Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/269/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515221326 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515221326.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, IČO: 00 321 796, zastúpený advokátom: JUDr. Lukáš Bútora, ul. Vojtecha Tvrdého č. 12, Žilina, proti žalovanému: News and Media Holding a.s., Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpený: SCHWARZ advokáti s. r. o., Podbrezovská ul. č. 40, Bratislava, IČO: 36 858 285 a Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, o uloženie povinnosti uverejniť opravu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. mája 2016, č. k. 6C/664/2015 - 47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaný uverejnil opravu v zmysle žalobného petitu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 251,51 eur na účet SCHWARZ advokáti s. r. o., IČO: 36 858 285, so sídlom Digital Park II, Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, č. účtu: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 10 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 19, § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a vecne nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, nakoľko nie je nositeľom hmotného práva, z ktorého mu voči žalovanému nevyplývajú oprávnenia, z dôvodu ktorého sa meritom veci nezaoberal. Poukázal na skutočnosť, že pojem účastník konania je výlučne procesným pojmom, ktorý nemá žiadnu nadväznosť na hmotné právo a z tohto dôvodu procesné právo priznáva žalobcovi - tomu, kto podal žalobu a žalovaným, ktorých označil žalobca v žalobe procesné práva a procesné povinnosti, pričom procesnú zodpovednosť za označenie strán sporu v žalobe nesie vždy žalobca v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných strán sporu. Uviedol, že sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie v konaní, pod ktorou, či už aktívnou alebo pasívnou, vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti strán sporu vyplývajúce z hmotného práva, preto vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia). Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nie je nositeľom hmotného práva, nakoľko sa v článku prioritne opisuje konanie osoby X. P. ako primátora mesta, keď význam tejto osoby a jeho konania zvýrazňuje nielen text článku, ale aj jeho fotografia uverejnená k textu a hoci primátor koná za mesto, nemožno v tomto konaní stotožňovať osobu primátora s mestom ako obcou, a preto má byť aktívne legitimovaný X. P. a nie Mesto Žilina. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 2 O. s. p. a vecne úspechom žalovaného v spore, ktorému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015 (á 61,41 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH), vyjadrenie k žalobe zo dňa 03. 12. 2015 (á 61,41 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH), účasť na pojednávaní dňa 18. 05. 2016 (á 61,41 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH), spolu v sume 251,51 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so strohým a nesprávnym odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože nepravdivé skutkové tvrdenia uverejnené v napadnutom článku sa jednoznačne vzťahujú na mesto Žilina, nielen na osobu primátora ako fyzickú osobu a napriek tomu, že článok na viacerých miestach uvádza meno X. P., z kontextu jednoznačne vyplýva, že sa týkal prevodu pozemkov vo vlastníctve mesta Žilina a s tým spojenými (žalovaným tvrdenými) stratami v jeho rozpočte. Uviedol, že okrem logickej vecnej analýzy týchto skutočností, to jednoznačne vyplýva aj gramatickej analýzy tvrdení obsiahnutých v článku, keď pre ilustráciu poukázal na krátku analýzu tvrdení obsiahnutých na prvej strane zverejneného článku: „Mesto prišlo o tisíce eur.“ (dotknutý subjekt mesto Žilina), „S.. O. A. mal plnú moc od primátora P. (dotknutý subjekt mesto Žilina, ktoré S.. O. A. malo splnomocniť na právne zastupovanie), „... A. si mestské pozemky mohol odkúpiť ....“ (dotknutý subjekt mesto Žilina, od ktorého si pán A. pozemky odkúpil), „Podľa zmluvy podpísanej X. P.“ (opäť zmluvnou a teda dotknutou stranou je mesto Žilina personifikované primátorom, ktorý v jej mene koná), „A potom, keby mesto predalo pozemok miestnemu podnikateľovi ..., mestský rozpočet by narástol o ...“ (dotknutý subjekt mesto Žilina), „Žilina mala v čase predaja pozemku taký napnutý rozpočet ...“ (dotknutý subjekt mesto Žilina), „Mesto má však na všetko vysvetlenie ...“ (dotknutý subjekt mesto Žilina), „Ako tvrdí hovorca Žiliny ...“ (dotknutý subjekt mesto Žilina) s tým, že takto by bolo možné pokračovať až do konca článku, avšak z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dominantnou tému (správne témou, pozn. odvolacieho súdu) článku bolo hospodárenie mesta Žilina, okolnosti tvorby vôle vo vnútri tejto právnickej osoby, okolnosti samotného odpredaja, ako aj skutkové tvrdenia ohľadom spôsobenej škody na majetku mesta Žilina, a preto skutkové zhodnotenie článku v napadnutom rozsudku, že sa článok relevantne týka iba primátora X. P. ako fyzickej osoby, je nesprávne. Uviedol, že tvrdenie „Primátor Žiliny lacno predal pozemky otcovi mestského právnika. Mesto prišlo o tisíce eur“, je jednoznačne skutkovým tvrdením, že nie fyzická osoba X. P., ale vlastník mesto Žilina ako predávajúci predalo svoje pozemky pánu A., ktorý mal byť zamestnancom mesta Žilina a nie X. P. ako fyzickej osoby, pričom mesto Žilina a nie X. P. malo prísť o tisíce eur. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenie „Hoci cena okolitých pozemkov sa pohybuje od dvesto do tristo eur za štvorcový meter, A. si mestské pozemky mohol kúpiť za primeranú cenu zhruba 26 eur za štvorcový meter - teda s exkluzívnou 87 - až 91 - percentnou zľavou“, je tvrdením týkajúcim sa hodnoty pozemkov vo vlastníctve mesta Žilina a nie hodnoty pozemkov vo vlastníctve X. P. ako fyzickej osoby. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že tvrdenie „Ibaže podľa zmluvy medzi mestom a A. sa mesto zaviazalo pozemky najprv sceliť a potom predať“, je tvrdením, ktoré sa gramaticky aj v kontexte opäť jednoznačne týka obsahu kúpnej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je mesto Žilina a nie X. P. ako fyzická osoba. Uviedol, že tvrdenie „Oslovili sme aj poslancov mestského zastupiteľstva, či vedeli, že mesto predáva „prebytočné pozemky“ O. A.. Mestský poslanec A. K. ostal zaskočený. „Viem, že sa hovorilo o nejakých pár metroch ako prístupovej ceste, ale určite to nebolo nič veľké“, povedal nám. Keď sme mu vyčíslili, že išlo o 2.182 štvorcových metrov priamo vo vilovej štvrti na D., prekvapilo ho to. A keď sme mu povedali, že aj on schválil predaj pozemkov s priemernou cenou 26 eur za meter, hoci cena v okolí sa pohybuje okolo 200 eur, ostal ticho“, je skutkovým tvrdením o okolnostiach tvorby vôle mesta Žilina pri schvaľovaní odpredaja mestského pozemku, nakoľko z právnej teórie vyplýva, že obec tvorí svoju vôľu prostredníctvom hlasovania poslancov mestského zastupiteľstva, pričom jedným z jeho členov je aj poslanec K., teda opäť sa tvrdenie netýka X. P. ako fyzickej osoby. Poukázal aj na tvrdenie „Pri pohľade na predložený materiál do mestského zastupiteľstva ani nečudo, že o tom niektorí netušili. Predaj pozemkov hlboko pod trhovú cenu bol schovaný medzi desiatkami ďalších prevodov a v navrhovanom uznesení sa ani slovkom nespomína meno A., hoci pri ostatných prevodoch a predajoch pozemkov je vždy uvedené meno človeka, ktorý kupuje alebo zamieňa mestský pozemok“, ktoré je skutkovým tvrdením ohľadom interného materiálu mesta Žilina o spôsobe, akým ho mesto spracovalo a aký mu dalo obsah, ktoré sa nijako netýka X. P. ako fyzickej osoby. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie „Pravoslávna cirkev totiž najprv chcela kúpiť päť árov od mesta, aby postavila malý chrám. Mesto najprv súhlasilo, no v auguste prišlo s tým, že za pozemok chce 45.000 eur“, sa taktiež týka pozemkov vo vlastníctve mesta Žilina, ich hodnoty a okolností ich plánovaného odpredaja mestom pravoslávnej cirkvi, a nie X. P. ako fyzickej osoby. Poukázal na tvrdenie „N. P. mal viackrát problémy s pozemkovými obchodmi. Minulý rok týždenník N. X A. upozornil na podozrivé machinácie s pozemkami v blízkej T.. Obecná firma Žilina Invest predala pôdu pod cenu dvom firmám a tie ich obratom s vysokou prirážkou predali štátnym železniciam“, ktoré sa týka konania mesta Žilina cez osobu jej štatutára, pričom tvrdené problémy s pozemkovými obchodmi sa mali podľa kontextu týkať obchodov uskutočnených s majetkom mesta Žilina a nie obchodov, v ktorých ako zmluvná strana vystupoval fyzická osoba X. P.. Uviedol, že tvrdenie „Okolo pozemku sa však strhla posudková vojna a každý znalec ohodnotil lúku inak. Od 41 do 48 eur za meter“, je opäť skutkovým tvrdením o pozemku, ktorý malo záujem odkúpiť mesto Žilina, a nie X. P. ako fyzická osoba. Žalobca s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. uviedol, že z napadnutého článku ako celku, ako aj z jednotlivých napadnutých tvrdení, je možné jednoznačne určiť, že napadnuté skutkové tvrdenia sa týkajú osoby mesta Žilina a nie len X. P. ako fyzickej osoby, vzhľadom k čomu je daná jeho aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby, a preto súd prvej inštancie zamietol podanú žalobu nedôvodne, predčasne, na základe nesprávneho skutkového vyhodnotenia článku a z toho vyplývajúceho neprávneho právneho posúdenia, kto je a kto nie je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, pričom samotné odôvodnenie tejto skutočnosti uvedené v napadnutom rozsudku je strohé, nedostatočné a arbitrárne, keďže vôbec neuvádza konkrétne podrobné a presvedčivé argumenty v prospech takéhoto právneho posúdenia. Uviedol, že v dôsledku tohto pochybenia sa súd prvej inštancie nezaoberal meritom veci a nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, ani nepripustil vykonanie dôkazov, ktoré navrhol, čím mu odoprel konať pred súdom a keďže sa niektoré napadnuté výroky ani náznakom netýkajú X. P. alebo iného subjektu, mohol žalobu zamietnuť v časti a v zostávajúcej časti jej vyhovieť alebo aspoň konať o merite veci, ale nie žalobu en bloc zamietnuť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko sa v článku prioritne opisuje konanie X.. X. P. ako primátora mesta, ktorý síce koná za mesto, avšak nemožno ho stotožňovať s mestom ako obcou, a teda aktívne legitimovaným mal byť X.. X. P. a nie mesto Žilina. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že výroky uverejnené v článku sa jednoznačne vzťahujú na mesto Žilina a nie len na osobu primátora X.. X. P. aj napriek tomu, že článok na viacerých miestach uvádza jeho meno, keď z celkového kontextu má jednoznačne vyplývať, že sa týkal prevodu pozemkov vo vlastníctve mesta. Uviedol, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko z ust. § 7 ods. 1 tlačového zákona vyplýva, že právo domáhať sa opravy patrí tej osobe, ktorej sa skutkové tvrdenie týka, avšak v predmetnom spore je žalobcom a zároveň žiadateľom o uverejnenie opravy mesto Žilina, pričom z článku jednoznačne vyplýva, že výroky sa týkajú priamo primátora mesta Žilina X.. X. P. a plne sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že osobu primátora nemožno stotožňovať s mestom Žilina, ktoré tak nebolo v konaní aktívne vecne legitimované s tým, že žiadosť žalobcu o opravu nespĺňa okrem aktívnej vecnej legitimácie ani ďalšie požiadavky vyžadované tlačovým zákonom, nakoľko žiadosť o opravu smeruje voči viacerým hodnotiacim úsudkom, znenie navrhnutej opravy obsahuje hodnotiace úsudky, znenie opravy nie je rozsahom primerané napádaným výrokom, požadované znenie opravy sa nezhoduje so znením, ktoré mu bolo zaslané a skutkové tvrdenia, voči ktorým oprava smeruje, sú pravdivé. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 23. 08. 2016, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. 9. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú podal na súd prvej inštancie dňa 23. 10. 2015 vyplýva, že sa domáha uloženia povinnosti žalovanému uverejniť opravu nepravdivých skutkových tvrdení uverejnených v týždenníku N. X A., Č. XX, U. A. XX. XX. XXXX, na stranách XX O.Ž. XX v článku s názvom „W. P.“, a to konkrétne: „N. Ž. Q. N. N. V. K. N.. K. N. V. T. E..“ „H. P. V. N. I. N. V. A. A. T. E. za Š. K., A. I. K. N. K. V. za N. P. U. XX E. za Š. K. - teda I. E. XX - O. XX - N. U..“. „. podľa U. K. K. O. A. I. K. A. U. N. R. I. O. N. N..“. „. I. O. N. K. U.I., Č. C., Ž. K. N. „. N. O. A.. K. N. A. K. V. U.. „., Ž. I. H. V. R. N. K. O. N. P., O. B.X. T. R. R. C., N. R.. J. I. K. C., Ž. I. X. V. X.XXX Š. K. N. C. C. Š. na D., N. H. T.. O. J. I. K. N., Ž. O. V. I.Q. N. N. I. N. P. XX E. za K., H. P. C. V. I. N. V. XXX E., V. T..“ „N. N. na N. K. A. K. U. O. R., Ž. V. T. R. R.X.. N. N. H. N. T. P. D. I. K. A. Ď. N. O. C. R. B. I. O. I. R. K. A., H. N. V. N. O. N. N. S. C. B. K. Č., J. J. O. U. K. N..“ „N. P. T. N. P. J. N. Á. V. K., O. N. K. P.. K. R. I., R. C. O. N. I. T., Ž. za N. P. XX.XXX E..“ „N. P. K. C. N. I. N. V.. K. W. T. N. X A. B. na N. K. I. N. C. D. T.. V. F. Ž. X. N. N. N. P. A. F. O. T. X. V. I. C. N. N. Š. Ž..“ „V. N. I. C. I. N. C. O. J. U. V. Q.J. X.. V. XX A. XX E. za K..“. 10. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. 11. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. 12. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., obecné zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 13. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., obecné zastupiteľstvo schvaľuje prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom. 14. Podľa § 12 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb., nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom. 15. Z dikcie citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení a zákona o majetku obcí vyplýva, že v prípade predaja obecného (mestského) nehnuteľného majetku priamym predajom, je nevyhnutné, aby tento predaj schválilo obecné (mestské) zastupiteľstvo s tým, že uznesenie, ktorým sa predaj nehnuteľného majetku schválil, podpisuje starosta (primátor), ktorý podpisuje aj zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku ako štatutárny orgán obce (mesta). 16. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie v konaní, nakoľko z obsahu sporného článku, uverejneného v týždenníku N. X A. A. XX. XX. XXXX, C. Č. XX, na I. XX O. XX I. R. „.Á. P. jednoznačne vyplýva, že sa týka právnickej osoby mesta Žilina a nie fyzickej osoby X. P., pretože sa v celom jeho obsahu zaoberá predajom nehnuteľného majetku mesta Žilina, konkrétne pozemku o výmere 2.182 m2, ktorého predaj schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Žilina, zmluvu o prevode vlastníckeho práva podpísal primátor mesta Žilina X. P. a do vlastníctva ho nadobudol X.. O. A., a preto, ak sa v predmetnom článku spomína osoba X. P., je to nesporne vždy iba v súvislosti s výkonom jeho právomoci ako štatutárneho orgánu mesta Žilina pri predaji nehnuteľného majetku mesta. 17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z., ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne. 18. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z., ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. 19. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právo na uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve má na základe žiadosti iba osoba, ktorú možno na základe týchto nepravdivých skutkových tvrdení presne určiť a v prípade, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu súd. 20. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide. 21. Ako už odvolací súd uviedol, v posudzovanej veci je nesporné, že predmetný článok sa v žiadnom zo žalobou napadnutých výrokov netýka fyzickej osoby X. P. ale primátora mesta Žiliny ako štatutárneho orgánu mesta, a preto je vecne nesprávny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - mesta Žiliny na podanie žaloby, ktorou si uplatnil právo na uverejnenie opravy podľa zákona č. 167/2008 Z. z., nakoľko je osobou, ktorej sa tvrdenia v predmetnom článku týkajú, teda je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. 22. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať, okrem iných zákonných podmienok, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom identifikovaným tvrdeniam z predmetného článku, o ktorých žiadal uverejniť opravu, nie k článku ako celku a nakoľko sa niektoré tvrdenia, ako napr. „Ibaže podľa zmluvy medzi mestom a A. sa mesto dokonca zaviazalo pozemky najprv sceliť a potom predať“, alebo „Pravoslávna cirkev totiž pôvodne chcela kúpiť päť árov od mesta, aby postavila malý chrám. Mesto najprv súhlasilo, no v auguste prišlo s tým, že za pozemok chce 45.000 eur“, vôbec netýkali osoby X. P., či už ako fyzickej osoby alebo primátora mesta Žilina, nemohol zamietnuť žalobu ako celok z dôvodu, že aktívne vecne legitimovaným na jej podanie bol X. P.. 23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).