Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/43/2025 6121548475 27. 11. 2025 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., IČO: 46 860 355, Podhrunkovská 2635/1A, Vranov nad Topľou, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 690,22 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.3.2025, č. k. 10C/95/2024-432, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. V poradí druhým napadnutým rozsudkom v danej veci súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 690,22 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 690,22 eura od 15.1.2021 do zaplatenia (výrok I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 517, § 788 ods. 1, § 797, § 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu a procesnej obrane žalovaného nemožno priznať úspech. Za nespornú v konaní označil existenciu zmluvného vzťahu z havarijného poistenia (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX/X) medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a vznik poškodenia motorového vozidla poškodeného E. X. (právny predchodca žalobcu) v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 10.10.2020. Žalobca vykonal opravu vozidla a vystavil za ňu poškodenému faktúru vo výške 4.019,02 eura. Spornou v konaní bola výška nákladov, keď žalovaný žalobcovi nezaplatil časť fakturovanej sumy vo výške 690,22 eura namietajúc neprimeranú cenu práce, neprimerane účtované náklady na lakovací materiál, a že vozidlo nebolo opravené technológiou podľa zápisu. Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur bez DPH za hodinu, ktoré podľa žalovaného zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a primerané náklady na lakovací materiál (konštanta 100 %). Žalovaný v obrane poukazoval aj na to, že obhliadkou vozidla dňa 24.11.2020 bolo zistené, že vozidlo nebolo opravené technológiou podľa zápisu- viacero nie nových dielov, ale použitých a nevymenených, ale opravovaných. K otázke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že táto bola záväzne vyriešená odvolacím súdom, s názorom ktorého sa stotožňuje a má ju za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Šetrenie poistnej udalosti bolo žalovaným ukončené dňa 30.10.2020. Žalobca si účtoval za jednu normohodinu mechanickej práce 23 eur bez DPH a za jednu
normohodinu lakovacej práce 25 eur bez DPH a na preukázanie primeranosti tejto ceny predložil cenníky práce: PK Auto na č. l. 16 (pri porovnateľnom vozidle Toyota - cena mechanickej práce od 36,00 eur do 73,00 eur s DPH, cena lakovníckej práce od 47,00 eur s DPH do 95,00 eur s DPH), cenník na č. l. 26 pre vozidlá Škoda Rapid, Octavia, Yeti, Karoq, Scala vo výške 43,00 eur bez DPH, cenník Moris na č. l. 34 Škoda Fabia: mechanické práce za 35,00 eur bez DPH a lakovnícke práce za 32,00 eur bez DPH. Podľa čl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,00 eur bez DPH. Žalovaný na svoju obranu predložil cenníky (autoservisy KAR-JAK J &P, spol. s r.o., Štefan Pacák, Emil Neupauer AUTOSERVIS AUTOLAK), ktoré ponúkajú hodinovú cenu práce v rozmedzí 19,00 eur bez DPH, 20,00 eur bez DPH, až po 20,80 eura bez DPH. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na predloženie likvidačného spisu majúc za to, že by to bolo nehospodárne a výsledky šetrenia poistnej udalosti majú vyplývať z oznámenia o poistnom plnení, ktoré bolo predmetom dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný priznal cenu mechanickej práce v sume 272 eur, cenu lakovacej práce v sume 136 eur, cenu za lakovací materiál v sume 381,91 eura a cenu náhradných dielov vo výške 1.984 eur (rozdiel medzi fakturovanými nákladmi a primeranými nákladmi tak predstavoval sumu 417,10 eura). Podstatu obrany žalovaný postavil na i) neprimeranosti mechanickej a lakovníckej práce z dôvodu, že opravu vykonal tzv. neautorizovaný servis, ii) neprimeranej cene za lakovací materiál (lakovacia konštanta) a iii) cene náhradných dielov. 3. K argumentácii žalovaného ohľadne rozdielu medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi uviedol, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, neprináleží žalovanému rozlišovať subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel na autorizované a neautorizované servisy. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ). Ak sa právny predchodca žalobcu rozhodol realizovať opravu v tzv. neautorizovanom servise, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, neboli dôvodné a účelné na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise a nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/153/2020). Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je v rozpore so zmyslom a účelom poistenia. Zmyslom poistného vzťahu je plnenie poisťovne pri vzniku poistnej udalosti. Uplatnené plnenie musí byť primerané, avšak nemožno od poisteného spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne vynaložil na opravu vozidla najnižšie možné náklady, v tomto prípade, aby sa obrátil za účelom opravy na subjekt realizujúci opravu, ktorý ponúkne najnižšiu cenu. Na podporu uvedeného právneho názoru súd prvej inštancie citoval ods. 10. a 11. odvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.7.2024, č. k. 3Co/51/2024-169 v obdobnej veci: „Na uvedenom nič nemení ani čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti, príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu motorového vozidla v závislosti od toho či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/ nezmluvný servis (viď napr. rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019
a iné). Je potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistnej zmluve, všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v OZ, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/ nezmluvný, autorizovaný/ neautorizovaný servis, nie je aj podľa druhoinštančného súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia... Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované. Nemožno súhlasiť ani s obhajobou žalovaného, že týmto spôsobom nenúti poisteného k výberu určitého servisu, čo sa rozchádza s tým, že v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia. Uvedeným spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (obdobne viď rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020, sp. zn. 30Cb/11/2020)... K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v zmluvných dojednaniach je potrebné dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác.“ 4. V ďalšom konštatoval, že žalovaného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť nákladov na normohodinu práce a lakovací materiál a uviesť, na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za neprimeranú. V prípade tvrdenia o neprimeranom nadhodnotení ceny opravy poškodeného motorového vozidla je nositeľom dôkazného bremena žalovaný. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V prípade, ak preto žalovaný tvrdil, že oprava poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, čo nebolo splnené. Ak pristúpi poškodený k oprave vozidla, je treba pri určení náhrady vychádzať z výšky nákladov na opravu vozidla a posudzovať ich účelnosť a nevyhnutnosť. Účelnou opravou je tá, ktorá smeruje k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Oprava poškodeného vozidla, ktorá by bola neprimerane nadhodnotená, by samozrejme predstavovala exces v konaní poškodeného, čo by malo za následok, že rozdiel spočívajúci medzi primeranou, účelnou, efektívnou opravou a tou nadhodnotenou, nie je škodca, resp. poisťovňa škodcu povinná hradiť, avšak takýto exces, resp. neprimeranosť hodnoty opravy je okolnosťou, ktorú musí preukázať žalovaný. Na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaný nesúhlasil, bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody, pre ktoré vyplatil nižšie poistné plnenie, čo sa ale nestalo. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie
neúčinné (viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). Vyslovil tak názor, že žalovaný bol povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o náklady na lakovanie, ako aj k primeranosti ceny za normohodinu práce. Žalovanému tiež vytkol, že nevysvetlil, prečo priznal sumu 20,00 eur za normohodinu, keď VPP umožňujú priznať sumu 25,00 eur (aj pokiaľ žalovaný tvrdí, že túto cenu práce nemusí vyplatiť vždy, je povinný zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, prečo pri likvidovaní poistnej udalosti vychádzal zo sumy 20,00 eur bez DPH). Pokiaľ by mala byť táto cena priemernou v danom regióne a čase, musel by žalovaný predložiť cenníky porovnateľných autoservisov. Žalovaný vonkoncom poškodenému (ani súdu) neozrejmil, prečo za primeranú považoval práve cenu 20,00 eur bez DPH. Cenníky predložené žalovaným (č. l. 190 - 196) ponúkajú hodinovú cenu práce v rozmedzí 19,00 eur bez DPH, 20,00 eur bez DPH, až po 20,80 eura bez DPH. Konštatoval, že cena účtovaná autoservisom, ktorý vykonal opravu, nie je ani v kontexte týchto cenníkov neprimeraná a naviac ide o cenníky tzv. „zmluvných autoservisov“. Pokiaľ by poisťovňa požadovala, aby poistený (poškodený) uprednostnil pri oprave tzv. „zmluvný autoservis“, t. j. servis, s ktorým má uzatvorenú rámcovú zmluvu s vopred stanovenými cenami, dochádza k deformácii cien na trhu a ovplyvňovaniu správania spotrebiteľa. Takýto zazmluvnený servis si totiž na základe svojej spolupráce s poisťovňou, ktorá odporúča svojim klientom využívať jeho služby, môže dovoliť znížiť ceny za služby, (pretože počíta s určitým objemom zákaziek), čím sa znižuje priemerná cena na trhu a iné (nezmluvné) autoservisy sa dostávajú do nevýhody a týmto cenám nemôžu konkurovať. Doplnil tiež, že k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, pretože si vyžadovalo opravu. Poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla a nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával autoservisy (napr. rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-35Cb/83/2022 zo dňa 24.08.2023). 5. Pokiaľ sa týka nákladov na lakovací materiál, žalovaný v konaní namietal, že žalobca pri vyhotovovaní kalkulácie počítal s použitím väčšieho množstva laku a s vyššou kvalitou lakovacieho materiálu, ako sa objektívne používa v rámci systému Audatex. Systém Audatex s týmto materiálom už počíta. V tejto súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že metodika lakovania AZT v kalkulačných systémoch Audatex je mu známa z iných sporov, pričom z nej vyplýva, že náklady na materiál sú vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné ceny od zohľadnených dodávateľov / importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine bez DPH. Výsledné hodnoty sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a v kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100 v podpornom kóde PK51. V prípade potreby môže užívateľ pri AZT metodike vykonať korekciu prípravy na lakovanie, čím môže ovplyvniť čas prípravy na lakovanie a hodnotu konštanty na režijný materiál. Samotná metodika počíta s navýšením lakovacej konštanty podľa individuálnych okolností. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla na č. l. 53 je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo vyhotovené vo farbe modrá dvojvrstvová metalíza, čo by spôsobilo práve zvýšenie nákladov na lakovanie (opäť je uvedené súdu známe z úradnej činnosti a ďalších sporov v obdobných veciach). Zároveň zdôraznil, že akákoľvek kalkulácia žalovaného, z ktorej vychádzal, nie je preukázaním dôvodnosti zníženia náhrady plnenia, pretože kalkulácia poistného plnenia môže paušálne (odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru súdu kalkulácia nie je bez ďalšieho objektívnym nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka. Žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme Audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. Okrem iného navyšovanie lakovacej konštanty je súdu známe aj z inej rozhodovacej praxe, nejde o nič ojedinelé, kalkulácie s takto navýšenou konštantou (nad 100 %) predkladajú aj poisťovne pri uplatňovaní regresu voči škodcovi. 6. K otázke nepriznanej ceny náhradných dielov z dokazovania vyplynulo, že žalovaný po doručení nadobúdacích dokladov priznal ceny týchto náhradných dielov ako ceny originálnych náhradných dielov: a) 0301 - kryt p nárazníka v sume 3,13 eura, b) 0406 - kryt mriežky chlad v sume 52,57 eura, c) 1036 - vzduchový kanál p ľ v sume 9,49 eura, d) 0341 - absorbér predného nárazníka v sume 8,70 eura, e) 0637 - hmlovka ľavá v sume 47,83 eura. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že súdne konanie nemôže nahrádzať povinnosť vykonať šetrenie a žalovaný nemôže meniť dôvody, pre ktoré odmietol plniť nárok na náhradu škody. Žalovaný totiž v Oznámení o poistnom plnení neuviedol, že
nepriznáva poistné plnenie za náhradné diely kondenzátor, klzný krúžok, rj airbagov, chladič vody, sacrúra vzduchového filtra. Prvoinštančný súd aj v tomto smere prisvedčil žalobcovi, že žalovaný bol povinný už v čase likvidácie poistnej udalosti poškodenému objasniť, prečo nepovažuje uplatnené náklady na opravu vozidla za primerané, prípadne si vyžiadať ďalšie doklady a riadne vysvetliť a odôvodniť, prečo pristúpil k vyplateniu nižšej sumy titulom poistného plnenia. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27.01.2009, podľa ktorého dokazovanie v súdnom spore, ktorého predmetom je plnenie z poistnej zmluvy, nemožno považovať za pokračovanie vyšetrenia poistiteľa, ktorého účelom je zistenie jeho rozsahu povinnosti plniť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, osobitne upravenou Občianskym súdnym poriadkom, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Nemožno ho preto považovať za akési „pokračovanie vyšetrovania“ vykonávaného poistiteľom za účelom zistenia vzniku, príčin poistnej udalosti a rozsahu poistného plnenia. Je vecou poistiteľa, akým spôsobom vyšetrovanie vykoná a k akým záverom po jeho skončení dospeje. Inými slovami, dôvody pre nepriznanie, resp. krátenie poistného plnenia, nemožno dodatočne dopĺňať počas súdneho konania (a to kvantitatívne ani kvalitatívne). Žalobca sám deklaroval, že účtoval originálne, ale aj použité náhradné diely, tieto položky boli označené hviezdičkou. Podľa žalovaného bola primeraná cena týchto náhradných dielov nižšia, než vyplývalo z vyúčtovacej faktúry za opravu vozidla, avšak v Oznámení o poistnom plnení to žiadnym spôsobom neozrejmil. Aj v tejto časti zaťažuje poisťovňu dôkazné bremeno, pokiaľ rozporuje správnosť ceny použitých náhradných dielov, bola povinná uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia (ešte počas šetrenia poistnej udalosti) a tieto aj preukázať, napríklad odborným vyjadrením. 7. Žalobcovi s odkazom na ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vl. č. 87/1995 Z. z. priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.1.2021 do zaplatenia, keď poisťovňa skončila šetrenie dňa 30.12.2020 a pohľadávka sa stala splatnou uplynutím lehoty 15 dní, t. j. dňa 14.1.2021. Doplnil, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Zároveň zdôraznil, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Pokiaľ by pre úplné vylúčenie hradenia úrokov z omeškania stačilo uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného, nedalo by sa hovoriť o preventívnej, represívnej, ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania. V konaní plne úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný už v odpore poukázal na skutočnosť, že vzťah medzi sporovými stranami je založený na základe zmluvy o havarijnom poistení poškodeného motorového vozidla, a teda vec sa má posudzovať podľa § 788 a nasl. OZ. Aj napriek tomu prvoinštančný súd v ods. 29. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme Audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. Konajúci súd tak vec nesprávne právne posúdil, keď podstatu nároku posudzoval ako náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. OZ, a nie podľa § 788 a nasl. OZ. Podporne v tejto súvislosti citoval časť rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III v skutkovo obdobnej veci sp. zn. 62Cb/67/2023: „V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (predovšetkým v časti požadovanej ceny práce) súd v zhode so skoršími rozhodnutiami vydanými v obdobných sporoch o vyplatenie poistného plnenia, v ktorých žalobcov (autoservisy, na ktoré poistení postúpili svoju pohľadávku na poistné plnenie, resp. pohľadávku na domnelé poistné plnenie) zastupuje advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., a v ktorých na strane žalovaného vystupuje KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, zotrváva na právnom názore, že pre určenie výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok, a akceptuje odlišný spôsob určenia výšky poistného plnenia v prípade, ak si poistený nechá poistené vozidlo opraviť v zmluvnom autoservise poisťovateľa a ak v nezmluvnom autoservise [k tomu viď právoplatné rozsudky Okresného súdu Bratislava I zo 17. marca 2022, sp. zn. 31Cb/5/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2024, sp. zn. 1Cob/111/2022); zo 4. októbra 2022, sp. zn. 26Cb/31/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2023, sp. zn. 3Cob/250/2022), ktorý bol vydaný v inom spore iniciovanom žalobcom, z 13. apríla 2023, sp. zn. 26Cb/14/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2024, sp. zn. 3Cob/110/2023)]." Situácia, kedy konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe bez toho, aby prihliadol na dohodnuté znenie poistných podmienok a posudzoval nárok ako nárok na náhradu škody, a nie ako nárok na plnenie z poistenia, je jednoznačne porušením príslušných právnych predpisov a v rozpore so základnými výkladovými pravidlami právneho poriadku, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov o určení poistného plnenia na základe havarijného poistenia. Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti v rozsudku zo dňa 27.6.2024, sp. zn. 1Cob/111/2022 výslovne konštatoval: „V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ (teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach (bod 33. odôvodnenia). „V tomto smere si právny predchodca žalobcu dojednal so žalovaným v čl. IX ods. 2 písm. c) ZD primerané náklady na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia, maximálne však v rámci kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach v sume 25 eur/Nh bez DPH. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval v bode 17., 17.1.,17.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že suma 25 eur/Nh bez DPH predstavuje objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných nákladov, ktoré žiadnym iným spôsobom ZD nedefinujú.“ V intenciách uvedeného je nesprávny záver prvoinštančného súdu, že poškodený mal právo na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu a celú túto čiastku mal uhradiť žalovaný bez ohľadu na jej výšku. Povinnosťou žalovaného z poistnej zmluvy je totiž poskytnúť poistné plnenie vo výške zmluvne dohodnutej. Prvoinštančný súd rovnako v celom rozsahu prevzal argumentáciu žalobcu bez jej podrobenia súdnemu prieskumu, keď uviedol, že žalovaný bezdôvodne „krátil“ poistné plnenie, keď nepriznal celú fakturovanú sumu za opravu vozidla. Ustanovenia poistných podmienok, ktoré sú v neprospech žalobcu označil vcelku za neplatné, keďže ich považoval za neprijateľné. Namietal tiež, že konajúci súd tak závažné právne posúdenie- označenie poistných podmienok za neprijateľné, t. j. neplatné nijako bližšie nešpecifikoval a neodôvodnil. Arbitrárnym spôsobom tak rozhodol o právach a povinnostiach sporových strán, čím zásadným spôsobom ohrozil právo žalovaného na spravodlivý proces. Podporne citoval právne závery vyslovené v rozhodnutí Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023: „Rovnako tak nemožno v rámci rozhodovaného sporu uvažovať o nereálne stanovenej maximálnej ceny normohodiny. Tu súd zastáva názor, že poistený si mal už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zvážiť, či sa mu za stanovených podmienok oplatí vstúpiť do poistného vzťahu so žalovaným, a to pri porovnaní si poistných podmienok s inými poisťovňami pôsobiacimi na voľnom trhu. Podľa názoru súdu najlacnejšia ponuka poistenia na trhu (v podobe najnižšieho poistného) nemusí byť pre poisteného vzhľadom na poistné podmienky, s ktorými podpisom zmluvy vyslovil poistený súhlas, najvýhodnejšia. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že iné poisťovne pôsobiace na trhu (poisťovne mimo poisťovní zo skupiny Vienna Insurance Group) majú vyššie poistné, avšak pre určenie výšky poistného plnenia nemajú v poistných podmienkach dojednanie obdobné dojednaniu obsiahnutému v článku IX. bod 2. písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 žalovaného. Ak si poistený v rámci svojho slobodného rozhodnutia vybral pri uzatvorení havarijného poistenia ako svojho zmluvného partnera žalovaného, musí okrem benefitu (v podobe platenia nižšieho poistného, než aké by platil v inej poisťovni), znášať aj pre neho
negatívne dôsledky v podobe získania poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti v nižšej výške, než boli náklady na opravu. Súd poukazuje na zásadu pacta sunt servanda, ktorá musí platiť nielen vtedy, ak je to na prospech poisteného, ale aj vtedy, keď je to na jeho neprospech. Ako už bolo uvedené, takýto dôsledok je výsledkom slobodného, vážneho a dobrovoľného rozhodnutia poisteného uzavrieť poistnú zmluvu práve so žalovaným.“ Na základe chybného úsudku a nesprávneho právne posúdenia podstaty sporu tak súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádzal nesprávne právne konštrukcie a dôvody rozhodnutia zakladal na inom základe, než na akom vznikol vzťah medzi žalobcom a žalovaným. 9. V ďalšom žalovaný namietal nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Otázkou, či dohodnutá výška normohodiny v rozsahu 25 eur/nh je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti sa pritom zaoberal aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci sp. zn. 1Cob/111/2022: „Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou zmluvou aj výšku ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v zmysle § 806 OZ (bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované. Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov navzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich vzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Argument žalobcu v podanom odvolaní, že vnútením ustanovení vo všeobecných poistných podmienkach dochádza zo strany poisteného k vzdaniu sa práva, čo je zároveň šikanovaním v obchodných vzťahoch a porušením poctivého obchodného styku, je nedôvodným práve z dôvodu, že naráža na zmluvnú autonómiu strán konania, ktoré sa môžu slobodne rozhodnúť, či tú-ktorú poistnú zmluvu uzatvoria, ako aj s akým obsahom. V záujme predchádzania právnej neistoty a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti vyplývajúce z obsahu poistnej zmluvy a príslušných zmluvných dojednaní, či namietať jednotlivé znenie konkrétnych ustanovení aj formulárovej zmluvy. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 779 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ (teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach).“ Vo vzťahu k ods. 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávne poukázal na nároky poškodeného, preplácané škodcom, resp. poisťovňou škodcu a zamenil tak právny pojem náhrady škody z povinného zmluvného poistenia a nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, čím vec nesprávne právne posúdil. Súčasne súd prvej inštancie nesprávne vykonal a vyhodnotil predložené dôkazy a vyhodnotil z nich nesprávne skutkové závery. Nesprávne konštatoval, že žalovaný nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, a to aj napriek tomu, že v konaní riadne predložil emailovú správu z 13.10.2020, zápis o poškodení vozidla z 13.10.2020, zoznam zmluvných opravovní, kalkuláciu nákladov na opravu, kompletné znenie Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTOKOMPLET č. 911 a ďalšie dôkazy. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neprihliadol na tieto dôkazy a vyhodnotil ich spôsobom akoby neboli vôbec predložené. Arbitrárne a nepreskúmateľným spôsobom vyhodnotil dôkazy, z ktorých vyvodil nesprávne skutkové závery. Nesprávne vyhodnotil a právne posúdil aj okolnosti určenia lakovacej konštanty a výšky ceny za normohodinu práce autoservisu. Tieto skutočnosti označil za výlučne spadajúce do dôkazného bremena žalovaného. Z rozhodovacej praxe súdov však jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno je na tom subjekte, ktorý odvodzuje v súdnom konaní priaznivé dôsledky od svojich tvrdení. V danom prípade to bol jednoznačne žalobca, ktorý sa snažil presvedčiť súd o jeho práve na priznanie istiny s príslušenstvom. V konaní však nijako nevysvetlil okolnosti stanovenia lakovacej konštanty a ceny práce a obmedzil sa len na tvrdenie, že vykonával lakovanie v súlade s technológiou postupu odporúčanou výrobcom daného typu motorového vozidla a výrobcom danej farby. Uvedené
tvrdenia však žalobca nepodložil žiadnym dôkazom, nepriložil žiadne odporúčanie výrobcu motorového vozidla a ani výrobcu farby, v zmysle ktorých mal žalobca údajne postupovať. Žalobca tak mal preukázať, že pri lakovaní motorového vozidla, ak sa aplikuje dvojvrstvový lak, tak je nutné použiť lakovaciu konštantu 130 % a nie 100 %. Podporne v súvislosti s rozložením dôkazného bremena v spore poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24.6.2010, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21.1.2015, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 62Cb/67/2023 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 27.6.2024, sp. zn. 1Cob/111/2022. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označil za nedôvodné a bez opory v zákone. Úvodom zdôraznil účel poistného plnenia citujúc časť rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/12/2020, v ktorom dovolací súd uviedol, že účelom poistného plnenia je zabezpečenie fyzických a právnických osôb pre prípad náhodných udalostí tým, že je im poskytované právo na výplatu peňažných prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré v dôsledku týchto udalostí vznikajú. Základnou povinnosťou poistiteľa je plniť zo zmluvy (ak dôjde ku skutočnosti predvídanej v poistnej zmluve), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť a právo na poistné plnenie. Za nemenej dôležitú označil aj skutočnosť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Zmluva o havarijnom poistení uzavretá medzi žalovaným a poisteným je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, pretože poisteným bola fyzická osobanepodnikateľ. Spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou pre informačnú nerovnosť a nedostatok odborných znalostí v oblasti služieb poistenia. Poisťovňa ako podnikateľský subjekt disponuje odborným, technickým aj personálnym vybavením a zmluvy uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je poistenému v tomto zmluvnom vzťahu potrebné poskytnúť takú právnu ochranu, ako mu priznáva zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Charakter spotrebiteľského vzťahu sa nezmenil ani v dôsledku postúpenia pohľadávky na žalobcu (obdobne viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024). V tejto súvislosti upozornil na to, že rozhodnutia, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, sú na danú vec neaplikovateľné, nakoľko sa nejedná o konania v obdobných veciach, nakoľko v predmetných konaniach bola poistenou obchodná spoločnosť a nie spotrebiteľ. Vo vzťahu k odvolacej námietke o arbitrárnosti rozhodnutia pre bližšie neodôvodnenie neprijateľnosti poistných podmienok poukázal na znenie § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 OZ majúc za to, že žalovaný v odvolaní priznáva, že svojvoľne znižuje poistné plnenie, dokonca poukazuje na to, že takéto konanie je v neprospech poisteného (konkrétne čl. IX. ods. 2 písm. a), b), c) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie). Žalovaný môže v zmysle svojich zmluvných dojednaní jednostranne meniť podmienky výpočtu poistného plnenia, čoho následkom je to, že poistený stráca istotu v rozsahu ochrany, ktorú mu poistná zmluva poskytuje, navyše predmetné zmluvné dojednania žalovaného zakotvujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v ods. 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zmluvné podmienky žalovaného jednoznačne diferencujú rozsah poistného plnenia v závislosti od toho, kde si nechá poistený poškodené motorové vozidlo opraviť. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa žalobcu zmluvné dojednania žalovaného sú jednostranné, vopred stanovujú obmedzenie výšky poistného plnenia zo strany poisťovateľa (maximálna výška normohodiny 25 eur bez DPH pre iné ako zmluvné alebo autorizované opravovne), spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výšku normohodiny ani samotný obsah zmluvných dojednaní žalovaného, výška normohodiny nie je stanovená na základe objektívnych, predvídateľných kritérií (región, čas, typ vozidla), výška poistného plnenia sa znižuje nad rámec dohodnutej limitácie- poistnej sumy (10.250 eur), čím dochádza k zníženiu poistného plnenia nad zákonný a zmluvný rámec, výklad a aplikácia podmienky závistí výlučne od svojvôle likvidátora poistnej udalosti bez kontroly, keďže zmluvné dojednania žalovaného neustanovujú presné kritériá výpočtu/ vzorec na výpočet poistného plnenia, výška normohodiny môže byť priznaná od 0- 25 eur, spotrebiteľ nemá možnosť vopred zistiť, aké poistné plnenie mu bude priznané, chýba mu právna istota a podmienka tak nie je zrozumiteľná a predvídateľná. S odkazom na ust. § 53 ods. 2 OZ zdôraznil, že poistený nemal možnosť meniť obsah zmluvných dojednaní, na ktoré sa žalovaný odvoláva, keďže ide o formulárové dokumenty, ktoré poisťovateľ uplatňuje voči všetkým klientom bez možnosti individuálnej zmeny ich obsahu. Nemožno preto ani hovoriť o tom, že boli individuálne dojednané, a preto sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá je ex lege neplatná. Podporne poukázal aj na čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/ EHS definujúce nekalú zmluvnú podmienku, § 4 ods. 2 písm. c) zák. o ochrane spotrebiteľa zakazujúce používanie nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, § 3 ods. 3 zák. o ochrane spotrebiteľa zaručujúce právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvná podmienka, ktorou žalovaný stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre nezmluvný, neautorizovaný servis je tak pre rozpor so zákonnou úpravou
neplatná. Týmto spôsobom dochádza aj k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania (§ 4 ods. 3 písm. h), § 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa), keďže spotrebitelia, ktorí si vyberú iný servis než zmluvný alebo autorizovaný, sú znevýhodnení, a to napriek rovnakému poistnému, a tiež porušeniu dobrých mravov, pretože spotrebiteľ je postihovaný len za to, že si zvolí opravovňu na základe vlastného výberu. V neposlednom rade dochádza aj k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík (§ 7 ods. 2 písm. b) zák. o ochrane spotrebiteľa), keďže podmienka môže významne ovplyvňovať ekonomické správanie spotrebiteľa a nútiť ho k výberu servisu výhodného len pre poisťovňu z dôvodu neistoty ako mu bude vyplatené poistné plnenie v opačnom prípade. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutiach sp. zn. 3Co/51/2024, sp. zn. 5Cob/208/2024, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 5Co/383/2019. 11. Za irelevantnú žalobca označil aj odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa zmluvnej voľnosti. Uzatvorenie poistnej zmluvy totiž automaticky neznamená vyjadrenie súhlasu s obsahom poistných podmienok. Poistený v postavení spotrebiteľa vyjadril súhlas s obsahom poistnej zmluvy, nie s poistnými podmienkami, nakoľko tieto nie sú osobitne podpísané a ani z obsahu poistnej zmluvy nevyplýva daný súhlas (obdobne viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024). Pokiaľ sa týka výšky poistného plnenia (§ 788 ods. 1, 4, § 806 OZ), ktoré je žalovaný povinný poskytnúť v súlade s poistnou zmluvou a poistnými podmienkami, žalobca poukázal na to, že v poistných podmienkach boli jasne dojednané obmedzenia poistného plnenia, ktorým je v zmysle poistnej zmluvy poistná suma 10.250 eur. Poisťovateľ sa pritom podľa § 788 ods. 4 OZ nemôže odchýliť od poistných podmienok, pokiaľ je to v neprospech poisteného. Limitácia poistného plnenia je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, pričom musí byť stanovená objektívne a predvídateľne. Objektívnosť limitácie vyplýva zo skutočnosti, že poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy musí mať jasnú predstavu o maximálnom rozsahu poistného plnenia a spôsoboch jeho výpočtu. Tento princíp zabezpečuje, že poistený musí byť schopný vopred určiť, aké plnenie mu v prípade poistnej udalosti prináleží (viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/148/2024). Žalovaný mohol v prejednávanom prípade znížiť vyplatenie poistného plnenia len v tom prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti (§ 799 ods. 3 OZ, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/119/2021)). Žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca si riadne splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom, naproti tomu mu žalovaný neuhradil uplatnené náklady v celej výške. K nároku na vyplatenie poistného plnenia a poukazu žalovaného na ods. 29. odôvodnenia rozhodnutia žalobca uviedol, že jeho argumentácia je zavádzajúca. Predmetom konania je nárok na náhradu poistného plnenia z titulu poistnej udalosti, pri ktorej vznikla na motorovom vozidle škoda v gramatickom slova zmysle. Rovnako ako žalobca, tak aj súd prvej inštancie posudzoval tento nárok v zmysle právnej úpravy poistenia, nie ako nárok na náhradu škody. Prvoinštančný súd nikde vo svojom rozhodnutí neuvádza, že by predmet konania posudzoval ako nárok na náhradu škody a meritum veci posúdil podľa § 788 ods. 1, § 797, § 806 OZ, t. j. podľa právnej úpravy poistných zmlúv. Nepochybným je tiež to, že súd prvej inštancie neposudzoval nárok ani podľa zák. č. 381/2001 Z. z. K otázke rozloženia dôkazného bremena v spore sa stotožnil s prvoinštančným súdom, keď žalovaný mal prospech zo zníženia poistného plnenia, a preto ho v spore zaťažuje dôkazné bremeno. Ide o štandardný výklad zákona, kde je jednoznačne dané, že dôkazné bremeno zaťažuje tú procesnú stranu, ktorá pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky. Keďže žalovaný neplnil náklady na opravu poisteného vozidla vo výške, v akej ich vyčíslil žalobca vykonávajúci opravu, mal už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení uviesť všetky podstatné skutočnosti a argumenty, z ktorých pri výpočte výšky poistného plnenia vychádzal. Konanie žalovaného, ktorým dodatočne odôvodňuje nepriznanie, resp. zníženie poistného plnenia nemá oporu v zákone, poistnej zmluve a zmluvných dojednaniach a je v rozpore s kogentnými ustanoveniami OZ. Aj v zmysle § 797 ods. 4 OZ žalovaný nemôže po ukončení šetrenia meniť dôvody, ktoré podporujú jeho zníženie nároku. Správne súd prvej inštancie v ods. 28. odôvodnenia konštatoval, že žalovaný bol povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, prečo pri likvidovaní poistnej udalosti vychádzal zo sumy 20 eur bez DPH. Podporne v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/48/2024, sp. zn. 2Cob/39/2020, sp. zn. 4Cob/62/2021, sp. zn. 54Cob/148/2024, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2022 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/23/2020. Uvedené platí aj vo vzťahu k lakovacej konštante a cene za normohodinu práce. Žalovaný neuviedol, na základe čoho znížil poistné plnenie a ani v zmluvných dojednaniach žalovaného nie je uvedený žiaden mechanizmus výpočtu, pri akom vozidle sa bude aká suma preplácať. Z toho vyplýva, že poisťovňa neberie pre
preplácaní ohľad na značku vozidla, ktoré sa opravuje. Rovnako tak žalovaný neurčil sumu, za ktorú by autoservis motorové vozidlo opravoval (viď v tomto smere rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 1Cob/90/2020, sp. zn. 6Cob/131/2023). K otázke hodnotenia dôkazov žalobca poukázal na to, že súd nie je povinný riadiť sa návrhmi účastníkov pri vykonávaní dokazovania a nie je ani viazaný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie je vždy vecou súdu, čo konštatujú aj rozhodnutia ÚS SR z 12.11.2014, sp. zn. I. ÚS 703/2014, rozsudok NS SR zo dňa 23.9.2020, sp. zn. 8Cdo/72/2020. Naviac všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky stranami nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011, sp. zn. 8Cdo/72/2020). Záverom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré sa v obdobných veciach vysporiadali s argumentáciou žalovaného a rozhodli v prospech žalobcu (napr. Krajský súd Košice sp. zn. 4Cob/67/2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, sp. zn. 3Cob/143/2020, sp. zn. 4Covb/20/2020, sp. zn. 5Co/83/2019, sp. zn. 3Cob/165/2022, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/121/2019, sp. zn. 23Co/23/2020, rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 4Cob/16/2021, sp. zn. 1Cob/76/2019, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Cob/16/2021, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009). 12. Žalovaný v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na odvolacej argumentácii. Ostro sa ohradil voči vyjadreniu žalobcu, že v odvolaní priznáva, že svojvoľne znižuje poistné plnenie, nakoľko v odvolaní uvedené neuvádzal. Tvrdenie žalobcu, že poistné podmienky nie sú súčasťou poistnej zmluvy označil za v rozpore s § 788 ods. 3 OZ a chybné je aj tvrdenie, že nepodpísanie zmluvných dojednaní alebo všeobecných poistných podmienok zakladá ich neplatnosť. V rámci procesu uzatvárania poistnej zmluvy poistený riadne prevzal vyhotovenie VPP a ZD Autokomplet. Je nesporné, že poistník bol s uvedenými dokumentmi oboznámený a mal ich k dispozícii, keďže mu boli riadne poskytnuté, čo potvrdil svojim podpisom na poistnej zmluve zo dňa 11.11.2015. Namietol aj argumentáciu o nemožnosti poisteného ovplyvniť obsah poistných podmienok, v dôsledku čoho by mala byť poistná zmluva neplatná. Pri uvedenom názore by museli byť neplatné tisícky formulárových poistných zmlúv uzatvorených žalovaným, a ktoré sú štandardným nástrojom na poisťovacom trhu. Poistné podmienky sú v zmysle § 78 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy a podstatu potreby zakotvenia práv a povinností subjektov poistného vzťahu v poistných podmienkach vysvetlila rozhodovacia prax (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/147/2019). Na správnom výklade práva sa nezakladá ani argumentácia žalobcu o neplatnosti zmluvných dojednaní pre neuvedenie presnej výšky poistného plnenia. Poistné plnenie má byť určené podľa poistných podmienok (§ 806 OZ) a nie je teda nesprávny postup, ak je v poistných podmienkach uvedený spôsob výpočtu konečnej sumy. V poistných podmienkach tak nemusí byť uvedená presná čiastka, ktorá bude titulom poistného plnenia poskytnutá poistenému, ale postačuje určenie spôsobu, podľa ktorého sa určí výška poistného plnenia. Ohraničenie výšky poistného plnenia pri poistení majetku je štandardným prostriedkom na trhu poisťovníctva a ide o riadne platné ustanovenie poistnej zmluvy. Podporne v tejto súvislosti citoval rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/73/2021, R 64/2004. Pokiaľ sa týka dôkazného bremena uviedol, že vo vzťahu k výške lakovacej konštanty nemôže byť predmetom dokazovania, prečo žalobca neaplikoval len lakovaciu konštantu na úrovni 100 %, ale prečo aplikoval lakovaciu konštantu nad tento rámec, a to až na úrovni 120 %. Žalobca však namieta, že žalovaný nepreukázal popretú skutočnosť, a to, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov vynaložených na zvýšenú lakovaciu konštantu, keďže nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca tak nesprávne prenáša dôkazné bremeno v tejto otázke na žalovaného, keďže žalovaný nemôže dokazovať, že určitý nárok neexistuje. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý sa z týchto skutočností snaží získať zvýšený nárok na lakovaciu konštantu (obdobne rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010, sp. zn. 3Svk/42/2022, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 38/2015). K argumentácii žalobcu, že žalovaný si pred ukončením poistnej udalosti nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady k ozrejmeniu vyššej lakovacej konštanty poukázal na ust. § 799 ods. 2 OZ a z neho vyplývajúcu povinnosť poisteného predložiť potrebné doklady. 13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že nikdy netvrdil, že súčasťou poistnej zmluvy nie sú poistné podmienky. Apeloval však na skutočnosť, že poistné podmienky žalovaného obsahujú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, a preto ich nie je možné aplikovať a tiež na skutočnosť, že poistený poistné podmienky nepodpísal. Žalovaný vo svojej argumentácii neprihliada na ostatné kogentné ustanovenia, konkrétne § 53 ods. 1, § 788 ods. 1, 4 a § 806 OZ, s ktorými sú zmluvné dojednania žalovaného v rozpore, keď diferencujú rozsah poistného plnenia v závislosti od výberu opravovne. Žalobca nespochybňuje ani oprávnenie poisťovne používať poistné podmienky
aj v podobe formulárových zmlúv. Avšak používanie formulárových zmlúv poisťovateľa nezbavuje povinnosti dodržiavať limity ustanovené platným právnym poriadkom, predovšetkým OZ a zák. o ochrane spotrebiteľa. Formulárová zmluva obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky nemôže byť akceptovaná len z toho dôvodu, že je v praxi používaná viacerými subjektami. Pri posudzovaní nároku žalobcu nemá právny význam ani argumentácia žalovaného o tom, že individuálne dojednávanie by bolo neúmerne nákladné a predražilo by služby (podporne viď rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/165/2022, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019). K argumentácii o výške poistného plnenia a odkazu žalovaného na ust. § 806 OZ žalobca zdôraznil, že poistné podmienky týkajúce sa výšky poistného plnenia nie sú dojednané určitým a zrozumiteľným spôsobom a sú v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, nakoľko nijako nešpecifikujú, podľa akých kritérií bude sadzba reálne určená v konkrétnom prípade (rozpätie 0- 25 eur bez DPH bez ďalšieho objasnenia výpočtu výšky poistného plnenia je založené na svojvoľnom rozhodnutí poisťovne), poistený nemá reálnu možnosť zistiť výšku poskytnutého poistného plnenia (rozsah nie je viazaný na objektívne trhové podmienky, cenníky servisov, značku vozidla a ani iné transparentné ukazovatele), žalovaný svojvoľne určuje maximálnu výšku normohodiny, čím obchádza základné náležitosti, ktoré sú zakotvené priamo v poistnej zmluve. Ust. § 806 OZ, na ktoré žalovaný odkazuje síce stanovuje, že poistné plnenie má byť určené podľa poistných podmienok, avšak uvedené neznamená, že tieto podmienky môžu byť neurčité a nepredvídateľné. Takéto zakotvenie zmluvných dojednaní žalovaného je aj v rozpore s § 788 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu (rozsah plnenia nie je v danom prípade dojednaný, ale jednostranne určovaný poisťovňou). Žalovaný nebol oprávnený znížiť poistné plnenie aj vzhľadom na dojednanú maximálnu výšku poistného plnenia (viď NS SR R 48/2000). Vo vzťahu k lakovacej konštante zotrval aj na argumentácii o potrebe vyžiadať si doklady zo strany od žalobcu, a to v zmysle § 799 ods. 2 OZ, keď žalovaný mal výšku lakovacej konštanty šetriť v priebehu šetrenia poistnej udalosti a nie až po jej ukončení v súdnom konaní. Dôkazné bremeno aj v tomto smere leží na žalovanom (obdobne viď rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/62/2021, sp. zn. 2Cob/39/2020, sp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 1Cob/48/2024). Zákonná povinnosť podľa § 799 ods. 2 OZ bola zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu splnená riadne a včas, čo vyplýva z toho, že poistený oznámil vznik poistnej udalosti dňa 10.10.2020, podal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a jej následkoch a predložil všetky požadované a dostupné doklady, vrátane dokumentácie týkajúcej sa opravy a lakovania vozidla. Pokiaľ mal žalovaný o výške lakovacej konštanty pochybnosti, bolo jeho povinnosťou vyžiadať si od poisteného doplňujúce podklady. Naopak žalovaný bez odôvodnenia svojvoľne znížil výšku poistného plnenia s odvolaním sa na lakovaciu konštantu PK 51 = 100 % bez relevantných dôkazov. Žalovaný je naviac oprávnený znížiť poistné plnenie len v prípade, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností ustanovených v ods. 1, 2 a malo by to podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto substancoval pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka dopadajúce na danú vec a stotožniť sa nemožno ani s odvolacou argumentáciou žalovaného o porušení práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný procesnú obranu v spore založil na limitácii normohodiny opravárenských prác v dôsledku nerovného postavenia zmluvných/ nezmluvných, autorizovaných/ neautorizovaných servisov v čl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 (ďalej len „zmluvné dojednania“), neprimeraných nákladoch na lakovací materiál a neuznaní nákladov na niektoré náhradné diely z dôvodu, že vozidlo nebolo opravené technológiou podľa zápisu. Súd prvej inštancie pritom jasne a celkom zrozumiteľne vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla a rovnako vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti nákladov na lakovací materiál a náhradné diely celkom správne žalovanému pripísal neunesenie dôkazného bremena v spore. Skutkové a právne závery, ktoré prijal majú oporu v dotknutej právnej úprave, akcentujú spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, účel poistenia a v neposlednom rade aj konštantnú súdnu prax, ktorá sa opakovane vysporiadavala so žalovaným nastolenými identickými otázkami, zodpovedanie ktorých bolo potrebné pre rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd sa s jeho závermi a odôvodnením plne stotožňuje a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovaného dopĺňa nasledovné: 16. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy alebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím správnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav veci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009). 17. Žalovaný odvolací dôvod spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení konkretizoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne základ nároku posúdil ako náhradu škody podľa § 415 OZ, čo izolovane vyvodil z ods. 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie v reakcii na účtovanú lakovaciu konštantu uviedol, že žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme Audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody. Ako správne poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, uvedený odvolací argument vyznieva v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozsudku zavádzajúco. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž celkom nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne substancoval pod ust. § 788 a nasl. OZ upravujúce poistné zmluvy, čo nakoniec vyslovene vyplýva z citácie aplikovanej právnej úpravy (ods. 16.- 18. odôvodnenia). V ods. 24. odôvodnia prvoinštančný súd hodnotil žalovaný nárok- poistné plnenie v kontexte zmyslu poistného vzťahu, v ods. 27. sa zaoberal podmienkami na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie, v samotnom ods. 29. odôvodnenia, na ktorý v tejto súvislosti žalovaný poukazoval, sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či môže byť kalkulácia AUDATEX dôvodom pre zníženie náhrady poistného plnenia, v ods. 30. odôvodnenia sa venoval otázke nemožnosti dopĺňania dôvodov pre nepriznanie poistného plnenia. Rovnako aj rozhodnutia, ktoré na podporu prijatých záverov uvádzal súd prvej inštancie, sa v predmete sporu zaoberajú poistným plnením (nie nárokom na náhradu škody). Súd prvej inštancie nikde v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že by žalovaný nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. OZ, ako to nesprávne a izolovane vyvodzuje žalovaný s odkazom na jednu slovnú formuláciu, ktorú súd prvej inštancie použil v kontexte nákladov na opravu predstavujúcich pre poisteného škodu, krytú v danom prípade havarijným poistením ako tzv. škodovým poistením, čo znamená, že výška plnenia závisí aj od rozsahu škody na poistenom majetku a výška poistného plnenia preto nemôže byť nikdy vyššia ako výška spôsobenej škody. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že súd prvej inštancie nárok posudzoval s prihliadnutím na obsah zmluvných dojednaní a v odôvodnení sa sústredil práve na to, prečo limitácia normohodiny práce pre nezmluvný/neautorizovaný servis zakotvená v zmluvných dojednaniach (čl. IX. zmluvných dojednaní) nemôže v posudzovanom prípade obstáť. Rovnako ani z ods. 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zmätočne uviedol, že neprimerané náklady na opravu poškodeného vozidla nie je poisťovňa škodcu povinná uhradiť, a to aj napriek tomu, že v danom prípade je právnym titulom žalovaného nároku havarijné poistenie, nie je možné vyvodiť záver, že posudzovaný nárok súd prvej inštancie podriadil pod náhradu škody a ust. zák. č. 381/2001 Z. z. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel bez toho, aby prihliadol na dohodnuté znenie poistných podmienok a nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody či nárok z povinného zmluvného poistenia, čím vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku arbitrárnosti rozhodnutia porušil aj právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. 18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti, príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu motorového vozidla v závislosti od toho či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/ nezmluvný servis (vid napr. rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019 a iné). Je potrebné uviesť, že aj
keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v OZ, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/ nezmluvný, autorizovaný/ neautorizovaný servis, nie je aj podľa druhoinštančného súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu. 19. V predmetnom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Argumentácia žalovaného, v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, a ktorá mala obhájiť limitáciu normohodiny práce vykonanej neautorizovaným servisom v čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní), je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá oporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Ako poukazoval v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, k otázke rozlišovania medzi postavením autoservisov a limitácie normohodiny práce zaujal odvolací súd právny názor v rozsudku zo dňa 29.7.2024, č. k. 3Co/51/2024-169, na ktorom zotrváva, keď v rozhodovacej praxi súdov vyšších inštancií nezaznamenal spochybnenie jeho správnosti, resp. odklon a o opaku ho nepresvedčila ani odvolacia argumentácia žalovaného. V zhode s právnym názorom vysloveným v obdobnej veci sp. zn. 3Co/51/2024 odvolací súd uvádza, že v rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia. Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne si pred opravou motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované. Uvedeným spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základných princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (obdobne viď rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020, sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/ nezmluvnom či autorizovanom/ neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu motorového vozidla. Odvolací súd dodáva, že na uvedených záveroch nič nemení ani žalovaným preukazované zaslanie zoznamu partnerských opravovní poistenému a žalobcovi. 20. K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v zmluvných dojednaniach je potrebné dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác, na čo správne poukazoval aj žalobca, a v neposlednom rade zastropovanie výšky normohodiny žalovaným v roku 2016 s použitím aj na opravy vykonávané v roku 2020 nereflektuje ani na prirodzený nárast cien na
trhu. Na správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu nemá žiaden vplyv ani argumentácia o zmluvnej voľnosti a to, že právny predchodca žalobcu podpisom poistnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli zmluvné dojednania, vyjadril súhlas s dojednanou úpravou poistného vzťahu. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa) zodpovednosti za obsah zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, ktorý neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/ neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis a aj vzhľadom k cenníkom predloženým v konaní oboma stranami sporu, považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. IX. veta prvá zmluvných dojednaní). 21. V ďalšom žalovaný namietal nesprávnosť skutkových záverov, nesprávne hodnotenie ním predložených dôkazov a nesprávne posúdenie dôkazného bremena medzi stranami sporu. 22. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). 23. V predmetnej veci odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žiaden zo žalovaným predložených dôkazov ani podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že by náklady vynaložené na opravu motorového vozidla zn. Š. Z. A., F.: L. XXXBV, poškodeného pri poistnej udalosti dňa 10.10.2020, nezodpovedali primeraným nákladom na opravu. Žalovaný v konaní relevantným spôsobom nepreukázal neprimeranosť žalobcom v sume 23 eur bez DPH/ 1 Nh účtovanej mechanickej práce a 25 eur bez DPH/ 1 Nh za lakovaciu prácu, a to za situácie, kedy maximálne akceptovaná výška normohodiny podľa čl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní predstavuje práve 25 eur bez DPH, neprimeranosť nákladov na lakovanie motorového vozidla v dôsledku použitia konštanty 130 % a rovnako ani nedôvodnosť účtovania náhradných dielov z dôvodu použitej technológie, t. j. dôvody, pre ktoré poskytol poistné plnenie v nižšej ako právnym predchodcom žalobcu uplatnenej výške. Za takýto dôkaz nemožno samo o sebe považovať ani žalovaným predloženú kalkuláciu nákladov na opravu vypracovanú v systéme AUDATEX. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj s posúdením dôkazného bremena v spore zo strany prvoinštančného súdu, ktorý správne a v súlade so stabilizovanou súdnou praxou (viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 32Cdo/2120/2015) konštatoval, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcom uplatnený nárok na refundáciu nákladov na opravu havarijne poisteného vozidla nezodpovedá zmluvným dojednaniam a primeraným nákladom na opravu, bolo jeho povinnosťou túto obranu relevantným spôsobom preukázať. Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom postavení uzatváral v pozícii dodávateľa, t. j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu, so spotrebiteľom (pozn. odvolacieho súdu: na spotrebiteľský charakter posudzovaného vzťahu nemalo vplyv ani neskoršie postúpenie pohľadávky na žalobcu - tzv.
princíp identity pohľadávky). Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovaného pri likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho materiálu a účtované náhradné diely. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu vykonaných prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať. Irelevantnou je v tejto súvislosti aj skutočnosť, že žalobcom v spore je samotný autoservis, nakoľko postúpenie pohľadávky nemá vplyv na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. Naviac v čase skončenia šetrenia poistnej udalosti, výsledkom ktorého bolo neuznanie nákladov opravy, bol majiteľom pohľadávky z poistnej zmluvy poistený (nie autoservis). 24. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný odvolací súd uvádza, že tieto sa vo väčšine týkali poistného vzťahu uzatvoreného aj na strane poisteného podnikateľským subjektom, t. j. obchodnoprávneho vzťahu, na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia OZ a osobitných právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany vzťahu. Nejedná sa preto o rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach, ktorej právne závery by boli aplikovateľné aj na posudzovanú vec. 25. Záverečný poukaz odvolacieho súdu smeruje k skutočnosti opakovane vyjadrovanej v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999) a nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, vec správne právne posúdil a závery, ku ktorým dospel aj dostatočne odôvodnil, odvolací súd prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).