Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/102/2024 6122292769 30. 04. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: CAMIONSERVICE NZ, s.r.o., Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 943 391, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenému FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832 o zaplatenie istiny 543,12 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/47/2022-140 zo dňa 18.4.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/47/2022-140 zo dňa 18.4.2024 v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e . II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 353,70 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 353,70 eura od 28.4.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur; výrokom II. žalobu zamietol v časti sumy 117,- eur spolu s tomu zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania; výrokom III. vo zvyšku konanie zastavil; výrokom IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,26%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.4.2022 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 543,12 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 12.3.2021 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VOLVO FHA3C, EČV: A., ktoré bolo poistené zmluvou pre havarijné poistenie, kde poisteným a vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť INCAR, s.r.o., ktorá dala motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu boli v sume 1.514,27 eura bez DPH, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 1620210335 a zároveň došlo k uplatneniu spoluúčasti vo výške 500,- eur v zmysle dodatku k poistnej zmluve. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.4.2021 bolo žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. 9569585489 dňom 12.4.2021 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia v sume 436,14 eura, podľa ktorého boli priznané a uhradené primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,- eur bez DPH/hod. zodpovedajúce priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase; ďalej primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 40=84,50%; primerané množstvo prác na
výmenu pozičného svetla v počte 3 ČJ. Z poistného plnenia bola vylúčená konzervácia dutín, nakoľko boli opravované len plastové diely. Rozdiel spočíva v cene a množstve práce, v množstve lakovacieho materiálu + konzervácia dutín s tým, že žalobca v danom spore neuplatňoval náklady na konzerváciu dutín v sume 35,- eur. Podľa žalobcu žalovaný navyše pri krátení vychádzal zo sumy 1.441,85 eura bez DPH, avšak vo faktúre č. 1620210335 boli náklady vyčíslené na sumu 1.514,27 eura bez DPH a suma 1.441,85 eura je sumou uvedenou v kalkulácii žalobcu, čo predstavuje rozdiel 72,42 eura. Žalobca namietal neoprávnené krátenie poistného plnenia, keď žalobca za jednu normohodinu mechanických prác účtoval 50,- eur bez DPH, čo je suma porovnateľná s inými servismi v regióne. Žalovaný opakovane rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, hoci v zmluvných dojednaniach takéto limitácie nie sú uvedené a takéto rozlišovanie je v rozpore s konštantnou judikatúrou a európskou legislatívou. Priznaná konštanta 84,50% v zmysle krycieho listu nezodpovedná kvalite laku, technológii a postupu, ktorý bol pri lakovaní využitý. Takýto postup predpisuje výrobca lakovacieho materiálu, výrobca motorového vozidla pre daný typ a značku vozidla. Žalovaný sa pri stanovení „primeranosti“ odvolával na výpočet v kontrolnej kalkulácii, ktorá však nemôže slúžiť ako objektívny a jediný nástroj na stanovenie nákladov na opravu a má mať len podporný charakter. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoju povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť riadne odôvodniť svoje závery. Keďže žalovaný neposkytol poistné plnenie riadne a včas, dostal sa do omeškania a preto žalobca uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.4.2021 do zaplatenia a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca k návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2021, faktúru č. 6206143, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.4.2021, Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko - súbor č. 901, cenník prác – Iveco Žilina, cenník prác – Dodo Cars s.r.o., kalkuláciu nákladov na opravu zo systému Audatex a faktúru č. 1620210335. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal nedôvodnosť uplatneného nároku s tým, že v rámci šetrenia poistnej udalosti mu boli predložené doklady: kalkulácia žalobcu „pu incar marec 2021“, v ktorej sú uvedené náklady na opravu vozidla vo výške 1.441,85 eura bez DPH a faktúra č. 1620210335 z 30.3.2021, v ktorej je uvedená celková suma za opravu vo výške 1.441,85 eura bez DPH, a teda žaloba je bez ďalšieho nedôvodná v časti 72,42 eura. Žalovaný poskytol poistné plnenie za mechanickú prácu v celkovej výške 75,- eur (3 normohodiny x 25,- eur bez DPH), ktorú považoval za primeranú s ohľadom na iné neautorizované servisy v danom regióne v rozhodnom období, o čom priložil cenníky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo faktúre č. 1620210335 vyúčtoval lakovanie na sumu 587,50 eura bez DPH, ktorá pozostáva z nákladov na lakovaciu prácu 235,- eur bez DPH (4,7 normohodín x 50,eur bez DPH) a nákladov na lakovací materiál 352,50 eura bez DPH (podporný kód PK 40 na úrovni - 150% zo sumy 235,- eur). Žalovaný poskytol poistné plnenie za lakovaciu prácu vo výške 117,50 eura bez DPH (4,7 normohodín x 25,- eur bez DPH) s tým, že časový rozsah prác nie je sporný, ale spornou je cena za jednu normohodinu, pričom žalovaný postupoval v súlade s čl. IX ods. 2 zmluvných dojednaní. Žalobca pri stanovení ceny lakovacieho materiálu rozhodol, že jeho cena bude vypočítaná - s použitím podporného kódu PK 40 - ako percentuálna časť z celkových nákladov lakovacích prác. Podporný kód PK 40 umožňuje vypočítať cenu lakovacieho materiálu ako percentuálnu časť z celkových nákladov na lakovacie práce a používa sa hlavne pri tých typoch vozidiel, u ktorých nie je dostupná žiadna metodika určená na výpočet nákladov na lakovací materiál. Výšku percentuálnej hodnoty PK 40 stanovuje používateľ programu a žalovanému nebolo zrejmé, prečo žalobca kalkuloval s neprimeranými nákladmi na lakovací materiál až na úrovni 150% (túto hodnotu zadal žalobca). 4. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného vzal žalobu späť v časti istiny 72,42 eura spolu s tomu prislúchajúcimi úrokmi z omeškania; vyjadril sa k žalovaným aplikovanému rozlišovaniu medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi a k primeranosti ceny za lakovací materiál uviedol, že samotný žalovaný neozrejmil, prečo priznal lakovací materiál len vo výške 84,50%. Vzhľadom na to, že je to žalovaný, kto mal z takéhoto krátenia prospech, nedostatočne svoje krátenie odôvodnil, následkom čoho neuniesol dôkazné bremeno, k čomu žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je zrejmé, prečo žalobca vyúčtoval neprimerané náklady na lakovací materiál nad úrovňou 100% (na úrovni 150%) v rozpore so zápisom z obhliadky a naň nadväzujúcou kalkuláciou opravy. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorej nebola dohodnutá výška odplaty za postúpenie.
6. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12.3.2021 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Volvo poistenom zmluvou pre havarijné poistenie, kde poisteným a vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť INCAR, s.r.o. a že poškodený si dal vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný uhradil poistenému (na účet žalobcu ako opravcu motorového vozidla) sumu 436,14 eura ako poistné plnenie. Sporné medzi stranami bolo, či nepriznanie poistného plnenia bolo vykonané v súlade s poistnými podmienkami, spornou bola cena za normohodinu práce, cena mechanických prác a nákladov za lakovací materiál, ako aj aktívna vecná legitimácia žalobcu. 7. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 799 ods. 1, ods. 2, ods. 3 veta prvá, § 806 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, ods. 9, § 365 ods. 1, ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a poukázal na znenie čl. IX bod 1, bod 2, bod 3 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko - súbor č. 901 (ďalej len „zmluvné dojednania“). Konštatoval obchodnoprávny charakter právneho vzťahu založeného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o havarijnom poistení, ktorý sa v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje tak ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej poistnou zmluvou a zmluvnými dojednaniami. 8. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2020 (sp. zn. 3Obdo/64/2019), v nadväznosti na čo konštatoval preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom. (bod 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku) 9. K nepriznanej (krátenej) časti poistného plnenia súd prvej inštancie s poukazom na kogentné ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.4.2021 vyplýva, že výpočet poistného plnenia bol vykonaný v súlade so zápisom o poškodení vozidla zo dňa 22.3.2021. (body 32-33 odôvodnenia napadnutého rozsudku) 10. Vo vzťahu k nepriznaniu poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,- eur bez DPH/hod. súd prvej inštancie konštatoval jeho nedôvodnosť. Žalovaný sám nerešpektoval obsah zmluvných dojednaní (čl. IX bod 2 písm. b)), ktoré neupravujú limitáciu normohodín napr. v závislosti od toho, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, ale podstatným kritériom pre primeranosť nákladov je to, že sa vychádza z hodinových sadzieb pre príslušný typ a značku v opravovniach SR bez ohľadu na to, o aký servis ide. Žalobca si za jednu normohodinu mechanických prác účtoval 50,- eur bez DPH a porovnateľnosť tejto ceny s inými servismi v regióne preukázal cenníkmi iných autoopravcov (Dodo Cars, s.r.o. so sídlom v Senci a AT a.s. so sídlom v Žiline – cena 55,- eur bez DPH). Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si účtoval cenu primeranú a obdobnú iným cenám v servisoch v regióne pre obdobný typ vozidla. Rozlišovanie žalovaného medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi nemá žiaden zákonný ani zmluvný základ. (bod 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku) 11. K spornej cene za lakovací materiál súd prvej inštancie uviedol, že lakovanie u žalobcu v sume 587,50 eura bez DPH pozostávalo z nákladov na lakovaciu prácu 235,- eur bez DPH (4,7 normohodín x 50,- eur bez DPH) a nákladov za lakovací materiál 352,50 eura bez DPH (podporný kód PK 40 na úrovni 150% zo sumy 235,- eur). Žalovaný priznal poistné plnenie v sume 99,29 eura (podporný kód 40 na úrovni 84,50% zo sumy 117,50 eura). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom neobjasnil a nijakým spôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý kalkuluje s nákladmi za lakovací materiál až na úrovni 150%. Pri výpočte spotreby lakovacieho materiálu v úrovni 100% sú zahrnuté všetky náklady, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií súvisiacich s lakovaním. Žalobca potrebu zvýšených nákladov nijakým spôsobom nezdôvodnil, pričom ani z kalkulácie nákladov na opravu zo systému Audatex zo dňa 22.3.2021 (č. l. 32-35 súdneho spisu) táto potreba nevyplýva. Z danej kalkulácie je zrejmé, že oprava motorového vozidla si vyžadovala namontovanie náhradných dielov, a to medzinápravového spojleru a bočného obrysového svetla. Podľa kalkulácie sa lakovanie malo týkať plastových dielov – bočného spojleru a bočného lemu (viď kalkuláciu kódy LE 3596, LI 3574).
Z tejto kalkulácie nevyplýva potreba lakovania uvedených dielov na úrovni 150% a súd prvej inštancie tieto náklady v úrovni nad 100% vyhodnotil ako nezdôvodnené a nepreukázané. Žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, nakoľko je to práve žalobca, ktorý v spore pre seba vyvodzuje priaznivé následky. Podľa názoru súdu prvej inštancie je na žalobcovi preukázať, že si uplatňuje zvyšok nároku na poistné plnenie v súlade so zákonom a zmluvou o havarijnom poistení. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že náklady na lakovací materiál je opodstatnené priznať len v rozsahu 100% a preto žalobcovi prislúcha výška lakovacích nákladov v sume 235,50 eura. Rozdiel medzi sumou 352,50 eura a sumou 235,50 eura činí sumu 117,- eur, ktorú súd prvej inštancie považuje za neopodstatnenú a preto žalobu v časti sumy 117,- eur zamietol, a to spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy od 28.4.2021 do zaplatenia. (body 35-36 odôvodnenia napadnutého rozsudku) 12. Vo zvyšku, t.j. v sume 353,70 eura súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako opodstatnenú a zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 353,70 eura od 28.4.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. (bod 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku) 13. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenia § 145 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 72,42 eura spolu s tomu zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z prevažného úspechu žalobcu, ktorý bol v spore úspešný v sume 353,70 eura a neúspešný v sume 117,- eur + v sume 72,42 eura, pri ktorej procesne zavinil zastavenie konania (nepreukázal, že žalobu v tejto časti podal dôvodne, resp. že žalobu v tejto časti vzal späť pre správanie žalovaného). Za aplikácie § 255 ods. 2 CSP súd prvej inštancie pristúpil k pomernému rozdeleniu náhrady trov konania tým spôsobom, že od 65,13%-ného úspechu žalobcu odpočítal 34,87%-ný úspech žalovaného, v dôsledku čoho priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,26%. 14. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov II. a IV. podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ďalej aj ako „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd buď zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a žalobe v tejto časti vyhovel, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolacia argumentácia sa týka nepriznanej výšky lakovacej konštanty, v súvislosti s ktorou odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie otázky dôkazného bremena, nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. 15. K otázke dôkazného bremena žalobca v odvolaní uviedol, že svoj nárok riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal predloženými dôkazmi, pričom žalovaný nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia. Podľa žalobcu je dôkazné bremeno na žalovanom, nakoľko on je ten, kto má z krátenia poistného plnenia finančný prospech. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa riadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou dôkazného bremena. Podľa odvolateľa nejde o navýšenie lakovacieho materiálu, ako to mylne uvádzal žalovaný. Medzi odbornou verejnosťou je všeobecne známe a rozhodovacou praxou súdov všeobecne uznávané, že výška lakovacej konštanty závisí od mnohých faktorov, type motorového vozidla a najmä type farby. Teda nemožno to chápať v tom zmysle, že na lakovanie poškodeného auta sa použilo viac decilitrov farby, ako sa malo, ale v lakovacom materiáli a príslušnej konštante sú zohľadnené aj ďalšie skutočnosti. Žalovaný svojvoľne určil lakovaciu konštantu na základnú hodnotu 84,50% bez ohľadu na použitý lakovací materiál a odporúčanie jednotlivých výrobcov a distribútorov lakovacieho materiálu, ktorí odporúčajú pri lakovacom materiáli metalíza lakovaciu konštantu až 130-150%. Lakovaciu konštantu ako takú tvorí cena farby (resp. aký konkrétny lakovací materiál, resp. lak bol použitý, napr. aj z hľadiska kvality či značky) a spotrebný lakovací materiál (leštiace kotúče, leptacie handry, riedidlá, maskovací materiál, čističe a pod.). Žalobca má za to, že práve žalovaný riadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť použitia lakovacej konštanty na úrovni 84,50%, pričom práve žalovaný je subjekt, ktorý vykonáva vyšetrenie poistnej udalosti a mal by svoje závery vedieť relevantným spôsobom odôvodniť a preukázať. Takýto postup, ako ani limitácia lakovacej konštanty nenachádza oporu v zákone ani v zmluvných dojednaniach, čo žalobca namietal v konaní pred prvostupňovým súdom. Odvolateľ poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach týkajúcich sa krátenia poistného plnenia s tým, že je pre neho nezrozumiteľné, čo bolo pre prvostupňový súd rozhodujúcim podkladom pre závery prezentované v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku a ako dospel k priznaniu výšky lakovacej konštanty len vo výške 100%, čo podľa odvolateľa spôsobuje
nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2022 zo dňa 17.2.2023 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo vzťahu k výške lakovacej konštanty vyhodnotil, že v tomto súdnom konaní dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a nie žalovaného, pričom práve žalovaný nedodržal postup upravený v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením poistnej udalosti na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti, nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, prečo bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu. 16. Námietku porušenia práva na spravodlivé súdne konanie odvolateľ zdôvodnil odklonom od judikatúry a nerešpektovaním zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie vzhľadom na svoju rozhodovaciu činnosť zohľadniť, ktorá lakovacia konštanta bola adekvátne aplikovaná, keďže ohľadom tejto otázky sa viedlo už niekoľko súdnych sporov, v ktorých prebiehalo viacero znaleckých dokazovaní a táto otázka už bola zodpovedaná aj konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami, z ktorých niektoré pasáže žalobca v odvolaní citoval. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa dôkazného bremena vo vzťahu k lakovacej konštante a preukazovaniu týchto sporných skutočností. Nezohľadnením skutočností, ktoré sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti došlo podľa odvolateľa k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 17. Zo súhrnu v závere odvolania vyplýva, že nesprávne právne posúdenie otázky dôkazného bremena (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) žalobca spája s ustanovením § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolateľ vidí v porušení princípu právnej istoty (viacero rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré rozhodli v skutkovo a právne obdobnej veci opačne ako súd prvej inštancie) a v porušení práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia (súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov a s podstatnou argumentačnou líniou žalobcu). Žalobca ďalej uviedol, že svoj nárok na náhradu kráteného poistného plnenia vo vzťahu ku krátenej výške lakovacej konštanty riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal faktúrou a kalkuláciou, avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čoho výsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Závery obsiahnuté v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku sú podľa odvolateľa nepreskúmateľné, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia v lehote 10 dní boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené súdom prvej inštancie dňa 25.6.2024. 19. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním dotknutých výrokoch II. a IV. vecne správny, keď súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti súdneho konania dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť svoju viazanosť odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP. Odvolacím prieskumom neboli zistené žiadne vady procesných podmienok spadajúce pod dikciu § 380 ods. 2 CSP. 20. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 21. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
22. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 23. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 24. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku). 25. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 26. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 27. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 28. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 29. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 30. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 31. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 32. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 33. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 34. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP 35. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že ide o zákonom predpokladaný odvolací dôvod, ktorého podstatou má byť námietka nesprávneho právneho posúdenia. Takáto odvolacia námietka musí byť podložená relevantnou argumentáciou, z ktorej by bolo buď jednoznačne zrejmé alebo aspoň vyvoditeľné odvolateľom
namietané nesprávne právne posúdenie spočívajúce buď v neaplikovaní príslušnej právnej normy alebo v aplikovaní nesprávnej právnej normy alebo v nesprávnej interpretácii konkrétnej správnej právnej normy alebo v nesprávnej aplikácii správne zvolenej a správne interpretovanej právnej normy. Odvolacia argumentácia žalobcu je v tejto časti založená na námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky dôkazného bremena v nadväznosti na ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa žalobcu má dôkazné bremeno byť na strane žalovaného ako na strane sporu, ktorá má finančný prospech z krátenia poistného plnenia. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej kauzy konštatuje neopodstatnenosť tejto odvolacej argumentácie. Správnosť alebo nesprávnosť použitia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad nie je možné posudzovať izolovane, ale túto otázku je nutné vyhodnocovať v okolnostiach konkrétnej kauzy v spojení s ďalšími na vec sa vzťahujúcimi zákonnými ustanoveniami a zmluvnými dojednaniami plniacimi v danom prípade funkciu poistných podmienok. Súd prvej inštancie síce pri jednotlivých skutkových zisteniach neuviedol explicitne na ne použité konkrétne zákonné ustanovenia, avšak z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ním citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich poistnú zmluvu a zo zmluvných dojednaní citovaných v rozsudku. Niet pochýb, že pri spornej otázke ceny za lakovací materiál neuznal žalovaným realizované krátenie poistného plnenia v plnej výške. Žalovaný v rámci poistného plnenia priznal náklady na lakovací materiál len v sume 99,29 eura za použitia lakovacej konštanty 84,50% a súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náklady za lakovací materiál za použitia lakovacej konštanty 100%. Súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré v danom prípade nemohol akceptovať nielen zníženie lakovacej konštanty pod úroveň 100% zo strany žalovaného, ale ani jej zvýšenie na úroveň 150% zo strany žalobcu, pričom nešlo len o neunesenie dôkazného bremena, ako tvrdí v odvolaní žalobca, ale predovšetkým o neunesenie bremena tvrdenia. Súd prvej inštancie jasne konštatoval absenciu akýchkoľvek tvrdení zo strany žalobcu vo vzťahu k dôvodnosti použitia lakovacej konštanty nad úroveň 100%. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, keďže ani v žalobe ani vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 13.6.2022 (č. l. 84 súdneho spisu) a ani v ďalšom podaní žalobcu zo dňa 4.7.2023 (č. l. 115 súdneho spisu) nie sú obsiahnuté žiadne konkrétne tvrdenia zdôvodňujúce použitie lakovacej konštanty nad úroveň 100% (v danom prípade bola žalobcom použitá lakovacia konštanta 150%). Spornosť tejto otázky pritom musela byť žalobcovi zrejmá už na základe odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný namietal neprimeranosť ceny za lakovací materiál na úrovni 150% z ceny lakovacej práce žalobcu a uviedol, že nie je zrejmé, prečo žalobca kalkuluje s nákladmi na lakovací materiál až na úrovni 150%, ktorú hodnotu sám zadal. Zo súdom prvej inštancie aplikovaného § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť poistiteľa v prípade vzniku poistnej udalosti poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu a § 806 Občianskeho zákonníka viaže určenie výšky plnenia na poistné podmienky. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo zmluvných dojednaní, ktorých konkrétne ustanovenia v napadnutom rozsudku citoval, a to napríklad čl. IX bod 2, z ktorého vyplýva povinnosť poisťovne hradiť primerané náklady na opravu. V prípade kontradiktórneho sporu ovládaného dispozičnou a prejednacou zásadou žalobcu vo vzťahu k primeranosti ním uplatňovaných nákladov na opravu vozidla nezbavuje bremena tvrdenia skutočnosť, že žalovaný je v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka povinný uviesť dôvod zníženia plnenia, ktorý nemôže následne dodatočne meniť a musí v tomto smere uniesť tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Až v odvolaní žalobca prvýkrát uviedol tvrdenia o faktoroch majúcich vplyv na výšku lakovacej konštanty (typ motorového vozidla a najmä typ farby) a vo všeobecnej rovine poukázal na odporúčania jednotlivých výrobcov a distribútorov lakovacieho materiálu, ktorí odporúčajú pri lakovacom materiáli metalíza lakovaciu konštantu až 130-150%. V prípade týchto tvrdení, ktoré majú ambíciu vysvetliť dôvody navýšenia lakovacej konštanty (metalíza), ale neboli zo strany žalobcu ako prostriedky procesného útoku uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je nutné ustáliť záver o ich neprípustnosti, keďže ide o tvrdenia, ktoré žalobca ako opravca poškodeného motorového vozidla celkom zjavne mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na § 366 CSP ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, pričom žalobca v odvolaní ani netvrdil žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt. 36. V súvislosti s tvrdenou nesprávnosťou aplikácie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na nedodržanie postupu zo strany žalovaného, ktorý si v prípade pochybností mal vyžiadať doklady za účelom rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty. Odvolací súd k tomu uvádza, že z dikcie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť
poisťovne žiadať ďalšie potrebné doklady, ale toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosti toho, kto má právo na plnenie, vrátane povinnosti bez zbytočného odkladu požadované doklady predložiť. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda nie je možné v prípade sporu o poistné plnenie vyvodiť záver, že v prípade, ak poisťovňa pred svojím rozhodnutím o výške poistného plnenia nežiadala predloženie ďalších potrebných dokladov, je nutné považovať žalobou uplatnený nárok bez ďalšieho za v celosti primeraný a dôvodný, a to obzvlášť v prípade absencie akýchkoľvek relevantných tvrdení (a dôkazov) k primeranosti uplatňovaného nároku, ako tomu bolo v danom prípade vo vzťahu k zdôvodneniu primeranosti žalobcom použitej lakovacej konštanty nad úroveň 100%. Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 38/2015-17 zo dňa 21.1.2015, ktoré má podporovať správnosť jeho názoru o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade nespočíva na žalobcovi, ale na žalovanom. Odhliadnuc od skutočnosti, že toto rozhodnutie ústavného súdu sa netýka sporu o poistné plnenie (išlo o spor zo zmluvy o dielo), ústavný súd v ňom uviedol názor, ktorý je v rozpore so závermi, ktoré z neho vyvodil žalobca. Ústavný súd v ňom totiž uviedol, že „V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že konanie o zaplatenie sumy 95 905,50 € vedené pred všeobecnými súdmi, v ktorom sťažovateľ vystupoval v postavení žalovaného, je typickým sporovým konaním, pre ktoré platí dispozičná a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“. V danom prípade žalobca žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie krátenej časti poistného plnenia ako primeraných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom v sporovom konaní sú tak žalobca, ako i žalovaný povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania, ktorým sledujú pre seba priaznivé dôsledky. 37. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalobca argumentoval viacerými rozhodnutiami okresných a krajských súdov, ktoré majú potvrdzovať jeho názor o nesprávnosti právneho posúdenia otázky dôkazného bremena v nadväznosti na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd naproti tomu poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.6.2024 týkajúci sa obdobného sporu za obdobnej situácie neunesenia bremena tvrdenia žalobcu vo vzťahu k použitej lakovacej konštante nad úroveň 100%, z ktorého bodu 43 odôvodnenia vyplývajú závery obdobné záverom uvádzaným odvolacím súdom vyššie. Tento rozsudok bol podrobený aj dovolaciemu a ústavnoprávnemu prieskumu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Obdo/24/2024 zo dňa 26.6.2025 dovolanie odmietol a k námietke nesprávneho posúdenia dôkazného bremena zdôraznil, že „už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 20 - 20.2) konštatoval, že ohľadom dôvodu zníženia výšky poistného žalobca nepredložil žiaden dôkaz, spochybňujúci postup žalovaného, ktorý by preukazoval nutnosť použitia vyššieho množstva lakovacieho materiálu, pričom odkazoval len na nesúrodú citáciu judikatúry opomínajúc povinnosť preukázania uplatňovaného nároku, s ktorou argumentáciou sa stotožnil aj odvolací súd. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v tom, že by súdy v konaní preniesli dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu, keďže absencia tvrdení žalobcu vo vzťahu k nároku spočívajúcemu v rozdiele referenčných hodnôt (ak kalkulácie oboch sporových strán za použitia dvojvrstvového perleťového o laku počítali pri výpočte lakovacieho materiálu s rozdielnou referenčnou hodnotou, pričom túto žalobca ani neuviedol, tak nie je zrejmé, na základe čoho rozdiel vznikol), mala za následok, že žalovaný nemohol zaujať stanovisko ku skutočnostiam, ktoré by mal rozporovať a následne preukazovať. Základ, na ktorom súdy založili nedôvodnosť nároku žalobcu v danej časti, spočíval v absencii bremena tvrdenia žalobcu. Možno uzavrieť, že síce dôkazné bremeno v sporoch o vyplatenie poistného plnenia ohľadne dôvodu zníženia výšky tohto plnenia, je na poisťovateľovi, avšak aj poistený si musí byť vedomý svojej zákonnej povinnosti uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť relevantné dôkazy. Možno len dodať, že samotná otázka, na koho strane v civilnom sporovom konaní spočíva dôkazné bremeno, je otázkou právnou, čo súvisí s právnym posúdením veci a nie s procesom dokazovania.“. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 634/2025-34 zo dňa 6.11.2025 odmietol ústavnú sťažnosť a k spornej otázke dôkazného bremena uviedol, že „Dovolací súd sa pri odôvodňovaní námietky sťažovateľky riadil základnými procesnoprávnymi zásadami civilného sporového konania, podľa ktorých je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Sťažovateľka domáhajúca sa určitých právnych následkov preto oprávnene nesie nepriaznivé dôsledky
neobjasneného skutkového stavu, resp. relevantnej skutočnosti (m. m. I. ÚS 24/2019, IV. ÚS 395/2023). Argumentácia sťažovateľky preto nie je spôsobilá viesť k záveru o porušení ňou označených práv zaručených ústavou a dohovorom.“. 38. S poukazom na skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 35-37 odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP 39. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces došlo podľa odvolateľa v dôsledku porušenia princípu právnej istoty a porušenia práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Uviedol, že všeobecné súdy viacerými v odvolaní označenými rozhodnutiami v obdobných veciach rozhodli opačne ako súd prvej inštancie, z čoho vyvodil aj porušenie zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a odklon od judikatúry. Odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť záverov prezentovaných v bode 36, vrátane nedostatočného odôvodnenia otázok súvisiacich s dôkazným bremenom vo vzťahu k lakovacej konštante. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nevysporiadal s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov a s podstatnou argumentačnou líniou žalobcu. 40. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými námietkami odvolateľa nestotožňuje. Súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia svojho rozsudku zrozumiteľným a určitým spôsobom formuloval dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o dôvodnosti priznania nákladov na lakovací materiál za použitia lakovacej konštanty len vo výške 100%, a nie vo výške 150% ako uplatňoval žalobca, pričom išlo o dôvody primárne spočívajúce v absencii tvrdení žalobcu a na ne nadväzujúcich dôkazov o primeranosti navýšenia lakovacej konštanty nad úroveň 100%. Jednoznačne uviedol, že žalobca relevantným spôsobom neobjasnil a nijakým spôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý kalkuluje s nákladmi za lakovací materiál až na úrovni 150%. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyhodnocoval aj obsah listinného dôkazu (kalkulácia nákladov na opravu zo systému Audatex zo dňa 22.3.2021). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že úvahy súdu prvej inštancie v otázke posudzovania bremena tvrdenia a bremena dôkazu vychádzali z premisy, že aj žalobca je stranou sporu, ktorá pre seba zo sporu vyvodzuje priaznivé následky a je na ňom, aby preukázal opodstatnenosť uplatňovania zvyšku nároku na poistné plnenie v súlade so zákonom a zmluvou o havarijnom poistení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje závery formuloval dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, z odôvodnenia sú zreteľne zrejmé jeho myšlienkové úvahy a odôvodnenie spĺňa zákonnú požiadavku náležitého a presvedčivého odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil ani iné prípadné logické nedostatky alebo rozpor v jednotlivých záveroch súdu. V tomto smere nezistil nesprávnosť a nezákonnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska dodržania limitov daných úpravou civilného sporového konania pre zachovanie pravidiel spravodlivého súdneho procesu. Rozsudok je riadne a presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho odvolaním dotknutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vytýkať nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia. Skutočnosť, že odvolateľ vníma tieto závery ako nezrozumiteľné, ešte z objektívneho hľadiska nezakladá dôvodnosť ním uplatňovanej námietky nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 41. Odvolateľ tiež namietal nezdôvodnený odklon od judikatúry a na to nadväzujúce nerešpektovanie zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov týkajúce sa podľa neho obdobných vecí. K tomu odvolací súd uvádza, že samotná existencia viacerých sporov, ktorých predmetom je poistné plnenie, ešte neznamená, že ide o spory s totožným skutkovým základom. Ustálenie skutkového základu sporu je determinované konkrétnymi okolnosťami kauzy, ako aj konkrétnym obsahom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany produkovaných stranami sporu. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP definuje právnu istotu ako stav súladný s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V podmienkach Slovenskej republiky sú najvyššími súdnymi autoritami Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky. Z čl. 3 ods. 1 Základných princípov CSP vyplýva tiež záväznosť judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Odvolací súd považuje za vhodné podporne poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24.1.2018 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 71), ktoré dáva podrobnú odpoveď na otázku, čo
spadá pod pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade je námietka žalobcu o nevysporiadaní sa s odklonom od iných rozhodnutí okresných a krajských súdov irelevantná. Odvolací súd naproti tomu poukazuje na v bode 37 tohto odôvodnenia uvádzané rozhodnutia súdov (vrátane najvyšších súdnych autorít) v obdobnej veci za obdobného stavu neunesenia bremena tvrdenia, a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.6.2024 a s ním súvisiace uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/24/2024 zo dňa 26.6.2025 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 634/2025-34 zo dňa 6.11.2025. Ústavný súd sa v bodoch 21-26 svojho rozhodnutia vysporiadal s námietkou rozdielnej rozhodovacej praxe súdov nižších inštancií, pričom konštatoval, že do pojmu ustálená rozhodovacia prax jednoznačne nepatria rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktoré sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti a aj vo svojom dovolaní. 42. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru o nenaplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP 43. Inou vadou konania spadajúcou pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných v § 365 ods. 1 CSP, pričom takúto inú vadu konania možno považovať za relevantnú len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu možno považovať nesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, atď.. V danom prípade odvolateľ existenciu inej vady vzhliadol v ním tvrdenej nepreskúmateľnosti záverov obsiahnutých v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že právo na náležité, zrozumiteľné a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z kľúčových princípov práva na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho odvolacia námietka s týmto obsahom spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže obsahovo nejde o vadu, ktorej následkom malo byť nesprávne rozhodnutie vo veci. 44. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd ustálil záver o neopodstatnenosti žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP 45. Danosť odvolacieho dôvodu týkajúceho sa nesprávnych skutkových zistení vyvodených na základe vykonaných dôkazov žalobca staval na tvrdení, že svoj nárok na náhradu kráteného poistného plnenia vo vzťahu ku krátenej výške lakovacej konštanty riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal faktúrou a kalkuláciou. Z obsahu odvolania však v tomto smere vyplýva len všeobecné konštatovanie odvolateľa o preukázaní spornej skutočnosti kalkuláciou a faktúrou bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností tvoriacich obsah kalkulácie a faktúry, z ktorých by mala vyplývať primeranosť uplatňovania lakovacej konštanty nad úroveň 100%. Odvolanie ani žiadnym relevantným spôsobom nereflektuje na skutočnosti uvádzané v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie v súvislosti so spornou otázkou výšky lakovacej konštanty zaoberal vyhodnotením listinného dôkazu v podobe kalkulácie nákladov na opravu zo systému Audatex zo dňa 22.3.2021. Zároveň je opätovne potrebné poukázať na súdom prvej inštancie správne konštatovanú absenciu tvrdení žalobcu k spornej výške lakovacej konštanty, ako aj na znenie § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ako nedôvodný vyhodnotil aj žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 47. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku dotknutej odvolaním, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
48. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu žiadne vyjadrenie a nevznikla mu ani žiadna poplatková povinnosť. Z toho dôvodu súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).