{"guid": "20edeca7-360e-4762-8510-5d902a9de284:1afed351-8a17-41e3-b359-18cfc32701d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1", "spisova_znacka": "1Cob/102/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/102/2024 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 1Cob/102/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1", "identifikacne_cislo": "6122292769", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Školníková", "sudca_id": 1017, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-skolnikova-1017", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1afed351-8a17-41e3-b359-18cfc32701d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/102/2024\n6122292769\n30. 04. 2026\nJUDr. Monika Školníková\nECLI:SK:KSBA:2026:6122292769.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: CAMIONSERVICE\nNZ, s.r.o., Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 943 391, zastúpeného AZARIOVÁ\n& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenému FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o.,\nŠoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832 o zaplatenie istiny\n543,12 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-30Cb/47/2022-140 zo dňa 18.4.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/47/2022-140 zo dňa\n18.4.2024 v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .\nII. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal\nžalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 353,70 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo\nsumy 353,70 eura od 28.4.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40,- eur; výrokom II. žalobu zamietol v časti sumy 117,- eur spolu s tomu\nzodpovedajúcimi úrokmi z omeškania; výrokom III. vo zvyšku konanie zastavil; výrokom IV. priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,26%.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného\nrozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.4.2022 sa žalobca domáhal proti\nžalovanému zaplatenia sumy 543,12 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 12.3.2021 došlo\nk poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VOLVO FHA3C, EČV:\nA., ktoré bolo poistené zmluvou pre havarijné poistenie, kde poisteným a vlastníkom motorového\nvozidla bola spoločnosť INCAR, s.r.o., ktorá dala motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu.\nNáklady na opravu boli v sume 1.514,27 eura bez DPH, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č.\n1620210335 a zároveň došlo k uplatneniu spoluúčasti vo výške 500,- eur v zmysle dodatku k poistnej\nzmluve. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.4.2021 bolo žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia\npoistnej udalosti č. 9569585489 dňom 12.4.2021 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia\nv sume 436,14 eura, podľa ktorého boli priznané a uhradené primerané náklady na cenu práce pre\nneautorizovaný servis vo výške 25,- eur bez DPH/hod. zodpovedajúce priemernej sadzbe normohodiny\npráce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase; ďalej primerané náklady na lakovací materiál\nvypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 40=84,50%; primerané množstvo prác na\n\nvýmenu pozičného svetla v počte 3 ČJ. Z poistného plnenia bola vylúčená konzervácia dutín, nakoľko\nboli opravované len plastové diely. Rozdiel spočíva v cene a množstve práce, v množstve lakovacieho\nmateriálu + konzervácia dutín s tým, že žalobca v danom spore neuplatňoval náklady na konzerváciu\ndutín v sume 35,- eur. Podľa žalobcu žalovaný navyše pri krátení vychádzal zo sumy 1.441,85 eura bez\nDPH, avšak vo faktúre č. 1620210335 boli náklady vyčíslené na sumu 1.514,27 eura bez DPH a suma\n1.441,85 eura je sumou uvedenou v kalkulácii žalobcu, čo predstavuje rozdiel 72,42 eura. Žalobca\nnamietal neoprávnené krátenie poistného plnenia, keď žalobca za jednu normohodinu mechanických\nprác účtoval 50,- eur bez DPH, čo je suma porovnateľná s inými servismi v regióne. Žalovaný opakovane\nrozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, hoci v zmluvných dojednaniach takéto\nlimitácie nie sú uvedené a takéto rozlišovanie je v rozpore s konštantnou judikatúrou a európskou\nlegislatívou. Priznaná konštanta 84,50% v zmysle krycieho listu nezodpovedná kvalite laku, technológii\na postupu, ktorý bol pri lakovaní využitý. Takýto postup predpisuje výrobca lakovacieho materiálu,\nvýrobca motorového vozidla pre daný typ a značku vozidla. Žalovaný sa pri stanovení „primeranosti“\nodvolával na výpočet v kontrolnej kalkulácii, ktorá však nemôže slúžiť ako objektívny a jediný nástroj na\nstanovenie nákladov na opravu a má mať len podporný charakter. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoju\npovinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť riadne odôvodniť svoje závery. Keďže\nžalovaný neposkytol poistné plnenie riadne a včas, dostal sa do omeškania a preto žalobca uplatnil\ntiež zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.4.2021 do zaplatenia a nárok\nna paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca k návrhu pripojil zmluvu\no postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2021, faktúru č. 6206143, oznámenie o poistnom plnení zo dňa\n13.4.2021, Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko - súbor č. 901, cenník prác – Iveco\nŽilina, cenník prác – Dodo Cars s.r.o., kalkuláciu nákladov na opravu zo systému Audatex a faktúru č.\n1620210335.\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal nedôvodnosť uplatneného nároku s tým, že\nv rámci šetrenia poistnej udalosti mu boli predložené doklady: kalkulácia žalobcu „pu incar marec 2021“,\nv ktorej sú uvedené náklady na opravu vozidla vo výške 1.441,85 eura bez DPH a faktúra č. 1620210335\nz 30.3.2021, v ktorej je uvedená celková suma za opravu vo výške 1.441,85 eura bez DPH, a teda\nžaloba je bez ďalšieho nedôvodná v časti 72,42 eura. Žalovaný poskytol poistné plnenie za mechanickú\nprácu v celkovej výške 75,- eur (3 normohodiny x 25,- eur bez DPH), ktorú považoval za primeranú\ns ohľadom na iné neautorizované servisy v danom regióne v rozhodnom období, o čom priložil cenníky.\nŽalovaný ďalej uviedol, že žalobca vo faktúre č. 1620210335 vyúčtoval lakovanie na sumu 587,50 eura\nbez DPH, ktorá pozostáva z nákladov na lakovaciu prácu 235,- eur bez DPH (4,7 normohodín x 50,eur bez DPH) a nákladov na lakovací materiál 352,50 eura bez DPH (podporný kód PK 40 na úrovni\n- 150% zo sumy 235,- eur). Žalovaný poskytol poistné plnenie za lakovaciu prácu vo výške 117,50\neura bez DPH (4,7 normohodín x 25,- eur bez DPH) s tým, že časový rozsah prác nie je sporný, ale\nspornou je cena za jednu normohodinu, pričom žalovaný postupoval v súlade s čl. IX ods. 2 zmluvných\ndojednaní. Žalobca pri stanovení ceny lakovacieho materiálu rozhodol, že jeho cena bude vypočítaná\n- s použitím podporného kódu PK 40 - ako percentuálna časť z celkových nákladov lakovacích prác.\nPodporný kód PK 40 umožňuje vypočítať cenu lakovacieho materiálu ako percentuálnu časť z celkových\nnákladov na lakovacie práce a používa sa hlavne pri tých typoch vozidiel, u ktorých nie je dostupná\nžiadna metodika určená na výpočet nákladov na lakovací materiál. Výšku percentuálnej hodnoty PK 40\nstanovuje používateľ programu a žalovanému nebolo zrejmé, prečo žalobca kalkuloval s neprimeranými\nnákladmi na lakovací materiál až na úrovni 150% (túto hodnotu zadal žalobca).\n4. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného vzal žalobu späť v časti istiny 72,42 eura spolu s tomu\nprislúchajúcimi úrokmi z omeškania; vyjadril sa k žalovaným aplikovanému rozlišovaniu medzi\nautorizovanými a neautorizovanými servismi a k primeranosti ceny za lakovací materiál uviedol, že\nsamotný žalovaný neozrejmil, prečo priznal lakovací materiál len vo výške 84,50%. Vzhľadom na to, že\nje to žalovaný, kto mal z takéhoto krátenia prospech, nedostatočne svoje krátenie odôvodnil, následkom\nčoho neuniesol dôkazné bremeno, k čomu žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015.\n5. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je zrejmé, prečo žalobca vyúčtoval neprimerané náklady na\nlakovací materiál nad úrovňou 100% (na úrovni 150%) v rozpore so zápisom z obhliadky a naň\nnadväzujúcou kalkuláciou opravy. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby\nz dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorej nebola dohodnutá výška\nodplaty za postúpenie.\n\n6. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12.3.2021 došlo k poistnej\nudalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Volvo poistenom zmluvou pre\nhavarijné poistenie, kde poisteným a vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť INCAR, s.r.o. a že\npoškodený si dal vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný uhradil\npoistenému (na účet žalobcu ako opravcu motorového vozidla) sumu 436,14 eura ako poistné plnenie.\nSporné medzi stranami bolo, či nepriznanie poistného plnenia bolo vykonané v súlade s poistnými\npodmienkami, spornou bola cena za normohodinu práce, cena mechanických prác a nákladov za\nlakovací materiál, ako aj aktívna vecná legitimácia žalobcu.\n7. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 1, ods. 2, ods.\n3, ods. 4, § 799 ods. 1, ods. 2, ods. 3 veta prvá, § 806 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, ods.\n9, § 365 ods. 1, ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného\nzákonníka a poukázal na znenie čl. IX bod 1, bod 2, bod 3 Zmluvných dojednaní pre havarijné\npoistenie Eurokasko - súbor č. 901 (ďalej len „zmluvné dojednania“). Konštatoval obchodnoprávny\ncharakter právneho vzťahu založeného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou\no havarijnom poistení, ktorý sa v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje tak ustanoveniami\nObchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej poistnou\nzmluvou a zmluvnými dojednaniami.\n8. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za\npostúpenie pohľadávky a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2020 (sp.\nzn. 3Obdo/64/2019), v nadväznosti na čo konštatoval preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom.\n(bod 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku)\n9. K nepriznanej (krátenej) časti poistného plnenia súd prvej inštancie s poukazom na kogentné\nustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.4.2021\nvyplýva, že výpočet poistného plnenia bol vykonaný v súlade so zápisom o poškodení vozidla zo dňa\n22.3.2021. (body 32-33 odôvodnenia napadnutého rozsudku)\n10. Vo vzťahu k nepriznaniu poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce pre\nneautorizovaný servis vo výške 25,- eur bez DPH/hod. súd prvej inštancie konštatoval jeho nedôvodnosť.\nŽalovaný sám nerešpektoval obsah zmluvných dojednaní (čl. IX bod 2 písm. b)), ktoré neupravujú\nlimitáciu normohodín napr. v závislosti od toho, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis,\nale podstatným kritériom pre primeranosť nákladov je to, že sa vychádza z hodinových sadzieb pre\npríslušný typ a značku v opravovniach SR bez ohľadu na to, o aký servis ide. Žalobca si za jednu\nnormohodinu mechanických prác účtoval 50,- eur bez DPH a porovnateľnosť tejto ceny s inými servismi\nv regióne preukázal cenníkmi iných autoopravcov (Dodo Cars, s.r.o. so sídlom v Senci a AT a.s. so\nsídlom v Žiline – cena 55,- eur bez DPH). Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si účtoval cenu primeranú\na obdobnú iným cenám v servisoch v regióne pre obdobný typ vozidla. Rozlišovanie žalovaného\nmedzi autorizovanými a neautorizovanými servismi nemá žiaden zákonný ani zmluvný základ. (bod 34\nodôvodnenia napadnutého rozsudku)\n11. K spornej cene za lakovací materiál súd prvej inštancie uviedol, že lakovanie u žalobcu v sume 587,50\neura bez DPH pozostávalo z nákladov na lakovaciu prácu 235,- eur bez DPH (4,7 normohodín x 50,- eur\nbez DPH) a nákladov za lakovací materiál 352,50 eura bez DPH (podporný kód PK 40 na úrovni 150%\nzo sumy 235,- eur). Žalovaný priznal poistné plnenie v sume 99,29 eura (podporný kód 40 na úrovni\n84,50% zo sumy 117,50 eura). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom\nneobjasnil a nijakým spôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý kalkuluje s nákladmi za lakovací materiál\naž na úrovni 150%. Pri výpočte spotreby lakovacieho materiálu v úrovni 100% sú zahrnuté všetky\nnáklady, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií súvisiacich s lakovaním.\nŽalobca potrebu zvýšených nákladov nijakým spôsobom nezdôvodnil, pričom ani z kalkulácie nákladov\nna opravu zo systému Audatex zo dňa 22.3.2021 (č. l. 32-35 súdneho spisu) táto potreba nevyplýva.\nZ danej kalkulácie je zrejmé, že oprava motorového vozidla si vyžadovala namontovanie náhradných\ndielov, a to medzinápravového spojleru a bočného obrysového svetla. Podľa kalkulácie sa lakovanie\nmalo týkať plastových dielov – bočného spojleru a bočného lemu (viď kalkuláciu kódy LE 3596, LI 3574).\n\nZ tejto kalkulácie nevyplýva potreba lakovania uvedených dielov na úrovni 150% a súd prvej inštancie\ntieto náklady v úrovni nad 100% vyhodnotil ako nezdôvodnené a nepreukázané. Žalobca v tomto\nsmere neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, nakoľko je to práve žalobca, ktorý v spore pre\nseba vyvodzuje priaznivé následky. Podľa názoru súdu prvej inštancie je na žalobcovi preukázať, že\nsi uplatňuje zvyšok nároku na poistné plnenie v súlade so zákonom a zmluvou o havarijnom poistení.\nZ uvedených dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že náklady na lakovací materiál je opodstatnené priznať\nlen v rozsahu 100% a preto žalobcovi prislúcha výška lakovacích nákladov v sume 235,50 eura. Rozdiel\nmedzi sumou 352,50 eura a sumou 235,50 eura činí sumu 117,- eur, ktorú súd prvej inštancie považuje\nza neopodstatnenú a preto žalobu v časti sumy 117,- eur zamietol, a to spolu s úrokmi z omeškania\nz tejto sumy od 28.4.2021 do zaplatenia. (body 35-36 odôvodnenia napadnutého rozsudku)\n12. Vo zvyšku, t.j. v sume 353,70 eura súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako opodstatnenú a zároveň\nžalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 353,70 eura od 28.4.2021\ndo zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. (bod\n37 odôvodnenia napadnutého rozsudku)\n13. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenia § 145 ods. 1, ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie zastavil konanie v časti\no zaplatenie 72,42 eura spolu s tomu zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania. Pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania vychádzal z prevažného úspechu žalobcu, ktorý bol v spore úspešný v sume 353,70 eura\na neúspešný v sume 117,- eur + v sume 72,42 eura, pri ktorej procesne zavinil zastavenie konania\n(nepreukázal, že žalobu v tejto časti podal dôvodne, resp. že žalobu v tejto časti vzal späť pre správanie\nžalovaného). Za aplikácie § 255 ods. 2 CSP súd prvej inštancie pristúpil k pomernému rozdeleniu\nnáhrady trov konania tým spôsobom, že od 65,13%-ného úspechu žalobcu odpočítal 34,87%-ný úspech\nžalovaného, v dôsledku čoho priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,26%.\n14. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov II. a IV. podal žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu (ďalej aj ako „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), d), f), h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd buď zmenil napadnuté výroky\nrozsudku súdu prvej inštancie a žalobe v tejto časti vyhovel, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolacia argumentácia\nsa týka nepriznanej výšky lakovacej konštanty, v súvislosti s ktorou odvolateľ namietal nesprávne právne\nposúdenie otázky dôkazného bremena, nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia a porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n15. K otázke dôkazného bremena žalobca v odvolaní uviedol, že svoj nárok riadnym spôsobom\nodôvodnil a preukázal predloženými dôkazmi, pričom žalovaný nepreukázal oprávnenosť krátenia\npoistného plnenia. Podľa žalobcu je dôkazné bremeno na žalovanom, nakoľko on je ten, kto má\nz krátenia poistného plnenia finančný prospech. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa riadnym spôsobom\nnevysporiadal s otázkou dôkazného bremena. Podľa odvolateľa nejde o navýšenie lakovacieho\nmateriálu, ako to mylne uvádzal žalovaný. Medzi odbornou verejnosťou je všeobecne známe\na rozhodovacou praxou súdov všeobecne uznávané, že výška lakovacej konštanty závisí od mnohých\nfaktorov, type motorového vozidla a najmä type farby. Teda nemožno to chápať v tom zmysle, že na\nlakovanie poškodeného auta sa použilo viac decilitrov farby, ako sa malo, ale v lakovacom materiáli\na príslušnej konštante sú zohľadnené aj ďalšie skutočnosti. Žalovaný svojvoľne určil lakovaciu konštantu\nna základnú hodnotu 84,50% bez ohľadu na použitý lakovací materiál a odporúčanie jednotlivých\nvýrobcov a distribútorov lakovacieho materiálu, ktorí odporúčajú pri lakovacom materiáli metalíza\nlakovaciu konštantu až 130-150%. Lakovaciu konštantu ako takú tvorí cena farby (resp. aký konkrétny\nlakovací materiál, resp. lak bol použitý, napr. aj z hľadiska kvality či značky) a spotrebný lakovací\nmateriál (leštiace kotúče, leptacie handry, riedidlá, maskovací materiál, čističe a pod.). Žalobca má za\nto, že práve žalovaný riadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť použitia lakovacej konštanty na úrovni\n84,50%, pričom práve žalovaný je subjekt, ktorý vykonáva vyšetrenie poistnej udalosti a mal by svoje\nzávery vedieť relevantným spôsobom odôvodniť a preukázať. Takýto postup, ako ani limitácia lakovacej\nkonštanty nenachádza oporu v zákone ani v zmluvných dojednaniach, čo žalobca namietal v konaní pred\nprvostupňovým súdom. Odvolateľ poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach\ntýkajúcich sa krátenia poistného plnenia s tým, že je pre neho nezrozumiteľné, čo bolo pre prvostupňový\nsúd rozhodujúcim podkladom pre závery prezentované v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku\na ako dospel k priznaniu výšky lakovacej konštanty len vo výške 100%, čo podľa odvolateľa spôsobuje\n\nnepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena poukázal\nna uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2022 zo dňa 17.2.2023 a na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015. Podľa odvolateľa súd\nprvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo vzťahu k výške lakovacej\nkonštanty vyhodnotil, že v tomto súdnom konaní dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a nie žalovaného,\npričom práve žalovaný nedodržal postup upravený v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si\npred ukončením poistnej udalosti na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že\nmal pochybnosti, nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom\nozrejmenia, prečo bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu.\n16. Námietku porušenia práva na spravodlivé súdne konanie odvolateľ zdôvodnil odklonom od judikatúry\na nerešpektovaním zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď podľa jeho názoru mal súd\nprvej inštancie vzhľadom na svoju rozhodovaciu činnosť zohľadniť, ktorá lakovacia konštanta bola\nadekvátne aplikovaná, keďže ohľadom tejto otázky sa viedlo už niekoľko súdnych sporov, v ktorých\nprebiehalo viacero znaleckých dokazovaní a táto otázka už bola zodpovedaná aj konkrétnymi súdnymi\nrozhodnutiami, z ktorých niektoré pasáže žalobca v odvolaní citoval. V tejto súvislosti odvolateľ\npoukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa dôkazného\nbremena vo vzťahu k lakovacej konštante a preukazovaniu týchto sporných skutočností. Nezohľadnením\nskutočností, ktoré sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti došlo podľa odvolateľa k porušeniu práva\nna spravodlivý súdny proces.\n17. Zo súhrnu v závere odvolania vyplýva, že nesprávne právne posúdenie otázky dôkazného\nbremena (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) žalobca spája s ustanovením § 799 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolateľ vidí\nv porušení princípu právnej istoty (viacero rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré rozhodli v skutkovo\na právne obdobnej veci opačne ako súd prvej inštancie) a v porušení práva na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia (súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov\na s podstatnou argumentačnou líniou žalobcu). Žalobca ďalej uviedol, že svoj nárok na náhradu\nkráteného poistného plnenia vo vzťahu ku krátenej výške lakovacej konštanty riadnym spôsobom\nodôvodnil a preukázal faktúrou a kalkuláciou, avšak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čoho výsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci (§\n365 ods. 1 písm. f) CSP). Závery obsiahnuté v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku sú podľa\nodvolateľa nepreskúmateľné, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.\n18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou súdu prvej\ninštancie na predloženie vyjadrenia v lehote 10 dní boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené\nsúdom prvej inštancie dňa 25.6.2024.\n19. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom\nspisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom\nodvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie je v odvolaním dotknutých výrokoch II. a IV. vecne správny, keď súd prvej\ninštancie s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti súdneho konania dostatočne zistil skutkový stav,\nz ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti\nnapadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť svoju viazanosť odvolacími\ndôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP. Odvolacím prieskumom neboli zistené žiadne\nvady procesných podmienok spadajúce pod dikciu § 380 ods. 2 CSP.\n20. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie\npodnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n21. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú\nustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa\npredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa\nobchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n\n22. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť\nv dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n23. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné\npodmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené\nalebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.\n24. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho\npoškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).\n25. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s\nktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).\n26. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ\nskončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať\nbez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej\nudalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.\n27. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný\nuviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.\n28. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli\ndohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.\n29. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného\nodkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku\na rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu\nmôžu uložiť aj ďalšie povinnosti.\n30. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté\nplnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa\npoistenie vzťahuje.\n31. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,\npravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný\nnávrh.\n32. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n33. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n34. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP\n35. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací\nsúd uvádza, že ide o zákonom predpokladaný odvolací dôvod, ktorého podstatou má byť námietka\nnesprávneho právneho posúdenia. Takáto odvolacia námietka musí byť podložená relevantnou\nargumentáciou, z ktorej by bolo buď jednoznačne zrejmé alebo aspoň vyvoditeľné odvolateľom\n\nnamietané nesprávne právne posúdenie spočívajúce buď v neaplikovaní príslušnej právnej normy alebo\nv aplikovaní nesprávnej právnej normy alebo v nesprávnej interpretácii konkrétnej správnej právnej\nnormy alebo v nesprávnej aplikácii správne zvolenej a správne interpretovanej právnej normy. Odvolacia\nargumentácia žalobcu je v tejto časti založená na námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky\ndôkazného bremena v nadväznosti na ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa\nžalobcu má dôkazné bremeno byť na strane žalovaného ako na strane sporu, ktorá má finančný\nprospech z krátenia poistného plnenia. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom\nnapadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu,\nako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej kauzy\nkonštatuje neopodstatnenosť tejto odvolacej argumentácie. Správnosť alebo nesprávnosť použitia § 799\nods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad nie je možné posudzovať izolovane, ale túto otázku\nje nutné vyhodnocovať v okolnostiach konkrétnej kauzy v spojení s ďalšími na vec sa vzťahujúcimi\nzákonnými ustanoveniami a zmluvnými dojednaniami plniacimi v danom prípade funkciu poistných\npodmienok. Súd prvej inštancie síce pri jednotlivých skutkových zisteniach neuviedol explicitne na\nne použité konkrétne zákonné ustanovenia, avšak z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že pri svojom\nrozhodovaní vychádzal z ním citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich poistnú\nzmluvu a zo zmluvných dojednaní citovaných v rozsudku. Niet pochýb, že pri spornej otázke ceny za\nlakovací materiál neuznal žalovaným realizované krátenie poistného plnenia v plnej výške. Žalovaný\nv rámci poistného plnenia priznal náklady na lakovací materiál len v sume 99,29 eura za použitia\nlakovacej konštanty 84,50% a súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náklady za lakovací\nmateriál za použitia lakovacej konštanty 100%. Súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré v danom prípade nemohol akceptovať nielen zníženie\nlakovacej konštanty pod úroveň 100% zo strany žalovaného, ale ani jej zvýšenie na úroveň 150%\nzo strany žalobcu, pričom nešlo len o neunesenie dôkazného bremena, ako tvrdí v odvolaní žalobca,\nale predovšetkým o neunesenie bremena tvrdenia. Súd prvej inštancie jasne konštatoval absenciu\nakýchkoľvek tvrdení zo strany žalobcu vo vzťahu k dôvodnosti použitia lakovacej konštanty nad úroveň\n100%. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, keďže ani v žalobe ani\nvo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 13.6.2022 (č. l. 84 súdneho spisu) a ani\nv ďalšom podaní žalobcu zo dňa 4.7.2023 (č. l. 115 súdneho spisu) nie sú obsiahnuté žiadne konkrétne\ntvrdenia zdôvodňujúce použitie lakovacej konštanty nad úroveň 100% (v danom prípade bola žalobcom\npoužitá lakovacia konštanta 150%). Spornosť tejto otázky pritom musela byť žalobcovi zrejmá už\nna základe odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný namietal neprimeranosť ceny za\nlakovací materiál na úrovni 150% z ceny lakovacej práce žalobcu a uviedol, že nie je zrejmé, prečo\nžalobca kalkuluje s nákladmi na lakovací materiál až na úrovni 150%, ktorú hodnotu sám zadal. Zo\nsúdom prvej inštancie aplikovaného § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť poistiteľa\nv prípade vzniku poistnej udalosti poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu a § 806 Občianskeho\nzákonníka viaže určenie výšky plnenia na poistné podmienky. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní\nsprávne vychádzal zo zmluvných dojednaní, ktorých konkrétne ustanovenia v napadnutom rozsudku\ncitoval, a to napríklad čl. IX bod 2, z ktorého vyplýva povinnosť poisťovne hradiť primerané náklady\nna opravu. V prípade kontradiktórneho sporu ovládaného dispozičnou a prejednacou zásadou žalobcu\nvo vzťahu k primeranosti ním uplatňovaných nákladov na opravu vozidla nezbavuje bremena tvrdenia\nskutočnosť, že žalovaný je v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka povinný uviesť dôvod zníženia\nplnenia, ktorý nemôže následne dodatočne meniť a musí v tomto smere uniesť tak bremeno tvrdenia,\nako aj bremeno dôkazu. Až v odvolaní žalobca prvýkrát uviedol tvrdenia o faktoroch majúcich vplyv\nna výšku lakovacej konštanty (typ motorového vozidla a najmä typ farby) a vo všeobecnej rovine\npoukázal na odporúčania jednotlivých výrobcov a distribútorov lakovacieho materiálu, ktorí odporúčajú\npri lakovacom materiáli metalíza lakovaciu konštantu až 130-150%. V prípade týchto tvrdení, ktoré majú\nambíciu vysvetliť dôvody navýšenia lakovacej konštanty (metalíza), ale neboli zo strany žalobcu ako\nprostriedky procesného útoku uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je nutné ustáliť záver o\nich neprípustnosti, keďže ide o tvrdenia, ktoré žalobca ako opravca poškodeného motorového vozidla\ncelkom zjavne mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na § 366 CSP ide\no neprípustné novoty v odvolacom konaní, pričom žalobca v odvolaní ani netvrdil žiaden zo zákonom\npredpokladaných dôvodov prípustnosti novôt.\n36. V súvislosti s tvrdenou nesprávnosťou aplikácie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolateľ\nvytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na nedodržanie postupu zo strany žalovaného, ktorý si\nv prípade pochybností mal vyžiadať doklady za účelom rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty.\nOdvolací súd k tomu uvádza, že z dikcie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť\n\npoisťovne žiadať ďalšie potrebné doklady, ale toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosti toho,\nkto má právo na plnenie, vrátane povinnosti bez zbytočného odkladu požadované doklady predložiť.\nZ uvedeného zákonného ustanovenia teda nie je možné v prípade sporu o poistné plnenie vyvodiť záver,\nže v prípade, ak poisťovňa pred svojím rozhodnutím o výške poistného plnenia nežiadala predloženie\nďalších potrebných dokladov, je nutné považovať žalobou uplatnený nárok bez ďalšieho za v celosti\nprimeraný a dôvodný, a to obzvlášť v prípade absencie akýchkoľvek relevantných tvrdení (a dôkazov)\nk primeranosti uplatňovaného nároku, ako tomu bolo v danom prípade vo vzťahu k zdôvodneniu\nprimeranosti žalobcom použitej lakovacej konštanty nad úroveň 100%. Žalobca v odvolaní poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 38/2015-17 zo dňa 21.1.2015, ktoré\nmá podporovať správnosť jeho názoru o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade nespočíva na\nžalobcovi, ale na žalovanom. Odhliadnuc od skutočnosti, že toto rozhodnutie ústavného súdu sa netýka\nsporu o poistné plnenie (išlo o spor zo zmluvy o dielo), ústavný súd v ňom uviedol názor, ktorý je v rozpore\nso závermi, ktoré z neho vyvodil žalobca. Ústavný súd v ňom totiž uviedol, že „V tejto súvislosti ústavný\nsúd zdôrazňuje, že konanie o zaplatenie sumy 95 905,50 € vedené pred všeobecnými súdmi, v ktorom\nsťažovateľ vystupoval v postavení žalovaného, je typickým sporovým konaním, pre ktoré platí dispozičná\na prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,\nktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,\nktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie\nsvojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,\nako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“. V danom prípade žalobca\nžalobou uplatňuje nárok na zaplatenie krátenej časti poistného plnenia ako primeraných nákladov na\nopravu poškodeného motorového vozidla, pričom v sporovom konaní sú tak žalobca, ako i žalovaný\npovinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania, ktorým sledujú pre seba priaznivé dôsledky.\n37. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalobca argumentoval viacerými rozhodnutiami okresných\na krajských súdov, ktoré majú potvrdzovať jeho názor o nesprávnosti právneho posúdenia otázky\ndôkazného bremena v nadväznosti na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd naproti\ntomu poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.6.2024\ntýkajúci sa obdobného sporu za obdobnej situácie neunesenia bremena tvrdenia žalobcu vo vzťahu\nk použitej lakovacej konštante nad úroveň 100%, z ktorého bodu 43 odôvodnenia vyplývajú závery\nobdobné záverom uvádzaným odvolacím súdom vyššie. Tento rozsudok bol podrobený aj dovolaciemu\na ústavnoprávnemu prieskumu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Obdo/24/2024\nzo dňa 26.6.2025 dovolanie odmietol a k námietke nesprávneho posúdenia dôkazného bremena\nzdôraznil, že „už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 20 - 20.2) konštatoval, že\nohľadom dôvodu zníženia výšky poistného žalobca nepredložil žiaden dôkaz, spochybňujúci postup\nžalovaného, ktorý by preukazoval nutnosť použitia vyššieho množstva lakovacieho materiálu, pričom\nodkazoval len na nesúrodú citáciu judikatúry opomínajúc povinnosť preukázania uplatňovaného nároku,\ns ktorou argumentáciou sa stotožnil aj odvolací súd. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s\ntvrdením žalobcu v tom, že by súdy v konaní preniesli dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu,\nkeďže absencia tvrdení žalobcu vo vzťahu k nároku spočívajúcemu v rozdiele referenčných hodnôt (ak\nkalkulácie oboch sporových strán za použitia dvojvrstvového perleťového o laku počítali pri výpočte\nlakovacieho materiálu s rozdielnou referenčnou hodnotou, pričom túto žalobca ani neuviedol, tak\nnie je zrejmé, na základe čoho rozdiel vznikol), mala za následok, že žalovaný nemohol zaujať\nstanovisko ku skutočnostiam, ktoré by mal rozporovať a následne preukazovať. Základ, na ktorom\nsúdy založili nedôvodnosť nároku žalobcu v danej časti, spočíval v absencii bremena tvrdenia žalobcu.\nMožno uzavrieť, že síce dôkazné bremeno v sporoch o vyplatenie poistného plnenia ohľadne dôvodu\nzníženia výšky tohto plnenia, je na poisťovateľovi, avšak aj poistený si musí byť vedomý svojej\nzákonnej povinnosti uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť relevantné dôkazy. Možno len dodať,\nže samotná otázka, na koho strane v civilnom sporovom konaní spočíva dôkazné bremeno, je\notázkou právnou, čo súvisí s právnym posúdením veci a nie s procesom dokazovania.“. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 634/2025-34 zo dňa 6.11.2025 odmietol ústavnú\nsťažnosť a k spornej otázke dôkazného bremena uviedol, že „Dovolací súd sa pri odôvodňovaní\nnámietky sťažovateľky riadil základnými procesnoprávnymi zásadami civilného sporového konania,\npodľa ktorých je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a nadväzujúcou\ndôkaznou povinnosťou a zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena.\nSťažovateľka domáhajúca sa určitých právnych následkov preto oprávnene nesie nepriaznivé dôsledky\n\nneobjasneného skutkového stavu, resp. relevantnej skutočnosti (m. m. I. ÚS 24/2019, IV. ÚS 395/2023).\nArgumentácia sťažovateľky preto nie je spôsobilá viesť k záveru o porušení ňou označených práv\nzaručených ústavou a dohovorom.“.\n38. S poukazom na skutočnosti uvedené vyššie v bodoch 35-37 odvolací súd dospel k jednoznačnému\nzáveru o nedôvodnosti uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP\n39. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces došlo podľa odvolateľa v dôsledku porušenia\nprincípu právnej istoty a porušenia práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Uviedol, že všeobecné\nsúdy viacerými v odvolaní označenými rozhodnutiami v obdobných veciach rozhodli opačne ako súd\nprvej inštancie, z čoho vyvodil aj porušenie zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a odklon od\njudikatúry. Odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť záverov\nprezentovaných v bode 36, vrátane nedostatočného odôvodnenia otázok súvisiacich s dôkazným\nbremenom vo vzťahu k lakovacej konštante. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nevysporiadal\ns konštantnou judikatúrou všeobecných súdov a s podstatnou argumentačnou líniou žalobcu.\n40. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými námietkami odvolateľa nestotožňuje. Súd prvej inštancie v bode\n36 odôvodnenia svojho rozsudku zrozumiteľným a určitým spôsobom formuloval dôvody, ktoré ho viedli\nk rozhodnutiu o dôvodnosti priznania nákladov na lakovací materiál za použitia lakovacej konštanty len\nvo výške 100%, a nie vo výške 150% ako uplatňoval žalobca, pričom išlo o dôvody primárne spočívajúce\nv absencii tvrdení žalobcu a na ne nadväzujúcich dôkazov o primeranosti navýšenia lakovacej konštanty\nnad úroveň 100%. Jednoznačne uviedol, že žalobca relevantným spôsobom neobjasnil a nijakým\nspôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý kalkuluje s nákladmi za lakovací materiál až na úrovni 150%.\nV tejto súvislosti súd prvej inštancie vyhodnocoval aj obsah listinného dôkazu (kalkulácia nákladov na\nopravu zo systému Audatex zo dňa 22.3.2021). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne vyplýva,\nže úvahy súdu prvej inštancie v otázke posudzovania bremena tvrdenia a bremena dôkazu vychádzali\nz premisy, že aj žalobca je stranou sporu, ktorá pre seba zo sporu vyvodzuje priaznivé následky a je\nna ňom, aby preukázal opodstatnenosť uplatňovania zvyšku nároku na poistné plnenie v súlade so\nzákonom a zmluvou o havarijnom poistení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie\nsvoje závery formuloval dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, z odôvodnenia sú zreteľne\nzrejmé jeho myšlienkové úvahy a odôvodnenie spĺňa zákonnú požiadavku náležitého a presvedčivého\nodôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil ani iné prípadné\nlogické nedostatky alebo rozpor v jednotlivých záveroch súdu. V tomto smere nezistil nesprávnosť a\nnezákonnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska dodržania limitov daných úpravou\ncivilného sporového konania pre zachovanie pravidiel spravodlivého súdneho procesu. Rozsudok je\nriadne a presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom\nuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho odvolaním dotknutému\nrozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vytýkať nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia.\nSkutočnosť, že odvolateľ vníma tieto závery ako nezrozumiteľné, ešte z objektívneho hľadiska nezakladá\ndôvodnosť ním uplatňovanej námietky nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n41. Odvolateľ tiež namietal nezdôvodnený odklon od judikatúry a na to nadväzujúce nerešpektovanie\nzásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských\nsúdov týkajúce sa podľa neho obdobných vecí. K tomu odvolací súd uvádza, že samotná existencia\nviacerých sporov, ktorých predmetom je poistné plnenie, ešte neznamená, že ide o spory s totožným\nskutkovým základom. Ustálenie skutkového základu sporu je determinované konkrétnymi okolnosťami\nkauzy, ako aj konkrétnym obsahom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany produkovaných\nstranami sporu. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP definuje právnu istotu ako stav\nsúladný s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V podmienkach Slovenskej\nrepubliky sú najvyššími súdnymi autoritami Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky. Z čl. 3 ods. 1 Základných princípov CSP\nvyplýva tiež záväznosť judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.\nOdvolací súd považuje za vhodné podporne poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24.1.2018 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 71), ktoré dáva podrobnú odpoveď na otázku, čo\n\nspadá pod pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že\nv danom prípade je námietka žalobcu o nevysporiadaní sa s odklonom od iných rozhodnutí okresných\na krajských súdov irelevantná. Odvolací súd naproti tomu poukazuje na v bode 37 tohto odôvodnenia\nuvádzané rozhodnutia súdov (vrátane najvyšších súdnych autorít) v obdobnej veci za obdobného stavu\nneunesenia bremena tvrdenia, a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa\n27.6.2024 a s ním súvisiace uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/24/2024\nzo dňa 26.6.2025 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 634/2025-34 zo dňa\n6.11.2025. Ústavný súd sa v bodoch 21-26 svojho rozhodnutia vysporiadal s námietkou rozdielnej\nrozhodovacej praxe súdov nižších inštancií, pričom konštatoval, že do pojmu ustálená rozhodovacia\nprax jednoznačne nepatria rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktoré sťažovateľka poukazuje v ústavnej\nsťažnosti a aj vo svojom dovolaní.\n42. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru o nenaplnení odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP\n43. Inou vadou konania spadajúcou pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je procesná\nvada, ktorú nemožno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných v § 365 ods. 1 CSP, pričom takúto\ninú vadu konania možno považovať za relevantnú len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Za inú vadu možno považovať nesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť súdu, pochybenia\nvo vykonanom dokazovaní, atď.. V danom prípade odvolateľ existenciu inej vady vzhliadol v ním tvrdenej\nnepreskúmateľnosti záverov obsiahnutých v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací\nsúd uvádza, že právo na náležité, zrozumiteľné a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je\njedným z kľúčových princípov práva na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho odvolacia námietka\ns týmto obsahom spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže obsahovo nejde\no vadu, ktorej následkom malo byť nesprávne rozhodnutie vo veci.\n44. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd ustálil záver o neopodstatnenosti žalovaným\nuplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP\n45. Danosť odvolacieho dôvodu týkajúceho sa nesprávnych skutkových zistení vyvodených na základe\nvykonaných dôkazov žalobca staval na tvrdení, že svoj nárok na náhradu kráteného poistného plnenia\nvo vzťahu ku krátenej výške lakovacej konštanty riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal faktúrou\na kalkuláciou. Z obsahu odvolania však v tomto smere vyplýva len všeobecné konštatovanie odvolateľa\no preukázaní spornej skutočnosti kalkuláciou a faktúrou bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych\nskutočností tvoriacich obsah kalkulácie a faktúry, z ktorých by mala vyplývať primeranosť uplatňovania\nlakovacej konštanty nad úroveň 100%. Odvolanie ani žiadnym relevantným spôsobom nereflektuje\nna skutočnosti uvádzané v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie\nv súvislosti so spornou otázkou výšky lakovacej konštanty zaoberal vyhodnotením listinného dôkazu\nv podobe kalkulácie nákladov na opravu zo systému Audatex zo dňa 22.3.2021. Zároveň je opätovne\npotrebné poukázať na súdom prvej inštancie správne konštatovanú absenciu tvrdení žalobcu k spornej\nvýške lakovacej konštanty, ako aj na znenie § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich\nskutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ako nedôvodný vyhodnotil aj žalobcom uplatnený\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n47. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej\ninštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku dotknutej odvolaním, odvolací súd\ns poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne\nsprávny potvrdil.\n\n48. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho mu vzniklo právo\nna náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy\nkonania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu žiadne vyjadrenie a nevznikla\nmu ani žiadna poplatková povinnosť. Z toho dôvodu súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018,\npodľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne\nnevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).\n49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/47/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2cb1fcc-6da2-4e78-be0a-4b4ffe1bb2b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.634.2025.1"}, {"guid": "ussr:faec834a-c5ae-472b-804b-26bee7b727d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.395.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 395/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 395/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.395.2023.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}, {"guid": "93a9676e-a01a-47f2-a7b5-0f6319729169:ea1e0bc3-77d2-4771-a7d4-eb87c51ef73f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121275762.1", "spisova_znacka": "5Obdo/24/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/24/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121275762.1"}, {"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "49e93d98-17bd-4d4f-b53e-717877c49824:68f5620c-f424-4595-98a6-904953b0242c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2", "spisova_znacka": "1Cob/111/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/111/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2"}], "citovane_v": []}