Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/411/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218694 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210218694.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: U.. P. L., W. C. O. XX, W., zast. JUDr. Martin Marko, advokát, so sídlom Budatínska 47, Bratislava, proti odporcovi: ECOPRESS, a. s., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 31 333 524, o uloženie povinnosti uverejniť opravu a o zaplatenie primeranej peňažnej náhrady, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.52C/159/2010 - 68 zo dňa 3. júna 2011v pomere hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach a v časti náhrady trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť uverejniť v denníku Hospodárske Noviny opravu na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie s označením "oprava" v nasledovnom znení: V denníku Hospodárske Noviny bol uverejnený dňa 14. 06. 2010 na strane 12 článok pod názvom "Veľký politik končí hanebne malý ĽS-HZDS bola ku koncu už len obchodná spoločnosť P. T. P.". V uvedenom článku boli okrem iných uverejnené aj nasledovné tvrdenia: "Obchodná spoločnosť, v ktorej mala hlavné slovo jeho dcéra P. P. - L.. "Pokladníčka P., Viacerí poslanci HZDS otvorenie priznávali, že hlavnou postavou strany bola posledné štyri roky "P.". Mala na starosti kasu strany. Samozrejme, neformálne. A zároveň mala pod palcom všetky ekonomické rezorty HZDS. Na ministerstve pôdohospodárstva to bol pozemkový fond a štátne lesy. Na ministerstve hospodárstva zas cestovný ruch." "P. bol ku koncu kariéry už len protektor "podnikateľky" P., pričom všetky tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. U.. P. L. nezastáva, ani nikdy nezastávala žiadnu funkciu v ĽS-HZDS, a taktiež nijakým spôsobom nezodpovedala ani neriadila financie ĽS-HZDS ani žiadne ústredné orgány štátnej správy alebo inštitúcie. Podnikateľské aktivity U.. P. L. sú vyvíjané ňou samou, bez akejkoľvek činnosti, ktorú je možné označiť ako činnosť protektora. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na opravu zamietol. Odporcovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu 4.975 € a náhradu trov konania 364,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na svoje rozhodnutie aplikoval § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve; § 7 ods. 1, 2 . 3, 4, 5 a 6 cit. zákona; § 10 ods. 1 citovaného zákona. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka svoje právo na opravu uplatnila zákonným spôsobom, za splnenia formálnych náležitostí požadovaných zákonom a dodržania zákonných lehôt pre uplatnenie tohto nároku u odporcu a následne na súde. Prvostupňový súd riadiac sa zákonom č. 167/2008 Z. z. s prihliadnutím k ustálenej judikatúre dospel k záveru, že sporný článok obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o navrhovateľke, a teda podmienky pre opravu týchto tvrdení sú dané, pričom za nepravdivé skutkové tvrdenia o navrhovateľke považuje tvrdenie, že v ĽS - HZDS mala hlavné slovo, že bola pokladníčkou strany, mala na starosti kasu strany a zároveň mala pod palcom všetky ekonomické rezorty HZDS. Na ministerstve pôdohospodárstva pozemkový fond a štátne lesy. Na ministerstve hospodárstva zas cestovný ruch. A tiež skutkové tvrdenie, že P. bol ku koncu kariéry protektor "podnikateľky" P.. Všetky tieto skutkové tvrdenia a ich pravdivosť sú podľa názoru súdu verifikovateľné a odporca nijakým spôsobom nepreukázal ich pravdivosť. Skutočnosť, že v článku sú uvedené skutkové tvrdenia, potvrdil aj sám autor článku, ktorý uviedol, že sporné skutkové tvrdenia sú pravdivé a pochádzajú od hodnoverného chráneného zdroja. Prvostupňový súd v závere uviedol, že neobstojí ani tvrdenie odporcu, že je v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 167/2008 Z. z. oprávnený odmietnuť opravu ak čo i len jeden z napadnutých výrokov je hodnotiacim úsudkom, čo sa v prípade navrhovateľky podľa jeho názoru stalo. Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ mal odporca za to, že žiadosť o opravu je len čiastočne nedôvodná, znenie opravy mohlo byť predmetom vzájomnej dohody účastníkov tohto konania. Účelom tohto ustanovenia je, aby vydavateľ, ktorý je povinný opravu uverejniť, túto nemodifikoval v neprospech žiadateľa a nie to, aby mal vydavateľ, v prípade, že nastane situácia uvedená odporcom, možnosť opravu ako takú zamietnuť v celom rozsahu. Nakoľko navrhovateľka žiadala aj o opravu tých tvrdení, ktoré sa jej osoby netýkali a mali vzťah jedine k politickej strane ĽS - HZDS, resp. O. Q.H. P., súd návrh v tejto časti zamietol. Prvostupňový súd pri určení výšky náhrady prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka nie je politicky ani verejne činná, a teda nie osobou, u ktorej je vyššia miera tolerancie zásahov do jej osobnostnej sféry a súkromia, tak ako je to v prípade politikov, predstaviteľov vlády, mediálne známych osôb a pod. a preto má súd za to, že došlo k zásahu tak závažnému, že výška na samom strope možnej peňažnej náhrady je v tomto prípade odôvodnená. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 364,50 €. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil tým, že výroky uverejnené v článku a napadnuté navrhovateľkou vyhodnotil ako skutkové tvrdenia, voči ktorým je možné uverejniť opravu. Zotrváva na argumentácii prezentovanej počas konania pred súdom prvého stupňa, že odporca dôvodne odmietol uverejnenie opravy, o ktorú požiadala navrhovateľka, nakoľko táto nesmerovala proti skutkovým tvrdeniam uverejneným v periodickej tlači, ale voči hodnotiacim úsudkom autora. Vyhodnotenie napadnutých výrokov súdom prvého stupňa ako skutkové tvrdenia považuje odporca za absolútne nesprávne, pretože nemajú žiadnu oporu v zákone ani v ustálenej súdnej judikatúre. Navrhovateľkou navrhované znenie opravy nezodpovedá požiadavkám tlačového zákona, nakoľko požaduje opravu tvrdení, ktoré sa jej netýkajú, a preto prvostupňový súd žalobu v tejto časti zamietol. Vo svojom rozhodnutí priznáva, že odporca mal dôvod odmietnuť uverejnenie opravy v zmysle § 7 ods. 6 písm. a) tlačového zákona, následne však upravuje znenie navrhovanej opravy tým, že žalobe v celom rozsahu nevyhovel a odporcovi uložil povinnosť na jej uverejnenie, rozhodnutie ktoré považuje odporca za nezákonné. Nie je prípustné, aby súd zasahoval do textu opravy a tak napravoval nedostatky pôvodného návrhu. Odporca namietol aj rozhodnutie v časti priznania peňažnej náhrady. Súd neskúmal, či uverejnenie článku skutočne spôsobilo ujmu navrhovateľke v jej podnikateľských aktivitách, ani neskúmal, či došlo k akejkoľvek ujme v jej súkromnom živote, a preto k uvedenému záveru dospel bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, z dôvodu ktorého považuje rozhodnutie v časti priznania primeranej peňažnej ujmy za zjavne nesprávne. Za nesprávne považuje rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď priznaná čiastka vo výške 364,50 € nezodpovedá zákonom stanovenej sadzbe súdneho poplatku na začatie súdneho konania vo veci opravy podľa tlačového zákona. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobný návrh zamietol, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné Predmetom konania v danej veci je právo navrhovateľky na opravu a priznanie primeranej peňažnej náhrady v zmysle § 7, § 10 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Predpokladom vzniku práva na opravu bude nepravdivosť skutkového tvrdenia o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, a to bez toho, aby sa nepravdivé skutkové tvrdenie súčasne dotýkalo napr. cti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby, alebo aby malo negatívny dopad na fyzickú alebo právnickú osobu. Žiadosť o uverejnenie opravy musí byť žiadateľom podpísaná, keď súčasťou žiadosti musí byť písomný návrh znenia opravy, z ktorého musí byť zrejmé, že opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dopad na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy, ani žiadosť o ospravedlnenie vydavateľa. Ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače, pripravovanom po doručení žiadosti. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu v navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom o uverejnenie opravy. Dohoda prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú oprávnení sami zasahovať do obsahu navrhnutého znenia opravy, s výnimkou opravy gramatických chýb. Agentúra alebo tlačové spravodajstvo nie je povinní uverejniť opravu len v taxatívne vymedzených prípadoch uvedených v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že odporca ako vydavateľ periodickej tlače uverejnil článok, ktorý obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia, ktorých opravu navrhovateľka žiadala v žiadosti o opravu a ktoré sa týkajú navrhovateľky, ako fyzickej osoby. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľka dodržala prekluzívne lehoty v zmysle § 7 ods. 2, § 10 ods. 3 citovaného Tlačového zákona. Rovnako prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade nebol splnený ani jeden z taxatívnych dôvodov uvedených v ustanovení § 7 ods. 6 tlačového zákona, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu. Vzhľadom na skutočnosť, že oprava nebola uverejnená a navrhovateľka spolu s návrhom o uverejnenie opravy požiadala o priznanie primeranej peňažnej náhrady správne rozhodol prvostupňový súd aj o tejto časti návrhu, keď v zmysle § 10 ods. 3 citovaného zákona má osoba vždy ak o to požiada spolu s návrhom na uverejnenie opravy a ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jej uverejnenie nárok na primeranú peňažnú náhradu v rámci jej pevne stanoveného intervalu od 1.659,70 € (50.000,- Sk) do 4.979,09 € (150.000,- Sk). Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 Os.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odporca v odvolaní namieta, že navrhovateľka požadovala v rámci znenia opravy aj uverejnenie obsahujúce jej hodnotiace úsudky, vlastné úvahy a hodnotenie podnikateľských aktivít z pohľadu navrhovateľky a navrhovaný text opravy nezodpovedá napadnutým výrokom. Ak súčasťou žiadosti o opravu boli aj hodnotiace úsudky a pravdivé skutkové tvrdenia, t.j. ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Predmetná Dohoda v zmysle tlačového zákona prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy (viď komentár k zákonu pred poslednou novelou). Bez významu je námietka odporcu prezentovaná v odvolaní, že tým, že prvostupňový súd návrh v časti zamietol, upravil de facto znenie navrhovanej opravy, tak konal v rozpore s ustanoveniami tlačového zákona. Súd je v prípade súdneho sporu viazaný žalobným návrhom, čo znamená, že nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú; (resp.rozhodnúť o inej oprave ako je navrhovaná v žalobnom petite), ale môže v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. dotknutej osobe vyhovieť len sčasti, čo je daný prípad, preto zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k pochybeniu pri aplikácii cit.zákona, keď návrh v časti ako nedôvodný zamietol. Za neopodstatnenú je nutné považovať aj námietku uplatnenú v odvolaní, že navrhovateľke bola priznaná peňažná náhrada bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, ktorým by bola preukázaná vzniknutá ujma, pretože ustanovenie § 10 ods. 4 ani iné ustanovenia Tlačového zákona nestanovujú žiadne kritériá, pomocou ktorých by sa mala a mohla určiť konkrétna výška primeranej peňažnej náhrady priznanej neoprávnene odmietnutým žiadateľom o opravu. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 účinného do 31.8. 2011 má osoba vždy, ak o to požiada spolu s návrhom na uverejnenie odpovede a ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia odpoveď vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, nárok na primeranú peňažnú náhradu v rámci jej pevne stanoveného intervalu od 1.659,70 € (50.000,- Sk) do 4.979,09 € (150.000,- Sk). Súd prvého stupňa v rámci požiadavky presvedčivosti a preskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol pri stanovení peňažnej náhrady vedený, čím jeho rozhodnutie nie je zaťažené prejavom svojvôle, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie aj v časti priznania peňažnej náhrady vecne správne. Čo sa týka ďalších námietok, tieto boli identické ako obrana pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd vysporiadal a závery ktoré prijal, sú odvolacím súdom akceptovateľné. Odporca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvého stupňa a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa odporca nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými len preto, že nezodpovedajú predstavám odporcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Prvostupňový súd úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 364,50 € (súdny poplatok za návrh). V danej veci prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., aj keď na vec bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na neúspech navrhovateľky v nepatrnej časti, čo ale v konečnom dôsledku nemá vplyv na správnosť samotného výroku súdu prvého stupňa ohľadne náhrady trov konania. Nedôvodná je námietka odporcu, že priznaná čiastka vo výške 364,50 € nezodpovedá zákonom stanovenej sadzbe súdneho poplatku na začatie súdneho konania vo veci opravy podľa tlačového zákona. Prvostupňový súd správne s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a),§ 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov Položka 7c v spojení s Položkou 1 písm. a) vyrubil navrhovateľke súdny poplatok vo výške 364,50 € (66 € + 298,50 €, t.j. 6 % zo sumy 4.975 €), ktorý navrhovateľka aj uhradila (č.l. 18 spisu) a preto jej vznikol nárok na jeho náhradu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie a navrhovateľke žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.