Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/111/2022 z 27. 6. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 1Cob/111/2022 6121275762 27. 06. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: BK SERVIS, s.r.o., so sídlom Prašná 6, 040 18 Košice -Krásna, IČO: 36 586 188, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 373,69 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/5/2021-296 zo dňa 17.03.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/5/2021-296 zo dňa 17.03.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/5/2021-372 zo dňa 10.08.2022 v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 25,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25,50 eur od 03.10.2020 do zaplatenia, s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 261 ods. 9, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 529 ods. 1, § 788 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 373,69 eur s príslušenstvom predstavujúce poistné plnenie. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.07.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda poistenému (obchodnej spoločnosti HEDOSTAV, s.r.o.) na motorovom vozidle AUDI Q7, EČV: A., ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval pod č. 9568884225. Poistený dal motorové vozidlo opraviť v servise patriacom spoločnosti BK SERVIS, s.r.o. (t.j. v servise žalobcu). Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 4.015,35 eur bez DPH, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 20200182. Žalovaný

uznal výdavky na opravu po odpočítaní spoluúčasti 200 eur len do výšky 3.441,66 eur, a nepriznaná časť výdavkov bola vo výške 373,69 eur. Predmetný nárok bol poisteným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.09.2020. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/Nh bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100 %. Žalobca poukázal na cenníky autoservisov v regióne (Auto Gabriel, s.r.o., Moris-Slovakia, s.r.o.), pričom žalobca si účtoval normohodinu vo výške 40 eur bez DPH za mechanické a práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia suma, preto nie je dôvodné neuznanie ceny práce v plnej výške. Žalovaný priznal poistenému ako primerané náklady na lakovací materiál v úrovni PK 51 = 100 %, pričom poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený perleťový lak v dvoch vrstvách, preto na navrátenie poškodeného motorového vozidla musel naniesť pri oprave motorového vozidla lak v dvoch vrstvách, a teda vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu, ako priznáva žalovaný. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 13.04.2021, sp. zn. 34Up/267/2021, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že poistený si nechal poškodené motorové vozidlo upraviť u žalobcu, ktorý stanovil kalkuláciu opravy vo výške 4.015,35 eur bez DPH a v tejto výške bola vystavená aj faktúra. Listom z 18.09.2020 informoval žalovaný žalobcu a poisteného o ukončení šetrenia poistnej udalosti k 17.09.2020 a rozhodol o poskytnutí poistného plnenia vo výške 3.441,66 eur. K výške priznaného poistného plnenia uviedol, že pri jeho výpočte postupoval porovnaním faktúry s kalkuláciou č. 9568884225 zo dňa 17.09.2020 vypracovanou v systéme Audatex, v ktorom boli primerané nálady na opravu v nezmluvnom servise určené v závislosti od samotného rozsahu poškodenia motorového vozidla na sumu 3.641,66 eur bez DPH. Výsledná suma poistného plnenia zohľadňovala použitie originálnych náhradných dielov, primerané náklady na opravu s cenou práce 24 eur s DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100 %. Žalovaný vykonal vlastnú kalkuláciu, pokiaľ ide o cenu prác, a pri jeho výpočte cena práce mala byť za 7,3 Nh s cenou práce 20 eur bez DPH za 1 Nh a mzdu za prácu 146 eur bez DPH a v prípade lakovania predstavovali mzdové náklady sumu 161 eur bez DPH a lakovací materiál 424,81 eur bez DPH. Žalovaný poukázal na to, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z primeranosti nákladov v zmysle článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní č. 913 (ďalej len „ZD“). Prácu na poškodenom motorovom vozidle vo výške 40 eur/Nh bez DPH nepovažuje za primeranú a zodpovedajúcu príslušnému regiónu a typu servisu, v ktorom bola oprava poškodeného motorového vozidla realizovaná. V prípade opravy poškodeného motorového vozidla bola zo strany žalovaného stanovená cena za normohodinu vo výške 20 eur bez DPH. K žalobcom predloženým cenníkom žalovaný uviedol, že sa jedná o cenníky autorizovaných servisov ku konkrétnym značkám, pričom v prípade žalobcu sa nejedná o autorizovaný servis žiadnej značky motorového vozidla. Je tak zrejmé, že autorizovaný servis má vyššiu cenu za normohodinu práce z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov. Podľa žalovaného bol právny vzťah medzi ním ako poisťovňou a poisteným ako poškodeným stanovený poistnou zmluvou a k nej viažucimi sa poistnými podmienkami, kde boli jednoznačne stanovené podmienky, za akých žalovaný ako poisťovňa poskytne poistenému poistné plnenie v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti. Žalovaný poukázal na to, že nijakým spôsobom neobmedzuje poškodeného pri výbere servisu, v ktorom sa bude oprava vozidla realizovať, v poistných podmienkach len žalovaný stanovuje spôsob, akým dôjde k poskytnutiu poistného plnenia. Podpisom poistnej zmluvy poistený so stanovenými podmienkami súhlasil. K výdavkom na lakovací materiál žalovaný uviedol, že pri výpočte lakovacieho materiálu uvažoval s referenčnou hodnotou 100 %, ktorú neznížil, pričom v zmysle metodiky výpočtu ceny lakovacieho materiálu Audatex uvažoval so 7 najviac používanými kvalitnými lakovacími materiálmi dostupnými na slovenskom trhu. Žalovaný v rámci šetrenia vychádzal z objektívne stanovených nákladov lakovania s použitým materiálom na lakovanie v prípade predmetného poškodenia motorového vozidla, s ktorým systém Audatex počíta. Žalovaný pritom požadoval, aby žalobca predložil receptúru použitej farby, ktorá bola z jeho strany aplikovaná pri oprave. 4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že kalkulácia žalovaného slúži len na určenie približnej výšky škody, keďže žalovaný nie je osobne prítomný pri oprave toho-ktorého motorového vozidla a nevie správne vyhodnotiť a posúdiť, koľko času bolo potrebného na vykonanie opravy. Preto žalovaným predložená kalkulácia nemôže predstavovať relevantný dôkaz. K argumentácii žalovaného ohľadom množstva práce poukázal na to, že predmetný dôvod krátenia poisteného plnenia nie je vyjadrený v oznámení o poistnom plnení, na základe ktorého oznámil poistenému ukončenie šetrenia predmetnej

poistnej udalosti. Je tak zrejmé, že žalovaný mení dôvody odmietnutia plnenia, čo je v rozpore s ustanovením § 797 ods. 4 OZ. K limitácii výšky normohodín vo všeobecných poistných podmienkach žalobca uviedol, že takéto dojednanie je neplatné, keďže je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže. V posudzovanom prípade si žalovaný vymienil, že bude akceptovať iba výšku normohodiny 20 eur bez DPH ako maximálnu hodinovú sadzbu a tým si vyhradil posúdenie stanovenia maximálnych nákladov na opravu bez ohľadu na vývoj trhových cien a reálne oveľa vyššie náklady na opravu, než sú na trhu poskytované služby pre danú značku a typ motorového vozidla a bez ohľadu na akúkoľvek bližšiu špecifikáciu tohto postupu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Ak si poistený dá opraviť auto v servise za 40 eur bez DPH za 1 Nh mechanických a lakovacích prác a ceny sa pohybujú od 70 eur do 92 eur bez DPH, jedná sa o cenu obvyklú. Ku kráteniu poistného plnenia v časti lakovacieho materiálu žalobca poukázal na to, že poškodené motorové vozidlo malo nanesený lak v dvoch vrstvách – perleťový efekt, čo je uvedené v žalobcom predloženej kalkulácii, ako aj v zápise o poškodení motorového vozidla. Je teda zrejmé, že na to, aby servis uviedol poškodené motorové vozidlo do stavu ako pred škodovou udalosťou, musel vynaložiť väčšie náklady na lakovací materiál, ako mu priznal žalovaný. 5. Žalovaný v duplike namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže poistený nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ktorým bola leasingová spoločnosť VÚB Leasing, a.s., ako aj opätovne poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c) ZD. V prípade žalobcu sa nejedná o autorizovaný servis, keď poistený si sám na základe svojho rozhodnutia vybral spomedzi poisťovní pôsobiacich na slovenskom trhu práve žalovaného a dobrovoľne s ním vstúpil do poistného vzťahu. Vo vzťahu k výške lakovacieho materiálu žalovaný zotrval na svojej argumentácii. Bez riadneho zdokladovania o zakúpení farby nie je možné posúdiť, či je použitá farba obyčajná metalíza, perleť ako konštatuje žalobca, alebo iná špeciálna farba, a teda či je nárok žalobcu na zvýšenú prirážku lakovacej konštanty a pokiaľ áno, v akom rozsahu. Žalovaný nesúhlasil ani s nárokom žalobcu na úrok z omeškania, keďže medzi žalovaným a poisteným bol poistnou zmluvou založený občianskoprávny vzťah, a preto žalobca nemá nárok na príslušenstvo pohľadávky podľa Obchodného zákonníka. 6. Súd prvej inštancie po ustálení sporných skutočností v odôvodnení rozhodnutia k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že v čase rozhodovania vo veci má preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to na základe zmlúv o postúpení pohľadávky z 01.07.2021 uzavretých medzi vlastníkom vozidla – obchodnou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou HEDOSTAV, s.r.o. ako postupníkom a následne medzi obchodnou spoločnosťou HEDOSTAV, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Pokiaľ ide o samotný žalobou uplatnený nárok na vyplatenie poistného plnenia súd prvej inštancie poukázal na bod 22 a 23 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.10. 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v súlade s ustanovením § 806 OZ z poistných podmienok. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd prvej inštancie uviedol, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poistiteľa nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poistiteľa. V nadväznosti na uvedené skonštatoval, že v zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Pre rozhodnutie v spore je nevyhnutné vychádzať z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 18.09.2020 a jedine dôvody v ňom uvedené sú pre rozhodnutie v spore právne relevantné s poukazom na znenie ustanovenia § 797 ods. 4 OZ. Z tohto dôvodu pre posúdenie výšky poistného plnenia a pre záver, či žalovaný určil poistné plnenie – ktoré bolo v nižšej sume, než bola uplatnená poisteným – v súlade so zákonom a poistnou zmluvou (vrátane VPP), považoval súd prvej inštancie za relevantné len námietky, či určenie ceny práce vo výške 20 eur/Nh bez DPH podľa čl. IX ods. 2 písm. c) ZD, či žalovaný správne použil na určenie nákladov za lakovací materiál konštantu v úrovni PK 51 = 100%, boli opodstatnené alebo nie. Na iné dôvody uvádzané žalovaným v rámci konania, ako je to napr. v rozsahu účtovaných normohodín, nemôže súd prvej inštancie s poukazom na jednoznačnú hmotnoprávnu úpravu prihliadať a bližšie sa týmito dôvodmi ani vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Pokiaľ ide o aplikáciu čl. IX ods. 2 písm. c) ZD, súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle predmetného dojednania „pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady

stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH.“ Výška poistného plnenia má byť v súlade s ustanovením § 806 OZ bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Preto je súd prvej inštancie toho názoru, že čl. IX ods. 2 písm. c) ZD predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 OZ). Súd prvej inštancie má za to, že čl. IX ods. 2 písm. c) ZD je možné v rozhodovanom spore aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že zo strany žalovaného boli splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred (dňa 30.07.2020) informoval poistného o podmienkach a výške poistného plnenia. Pokiaľ ide o samotnú výšku nákladov za vykonané práce, súd prvej inštancie čiastočne nesúhlasil s postupom žalovaného, ktorý určil výšku ceny práce v sume 20 eur bez DPH, keďže v zmysle ZD bola určená cena práce za normohodinu v sume 25 eur bez DPH. Za primerané náklady spojené s opravou motorového vozidla je možné považovať tie, ktoré boli vo všeobecných poistných podmienkach jednoznačne stanovené. Jedine v takom prípade totiž má poistený (ale aj akýkoľvek iný subjekt) už pri uzavretí zmluvného vzťahu so žalovaným jasnú predstavu o spôsobe výpočtu poistného plnenia v prípade, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou, a prípadne má možnosť vybrať si iný subjekt poskytujúci na trhu havarijné poistenie, ktorý by mu ponúkol výhodnejšie podmienky. Naopak je neprípustné, ak sa poisťovňa snaží až ex post definovať pojmy použité poisťovňou vo VPP v neprospech poisteného a v prospech toho, aby bolo po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu. Z tohto dôvodu je potrebné považovať za primerané náklady za opravu motorového vozidla v nezmluvnom, neautorizovanom servise náklady za cenu práce za normohodinu v sume 25 eur bez DPH, keďže iný objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných nákladov zmluvné dojednania v danom ustanovení neobsahujú, a preto nie je správne, ak žalovaný určil cenu práce za normohodinu v sume 20 eur bez DPH, keďže v danom prípade sa jedná o neprípustné následné dotváranie poistných podmienok žalovaným v neprospech poisteného, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné. Z uplatneného nároku vyplýva, že žalobca v rámci poistného plnenia žiadal zaplatiť cenu práce za mechanické práce v rozsahu 8,5 Nh a za lakovnícke práce v rozsahu 4,8 Nh. Tieto údaje preto považoval súd prvej inštancie za základ pre svoje rozhodnutie. Pokiaľ ide o cenu mechanických prác, žalobca si uplatnil za 8,5 Nh sumu 340 eur bez DPH, žalovaný vyplatil len sumu 146 eur bez DPH. Žalobca mal nárok na zaplatenie ceny práce za 8,5 Nh (pri výške ceny práce 25 eur bez DPH v súlade s čl. IX ods. 2 písm. c) ZD) v celkovej sume 212,50 eur, čiže o 66,50 eur viac, ako uznal (a následne vyplatil) žalovaný. Pri lakovacích prácach žalovaný priznal žalobcovi vyšší počet normohodín, než bolo účtované zo strany žalobcu. Preto je potrebné vychádzať z rozsahu prác uplatnených žalobcom. Za 4,8 Nh pri hodinovej sadzbe 25 eur bez DPH tak vznikol nárok na zaplatenie ceny lakovníckych prác v sume 120 eur bez DPH, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi cenu lakovníckych prác v hodnote 161 eur bez DPH, a teda o 41 eur viac, ako bol podľa zmluvných dojednaní povinný platiť. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti z uvedených dôvodov vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume 25,50 eur nižšej, ako v súlade so zmluvou a zákonom mal vyplatiť. Preto v tejto časti vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako dôvodnú. Pokiaľ žalobca v konaní spochybňoval vyššie uvedené zmluvné dojednanie, súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy. Poistený (obchodná spoločnosť HEDOSTAV, s.r.o.) súhlasil s obsahom zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, s ktorými sa vopred oboznámil, alebo aspoň oboznámiť mal pri zachovaní odbornej starostlivosti, a preto je potrebné z obsahu zmluvných dojednaní pri určení výšky poistného plnenia vychádzať. Žalobca v predmetnom spore vystupuje ako právny nástupca poisteného, a preto pri posúdení žalobného návrhu je potrebné vychádzať z toho, na aké poistné plnenie a v akej výške mal za splnenia poistných podmienok nárok poistený. Keďže predmetom sporu je nárok na vyplatenie poistného plnenia, nie je určujúce, či žalobca postupoval pri oprave poškodeného motorového vozidla tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred jeho poškodením - ako to uvádzal v žalobe - keďže predmetom sporu nie je nárok zhotoviteľa voči objednávateľovi na zaplatenie ceny diela. Ak bola celková cena diela (cena prác servisu) vyššia, ako nárok poisteného na vyplatenie poistného plnenia, mal si žalobca (tu v postavení zhotoviteľa diela a nie v postavení právneho nástupcu poisteného) uplatňovať zvyšok ceny diela voči objednávateľovi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak si poistený z poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel, vybral práve žalovaného, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom môže byť napríklad nižšia výška poistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byť v rámci zmluvných dojednaní kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s inými poisťovňami. Preto súd prvej inštancie je toho názoru, že zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj

vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné. Žalobca bez akejkoľvek konkrétnej právnej argumentácie tvrdil, že zmluvné dojednania v čl. IX ods. 2 písm. c) ZD obmedzujú hospodársku súťaž, a z tohto dôvodu ich považujú za absolútne neplatné, avšak žalobca nepredložil jediný dôkaz, že by sa v predpísanom konaní domáhal ochrany pred ním tvrdeným obmedzovaním hospodárskej súťaže zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca v spore odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.09.2005 sp. zn. 1Sž-o-NS 154, 155/04, 157-159/04, 164/04, avšak citácia z neho zo strany žalobcu je absolútne neaplikovateľná na rozhodovaný spor o vyplatenie poistného plnenia. V rozhodovanom spore zmluvné dojednania medzi poisteným a žalovaným neurčovali, aby poistený využíval služby jedného konkrétneho subjektu pod hrozbou sankcie, ako tomu bolo v rozhodnutí citovanom žalobcom. Pri práci s judikatúrou je nevyhnutné, aby sa strany oboznámili s rozhodnutím, na ktoré chcú odkazovať, či sú jeho závery vôbec použiteľné na prejednávanú vec. Žalobca (resp. jeho právny zástupca) neprípustne stotožňuje sankciu (ktorou môže byť napríklad zmluvná pokuta) so spôsobom určenia poistného plnenia vo všeobecných poistných podmienkach, ktorý výslovne predpokladá zákon v ustanovení § 806 OZ, čo v žiadnom prípade spolu nesúvisí. Za nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie aj nárok žalobcu na preplatenie ceny lakovacieho materiálu, keď argumentácia žalobcu bola postavená výlučne na tom, že žalovaný pri určení výšky poistného plnenia nezohľadnil, že poškodené motorové vozidlo malo dvojvrstvový perleťový lak. S poukazom na rozsah argumentácie žalobcu súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v predloženej kalkulácie pri výpočte poistného plnenia vychádzal z toho, že poškodené motorové vozidlo malo dvojvrstvový perleťový lak. Žalobca pritom nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil postup žalovaného, a ktorý by odôvodňoval použitie vyššieho množstva lakovacieho materiálu. Žalobca sa výlučne obmedzil na nesúrodú citáciu jednotlivých súdnych rozhodnutí opomínajúc skutočnosť, že je jeho základnou procesnou povinnosťou preukázať nárok uplatnený v súdnom konaní. Žalobca preto v tejto časti uplatneného nároku podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, keďže dôkazné bremeno nenahrádza odkaz na súdne rozhodnutia iných súdov. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie sumy 25,50 eur dôvodná. Zároveň súd prvej inštancie vo výroku I. priznal žalobcovi z priznanej istiny aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25,50 eur od 03.10.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 348,19 eur súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 8. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 10.08.2022, č.k. 31Cb/5/2021-372 opravil vo výroku uznesenia záhlavie napadnutého rozsudku. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu posudzujúc podľa obsahu čo do výroku II. a III. rozsudku, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) (nesprávne žalobcom označený ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 348,19 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhradou trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a súvisiacom III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. V odôvodnení odvolania žalobca upozornil na bod 16.1. a 16.2., 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že predmetné závery nepovažuje za správne, pretože sa súd nezaoberal neplatnosťou čl. IX ods. 2 písm. c) ZD z dôvodu rozporu so zákonom, Predmetný záver odvolateľ odôvodnil tak, že v prípade, ak žalovaný ako poisťovňa vo svojich všeobecných poistných podmienkach rozdeľuje autoservisy na 2 skupiny, t.j. na tie, kde poisťovňa prepláca poistným plnením celú sumu opravy (tzv. zmluvné servisy poisťovne) a na tie, kde poisťovňa vypláca poistné plnenie obmedzené maximálnou výškou normohodiny uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, je takéto obmedzenie výšky poistného plnenia ex lege neplatné. V tejto súvislosti upozornil na § 42 ods. 1 ObZ a § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Poisťovňa ako právny subjekt v hospodárskej súťaži napĺňa znaky skutkovej podstaty dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Poisťovňa pri zmluvnom

uzatváraní poistenia s poisteným priamo určuje vo všeobecných poistných podmienkach, do ktorého servisu si môže poistený dať opraviť motorové vozidlo po poistnej udalosti s vyšším poistným plnením. Poisťovňa z okruhu možných autoservisov teda vylúči autoservisy, ktoré nemajú uzavretú zmluvu s poisťovňou na vykonanie takejto opravy, bez ohľadu na kvalitu opravy, alebo či cena za opravu v neautorizovanom servise by bola nižšia ako v autorizovanom servise. Takéto dohody sú zakázané a nemôžu požívať právnu ochranu. To spôsobuje neplatnosť týchto dohôd a ustanovení nadväzujúcich na nich. V tejto súvislosti upozornil žalobca na judikatúru Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.06.2020, sp. zn.: 20Co/121/2019, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/76/2019, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-32/11. Žalovaný úmyselne obmedzuje hospodársku súťaž na relevantnom trhu, keď vylučuje z trhu opráv vozidiel po škodových udalostiach všetky servisy, ktoré neuzavrú zmluvu s poisťovňou práve z dôvodu preplácania nákladov na opravu pre neautorizované servisy v omnoho nižších sumách, ako musí zaplatiť poistený autoservisu. Podľa žalobcu nejde o zmluvnú voľnosť, ale o akceptovanie nemenných poistných podmienok, keď vzhľadom na trhovú silu poisťovne žalobca nemá na výber neakceptovať poistné podmienky, alebo si vybrať iné poistné produkty, nakoľko aj v iných poisťovniach dochádza k takémuto postupu. Navyše zákon č. 106/2018 z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke upravil definície autorizovaného a neautorizovaného servisu (§ 2 ods. 27 a 28 zákona). Definície v uvedenom zákone sú absolútne odlišné a nezávisia od uzavretia zmluvy medzi servisom a poisťovňou, ale od kvality opravy a technického vybavenia servisu, a nie od skutočnosti, či autoservis má, alebo nemá zmluvu s poisťovňou. Delenie servisov poisťovňou na autorizované a neautorizované je v rozpore aj s definíciou uvedenou v zákone 106/2018 Z. z. V tejto spojitosti upozornil na § 265 ObZ. Zároveň, nakoľko dohoda obmedzujúca súťaž je zakázaná, je ex lege neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Dané ustanovenie všeobecných poistných podmienok je v zjavnom rozpore s právom Európskej únie, a to konkrétne čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, resp. čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý určuje tzv. „blokovú výnimku“. K lakovaciemu materiálu žalobca uviedol, že poistený, neporušil žiadnu zo svojich povinností vyplývajúcu mu zo zákona a z VPP. Poistený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Žalovanému bola riadne predložená faktúra za opravu motorového vozidla číslo 20200182, spolu s kalkuláciu a ostatnými požadovanými dokumentami. Predložená kalkulácia jasne preukazuje množstvo použitého lakovacieho materiálu. Bolo práve na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, a to nielen v rozsahu lakovacieho materiálu. Žalovaný nielen, že nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia (aj v časti lakovacieho materiálu), ale dokonca neprimerane prenášal túto svoju povinnosť, resp. dôkaznú núdzu na poisteného, ak až v súdnom konaní požadoval od poisteného predložiť do konania receptúru použitej farby. V prvom rade žalovaný nepožadoval receptúru použitej farby pri šetrení poistnej udalosti, a neskôr v konaní ani len neuviedol, čo rozumie pod pojmom „receptúra farby“ ako ani to, čo sa má navrhovaným dôkazom preukázať. Žalobca dôvodnosť použitia lakovacieho materiálu dostatočným spôsobom preukázal, a to práve predložením kalkulácie opravy. Je však práve na ťarchu poisťovateľa, v prípade neuznania žalobcom účtovaného množstva lakovacieho materiálu preukázať opak. Vo vzťahu k množstvu lakovacieho materiálu a jeho nepreukázania žalovaným, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 3Cob/75/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/23/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/86/2019. Dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažovalo poisťovateľa, pričom súd prvej inštancie sa napadnutým rozhodnutím odklonil od konštantnej judikatúry, pričom tento svoj odklon náležite neodôvodnil, čím porušil čl. 2 ods. 2 CSP. Na záver, odvolateľ skonštatoval, že považuje za neakceptovateľné zo strany žalovaného podmieňovať vyplatenie poistného plnenia skutočnosťami, ktoré zmluvná strana, resp. poistený nevie žiadnym spôsobom zabezpečiť/ovplyvniť, a to účtovanie normohodín za vykonanú opravu servisom. Poisťovňa si v poistnej zmluve určuje, akú sumu bude maximálne preplácať poistenému za jednu normohodinu vykonaných opráv, avšak poistený si nevie žiadnym spôsobom zabezpečiť, aby mu servis vykonal opravu do poisťovňou určenej maximálnej preplácanej výšky normohodiny. Takéto podmienenie zmluvného vzťahu nemôže zaväzovať poisteného. Poistený nevie žiadnym spôsobom dosiahnuť pri oprave cenu normohodiny, ktorú určuje žalovaný, čo možno považovať za právnu nemožnosť plnenia v zmysle § 575 a nasl. OZ, ako aj § 352 a nasl. ObZ. V tejto súvislosti upozornil, že súd nemôže priznať právnu ochranu výkonu práva, ktoré žalovaný realizuje na základe všeobecných poistných podmienok, ktoré sú v zrejmom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zákonodarca týmto ustanovením postihuje takzvané „šikanovanie“ v obchodných vzťahoch, kedy dochádza k zneužitiu práva žalovaným za účelom vlastných ekonomických cieľov, t.j. umelo znižovať svoje záväzky k poistným plneniam, a to svojvoľným stanovením sumy Nh za opravu motorového vozidla. Poisťovňa, resp. žalovaný núti takýmito ustanoveniami vo všeobecných poistných podmienkach k vzdaniu sa slobodného výberu servisu, a teda ide o vzdanie sa práva.

Poistený si dal riadne opraviť motorové vozidlo za sumu normohodiny bežne účtovanú na danom trhu a v danom čas, čo žalobca aj preukázal predložením cenníkov. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o podpise/akceptovaní všeobecných poistných podmienok poisteným. Dôkazne bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného, nakoľko sa sám dovoláva predmetných všeobecných poistných podmienok. Poistná zmluva uzatvorená medzi poisteným a žalovaným predstavuje takzvanú formulárovú „diktovanú“ zmluvu, to však neznamená, že sa má bezhlavo a nekriticky aplikovať, a to najmä ak obsahuje neplatné a nerealizovateľné ustanovenia. Právnu ochranu nemôže požívať takýto absolútny diktát žalovanej poisťovne, ktorej tvorba všeobecných poistných podmienok je založená na úplnej svojvôli a často obchádzaní zákona. 11. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že sa s námietkami odvolateľa nestotožňuje. Upozornil, že akékoľvek ďalšie argumenty prednesené žalobcom v rámci odvolacieho konania nad rámec ním tvrdenej argumentačnej línie v rámci prvoinštančného konania aj s ohľadom na koncepciu novôt v odvolacom konaní nemôžu ovplyvniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci. Odkazy odvolateľa na judikatúru sú nenáležité, nakoľko nemajú reálny súvis s posudzovaným prípadom. V tomto smere odkázal na vyjadrenie zo dňa 15.09.2021 a následne aj zo dňa 19.01.2022 s rozborom k poukazovaným rozhodnutiam. Súd vždy rozhoduje v konkrétnej veci tak, že aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Ak sú skutkové okolnosti v posudzovanom prípade odlišné, nemožno závery súdneho rozhodnutia ako precedentu v inej veci bez ďalšieho preberať. Pre naplnenie požiadaviek spravodlivého procesu preto musia byť porovnateľné prípady riadne skutkovo odlíšené a toto odlíšenie náležite odôvodnené, lebo v opačnom prípade ide o svojvôľu pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2019, sp. zn. 4Cdo/25/2018, dostupné na webovej stránke www. nsud.sk). Akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, že sa prvoinštančný súd mal odkloniť od rozhodovacej praxe s poukazom na vyššie uvedené vyznieva v tomto kontexte ad absurdum. Žalovaný žiadnym spôsobom neobmedzuje poškodeného pri výbere servisu, v ktorom sa bude oprava vozidla realizovať (ako sa to snaží uvádzať žalobca). V poistných podmienkach len žalovaný stanovuje spôsob, akým dôjde k poskytnutiu poistného plnenia. Podpisom poistnej zmluvy poistený so stanovenými podmienkami plnenia súhlasil. V prípade poistnej udalosti je na poistenom ako poškodenom, v akom servise a za akých podmienok sa bude realizovať oprava vozidla, avšak pri uplatnení poistného plnenia u žalovaného ako poisťovni musí počítať s tým, že výpočet poistného plnenia pri uplatnení poistných podmienok sa nemusí vždy kryť so vzniknutými nákladmi za opravu. Uvedené korešponduje aj s čl. IX ods. 3 ZD. Žalobca by si mal zároveň uvedomiť, že predmetom konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, pri ktorom je opodstatnené hradiť skutočne vzniknutú škodu (t.j. skutočne vynaložené náklady za opravu), ale v tomto prípade ide o nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali aj samotný rozsah poistného plnenia, ktorý predpokladá aj samotné ustanovenie § 806 OZ. Žalobca svoje tvrdenie, že nemal možnosť na výber neakceptovať poistné podmienky, alebo si vybrať iné poistné produkty, nakoľko aj v iných poisťovniach dochádza k takémuto postupu, nijako nepreukázal, pričom toto tvrdenie mohol žalobca predložiť už v rámci prvostupňového konania v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného ohľadom zmluvnej voľnosti a výberu poistného partnera spomedzi ostatných poisťovní na slovenskom trhu (pozri bod čl. 1 vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.09.2021). K tvrdeniu žalobcu, že nebolo preukázané, že poistený akceptoval VPP, žalovaný upozornil, že tieto skutočnosti neboli spornými v rámci prvoinštančného konania. Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 26.04.2021 (odpor) a zo dňa 15.09.2021 poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli aj Zmluvné dojednania č. 913, vrátane samotného článku IX ods. 2 písm. c), s ktorými podpisom poistnej zmluvy právny predchodca žalobcu súhlasil (pozri bod VI. ods. 8 poistnej zmluvy). Žalobca zastúpený advokátom v rámci prvoinštančného konania nijakým spôsobom nenamietal vyššie citované skutočnosti. Žalobca účtoval neprimeranú cenu za normohodinu práce vo výške 40 eur bez DPH (48 eur s DPH), ohľadom na iné neautorizované opravovne v regióne Košice v rozhodnom období. Žalovaný svoje tvrdenia preukázal doložením cenníkov iných neautorizovaných servisov z regiónu Košice za rozhodné obdobie. Samotný žalobca v názorných prípadoch uvedených žalovaným účtoval dokonca cenu za normohodinu práce nad rámec svojho vlastného cenníka, čo len svedčí o neúčelnosti a neprimeranosti žalobcom navýšenej sumy za 1 Nh prác oproti iným neautorizovaným servisom, kam spadá aj žalobca, čo žalobca nijako počas prvoinštančného konania ani nenamietal. K nákladom za lakovací materiál, doplatenia ktorých sa žalobca domáhal podanou žalobou, a vo vzťahu ktorým založil argumentačnú líniu len na tom, že žalovaný pri určení výšky poistného plnenia nezohľadnil, že poškodené motorové vozidlo malo dvojvrstvový perleťový lak, žalovaný uviedol, že v samotnej kalkulácii žalovaného bolo počítané aj s nanesením dvojvrstvového perleťového laku (viď poznámka -2-VRSTY PERLKOLOR v

časti lakovanie), pričom vo výpočte spotreby lakovacieho materiálu (podporný kód PK51 je na úrovni 100 %) sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Kalkulácia žalovaného, t.j. kalkulácia nákladov na opravu (Audatex), vychádza priamo z dát udávaných výrobcami vozidiel vo vzťahu k pracovným operáciám, normočasom (časový rozsah prác) a pracovným metódam. Z hľadiska rozsahu práce je kalkulácia spoločnosti Audatex Slovakia s.r.o. určujúca (predstavuje relevantný dôkaz), pričom je generovaná na základe zápisu o poškodení vozidla a vykonanej obhliadky konkrétneho poškodeného vozidla, na zápis ktorého sa v konaní odvolával aj samotný žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil odchýlky v spotrebe lakovacieho materiálu, pričom za týmto účelom z dôvodu potreby vyššej spotreby lakovacieho materiálu ani nekontaktoval žalovaného. K doloženiu receptúry laku sa žalovaný venoval vo svojom podaní zo dňa 15.09.2021. Zo súdneho spisu taktiež vyplýva pasívny postoj žalobcu (navyše servisu, ktorý uskutočnil opravu poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu) v tejto veci. Na záver navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania, ak mu vzniknú. 12. Žalobca v odvolacej replike namietal, že žalovaného poistné podmienky žiadnym spôsobom nereflektujú na konkrétny typ poistnej zmluvy, t.j. predmet poistenia, či poistenie majetku sa týka vozidla v hodnote 10.000 eur alebo v hodnote 90.420 eur, ako to bolo v žalobcovom prípade. Žalovaného poistné podmienky vôbec nereflektujú, aký rozsah poistného krytia bol zmluvnými stranami dohodnutý, a preto sú poistné podmienky v rozpore so základnou zásadou poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti odvolateľ zopakoval argumenty týkajúce sa poškodzovania práv neautorizovaných opravovní, ako aj porušovania pravidiel voľnej hospodárskej súťaže, keď poisťovňa priamo poskytuje týmto autorizovaným opravovniam neoprávnené výhody v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže, čím zneužíva svoje dominantné postavenie, a to či už pri uzatváraní poistných zmlúv, ako aj následného ovplyvňovania voľného trhu autoservisov, keďže ako dominantný subjekt aj v tomto prípade by jednému autoservisu uhradil za normohodinu 92 eur bez DPH, pričom druhému autoservisu maximálne sumu do výšky 25 eur s DPH. Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 5Co/383/2019 označil zmluvnú podmienku, ktorou je spotrebiteľ viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla, si zakúpil aj ďalšiu službu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Uvedené rozhodnutie možno v tomto prípade, aj keď sa jedná o obchodnoprávny vzťah, priamo aplikovať na tento prípad, keď si žalovaný so žalobcom v žiadnom ustanovení formulárovej zmluvy túto základnú službu nedohodol, žalovaný svojou nepoctivou obchodnou praktikou vnucuje službu poisteným subjektom, čím ich de facto obmedzuje pri zmluvnej slobode, keďže táto služba nebola vo vyhotovenej formulárovej zmluve vôbec uvedená a výkon tohto práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa v nemožnosti využiť autoservis, ktorý poistený bežne využíva pri servisovaní svojho vozidla. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že nepreukázal porušenie zmluvnej voľnosti a obmedzenie výberu poistného partnera spomedzi ostatných poisťovní na slovenskom trhu, uviedol, že všeobecným súdom Slovenskej republiky táto skutočnosť je všeobecne známa z ich vlastnej rozhodovacej činnosti, a preto túto skutočnosť žalobca nemusel a nemusí žiadnym spôsobom preukazovať. Následne sa žalobca vyjadril k primeranosti účtovaní ceny za normohodinu vo výške 40 eur bez DPH. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného týkajúce sa lakovacej konštanty. Výška lakovacej konštanty v hodnote 100 %, ktorú svojvoľne stanovil žalovaný nepostačuje na pokrytie nákladov a aplikáciu najvyššieho lakovacieho materiálu, a to metalíza s perleťovým efektom, ktorá je judikovaná konštantnou judikatúrou všeobecných súdov SR. Navyše uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym odborným spôsobom nepreukázal, nevyzval žalobcu na predloženie ďalších dokladov, a preto dôkazné bremeno v tomto prípade je na poisťovateľovi, aby preukázal dôvodnosť svojho krátenia poistného plnenia. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal žalobca na konštantnú judikatúru ohľadom lakovacieho materiálu a výšku lakovacej konštanty, z ktorých vyplýva, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdenej primeranej lakovacej konštante, nevyzval žalobcu v čase šetrenia poistnej udalosti na akékoľvek zdôvodnenie použitia lakovacej konštanty, žalovaný len svojvoľne stanovil túto hodnotu lakovacej konštanty na 100 % a pri aplikácií najvyššej kvality laku - perleťový efekt je v zmysle citovaných odborných vyjadrení, ktoré boli konštantnou judikatúrou potvrdené, lakovacia konštanta prípustná až do hodnoty 150 % pri tomto type laku-perleť. Žalobca v tomto prípade poukázal, že v danom prípade konštantnú judikatúru nemusí preukazovať, pretože súd právo pozná a mal by poznať aj svoju rozhodovaciu prax, ktorá v minulosti sa rozsiahlym spôsobom a dokazovaním zaoberala problematikou lakovacej konštanty. 13. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na súdne konanie, ktoré vychádza z úplne identického skutkového a právneho základu, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/31/2021.

Žalobcov v oboch konaniach zastupuje (zastupoval) rovnaký právny zástupca, ktorý v oboch konaniach odkazuje na rovnakú právnu argumentáciu, ktorá bola podrobená skúmaniu v rámci konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/31/2021, pričom vecná správnosť predmetného rozsudku bola potvrdená aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.06.2023 sp. zn. 3Cob/250/2022. 14. Žalobca sa následne vyjadril v podaní zo dňa 11.10.2023, v ktorom nesúhlasil s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/31/2021, a preto proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podal právny zástupca dovolanie. Žalobca opätovne namietal zmluvné dojednanie, ktoré priznáva maximálnu cenu práce vo výške 25 eur/Nh s poukazom na rozpor, keď žalovaný priznal len cenu práce vo výške 20 eur/Nh a skutočnosť, že žalovaný rozlišuje výšku plnenia podľa toho, či sa jedná o zmluvný alebo nezmluvný servis. Normohodina pri oprave AUDI Q7 je zo strany žalovaného priznaná suma 20 eur/Nh, ale ako vyplýva z konania 26Cb/31/2021 pri oprave Škoda Superb je priznaná suma 24 eur/Nh, pričom obe poistné udalosti vznikli v roku 2020 a oba servisy majú sídlo v Košiciach. Vzhľadom na trhové ceny je nemožné nájsť servis, ktorý vykoná opravu luxusného SUV ako je AUDI Q7 a bude si za svoju prácu účtovať 20 eur bez DPH. Poistený sa dostáva do pozície nemožnosti naplniť VPP, ide o nemožnosť plnenia čím dané ustanovenie zaniká. K výkladu § 806 OZ uviedol, že predmetné ustanovenie nepripúšťa určenie rozsahu plnenia, ale určenie konkrétnej výšky poistného plnenia, ktorá je preskúmateľná. Predmetné ustanovenie neobsahuje výšku poistného plnenia, ale určujú vágny rozsah poistného plnenia od 0 do 25 eur/Nh bez DPH bez toho, aby akokoľvek bol určený mechanizmus presného určenia výšky Nh v danom rozsahu. Predmetné ustanovenie preto nie je určité a preskúmateľné. Poisťovňa neurčila, v ktorom servise sa má vykonať oprava, nepredložila žiaden dôkaz, že v čase nahlásenia poistnej udalosti oznámila žalobcovi, kde si má dať auto opraviť. Ďalej žalobca upozornil, že je slabšou stranou a v zmluvných vzťahoch je evidentná nerovnosť zmluvných strán. Žalovaný sám nedodržiava zmluvné dojednania, no sankcionuje poistených. Následne žalobca opätovne poukázal na argumentáciu týkajúcu sa porušenia hospodárskej súťaže rozlišovaním servisov, rozpor s poctivým obchodným stykom, lakovacej konštanty s poukazom na judikatúru. K zmluvnej voľnosti žalobca uviedol, že napriek tomu, že žalovaný častokrát vo svojich vyjadreniach uvádza, že s ním poistený uzavrel zmluvu o havarijnom poistení dobrovoľne, nie je tomu tak. Zmluvná voľnosť sa vyznačuje nielen možnosťou uzatvoriť zmluvu s kýmkoľvek, ale aj možnosťou meniť a formovať samotné znenie zmluvy. Poistné zmluvy sú však formulárovými zmluvami, kde poistený nemôže robiť žiadne zmeny. Poisťovňa je tá, kto určuje podmienky, a rovnako tak formuluje aj samotnú zmluvu. Rovnako tak neobstojí ani argument, že poistený nemusel uzavrieť zmluvu so žalovaným, ale mohol si vybrať z iných poisťovní, ktoré sú na trhu, vzhľadom na to, že na trhu je obmedzený počet poisťovní. Na trhu sa nachádza nie veľa poisťovní, s ktorými ľudia uzatvárajú havarijné poistné zmluvy, medzi jednu z nich patri aj žalovaný. Tri z týchto poisťovní majú takmer totožné, poniektoré až identické zmluvné dojednania, ako v tomto prípade. Je teda jedno, s ktorou z týchto poisťovní uzavrie poistený poistnú zmluvu, nakoľko zmluvné dojednania budú vždy rovnaké a koncipované tak, aby uprednostňovali záujmy poisťovne a zvýhodňovali zmluvné servisy a naopak znevýhodňovali nezávislé servisy a poškodzovali vlastných poistených, preto, že si nezvolili zmluvný servis, ale servis, ktorému dôverujú. Ide o popretie voľnosti, bránenie slobodnej voľby servisu poistenými. Poistení pod tlakom daných VPP, aby predišli kráteniam plnení musia akceptovať zmluvný servis, ktorému poisťovňa plne akceptuje normohodinu, celkovú faktúru. Týmto dochádza k umelej regulácii trhu, obmedzovaniu poškodených/poistených pri slobodnom výbere servisov, a tým k poškodzovaniu ich práv. Narúša sa zdravosť konkurencie, ktorá je v právnom demokratickom štáte žiadaná a nevyhnutná. 15. Žalovaný v reakcii na predmetné podanie žalobcu uviedol, že sa žalobca v predmetnom vyjadrení zo dňa 11.10.2023 prvýkrát odvoláva, resp. poukazuje na takú argumentáciu (prostriedky procesného útoku), na ktorú nepoukazoval v rámci konania na súde prvej inštancie, dokonca ani v rámci svojho odvolania. Žalovaný upozornil, že žalobca bol po celú dobu konania zastúpený advokátom. Predmetné vyjadrenie spolu s prílohami je vzhľadom na koncepciu CSP neprípustné a odvolací súd by naň nemal prihliadať. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 18. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 23. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 24. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 25. Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. 26. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 27. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 28. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 29. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého zamietajúceho rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods.

2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku, teda neopodstatnenosti nároku na zaplatenie časti poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, keď za rozhodujúce pri určení výšky poistného plnenia považoval dohodnuté právo na poistné plnenie v poistných podmienkach. Súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil v súlade s § 806 OZ a priznal poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesným útokom žalobcu, keď sa zaoberal výškou poistného plnenia za vykonané lakovnícke a mechanické práce, v nadväznosti na čo správne právne posúdil čl. IX ods. 2 písm. c) ZD v súlade s § 806 OZ. Zároveň s ohľadom na absenciu bremena tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie správne určil aj výšku lakovacieho materiálu. 30. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov. 31. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v bodoch 13, 13.1., 14., 14.1., 16.1. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 (ale aj v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.06.2023, sp. zn. 3Cob/250/2022 v obdobnej skutkovo a právnej veci a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2021) uzavrel, že čl. IX ods. 2 písm. c) ZD predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom, teda § 806 OZ. 32. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v zmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t.j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ), pričom v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených, v iných prípadoch len pokiaľ je to na prospech poisteného (§ 788 ods. 4 OZ). Podľa ustanovenia § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.10.2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021). 33. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo

väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ (teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach). 34. V tomto smere si právny predchodca žalobcu dojednal so žalovaným v čl. IX ods. 2 písm. c) ZD primerané náklady na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia, maximálne však v rámci kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach v sume 25 eur/Nh bez DPH. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval v bode 17., 17.1.,17.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že suma 25 eur/Nh bez DPH predstavuje objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných nákladov, ktoré žiadnym iným spôsobom ZD nedefinujú. 35. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie vyslovené v bode 16.1., 16.2. a 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď znenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZD je v rozpore so zákonom, a to § 42 ods. 1 ObZ, ale aj § 4 ods. 1 a nasl. zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (v súčasnosti sa na konanie Protimonopolného úradu SR v zmysle prechodných ustanovení § 65 ods. 1, ods. 2 použije zákon č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon č. 187/2021 Z.z.“). Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti nezaoberal neplatnosťou predmetného ustanovenia čl. IX ods. 2 písm. c) ZD z dôvodu obmedzenia hospodárskej súťaže. 36. Predovšetkým je potrebné odvolateľa upozorniť na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s námietkou žalobcu, že ustanovenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZD obmedzuje hospodársku súťaž zaoberal, keď uviedol, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, že by sa v predpísanom konaní domáhal ochrany pred ním tvrdeným obmedzovaním hospodárskej súťaže zo strany žalovaného (bližšie pozri bod 19.3. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Navyše zo znenia namietaných bodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (16.1., 16.2. a 19.) vyplýva zrejmý súlad citovaného ustanovenia so zákonom a nedôvodnosť námietky obmedzovania hospodárskej súťaže, pričom v tomto smere nie je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie výslovne uviedol, že znenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZD nie je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, tak ako sa domnieval žalobca. V tejto spojitosti sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie a konštatuje, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by bolo začaté konanie v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z.z. (bližšie pozri prechodné ustanovenie § 65 ods. 1, ods. 2 zákona č. 187/2021 Z.z.), ktoré v prípade existencie žalobcom tvrdenej dohody obmedzujúcej súťaž, začína Protimonopolný úrad SR vždy z vlastného podnetu. V tomto smere je z ods. 2 citovaného ustanovenia zrejmé, že úrad môže začať konanie z vlastného podnetu, aj na základe písomného oznámenia osoby. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti právomoci Protimonopolného úradu SR v rámci ochrany hospodárskej súťaže, a upravujúce postup úradu v správnom konaní podľa § 19 a nasl. zákona č. 187/2021 Z.z.. 37. Odvolací súd nad rámec uvedeného, vo vzťahu k neplatnosti čl. IX ods. 2 písm. c) ZD pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ v korelácii s § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. platného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (v súčasnosti § 4 zákona č. 187/2021 Z.z.) obsahujúcim zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, považuje za potrebné upozorniť, že predmetné ustanovenie definuje pojem dohody obmedzujúcej súťaž, rozsah tohto zákazu, ako aj výnimky zo zákazu. Ustanovenie § 4 je obsahovo zhodné so zákazom podľa čl. 101 ZFEÚ. Odsek 3 citovaného ustanovenia definuje dohodu podnikateľov ako každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania. V tomto smere je treba poukázať aj na odsek 2 predmetného ustanovenia, ktoré obsahuje tzv. pravidlo „de minimis“. Podstatou pravidla „de minimis“ je, že konania, ktoré nemajú citeľný skutočný alebo potenciálny dopad na súťaž, nepodliehajú zákazu podľa § 4 ods. 1 zákona. Takéto dohody, zosúladené postupy alebo rozhodnutia združení ani nenapĺňajú pojem „dohoda obmedzujúca súťaž“. Citeľnosť dopadu na súťaž je vyjadrená prahovými hodnotami stanovenými vo vyhláške úradu. Tieto prahové hodnoty vyjadrujú trhové podiely účastníkov dohody, pri ktorých sa dohoda ešte považuje za dohodu so zanedbateľným účinkom, a preto nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Pravidlo de minimis však nemožno uplatniť v prípade, ak mala dohoda, zosúladený postup alebo rozhodnutie združenia podnikateľov za cieľ obmedzenie súťaže. Predmetné hodnoty upravovala v čase platnosti a účinnosti zákona č. 136/2001 Z.z. vyhláška Protimonopolného úradu SR č. 169/2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú prahové hodnoty na určenie, či dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov alebo rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na hospodársku súťaž (v súčasnosti vyhláška Protimonopolného úradu SR č. 188/2021 Z.z.).

38. Odvolateľ považoval za dohodu obmedzujúcu voľnú súťaž uzatvorenú medzi poisťovňou a zmluvným servisom z toho dôvodu, že takáto dohoda priamo určuje ceny a obchodné podmienky, čo priamo obmedzuje hospodársku súťaž tým, že vylučuje zo súťaže ostatných súťažiteľov, ktorí neposkytujú služby za rovnakých podmienok. 39. V prvom rade je treba uviesť, že vo vzťahu k danej argumentačnej línii odvolateľa absentovali skutkové tvrdenia vzťahujúce sa na konkrétnu dohodu, obsah tejto „údajnej“ dohody, určenia cien a konkrétnych obchodných podmienok. Predmetné tvrdenie odvolateľa je tak založené len na dohadoch a domnienkach žalobcu o dohode obmedzujúcej súťaž a údajnom „uznaní plnej výšky nákladov na opravu poškodeného motorové vozidla“ (medzi zmluvným servisom a poisťovňou), bez unesenia dôkazného bremena preukázania existencie tejto dohody. Navyše s ohľadom na nepreukázanie existencie konania Protimonopolného úradu SR vedeného podľa § 19 zákona č. 187/2021 Z.z., ktorý v rámci výkonu právomoci je oprávnený posudzovať konkrétnu dohodu za obmedzujúcu hospodársku súťaž aj s posúdením pravidla de minimis (s ktorým sa odvolateľ vôbec nepovažoval za potrebné zaoberať), odvolací súd konštatuje irelevantnosť predmetných námietok, na ktorých odvolateľ založil podané odvolanie. 40. V rámci predmetnej argumentácie nie je odvolaciemu súdu ani zrejmé, na základe akého podkladu žalobca odvodzoval v prípade existencie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž medzi dvoma podnikateľmi, teda poisťovňou a zmluvným servisom (pričom táto v konaní nebola preukázaná), následok v podobe neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisteným a poistencom uzatvorenej v rámci zmluvnej autonómie, keďže aj v prípade existencie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, táto automaticky nespôsobuje neplatnosť uzatvorených zmlúv tretích subjektov a tento následok nie je možné ani vyvodiť zo zákona č. 187/2021 Z.z. (a rovnako tak ani predtým zo zákona č. 136/2001 Z.z.). 41. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou zmluvou aj výšku ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v zmysle § 806 OZ (bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované. Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov navzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich vzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Argument žalobcu v podanom odvolaní, že vnútením ustanovení vo všeobecných poistných podmienkach dochádza zo strany poisteného k vzdaniu sa práva, čo je zároveň šikanovaním v obchodných vzťahoch a porušením poctivého obchodného styku, je nedôvodným práve z dôvodu, že naráža na zmluvnú autonómiu strán konania, ktoré sa môžu slobodne rozhodnúť, či tú-ktorú poistnú zmluvu uzatvoria, ako aj s akým obsahom. V záujme predchádzania právnej neistoty a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti vyplývajúce z obsahu poistnej zmluvy a príslušných zmluvných dojednaní, či namietať jednotlivé znenie konkrétnych ustanovení aj formulárovej zmluvy. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov prejavia vo forme znášania následkov vyplývajúcich z príslušného znenia čl. IX ods. 2 písm. c) ZD. Uvedené platí o to viac, keď právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ a nie ako slabšia strana, ako sa nesprávne domnieval žalobca (poznámka odvolacieho súdu, na druhej strane si žalobca ako právny nástupca uplatňoval v konaní príslušenstvo a paušálnu náhradu nákladov vyplývajúcu z obchodnoprávneho vzťahu, či namietal šikanózny výkon práv zo zmluvy v zmysle § 265 ObZ, čo pôsobí zjavne zmätočne zo strany odvolateľa), bol o podmienkach a výške poistného plnenia vopred upozornený (dňa 30.07.2020). Žalovaný v tomto smere správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.09.2010, sp. zn. 3Obdo/37/2009, v zmysle ktorého „je v plnej kompetencii účastníkov dohodnúť si obsah zmluvných podmienok k spokojnosti zmluvných strán a v prípade neuspokojivého obsahu navrhovanej zmluvy túto neuzavrieť, prípadne zvoliť inú zmluvnú stranu“. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v bode 19.2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že „zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania

aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné“. 42. Vo vzťahu k nepriznanému lakovaciemu materiálu žalobca namietal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP, keď poukázal na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď poistený bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti, teda faktúru č. 20200182 a kalkuláciu s ostatnými požadovanými dokumentami. Podľa názoru odvolateľa predložená kalkulácia preukazuje množstvo použitého lakovacieho materiálu, a preto bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Zároveň upozornil, že žalovaný nepožadoval receptúru použitej farby pri šetrení poistnej udalosti, pričom neuviedol, čo sa rozumie pod pojmom receptúra farby a čo sa má navrhovaným dôkazom preukázať. 43. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že súd prvej inštancie svoje závery vo vzťahu k nepriznaniu nároku žalobcu na preplatenie ceny lakovacieho materiálu nezaložil na nepreukázaní dokladu o receptúre farby, a preto je argumentácia odvolateľa v danej časti irelevantná. V tomto smere je navyše aj zrejmé, že ak poisťovňa pred ukončením šetrenia nepožadovala predmetný doklad a nezaložila na základe tejto skutočnosti svoje závery v oznámení o poistnom plnení, nemôže byť samotné nepredloženie takéhoto dokladu na ťarchu žalobcovi v zmysle § 799 ods. 2 OZ. Avšak, ako bolo uvedené, na nepredložení takéhoto dokladu, záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 20., 20.1. a 20.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nebol. V tomto smere je preto aj bez relevancie odkaz na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11Csp/75/2018, ktorým následne okrem iného žalobca aj nedôvodne namietal odklon súdu prvej inštancie od ustálenej judikatúry. Základ, na ktorom súd prvej inštancie založil nedôvodnosť nároku žalobcu v danej časti spočíval v absencii bremena tvrdenia žalobcu, čo si odvolateľ neuvedomil, keď v odvolacom konaní argumentoval neunesením dôkazného bremena žalovaného, keď na preukázanie výšky lakovacej konštanty v rozsahu 100 % (PK 51=100 %) mal žalovaný predložiť len kalkuláciu s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/75/2020, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/23/2020, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/86/2019. Predmetná judikatúra predložená žalobcom v danom konaní s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, teda v prípade absencie tvrdení žalobcu ohľadom použitia lakovacej konštanty vo výške 120 %, je neadekvátna, keďže ťažisko tejto judikatúry spočívalo práve v unesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena potom, čo poistený uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu vo vzťahu k nákladom vynaloženým na opravu poškodeného vozidla. Ak by rozdiel vo výške lakovacej konštanty nebol odôvodňovaný žalobcom rovnakou skutočnosťou-nákladom, ktorý bol zahrnutý v kalkulácii žalovaného a s ktorou žalovaný počítal v nákladoch na lakovací materiál, bolo by postačujúcim aj tvrdenie žalobcu o nanesení dvoch vrstiev perleťového laku a predloženie faktúry, avšak to nebol uvedený prípad. V tomto smere je treba poukázať na tvrdenia žalobcu v predmetnom spore, ak v žalobe nárok na vyššiu lakovaciu konštantu bez uvedenia konkrétnej výšky opieral o tú skutočnosť, že „poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený perleťový lak v dvoch vrstvách, a preto na navrátenie poškodeného motorového vozidla musel žalobca naniesť pri oprave motorového vozidla lak v dvoch vrstvách, a teda vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu, ako priznáva žalovaný“ (opätovne skonštatované v replike žalobcu). Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu o potrebe použitia vyššej lakovacej konštanty s poukazom na kalkulačný program Audatex, z ktorého však vyplýva, že argument žalobcu, ktorým bol vysvetlený rozdiel v nákladoch na vyššiu lakovaciu konštantu, a to aplikácia dvojvrstvového perleťového laku, je nedôvodný, keďže žalovaný vychádzal z toho, že poškodené vozidlo malo dvojvrstvový perleťový lak. Vzhľadom na rozhodnú skutočnosť, ak kalkulácie oboch strán za použitia dvojvrstvového perleťového laku počítajú pri výpočte lakovacieho materiálu s rozdielnou referenčnou hodnotou, pričom žalobca túto referenčnú hodnotu ani neuvedie a nie je zrejmé, na základe čoho tento rozdiel vznikol, nie je možné vychádzať automaticky z faktúry žalobcu a tvrdiť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Absencia tvrdení žalobcu vo vzťahu k nároku spočívajúcom v rozdiele referenčných hodnôt má za následok, že žalovaný nemôže zaujať stanovisko ku skutočnostiam, ktoré má vôbec rozporovať a potom následne podľa žalobcu aj preukazovať. Len pre doplnenie, keďže nasledovne uvedený argument odvolateľ použil mimo odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podané odvolanie a rovnako tak ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní, že lakovacia konštanta v hodnote 100 % nepostačuje na pokrytie nákladov a aplikácie najvyššieho lakovacieho materiálu a je judikovaná judikatúrou všeobecných súdov, odvolací súd upozorňuje, že v tomto smere nejde o notorietu, predmetná otázka je skutková, ktorú je potrebné predovšetkým tvrdiť v konkrétnom prebiehajúcom súdnom konaní. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v

súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.06.2020, sp. zn. I.ÚS/24/2019). 44. Odvolateľ namietal v tejto súvislosti aj porušenie práva na právnu istotu v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, keď sa súd prvej inštancie mal odkloniť od ustálenej judikatúry, pričom v tejto spojitosti namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý neposkytol stranám odôvodnenie aplikácie reštriktívneho výkladu právnych predpisov. Napriek tomu, že žalobca výslovne tieto tvrdenia nesubsumoval pod žiaden odvolací dôvod je zrejmé, že tým namietal naplnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom v prípade nevysvetleného odklonu rozhodnutia od ustálenej judikatúry by bolo možné uvažovať o naplnení takej miery intenzity nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by poškodila stranu konania na jej ústavných právach a porušenia práva na spravodlivý proces (bližšie pozri R 111/1998, stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 03.12.2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016). 45. Odvolací súd však pripomína, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili. Avšak rovnako tak, je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora EÚ. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017, sp. zn. 4Cdo/186/2022). V tomto smere je možné skonštatovať, že odvolateľ s poukazom na citovanú judikatúru v podanom odvolaní neodkázal na žiadne rozhodnutia, ktoré by v zmysle vyššie uvedeného bolo možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Navyše, tak ako bolo vysvetlené v bode 43. odôvodnenia poukaz na predmetné rozhodnutia bol neadekvátny aj vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam daného prípadu. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, odvolací súd upozorňuje, že nie je nutné dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07). Vzhľadom na vysvetlenie súdu prvej inštancie v bodoch 20., 20.1., 20.2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vedúce k záverom, keď žalovaný vychádzal pri použitej lakovacej konštante 100 % z rovnakých vstupných údajov a teda nanesení dvojvrstvového perleťového laku, čo bolo jediným tvrdením žalobcu k použitiu rozdielnej lakovacej konštanty, považoval odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za odôvodnené a presvedčivé. 46. V kontexte odvolateľovej námietky uplatnenej priamo v odvolaní týkajúcej sa právnej nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ, či § 352 ObZ, ako aj námietky nepreukázania akceptovania všeobecných poistných podmienok, odvolací súd upozorňuje, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania poučené podľa § 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie

konania, ktorá znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/169/2020). Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili – bližšie pozri § 181 ods. 4 CSP) a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.). Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. Civilný sporový poriadok - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK. Dostupné z: www.aspi.sk. ISSN 2336-517X). Podľa rozsudku najvyššieho súdu z 20. marca 2008, sp. zn. 5MCdo/4/2007 nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ napriek tomu, že uvedené námietky mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, tieto opomenul, pričom predmetná argumentácia nenapĺňa taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt v zmysle § 366 CSP, a to s ohľadom na namietané odvolacie dôvody. 47. Rovnako tak žalobca v podaní zo dňa 10.05.2022 namietal, že žalovaný nevyzval žalobcu v priebehu šetrenia poistne udalosti na zdôvodnenie lakovacej konštanty, pričom pri aplikácii najvyššej kvality laku je v zmysle citovaných odborných vyjadrení z rozhodnutí súdov potvrdené, že lakovacia konštanta je prípustná až do hodnoty do 150 % pri type laku perleť, ďalej tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného,

ktorým určuje, ktorý druh servisu má využiť predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, či tvrdenie o nezohľadnení skutočnosti, v akej hodnote má poistený poistené svoje vozidlo, predstavujú neprípustné novoty použité až v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd nemôže v zmysle § 366 CSP prihliadať, keďže nebola naplnená ani jedna z uvedených výnimiek dôvodnosti ich použitia. Okrem toho, odvolací súd upozorňuje, že predmetné argumenty boli namietané až po uplynutí lehoty na podané odvolanie, pričom žalobca nimi neprípustne dopĺňa aj odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. 48. Argumentáciu k vyššie uvedeným dôvodom doplnil žalobca opätovne v podaní zo dňa 11.10.2023 pripojením listinných príloh ako kategorizácia vozidla a oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.04.2020, ktoré sú rovnako tak neprípustnými novotami v odvolacom konaní. Okrem toho v predmetnom podaní žalobca doplnil ďalší argument k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to námietku neplatnosti limitácie ceny normohodiny práce pre neautorizované a nezmluvné opravovne dané poisťovňou z dôvodu jej neurčitosti, ktorá je navyše aj neprípustnou novotou podľa § 366 CSP, na ktorú odvolací súd neprihliada. 49. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. ako vecne správny potvrdil. 50. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 51. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).