto je potrebné na to poukázať i v konkrétnych ustanoveniach OBZ, a tým zamedziť vnútornej rozpornosti zákona.

čl. I bod 36 (§ 204 ods. 2)
Viď dôvodová správa k bodu 31 (§ 187 ods. 2).

čl. I bod 37 (§ 210 ods. 2)
Viď dôvodová správa k bodu 35 (§ 202 ods. 3).

čl. I bod 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b))
Predmetné ustanovenie sa navrhuje vzhľadom na zmeny vykonané v § 218i a taktiež v § 218j OBZ (pozri dôvodovú správu k bodu 12) a zmenu konštrukcie práva akcionárov na vyrovnanie a/alebo odkúpenie ich akcií v nástupníckej spoločnosti. Je zrejmé, že zlúčenie alebo splynutie spoločností je zložitý proces, ktorý sa významným spôsobom dotýka práv akcionárov všetkých spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí. Pri zlúčení akciových spoločností dochádza na základe zrušenia bez likvidácie k zániku iba tej akciovej spoločnosti či tých akciových spoločností, ktorých obchodné imanie prechádza na akciovú spoločnosť, a to na rozdiel od splynutia, pri ktorom dochádza na základe zrušenia bez likvidácie k zániku všetkých akciových spoločností zúčastnených na splynutí s tým, že ich obchodné imanie prechádza na inú, novozaloženú akciovú spoločnosť. Akcionármi zlučujúcich sa akciových spoločností sú všetci akcionári akciových spoločností zúčastnených na zlúčení, teda nielen akcionári zanikajúcej či zanikajúcich akciových spoločností, ale aj akcionári nástupníckej akciovej spoločnosti – teda tej akciovej spoločnosti, na ktorú ku dňu zápisu zlúčenia …

čl. I bod 39 až 42 (§ 218a ods. 1 písmeno d), § 218a ods. 1 písm. e), § 218a ods
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 43 (§ 218a ods. 3 písm. a))
Predmetné ustanovenie sa navrhuje vzhľadom na zmeny vykonané v § 218i a zmenu konštrukcie práva akcionárov na vyrovnanie, teraz už práva na primeraný peňažný doplatok (pozri dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)), k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)) a k bodom 66 a 67 (§ 218i a § 218j)).

čl. I bod 44 (§ 218a ods. 4)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 45 (§ 218a ods. 4)
Predmetným ustanovením sa transponuje návrh novely 3. a 6 smernice a zároveň sa implementuje ustanovenie čl. 8 ods. 4 10. smernice. Uvedené ustanovenie umožňuje zjednodušiť postup pri fúziách, podmienkou však je súhlas všetkých akcionárov zúčastnených spoločností. V praxi bude dochádzať k využitiu tohto ustanovenia najmä v prípadoch, keď spoločnosti budú vo výlučnom vlastníctve – tzv. jednoosobové spoločnosti, alebo ak pôjde o spoločnosti, v ktorých bude vládnuť všeobecná zhoda s fúziou v radoch akcionárov.

čl. I bod 46 (§ 218a ods. 6 prvá veta)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 47 (§ 218b ods. 1 prvá veta)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)), k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)) a k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 48 (§ 218b ods. 1)
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 7 10. smernice, ktorý upravuje náležitosti správy riadiaceho alebo správneho orgánu spoločnosti (v podmienkach Slovenskej republiky najmä predstavenstvo, avšak v prípade SE pôjde aj o správnu radu). V písomnej správe musí predstavenstvo každej slovenskej zúčastnenej spoločnosti vysvetliť dôsledky (právne, ekonomické) vyplývajúce z cezhraničnej fúzie. 10. smernica je v tomto bode precíznejšia tým, že presne určuje adresátov tohto vysvetlenia – akcionárov, veriteľov a zamestnancov spoločností na rozdiel od právnej úpravy vnútroštátnych fúzií spoločností harmonizovaných 3. smernicou.

čl. I bod 49 (§ 218b ods. 2)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 50 (§ 218c ods. 1 prvá veta)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 51 (§ 218c ods. 1)
Predmetným ustanovením sa implementuje ustanovenie čl. 9 ods. 2 10. smernice. Zámerom zapracovania tohto ustanovenia je umožniť valnému zhromaždeniu (a teda akcionárom) vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s úpravou účasti zamestnancov na riadení v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie. Danou úpravou sa sleduje úmysel podrobiť nepriamej kontrole konanie členov štatutárnych orgánov tak, aby nemohlo v dôsledku cezhraničnej fúzie dôjsť k úniku spoločností do členských krajín s miernejšou právnou úpravou účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. Bez udelenia súhlasu zo strany valného zhromaždenia, ktoré si vyhradilo právo na udelenie súhlasu s úpravou účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie, nie je možné pokračovať v procese uskutočnenia cezhraničnej fúzie. Aby valné zhromaždenie mohlo toto právo uplatniť, musí si ho vyhradiť najneskôr do momentu schválenia návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii, v opačnom prípade toto právo zaniká. V prípade využitia tohto práva môže notár vystaviť osvedčenie umožňujúce uskutočniť cezhraničnú fúziu až potom, ako valné zhromaždenie schválilo účasť zamestnancov na riadení v …

čl. I bod 52 (§ 218c ods. 2)
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 7 10. smernice. Pri cezhraničnej fúzii sa tak povinnosť poskytnúť uvedené informácie rozširuje aj na zástupcov zamestnancov zúčastnených spoločností, resp. ak zamestnanci nemajú zástupcov, tieto práva majú všetci zamestnanci. K ďalšiemu odôvodnenie pozri dôvodovú správu k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 53 (§ 218c ods. 2 písmeno b))
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 54 (§ 218c ods. 2 písmeno d))
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 55 (§ 218c ods. 2 písmeno e))
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 56 (§ 218c ods. 4)
V odseku 4 sa stanovuje povinnosť predstavenstva slovenskej zúčastnenej spoločnosti zabezpečiť v prípade cezhraničnej fúzie preklad dokumentov do štátneho (slovenského) jazyka, tak aby v dôsledku neznalosti cudzieho jazyka neboli akcionári a zástupcovia zamestnancov obmedzení alebo úplne vylúčení z výkonu svojich práv. Táto povinnosť je uložená jednotlivo každej zo slovenských zúčastnených spoločností, čo však nebráni tomu, aby si zúčastnené spoločnosti zabezpečili preklad daných dokumentov do štátneho jazyka vo vzájomnej spolupráci. Stanovy spoločnosti môžu samozrejme bližšie (a aj nad rámec úpravy obsiahnutej v tomto ustanovení) vymedziť povinnosť predstavenstva ako aj spôsob, akým sa majú dokumenty poskytnúť. K ďalšiemu odôvodnenie pozri dôvodovú správu k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 57 (§ 218c ods. 5)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 58 (§ 218e ods. 1)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 59 (§ 218f ods. 1)
Predmetným ustanovením sa sleduje zosúladenie terminológie súvisiacej so zverejňovaním údajov v súvislosti so splynutím alebo zlúčením spoločností, ktorá je uvedená v § 218f ods. 1 („...do šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia splynutia alebo zlúčenia spoločností...") s terminológiou, ktorú používa § 218j ods. 2 ("...do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu splynutia alebo zlúčenia spoločnosti v obchodnom registri...").

čl. I bod 60 (§ 218g ods. 1)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 61 (§ 218g ods. 2)
Viď dôvodová správa k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 62 až 64 (§ 218h ods. 1 prvá veta, § 218h ods. 2, § 218h ods. 3)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 65 (§ 218h ods. 4)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6), k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 66 a 67 (§ 218i a § 218j)
Dôvodom pre zmenu doterajšieho znenia ustanovenia § 218i a § 218j OBZ bola pripomienka Generálnej prokuratúry SR, ktorá bola vznesená v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, pričom pripomienka bola označená ako zásadná. Generálna prokuratúra SR v nej namietala nesúlad niektorých ustanovení OBZ (§ 218a ods. 1 písm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5, § 218i ods. 6 a § 218j ods. 1 ) vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti zúčastnenej na zlúčení akciových spoločností s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4 a článkom 46 ods. 1, ako aj nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 18 …

čl. I odseku 3
Uvedený odsek bol prebratý z doterajšieho znenia § 218i, kde bol rovnako z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 3.

čl. I odseku 4
Uvedený odsek bol s menšími zmenami prebratý z doterajšieho znenia § 218i, kde bol z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 5. K odsekom 5 až 7 Navrhované ustanovenie predstavuje nóvum v porovnaní s doteraz platnou a účinnou právnou úpravou. Na jeho základe je nástupnícka spoločnosť povinná poslať každému akcionárovi, ktorý naplnil podmienky odsekov 1 a 2 návrh zmluvy určujúci buď nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok, a to v lehote 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo zlúčenie alebo splynutie spoločností. Pri úprave obsahových náležitostí návrhu zmluvy návrh zákona odkazuje na osobitný zákon, ktorým je zákon o cenných papieroch, konkrétne jeho § 30. Spoločnosť zašle návrh zmluvy tým akcionárom, ktorý po splnení ostatných podmienok odsekov 1 a 2, požiadali o zápis ich nesúhlasného stanoviska s výmenným pomerom akcií a prípadnými doplatkami v peniazoch do zápisnice z valného zhromaždenia. Spoločnosť teda bude mať vedomosť o tom, ktorým …

čl. I odseku 8 a 9
Ak akcionár dodatočne po tom, čo došlo k uzavretiu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo zmluvy určujúcej primeraný peňažný doplatok (resp. návrh zmluvy o odkúpení akcií) alebo po tom, čo si nástupnícka spoločnosť riadne nesplnila povinnosť zaslať návrh zmluvy, môže uplatniť svoje právo na súde a iniciovať súdne konanie, v ktorom však musí vecne dokázať vznik nároku na doplatok v peniazoch, resp. vznik nároku na primerané protiplnenie. Vzhľadom na zabezpečenie náležitej ochrany a taktiež s úmyslom stanovenia minimálneho prahu hodnoty primeraného peňažného doplatku sa v odseku 9 zakotvil mechanizmus, ktorým sa stanoví hodnota primeraného peňažného doplatku, ktorá by mala byť vyjadrením reálnej straty, ktorú utrpeli akcionári spoločností v dôsledku buď neprimeraného výmenného pomeru akcií alebo vyjadrením straty, ktorú utrpeli pôvodní akcionári spoločnosti v dôsledku zhoršenia ich postavenia v nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza obchodné imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich spoločností. Obdobný mechanizmus bol navrhnutý aj na stanovenie minimálneho prahu hodnoty primeraného …

čl. I odseku 10
Uvedený odsek bol prebratý z doterajšieho znenia § 218i, kde bol z hľadiska členenia paragrafu označený ako odsek 5.

čl. I odseku 11
V prípade úspešného uplatnenia žalobného nároku akcionárom návrh zákona ustanovuje, že právoplatné súdne rozhodnutie je titulom na vyplatenie primeraného peňažného doplatku vo vzťahu ku všetkým oprávneným akcionárom. Predstavenstvo nástupníckej spoločnosti by povinnosť vyplatenia primeraného peňažného doplatku malo splniť s náležitou starostlivosťou, a to aj napriek tomu, že oprávnení akcionári nemajú zákonom garantovanú možnosť dozvedieť sa o rozsudku súdu.

čl. I odseku 12
Predmetným ustanovením sa upravuje situácia, ak neprimeranosť výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti bola na prospech akcionárov zanikajúcich spoločností, títo nie sú povinní vrátiť nadobudnuté akcie s tým, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté. Uvedené ustanovenie bolo zmenené na základe pripomienky Generálnej prokuratúra SR vznesenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, v ktorej Generálna prokuratúra namietala porušenie ústavného princípu rovnosti a ústavného práva na rovnakú ochranu vlastníckeho práva, a to tým, že doterajší § 218i ods. 6 ustanovuje, že ak bol výmenný pomer akcií neprimeraný, akcionári nie sú povinní vrátiť akcie nástupníckej spoločnosti ani prípadne vyplatené doplatky v peniazoch, ktoré nadobudli dobromyseľne na základe takto určeného výmenného pomeru. Táto právna úprava totiž chráni dobromyseľných akcionárov spoločností zanikajúcich v procese zlúčenia alebo splynutia, avšak na úkor práv ostatných akcionárov, vrátane ich majetkových práv, a to bez akejkoľvek ich kompenzácie. Uvedené vyplýva zo samotnej podstaty akciových spoločností ako kapitálových obchodných spoločností, ktorých základné imanie je rozvrhnuté …

čl. I bod 68 (§ 218ja a § 218jb)

čl. I odseku 1
Uvedené ustanovenie stanovuje podmienky, po kumulatívnom splnení ktorých sa akcionár spoločnosti považuje za oprávneného akcionára. Pri odkúpení akcií (na rozdiel od prípadu neprimeraného výmenného pomeru a prípadných doplatkov, kde je potrebné aby sa akcionár zúčastnil valného zhromaždenia a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska) slovenskou zúčastnenou spoločnosťou musí akcionár okrem nesúhlasného stanoviska uviesť do zápisnice z valného zhromaždenia aj to, že žiada, aby od neho slovenská zúčastnená spoločnosť odkúpila akcie za primerané protiplnenie. Je tomu tak najmä kvôli notárovi osvedčujúcemu cezhraničnú fúziu podľa § 69aa ods. 7, pričom odkúpenie sa v prvom rade vyžaduje nie od nástupníckej, ale od slovenskej zúčastnenej spoločnosti, a to z dôvodov právomoci slovenských súdov a uplatnenia slovenského práva na toto odkúpenie. Ďalej pozri dôvodovú správu k bodu 66 (§ 218i) a k bodu 67 (§ 218j).

čl. I odseku 2
Predmetné ustanovenie obsahuje odkaz na primerané použitie ustanovení § 218i ods. 2 až 12 pokiaľ sa jedná o právo akcionárov na primeraný peňažný doplatok. Na právo akcionárov na odkúpenie akcií za primerané peňažné protiplnenie a na jeho uplatnenie sa primerane použijú ustanovenie § 218j ods. 2 až 7 a ustanovenie § 218i ods. 10 a 11.

čl. I odseku 3
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o právnu úpravu cezhraničných fúzií, je nad rámec úpravy ustanovení § 218i a § 218j OBZ doplnený odsek 3, tak pri § 218ja, ako aj pri § 218jb. 10. smernica vo svojom článku 4 poskytuje členským štátom možnosť prijať ustanovenia (pokiaľ ide o spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii, ktoré sa riadia jeho právnym poriadkom) na účely zaistenia primeranej ochrany menšinových akcionárov, ktorí boli proti cezhraničnej fúzii (podľa OBZ tzv. oprávnení akcionári). Cieľom uvedenej úpravy je v prvom rade, tak ako v prípade vnútroštátnych fúzií, zabezpečiť, aby nebol žiaden z akcionárov donútený nedobrovoľne sa stať akcionárom nástupníckej spoločnosti. Návrh zákona však zároveň zohľadňuje špecifickosť cezhraničnej fúzie, ktorá môže mať za následok premiestnenie sídla spoločnosti, a s tým spojenú zmenu právomoci a rozhodného práva. Prebratie úpravy § 218i sa javilo ako nie celkom nedostatočné, nakoľko v prípade nesúhlasu niektorej zo zúčastnených spoločností by mohlo dôjsť k neuplatneniu tejto úpravy (viď článok 10 ods. 3 10. …

čl. I bod 69 (§ 218k ods. 1)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6).

čl. I bod 70 (§ 218k ods. 1 písm. a))
V dôsledku doplnenia § 218a novým odsekom 5 a prečíslovaním doterajšieho odseku 5 na odsek 6 vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ.

čl. I bod 71 (§ 218k ods. 3 posledná veta)
V dôsledku zmien vykonaných v § 218j vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ. Predmetné ustanovenie zosúlaďuje daný odsek ustanovenia § 218k s ďalším textom návrhu zákona po legislatívno-technickej stránke.

čl. I bod 72 (§ 218k ods. 5)
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 7 a 15 10. smernice. Zjednodušením postupu pri cezhraničnom zlúčení sa sleduje jeho rýchlejší priebeh v prípadoch, kedy nástupnícka spoločnosť (alebo osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti) je vlastníkom všetkých akcií zanikajúcich spoločností, s ktorými je spojené hlasovacie právo. V takom prípade sa na cezhraničné zlúčenie neuplatní ustanovenie § 69 ods. 6 písm. b), e), § 69a ods. 1 písm. b), § 218a ods. 1 písm. a) až e), § 218a ods. 2 až 5, OBZ, pričom § 218c ods. 1 sa neuplatní iba ak boli splnené podmienky § 218k ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2. Písomná správa predstavenstva spoločnosti, ktorá má bližšie vysvetliť právne a ekonomické dôsledky cezhraničnej fúzie musí byť vypracovaná vždy, a to najmä z toho dôvodu, že je okrem akcionárov je určená aj veriteľom zanikajúcich spoločností a zástupcom zamestnancov (zamestnancom).

čl. I bod 73 (§ 218la až § 218lk)
Ustanovenia § 218la až § 218lk transponujú článok 16 10. smernice. Predmetom úpravy tohto článku je úprava účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorú z veľkej časti preberá zo smernice Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (v skutočnosti mala byť v názve spomenutá účasť zamestnancov (involvement of employees) a nie účasť zamestnancov na riadení (employee participation), ktorá je užším pojmom, keďže však ide o oficiálny preklad zverejnený v Ú.v. EU, je potrebné používať oficiálny názov, i keď nesprávne preložený). 10. smernica však neprebrala dve zložky účasti zamestnancov, a to právo na informovanie a právo na prerokovanie. Z účasti zamestnancov ostala teda pre účely cezhraničných fúzií iba tretia zložka, a to účasť zamestnancov na riadení. Úprava účasti zamestnancov na riadení je v 10. smernici upravená z väčšej časti prostredníctvom odkazov na úpravu SE, a aj navrhovaná úprava vychádza prevažne z ustanovení zákona o európskej spoločnosti, do ktorého boli predmetné …

čl. I § 218la
V tomto ustanovení je možné nájsť implementovaný odsek 2 článku 16. Mierne odlišná štruktúra je dôsledkom zmien, ktoré sa v texte smernice vykonali na poslednú chvíľu, keď bolo "a" na konci odseku 2 zmenené na "alebo" čím sa dostalo na úroveň alternatív v písmenách a) a b). Toto je zohľadnené v navrhovanom znení odseku 2. Zároveň je potrebné poznamenať, že splnenie niektorej z podmienok v ods. 2 ešte uplatnenie úpravy § 200 úplne nevylučuje. Táto môže byť totiž v konečnom dôsledku uplatnená, ako úprava zvolená na základe dohody o účasti zamestnancov na riadení, resp. ako dôsledok uplatnenia štandardných pravidiel v prípade neexistencie takejto dohody alebo z rozhodnutia štatutárnych orgánov. Osobitným predpisom sa má v tomto prípade na mysli čl. 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, resp. definície, ktoré na jej základe členské štáty prijali. V Slovenskej republike bola táto smernica transponovaná do zákona č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 218la ods. 2 písm. a)
Ako je uvedené vyššie, toto ustanovenie bolo pôvodne myslené ako minimálna podmienka, aby bolo vôbec potrebné zvažovať účasť zamestnancov na riadení. Po zmene z „a“ na „alebo“ sa však toto ustanovenie dostalo na úroveň ostatných alternatív, a dá sa povedať že je úplne nadbytočnou alternatívou, nakoľko v „problémových“ situáciách bude vždy existovať aj alternatíva pod písmenom b). Počet 500 vychádza pôvodne z úpravy Nemecka, ktoré pri akciových spoločnostiach nepozná účasť zamestnancov v dozornej rade pod hranicou 500 zamestnancov. Rovnako aj Slovinsko a Poľsko poznajú hranicu 500 zamestnancov, pričom však v Poľsku je to iba v prípade privatizovaných spoločností. V Luxembursku je to až 1000, zatiaľ čo napr. v Maďarsku 200, Fínsku 150 a v Holandsku 100.

čl. I § 218la ods. 2 písm. b)
Účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky nemôže byť nižšia ako je ustanovené v § 200. Slovensko má jednu z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení, čo sa môže pri cezhraničných fúziách ukázať ako vážna komparatívna nevýhoda voči iným členským štátom, nakoľko okrem hore zmienených vyšších prahových hodnôt pre účasť zamestnancov v orgánoch akciových spoločností, právo nepozná účasť zamestnancov napr. vo Veľkej Británii, Belgicku, Taliansku, pobaltských štátoch, na Cypre a vo veľmi obmedzenej podobe (napr. iba v štátnych podnikoch resp. v niektorých bankách) existuje napr. v Írsku, Grécku, Španielsku, Portugalsku a na Malte. Okrem toho, aj niektoré krajiny, ktoré majú menšiu prahovú hodnotu pre účasť zamestnancov na riadení ako napr. Švédsko (25 zamestnancov) majú účasť zamestnancov obmedzenejšiu (vo Švédsku do 1000 zamestnancov max. 2 zástupcovia v správnej rade, nad 1000 zamestnancov – 3 zástupcovia v správnej rade bez ohľadu na celkový počet členov). Vzhľadom na citlivosť uvedenej otázky zákonodarca ponechal prípadnú zmenu účasti zamestnancov …

čl. I § 218la ods. 2 písm. c)
10. smernica okrem toho požaduje aj existenciu práva účasti na riadení pre zamestnancov organizačných zložiek na rovnakej úrovni ako toto právo existuje pre zamestnancov samotnej spoločnosti, čo bolo premietnuté do písmena c).

čl. I § 218la ods. 3
Toto ustanovenie identifikuje tri podmienky zápisu cezhraničnej fúzie do obchodného registra, a to buď uzavretie dohody o účasti zamestnancov na riadení, alebo prijatie rozhodnutia osobitným vyjednávacím orgánom (ďalej len „OVO“) o použití pravidiel účasti zamestnancov na riadení podľa § 200 a nasl. (potrebná je 2/3 väčšina hlasov všetkých členov OVO zastupujúcich 2/3 zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností). Treťou možnosťou je márne uplynutie lehoty na vyjednávanie podľa § 218lg, pričom v tomto prípade sa použijú štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení ustanovené v § 218lh. Z uvedeného je zrejmé, že bez súhlasu samotných zamestnancov nebude prakticky možné znížiť účasť zamestnancov na riadení pod úroveň aká existovala v zúčastnených spoločnostiach. Pojem „osobitný vyjednávací orgán“ bol zvolený vzhľadom na jeho skoršie použitie v zákone č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve. Odchýlenie sa od tohto zaužívaného pojmu by nebolo vhodné ani účelné, keďže 10. smernica vo …

čl. I § 218la ods. 4
Ustanovenia OBZ o účasti zamestnancov na riadení sa použijú v zásade vtedy, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo na území Slovenskej republiky, ibaže by zákon ustanovil inak. Takáto výnimka je stanovená napr. v § 218b ods. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto ustanovenia vychádzajú v prevažnej miere z 10. smernice, identické alebo veľmi podobné pravidlá budú platiť aj v iných členských štátoch.

čl. I § 218lb
Uvedené ustanovenie obsahuje niektoré všeobecné ustanovenia o OVO a o povinnostiach štatutárnych orgánov pred jeho vytvorením. Dohoda o účasti zamestnancov v nástupníckej spoločnosti musí vzniknúť vzájomnou dohodou zástupcov zamestnancov v OVO a štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností, ibaže by sa štatutárne orgány chceli vyhnúť rokovaniam a rozhodli o uplatnení štandardných pravidiel. Týmto môžu štatutárne orgány ušetriť značné prostriedky, najmä ak je nepravdepodobné že by prostredníctvom rokovaní dosiahli iný výsledok. Pojem „štandardné pravidlá“ bol zvolený vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pravidlá, ktoré budú upravovať postup v situáciách, kedy sa orgány spoločnosti nedohodnú inak, alebo ak ďalšie v zákone upravené podmienky neustanovujú inak.

čl. I § 218lc ods. 1 až 5
V odseku 1 až 3 sú stanovené základné pravidlá pre vytváranie OVO. V zásade by mal mať každý členský štát v OVO jedného zástupcu za každých aj začatých 10% z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, pričom do počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek na území tohto členského štátu. Napr. V prípade 8 zúčastnených spoločností zo štátov A, B a C by mohla nastať nasledovná situácia: A1 s 1%, A2 s 2%, A3 s 3%, A4 so 4% A5 so 4% a A6 s 5% (štát A má teda 19% podiel z celkového počtu zamestnancov), B so 72% a C s 9% podiel z celkového počtu zamestnancov. Na základe uplatnenia odseku 1 by mal mať štát A - 2, štát B - 8 a štát C - 1 zástupcu v OVO (celkový počet členov OVO by teda mal byť 11). Keďže ale nástupnícka spoločnosť môže byť iba jedna z uvedených spoločností, predpokladajme, že by to …

čl. I § 218lc ods. 6
Na voľbu jednotlivých členov OVO sa vždy použije právny poriadok štátu, v ktorom má zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo. V prípade slovenských zúčastnených spoločností pôjde o uplatnenie § 244 ods. 4 Zákonníka práce, t.j. zástupcovia zamestnancov vymenujú členov OVO zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní; pričom ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, členov osobitného vyjednávacieho orgánu volia priamo zamestnanci zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Rozdelenie hlasov na spoločnom zasadnutí sa určí pomerne podľa počtu zastupovaných zamestnancov.

čl. I § 218lc ods. 7
Indikácia počtu zastupovaných zamestnancov jednotlivými členmi OVO je dôležitá najmä vo vzťahu k hlasovaniu o uzneseniach OVO, nakoľko na prijatie uznesenia je v zásade okrem nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov OVO potrebné, aby bola zastúpená aj nadpolovičná väčšina zastupovaných zamestnancov všetkých zúčastnených spoločností.

čl. I § 218lc ods. 8
Ak dôjde v priebehu rokovaní o účasti zamestnancov na riadení k zmene v štatutárnych orgánoch spoločností, alebo v počte zamestnancov vykoná sa bez zbytočného odkladu nové rozdelenie mandátov, pričom by sa však malo dbať na to, aby nové rozdelenie čo najmenej ovplyvnilo pôvodné zloženie OVO. Z odseku 9 vyplýva, že spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí musia OVO a jeho členom zabezpečiť dostatočné finančné a materiálne zdroje, ako aj organizačné predpoklady potrebné pre riadny výkon činnosti. OVO môže o začatí rokovaní o účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti informovať aj iné organizácie a združenia, pričom povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôverné informácie, ako aj ochrana pre zástupcov odborov podľa Zákonníka práce sa vzťahujú aj na zástupcov týchto organizácií.

čl. I § 218ld
Zástupcom zamestnancov v OVO môže pomáhať ľubovoľne veľký tím odborných poradcov, avšak zúčastnené spoločnosti musia uhradiť iba náklady na jedného poradcu pre jednu oblasť, a to spoločne pre všetkých zástupcov zamestnancov v OVO. Vyvstáva otázka čo sa má na mysli pod formuláciou „pre príslušnú oblasť“. To či pôjde o právo/ekonómiu/ atď., alebo či pôjde o právo obchodné/pracovné/ daňové/ atď., alebo či pôjde o ešte špecifickejšie oblasti, by malo byť posúdené s prihliadnutím na komplexnosť cezhraničnej fúzie a vzhľadom na možnosti zúčastnených spoločností. Inak by to malo byť v prípade fúzie dvoch súkromných akciových spoločností s minimálnym základným imaním, a iný počet expertov bude odôvodnený v prípade fúzie viacerých veľkých kótovaných spoločností s niekoľko sto miliardovým základným imaním.

čl. I § 218le
Na dohodu o účasti zamestnancov na riadení je potrebný okrem súhlasu zástupcov štatutárnych orgánov aj súhlas nadpolovičnej väčšiny členov OVO zastupujúcich nadpolovičnú väčšinu všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností. Každý člen má jeden hlas. Výnimkou k pravidlu určenému v odseku 1 je prípad, ak by dohoda viedla k účasti zamestnancov na riadení v menšom rozsahu ako v prípade neschválenia tejto dohody, t.j. k menšiemu rozsahu aký stanovujú štandardné pravidlá definované v § 218lh OBZ. V takomto prípade bude potrebný súhlas 2/3 väčšiny hlasov všetkých členov zastupujúcich 2/3 všetkých zamestnancov. Jednoduchá väčšina stanovená v odseku 1 však bude postačovať v prípade, ak má právo účasti zamestnancov na riadení menej ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. Súhlas 2/3 väčšiny bude potrebný aj v prípade, ak OVO bude chcieť rozhodnúť o nezačatí rokovaní a uplatniť pravidlá o účasti zamestnancov na riadení, ktoré existujú v štáte, v ktorom bude mať sídlo nástupnická spoločnosť.

čl. I § 218lf
Zmluvná sloboda pri rokovaniach o účasti zamestnancov na riadení je do značnej miery obmedzená kogentnými ustanoveniami, ktoré sú dôsledkom transpozície 10. smernice. Výsledky dohody musia byť začlenené do stanov spoločnosti, pričom pri akomkoľvek rozpore stanov s uvedenou dohodou je predstavenstvo povinné stanovy v nevyhnutnom rozsahu bezodkladne zmeniť. Uvedené je výnimkou zo všeobecného ustanovenia § 187 OBZ, na základe ktorého akákoľvek zmena stanov podlieha rozhodnutiu valného zhromaždenia. Odsek 2 stanovuje niektoré náležitosti dohody o účasti zamestnancov na riadení. Okrem písomnej formy sú to aj deklaratórnym spôsobom vymenované niektoré minimálne obsahové náležitosti. Dohodu uzatvárajú zúčastnené spoločnosti (zastúpené štatutárnymi orgánmi) na jednej strane a OVO na strane druhej. Pri zúčastnených spoločnostiach nie je určená potrebná väčšina, avšak z logiky veci vyplýva, že bude potrebný konsenzus, nakoľko pri akejkoľvek nezhode môže ktorákoľvek zo zúčastnených spoločností od cezhraničnej fúzie ustúpiť. Na rozhodovanie v rámci jednotlivých štatutárnych orgánov budú použité vnútroštátne pravidlá uplatňované v zúčastnených spoločnostiach. Ak existuje dohoda o účasti zamestnancov na riadení, štandardné pravidlá …

čl. I §218lg
Rokovanie o dohode o účasti zamestnancov by v zásade nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov, ibaže by sa štatutárne orgány dohodli s OVO na predlžení tejto lehoty. Lehota však môže byť predĺžená, ale maximálne o ďalších 6 mesiacov. Ak dohoda nebude uzavretá ani po uplynutí jedného roka od ustanovenia OVO, rokovania budú považované za neúspešné a na účasť zamestnancov na riadení sa na základe §218lh ods. 1 písm. c) uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení.

čl. I § 218lh
Ods. 1 stanovuje 3 podmienky za ktorých je možné uplatnenie štandardných pravidiel o účasti zamestnancov na riadení. Prvým prípadom je, ak tak ustanovuje samotná dohoda. Druhým prípadom je jednomyseľné rozhodnutie štatutárnych orgánov, ktoré chcú ušetriť čas a peniaze a podradia nástupnícku spoločnosť štandardným pravidlám. Poslednou situáciou je, keď nedôjde k uzavretiu dohody do 6 mesiacov od ustanovenia OVO, prípadne ak sa strany dohodnú na predlžení tejto lehoty, do času na ktorom sa strany dohodli, maximálne však do jedného roka od ustanovenia OVO. Odsek 2 stanovuje výnimku z použitia štandardných pravidiel, a to prípad, ak účasť na riadení existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V takomto prípade budú použité pravidlá členského štátu, v ktorom má nástupnícka spoločnosť svoje sídlo bez ohľadu na výšku účasti zamestnancov v ostatných zúčastnených spoločnostiach. Odsek 3 V prípade použitia štandardných pravidiel budú mať zamestnanci nástupníckej spoločnosti také právo účasti na riadení, aké existovalo v …

čl. I §218li a §218lj
Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov. V osobitných prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone riadiaci orgán zúčastnenej právnickej osoby môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie spoločnosti. Upravuje sa mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Preto zákon výslovne ustanovuje, že na účely konania uvedeného v zákone má procesnú spôsobilosť osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov. Čo sa týka charakteru výnimiek podľa odseku 4, osobitným zákonom sa má na mysli napr. ustanovenie § 161 Trestného poriadku. Ochrana zástupcov zamestnancov sa navrhuje v rovnakom rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov podľa právnych predpisov členských štátov, kde sú zamestnaní. V podmienkach Slovenskej republiky pôjde najmä o Zákonník práce. Osobitný vyjednávací orgán alebo výbor …

čl. I § 218lk
Toto ustanovenie obsahuje opatrenia na zamedzenia obmedzenia účasti zamestnancov na riadení následnou fúziou. Toto ustanovenie je namierené najmä proti členským štátom, ktoré účasť zamestnancov na riadení nepoznajú, alebo ju poznajú iba v obmedzenom meradle. Ak sa v nástupníckych spoločnostiach so sídlom v takýchto štátoch musia uplatňovať prísnejšie pravidlá účasti na riadení ako na iné domáce spoločnosti, mohlo by byť pre akcionárov lákavé zbaviť sa zástupcov zamestnancov v dozornej alebo správnej rade následným domácim zlúčením. V Slovenskej republike je to ale málo pravdepodobné, nakoľko u nás existuje jedna z najprísnejších úprav účasti zamestnancov na riadení. Toto ustanovenie by však mohlo byť využité napr. v prípade fúzie spoločností s ručením obmedzeným, na ktoré sa ustanovenia o akciovej spoločnosti použijú primerane. V prípade s.r.o. totiž náš právny poriadok účasť zamestnancov na riadení nepozná, čo nie je prípad niektorých iných členských štátov.

čl. I bod 74 (§ 218m ods. 2 prvá veta)
Viď dôvodová správa k bodu 11 (§ 69 ods. 6), k bodu 12 (§ 69 ods. 6 písmeno b)) a k bodu 38 (§ 218a ods. 1 písmeno b)).

čl. I bod 75 (§ 218n ods. 1 veta prvá)
V dôsledku zmien doplnením v § 59b vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ. Predmetné ustanovenie zosúlaďuje daný odsek ustanovenia § 218n ods. 1 s ďalším textom návrhu zákona po legislatívno-technickej stránke.

čl. I bod 76 a77 (§ 218o ods. 1 písm. a) a § 218p písm. a))
V dôsledku doplnenia § 218a novým odsekom 5 a prečíslovaním doterajšieho odseku 5 na odsek 6 vyvstala potreba zosúladenia odkazov obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach OBZ.

čl. I bod 78 (§ 244 ods. 2)
Predmetné ustanovenie zapracúva požiadavky praxe. Jedná sa o rozšírenie právomoci kontrolnej komisie družstva na dokumenty a listiny, ktoré môže za splnenia podmienok podľa zákona o účtovníctve vydávať družstvo a následne ukladať do zbierky listín.

čl. I bod 79 (§ 254 ods. 2 písm. a))
K návrhu na upresnenie tohto ustanovenia viedlo zistenie, že rozhodovacia prax súdov (tak súdov prvého stupňa, ako aj odvolacích súdov) je pri posudzovaní otázky, či družstvo môže rozhodnúť o svojom zrušení, z dôvodu, že nemá žiaden majetok rôzna. Ustanovenie § 68 OBZ obsahuje úpravu dobrovoľného a núteného zrušenia spoločnosti, ktorá je všeobecná a prostredníctvom odkazového ustanovenia §260 OBZ sa primerane použije aj na družstvo. V prípade podľa ods. 3 písmena b) dochádza k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, a to z vôle spoločníkov (členov), na rozdiel od prípadov, ktoré sú uvedené v ods. 6 (tzv. nútené zrušenie spoločnosti na základe rozhodnutia registrového súdu), od prípadov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o jednotlivých právnych formách spoločností alebo od prípadov, ktoré upravujú prechodné alebo záverečné ustanovenia OBZ. Nemajetnosť znamená, že zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti (družstva) a v takom prípade o zrušení spoločnosti, resp. družstva podľa § 68 ods. 6 písmeno c) rozhoduje iba súd na základe návrhu štátneho orgánu alebo osoby, …

čl. I bod 80 ( § 255 ods. 2)
Predmetné ustanovenie sa navrhuje v záujme zosúladenia právnej úpravy týkajúcej sa obchodných spoločností v otázke zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnom úpravou zrušenia družstva bez likvidácie (teda zrušenia družstva s právnym nástupcom).

čl. I bod 81 (§ 257 ods. 1 písmeno g))
Viď dôvodová správa k bodu 10 (§ 68 ods. 6 písmeno f)).

čl. I bod 82 (§ 260)
Predmetné ustanovenie sa navrhuje s cieľom odstránenia nedostatku súčasnej právnej úpravy, ktorá obsahuje odkaz na primerané použitie ustanovení hlavy I, dielu I (§ 56 až 75) druhej časti OBZ v prípade, ak ustanovenia venované družstvu neustanovujú inak. Tento odkaz však v dôsledku konkrétneho paragrafového vymedzenia nepokrýva aplikáciu § 75a.

čl. I bod 83 a 84 (§ 262 ods. 1 a § 266 ods. 4)
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z prioritných oblastí záujmu nielen práva EU, ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu tzv. spotrebiteľských vzťahov t.j. vzťahov ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Doplnené ustanovenie § 262 ods. 1 odstraňuje výkladové nejasnosti a je na druhej strane ustanovením s prevenčným účinkom, ktoré zreteľne vyjadruje skutočnosť, že nie je akceptovateľné obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách zvolením režimu obchodného záväzkového práva. Môžu nastať však také situácie, keď v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, a to najmä v zmluve, ktorá je tzv. individuálne dojednanou spotrebiteľskou zmluvou (teda nie zmluvou formulárovou, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť) si zmluvné strany, súc si vedomé všetkých následkov, zvolia režim OBZ, pričom však aj vtedy je potrebné použiť primerane ustanovenia o spotrebiteľských …

čl. I bod 85 (§ 499)
Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú v rovine realizácie či aplikácie práva často nedôvodne opomínané, preto zákonodarca považuje za významné zaviesť do Obchodného zákonníka upresnenie v navrhovanom znení. Toto upresnenie samozrejme nevylučuje to, že za zmluvy spadajúce pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch sa musia považovať aj nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, či § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (napr. o poskytnutí tzv. finančného leasingu), či zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ktoré patria pod vymedzenie spotrebiteľského úveru, keďže podstatou je postihnutie samotnej kauzy všetkých zmluvných typov, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Aby sa predišlo obmedzovaniu trhu, nestanovuje sa limit pre výšku úroku pri zmluve o úvere všeobecne, ale len pri spotrebiteľských úveroch. Vtedy sa na takýto právny vzťah uplatňuje i zákon o spotrebiteľských úveroch so všetkými inštitútmi ochrany. Právna ochrana sa týka najpočetnejšej resp. najnáchylnejšej skupiny na úžeru vzhľadom na pôsobnosť zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o …

čl. I bod 86 (§ 768d)
Predmetné prechodné ustanovenie sa navrhuje doplniť do štvrtej časti OBZ (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia) v záujme zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti pri aplikácii dotknutých ustanovení OBZ. Uvedené označenie navrhovaného paragrafu (t.j. § 768da) sa navrhuje vzhľadom na obsah čl. IV, bodu 22 návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže uvedený zákon má nadobudnúť účinnosť neskôr, a to 1. januára 2008.

čl. I bod 87 (Príloha k zákonu č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V transpozičnej prílohe sa dopĺňa odkaz na transponované smernice a návrh smernice a zároveň sa opravuje chyba v číslovaní, ktorá vznikla keď novela OBZ predložená Ministerstvom kultúry SR (zákon č. 84/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nezohľadnila novelu OBZ č. 19/2007 a do prílohy bol vložený ďalší bod 8.

čl. II.

čl. II bod 1 (§ 2 ods. 2 písm. g))
Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť pri čo najnižších nákladoch čo najväčšiu informovanosť verejnosti o tom, že spoločnosť sa podieľa na cezhraničnej fúzii. Najmä v prípade možného premiestnenia sídla spoločnosti ako následok takejto fúzie môže mať táto informácia veľký význam najmä pre potenciálnych veriteľov spoločnosti, a to tak pozitívny ako aj negatívny, v závislosti od zúčastnených spoločností. Ďalšie informácie budú dostupné v Zbierke listín, resp. v sídle spoločnosti a na internete (viď § 69aa).

čl. II bod 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 4)
Zmena v poznámke pod čiarou súvisí s navrhovanými zmenami v OBZ, konkrétne s novým paragrafom 59a (bod

čl. II bod 3 (§ 3 písm. p))
Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť ukladať do zbierky listín popri iných dokumentoch aj návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí v súlade s navrhovaným ustanovením § 69aa ods. 3 OBZ. Subjektom povinnosti sú štatutárne orgány slovenských zúčastnených spoločností. Toto ustanovenie je jednou z možných ciest, pomocou ktorých sa môžu spoločníci/akcionári, veritelia spoločnosti a v neposlednom rade aj zástupcovia zamestnancov oboznámiť s podmienkami cezhraničnej fúzie.

čl. II bod 4 a 5 (§ 3 ods. 3 druhá veta a § 5a ods. 1)
Predmetným ustanovením sa prečíslováva odkaz k poznámke pod čiarou 5a.

čl. II bod 6 (§ 6 sa odsek 1)
Predmetným ustanovením sa sleduje uloženie povinnosti daným subjektom (t.j. fyzickej osobe alebo osobám, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, osobe vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a osobe vedúceho organizačnej zložky podniku) pred zápisom zmeny zapísaných údajov preukázať svoju bezúhonnosť, a to predložením výpisu z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace. Zámerom je zosúladenie podmienok pre zápis do osobitnej evidencie (zápis v zmysle osobitného zákona, ktorým je zákon č, 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)) so zápisom zmien zapísaných údajov v obchodnom registri. Uvedeným zámerom sa má vylúčiť, aby nastala situácia, že osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako vedúci niektorého zo subjektov, ktorý je uvedený v návrhu alebo štatutár nespĺňajú podmienku bezúhonnosti, tak ako je uvedená v § 6 živnostenského zákona.

čl. II bod 7 (§ 7 ods. 16)
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 11 odsek 1 10. smernice. Na preverenie údajov vyplývajúcich z predložených listín je príslušný registrový súd, podobne tomu je aj pri úprave európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov (EZHZ), európskeho družstva (SCE) a európskej spoločnosti (SE), kedy registrový súd preverí okrem skutočností v § 6 zákona o obchodnom registri aj skutočnosti podľa § 7ods. 5, § 7ods. 6 až 8 a § 7 ods. 9 daného zákona. Preverenie, či zlučované alebo splývajúce spoločnosti schválili návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii v rovnakom znení registrový súd vykoná porovnaním slovenského znenia návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii so znením overeného prekladu návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii zahraničnej zúčastnenej spoločnosti do slovenského jazyka. Okrem iných povinností uložených predstavenstvu slovenskej zúčastnenej spoločnosti sa mu v bode 6 a 7 (tomu zodpovedajúci § 24a a 25a) návrhu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis …

čl. II bod 8 (§ 8 ods. 1)
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 11 odsek 1 10. smernice. Registrový súd preskúma zákonnosť cezhraničnej fúzie, a keď sú splnené podmienky ustanovenia § 6 a § 7ods.16 zákona o obchodnom registri, tak vykoná zápis v lehote 30 dní od podania návrhu na zápis. Lehota 30 dní sa považuje za primeranú vzhľadom na množstvo a náročnosť operácií, ktoré bude musieť registrový súd preveriť, aby mohol zápis vykonať.

čl. II bod 9 a 10 (§ 8a ods. 1 písm. a) a (§ 8a ods. 1 písm. b))
Predmetným ustanovením sa prečíslováva odkaz k poznámke pod čiarou 15a.

čl. II bod 11 (§ 9 ods. 6)
Predmetným ustanovením sa implementujú ustanovenia článkov 50b a 50c novely účtovných smerníc. Zmena súvisí s Čl. I návrhu zákona, a to konkrétne s bodom 2., a teda ustanovením § 40 ods. 2. Zavádza sa povinnosť na predkladanie i neschválenej účtovnej závierky a na tento účel bude prílohou takéhoto návrhu aj písomné vyhlásenie osoby konajúcej v mene spoločnosti.

čl. II bod 12 (§ 10 ods. 5)
Predmetným ustanovením sa implementuje čl. 13 10. smernice. Oznámenie slovenského obchodného registra zahraničným registrom alebo iným evidenciám je ukončením uskutočnenej cezhraničnej fúzie spoločností, ktorého úlohou je umožniť zahraničným registrom alebo iným evidenciám vykonanie výmazu spoločnosti zanikajúcej v dôsledku cezhraničnej fúzie, keďže takýto výmaz je možné uskutočniť najskôr po prijatí tohto oznámenia.

čl. II bod 13 (§ 12 ods. 10)
Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu zosúladenia znenia textu § 12 ods. 10 so zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje základné zákonné požiadavky na vydávanie elektronických odpisov údajov z informačných systémov verejnej správy, z ktorých vyplýva, že podpisovanie elektronických výstupov z informačných systémov verejnej správy zabezpečuje povinná osoba, ktorá je príslušným prevádzkovateľom informačného systému. Obchodný register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva, ktorý ako taký je informačným systémom verejnej správy v zmysle citovaného zákona. Prevádzkovateľom Centrálneho informačného systému súdnictva je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Platné a účinné znenie § 12 ods. 10 nie je jednoznačné z pohľadu určenia subjektu, ktorý podpisuje elektronické výstupy z obchodného registra, preto sa navrhuje zmena predmetného ustanovenia, ktorá jednoznačným spôsob ustanovuje, že podpisovania uvedených výstupov z obchodného registra vykonáva prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy, ktorého súčasťou je obchodný register, čím sa dosiahne súlad a funkčné prepojenie právnej úpravy zákona o obchodnom registri …

čl. II bod 14 (Príloha k zákonu č. 530/2003 Z. z.)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V transpozičnej prílohe sa dopĺňa odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (10. smernica) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (novela účtovných smerníc).

čl. III.
Účinnosť zákona sa navrhuje na 15. decembra 2007 najmä v nadväznosti na termín transpozície 10. smernice, s výnimkou ustanovení čl. I body 3. až 5., ktoré vzhľadom na navrhovanú účinnosť návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008. Bratislava, 27. september 2007 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Harabin v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky