Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/166/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110203589 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110203589.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: L.. O. O., N.: G. XX, N., zastúpeného advokátom Mgr. Marek Turoček, Galvaniho 7/D, Bratislava proti žalovanému: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, zastúpenému DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava a Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava, o uloženie povinnosti uverejniť opravu a odpoveď a o peňažnú náhradu vo výške 6.000,- eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 03.novembra 2010, č. k. 19C 16/2010-113, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o uverejnenie tlačovej opravy. Vo zvyšku týkajúcom sa práva na odpoveď a peňažnej náhrady vo výške 3.000 eur a v časti trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a - c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť opravu za podmienok stanovených v § 7 ods. 5 zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačového zákona, povinnosť uverejniť odpoveď za podmienok stanovených v § 8 ods. 5 Tlačového zákona a zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu v zmysle § 10 ods. 4 Tlačového zákona vo výške 6.000 eur. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu DEDÁK & Partners, s.r.o. trovy konania vo výške 586,10 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 03.12.2009 uverejnil v denníku SME na strane 1. článok s názvom „Fond klamal o pozemkoch“, v ktorom uviedol nasledovné výroky: „Fond klamal o pozemkoch“, „Reštituenti mohli dostať pozemky len 40 kilometrov od tých, ktoré im štát zobral.“, „Fond mohol ľuďom z Michaloviec dať pozemky v susednom okrese pri Snine“, „Riaditeľ pozemkového fondu O. O. (Smer) nehovoril pravdu, keď tvrdil, že pozemky pod Tatrami boli jediné väčšie, ktoré fond vlastní na východe Slovenska. V skutočnosti vlastní vyše 250 hektárov v okrese Snina, pri obci Strihovce. Pôda je len 40 kilometrov od Michaloviec, kde mali dostať reštituenti náhradné pozemky. Fond im však, vďaka firme blízkej S. O., dal pozemky v 200 kilometrov vzdialenej Veľkej Lomnici a Starej Lesnej.“. Žalobca listom zo dňa 28.12.2009 označeným ako Žiadosť o odpoveď požiadal žalovaného o uverejnenie odpovede s označením „ODPOVEĎ L.. O. O.“ v nasledovnom znení: „K skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v článku s názvom „Fond klamal o pozemkoch“ uverejnenom v denníku SME vo vydaní zo dňa 03. decembra 2009 na strane 1. uvádzam, že pozemky pri obci Strihovce, v okrese Snina o veľkosti vyše 250 hektárov nemohli byť v celej ich výmere vydané reštituentom z Michaloviec (a ani iným reštituentom) v zmysle platných právnych predpisov. Vydaním týchto pozemkov reštituentom by som ako vtedajší generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu porušil právne predpisy Slovenskej republiky. Pozemky pod Tatrami, vydané počas môjho pôsobenia, boli jediné väčšie, ktoré boli v správe Slovenského pozemkového fondu na východe Slovenska, a ktoré bolo možné v súlade s právnymi predpismi, vydať reštituentom. Tieto pozemky boli vydané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.“ Žalobca ďalším listom z toho istého dňa označeným ako Žiadosť o opravu požiadal žalovaného o uverejnenie opravy s označením „OPRAVA“ v nasledovnom znení: „Denník SME vo svojom vydaní dňa 03. decembra 2009 na strane 1. v článku s názvom: „Fond klamal o pozemkoch“ uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: „Reštituenti mohli dostať pozemky len 40 kilometrov od tých, ktoré im štát zobral.“ a „Fond mohol ľuďom z Michaloviec dať pozemky v susednom okrese pri Snine.“ Tieto skutkové tvrdenia nie sú pravdivé. Pravdou je to, že reštituenti nemohli dostať pozemky v okrese Snina, a teda len 40 kilometrov od tých, ktoré im zobral štát a Slovenský pozemkový fond nemohol ľuďom z Michaloviec dať pozemky v susednom okrese pri Snine, keďže Slovenský pozemkový fond nemal vo svojej správe dostatok pozemkov v susednom okrese pri Snine, ktoré by mohol v zmysle platných právnych predpisov, vydať reštituentom z Michaloviec.“ Žalovaný ani jednej zo žiadostí žalobcu nevyhovel. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že hoci obidve žiadosti spĺňali zákonom predpísané náležitosti, žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa sa ohľadom povinnosti žalovaného uverejniť opravu stotožnil s argumentom žalovaného, že ani v jednom z napadnutých výrokov nemožno osobu žalobcu presne určiť a skutkové tvrdenia sa v danom prípade týkajú Slovenského pozemkového fondu ako právnickej osoby, ktorá by bola v danom prípade aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby týkajúcej sa predmetných výrokov. Výroky sa jednoznačne netýkajú osoby žalobcu a v uvedených skutkových tvrdeniach nie je možné osobu žalobcu presne určiť. Rovnako v prípade práva žalobcu na odpoveď v súvislosti so štyrmi napadnutými výrokmi žalovaného, súd prvého stupňa zaujal ohľadom prvých troch výrokov stanovisko, že osobu žalobcu v nich nemožno jednoznačne určiť, a teda nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby týkajúcej sa práva na odpoveď. Pokiaľ sa jedná o v poradí štvrtý napadnutý výrok, podľa ktorého žalobca nehovoril pravdu, súd prvého stupňa poukázal na to, že len v tomto výroku je možné žalobcu presne určiť, avšak súd nie je oprávnený zasahovať do petitu návrhu žalobcu týkajúceho sa práva na odpoveď a meniť návrh žalobcu. Toto právo je výlučným právom žalobcu, pričom súd rozhoduje o tom, či zmenu návrhu pripustí. Okrem toho podľa súdu prvého stupňa vykonané dokazovanie nepresvedčilo súd o tom, že pôda v k. ú. Strihovce, o ktorej žalovaný tvrdil, že je ornou pôdou v rozlohe 250 ha, je v súčasnosti pôdou zalesnenou v správe Lesov Slovenskej republiky, š.p. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcu zo dňa 25.01.2010. Podľa neho pri uplatnení ústavne konformného výkladu aplikovanej právnej normy a zásady primeranosti je nevyhnutné vykladať dotknutú právnu normu tak, že podmienky na uverejnenie opravy nastanú aj vtedy, ak nepravdivé (resp. difamujúce) skutkové tvrdenie alebo tvrdenia sa nachádzajú v periodickej tlači, v príslušnom článku a dotknutú osobu je možné presne určiť, avšak jej identifikácia nie je nevyhnutná v rámci každého uverejneného nepravdivého (resp. difamujúceho) skutkového tvrdenia. Identifikácia dotknutej osoby je podľa žalobcu v predmetnom článku celkom jednoznačná a smeruje k žalobcovi. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby týkajúcej sa napadnutých výrokov bol Slovenský pozemkový fond. Odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany z dôvodu, že napadnuté výroky sa týkajú Slovenského pozemkového fondu, ktorého bol žalobca v čase publikovania štatutárnym orgánom, považuje žalobca za odňatie možnosti konať pred súdom. V súvislosti s právom na odpoveď žalobca vo svojom odvolaní poukázal na judikatúru Vrchného súdu v Prahe (sp. zn. 1 Co 231/2002, sp. zn. 1 Co 245/2001), z ktorej vyplýva, že ak sa súd stotožnil s uplatneným nárokom žalobcu čo i len v jeho časti, napr. v prípade v poradí štvrtého výroku v rámci žiadosti o odpoveď, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť hoci aj v časti uplatneného práva žalobcu na odpoveď. Rozhodnutím, že súd nie je oprávnený meniť návrh žalobcu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej vo svojom odvolaní žalobca namietol, že súd prvého stupňa neoprávnene preniesol dôkazné bremeno preukázania nepravdivosti, resp. vyvrátenia žalovaným tvrdených skutočností o tom, že pôda, ktorá je v skutočnosti zalesnená, je ornou pôdou, na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 7 ods. 6 písm. b) Tlačového zákona, podľa ktorého dôkazné bremeno jednoznačne spočíva na žalovanom, nie na žalobcovi. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v súvislosti s právom na opravu. Je nepochybné, že napadnuté výroky: „Reštituenti mohli dostať pozemky len 40 kilometrov od tých, ktoré im štát zobral.“ a „Fond mohol ľuďom z Michaloviec dať pozemky v susednom okrese pri Snine.“ sa týkajú činnosti samotného Slovenského pozemkového fondu a nie osoby žalobcu. Osobou, ktorú možno z napadnutých výrokov presne určiť, a teda aj osobou oprávnenou domáhať sa práva na uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia je v zmysle § 7 ods. 1 Tlačového zákona Slovenský pozemkový fond. Jedine tento by bol aj aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby týkajúcej sa predmetných výrokov. Z uvedeného vyplýva, že v časti práva na tlačovú opravu je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti potvrdil. V časti práva na odpoveď má odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Záver súdu prvého stupňa, že nie je oprávnený zasiahnuť do petitu návrhu žalobcu týkajúceho sa práva na odpoveď a tento meniť je neopodstatnený. Z obsahu žiadosti o odpoveď vyplýva, že žalobca sa domáha odpovede len voči štvrtému napadnutému výroku: „Riaditeľ pozemkového fondu O. O. (Z.) nehovoril pravdu, keď tvrdil, že pozemky pod Tatrami boli jediné väčšie, ktoré fond vlastní na východe Slovenska. V skutočnosti vlastní vyše 250 hektárov v okrese Snina, pri obci Strihovce. Pôda je len 40 kilometrov od Michaloviec, kde mali dostať reštituenti náhradné pozemky. Fond im však, vďaka firme blízkej Vladimírovi Mečiarovi, dal pozemky v 200 kilometrov vzdialenej Veľkej Lomnici a Starej Lesnej.“. Samotná slovná formulácia, že žalobca nehovoril pravdu, je hodnotiacim úsudkom autora predmetného článku, vzťahuje sa však na konkrétne skutkové tvrdenie, že pozemkový fond dal reštituentom náhradné pozemky v 200 km vzdialenej Veľkej Lomnici a Starej Lesnej, hoci vlastní vyše 250 hektárov v okrese Snina pri obci Strihovce. Ide o skutkové tvrdenie v zmysle § 8 ods. 1 Tlačového zákona, ktoré sa dotýka cti a dôstojnosti žalobcu. Nejde pritom len o subjektívny pocit žalobcu. Odvolací súd má za to, že uvedené skutkové tvrdenie bolo spôsobilé vzbudiť dojem o nedôveryhodnosti žalobcu a protiprávnom prideľovaní náhradných pozemkov reštituentom, a tým sa dotklo jeho cti a dôstojnosti. Hoci žalobca v žiadosti o odpoveď uviedol, že do jeho cti a dôstojnosti zasiahli všetky štyri výroky, z navrhovaného znenia odpovede je zrejmé, že sa vzťahuje len na citovaný, v poradí štvrtý, výrok. Znenie odpovede tento výrok vysvetľuje, uvádza stanovisko žalobcu k skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku. Z uvedeného vyplýva, že do textu žalobcom navrhovanej odpovede nebolo potrebné nijakým spôsobom zasahovať. Týkala sa len štvrtého výroku, z ktorého možno osobu žalobcu jednoznačne identifikovať, a teda žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v súvislosti s právom na odpoveď, ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa. Skutočnosť, že vykonané dokazovanie nepresvedčilo súd prvého stupňa o pravdivosti napadnutého výroku, nemá vplyv na právo žalobcu na odpoveď. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon v znení účinnom do 31.8.2011, t. j. v čase uplatnenia práva na odpoveď žalobcom u žalovaného, nerozlišovalo medzi pravdivým a nepravdivým skutkovým tvrdením. Právo na odpoveď v zmysle tohto ustanovenia vzniklo aj v prípade pravdivých skutkových tvrdení dotýkajúcich sa cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, resp. názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Komentár k tlačovému zákonu vydaný nakladateľstvom Y.. C.. N. v roku 2009, str. 87 - 88. Ustanovenie § 8 ods. 1 Tlačového zákona v platom znení, po novele vykonanej zákonom č. 221/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2011, vyžaduje, aby pri uplatnení práva na odpoveď išlo o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.9.2011 sa konania o žalobe, ktorej súčasťou je aj návrh na priznanie primeranej peňažnej náhrady podľa § 10 ods. 4 účinného do 31.8.2011, začaté pred 1.9.2011 dokončia podľa doterajších predpisov (§ 13a ods. 1 Tlačového zákona). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 25.1.2010. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nebol oprávnený vo vzťahu k právu žalobcu na odpoveď preskúmavať pravdivosť predmetných skutkových tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je v časti týkajúcej sa práva na odpoveď a peňažnej náhrady za neuverejnenie odpovede vo výške 3.000 eur vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť, pokiaľ ide o právo žalobcu na odpoveď, vychádzať z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odpoveď neuverejnil a žalobca v žalobe žiadal o priznanie peňažnej náhrady za neuverejnenie odpovede vo výške 3.000 eur, súd prvého stupňa sa bude musieť vysporiadať aj s touto požiadavkou žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 10 ods. 4 Tlačového zákona v znení účinnom do 31.8.2011, podľa ktorého, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia odpoveď vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jej uverejnenie, má osoba, ktorá žiadala o uverejnenie odpovede, nárok na primeranú peňažnú náhradu v rámci pevne stanoveného intervalu od 1.659,70€ / 50.000 Sk / do 4.979,09€ /150 000 Sk/. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.