Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/199/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231520 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110231520.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Eleny Ondrišovej, v právnej veci navrhovateľa: Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, proti odporcovi: Petit press a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o uverejnenie odpovede a o zaplatenie 4.979,09 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/134/2010-75 zo dňa 23. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zmenu návrhu n e p r i p ú š ť a . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30Cb/134/2010-75 zo dňa 23. 01. 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,70 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 473,79 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporcu uverejniť v denníku SME do 3 dní od právoplatnosti rozsudku odpoveď v nasledujúcom znení: Odpoveď spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. na tvrdenia uvedené v článku ,, V bryndzi bude asi menej ovčieho syra“ V článku: “V bryndzi bude asi menej ovčieho syra“, uverejneného dňa 04. 06. 2010 v denníku SME na str. 10, sa čitatelia denníka SME mali možnosť okrem iného dočítať o tom, že slovenský trh s mliečnymi produktmi “zaplavujú“ lacné bryndze z Poľska. Ako príklad sa v článku uviedli Tatranská či Beskydská bryndza, ktoré majú podľa tvrdení autora cit. článku obsahovať len desať až tridsať percent ovčej hrudky. Spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. sa chce ako výrobca Tatranskej bryndze výrazne ohradiť voči tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu. Pokiaľ sa autor článku opieral o zistenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, chceme čitateľov upozorniť na skutočnosť, že tento ústav použil pri svojich laboratórnych testoch metódu, ktorá bola vydaná v rozpore so zákonom, čo potvrdilo vo svojom oficiálnom stanovisku Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Použitá metóda (HPLC/DAD) nebola nikdy validovaná (overená iným laboratóriom), vyznačuje sa veľkou nepresnosťou, a teda jej výsledky sú absolútne nedôveryhodné, čo sa v plnom rozsahu prejavilo pri testovaní Tatranskej bryndze. Chceme ubezpečiť čitateľov, ako aj našich zákazníkov, že podiel ovčej hrudky v Tatranskej bryndzi je minimálne 25 %, teda tak, ako je to uvedené na obale výrobku. Spotrebiteľ získa pri prečítaní textu na obale všetky pravdivé informácie, ktoré potrebuje pre svoje rozhodnutie, či si túto bryndzu kúpi alebo nie. Tatranská bryndza teda v plnom rozsahu spĺňa všetky požiadavky podľa platnej legislatívy EÚ. Spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. sa bude brániť proti protiprávnym zásahom do jej dobrej povesti, pričom voči zodpovedným subjektom, ktoré zasiahli, resp. zasahujú do jej dobrej povesti, podnikne príslušné právne kroky a vyvodí voči nim adekvátnu právnu zodpovednosť. Tatranská mliekareň a.s. Ďalej sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4.979,09 Eur. Na pojednávaní dňa 24. 10. 2011 bola navrhovateľom požadovaná zmena petitu uznesením súdu pripustená tak, že odporca je povinný strpieť uverejnenie odpovede v denníku SME do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh petitu zostal nezmenený. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 04. 06. 2010 uverejnil denník SME na str. 10 článok s názvom: “V bryndzi bude asi menej ovčieho syra”. Súčasťou predmetného článku bol podtitulok “Poliaci zaplavili trh”, a to v znení: “Tatranská či Beskydská bryndza s nižším obsahom ovčej hrudky zaplavila pulty. Je lacnejšia o dve až tri eurá na kilogram oproti pravej ovčiarskej bryndzi. Obsahuje však len desať až tridsať percent ovčej hrudky. Štátna veterinárna a potravinová správa v decembri zakázala dovoz Tatranskej bryndze z Poľska. Dovozca sa odvolal a o platnosti rozhoduje ministerstvo”. Na uvedený článok reagoval navrhovateľ tak, že listom zo dňa 10. 06. 2010 požiadal odporcu o uverejnenie odpovede podľa § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon). Z jeho žiadosti o uverejnenie odpovede vyplýva, že tvrdenie, že Tatranská bryndza obsahuje 10-30 % ovčej hrudky považuje navrhovateľ za nepravdivé, pretože v skutočnosti Tatranská bryndza obsahuje minimálne 25 % ovčej hrudky. Predmetné tvrdenie je podľa navrhovateľa spôsobilé závažným spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti značky TAMI, a tým aj do dobrej povesti navrhovateľa a výrazne ovplyvniť správanie spotrebiteľov - čitateľov denníka SME. Podľa tvrdení navrhovateľa to preukazuje množstvo e- mailov od nespokojných spotrebiteľov, ktoré boli v dôsledku citovaných informácií v médiách doručené navrhovateľovi, a v ktorých spotrebitelia vyjadrujú svoje sklamanie z kvality výrobkov navrhovateľa. Odporca na predmetnú žiadosť navrhovateľa odpovedal listom zo dňa 22. 06. 2010, ktorým odmietol žiadosť navrhovateľa o uverejnenie odpovede s tým, že článok neobsahuje žiadne tvrdenie, ktoré by sa dotýkalo názvu alebo dobrej povesti Tatranskej mliekárne, a.s. Táto právnická osoba nie je v predmetnom článku spomenutá. Odpoveď ide nad rámec toho, čo by mohol navrhovateľ žiadať v prípadnej odpovedi, odpoveď nemá náležitosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z. z. Súd poukázal na ust. § 8 a 10 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, pričom uviedol, že navrhovateľ sa po pripustení ním požadovanej zmeny petitu domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti odprocu strpieť uverejnenie odpovede, v ktorej texte je uvedené, že “Tatranská mliekáreň a.s. sa chce ako výrobca Tatranskej bryndze výrazne ohradiť voči tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu”, ako aj to, že “Chceme ubezpečiť čitateľov, ako aj našich zákazníkov, že podiel ovčej hrudky v Tatranskej bryndzi je minimálne 25 %, teda tak, ako je uvedené na obale výrobku”. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že predmetný článok sa nedotýka názvu navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ nie je v predmetnom článku identifikovaný. Predmetný článok hovorí o výrobku “Tatranská či Beskydská bryndza”, avšak neuvádza výrobcu výrobkov ani názov právnickej osoby, ktorá podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. má právo žiadať uverejnenie odpovede. Text odpovede vyžadovaný navrhovateľom neobsahuje popis skutkového tvrdenia podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z. z. s uvedením, v čom sa skutkové tvrdenie dotýka názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, pričom taktiež nespĺňa náležitosti, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Súd mal za to, že v samotnej odpovedi navrhovateľa sú uvedené údaje v rozpore s predloženými dôkazmi - obal Tami TATRANSKÁ BRYNDZA plnotučná, a to, že navrhovateľ je výrobcom Tatranskej bryndze a nie jej distribútorom, ako aj tvrdenie, že podiel ovčej hrudky v tomto výrobku navrhovateľa je minimálne 25 %, keď podiel ovčej hrudky uvedený na obale výrobku je od 20 % do 30 %, z čoho vyplýva, že predmetný výrobok nemusí mať minimálne 25 % ovčej hrudky, ako to navrhovateľ uvádza v odpovedi. Čo sa týka navrhovateľom predložených 5 e-mailov od nespokojných spotrebiteľov, súd k týmto e-mailom uviedol, že 2 z nich boli navrhovateľovi doručené pred zverejnením článku, pričom e- maily doručené v deň vydania článku a dňa 09. 06. 2010 reagujú na odvysielanú reláciu v televízii pod názvom Test magazín a v e-mailovej správe z 01. 07. 2010 spotrebiteľ hodnotí chuť a kvalitu výrobku zakúpeného od navrhovateľa bez reakcie na akékoľvek informácie zverejnené v médiách. Pokiaľ teda žiadosť o uverejnenie odpovede nespĺňa kumulatívne všetky zákonom požadované náležitosti, nemá vydavateľ (odporca) povinnosť takúto odpoveď uverejniť a nemôže byť úspešný ani návrh navrhovateľa voči odporcovi o uloženie povinnosti uverejniť opravu. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že petit návrhu strpieť uverejnenie odpovede nie je v súlade s právnou úpravou zákona č. 167/2008 Z. z., podľa ktorého si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, a to konkrétne s ust. § 10 ods. 2 tohto zákona. Nárok na primeranú peňažnú náhradu podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona možno uplatniť na súde spolu s návrhom na uloženie povinnosti uverejniť odpoveď. Priznanie práva na peňažnú náhradu v medziach uvedeného zákonného ustanovenia je možné s prihliadnutím na ods. 2 tohto zákonného ustanovenia iba v prípade, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia odpoveď vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jej uverejnenie, avšak len za predpokladu, že im takáto povinnosť vznikla. Vzhľadom na nedôvodnosť predmetným návrhom uplatneného práva na uverejnenie odpovede, resp. strpieť uverejnenie odpovede, súd nemohol navrhovateľovi priznať ani požadovanú peňažnú náhradu. Na základe uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnych služieb v celkovej výške 473,79 Eur. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd pripustil zmenu petitu, pokiaľ ide o prvý výrok návrhu, ktorý mal po zmene v zmysle doplnenia odvolania zo dňa 30. 05. 2014 znieť tak, že odporca je povinný uverejniť v denníku SME do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku odpoveď, ktorá bola totožná s textom odpovede podľa pôvodného petitu okrem nasledujúcej vety: “Spoločnosť Tatranská mliekáreň a.s. sa chce ako distribútor Tatranskej bryndze výrazne ohradiť voči tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu”, ktorá veta pôvodne znela takto: “Spoločnosť Tatranská mliekáreň a.s. sa chce ako výrobca Tatranskej bryndze výrazne ohradiť voči tomuto zavádzajúcemu tvrdeniu”. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v znení uvedenej úpravy prvej časti jeho petitu vyhovie v celom rozsahu a navrhovateľovi prizná náhradu trov konania vo výške 398,- Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.155,16 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Záver súdu, že predmetný článok sa nedotýka názvu navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ nie je v ňom identifikovaný, považoval za nesprávny a uviedol, že názov výrobku je v článku označený ako „Tatranská bryndza“, pričom je zrejmé, že prívlastok „Tatranská“ sa vzťahuje na názov produktu a nie na regionálny pôvod, čo vyplýva z toho, že je označený veľkým začiatočným písmenom. Na pultoch obchodov s mliečnymi produktmi sa nachádza výrobok „Tatranská bryndza“ a jeho výrobcom je navrhovateľ, ktorého identifikačné údaje sú uvedené na obale tohto výrobku. Na základe toho priemerný spotrebiteľ, ktorý si prečítal citované skutkové tvrdenie v predmetnom článku mohol nadobudnúť konkrétnu predstavu o výrobku a jeho výrobcovi, resp. si ho mohol následne vyhľadať v obchode a prečítať si údaje o výrobocovi z obalu. Navrhovateľ mal za to, že v žiadosti o uverejnenie odpovede zo dňa 10. 06. 2010 dostatočne určito popísal, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia sa dotýkajú jeho dobrej povesti, keď ich doslovne odcitoval, ako boli napísané v predmetnom článku. Navrhovateľ zároveň uviedol, že predmetné tvrdenie je spôsobilé závažným spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti značky TAMI, a tým aj do dobrej povesti navrhovateľa, a tiež výrazne ovplyvniť správanie spotrebiteľov - čitateľov denníka SME. Navrhovateľ teda poukázal na spojitosť medzi dobrou povesťou svojho výrobku „Tatranská bryndza“ a dobrou povesťou navrhovateľa ako jeho výrobcu. Dobrá povesť výrobcu je nerozlučne spätá s dobrou povesťou jeho výrobkov a naopak, a teda pokiaľ niekto vysloví skutkové tvrdenie, ktoré poškodzuje dobrú povesť výrobku v povedomí spotrebiteľa, zasahuje tým automaticky aj do dobrej povesti toho, kto takýto výrobok vyrába a uvádza na trh. Podľa odvolania súd síce uviedol, že text nespĺňa náležitosti v tom zmysle, že sa odpoveď má obmedziť len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie poprie, dolní, spresní alebo vysvetlí, bližšie však tento svoj záver neodôvodnil. Navrhovateľ v tejto súvislosti vyslovil názor, že ust. § 8 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) je potrebné vykladať tak, že odpoveď by nemala presiahnuť svojim rozsahom text článku, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie s hodnotiacimi úsudkami, pričom predmetná odpoveď túto podmienku spĺňa. Z tohto ustanovenia však zároveň nevyplýva, že text odpovede smie byť len v rozsahu textu skutkového tvrdenia, ku ktorému sa má poskytnúť učité vysvetlenie, spresnenie, doplnenie, resp. popretie. Súdom vytknuté nezrovnalosti v texte odpovede rovnako nepredstavujú tak vážnu vadu, ktorá by zakladala nedôvodnosť návrhu. Text odpovede bol určený bežnému spotrebiteľovi, ktorý predsa nerozlišuje medzi „výrobcom“ a „distributorom“, ale navrhovateľa vníma ako subjekt, ktorý uvádza výrobok „Tatranská bryndza“ na trh, pričom navrhovateľ na obale výrobku zámerne uvádza údaj o podielu ovčej hrudky 5 % nižší, ako tvrdil, a ako je v skutočnosti, pretože navrhovateľ tak ráta s možnou odchýlkou. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a odporcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby spolu v celkovej výške 237,40 Eur. Odporca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a skutkový stav zistený súdom v prvostupňovom konaní za správny a súladný so skutkovými zisteniami. Podľa jeho názoru súd dospel k správnym záverom o tom, že právo navrhovateľa na uverejnenie odpovede podľa ust. § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. nevzniklo a že jeho žiadosť nespĺňala zákonom stanovené náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede. Tvrdenie navrhovateľa, že priemerný spotrebiteľ mohol nadobudnúť predstavu o výrobcovi Tatranskej bryndze, resp. si výrobok vyhľadať v obchode, nepokladal odporca za presvedčivé, keď to skôr potvrdzuje, že široká verejnosť si údaje z článku o Tatranskej a Bekydskej bryndzi nedokáže priamo a presne spojiť s navrhovateľom. Nakoľko z daného článku nie je možné navrhovateľa presne určiť, nie je naplnený predpoklad podľa § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. na vznik práva na odpoveď. Odporca mal za to, že súd dospel k správnym skutkovým záverom, že žiadosť navrhovateľa neobsahovala informáciu, v čom sa napádaná informácia z článku dotýka názvu alebo dobrej povesti navrhovateľa, pričom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa jedná o nenapraviteľnú vadu žiadosti. Čo sa týka nesplneného kritéria, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa napádané skutkové tvrdenie poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí, súd bližšie svoj záver odôvodnil na str. 7 rozsudku, kde vystvetlil, že odpoveď obsahuje údaje v rozpore s predloženými dôkazmi vzhľadom na to, že podľa znenia odpovede je na obale výrobku „Tatranská bryndza“ uvedená informácia, že obsahuje minimálne 25 % podiel ovčej hrudky, pričom však na obale výrobku sa nachádza údaj o 20 % až 30 % podiele. Súd preto správne vyhodnotil dané kritérium ako nesplnené. Odporca tiež uviedol, že zmena petitu návrhu v štádiu odvolacieho konania sa mu javí byť v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, ako aj s jeho právom na spravodlivý proces. Vyslovil názor, podľa ktorého nie je možné, aby odvolací súd rozhodoval o novom petite navrhovateľa v pozícii de facto súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvého stupňa o návrhu v zmysle nového petitu vôbec nerozhodoval. Krajský súd tak o novom návrhu navrhovateľa nie je oprávnený rozhodovať a súd by zmenu petitu nemal v tomto štádiu vôbec pripustiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa, dôvodmi odvolania navrhovateľa, ako aj stanoviskom odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právo žiadať uverejnenie odpovede prislúcha právnickej osobe, ktorú je možné presne určiť na základe skutkového tvrdenia dotýkajúceho sa jej názvu alebo dobrej povesti v periodickej tlači. V predmetnom článku nebol navrhovateľ presne určený, pričom právo na odpoveď mu nie je možné v zmysle § 8, 10 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve priznať len na základe v článku uvedeného označenia „Tatranská bryndza“, ktoré v rovine napádaného skutkového tvrdenia taktiež presne neurčí osobu výrobcu. Okrem toho navrhovaný text odpovede nebol v súlade s predloženými dôkazmi, a to vzhľadom na rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (č.l. 61 spisu), z ktorého vyplýva, že navrhovateľ nie je výrobcom Tatranskej bryndze ale jej distribútorom, ako aj vzhľadom na obal výrobku Tami TATRANSKÁ BRYNDZA plnotučná (č.l. 60 spisu), kde je uvedený podiel ovčej hrudky od 20 % do 30 %, pričom však navrhovateľ v texte odpovede uvádza, že podiel ovčej hrudky v v Tatranskej bryndzi je minimálne 25 %. Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade dodržaná zákonom vyžadovaná náležitosť, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa napádané skutkové tvrdenie poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí, čo možno vyvodiť z neprimeranosti textu odpovede predovšetkým v časti, v ktorej odpoveď obsahuje jednak hodnotiace úsudky a jednak úvahu o tom, že sa navrhovateľ bude voči zásahom do dobrej povesti brániť, podnikne príslušné kroky a vyvodí voči zodpovedným subjektom adekvátnu právnu zodpovednosť. Čo sa týka petitu návrhu strpieť uverejnenie odpovede, odvolací súd uvádza, že tento petit nie je v súlade s ust. § 10 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z., pričom však súd jeho zmenu vykonanú navrhovateľom v rámci odvolacieho konania nepripustil, nakoľko mal za to, že táto zmena nemôže ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj skutočnosť, že podľa ust. § 10 zákona č. 167/2008 Z. z. je možné na súde uplatniť iba nezmenený text odpovede, ktorý si oprávnená osoba pred tým u vydavateľa periodickej tlače uplatnil počas prekluzívnej lehoty 30 dní odo dňa jej vydania podľa ust. § 8 uvedeného zákona. Odvolací súd preto považoval za racionálnejšie, účelnejšie a hospodárnejšie, ak vo veci rozhodol pri nezmenenom petite návrhu, čím bude zároveň z hľadiska jednoznačnosti a nemennosti predmetu konania vymedzeného žalobným návrhom zachovaná vyššia miera prehľadnosti rozhodovania súdov v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa ust. § 95 O.s.p. zmenu návrhu doručenú súdu dňa 04. 04. 2012 v rámci odvolania navrhovateľa nepripustil. Vzhľadom na nedôvodnosť predmetným návrhom uplatneného práva na uverejnenie odpovede, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v predmetnej veci nebolo možné navrhovateľovi priznať ani požadovanú peňažnú náhradu. Tento záver súdu zároveň zohľadňuje výsledky dokazovania, ako aj v odvolaní navrhovateľa uvedené ďalšie skutočnosti, ktoré však odvolací súd považoval v danej súvislosti za právne irelevantné, keď nie sú spôsobilé spochybniť jeho správnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že v ostatnom sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1, 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 11. 05. 2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v sume 91,29 Eur, z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a z náhrady 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 19,78 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 118,70 Eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za ním vyčíslený ďalší úkon prevzatia a prípravy zastúpenia, nakoľko za tento úkon už bola odporcovi priznaná náhrada v rámci rozsudku súdu prvého stupňa, čo vylučuje priznanie náhrady za zastúpenie tým istým právnym zástupcom aj v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.