zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon)

Návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.
Predkladaný návrh zákona reaguje na v súčasnosti platnú, vývojom prekonanú právnu úpravu zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov. Súčasný platný zákon o periodickej tlači bol celkovo deväťkrát novelizovaný, po roku 1989 šesťkrát. Jednotlivé čiastkové úpravy v krátkych etapách vývoja riešili iba najaktuálnejšie parciálne problémy, zákon je však ako celok nekonzistentný, pojmovo a štylisticky prekonaný.
Návrh zákona odráža dlhodobo deklarované spoločenské výzvy so zreteľom na význam mediálnych informácií pri vytváraní obrazu o spoločnosti ako celku, ale aj o jednotlivcoch, ktorí sú jeho súčasťou a tvoria ho. V spleti nespočetného množstva zverejňovaných alebo sprístupňovaných informácií novodobými informačnými technológiami sa do popredia dostáva atribút kvality, najmä spôsob získavania, forma spracovania a pravdivosť zverejňovaných informácií.
Návrh zákona vychádza z práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Súčasne navrhovaná úprava akceptuje požiadavky spoločenskej diskusie o právach a povinnostiach fyzických osôb i právnických osôb pri získavaní informácií, hlavne však pri ich zverejňovaní a šírení v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve. Následne sa vymedzujú hranice zodpovednosti za zverejňované informácie a z nej vyplývajúce povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry. Do návrhu zákona sa premietli závery diskusií o hľadaní rovnováhy medzi právom na slobodu prejavu a právom na ochranu mena a dobrej povesti fyzických aj právnických osôb. S cieľom dosiahnutia tejto rovnováhy sa zavádzajú inštitúty práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie.
Návrh zákona vychádza z právnych predpisov vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona ďalej preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Rezolúcia č. (74)26 Výboru ministrov Rady Európy o práve na odpoveď, Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1003/1993 o etike novinárstva, Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, Rezolúcia č. 2 - Žurnalistická sloboda a ľudské práva, 4. ministerskej konferencie o masmediálnej politike, Praha 1994, Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štátom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporúčanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu).
Prijatím navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na verejné financie, ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na stav životného prostredia. Skutočnosť, že zákon nebude mať dopad na verejné financie, zobralo Ministerstvo financií SR na vedomie listom č. MF/20372/2007-81 zo dňa 18.júla 2007.
Základný cieľ predloženej právnej úpravy
Cieľom predloženého návrhu zákona je úprava práv a povinností osôb pri získavaní informácií, práv a povinností vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry. V nadväznosti na tieto práva sa v návrhu vymedzuje zodpovednosť za zverejnené informácie. Zásadnou zmenou v predkladanom návrhu zákona oproti doterajšej platnej právnej úprave je ochrana zdroja a pôvodu informácií získaných pre zverejnenie v periodickej tlači, tlačovej agentúre a vo vysielaní, nahradenie doterajšej registrácie evidovaním periodickej tlače a ustanovenie popri práve na opravu v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve aj inštitútu práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie.
Cieľom pripravovanej právnej úpravy je zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv súvisiacich s uplatnením slobody prejavu. Tento cieľ si nielen v našich podmienkach, ale v aj v ostatnom demokratickom svete, vynútil tlak na profesionalitu všetkých subjektov v procese získavania a spracovania zverejňovaných obsahov. Je to predovšetkým spoločenský tlak na kritériá pravdivosti informácií a na formy ich zverejňovania, tlak proti snahám zneužívať slobodu prejavu, či už vedome alebo nevedome.
Ponuka množstva verejne šírených a žánrovo odlišných periodík, a s tým súvisiaca snaha majiteľov a vydavateľov o čo najlepšie presadenie na trhu, zvyšuje riziko povrchného spracovania informácií, nehovoriac o snahách bulváru podriadiť vydávanie periodickej tlače efektom senzácie alebo vedome umelo vytvorenému systému hodnôt. Na druhej strane vplyv a kríženie rôznorodých skupinových záujmov zvyšuje riziko cieleného zneužitia informácií na manipuláciu názorov jednotlivcov a jednotlivých cieľových skupín. Práve množstvo ponúkaných titulov periodickej tlače a snaha o presadenie sa na trhu vyvolala zvýšenie spoločenského tlaku na kvalitu a úroveň spracovania informácií.
Predmet predloženej úpravy
Predmetom navrhovaného zákona je úprava
práv a povinností vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií
zodpovednosti za zverejňované informácie
uplatnenia práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie
systému evidovania tlače
sankcií za porušenie povinností ustanovených navrhovaným zákonom
Nová právna úprava konštituuje zodpovednosť vydavateľa a tlačovej agentúry za obsah periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva. Vydavateľ ako osoba, ktorá zabezpečuje obsah periodickej tlače, jej vydanie a verejné šírenie, je podľa návrhu novej právnej úpravy zaviazaný povinnosťami vo vzťahu k vydávaniu periodickej tlače a k evidovaniu periodickej tlače, ktorú vykonáva ministerstvo kultúry. Zo zodpovednosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry je vyňatá zodpovednosť za informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci a oznámenie v naliehavom verejnom záujme, ktoré sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci v zmysle navrhovanej úpravy uverejniť, vydavateľ periodickej tlače súčasne nezodpovedá za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii alebo za klamlivú a porovnávaciu reklamu.
Povinnosti vydavateľa ustanovené v navrhovanej právnej úprave vychádzajú z Odporúčania č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií. Ustanoveniami sa zabezpečuje monitoring štruktúry vlastníckych vzťahov oblasti periodickej tlače, ako aj majetkovej účasti vydavateľov periodickej tlače v iných médiách. V nadväznosti na požiadavku transparentnosti je v návrhu zákona zakotvená povinnosť uverejňovať v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve povinné údaje.
Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre orgány verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, umožniť prístup k týmto informáciám bez zbytočného odkladu a na základe rovnosti. Navrhovanou úpravou sa prostredníctvom periodickej tlače a tlačovej agentúry zaručuje pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti.
Rešpektujúc Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. (74)26 o práve na odpoveď zásadnou zmenou popri práve na opravu je aj ustanovenie inštitútu práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie, ako aj podmienok ich uplatnenia. Účelom navrhovanej úpravy je ochrana osôb pred možným zneužitím slobody prejavu. V návrhu zákona sa vymedzuje mechanizmus uplatnenia týchto práv a súčasne sa ustanovujú podmienky zverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, ako aj taxatívne dôvody na odmietnutie ich uverejnenia. Inštitút práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie vyvážene spája ústavné práva na slobodu informácií a ochranu osobnosti, toto právo nielenže nikomu nebráni uverejňovať informácie, ale zároveň ani nikoho neobmedzuje pri uverejňovaní pravdivých informácií.
V odporúčaniach Európskej únie sa deklaruje, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na ustanovenie práva na odpoveď alebo rovnocennú nápravu a určili postup na ich vykonávanie. Pre oblasť vysielania je právo na nápravu zakotvené v Európskom dohovore o cezhraničnej televízii, ktorý v plnej miere uplatňuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 11. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nebránilo skutočnému výkonu práva na odpoveď alebo na rovnocennú nápravu ukladaním neprimeraných lehôt alebo podmienok.
Podľa predkladaného návrhu zákona, každá fyzická aj právnická osoba, ktorej oprávnené záujmy boli uverejnením určitej informácie v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve poškodené, má právo na rovnocennú nápravu.
Uplatňovanie ústavnej slobody prejavu a práva na informácie, rešpektujúc pri tom právo na ochranu osobnosti a právo na súkromie, by malo zostať akýmsi vyšším princípom a poslaním aj v prostredí novodobých informačných technológií. Povinnosti ustanovené zákonom by mali byť voči tomuto vyššiemu princípu len podporným mechanizmom, mali by určovať normy a pravidlá pre tých, ktorí etický princíp a profesionalitu pri získavaní a spracovaní informácií podriaďujú inému cieľu alebo obmedzujú inou hodnotou.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tlačový zákon).
Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únie,
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) prijatie tohto návrhu zákona nie je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,
b) v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnutú žiadne prechodné obdobie;
c) z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu,
d) v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,
e) oblasť neupravuje žiadna smernica.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Bezpredmetné.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad vplyvu na verejné financie
Predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené finančné požiadavky na štátny rozpočet ani ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.
2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Navrhovaná právna úprava vytvára priestor pre ochranu osôb pred zneužitím slobody prejavu, zároveň vymedzuje práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry, upravuje práva a povinnosti pri získavaní a zverejňovaní informácií, čím zabezpečuje právne prostredie pre napĺňanie práva na informácie. Navrhované povinnosti nepredstavujú neprimeranú záťaž na hospodárenie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a obyvateľstva, sú štandardne vyžadované aj v iných krajinách EÚ/ES.
3. Odhad vplyvu na životné prostredie
Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvu na zamestnanosť
Navrhovaná právna úprava nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť.
5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie
Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pozitívnym bude stanovenie práv a povinností podnikateľských subjektov v upravovanej oblasti, ako aj možnosť riešenia prípadných sporov z uplatnenia práva na opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie.

Čl. I

§ 1 §
Návrh upravuje práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií. Popri práve na opravu sa návrhom zákona ustanovujú inštitúty práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie, ktoré sú povinní vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra na požiadanie fyzickej alebo právnickej osoby bezodplatne uverejniť. Navrhovaný zákon sa vzťahuje na periodickú tlač vydávanú na území Slovenskej republiky a upravuje podmienky evidovania tejto periodickej tlače, ktorú vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Súčasne za porušenie povinností ustanovených návrhom zákona je ministerstvo oprávnené ukladať sankcie. Negatívne sa vymedzuje vecná pôsobnosť návrhu zákona. V negatívnom vymedzení je zahrnutá Zbierka zákonov Slovenskej republiky, Obchodný vestník a iné úradné vestníky, periodiká určené výlučne na úradné, služobné alebo prevádzkové účely, či inú vnútornú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak nie sú distribuované verejnosti, periodiká právnickej osoby alebo fyzickej osoby určené výlučne na vlastnú propagáciu tejto osoby, informácie šírené internetom alebo inou počítačovou sieťou na základe individuálnej požiadavky. Medzi služobné periodiká možno …

§ 2 §
Navrhovaným ustanovením sa vymedzujú základné pojmy, vymedzuje sa periodická tlač, tlačová agentúra a súvisiace pojmy. Periodickou tlačou sú všetky noviny, časopisy alebo iná tlač, ktoré sú vydávané pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a majú rovnakú grafickú úpravu. Uvedená tlač, vymedzená ako periodická, musí byť vydaná najmenej dvakrát v kalendárnom roku. Vydanie periodickej tlače je charakterizované ako súbor všetkých výtlačkov periodickej tlače, ktoré sú vydávané v rovnakej periodicite. Výtlačky sa môžu líšiť iba časťami, ktoré sú určené pre rôzne regióny, a cieľovou skupinou čitateľov sú obyvatelia týchto regiónov alebo jazykom vydania. Vydavateľom periodickej tlače je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na svoje náklady a zodpovednosť zabezpečuje obsah periodickej tlače, jej vydávanie a verejné šírenie. Vydavateľovi štát garantuje právo vyhľadávať a zhromažďovať informácie, ktoré následne verejne šíri zverejnením v periodickej tlači. Vydavateľskej činnosti sa priznávajú garancie jej slobodného výkonu. Ustanovenie formálnych administratívnych opatrení napr. evidovanie tlače, neohrozuje samotnú slobodu vydávania; úkon vydávania sa chápe ako zabezpečovanie obsahu a následné zverejnenie …

§ 3 §
Navrhuje sa osobitná explicitná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať pravdivé informácie o svojej činnosti na princípe rovnosti; povinnosť sa vymedzuje najmä vo vzťahu k včasnému informovaniu verejnosti o činnosti týchto orgánov a zabezpečeniu prístupu k informáciám bez zbytočného odkladu. Uvedeným nie sú dotknuté povinnosti sprístupniť informácie podľa osobitného predpisu (napr. zákon o slobode informácií) alebo naopak zamedziť prístup k informáciám, ak to vyžaduje osobitný predpis (napr. utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, služobné tajomstvo a pod.).

§ 4 §
V návrhu zákona sa ustanovuje ochrana zdroja informácií ako zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti. Vydavateľ a tlačová agentúra, ako aj ich zamestnanci, majú povinnosť ochraňovať zdroj a obsah informácie, ak osoba, ktorá informácie poskytla, o to požiada. Povinnosť mlčanlivosti však nie je absolútna. V zmysle § 123 Trestného zákona sa povinnosť mlčanlivosti nebude vzťahovať na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť. Ide o trestný čin, pri ktorom Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody najmenej desať rokov alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.

§ 5 §
V odseku 1 sa konštituuje zodpovednosť vydavateľa a tlačovej agentúry za informácie, ktoré sú šírené periodickou tlačou a agentúrnym spravodajstvom. Zo zodpovednosti vydavateľa a tlačovej agentúry sú vylúčené informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci a oznámenie v naliehavom verejnom záujme, za ktoré v plnej miere zodpovedá orgán verejnej moci, ktorý o zverejnenie oznámenia požiadal. Podmienkou uvedeného vylúčenia zo zodpovednosti je, aby informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci boli uverejnené v ich pôvodnom znení a aby sa ich redakčnou úpravou nezmenil ich pôvodný obsah či myšlienka alebo nebol ich význam skreslený. Vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá taktiež za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii, ktorú odplatne vydavateľ periodickej tlače uverejňuje a za klamlivú a porovnávaciu reklamu. Výnimkou je propagácia samotného vydavateľa v periodickej tlači ním vydávanej, za propagovanie svojich aktivít, služieb či produktov zodpovedá sám vydavateľ.

§ 6 §
V odseku 1 sa vymedzujú špecifické prípady spracovania a šírenia informácií, ktorými by vedome alebo nevedome, profesionálne alebo neprofesionálne bola šírená neznášanlivosť, násilie, alebo by sa v akejkoľvek forme schvaľovalo užívanie drog. Do popredia posudzovania vystupuje administratívno-právna zodpovednosť a forma spracovania informácie či myšlienky, a ustanovuje sa zákaz šírenia informácií či názorov, ktoré by formou spracovania a vyjadrenia existenciu vymedzených negatívnych fenoménov zľahčovali, ospravedlňovali alebo schvaľovali. Ustanovuje sa povinnosť vydavateľa a tlačovej agentúry zabezpečiť, aby v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve neboli uverejňované také informácie, ktorými sa propaguje vojna alebo sa opisuje kruté či neľudské správanie; tiež informácie, ktorými sa vojna či neľudské správanie opisuje spôsobom, ktorý je jeho schvaľovaním či ospravedlnením. Súčasne sa ustanovuje povinnosť vydavateľa zabezpečiť, aby sa v periodickej tlači nepropagovalo užívanie omamných alebo psychotropných látok, aby užívanie omamných a psychotropných látok nebolo opisované spôsobom, ktorý je zľahčovaním tohto problému alebo schvaľovaním užívania. Návrh ustanovuje povinnosť neuverejňovať informácie podnecujúce nenávisť na základe rasy, pohlavia, náboženstva, politického alebo …

§ 7 §
V navrhovanom ustanovení sa upravuje právo na opravu. Predmetom práva na opravu je nepravdivé skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktoré je obsiahnuté v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve. Navrhovaná úprava rešpektuje terminológiu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, teda faktami, ktorých pravdivosť je možné dokázať a hodnotiacimi úsudkami, ktoré nepripúšťajú dôkaz pravdy. Pojmy skutkové tvrdenie a hodnotiaci úsudok bežne používa slovenská aj česká súdna prax, ako aj odborná verejnosť, a to najmä pri aplikácii § 11 a nasl. a § 19b Občianskeho zákonníka, teda pri právnej úprave ochrany osobnosti a názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, ktorá je v Slovenskej republike a Českej republike rovnaká. Ako príklad uvádzame časť odôvodnenia z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 171/2005 z 27. apríla 2006, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „... z odôvodnenia rozsudkov oboch nižších súdov nevyplýva, ktoré konkrétne uverejnené údaje treba považovať za fakty a ktoré za hodnotiace úsudky, …

§ 8 §
Navrhovaný zákon zavádza nový právny inštitút – právo na odpoveď. Základný rozdiel medzi opravou a odpoveďou je ten, že oprava je vždy opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry a odpoveď je vždy vyjadrením dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby. Účelom je vytvoriť rovnosť podmienok a umožniť týmto osobám, aby v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve prezentovali svoje stanovisko k uverejnenému skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka ich cti, dôstojnosti, súkromia a dobrej povesti. V navrhovanom ustanovení sa upravuje právo na odpoveď. Dotknutá osoba má právo žiadať bezplatné uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Právom na odpoveď sa umožňuje dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriť sa na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu v tej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, ktoré o jej veci verejne informovali, a podať stanovisko vlastnými slovami. Právo na odpoveď vychádza z pravidla „audiatur et altera pars“, teda z …

§ 9 §
Zavádza sa nový právny inštitút - právo na dodatočné oznámenie. Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo informovali o konaní vedenom pred orgánom verejnej moci proti fyzickej alebo právnickej osobe, má táto osoba právo žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o tom, ako sa predmetné konanie právoplatne skončilo. Nie je pritom dôležité, aký je konečný výsledok konania, t.j. či je pre daný subjekt pozitívny alebo negatívny, čo je dané rozmanitosťou situácií. Napr. trestné konanie môže skončiť v časti oslobodením spod obžaloby (napr. za vraždu) a v časti uznaním viny za spáchanie trestného činu (napr. za ohováranie). Pod konaním pred orgánom verejnej moci sa má na mysli akékoľvek konanie, teda nielen trestné, ale napr. aj priestupkové, správne či občianskoprávne. V odsekoch 2 a 3 sa ustanovujú lehota doručenia žiadosti o uverejnenie dodatočného oznámenia, náležitosti žiadosti a písomného návrhu znenia dodatočného oznámenia. Nevyhnutnou súčasťou žiadosti musí byť dôkaz o právoplatnom skončení konania (napr. rozhodnutie súdu opatrené doložkou právoplatnosti) a písomný návrh znenia dodatočného oznámenia. V …

§ 10 §
Navrhuje sa zákonná sukcesia pri zmene vydavateľa periodickej tlače a pri zmene tlačovej agentúry, ktorou sa zabezpečí prechod záväzkov vyplývajúcich z práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie by totiž zostalo nechránené, ak by došlo k tejto zmene, a medzi pôvodným a novým vydavateľom, by neexistovala zmluva o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, pri ktorej zákon upravuje sukcesiu všetkých práv a záväzkov súvisiacich s podnikom, bez zreteľa na spôsob ich vzniku. V odseku 2 sa ustanovujú podmienky uplatnenia práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie prostredníctvom súdu. Ak vydavateľ neuverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodrží niektorú z podmienok pre ich uverejnenie, o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie rozhodne na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie požiadala, súd. V prípade, ak súd rozhodne, že vydavateľ porušil povinnosť uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú …

§ 11 §
Ustanovujú sa podmienky evidovania periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky, ktorú vykonáva Ministerstvo kultúry SR zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zo zoznamu. Zoznam periodickej tlače je verejne prístupná evidencia periodickej tlače, obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej tlači podľa žiadosti o zápis do zoznamu, dátum zápisu, zápis zmeny a dátum zápisu tejto zmeny a dátum výmazu z tohto zoznamu. Vydavateľ alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač, požiada o zápis do zoznamu periodickej tlače najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače. Povinnosť oznámiť údaje o periodickej tlači ustanovené v § 11 vychádza z Odporúčania č. R (94)13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií. Vydavateľ periodickej tlače v žiadosti uvedie názov periodickej tlače; názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače s uvedením jazyka vydávania tzv. regionálnej alebo jazykovej mutácie; dátum začiatku vydávania; územný rozsah rozširovania a jazyk vydania periodickej tlače; počet vydaní periodickej tlače za …

§ 12 §
V § 12 sa ustanovujú pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a podmienky, za ktorých je možné pokutu uložiť. Ministerstvo uloží pokutu do výšky 30 000 Sk, ak periodická tlač a agentúrne spravodajstvo neobsahuje povinné údaje stanovené týmto zákonom a ak vydavateľ periodickej tlače nezverejní v prvom čísle kalendárneho roka oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov; ministerstvo uloží vydavateľovi periodickej tlače pokutu do výšky 10 000 Sk, ak neoznámi ministerstvu zmenu evidovaných údajov o periodickej tlači, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače. Pokutu do výšky 50 000 Sk uloží ministerstvo, ak vydavateľ alebo tlačová agentúra nezverejnia na požiadanie neodkladné oznámenie v naliehavom verejnom záujme; pokutu do výšky 200 000 Sk ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahovali informácie, ktoré propagujú vojnu alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konania spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním; alebo informácie, ktoré propagujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok alebo opisujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok spôsobom, ktorý je jeho zľahčovaním, ospravedlňovaním …

§ 13 §
V prechodných ustanoveniach sa upravuje zmena registrácie periodickej tlače na jej evidovanie. Periodická tlač registrovaná podľa doterajších predpisov sa považuje za evidovanú periodickú tlač podľa tohto zákona, vydavateľ je však do 31.10.2008 povinný doplniť chýbajúce údaje podľa § 11 tohto zákona. Ak vydavateľ chýbajúce údaje v stanovenej lehote nedoplní, ministerstvo do 31.12.2008 vykoná výmaz periodickej tlače registrovanej podľa doterajších predpisov. Register periodickej tlače sa považuje za zoznam podľa tohto zákona. Konania o registráciu periodickej tlače sa dokončia podľa tohto zákona. Konania o uložení pokuty, začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V konaní o povinnosti uverejniť opravu, začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa postupuje podľa doterajších predpisov, obdobne aj žiadosť o uverejnenie opravy, podaná pred nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

§ 14 §
Zrušuje sa zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 136/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Čl. II Upravuje sa výška poplatkov pre evidovanie periodickej tlače v sadzobníku správnych poplatkov - zápis do zoznamu periodickej tlače vo výške 300 Sk, zápis zmeny vydavateľa periodickej tlače a zmeny názvu periodickej tlače 200 Sk. Čl. III Navrhovaná novelizácia zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona. Zohľadňuje sa predovšetkým skutočnosť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky už nebude vykonávať registráciu periodickej tlače, ale jej evidovanie. Čl. IV Navrhuje sa doplnenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov o ustanovenia týkajúce sa práva na informácie a ochrany zdroja a obsahu informácií, týmto sa ustanovujú jednotné podmienky pre vydavateľov, vysielateľov a tlačové agentúry. Čl. V Účinnosť navrhovaného zákona sa s prihliadnutím na legislatívny proces navrhuje od 1. mája 2008. …

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaná úprava spresňuje riešenie situácie v súvislosti s povinnosťou vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ktorá môže nastať po smrti osoby, ktorá predmetnú informáciu poskytla. Podľa súčasného znenia zákona, po smrti tejto osoby prechádza právo oslobodiť vydavateľa alebo tlačovú agentúru od povinnosti mlčanlivosti na blízke osoby. V praxi však môže nastať situácia, že blízke osoby nedospejú v tejto otázke k zhode. Preto podľa navrhovanej úpravy, ak čo len jedna blízka osoba odmietne takýto súhlas udeliť, súhlas nie je platný. Navrhované znenie sa uplatňuje aj v iných právnych predpisoch, napr. v § 7 ods. 9 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 2 §
Ustanovením § 5 ods. 2 je upravená zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah informácií, ktoré sú verejne šírené periodickou tlačou a agentúrnym spravodajstvom. Zo zodpovednosti vydavateľa a tlačovej agentúry sú podľa platnej právnej úpravy vylúčené informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci, nimi zriadenými rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami alebo právnickými osobami zriadenými zákonom a oznámenie v naliehavom verejnom záujme. Podmienkou vylúčenia zo zodpovednosti je uverejnenie informácie v pôvodnom znení, a tak, aby sa jej spracovaním pre uverejnenie nezmenil jej pôvodný obsah. Návrhom zákona sa zo zodpovednosti vylučujú aj informácie, ktoré poskytnú ústavní činitelia a predstavitelia orgánu verejnej moci, ktorých je možné vo vzťahu k verejnosti zaradiť do kategórie dôveryhodného zdroja. Predstaviteľom orgánu verejnej moci sa rozumie, každá fyzická osoba, ktorá je oprávnená poskytovať informácie za tento orgán.

čl. I bod 3 §
Podľa platnej právnej úpravy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra s výnimkou vlastnej propagácie nezodpovedajú za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii a za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu. Nakoľko vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú s výnimkou zákonom stanovených dôvodov povinní podľa ustanovenia § 7 až 9 tlačového zákona uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie v znení, ktoré navrhne dotknutá osoba, navrhuje sa zo zodpovednosti vydavateľa a tlačovej agentúry vyňať zodpovednosť za pravdivosť informácií zverejnených v oprave, odpovedi a dodatočnom oznámení.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa vypustiť povinnosť vydavateľa periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou, uverejniť v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rozsahu údajov podľa § 11 ods. 4 písm. j). Táto povinnosť je upravená v § 6 ods. 3 tlačového zákona a v záujme dosiahnutia transparentnosti vlastníckych vzťahov v oblasti periodickej tlače je možné ju považovať za redundantnú. Štruktúra vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače je jedným z údajov, ktorý je zapísaný v zozname periodickej tlače. Zoznam je podľa § 11 tlačového zákona verejne prístupnou evidenciou periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky a zverejnený na webovom sídle Ministerstva kultúry SR.

čl. I bod 5 §
Vypúšťa sa dôvod neuverejnenia opravy, ktorá smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému v periodickej tlači na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie opravy. Keďže cieľom práva na opravu je zabezpečiť právo verejnosti na pravdivé informácie, nie je dôvod na to, aby vydavateľ alebo tlačová agentúra boli oprávnení odmietnuť uverejnenie opravy v prípade, ak chce dotknutá osoba opraviť nepravdivú informáciu, ktorú sama poskytla. Návrhom zákona sa zároveň rozširujú dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní opravu uverejniť. Sú to prípady, ak by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odmietnuť uverejnenie opravy je možné aj vtedy, ak by to bolo v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.

čl. I bod 6 §
Tlačovým zákonom bol do právneho poriadku zavedený nový inštitút práva na odpoveď, ktorým sa priznáva osobám právo žiadať bezplatné uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Podľa platnej právnej úpravy je predmetom práva na odpoveď akékoľvek skutkové tvrdenie t.j. nepravdivé, pravdu skresľujúce ako aj pravdivé skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Vzhľadom na funkciu periodickej tlače prinášať verejnosti pravdivé fakty a informácie, návrhom zákona sa spresňuje charakter skutkového tvrdenia, vo vzťahu ku ktorému budú môcť dotknuté osoby uplatniť právo na odpoveď. Odpoveď bude možné uplatniť iba vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Návrh zákona týmto zosúlaďuje inštitút práva na odpoveď s Odporúčaním Rady Európy R (2004)16 o práve na odpoveď v prostredí nových médií, v ktorom boli vymedzené …

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa doplnenie nového ustanovenia, ktorým sa obmedzuje právo na odpoveď pre verejných funkcionárov, vymedzených v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z.z. a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí. Obmedzenie práva na odpoveď sa týka iba tých skutkových tvrdení, ktoré sú v priamej súvislosti s výkonom ich funkcie, keďže verejní funkcionári majú na rozdiel od iných skupín osôb k dispozícii dostatočné množstvo foriem prezentácie, ktorými môžu informovať, vyjadrovať svoje názory a obhajovať svoje konanie. Verejným funkcionárom je podľa zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z.z. napríklad prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, …

čl. I bod 8 §
V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 8 ods. 1 a spresnenie, ktoré skutkové tvrdenie môže byť dôvodom uplatnenia práva na odpoveď sa upravujú náležitosti žiadosti o odpoveď. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí okrem iných zákonom predpísaných náležitostí obsahovať popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.

čl. I bod 9 §
Návrhom zákona sa rozširujú dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní odpoveď uverejniť. Ak je odpoveď dotknutej osoby namierená voči skutkovému tvrdeniu, ktoré je súčasťou vyjadrenia tejto dotknutej osoby uverejneného v periodickej tlači (v správe, článku, rozhovore a. i.) v primeranom rozsahu a novinárskym spracovaním nebol zmenený alebo skreslený jeho pôvodný obsah a význam, vydavateľ a tlačová agentúra nie povinní túto odpoveď uverejniť. Rovnako ako pri práve na opravu vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní odpoveď uverejniť v prípade, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odmietnuť uverejnenie odpovede je možné aj v prípade, ak by to bolo v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 11 §
Rovnako ako pri práve na opravu a práve na odpoveď sa návrhom zákona rozširujú dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní dodatočné oznámenie uverejniť. Sú to predovšetkým prípady, ak by bol uverejnením dodatočného oznámenia spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by jeho uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odmietnuť uverejnenie dodatočného oznámenia je možné aj v prípade, ak by to bolo v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.

čl. I bod 12 §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa osobám v prípade neuverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia alebo nedodržania niektorých z podmienok na ich uverejnenie priznávalo právo na uplatnenie primeranej peňažnej náhrady, ktorej výšku určoval súd. Súd bude rozhodovať iba o merite veci, teda o povinnosti zverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie. V prípadoch, kedy dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má dotknutá osoba právo žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci konania o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť prípadom dvojitého postihu vydavateľov a tlačovej agentúry.

čl. I bod 13 §
S cieľom zabezpečiť právnu istotu žiadateľa pri doručovaní žiadostí o uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, navrhuje sa podriadiť doručovanie týchto žiadostí ustanoveniam § 48 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom zavedenia takejto právnej úpravy je skutočnosť, že zákon určuje prekluzívne lehoty v rámci ktorých má byť vydavateľovi doručená žiadosť o opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. V prípade pochybností je na žiadateľovi, aby uniesol dôkazné bremeno o tom, že žiadosť vydavateľovi alebo tlačovej agentúre skutočne doručil. Ak má teda žiadateľ dokázať, že žiadosť doručil, musia byť presne stanovené pravidlá, ktorými sa toto doručovanie riadi. Podľa uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, …

čl. I bod 14 až 17 §
Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny sa v predmetných ustanoveniach upravuje výška pokút zo slovenských korún na eurá.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa právna úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k úpravám účinným od 1. júna 2011. Vzhľadom na vypustenie ustanovenia, podľa ktorého v prípade neuverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia mohol súd priznať osobám primeranú peňažnú náhradu až do výšky 4 979,09 EUR (150 000 Sk) sa upravuje, akým právnym predpisom sa riadi súd v súdnom konaní. Súdne konania o návrhu, ktorých súčasťou je aj návrh na priznanie primeranej peňažnej náhrady, a ktoré boli začaté pred účinnosťou tohto návrhu zákona, súd dokončí podľa doterajších právnych predpisov.

čl. III

čl. III bod 1 §
Vypúšťa sa možnosť prerušenia vydávania periodickej tlače, keďže sa tento inštitút, z dôvodov uvedených v dôvodovej správe k čl. II, v praxi neosvedčil. Uvedené sa navrhuje aj v súvislosti so zavedením nového dôvodu výmazu zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu ministerstva, a to z dôvodu, že vydavateľ periodickej tlače si neplní svoju povinnosť doručiť ministerstvu v príslušnom kalendárnom roku povinný výtlačok najmenej z dvoch vydaní periodickej tlače, evidovanej v zozname periodickej tlače najmenej celý príslušný kalendárny rok. Ak nie je naplnená definícia periodickej tlače podľa ustanovenia § 2 ods. 1 tlačového zákona, ktorej pojmovým znakom je jej vydanie aspoň dvakrát ročne, potom ministerstvo kultúry vydavateľa zo zoznamu vymaže. Ak obnoví vydavateľskú činnosť, ministerstvo kultúry ho do zoznamu opätovne zapíše, a to bez administratívnej prekážky vo forme správneho poplatku. Zrušením inštitútu prerušenia vydávania periodickej tlače sa dosiahne väčší súlad zoznamu periodickej tlače ministerstva kultúry s reálnou situáciou v oblasti vydávania periodickej tlače na Slovensku.

čl. III bod 2 a 3 §
Ustanovujú sa nové dôvody, kedy ministerstvo kultúry z vlastného podnetu vykoná výmaz zápisu zo zoznamu periodickej tlače. K výmazu periodickej tlače dôjde vtedy, keď si vydavateľ periodickej tlače nesplní povinnosť doručiť v príslušnom kalendárnom roku ministerstvu kultúry aspoň dva povinné výtlačky (t.j. po jednom výtlačku z aspoň dvoch rôznych vydaní) periodickej tlače, ktorá je v zozname evidovaná najmenej jeden celý kalendárny rok. Ministerstvo kultúry vykoná výmaz aj vtedy, ak vydavateľ, ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu alebo ak vydavateľ, ktorý je fyzickou osobou, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že vydavatelia často ani po uložení pokuty v správnom konaní za porušenie povinnosti odovzdať povinný výtlačok periodickej tlače s ministerstvom kultúry nekomunikujú, a to aj napriek tomu, že periodickú tlač už nevydávajú. Keďže ministerstvo kultúry doteraz nemalo zákonom ustanovenú možnosť výmazu zo zoznamu periodickej tlače, ktorej vydávanie bolo ukončené, pokiaľ mu to sám vydavateľ neoznámil, nemohlo takýto titul zo zoznamu iniciatívne vymazať a zoznam …

čl. III bod 4 §
Z dôvodu, že v súčasnej dobe je v zozname periodickej tlače väčšie množstvo vydavateľov, ktorí nezasielajú ministerstvu povinné výtlačky, ani s ministerstvom nekomunikujú, z čoho možno usudzovať, že takéto subjekty už reálne periodickú tlač evidovanú v zozname periodickej tlače nevydávajú, navrhuje sa v prechodných ustanoveniach šesťmesačná lehota, počas ktorej ministerstvo všetky takéto subjekty zo zoznamu vymaže. Vydavateľovi periodickej tlače, ktorý ministerstvu kultúry oznámil prerušenie vydávania periodickej tlače pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, uplynie doba prerušenia uplynutím doby, na ktorú bolo vydávanie periodickej tlače prerušené podľa doterajších predpisov, a to aj vtedy, ak táto skutočnosť nastala po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Článok I

bod 1 §
Rozširuje sa predmet úpravy zákona o povinnosti prevádzkovateľa spravodajstva prostredníctvom internetového obsahu pri šírení informácií.

bod 2 §
Definuje sa pojem „spravodajstvo prostredníctvom internetového obsahu“.

bod 3 §
Ustanovujú sa rovnaké povinnosti pre všetky subjekty tlačového zákona pri realizácii práva tretích osôb na opravu, na odpoveď a na dodatočné oznámenie. Článok II Zavádza sa primeraná legisvakačná lehota za účelom oboznámenia sa s novou právnou úpravou s ohľadom na predpokladaný dátum vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov SR. Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona 15. dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.