Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/131/2023 6122396641 18. 07. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:6122396641.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., so sídlom: Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, zastúpený: advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4 , 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 723,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/75/2022-66 zo dňa 23.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B1-40Cb/75/2022-86 zo dňa 18.07.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/75/2022-66 zo dňa 23.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B1-40Cb/75/2022-86 zo dňa 18.07.2023, potvrdzuje. Žalobcovi voči žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“), rozsudkom č. k. č. k. 40Cb/75/2022-66 zo dňa 23.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B1-40Cb/75/2022-86 zo dňa 18.07.2023, (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“), v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., so sídlom: Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355 (ďalej aj ako „žalobca“ alebo aj ako „právny nástupca poškodeného (poisteného“)) proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo aj ako „poisťovňa“) o zaplatenie 723,57 eura s príslušenstvom, v plnom rozsahu vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 723,57 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 723,57 eura od 04.03.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 788 ods.1, 3, § 799 ods.1, 2, 3, § 806, § 524 ods.1 a 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“ alebo aj ako „Občiansky zákonník“). 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2021 došlo k škodovej (poistnej) udalosti zaevidovanej žalovaným pod č. č. 9570448596 (ďalej aj ako „škodová udalosť“ alebo aj ako „poistná udalosť) v dôsledku ktorej, bola poškodenému V. R., nar.XX.XX.XXXX, D. Ž. XXX (ďalej aj ako „poškodený (poistený“)) na jeho motorovom vozidle PEUGOT 301 EČV: D. (ďalej len ako „motorové vozidlo“), spôsobená škoda. Poškodený (poistený) bol havarijne poistený v poisťovni žalovaného na základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 6604139545 (ďalej len ako „poistná zmluva“) a z tohto dôvodu mu nahlásil predmetnú škodovú udalosť. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vyčíslené v
sume vo výške 4 600,66 eura. Žalovaný (poisťovňa) po skončení šetrenia poškodenému (poistenému) nepriznal poistné plnenie v sume vo výške 723,57 eura a uvedenú skutočnosť mu oznámil oznámením zo dňa 17.02.2022. Uviedol, že poškodený (poistený) postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému v sume vo výške 723,57 eura a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2022 uzatvorenej medzi poškodeným (poisteným) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej len ako „zmluva o postúpení pohľadávky“). Žalovaný v oznámení o skončení šetrenia zo dňa 16.02.2022 uviedol, že poškodenému (poistenému) krátil poistné plnenie z dôvodu rozdielu medzi fakturáciou a kalkuláciou ceny za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný poškodenému (poistenému) nepredložil ani kalkuláciu na základe ktorej plnil. Dôvodil, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu vád. Zdôraznil, že náklady na prácu a lakovanie motorového vozidla sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH) ktorá neprevyšuje obvyklú sumu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ motorového vozidla. Mal za to, že v prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu. Žalobca pre porovnanie poukázal na cenníky: Auto Gabriel s.r.o. Košice - 43 eur bez DPH, Moris Slovakia s.r.o. Košice - 40 eur/37 eur bez DPH. Uviedol, že si účtoval za normohodinu mechanickej práce 28 eur bez DPH a za normohodinu lakovacej práce 30 eur bez DPH, čo je porovnateľná cena s autoservismi. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenia § 799 ods. 3 a § 797 ods. 4 OZ. Zastával názor, že rozlišovanie žalovaným autoservisov na autorizované a neautorizované nemá oporu ani v slovenskej legislatíve ani v judikatúre Európskej únie a mal za to, že zákon dáva poškodenému (poistenému) možnosť slobodne si zvoliť opravcu. Argumentoval, že všetky servisy podnikajú riadne a legálne a žalovaný neprihliadal na kvalitu práce a vybavenie servisov, pričom poškodené motorové vozidlo malo pred poškodením lak v dvoch vrstvách a žalovaný poškodenému (poistenému) priznal lakovaciu konštantu len 100 %, pričom opravca použil konštantu 130 %. Žalobca uviedol, že si voči žalovanému spolu s istinou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania. Záverom poukázal na rozhodnutie krajských súdov - sp. zn. 20Co/121/2019 a sp. zn. 4Cob/67/2020 ako aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (ďalej aj ako „nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z20.04.2010“). Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 22.08.2022 platobný rozkaz č. k. 6Up/1138/2022 proti ktorému podal žalovaný odpor a v ktorom namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2022 a z ktorej vyplýva, že bola dohodnutá odplatne, avšak v zmluve nebola dohodnutá výška odplaty za postúpenú pohľadávku, čím bola spôsobená jej absolútna neplatnosť. Poukázal na ustanovenia § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1 a 2 OZ ako aj na znenie IX ods. 2 písm. a), c), ods. 3 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej aj ako „zmluvné dojednania“ alebo aj ako „zmluvné dojednania havarijné poistenie vozidiel“) a zdôraznil, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci a rozsah poisťovne poskytnúť poistné plnenie na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. V nadväznosti na uvedené, ďalej žalovaný poukázal na uznesenie ÚS SR III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017. Žalobca sa podaním zo dňa 08.09.2022 vyjadril k odporu žalovaného a v ktorom uviedol, že popri podpismi vyjadrenom prejave vôle účastníkov previesť pohľadávku z postupcu na postupníka, náležitom označení zmluvných strán a samotného predmetu postúpenia, nevyplývajú z OZ iné osobitné náležitosti zmluvy. Poukázal na rozhodnutia: NS ČR sp. zn. 32Cdo1185/2012, NS SR 62/2020 ako aj viaceré rozhodnutia Krajských súdov a Okresných súdov a zdôraznil, že odplata za postúpenie pohľadávky je relevantná len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom o zaplatenie odplaty. Predmetná limitácia ceny za normohodinu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Zdôraznil, že hoci sa žalovaný dovoláva zmluvných dojednaní sám ich nerešpektuje t.j. dohodnutú výšku normohodiny. Ďalej žalobca uviedol, že nemal reálne možnosť ovplyvniť obsah formulárovej zmluvy. Mal za to, že príslušný systém AUDATEX nezohľadňuje všetky účelne vynaložené náklady na opravu poškodených motorových vozidiel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/49/2020. K úrokom z omeškania uviedol, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“) na ktoré sa žalovaný odvolal je pre daný spor neaplikovateľné nakoľko ide o plnenie z havarijného poistenia. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie dňa 23.05.2023, na ktorom svoju neprítomnosť ospravedlnil žalovaný a požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, preto súd konal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to oznámením o poistnom plnení (č. l. 9 s. sp.), faktúrou č. 32202 (č. l.10 s. sp.), kalkuláciou (č. l. 11 s. sp.), cenníkmi (č.l.13 a č. l. 14 s. sp.), porovnávacou tabuľkou motorových vozidiel (č. l. 15 s. sp.), zápisom o poškodení motorového vozidla (č. l. 19 s. sp.), zmluvou o postúpení pohľadávky
(č. l. 20 s. sp.) kalkuláciou (č. l. 26 s. sp.) a zmluvnými dojednaniami ( č. l. 29 s. sp.), a preto rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že v konaní bolo preukázané, že dňa 20.12.2021 došlo k škodovej (poistnej) udalosti následkom ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, ktoré bolo v tomto čase havarijne poistené u žalovaného. Uviedol, že v spore nebola sporná pasívna legitimácia žalovaného a teda medzi poškodeným (poisteným) a žalovaným existoval v čase škodovej udalosti záväzkový vzťah. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený (poistený) škodovú udalosť nahlásil riadne žalovanému a uplatnil si nárok na poistné plnenie v rozsahu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si dal poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, ktorý mu za jeho opravu vystavil faktúru č. 32202 v sume vo výške 4 600,66 eura s DPH. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 16.02.2022, čo vyplýva aj z oznámenia žalovaného (č. l. 9 s. sp.) ako aj, že žalovaný uhradil poškodenému (poistenému) poistné plnenie vo výške 3 577,09 eura, ktoré krátil z dôvodu neprimeraných nákladov na cenu práce, nakoľko poškodené motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise, a preto poškodenému (poistenému) priznal výšku normohodiny v sume 21 eur/NH a náklady na lakovací materiál vo výške 100 %. Z prílohy k oznámeniu žalovaného (č. l. 8 s. sp.) vyplýva, že žalovaný z uplatnenej sumy vo výške 4 600,66 eura nepriznal poškodenému (poistenému) sumu vo výške 723,57 eura za rozdiel medzi účtovanou a primeranou cenou. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v tejto veci. Súd prvej inštancie zastával názor, že predložená zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonné náležitosti, a dostatočne špecifikuje postupovanú pohľadávku v sume vo výške 723,57 eura, ktorá má predstavovať rozdiel medzi uplatnenými nepriznanými nákladmi podľa faktúry a poistným plnením reálne zaplatenou poisťovňou v súvislosti so škodovou (poistnou) udalosťou. Mal za to, že predmetnou zmluvou došlo k platnému postúpeniu nároku na žalobcu na plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie neprisvedčil tvrdeniu žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná z dôvodu absencie dojednania odplaty za jej postúpenie a uviedol, že táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmysle OZ a dojednanie o odplate nie je podmienkou s ktorou by zákon spájal jej neplatnosť. Posudzovanie určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky vo vzťahu k odplate a samotnej dohode o nej podľa názoru súdu prvej inštancie by pripadalo do úvahy len vo vzťahu sporu medzi postupcom a postupníkom. Ďalej bola v konaní sporná výška nároku plnenie a to konkrétne v časti nepriznaného plnenie vo výške 723,57 eura. Pri posudzovaní daného nároku súd prvej inštancie vychádzal z článku IX zmluvných dojednaní písm. c) a z ktorých vyplýva, že: „Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. .... O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácií nákladov na opravu v nezmluvných neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná normohodina na 25 eur.“. V konaní nebolo sporné, že poškodené motorové vozidlo bolo opravované v neautorizovanom servise, avšak žalovaný nepreukázal, že žalobcu písomne vyrozumel o výške primeraných nákladov. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nemožno považovať za dôvodné nepriznanie poistného plnenia poškodenému (poistenému) a to aj s poukazom na dohodnutú jeho limitáciu, nakoľko zo zmluvných dojednaní vyplýva, že pre havarijné poistenie motorových vozidiel, za škodu vzniknutú poistnou udalosťou, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu podľa článku IX ods. 1 zmluvných dojednaní alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, maximálne však do výšky jeho všeobecnej hodnoty v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal reálnu výšku nákladov vzniknutých za opravu poškodeného motorového vozidla a to predloženou faktúrou, ktorú žalovaný dostatočne nesporoval. K predloženej kalkulácii na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú žalovaný predložil v konaní, súd prvej inštancie uviedol, že kalkulácia nepredstavuje objektívny dôkaz na preukázanie výšky nákladov. Čo sa týka nepriznanej položky za lakovaciu konštantu ich dôvodnosť preukazoval žalobca tvrdením o dvojitom lakovaní. Žalovaný uvedené skutočnosti nijako nesporoval a sám uviedol v podanom odpore, že výška nákladov sa rovná výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom k charakteru opráv. Žalobca preukazoval primeranosť uvedených nákladov aj predloženými cenníkmi (č. l. 13 a 14 s. sp.) z ktorých súd
prvej inštancie ustálil, že žalobcom uplatňovanú cenu za opravu poškodeného motorového vozidla možno považovať za primeranú. Žalobca namietal uvedené limitujúce ustanovenie zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel s poukazom na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorú však súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neprimeranú, nakoľko v nich nenašiel naplnenie dikcie ustanovenia § 53 OZ, teda ustanovenie ktoré by spôsobovalo nerovnováhu. Súd prvej inštancie na základe uvedeného rozhodol tak ako je uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia a zároveň žalobcovi priznal s poukazom na ustanovenie § 797 ods. 3 prvá veta a ustanovenie § 517 ods. 1 prvá veta OZ aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 723,57 eura od 04.03.2022 až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP písm. f), nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP písm. h), nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní poukázal na ustanovenia o poistných podmienkach v poistnej zmluve (článok IX ods.1 a ods. 2 písm. a), písm. c) ods. 3) a namietal, že s prihliadnutím na príslušné ustanovenia OZ o poistných zmluvách, je nutné prihliadať na účelnosť a primeranosť nákladov potrebne vynaložených vzhľadom na charakter opráv. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci a rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom rozsah tohto pnenia nepokrýva rozsah práva na náhradu škody. Namietal, že výška normohodiny v prípade opravy v neautorizovanom autoservise bola podľa zmluvných dojednaní dohodnutá v limite 25 eur, pričom žalobca akceptoval sumu 21 eur za normohodinu, o čom informoval poškodeného (poisteného) v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.02.2022. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ako aj náležite neodôvodnil svoj právny záver a to, že ustanovenie o krátení normohodín je neplatné, nakoľko poistencovi neoznámil výšku primeraných poistných nákladov. Žalovaný zastával názor, že maximálna výška normohodiny je daná bez ohľadu na písomné upovedomenie zo strany žalovaného. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu - poškodený (poistený), si ho vybral ako poisťovňu poskytujúcu havarijné poistenie motorových vozidiel, zrejme kvôli nižšej cene poistného v porovnaní s inými poisťovňami, pričom tento rozdiel však môže byť v rámci zmluvných dojednaní kompenzovaný práve nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s inými poisťovňami a preto by mal žalobca akceptovať zmluvné dojednania, ktoré sú pre neho priaznivé a aj tie, ktoré priaznivé nie sú. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť navýšenia lakovacej konštanty o 130 % potvrdením o dvojitom lakovaní z dôvodu, že dvojité lakovanie bolo zohľadnené v spôsobe výpočtu v kalkulačnom programe AUDATEX pre daný typ motorového vozidla. Záverom žalovaný namietal priznaný nárok na úrok z omeškania. Poukázal na ustanovenie § 797 ods. 2 a ods. 3 OZ ako aj uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017. Uviedol, že žalovaný začal šetrenie škodovej (poistnej) udalosti, pričom v rámci tohto šetrenia nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia poskytnutého žalobcovi. Rovnako poukázal na to, že žalovaný ukončil šetrenie dňa 16.02.2022 a poškodenému (poistenému) vyplatil poistné plnenie v sume vo výške 3 577,09 eura dňa 20.02.2022 a teda dodržal zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu na plnenie a nedostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku. 5. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 01.08.2023 vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobca rovnako ako žalovaný poukázal na zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel článok IX bod 2 písm. c) a uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem limitácie výšky náhrady škody aj povinnosť samotnej poisťovne informovať poisteného písomnou formou o nákladoch, ktoré uhradí poškodenému (poistenému). Argumentoval, že poisťovňa si túto povinnosť nesplnila a zastával názor, že nemožno považovať uvedenie krátenia náhrady škody a odkaz na kalkuláciu, za informovanie o nákladoch stanovených poisťovňou, nakoľko tieto neobsahujú žiadne odôvodnenie krátenia poskytnutého poistného plnenia práve v predmetnej sume 21 eur z možných 25 eur a taktiež poškodenému (poistenému) ani nepredložil kalkuláciu, na základe ktorej vykonal krátenie.
Taktiež poukázal, že žalovaný si nesplnil ani ďalšiu povinnosť, ktorá mu vyplývala z poistnej zmluvy a to článok IX ods. 4: „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovní určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. ...“. Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by mu odporučil opravu v konkrétnom servise, čo by malo za následok možné uplatnenie zmluvného dojednania o maximálnej výške hodinovej sadzby. K námietke žalovaného, že „žalobca nepreukázal dôvodnosť navýšenia lakovacej konštanty na 130 % predloženým tvrdením o dvojitom lakovaní“ žalobca uviedol, že žalovaný mal odôvodniť a preukázať na základe čoho mu priznal lakovaciu konštantu iba 100 %. Dôvodil, že žalovaný však nijakým spôsobom nepreukázal, že ním účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy, hoci žalovanému predložil vyčíslenie nákladov potrebných na opravu motorového vozidla, ktorý je vyčísľovaný kalkulačným systémom AUDATEX, teda programom totožným ako používa žalovaný, no napriek tomu žalovaný neoznačil žiadnu položku v tomto vyúčtovaní, ktorú by považoval za neoprávnene kalkulovanú. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými, zmluvnými a nezmluvnými servismi, pričom takéto rozlišovanie je nezákonné, pretože všetky servisy podnikajú legálne a riadne, čo má oporu aj v európskej legislatíve, konkrétne v nariadení komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 a tiež v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (ďalej aj ako „nariadenie komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010“) a teda nemožno tak niektoré z nich zvýhodňovať. Zastával názor, že delenie servisov poisťovňou na autorizované a neautorizované je priamo v rozpore s definíciou uvedenou v zákone č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 106/2018 Z. z.“) ako aj s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka aj ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a je preto ex lege neplatné pre rozpor so zákonom. Pre podporu svojho konštatovania poukázal na rozsudok NS SR z 21.05.2013 sp. zn. 3Sžh/4/2010 a v ktorom sa uvádza: „Dohodou s poisťovňou zmluvné servisy nadobúdajú silnejšie postavenie v tom, že poistený si k ním príde dať opraviť MV pretože vie, že mu bude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške. Týmto umelo zmluvné servisy získavajú zákazníkov na základe ich dohody obmedzujúcej súťaž s poisťovňou. Negatívnym dopadom je samotné obmedzenie hospodárskej súťaže a znevýhodnenie ostatných súťažiteľov, t. j. nezmluvných servisov.“. K žalovaným namietanému pochybeniu súdu prvej inštancie ohľadom priznania úrokov z omeškania žalobca poukázal na ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a z ktorého vyplýva: „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu.; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ S poukazom na uvedené ustanovenie ako aj skutočnosť, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 16.02.2022 a preto bolo zákonnou povinnosťou žalovaného poskytnúť poistenému v lehote 15 dní poistné plnenie. Nakoľko si žalovaný túto povinnosť voči žalobcovi nesplnil, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania od 04.03.2022, tak ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré skutočnosti. 10. V konaní nebolo sporné, že poškodené motorové vozidlo bolo opravované v neautorizovanom servise. 11. V konaní bola sporná výška nároku nepriznaného poistného plnenia žalovaným v sume vo výške 723,57 eura. 12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ako aj náležite neodôvodnil svoj právny záver a to, že ustanovenie o krátení normohodín je neplatné, nakoľko poškodenému (poistenému) neoznámil výšku primeraných poistných nákladov a že maximálna výška normohodiny je daná bez ohľadu na písomné upovedomenie zo strany žalovaného, odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal, že písomne vyrozumel poškodeného (poisteného) resp. jeho právneho nástupcu (žalobcu) o výške primeraných nákladov tak ako sa zmluvné strany dohodli v zmysle článku IX písm. c) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel a z ktorých vyplýva, že: „pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná normohodina na 25 eur.“ Odvolací súd konštatuje, že z citovaného ustanovenia zmluvných dojednaní vyplýva okrem limitácie výšky náhrady škody aj povinnosť samotnej poisťovne (žalovaného) informovať poškodeného (poisteného) písomnou formou o nákladoch. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaným predloženú kalkuláciu výpočtu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla spolu s oznámením o skončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 17.02.2022 (č. l. 9 s. sp.) poškodenému (poistenému), nemožno považovať za jeho informovanie o stanovení primeraných nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla, nakoľko tieto neobsahujú žiadne relevantné odôvodnenie vyplateného poistného plnenia resp. dôvodov jeho zníženia t. j. konkrétnu kalkuláciu nákladov a zdôvodnenie akceptácie výšky normohodiny z možných 25 eur iba na 21 eur. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca dôvodnosť primeraných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v konaní preukazoval tvrdením o dvojitom lakovaní ako aj predloženými cenníkmi iných servisoch (č. l. 13 a 14 s. sp.) a že žalovaný uvedené skutočnosti v konaní nijako nesporoval ale naopak v podanom odpore uviedol, že výška nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla sa rovná výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom k charakteru opráv. Zhodne ako súd prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že poisťovňa (žalovaný) si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a to informovať poškodeného (poisteného) písomnou formou o nákladoch, ktoré mu uhradí za opravu predmetného poškodeného motorového vozidla. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že maximálna výška normohodiny je daná bez ohľadu na písomné upovedomenie zo strany žalovaného, nakoľko uvedené nevyplýva zo zmluvných dojednaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca v konaní preukázal reálnu výšku nákladov vzniknutých za opravu poškodeného motorového vozidla predloženou faktúrou, ktorú však žalovaný dostatočne nesporoval. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry sa nesprávnym právnym posúdením rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 M Cdo 4/2009). Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
13. K odvolacej námietke žalovaného, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť navýšenia lakovacej konštanty o 130 % potvrdením o dvojitom lakovaní z dôvodu, že dvojité lakovanie bolo zohľadnené v spôsobe výpočtu v kalkulačnom programe AUDATEX pre daný typ motorového vozidla, odvolací súd uvádza, že pre preukázanie neopodstatnenosti danej účtovanej položky nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy ale je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať s tým, že žalovaný mal označiť jednotlivú položku z predloženého vyúčtovania nákladov poškodeným (poisteným), ktorú považoval za neúčelne vynaloženú, obzvlášť keď zohľadnil potrebu dvojitého lakovania. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd konštatuje, že poškodený (poistený) poisťovni (žalovanému) predložil vyčíslenie nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla a ktoré boli vyčísľované kalkulačným systémom AUDATEX t.j. programom totožným ako používa žalovaný. Žalovaný uvedené skutočnosti nijako nesporoval. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre účinné popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, mal nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale mal uviesť vlastné tvrdenia a tieto mal preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd mal v konaní preukázané, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 723,57 eura, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že právny predchodca žalobcu - poškodený (poistený) si neuplatnil správnu výšku odmeny zodpovedajúcu rozsahu použitých prác a účtovaného množstva lakovacieho materiálu potrebných pre konkrétnu opravu poškodeného motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že účtované práce a materiál právnym predchodcom žalobcu poškodeným (poisteným), nezodpovedajú potrebe konkrétnej opravy. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný mal v prípade svojho nesúhlasu so zaslaným vyúčtovaním poškodenému (poistenému) uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil poškodený (poistený) a nie prenášať naňho povinnosť na zaplatenie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Nad rámec zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný nepostupoval ani podľa článku IX ods. 4 zmluvných dojednaní z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla s tým, že ak nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, táto si pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca určil poškodenému (poistenému) konkrétnu opravovňu (servis) v ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd dospel k záveru, že postup žalovaného, ktorý poškodenému (poistenému) krátil poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov na cenu práce z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise a preto poškodenému (poistenému) priznal výšku normohodiny v sume 21 eur/NH a náklady na lakovací materiál vo výške 100 %, bol nesprávny. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy CSP) a taktiež sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas s tým že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uniesol dôkazné bremeno, nakoľko skutkovými tvrdeniami preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku vo vzťahu k právnemu základu ním uplatneného nároku na úhradu poistného plnenia a to na rozdiel od žalovaného, ktorý neuniesol dôkazné bremeno z dôvodov ako je vyššie uvedené. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 14. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý namietal súdom priznaný nárok na úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 797 ods. 2 a ods. 3 OZ a na uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, ako aj skutočnosť, že v rámci tohto šetrenia škodovej (poistnej) udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia poskytnutého žalobcovi, ako aj to, že šetrenie škodovej (poistnej) udalosti skončil dňa 16.02.2022 s tým, že poškodenému (poistenému) vyplatil poistné plnenie v sume vo výške 3 577,09 eura dňa 20.02.2022 a teda dodržal zákonom stanovenú 15 - dňovú
lehotu na plnenie a nedostal sa tak do omeškania s plnením svojho záväzku, odvolací súd uvádza, že zákonná povinnosť žalovaného ako dlžníka zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol žalovaný zaviazaný súdom prvej inštancie zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 723,57 eura z titulu nesplnenia jeho povinnosti na základe poistného zmluvného vzťahu a to nevyplatenia poškodenému (poistenému) resp. jeho právnemu nástupcovi - žalobcovi časti poistného plnenia v sume vo výške 723,57 eura a to lehote do 15 dní po skončení šetrenia škodovej (poistnej) udalosti dňa 16.02.2022 a ktorá začala plynúť od nasledujúceho dňa t. j. od 17.02.2022 a uplynula dňa 03.03.2022. Uplynutím 15 - dňovej lehoty na plnenie sa žalovaný tak dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi od 04.03.2022. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď žalobcovi priznal úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote poistenému, že mu nebude plniť z titulu predmetnej škodovej (poistnej) udalosti, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní, zaplatiť mu úroky z omeškania z priznanej sumy. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a z tohto dôvodu potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny. Na podporu jeho správnosti odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poistné plnenie a teda, že by ceny prác, ktoré boli účtované nie sú účelne vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla, tak ako to predpokladajú zmluvné dojednania pre havarijné poistenie motorových vozidiel. V rozpore s poistnou zmluvou možno tiež označiť očakávanie žalovaného, že žalobca zohľadňujúc finančný záujem poisťovne mal vynaložiť na opravu poškodeného motorového vozidla najnižšie možné náklady, v tomto prípade, aby sa obrátil za účelom opravy na subjekt realizujúci opravu, ktorý ponúkne najnižšiu cenu. V rámci voľného trhu je na žalobcovi, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej (poistnej) udalosti. V súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané „bloková výnimka“ - majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. 16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010). 17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutej výrokovej časti, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne správne a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 24. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25.
Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).