Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/38/2026 6124247044 28. 05. 2026 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2026:6124247044.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnej veci žalobcu: PSP SK s. r. o., IČO: 53 178 165, so sídlom Mostná 13, Nitra, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 545,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. októbra 2025, č. k. 50C/47/2024-143, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 545,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 545,39 eur od 01.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré žalobca vymedzil tak, že dňa 04.12.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Ford Mustang Mach-E, B.: B.-XXXAC, ktorého vlastníkom bol U. M.Č.. Zo žaloby zistil, že si vlastník nechal poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu, za čo mu bola vyúčtovaná suma vo výške 3.080,56 eur vrátane DPH. Žalobca v žalobe uviedol, že škoda spôsobená poistnou udalosťou bola krytá uzatvoreným havarijným poistením so žalovaným, avšak žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 2.336,17 eur vrátane DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 199,- eur a vo zvyšnej časti vo výške 545,39 eur poistné plnenie neposkytol. Žalobca mal za to, že žalovaný nerozporuje skutkový priebeh škodovej udalosti, vzniknuté poškodenia a ani existenciu uzatvoreného havarijného poistenia. Ďalej poukázal na to, že žalobca uzavrel na strane postupníka zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom motorového vozidla na strane postupcu, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 545,39 eur. Súd prvej inštancie zhrnul aj obranu žalovaného, ktorá spočívala v argumentácii, že poistné plnenie vo výške 545,39 eur neposkytol s odkazom na čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS-7, s ktorými sa poškodený pri uzatváraní poistnej zmluvy oboznámil a svojím podpisom ich akceptoval. Poukázal na to, že predmetom konania je nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, pričom v týchto prípadoch pri výpočte výšky poistného plnenia dochádza z jeho strany k členeniu opravovní na zmluvné a nezmluvné. Zhrnul,
že žalovaný dostal taxatívny výpočet vo vzťahu k tomu, aké poistné plnenie mu bude uhradené, keď si vyberie vyplatenie poistného plnenia rozpočtom, bola mu vypočítaná presná suma, ktorú obdrží v prípade, keď sa rozhodne vykonať opravu v nezmluvnom servise, a bol odkázaný aj na webovú stránku, resp. miesto, kde môže nájsť zmluvných partnerov žalovaného, a preto nárok žalobcu v celom rozsahu odmietol. 3/ Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že dňa 23.05.2023 poškodený podal žalovanému návrh poistnej zmluvy č. 2658050820 na uzavretie havarijného poistenia svojho motorového vozidla zn. Ford Mustang Mach-E, pôvodné B.: W.-XXXCY, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného aj VPP KAS-7. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise zo dňa 04.12.2023 bola výška nákladov na opravu určená na sumu 1.211,72 eur s DPH/1.009,77 eur bez DPH. Zistil, že e-mailom odoslaným dňa 08.12.2023 na adresu U..M..I. spoločnosť Slovexperta, s.r.o. odoslala informácie z obhliadky č. 8811051094 spolu s pripojenými dokumentami s prílohami označenými ako „..F. a „..F.. V zápise o poškodení motorového vozidla zo dňa 08.12.2023 bolo uvedené, že poistné plnenie bude vypočítané v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ, VPP, Osobitnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami. Ďalej mal za preukázané, že faktúrou č. 20240012 zo dňa 17.01.2024 fakturoval žalobca poškodenému U. M. za opravu vozidla sumu v celkovej výške 3.080,56 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.02.2024 mu vyplynulo, že žalovaný dňa 14.02.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 2.336,17 eur s odôvodnením, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 eur/Nh s DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Z výpočtu výšky poistného plnenia zistil, že žalovaný fakturovanú sumu krátil o náklad na režijný materiál vo výške 12,67 eur, náklad na lakovanie a práce vo výške 532,72 eur a spoluúčasť vo výške 199,- eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2024 oznámil poškodený žalovanému, že pohľadávku zo škodovej udalosti č. 8811051094 vo výške 545,39 eur postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2024 na žalobcu. Napokon sa prvoinštančný súd oboznámil aj čl. 12 ods. 5 písm. c) a ods. 7 VPP. 4/ Dokazovanie nevykonal uložením edičnej povinnosti žalovanému spočívajúcej v predložení kompletného likvidačného spisu, keďže to považoval za nadbytočné vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení a na to, že predmetom posúdenia boli právne otázky. 5/ Právne, odkazujúc na § 442 ods. 1 a 3, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1 a 3, § 790, § 797 ods. 1, 2, 3 a 4, § 798, § 799 ods. 1, 2 a 3, § 806 a § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie ustálil, že nesporným v konaní bolo, že žalovaný s poistníkom U. M.E. uzatvoril poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla zn. Ford Mustang Mach-E, B.: B.-XXXAC, že dňa 04.12.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej sa poistené motorové vozidlo poškodilo a následne bolo opravené, za čo bola žalobcom (ako servisom) vystavená faktúra na sumu 3.080,56 eur, ďalej za nesporné považoval vyplatenie poistného plnenia zo strany žalovaného vo výške 2.336,17 eur, krátenie fakturovanej sumy v časti nákladov na cenu práce pre opravu vozidla v neautorizovanom servise a v časti vyúčtovaného lakovacieho materiálu. V tejto súvislosti poukázal na to, že krátená spoluúčasť nie je predmetom konania. Rovnako nesporným podľa súdu prvej inštancie bolo aj postúpenie pohľadávky na zaplatenie poistného plnenia na žalobcu, ako aj to, že žalobcovi (ako postupníkovi) vznikol nárok na poistné plnenie, pretože v čase trvania poistnej zmluvy došlo v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu poisteného motorového vozidla a že sa na zmluvný vzťah sporových strán vzťahovali poistné podmienky v znení predložených VPP. Mal potom za to, že k takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý podstatnú časť poistného plnenia poistenému aj poskytol, nie však vo výške, v ktorej bol tento nárok uplatnený. Sporným v konaní bolo, či bol žalovaný oprávnený takýmto spôsobom postupovať a krátiť poistné plnenie. 6/ Vysvetlil, že uplatnený nárok je nárokom z poistenia majetku. Právny vzťah poisteného a žalovaného (ako poisťovateľa) je synalagmatickým záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý sa spravuje poistnou zmluvou, poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a všeobecne záväznými právnymi predpismi.
7/ Zopakoval, že žalobca vystavil po oprave poškodeného vozidla faktúru v sume 3.080,56 eur, avšak žalovaný priznal poistenému poistné plnenie len vo výške 2.336,17 eur, keď v oznámení uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla zohľadnené primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 eur s DPH/Nh, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Z prílohy k oznámeniu vyplýva, že žalovaný fakturovanú sumu krátil o náklad na režijný paušál vo výške 12,67 eur, náklad na lakovanie a práce vo výške 532,72 eur a spoluúčasť vo výške 199,- eur. Poukázal potom na to, že predmetné dôvody krátenia poistného plnenia následne žalovaný rozšíril v konaní pred súdom, keď tvrdil, že pri výpočte výšky náhrady škody zohľadnil skutočnosť, že oprava nebola vykonaná v žalovaným určenom (zmluvnom) servise. Vyhodnotil, že dôvod krátenia poistného plnenia spočívajúci v nevykonaní opravy v určenom (zmluvnom) servise v oznámení o poistnom plnení uvedený nebol, a preto, keďže dôvody neposkytnutia, resp. krátenia poistného plnenia nie je v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka možné dodatočne meniť, tak žalobcom uplatnený nárok posúdil s prihliadnutím na dôvody obsiahnuté v oznámení o poistnom plnení. 8/ Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný v zmysle čl. 12 ods. 5 VPP definuje rozsah plnenia v nezmluvných neautorizovaných opravovniach, vrátane maximálne akceptovanej ceny práce. V tejto súvislosti ale poukázal na to, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, či preferovať niektoré z nich, pričom preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Mal za to, že poškodenému/poistenému nemôže byť na ťarchu, ak si nechá opraviť poškodené vozidlo v neautorizovanom servise, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel. Na podporu svojej argumentácie odkázal na nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel. Rovnako obsiahlo citoval prijaté závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/51/2024 zo dňa 30.07.2024 a zhrnul, že obdobné závery boli prijaté aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 2Cob/39/2020 zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/119/2021 zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024, sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 6Cob/131/2023 zo dňa 18.07.2024, v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/78/2018 zo dňa 26.09.2019, sp. zn. 3Cob/31/2018 zo dňa 24.09.2018, sp. zn. 4Cob/111/2018 zo dňa 27.02.2019, sp. zn. 4Cob/67/2020 zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020 zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 3Cob/143/2020 zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 4Cob/20/2020 zo dňa 15.07.2022, sp. zn. 5Co/383/2019 zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 4Cob/16/2021 zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 3Cob/165/2022 zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 4Cob/153/2020 zo dňa 17.12.2020, v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020, ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/86/2019 zo dňa 21.11.2019. 9/ Vyhodnotil, že keď žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu vykonania opravy poškodeného vozidla poisteného v neautorizovanom servise, tak konal v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie, a preto znenie namietaných ustanovení VPP nemôže obstáť. Obdobne v časti limitácie ceny normohodín sa jedná o ustanovenia nerešpektujúce § 799, § 806 a § 809 Občianskeho zákonníka. Navyše, žalovaný ani nepostupoval v súlade s čl. 12 ods. 5 VPP v časti akceptovateľnej ceny práce, ktorá mohla byť maximálne do výšky 20,- eur/hod. s DPH (16,67 eur/hod. bez DPH), keď priznal cenu práce vo výške 25,20 eur/hod. s DPH, teda mimo rámca, ktorý sám vymedzil vo VPP. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k dôvodu krátenia pri lakovacích prácach žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, a teda nepreukázal, že by náklady na opravu poškodeného motorového vozidla fakturované poistenému v sume 3.080,56 eur nezodpovedali primeraným (obvyklým) nákladom v danom čase a mieste, resp. prekračovali neprimeraným spôsobom primerané (obvyklé) náklady v danom čase a mieste, a že primerané (obvyklé) náklady na opravu boli práve v sume 2.336,17 eur ním stanovenej ako náhrada škody vo forme vyplateného poistného plnenia. Nepreukázal ani dôvodnosť zníženia rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia oproti nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla preukázané žalobcom faktúrou č. 20240012. Naopak, žalobca dostatočným spôsobom, a to predloženou faktúrou servisu preukázal výšku škody. Naviac, z formulácie oznámenia o poistnom plnení a výpočtu výšky poistného plnenia nie
je zrejmé, či žalovaným rozporované náklady na lakovací materiál sú zahrnuté v nákladoch na režijný materiál vo výške 12,67 eur alebo v nákladoch na lakovanie a práce vo výške 532,72 eur. 10/ Uzavrel, že všetky náklady na navrátenie vozidla poškodeného do pôvodného - prevádzkyschopného stavu boli vynaložené účelne tak, aby stav vozidla zodpovedal stavu pred škodovou udalosťou, tieto náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu, a preto žalobe v časti uplatnenej istiny v celom rozsahu vyhovel. 11/ Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 545,39 eur odo dňa 01.03.2024 do zaplatenia, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so svojím plnením 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti podľa § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 14.02.2024, žalobcovi bol povinný plniť najneskôr dňa 29.02.2024, a preto sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania. Vo zvyšnom rozsahu pri príslušenstve uplatnenom za obdobie od 20.02.2024 do 29.02.2024 považoval žalobu za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. 12/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vysvetlil, že žalobca bol v konaní v časti istiny v celom rozsahu úspešný, rovnako aj v prevažnej časti príslušenstva, pričom neúspech v časti úroku z omeškania za obdobie od 20.02.2024 do 29.02.2024 je vo vzťahu k výške priznanej pohľadávky nepatrný, a preto naň neprihliadol. 13/ Proti tomuto rozhodnutiu podal, v zmysle jeho obsahu, v rozsahu vyhovujúceho výroku a súvisiaceho výroku o trovách konania odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil a nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, že žalovaný obmedzil poškodeného pri výbere servisu, v ktorom sa bude oprava realizovať. Uviedol, že právny vzťah medzi poškodeným a poisťovňou bol stanovený poistnou zmluvou a k nej sa viažucimi poistnými podmienkami, v ktorých bol postup, za akých žalovaný poskytne poistenému poistné plnenie v prípade, keď dôjde k poistnej udalosti, jednoznačne stanovený, pričom žalovaný v súlade s nimi pri poskytnutí poistného plnenia aj postupoval. Zdôraznil, že poistený sa pri uzatváraní poistnej zmluvy oboznámil vopred s poistnými podmienkami, tieto akceptoval a slobodne sa rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom vedel, že v prípade, ak si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo v neautorizovanom servise v zmysle poistných podmienok, tak maximálna výška žalovaným uznanej normohodiny práce bude 20,- eur za normohodinu práce. Mal za to, že existencia autorizovaných a neautorizovaných servisov nie je diskriminujúcou skutočnosťou, pretože v autorizovaných servisoch sú všetky pracovné úkony normované výrobcom a každá oprava prebieha podľa technologických postupov a noriem značky pre daný typ a značku vozidla stanovenej výrobcom. Uvedené podľa žalovaného znamená, že opravu v autorizovanom servise a ceny týchto opráv žalovaný akceptuje bezvýhradne v plnom rozsahu, čím žalovaný zabezpečuje poistenému úhradu opravy so zárukou riadne vykonanej opravy originálnymi dielmi a zachovanými všetkými technickými postupmi nariadenými výrobcom tej ktorej značky vozidla. Žalovaný pritom nemá dosah na kontrolu prác a technického vybavenia neautorizovaných servisov, ktoré nie sú špecializované na konkrétne značky vozidiel, ktoré si na jednej strane účtujú ceny podľa cien stanovených autorizovanými servismi, na strane druhej však neexistuje záruka a preukázanie vykonania prác v rozsahu, v akom ju vykonávajú autorizované servisy pod kontrolou výrobcov, vrátane použitia originálnych dielov. Dospel preto k záveru, že ak si poistený nedal svoje vozidlo opraviť v autorizovanom servise pod dohľadom výrobcu, tak nemôže požadovať bez ďalšieho úhradu nákladov na opravu, ako by ich vykonával autorizovaný servis. Na podporu svojej argumentácie, že v prejednávanom prípade neprišlo k porušeniu ustanovení uvedených vo VPP KAS-7, citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021, ako aj Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/150/2022 zo dňa 07.06.2023, dovolanie proti ktorému bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/38/2023 zo dňa 30.09.2024, a napokon aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.06.2024, dovolanie proti ktorému bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/24/2024 zo dňa 26.06.2025. Poukázal ďalej na to, že keďže sa žalobca so žalovaným dohodol na rozlišovaní servisov a na určovaní výšky poistného plnenia, tak nejde o jednostranné nanútené rozlišovanie servisov žalovaným, ako ani o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Citoval čl. 101 ods. 1 a 102 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vyhodnotil, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal žiadnu dohodu medzi poškodeným a žalovaným, ktorá by
mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pričom dohody uzatvorené medzi žalovaným a inými podnikateľmi nie sú pre toto konanie relevantné a nemajú na platnosť poistných podmienok žiadny vplyv. Zároveň nebola splnená ani druhá kumulatívna podmienka, že takáto dohoda alebo dohody majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Napokon podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani dominantné postavenie žalovaného, ani zneužívanie dominantného postavenia na trhu žalovaným, ktoré by malo za následok ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi EÚ alebo aspoň možnosť ovplyvnenia tohto obchodu. Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal ale za to, že nekrátil poistné plnenie, ale poskytol poistné plnenie v súlade s § 806 Občianskeho zákonníka a príslušnými ustanoveniami VPP. Uzavrel, že prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, na základe akých skutočností vyhodnotil, že faktúra servisu je bez ďalšieho preukázaním nároku žalobcu v zmysle dohodnutých poistných podmienok, pričom táto bola jednoznačne v rozpore s poistnými podmienkami dohodnutými medzi poškodeným a žalovaným. 14/ K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok je riadne zdôvodnený, vychádzajúci zo správnych zákonných a zmluvných ustanovení, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu rozhodnutiu, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úvodom zdôraznil, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ustanovenia poistnej zmluvy a VPP, ktoré oprávňujú žalovaného poskytnúť limitované poistné plnenie ako trest za to, že poistený si nechal svoje motorové vozidlo opraviť v inej ako zmluvnej/autorizovanej opravovni, sú neprijateľnými podmienkami. Akékoľvek konanie žalovaného, ktorým odporúča konkrétny servis, má byť výlučne odporúčacím prejavom žalovaného a nemôže mať zaväzujúci charakter pre poisteného. Vyjadril ďalej názor, že výška škody, teda náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, je rozhodujúcim determinantom na určenie výšky poistného plnenia, čo potvrdzuje čl. 12 ods. 3 VPP, ale aj konanie žalovaného počas likvidácie poistnej udalosti, kedy od poškodeného vlastníka vyžadoval predloženie dokladov preukazujúcich výšku nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, teda vyčíslenie vzniknutej škody na motorovom vozidle. Výška opravy potom nepresiahla dohodnutú poistnú sumu v zmysle čl. 12 ods. 2 VPP, ktorá je hornou hranicou poistného plnenia, a preto mal za to, že poistné plnenie má zodpovedať nákladom na opravu vozidla. Poukázal na to, že počas šetrenia poistnej udalosti riadne postupoval a preukázal vznik škody, ako aj vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla. Naopak, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností a negeneroval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia ohľadom neprimeranosti žalobcom účtovanej ceny práce. Ďalej argumentoval, že zmluvná podmienka zakotvujúca rozdielnosť cenových limitov pre zmluvné/ autorizované servisy a nezmluvné servisy s dopadom na výšku poistného plnenia je neprijateľná a má za následok deformovanie trhu v segmente opravy motorových vozidiel, obmedzovanie spotrebiteľa pri zabezpečovaní plnenia predmetu spotrebiteľskej zmluvy, ako aj spôsobujúca nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vo vzťahu k žalovaným priznanej sadzbe normohodiny práce uviedol, že akýkoľvek servis je pri oprave viazaný nielen odporúčaniami výrobcu, ale aj záväznými technickými normami, ktoré musia byť splnené tak, aby motorové vozidlá zodpovedali technickým požiadavkám na ich prevádzkyschopnosť a splnili tak predpísané technické a emisné kontroly v zmysle zákonných intervalov, pričom aj nezazmluvnený a neautorizovaný servis je zodpovedný a poskytuje záruku za ním vykonanú opravu. Dospel k záveru, že z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave vozidiel nie je rozdiel v tom, či opravu vykonáva autorizovaný servis, zazmluvnený servis alebo neautorizovaný/ nezazmluvnený servis. Navyše, všetky autoservisy vykonávajú svoju činnosť riadne a legálne, pretože podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č. 461/2010 zo dňa 27.05.2010, v súlade s príslušnými technickými normami a postupmi určenými výrobcami vozidiel, a preto majú rovnaké postavenie z pohľadu výkonu svojej činnosti, kvality práce, ako aj zodpovednosti za vykonanú činnosť. Mal ešte za to, že cenový limit nastavený žalovaným v ním vypracovaných VPP, ktorý poistník a spotrebiteľ pri uzatváraní poistnej zmluvy nevie ovplyvniť, neodzrkadľuje reálny a skutočný stav na trhu v danom segmente a neumožňuje tak naplniť základný princíp a účel havarijného poistenia. Uzavrel, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že oznámenie o poistnom plnení nebolo zo strany žalovaného riadne zdôvodnené v súlade s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom navyše je podľa žalobcu tento právny úkon žalovaného nezrozumiteľný a zmätočný, a preto je neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
15/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril. 16/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec aj v nosných dôvodoch správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutými v odvolaní a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 17/ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný v podanom odvolaní síce špecifikoval, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom jeho rozsahu, a teda aj v rozsahu II. výroku, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšnej časti (v rozsahu príslušenstva za obdobie od 20.02.2024 do 29.02.2024) zamietnutá, avšak z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný ním napáda rozsudok súdu prvej inštancie len v jeho vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania, a teda v rozsahu výrokov v neprospech žalovaného. Z uvedeného je teda zrejmé, že výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol predmetom odvolacieho prieskumu a tento nadobudol právoplatnosť. 18/ Obsahom odvolacieho prieskumu bol teda len I. a III. výrok rozsudku prvoinštančného súdu. 19/ Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20/ Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21/ S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 545,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 545,39 eur odo dňa 01.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých ho založil, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery aj riadne a pochopiteľne zdôvodnil. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok v napadnutej časti za správny a spravodlivý. S jeho výrokmi, ktorými žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a aj s odôvodnením súdom prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, poukazuje na ne a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 22/ K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
23/ K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa zmluvy o postúpení pohľadávky) na zaplatenie poistného plnenia, výšku ktorého žalobca vypočítal ako rozdiel medzi fakturovanou sumou, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla, havarijne poisteného u žalovaného, do pôvodného stavu a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Tohto doplatku sa žalobca, ako postupník, domáha od žalovaného ako poisťovne, pretože nárok na poistné plnenie vznikol právnemu predchodcovi žalobcu titulom uzavretého havarijného poistenia, pričom táto pohľadávka bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. 24/ Predmetom konania je teda nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia, resp. jeho doplatku. V tejto súvislosti je potrebné vo všeobecnosti vysvetliť, že rozsah poistného plnenia je determinovaný v konkrétnej poistnej zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami, pričom poistiteľ je povinný ho vyplatiť poistenému v prípade, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (§ 788 ods. 1 a § 806 Občianskeho zákonníka). Naopak, pod nárokom na náhradu škody, resp. cenou opravy je potrebné rozumieť cenu, ktorá bola vynaložená poškodeným (v tomto prípade žalobcom ako jeho právnym nástupcom) na opravu motorového vozidla v autoservise, pričom škoda v sebe spravidla zahŕňa aj iné náklady. V prípade škody sa teda uplatňuje princíp úplného odškodnenia, čo ale neplatí pre poistné plnenie, ktorého výška, ako bolo uvedené už vyššie, je určená v konkrétnej poistnej zmluve a príslušných poistných podmienkach. Zodpovednosťou poisťovateľa potom je, aby rozsah, resp. výšku poistného plnenia určil čo možno najpresnejšie tak, aby nevznikali pochybnosti. V prejednávanom prípade bol rozsah poistného plnenia určený v poistných podmienkach žalovaného spôsobom, že v prípade opravy poškodeného motorového vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise bude uznaná suma len do výšky 20,- eur s DPH za jednu normohodinu práce. Žalovaný teda rozlišuje druhy servisov pri vyplácaní poistného plnenia, resp. určovania výšky poistného plnenia v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný, zmluvný alebo neautorizovaný a nezmluvný servis. Uvedené napokon v konaní ani nebolo sporné, keď sám žalovaný vo svojich podaniach výslovne uvádzal, že takéto rozlišovanie medzi autorizovanými a neautorizovanými, resp. zmluvnými a nezmluvnými servismi má zakotvené vo svojich poistných podmienkach a v závislosti od toho potom aj určuje poistné plnenie. 25/ Podstatný argument žalovaného v podanom odvolaní spočíval v tvrdení, že žalobcom účtované náklady za opravu motorového vozidla v celkovej výške 3.080,56 eur s DPH sú neprimerané, pretože žalobca nie je autorizovaným servisom, a preto mu priznal podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.02.2024 primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 eur s DPH za jednu normohodinu práce a primerané náklady na lakovací materiál s výškou lakovacej konštanty 100 %. Spolu vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.336,17 eur. Žalobcovi teda nepriznal poistné plnenie vo výške 545,39 eur. Svoj postup odôvodnil s odkazom na všeobecné poistné podmienky a skutočnosťou, že žalobca nie je autorizovaným servisom. Sumarizujúc je možné uviesť, že žalovaný svoju procesnú obranu v spore založil na limitácii normohodiny opravárenských prác v dôsledku nerovného postavenia zmluvných/nezmluvných, autorizovaných/neautorizovaných servisov v čl. 12 ods. 5 písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-7) a nepreukázaní fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky boli obsahovo totožné ako žalovaný uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie pritom už vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla a rovnako vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti lakovacieho materiálu celkom správne žalovanému pripísal neunesenie dôkazného bremena v spore. Vo svojom rozhodnutí navyše citoval relevantné súdne rozhodnutia a zároveň odkázal na rozhodovaciu prax prvoinštančných, ako aj odvolacích súdov v obdobných veciach.
26/ Odvolací súd konštatuje, že vykonanie opravy nezmluvným alebo neautorizovaným servisom bez ďalšieho nevylučuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemenia ani všeobecné poistné podmienky, ktorými žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti/účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu motorového vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný/ neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis. Aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v spojení jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v Občianskom zákonníku a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nepožíva právnu ochranu. Uvedeným spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základný princíp autonómie vôle v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.. Nemôže byť predsa na ťarchu poisteného, v tomto prípade žalobcu, že pri výbere servisu si zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis a nezvolil si autorizovaný servis, resp. zmluvný servis žalovaného, s ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny, keďže žalovanému neprináleží členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že sú neúčelne vynaložené na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu. Ak má servis zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, tak žalovanému neprináleží rozlišovať subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel na autorizované a neautorizované servisy. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia žalovaného, že uvedené členenie servisov si dojednal s právnym predchodcom žalobcu, na ktorého slobodnej vôli bolo rozhodnutie, či takúto zmluvu uzatvorí alebo nie. Touto argumentáciou sa len žalovaný snaží obísť už ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktoré predmetné členenie servisov vyhodnotili za nesprávne a nespôsobilé znížiť, resp. krátiť poistné plnenie. Rovnako nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením, že toto členenie si žalovaný so žalobcom dohodol, keď je predsa notoricky známe, že v prípade poistných zmlúv sa jedná o formulárové typy zmlúv, do obsahu ktorých nemôže poistený, teda spotrebiteľ zasahovať. Možno uzavrieť, že samotná skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce (obdobne viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/51/2024 z 30.07.2024, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/383/2019 z 19.11.2020 a iné). 27/ Ďalej je nutné uviesť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď na jednu stranu tvrdil, že žalobcom účtovaná cena za jednu normohodinu práce vo výške 39,- eur bez DPH je neprimeraná a nadhodnotená, avšak na preukázanie svojho tvrdenia, že primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis sú vo výške 20,- eur s DPH za jednu normohodinu práce podľa všeobecných poistných podmienok, resp. vo výške 25,20 eur s DPH za jednu normohodinu práce, nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.02.2024 len skonštatoval, že ním priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,20 eur s DPH za jednu normohodinu práce zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Naopak, žalobca dôvodnosť ním vynaložených nákladov na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu dostatočne preukázal predloženou faktúrou č. 20240012, v ktorej boli konkrétne rozpísané jednotlivé položky za materiál a za vykonanú prácu, čo považuje odvolací súd za dostatočné preukázanie dôvodnosti a účelnosti vynaloženia týchto prostriedkov na uvedenie veci do pôvodného stavu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom alebo neautorizovanom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené na opravu, sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodenia, ktoré bolo predmetom poistnej udalosti (porovnaj rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/18/2020 zo dňa 11.05.2021, sp. zn. 3Cob/95/2020 zo dňa 17.05.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021 zo dňa 09.06.2021 a sp. zn. 4Cob/77/2020 zo dňa 29.09.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020).
Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na žalovaným namietané lakovacie konštanty. Pokiaľ chcel žalovaný účinne spochybniť primeraný náklad na lakovanie, zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore taktiež neuniesol. Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom poistení uzatváral v pozícii dodávateľa/obchodníka so spotrebiteľom. Za danej situácie nemožno spravodlivo požadovať od spotrebiteľa, nedisponujúceho odbornými znalosťami v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho materiálu. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient ako ten, ktorý použil žalobca. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy alebo množstva použitého materiálu, ale je nevyhnuté ich nepotrebnosť a nadbytočnosť aj preukázať. Vzhľadom na uvedené je preto nutné skonštatovať, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno. 28/ Možno teda zhrnúť, že v prípade uplatnených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla havarijne poisteného u žalovaného bolo preukázané účelné vynaloženie nákladov na opravu, ktoré smerovali k odstráneniu poškodenia, pričom samotná skutočnosť, že v prejednávanom prípade ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na neposkytnutie časti poistného plnenia tak, ako to odvolací súd už vyššie uviedol. Napokon nemohla obstáť ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému vytkol, že krátil poistné plnenie v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka, hoci podľa názoru žalovaného len určil poistné plnenie v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu nemá v tomto prípade rozlišovanie, či sa jedná o krátenie poistného plnenia alebo o určenie výšky poistného plnenia žiaden vplyv na meritórne posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Rozhodným pre posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku na doplatenie rozdielu poistného plnenia bolo posúdenie otázky, či bol žalovaný oprávnený rozlišovať medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, resp. zmluvnými a nezmluvnými servismi a na to nadväzujúcim nepriznaním časti poistného plnenia uplatneného žalobcom, resp. jeho nepriznaním právnemu predchodcovi žalobcu (poistenému). Možno preto zhrnúť, že žalovaný nebol oprávnený určovať výšku poistného plnenia v závislosti od druhu servisu vykonávajúceho opravu, ako ani prípadne krátiť poistné plnenie z uvedeného dôvodu. Preto záver o tom, či v prejednávanom prípade ide o určenie poistného plnenia v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka alebo o krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemalo na úspech žalobcu v spore vplyv. 29/ S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. 30/ Napokon žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., a síce, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd ozrejmuje, že tzv. inou vadou konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. sa rozumie procesná vada, ktorá nespadá pod ostatné odvolacie dôvody, pričom jej základom je pochybenie v procesnom postupe súdu. Medzi také vady patrí napr. porušenie ustanovenia o dokazovaní, a to tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako strana, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s ustanoveniami o vykonávaní tohto dôkazu a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru, že strana neuniesla dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvej inštancie bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. V závislosti od konkrétnych okolností môže vyššie uvedený nesprávny procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. spočívajúcu aj v porušení práva na spravodlivý proces. Podstatné však je, že tieto vady sú
spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tento odvolací dôvod uplatnený žalovaným považoval za neopodstatnený, keď žalovaný ani v podanom odvolaní na preukázanie existencie tohto odvolacieho dôvodu žiadnym spôsobom neargumentoval a neuvádzal skutočnosti, v ktorých by tvrdil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Možno teda zhrnúť, že tento odvolací dôvod nie je daný. 31/ Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 545,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 545,39 eur odo dňa 01.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 32/ Pretože odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 33/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 34/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 35/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).