Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/288/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201653 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111201653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: T. Q. B. S. B. H. R. X. N. Á. , bytom C., E.. Q.V. Č.. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., Bratislava, Partizánska č. 3/1250, za ktorú koná JUDr. Šimon Meliš, proti odporcovi: NIVEL PLUS s.r.o., Bratislava, Gorkého č. 6, IČO: 35 712 058, zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom v Bratislave, Drieňová č. 34, o uverejnenie tlačovej opravy, o zaplatenie sumy 6.640,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 20. júna 2012, č.k. 10 C 12/2011-116, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 20. júna 2012, č.k. 10 C 12/2011-116, p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 20.6.2012, č.k. 10 C 12/2011-116, návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 588,57 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi I. uverejniť opravu v najbližšom vydaní C. novín pripravovanom po právoplatnosti rozsudku na strane 7 s označením "oprava" v znení: Tvrdenie v nadpise článku nazvanom „S. Z. na K., T. N." uverejneného v C. novinách dňa X.XX.XXXX, číslo XX, ročník W. na strane X, a to "S. Z. na K., T. N." je nepravdivé. Pravdivé je, že T. Q. mohla podľa oznámenia stavebného úradu k ohláške vykonávať výmenu vnútornej dlažby v pôvodnej farebnosti, mäkkej strešnej krytiny v pôvodnej farebnosti a tvare a výmenu okien a dverí v pôvodnej farebnosti a tvare. II. Uložiť povinnosť odporcovi uverejniť v najbližšom vydaní C. novín pripravovanom po právoplatnosti rozsudku na strane 7 s označením „oprava" opravu v znení: Tvrdenie v samotnom článku nazvanom „S. Z. na K., T. N.", uverejneného v C. novinách dňa X.XX.XXXX, číslo XX, ročník W. na strane X, a to „na stavbu bola urobená tzv. ohláška, ale len na opravu strechy“ je tvrdenie nepravdivé. Pravdivé je, že T. Q. vykonala ohlášku na výmenu vnútornej dlažby v pôvodnej farebnosti, mäkkej strešnej krytiny v pôvodnej farebnosti a tvare a výmenu okien a dverí v pôvodnej farebnosti a tvare. III. Odporcovi uložiť povinnosť uverejniť v najbližšom vydaní C. novín pripravovanom po právoplatnosti rozsudku na strane 7 s označením „oprava“ opravu v nasledovnom znení: Tvrdenie v samotnom článku nazvanom „S. Z. na K., T. N.“ uverejneného v Bratislavských novinách dňa 2.12.2010, číslo 41, ročník XIII na strane 7, a to „odvolávajúc sa na statické poruchy zapríčinené od zatekania po prasknutom radiátore“ je nepravdivé. Pravdivé je, že T. Q. sa odvolávala aj na prasknutie teplovodného potrubia, čo vyplýva zo správy Bratislavskej teplárenskej, a.s., v dôsledku čoho došlo k zatopeniu celého objektu v zimnom období. Navrhovateľka sa odvolala na závery statického posudku konštatujúceho, že vymleté vrstvy v ryhe hĺbky približne 450 až 550 mm pri šírke približne 350 až 500 mm sú síce priamo v kontakte so základovými konštrukciami objektu, avšak lokálne zasiahli podložie a základovú škáru vlastného založenia, základové konštrukcie sú síce priamo zasiahnuté, ale sú poškodené iba lokálne vo dvoch partiách a vzhľadom na jednoduché základové pomery a druh a hornú stavbu objektu havária čiastočne ovplyvňuje tvar, stabilitu (nie funkčnú bezpečnosť) oceľovej konštrukcie hornej stavby. IV. Navrhla ďalej odporcovi uložiť povinnosť uverejniť v najbližšom vydaní C. novín pripravovanom po právoplatnosti rozsudku na strane 7 s označením „oprava“ opravu nasledujúceho znenia: Tvrdenie v samotnom článku nazvanom „S. Z. na K., T. N.G.X. uverejneného v C. novinách dňa X.XX.XXXX, číslo XX, ročník W. na strane 7, a to „bola stavba zastavená a majiteľku vyzvali, aby si dala do poriadku potrebné povolenia“ je nepravdivé. Pravdivé je, že stavba nebola zastavená a T. Q. nebola vyzvaná ani prostredníctvom svojho zástupcu v konaní, určeného na doručovanie listín, aby si dala do poriadku potrebné povolenia; tomuto ani nebolo doručované rozhodnutie o zastavení stavby. V. Odporcovi navrhla uložiť povinnosť zaplatiť jej sumu 6.640,-- € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania. Skutkovým základom nároku navrhovateľky bol článok uverejnený v C. novinách dňa X.XX.XXXX, číslo XX, ročník W. na strane X, ktorý popisoval stavebné práce na stavbe predajne PNS číslo XXX, súpisné číslo XXXX, druh stavby XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 107 m2, vedenej v LV č. XXXX pre okres C. P.., Obec C.-Z..Č.. M., katastrálne územie M.. Predmetná stavba je v článku identifikovaná uvedením miesta, kde sa stánok nachádza (na rohu ulíc K. a M. v mestskej časti M.). Súčasne z popisu v texte uvedeného v článku je celkom zrejmé, o ktorú stavbu ide, pričom samotná stavba je označená v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ako aj v súlade s jeho vykonávacími predpismi. Vlastníka stavby je tiež možné jednoznačne určiť aj prostredníctvom katastrálneho portálu. Sama je teda určiteľná ako vlastníčka predmetnej stavby. Dňa 1.12.2009 príslušnému stavebnému úradu ohlásila vykonávanie stavebných prác, a to výmenu vnútornej dlažby pôvodnej farebnosti, strešnej krytiny v pôvodnej farebnosti a tvare, výmenu okien a dverí v pôvodnej farebnosti a tvare. Mestská časť C.-M. ako stavebný úrad nemala námietky proti ohlasovaným stavebným prácam. Nie je teda pravdivé tvrdenie uvedené v nadpise článku „S. Z. na K., T. N.“, ale ani tvrdenia „na stavbu bola urobená takzvaná ohláška, ale len na opravu strechy" a „podľa pôvodnej ohlášky stavba mala mať len opravenú strechu“ nachádzajúce sa v samotnom článku. Dňa 23.12.2009 došlo k výpadku dodávky tepla v objektoch napojených na dvojtrubkový systém OST 975. Pri kontrole príčiny výpadku tepla bolo zistené prasknutie technologického zariadenia v PNS stánku K.. V stánku bolo približne 20 cm vody, došlo k výpadku dodávky tepla približne v 300 domácnostiach v blízkych bytoch. V dôsledku tejto mimoriadnej udalosti došlo k zatopeniu celého stánku. Následne v písomnom statickom posudku po miestnom zisťovaní bolo konštatované, že vymleté vrstvy v ryhe hĺbky 450 až 500 mm pri šírke približne 350-600 mm sú síce priamo v kontakte so základovými konštrukciami objektu, avšak lokálne zasiahli podložie a základovú škáru vlastného založenia. V posudku bolo konštatované, že základové konštrukcie sú síce priamo zasiahnuté, ale sú poškodené lokálne v dvoch partiách a vzhľadom jednoduché základové pomery, druh hornej stavby, objektu, havária čiastočne ovplyvňuje tvar, stabilitu oceľovej konštrukcie hornej stavby. Dňa 21.10.2010 bol vypracovaný záznam z ohliadky stavebnotechnického stavu stavby, v ktorom bola konštatovaná nutnosť posúdenia štruktúry základov. V novembri 2010 po vypracovaní statického posudku, ktorý v závere časti statického posúdenia konštatoval, že 1. základové konštrukcie objektu sú z hľadiska statiky ich jednotlivých funkčných prvkov, častí, a aj ako celok, v relatívne dobrom stave, je nutné ich podchytenie alebo čiastočná lokálna sanácia. Lokálne (základové konštrukcie) sú narušené vo dvoch partiách a ich sanácia nie je možná bez rozobratia časti OK-konštrukcie a obvodových zasklených výkladov v dotknutý partiách. 2. V zmysle posudku je nutné vykonať zásahy do nosnej OK- konštrukcie stĺpov a horných úložísk stropných väzníkov, do napätia kotvenia nad úrovňou hornej hrany základu a podľa posudku bolo nutné upraviť aj úchytky na priehradových väzníkoch. Podľa posudku bolo nutné zosilnenie vnútorného zavetrávacieho rámu, ktorý sa v úchytke vyklopil voči rovine rámu. Znalec odporučil vzhľadom na rozsah, ale hlavne technickú a finančnú náročnosť nutných stavebných úprav pôvodnej OK-konštrukcie, zvážiť aj efektívnosť a účelnosť možnej variantnej sanácie hornej stavby objektu ako celku. Rozhodnutie ponechal na navrhovateľku; zistené závady na základovej konštrukcii oznámil dňa 16.11.2010 Miestnemu úradu C.-M.. Tiež mu oznámila zahájenie sanácie základov s cieľom ich úplnej rekonštrukcie so zámerom nahradiť poškodené časti základov, aby v budúcnosti nebolo potrebné pristúpiť k ďalšej obnove vyplývajúcej z nedôsledného prístupu a k vynakladaniu ďalších finančných prostriedkov. Nie je teda pravdivé tvrdenie uvedené v samotnom článku, že vykonávala práce odvolávajúc sa na statické poruchy zapríčinené od zatekania po prasknutom radiátore. Nebola vyzvaná stavebným úradom, aby si dala do poriadku potrebné povolenia a že realizácia stavby bola pozastavená vydaním rozhodnutia stavebného úradu z dôvodu, že stavebným úradom nebola riadne vyzvaná a nebolo jej doručené žiadne rozhodnutie stavebného úradu o pozastavení stavebných prác, ktoré malo byť doručené jej splnomocnenému zástupcovi, keďže sa na adrese trvalého bydliska sa nezdržiavala. Odporcu vyzvala listom zo dňa 30.12.2010 doručeným odporcovi dňa 30.12.2010, uverejniť opravu, ktorá by spĺňala zákonom stanovené náležitosti; opravu ale neuverejnil. Tým jej vznikol nárok domáhať sa ochrany na súde. Sume 6.640,-- € zodpovedá primeraná peňažná náhrada v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2, 4 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení v rozhodnom období. Nadväzne na vyjadrenie odporcu, že o stavebnej činnosti vykonávanej navrhovateľkou sa dozvedel z podnetu jedného z čitateľov ním vydávaného periodika, že následne, pred uverejnením článku dňa 2.12.2010, požiadal o vyjadrenie stavebný úrad Mestskej časti C.-M., z obsahu ktorého vychádzal pri príprave publikovaného článku a opravy ktorého sa navrhovateľka nedôvodne domáha. Zo stanoviska stavebného úradu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka bez vydania povolenia odstránila pôvodnú stavbu PNS, zrealizovala prekládku elektroskrine a teplovodu na cudzí pozemok, začala realizovať novú stavbu, čím porušila viacero ustanovení stavebného zákona. V danom článku zo stanoviska stavebného úradu cituje, čo dokazujú úvodzovky pri jednotlivých citátoch. Nemal dôvod pochybovať o správnosti vyjadrení správneho orgánu a od neho získané informácie nemal dôvod nepoužiť v publikovanom článku. Ohliadkou miesta, na ktorom sa pôvodne nachádzala budova PNS stánku, je evidentné, že stavba je odstránená, neuviedol nič, čo by nebolo možné zistiť, čo by bolo nepravdivé a zavádzajúce. Publikovaným článkom nemal v úmysle poškodiť dobré meno navrhovateľky a jej povesť. Konštatovanie skutočnosti v dotknutom článku nie je spôsobilé privodiť navrhovateľke ujmu opisovanú v návrhu. Namietal aj výšku uplatnenej peňažnej náhrady, nakoľko zákon upravuje výšku peňažnej náhrady od 1.659,70 € do 4.979,09 € a túto sumu nemožno prekročiť. Autor článku Q. F. sa snažil informácie publikované v dotknutom článku overiť u stavebného úradu, tiež u navrhovateľky; u navrhovateľky sa mu nepodarilo obsah publikovaných informácií pred ich zverejnením v článku overiť, pretože sa mu nepodarilo s ňou skontaktovať. Nevyhovel navrhovateľke uverejniť opravu v ňou navrhovanom znení, pretože nepredložila žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce jej skutkové tvrdenia v žiadosti o uverejnenie opravy uvádzané. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil ustanovením § 3, § 5 ods. 2 písm. a/, § 7 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 10 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení v rozhodnom čase. Návrh na začatie konania navrhovateľka podala v prekluzívnej lehote, je nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie. V konaní zostalo nepochybné, že článok publikovaný odporcom dňa X.XX.XXXX na strane X v C. novinách číslo XX, ročník č. W. s názvom "S. Z. na K., T. N." je článkom svojím obsahom spravodajským. Sú v ňom publikované informácie získané autorom článku zo stavebného úradu Mestskej časti C.-M., za obsah ktorých odporca nezodpovedá; boli pravdivé, aj keď nie úplné. Zákon nepriznáva dotknutej osobe nárok na doplnenie publikovaných informácií, ale len nárok na publikovanie opravy nepravdivých informácií. Vykonaným dokazovaním zostalo nepochybné, že tvrdenie, že navrhovateľka mala povolenie na strechu a zbúrala všetko, je pravdivým tvrdením (hoci neúplným), keď z písomného oznámenia Mestskej časti C.-M. zo dňa 16.12.2009 k doručenému ohláseniu stavebných úprav a udržiavacích prác objektu PNS na ulici K. Č.. XX navrhovateľkou dňa 1.12.2009 vyplýva, že stavebný úrad nemal námietky k rozsahu stavebných úprav v objekte predajne PNS. Navrhovateľka mohla vymeniť mäkkú strešnú krytinu v pôvodnej farebnosti a tvare, vymeniť vnútornú dlažbu v pôvodnej farebnosti, okná a dvere v pôvodnej farebnosti a tvare. Je pravda, že navrhovateľka nad rámec uvedeného ohlásenia odstránila (zbúrala) celú stavbu. Bolo tiež preukázané ako pravdivé tvrdenie, aj keď neúplné, že navrhovateľka realizovala celkovú rekonštrukciu objektu PNS stánku nad rámec ohlásenia odvolávajúc sa na statické poruchy zapríčinené od zatekania po prasknutý radiátor. Navrhovateľka ale mohla realizovať len ohlásené stavebné úpravy, stavebným úradom nebolo vydané povolenie na asanáciu stavby a ani následne nebolo vydané stavebné povolenie. Táto informácia bola označená úvodzovkami, čo znamená, že ide o citáciu dotazovaného stavebného úradu. Z písomného stanoviska Bratislavskej Teplárenskej a.s. zo dňa 15.3.2010 k poruche u odberateľa OOST 9751/070 K. XX PNS vyplýva, že dňa 23.12.2009 na základe sťažností obyvateľov napojených na dvojtrubkový systém z OST 975 K. na výpadok dodávky tepla zamestnanci odboru rozvodu tepla západ vykonali kontrolu predmetnej OST a sekundárnych rozvodov. Pri kontrole bolo zistené značné zaparenie objektu OOST 9751/070 K. XX PNS. Po sprístupnení a následnej kontrole technologického zariadenia bolo zistené, že z dôvodu úplného odstavenia kúrenia zo strany odberateľa v objekte bývalej PNS K. XX došlo k zamrznutiu sekundárneho média ústredného kúrenia a následného prasknutia technologického zariadenia v predmetnom objekte. Taktiež posledná informácia, opravy ktorej sa navrhovateľka návrhom domáhala, ktorá bola zverejnená v článku, že bola stavba zastavená a majiteľka bola vyzvaná, aby si dala do poriadku potrebné povolenia, je pravdivá; pravdivosť vyplýva z rozhodnutia Mestskej časti C.- M. č. Su-2010/9591-4924/Hr/2 zo dňa 23.11.2010, ktorým Mestská časť C.-M. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 stavebného zákona, podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zastavil s okamžitou platnosťou stavebné práce na stavbe „predajňa PNS" súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX v katastrálnom území M., stavebníčke T. Q.. Voči predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Stavebného úradu Bratislava č. A-211/1161-MIK zo dňa 5.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2005, zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu bolo potvrdené. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 4.7.2011 sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu č.A -2011/1161-MIK zo dňa 5.4.5011 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti C.-M. č. SU-2010/9591-4924/Hr/2 zo dňa 23.11.2010. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.5.2012, č.k. 1 S 118/2011-41, žalobu zamietol. Dôvodil, že navrhovateľka dňa 1.12.2009 ako stavebníčka ohlásila stavebnému úradu vykonávanie stavebných úprav a udržiavacích prác v rozsahu výmeny mäkkej strešnej krytiny v pôvodnej farebnosti a tvare, výmenu vnútornej dlažby v pôvodnej farebnosti a výmenu okien v pôvodnej farebnosti a tvare na stavbe predajne K. Č.. XX N. C.. Príslušný stavebný úrad listom zo dňa 16.12.2009, č.k. SU-2009/11846-5079/R-135/Hr, oznámil navrhovateľke, že proti uskutočneniu týchto stavebných úprav nemá námietky. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka bez rozhodnutia stavebného úradu stavbu PNS zbúrala a z tohto dôvodu prvostupňový orgán pozastavil s okamžitou platnosťou stavebné práce. Predmetné rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie, boli navrhovateľke doručené v súlade s ustanovením § 24 ods.1, ods. 2 stavebného poriadku. Navrhovateľka v konaní namietala, že správne orgány, ako aj Krajský súd v Bratislave, pochybili, keď konštatovali, že rozhodnutie o zastavení stavby jej bolo doručené. Z obsahu pripojených spisov stavebného úradu, Krajského súdu v Bratislave, vyplýva, že navrhovateľka udelila splnomocnenie P.. F. K. na zastupovanie výlučne v súvislosti s ohlásením stavebných úprav a udržiavacích prác č.k. SU-2009/11846-5079/R-135Hr, ktoré bolo samostatným konaním. Stavebné úrady rozhodnutie o pozastavení stavby, ako aj druhostupňové rozhodnutie o odmietnutí odvolania, doručovali navrhovateľke na adresu bydliska ňou uvedenú. Ak navrhovateľka tvrdí, že sa zdržiavala počas správneho konania na inej adrese, bola povinná túto adresu neodkladne oznámiť príslušnému stavebnému úradu [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania]. Navrhovateľka ako účastníčka správneho konania mala právo dať sa zastúpiť; zastúpenie však navrhovateľka v správnom konaní vedenom pod č.k. SU-2010/9591-4924/Hr/2, ktorého výsledkom bolo zastavenie stavebných prác s okamžitou platnosťou na PNS stánku, nevyužila. Správny orgán správne doručoval písomnosti adresované navrhovateľke v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1, 2 zákona č.71/1967 Zb. podľa ktorého dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Nevykonal dôkazy navrhovateľkou navrhnuté, a síce výsluch svedka doc. P.. F. K., L.., Z. S., G. B. A. Z., ktorými chcela preukázať, že na adrese trvalého bydliska sa nezdržiavala (v priebehu správneho konania). Preukázaním uvedenej skutočnosti v konaní by nebola navrhovateľka zbavená svojej povinnosti ako účastníčky správneho konania oznámiť správnemu orgánu adresu bydliska, kde sa aktuálne zdržiavala. Navrhovateľka sama porušila svoje povinnosti účastníka správneho konania, resp. nevyužila možnosť dať sa v konaní zastúpiť. Takéto dôkazy by teda nemali vplyv na rozhodnutie vo veci. Rovnako nevykonal dokazovanie navrhovateľkou navrhnuté dňa 30.1.2012, 1.3.2012, ktorými chcela preukázať, že je možné ju z obsahu publikovaného článku presne určiť, pretože túto skutočnosť súd a ani odporca za spornú v konaní nepovažovali. Navrhovaný dôkaz súd nevykonal aj z dôvodu, že z písomného podania doručeného súdu dňa 1.3.2012 vyplýva, že svedkyne označené v tomto písomnom podaní z rozhovorov s navrhovateľkou mali mať vedomosť, že navrhovateľka je vlastníčkou PNS stánku, čo navrhovateľka v tomto podaní sama uviedla. Význam svedeckej výpovede v konaní spočíva v tom, že svedok sám má spontánne bez ovplyvňovania účastníkmi konania potvrdiť alebo vyvrátiť skúmané skutkové okolnosti na základe svojich poznatkov. Rovnako z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nevykonal dôkaz výsluchom odporcom navrhovaných svedkov Q. F., Z. E., pretože z administratívneho spisu stavebného úradu, ako aj zo spisu Krajského súdu v Bratislave, bol preukázaný skutkový stav v článku uvedený. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že článok publikovaný odporcom obsahoval pravdivé (i keď nie úplné) informácie, návrh navrhovateľky nebol dôvodný; navrhovateľke potom ani nevznikol nárok na priznanie peňažnej náhrady. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; ich výšku a dôvodnosť súčasne podrobne odôvodnil. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľný čo do rozhodnutia o zamietnutí návrhu v časti navrhovaného výroku I., II., V. (v rozsahu 2 x 1.660,-- €), keď sa nezaoberal tvrdeniami „S. Z. na K., T. N.“ a „na stavbu bola urobená tzv. ohláška, ale len na opravu strechy“. Súd hodnotí pravdivosť tvrdenia „zbúrala celú stavbu“, a nie tvrdenia „Povolenie mali na strechu, zbúrali všetko“, uvedeného v návrhu, pričom tvrdenie „na stavbu bola urobená tzv. ohláška, ale len na opravu strechy“ súd nevyhodnocuje vôbec. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 5 ods. 2 písm. a/ TIZ, keď tento s prejednávanou vecou nesúvisí, vzťahuje sa len na náhradu škody a nie na právo na opravu, ktorého účel je úplne iný ako nahradenie majetkovej ujmy. Účelom práva na opravu je informovať verejnosť o pravdivej skutkovej okolnosti rovnakým spôsobom, ako bola verejnosť informovaná o nepravdivej skutkovej okolnosti. Zodpovednosť odporcu za porušenie povinnosti uverejniť opravu je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa odporca odvolaním sa na iný zdroj, z ktorého čerpal informácie (informácie správneho orgánu) nemôže zbaviť. Z rozsudku nevyplýva, ako súd vykonal dokazovanie listinami; nevykonal ňou navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.5.2012, č.k. 1 S 118/2011-41, nie je právoplatné, a teda súd nebol jeho výrokom viazaný. Rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového stavebného úradu napadla z desiatich dôvodov, pričom Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 10.5.2012, č.k. 1 S 118/2011-41, sa zaoberal iba jedným z dôvodov, a to doručovaním a jeho záver o tom, že jej bolo rozhodnutie o zastavení stavby riadne doručené, je nesprávne. Pravdivosť skutkového tvrdenia, že stavba bola zastavená a majiteľku vyzvali, aby si dala do poriadku potrebné povolenie, posúdil súd prvého stupňa v podstate výlučne na základe spisu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1 S 118/2011. Zdôraznila, že prasknutý radiátor môže spôsobiť ohrozenie statiky budovy len v extrémnych prípadoch, avšak prasknuté teplovodné potrubie ako technologické zariadenie v správe teplárenskej spoločnosti, navyše v zimnom počasí, ohroziť statiku môže. Extrémne zľahčovanie situácie v predmetnom článku vzniknutej bez akejkoľvek viny z jej strany, je na úkor riadneho informovania verejnosti a je zásahom do jej osobnostných práv. Súdu prvého stupňa neprináleží posudzovať, či stavba bola zbúraná, pretože oprava skutkového tvrdenia o zbúraní stavby nebola predmetom návrhu. Podstata závažnosti skreslenia skutočností odporcom spočíva v tom, že narušenie statiky konštrukcie bolo zistiteľné pri rekonštrukcii strechy, avšak rozsah a závažnosť narušenia základových konštrukcií sa zistili až pri prácach na výmene vnútornej dlažby. Výšku peňažnej náhrady žiada na spodnej hranici. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť jej návrhu; žiadala náhradu trov konania. Prípadne navrhla rozsudok súdu prvého zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie navrhovateľky smerovalo aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, jeho vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietala. Odporca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania, ktoré ale neodôvodnil, nevyčíslil. Nie je pravdou, že na žiadosť navrhovateľky nereagoval. Vždy sa snažil a snaží pred samotnou publikáciou ním publikované informácie overiť či už od dotknutých osôb alebo od orgánov verejnej správy; čo sa stalo aj v prejednávanej veci. Informácie poskytnuté príslušným stavebným úradom mal za overené, a preto ich uverejnil. Dňa 12.12.2010 navrhovateľka požiadala o opravu uvedeného článku, avšak nepredložila žiadne dôkazy k obsahu jej žiadosti, ktorými by vyvrátila pravdivosť tvrdení uvedených v článku. Dňa 18.1.2011 na jeho žiadosť Mestská časť C.-M. opätovne potvrdila stanovisko k veci, v identickom zmysle a význame, ako boli aj publikované. V článku nespochybňuje, že navrhovateľka nemala povolenie na vykonanie rekonštrukčných prác, ale spochybnil to, že navrhovateľka nemala povolenie na zbúranie novinového stánku a na vykonanie iných stavebných prác v tejto súvislosti. O stavebnej činnosti navrhovateľky sa dozvedel na základe podnetu od čitateľa novín, ktoré vydáva. pred uverejnením článku dňa 2.12.2010 požiadal stavebný úrad Mestskej časti C.- M. o vyjadrenie práve ku skutočnostiam uvedeným v článku. Zo stanoviska stavebného úradu vyplýva, že navrhovateľka bez vydania povolenia stavebného úradu odstránila pôvodnú stavbu - PNS, zrealizovala prekládku teplovodu na elektroskrine na cudzí pozemok, začala realizovať novú stavbu, čím porušila viacero ustanovení stavebného zákona; neexistoval žiaden relevantný právny dôvod pochybovať o správnosti stanoviska stavebného úradu. Citácie stavebného úradu v článku graficky odčlenil. Zdôraznil, že sa snažil pred uverejnením článku informácie si overiť u navrhovateľky, avšak sa mu nepodarilo s ňou skontaktovať; osobne bol na mieste, kde sa pôvodne predtým nachádzala budova PNS stánku a bolo nepochybné, že stavba je odstránená. V článku neuviedol nič, čo by nebolo možné zistiť a overiť; opísal len realitu. Rozhodne nebolo a nie je jeho úmyslom poškodzovať dobré meno a povesť navrhovateľky, článok nepísal tendenčne. Súd nie je povinný vykonať všetky označené dôkazy (§ 120 ods. l O.s.p.). Zdôraznil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 64/1997; podporne tiež judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Českej republiky: SJ, 1998, č. 146- NS 23 Cdo 75/98, B sešit 2/1994, č. 24 - VS v Praze sp.zn. 2 Cdo 61/1993, SIV (s. 1084-1085) - NS sp.zn. 6 Co 344/71, Sb. ÚS sv. 2 N 49/1993 - ÚS sp.zn. III. ÚS 150/1993, Sb. ÚS sv. 4 N 80/1995 - ÚS sp.zn. II. ÚS 56/1995,Sb. ÚS sv 7 N 1/1197 - ÚS sp. zn. IV. ÚS 191/1996, Sb. ÚS sv. 7 N 3/1997 - ÚS sp.zn. II. ÚS 127/1996, Sb. ÚS sv. 18 N 95/2000 - ÚS sp.zn. III. ÚS 68/1999. Je v rozpore s objektívnou skutočnosťou tvrdenie navrhovateľky, že sa snažil publikovaním tohto článku získať vyšší peňažný výnos. Účtovné závierky za rok 2010 preukazujú jednoznačne opak jej subjektívnych tvrdení. Plne sa stotožňuje s obsahom rozhodnutia Mestskej časti C.-M. sp.zn. Su-2010/9591-4924/Hr/2 zo dňa 23.11.2010, s rozhodnutím Stavebného úradu C. č. A-211/1161-MIK zo dňa 5.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2011, s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.5.2012, č.k. 1 S 118/2011-41. V ďalšom zdôraznil ustanovenie § 3, § 5, § 7, § 10 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) platný a účinný ku dňu 2.12.2010. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa už nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. februára 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil v celom rozsahu, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa pridržiava dôvodov rozsudku ako správnych, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti však odvolací súd dôvodí, že záver súdu prvého stupňa nevybočil z medzí hľadísk stanovených zákonom. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľka ju vôbec nenamietala a odporca odvolanie nepodal. Ako zo spisu nepochybne vyplýva, základom nároku navrhovateľky je uverejnenie článku odporcom o tom, že navrhovateľka odstránila novinový stánok bez toho, aby mala pre ten úkon povolenie príslušného orgánu; podľa vyjadrenia stavebného úradu mala navrhovateľka porušiť viacero ustanovení stavebného zákona tým, že bez vydania povolenia stavebného úradu odstránila pôvodnú stavbu - PNS, zrealizovala prekládku teplovodu na elektroskrine na cudzí pozemok, začala realizovať novú stavbu. Navrhovateľka v priebehu celého konania a ani v odvolaní vôbec neuvádzala, žeby stanovisko stavebného úradu, z ktorého odporca vychádzal, nevychádzalo z pravdivých skutočností, žeby bolo skreslené, zavádzajúce; ani len neoznačila dôkazy na vyvrátenie záverov stavebného úradu. Netvrdila a následne nepreukázala, žeby mala na vytýkané činnosti povolenie stavebného úradu; žeby neporušila stavebný zákon. Za tohto stavu potom ani len netvrdila, ako mohol odporca daným článkom zasiahnuť neoprávnene do jej osobnosti, cti, dobrého mena. Navrhovateľkou namietané doručovanie rozhodnutia v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 1 S 118/2011 nemalo v prejednávanej veci právny význam; súdu v občianskom súdnom konaní zákonodarca nedáva oprávnenie preskúmavať konanie vedené v správnom súdnictve. Je ale notorietou, že súdy, fyzické, právnické osoby, doručujú adresátovi písomnosti na adresu, ktorá je odosielateľovi známa. Je na adresátovi, nepochybne v jeho záujme, aby zmenu svojho bydliska, sídla, včas oznámil. Médiá získavajú informácie jednak na základe zákona o slobode informácií, ale aj z vlastných zdrojov. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené čl. 26 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, ktoré však nesmie neoprávnene zasahovať do cti a dobrého mena (povesti) fyzických a právnických osôb. Dochádza tak k stretu dvoch základných práv upravených aj Listinou základných práv a slobôd, a to práva na ochranu osobnosti (čl. 10 Listiny) a práva na slobodu prejavu a na informácie (čl. 17 Listiny). Ochranu proti neoprávneným zásahom do osobnosti, občianskej cti a dobrého mena a proti zneužívaniu slobody prejavu tlače upravuje zákon č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon). Tento chráni subjekty pred neoprávnenými zásahmi do ich práv, ktoré spočívajú v uverejnení nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov v hromadnom informačnom prostriedku. Podstata tejto ochrany spočíva v možnosti domáhať sa bezplatného uverejnenia opravy a navrhnúť jej znenie. Predmetom tlačovej opravy je nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby alebo činnosti štátneho orgánu. Nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje je potrebné chápať ako skutočnosti, ktoré je možné hodnotiť z hľadiska pravdivosti (nepravdivosti), alebo skutočnosti, ktoré takto nie je možné hodnotiť, ale tieto sú podávané tak, že vedú ku skresľovaniu informácie (napr. údaj vytrhnutý z kontextu, zaradený do inej súvislosti, zverejnenie iba časti informácie a pod.). Zákon počíta iba s tlačovou opravou skutkových tvrdení a nie s opravou zhodnocujúcich kritických pohľadov a záverov. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Právo na slobodu prejavu zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných osôb, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Európsky súd pre ľudské práva považuje vo svojej rozhodovacej činnosti slobodu prejavu zakotvenú v čl. 10 Dohovoru za jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti a predstavuje jednu z prvoradých podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Platí nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané pozitívne alebo považované za neškodné, ale tiež pre tie informácie, ktoré šokujú či znepokojujú, čo je dané záujmom zachovania plurality, tolerancie, duchu otvorenosti, bez ktorých nie je možné fungovanie demokratickej spoločnosti (rozsudok vo veci Incal proti Turecku z 9.6.1998, Lehideux a Isorni proti Francúzsku z 23.9.1998, Open door a Dublin Well Woman proti Írsku, 1992, Vogt proti Nemecku, 1995, De Haes a Gijsels proti Belgicku, 1997, Prager a Oberschlick proti Rakúsku, Fressoz a Roire proti Francúzsku z 21.2.1999, Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku, Karhuvaara Iltalethi proti Fínsku zo 16.11.2004). Je pochopiteľné, že tlač sa snaží upútať pozornosť čitateľov a tento zámer je legitímny, ak slúži na určité objasnenie udalostí, teda zámerom je upútať verejnosť na riešenie určitej spoločenskej otázky. Označený článok uverejnený v C. novinách dňa X.XX.XXXX, číslo XX, ročník W. na strane X a v ňom publikované názory (podávané informácie) nevybočili z rámca všeobecne uznávaných zásad slušnosti v demokratickej spoločnosti, nestratili charakter korektného úsudku (správy, komentára, úvahy), neocitli sa preto mimo právnej ochrany. V ňom obsiahnuté údaje neboli nepravdivé, pravdu skresľujúce, o navrhovateľke odporca nepodal skreslenú informáciu. Oprava požadovaná navrhovateľkou by doniesla veľký nepomer medzi slobodou tlače a ochranou navrhovateľky podľa tlačového zákona v neprospech slobody tlače. Doplnenie dokazovania v zmysle návrhu navrhovateľky a odporcu vzhľadom k uvedenému by bolo už len nadbytočné, nehospodárne, nemalo by vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Dôvody odvolania teda nie sú dané. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Navrhovateľka v odvolaní neuvádzala žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo návrhu navrhovateľky nevyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (tiež I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (tiež I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003; rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 175/2013). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní prináležala náhrada trov odvolacieho konania, ktoré ale nevyčíslil do vyhlásenia rozsudku. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol dňa 17.2.2016 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť do troch dní odporcovi náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však odporca trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania odporcovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. l, § 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu ani nevyplýva, žeby odporcovi na úspešné uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní iné trovy ako trovy právneho zastúpenia vznikli. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.