Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58C/25/2024 z 27. 10. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 58C/25/2024 6124209043 27. 10. 2025 JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD. ECLI:SK:MSBA4:2025:6124209043.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: PSP SK s. r. o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 455,52 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 455,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 455,52 Eur od 07.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.01.2024, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 455,52 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že E. X.F., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX/X, XXX XX X. - M. je vlastníkom motorového vozidla leasingový nájomca a držiteľ motorového vozidla Škoda KAMIQ, EČV: X. (ďalej len „Motorové vozidlo“). Dňa 27.06.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené Motorové vozidlo. Škoda spôsobená poistnou udalosťou je krytá uzatvoreným havarijným poistením so žalovaným. Poškodené Motorové vozidlo si nechal vlastník Motorového vozidla opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi Motorového vozidla vyúčtovaná suma vo výške 1.282,86 EUR vrátane DPH. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 677,34 EUR vrátane DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- EUR. Vo zvyšnej časti vo výške 455,52 EUR poistné plnenie neposkytol. Z uvedeného postupu žalovaného je zrejmé, že nerozporuje skutkový priebeh škodovej udalosti, vzniknuté poškodenia a ani existenciu uzatvoreného havarijného poistenia. Žalobca uzavrel na strane postupníka Zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom Motorového vozidla na strane postupcu, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 455,52 EUR. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručenom žalovanému. Žalobca uviedol, že za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota

havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“ Tým, že dôjde k uvedeniu veci do predošlého stavu nedôjde k zhodnoteniu technického stavu, ale iba uvedením do predošlého stavu, presne tak, ako to upravuje ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky, sp. zn. 1 Cz 82/88, v zmysle ktorého: „Při stanovení výše náhrady škody způsobené na věci je třeba vycházet z nákladů (jejich ceny), které je třeba vynaložit na uvedení věci do původního stavu (§ 442 odst. 1 o. z.)“. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Stejně tak (ze stejných důvodů) nelze činit výši škody závislou na tom, zda poškozený, jenž si poškozenou věc opravuje, provede sám či nikoli, jak a za jaké ceny obstará náhradní díly apod.“ Rovnako uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C 177/09, v zmysle ktorého: „Ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch, potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu.“ V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak než použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné a ani spravodlivé prenášať povinnosť na náhradu nákladov škodovej udalosti na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi“. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS ČR z 23.09.2008, sp. zn. 25 Cdo 3010/2006, v zmysle ktorého: „Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrené vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody; ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pre poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický - nárok na náhradu za poškodenie veci.“. V zmysle citovaného rozhodnutia nie je pre určenie výšky a vzniku škody ani rozhodujúce, či poškodená vec bola opravená alebo nie. Škoda vzniká okamihom, kedy došlo k poškodeniu veci žalobcu a zásahom do jeho majetkovej sféry práve poškodením vozidla, ktoré nemohol v dôsledku tohto poškodenia užívať. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie R 55/1971, s. 151 ods. 2 a s. 152 ods. 1, kde sa uvádza „Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t. j. jedným z predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný právny vzťah. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.“. Taktiež žalobca poukázal na R III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3, v zmysle ktorého „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu.“ Žalobca nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorej má podľa uzatvorenej zmluvy zodpovedať poskytnuté poistné plnenie. Argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia je motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo a je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/64/2024 zo dňa 19.01.2024 uviedol, že dňa 27.6.2023 došlo ku poistnej udalosti týkajúcej sa poškodenia motorového vozidla zn. Škoda Kamiq, EČV: X.-XXX-H. (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“), ktorého vlastníkom bol právny predchodca žalobcu - E. X.Á.. Žalovaný nahlásenú škodovú udalosť zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX. Na poškodené motorové vozidlo bola v čase poistnej udalosti medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorových vozidiel. Zo strany žalobcu ako autoservisu bola vystavená faktúra č. 20230215 zo dňa 10.07.2023 za opravu poškodeného motorového vozidla, a to na sumu 1.282,86 Eur s DPH. Listom zo dňa 21.09.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 21.09.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a na základe tohto poukázal poistné plnenie v sume 677,34 EUR na účet autoservisu. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce (normohodina) vo výške 21,00 Eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%) a bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 150,00 EUR. Žalovaný priznal sumu 21,00 Eur za mechanické práce v rozsahu 18,1 normohodiny, pričom autoservis si vyúčtoval 17,91 normohodiny, lakovacie práce v rozsahu 10,6 normohodiny, autoservis vyúčtoval 11,91 normohodiny, avšak žalovaný servisu nepriznal 2 časové jednotky nakoľko autoservis fakturoval nástrek celých dverí, ale potrebné bolo lakovanie len časti dverí bez okenného rámu. Zároveň si autoservis účtoval vosk na dutiny v rozsahu, v akom by postačoval na päť opravovaných dielov, pričom opravovaný bol len jeden diel. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu vo výške 455,52 EUR. Žalovaný poukázal na § 788 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na to, že pre stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Na uvedený prípad poistenia sa okrem iného vzťahujú Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX. Žalovaný ďalej poukázal na čl. IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX (ďalej len „ZD“), čl. IX ods. 2 písm. c) ZD a čl. IX ods. 3 ZD. Právny predchodca žalobcu bol so všeobecnými poistnými podmienkami viažucimi sa k poistnej zmluve oboznámený, vyjadril s nimi súhlas, znenie ZD nenamietal, poistnú zmluvu neuzatvoril v tiesni ani za iných nepriaznivých podmienok a teda neexistuje dôvod, prečo by mal žalovaný plniť žalobcovi, resp. jeho právnemu nástupcovi plnenie nad rámec poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcim ZD. Pri rozsahu výplaty poistného plnenia, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zmluvných dojednaní, ktoré je poistiteľ povinný poskytnúť, je vždy potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti a primeranosti. Poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, vakom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je totiž daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Žalobca účtoval cenu normohodiny za mechanickú a lakovaciu prácu vo výške 39,00 Eur bez DPH. Žalovaný zhodne so svojimi závermi obsiahnutými v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že žalobcom stanovenú cenu normohodiny nepovažuje za primeranú a zodpovedajúcu príslušnému regiónu, v ktorej bola oprava poškodeného motorového vozidla realizovaná. Žalobca vo svojom návrhu tvrdil, že priznanie žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH za normohodinu a teda limitovanie výšky normohodiny je motivované výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo a je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný namietal takéto tvrdenia žalobcu, žalovaný sa pri určení výšky poistného plnenia riadil kalkuláciou výrobcu vozidla a všeobecnými zmluvnými podmienkami viažucimi sa k poistnej zmluve, ktorú mal poškodený uzatvorenú so žalovaným. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že cena 39,00 EUR bez DPH za normohodinu je cenou obvyklou v danom mieste a čase. Naproti tomu žalovaný v prílohe odporu predložil cenníky niekoľkých neautorizovaných autoservisov z Nitry, resp. nitrianskeho kraja, t.j. z kraja, v ktorom bolo poškodené vozidlo opravované, preukazujúce, že suma 39,00 Eur nie je v danom čase a mieste obvyklá. Čo sa týka lakovacej konštanty, táto je vypočítavaná systémom Audatex, ktorý po zadaní kritérií vypočíta presnú výšku lakovacej konštanty do maximálnej

výšky 100%. Navyšovať lakovaciu konštantu nad hodnotu 100% je možné len v prípade, pokiaľ je zvolená taká receptúra laku, ktorú systém nepozná a do farby je potrebné pridať aditívum, napr. lesk, prelet' a podobne. Systém Audatex obsahuje širokú škálu bežne používaných lakov a preto je na žalobcovi, aby preukázal, z akého dôvodu bolo potrebné navýšiť lakovaciu konštantu na 120%. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že čo sa týka čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO KOMPLET č. XXX (ďalej len „ZD“), je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v rámci svojich ZD upravuje rozdielnu výšku primeraných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, pokiaľ je takéto vozidlo opravované v autorizovanom servise (viď čl. 9 ods. 2 písm. a) ZD) alebo v zmluvnom servise (viď čl. 9 ods. 2 písm. b) ZD) alebo v nezmluvnom/ neautorizovanom servise (viď čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD). Zároveň žalobca poukázal aj na čl. 9 ods. 4 ZD, v zmysle ktorého si žalovaný vyhradzuje právo určiť žalobcovi opravovňu, v ktorej má opraviť poškodené motorové vozidlo. V prípade, ak tak žalobca neučiní, uplatní sa postup, podľa ktorého poisťovňa uplatní ceny platné v určenej opravovni, čo nemožno hodnotiť inak, ako istú formu sankcie za to, že žalobca ako poškodený klient žalovaného neuprednostní opravu poškodeného motorového vozidla v poisťovňou určenej opravovni. Nakoľko predmetná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená so spotrebiteľom, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Žalobca poukázal v tomto smere na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby si dal poškodené motorové vozidlo opraviť v opravovni určenej žalovaným, nakoľko sa tým znižuje slobodná možnosť výberu a dispozície s vlastným majetkom na strane spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie, ktoré určuje najvyššiu prípustnú sadzbu normohodiny na 25,- EUR v prípade neautorizovanej, nezmluvnej opravovne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanou v neprospech spotrebiteľa, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko žalovaný ako dodávateľ týmto nepriamo vyžaduje od spotrebiteľa, aby si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v opravovni určenej žalovaným, čo zužuje jeho spektrum výberu služby. Takýmto právom žalovaný neprimeraným a hlavne nedôvodným spôsobom obmedzuje poistníka ako má nakladať so svojou vecou a zároveň poistníka sankcionuje poskytnutím nižšej výšky poistného plnenia, pokiaľ poistník využije služby inej opravovne ako tej, ktorú určí žalovaný. Žalobca mal za to, že takéto obmedzovanie spotrebiteľa pri zabezpečovaní plnenia predmetu spotrebiteľskej zmluvy a určovanie servisu na opravu, resp. sankcionovanie za výber iného servisu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi žalovaným ako dodávateľom a spotrebiteľom - poistníkom. Spotrebiteľ sa v takomto prípade stane akýmsi nevoľníkom dodávateľa (žalovaného), nakoľko je obmedzená spotrebiteľova slobodná voľba pri výbere osoby, ktorá vykoná opravu jeho poškodeného motorového vozidla, teda veci, ktorej je výlučným vlastníkom a s ktorou má ústavné a zákonné právo nakladať podľa svojej vlastnej úvahy a rozhodnutia. Žalobca jednoznačne zastáva právny názor, podľa ktorého rozdeľovanie jednotlivých limitov ceny práce podľa charakteru servisu (zmluvný, nezmluvný, autorizovaný) je neprijateľnou podmienkou a nielen obmedzovaním poistníka, ale aj jeho trestaním v prípade, ak si vyberie opravovňu, ktorá nie je v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Žalobca je toho právneho názoru, že takýto postup by mohol napĺňať aj znaky nekalej hospodárskej súťaže a negatívne ovplyvňovať správanie na trhu v neprospech nezmluvných servisov, resp. neautorizovaných servisov. Takéto obmedzenie má aj dopad na majetkovú sféru spotrebiteľa, ktorý uzatvára havarijné poistenie s cieľom, aby bola škoda vzniknutá poistným rizikom, uhradená z jeho havarijného poistenia tak, aby sa mu odstránili negatívne následky škodovej udalosti. Týmto dopadom je skutočnosť, že rozdiel medzi poistným plnením a nákladmi na opravu poškodeného motorového vozidla musí hradiť z vlastných prostriedkov poistník - spotrebiteľ, hoc účelom a zmyslom uzavretia havarijného poistenia je práve poskytnutie poistného plnenia ako náhrady za vzniknutú škodu, čím sa táto škoda má sanovať. Uvedená sanácia vzniknutej škody, ktorá nie je krytá z povinného zmluvného poistenia škodcu je dôvodom, prečo poistník - spotrebiteľ a vlastník poškodeného motorového vozidla pristúpil k uzatvoreniu havarijného poistenia so žalovaným, čo je v konečnom dôsledku dôvodom uzatvárania havarijného poistenia aj vo všeobecnosti. Žalobca ďalej poukázal na § 53 ods. 2 OZ, uvádzajúc, že z predloženej poistnej zmluvy a ZD je nespochybniteľné, že vyššie uvedené zmluvné dojednanie neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom, preto je žalobca toho právneho názoru, že táto časť zmluvných podmienok je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Nad rámec vyššie uvedeného zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že

cenový limit upravený v ustanovení Čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD pre normohodinu práce vo výške 25,- EUR bez DPH, je neudržateľný aj s ohľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovanie nákladov na život a tým aj tlak na zvyšovanie miezd v pracovných vzťahoch. Je prakticky nemožné zabezpečiť opravu motorového vozidla za žalovaným uvedenú cenu práce. Uvedený cenový limit nastavený žalovaným v ním vypracovaných ZD, ktorý limit poistník a spotrebiteľ pri uzatváraní poistnej zmluvy nevie ovplyvniť, neodzrkadľuje reálny a skutočný stav na trhu v danom segmente a neumožňuje tak naplniť základný princíp a účel havarijného poistenia. Samotný žalovaný takto nerealisticky nastaveným cenovým stropom stavia poistníka do pozície s negatívnym materiálnym dopadom. Naviac pri uzatváraní poistnej zmluvy spotrebiteľ - poistník ani nemá vedomosť o vývoji cien na trhu v segmente opravy a servisu motorových vozidiel. Spotrebiteľ sa oprávnene pri uzatváraní poistnej zmluvy domnieva, že havarijné poistenie pokryje škody, ktoré vzniknú na jeho motorovom vozidle poistným rizikom. Zároveň žalobca predložil súdu prehľad aktuálnych cenníkov servisov, v zmysle ktorých sa cena za normohodinu práce pohybuje na úrovni vysoko prevyšujúcu sumu, ktorú si účtoval žalobca v rámci opravy vykonanej v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Vyššie uvedený právny názor preukazuje aj postoj žalovaného v iných poistných

udalostiach, v ktorých žalovaný síce v rámci likvidácie poistnej udalosti krátil sumu normohodiny na výšku 21,- EUR bez DPH a následne v nižšie uvedených konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica nepodal odpor voči vydanému platobnému rozkazu a uhradil doplatok normohodiny žalobcovi nad uvedený cenový limit, ktorý rovnako ako v tomto konaní, sa obrátil s nárokmi na konajúci súd v upomínacom konaní: 10Up/326/2022, 40Up/530/2022, 22Up/404/2022, 8Up/541/2022, 33Up/530/2022 a 16Up/530/2022. Rovnako žalobca poukázal aj na poistné udalosti poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v ktorých bola žalobcom účtovaná normohodina v rozsahu 32,- EUR až 39,- EUR bez DPH a táto bola aj dotknutou poisťovňou považovaná za primeranú a poskytla poistné plnenie plne v účtovanej normohodiny práce žalobcom v uvedených poistných udalostiach: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. V prípade vyššie uvedených poistných udalostí bola za cenu práce vždy účtovaná vyššia suma, ako je 32,- EUR vrátane DPH a žalovaný v rámci týchto poistných udalostí pristúpil k poistnému plneniu bez krátenia ceny práce nad rámec 32,- EUR vrátane DPH. Bez ohľadu na to, či sa jedná o poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, alebo havarijného poistenia, poukaz na vyššie uvedené súdne konania, alebo likvidáciu poistných udalostí aj poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., je dôkazom preukazujúcim reálnu a skutočnú cenu práce v danom segmente v čase a v mieste. Rovnako uvedené potvrdzuje aj fakt, že samotný žalovaný, ale aj iné poisťovne sú si vedomé vývoja cien za prácu v danom segmente. Uvedené teda potvrdzuje skutočnosť, že aj samotný žalovaný má vedomosť o tom, že cenový limit v ZD účinných od 15. júna 2022 nezodpovedá realite a je nastavený tak, že nie je možné splniť účel a zmysel havarijného poistenia a dôvody, pre ktoré poistník pristúpil k uzatvoreniu havarijného poistenia. 4. Ďalej žalobca nad rámec vyššie uvedeného považoval za nevyhnutné poukázať na nezmyselnosť uvedenej úpravy rozdielnosti cenového limitu za prácu pre autorizované servisy, zmluvné servisy a neautorizované/nezazmluvnené servisy. Akýkoľvek servis je viazaný pri oprave nielen odporúčaniami výrobcu, ale aj záväznými technickými normami, ktoré musia byť splnené tak, aby motorové vozidla zodpovedali technickým požiadavkám na ich prevádzkyschopnosť a splnili tak predpísané technické a emisné kontroly v zmysle zákonných intervalov. Nie je preto z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave vozidiel rozdiel v tom, či opravu vykonáva autorizovaný servis, zazmluvnený servis alebo neautorizovaný/nezazmluvnený servis. Preto nie je absolútne žiadne racionálne zdôvodnenie rozdielneho prístupu žalovaného v cene práce pri jednotlivých typoch servisov. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade autorizovaného servisu uhradí žalovaný prakticky akúkoľvek cenu práce, akú si autorizovaný servis vyúčtuje a spravidla takéto ceny autorizovaných servisov niekoľkonásobne prevyšujú ceny práce neautorizovaných/nezazmluvnených servisov, aj napriek tomu, že práca je v prípade oboch typov servisov vykonaná v súlade s príslušnými technickými normami a odporúčaniami výrobcu. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktoré je podľa právneho názoru žalobcu neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. o) OZ. V zmysle citovaného ustanovenia Čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD má žalovaný výlučne právo stanoviť primerané náklady na opravu. V zmysle citovaného ustanovenia ZD tak disponuje žalovaný ako poisťovateľ nielen právom na určenie opravovni v ktorej sa má oprava vykonať

a právom na vyhodnotenie a posúdenie nákladov na opravu poškodeného vozidla, čo v konečnom dôsledku poisťovňa uplatňuje aj vo vzťahu k pracovným postupom opravy motorového vozidla (viď Oznámenie o poistnom plnení). V tomto oznámení o poistnom plnení uznal žalovaný výlučne cenu alternatívnych náhradných dielov a priznanie ceny originálnych náhradných dielov podmienil preukázaním nadobúdacieho dokladu zo strany servisu vykonávajúceho opravu. Zároveň priznal cenu normohodiny práce iba 21,- EUR bez DPH, ktoré majú podľa žalovaného zodpovedať priemernej sadzbe normohodiny pre neautorizované servisy v danom regióne a čase. Uvedenú požiadavku považoval žalobca za nezákonnú a nesplniteľnú zo strany spotrebiteľa - poistníka, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného. Servis vykonávajúci opravu nie je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie je preto možné od neho žiadnym spôsobom vynucovať účtovné doklady vzťahujúce sa k výkonu jeho podnikateľskej činnosti a prípadne aj obchodnému tajomstvu. Rovnako nie je ani v moci spotrebiteľa poistníka, aby predloženie takýchto účtovných dokladov zabezpečil a preto sa jedná o nevykonateľnú a nesplniteľnú požiadavku, resp. podmienku zo strany žalovaného, ktorá má negatívny vplyv na výšku poskytnutého poistného plnenia. Takéto výlučné právo žalovaného, v zmysle ktorého výlučne je v jeho moci vyhodnocovať, či je jeho plnenie v súlade s poistnou zmluvou, pričom takéto vyhodnotenie je postavené na nesplniteľných a nezákonných podmienkach a požiadavkách zo strany žalovaného, je podľa právneho názoru žalobcu jednoznačne neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. o) OZ. Nad rámec vyššie uvedeného žalobca poukázal na znenie vyjadrenia likvidátora v oznámení o poistnom plnení, v ktorých je zhodne uvedené: „Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané náhradné diely podľa dokladov, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase.“ Z uvedených vyjadrení žalovaného je zrejmé, že výšku ceny práce neodôvodňoval znením uzatvorenej poistnej zmluvy a príslušných ZD. Výšku priznanej ceny práce zdôvodnil žalovaný tým, že zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Uvedené však predloženými cenníkmi, ako aj príkladmi iných poistných udalosti bolo vyvrátené. Žalovaným určená cena normohodiny práce v danom regióne a čase nezodpovedá sume 21,- EUR bez DPH/hod. žalobca poukázal na ustanovenie § 797 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého „ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť“. Z uvedeného je zrejmé, že nie je prípustná zmena dôvodu odmietnutia poistnej udalosti. Neprípustnosť zmeny dôvodov odmietnutia poistného plnenia vychádza zo zásady právnej istoty poškodeného (žalobcu), nakoľko tento sa môže v rámci súdneho konania brániť a svoj žalobný návrh môže smerovať výlučne voči existujúcemu a platnému rozhodnutiu žalovaného vrátane tam uvedeného dôvodu, ktorým odmietol žalovaný poskytnúť poistné plnenie. Rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia je právnym úkonom žalovaného a preto tam uvedené dôvody sú dôvodmi odmietnutia poistného plnenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto právneho úkonu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou o určenie. V zmysle zásady žalovania na plnenie je zrejmé, že žalobca sa v tomto súdnom konaní nemohol domáhať určenia, že rozhodnutie, resp. stanovisko žalovaného o odmietnutí poistného plnenie je nezákonné. Žalobca bol povinný žalovať na plnenie, tzn. na náhradu škody. Žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu. Z uvedeného vyplýva, že „záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti, existencie alebo neexistencie práva či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia“ (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 192). Je zrejmé, že meritórnym rozhodnutím o povinnosti plniť v tomto konaní súd zároveň určí, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia bolo v rozpore so zákonom. Nakoľko rozhodnutie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti nie je zákonné, jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu mení. Akákoľvek následná a dodatočná zmena dôvodov rozhodnutia žalovaného o odmietnutí poistného plnenia by neprípustne menila rozhodnutie spätne, čo je výrazným narušením ústavných práv žalobcu, ktorý utrpel škodu na svojom motorovom vozidle. Rozhodnutie žalovaného, ktorým odmietol poskytnúť poistné plnenie je podľa právneho názoru žalobcu nemenným rozhodnutím, ktoré nemožno práve s ohľadom na právnu istotu účastníkov poistného vzťahu meniť a poisťovateľ ako žalovaný môže v tomto súdnom konaní uplatňovať výlučne prostriedky svojej procesnej obrany práve v súlade s dôvodmi odmietnutia poistného plnenia. S ohľadom na uvedené považoval žalobca argumentáciu žalovaného za nedôvodnú

a neopodstatnenú, na podanej žalobe trval v plnom rozsahu a žiadal, aby konajúci súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca sa vo svojom podaní odvoláva na zákon o ochrane spotrebiteľa a na údajné neprijateľné podmienky, ktoré má žalovaný vo svojich všeobecných obchodných podmienkach a ktoré majú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože poškodený nemal možnosť meniť obsah všeobecných poistných podmienok. V prvom rade žalovaný uviedol, že údajná existencia neprijateľných zmluvných podmienok je len v rovine ničím nepodloženej fabulácie žalobcu. Doposiaľ žiaden na to oprávnený orgán nevyslovil existenciu akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného. Žalovaný poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Z koncepcie ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že podstatným kritériom pre vyhodnotenie zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky je to, či na jeho základe dôjde k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán. Napriek tomu, že identifikácia spôsobenia značnej nerovnováhy je podstatným kritériom pre vyhodnotenie zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky, slovenský právny poriadok bližšie nešpecifikuje pojem „značná nerovnováha“. Posúdenie tohto atribútu je veľmi dôležité, nakoľko len v prípade spôsobenia značnej nerovnováhy zmluvným dojednaním je splnené kritérium, na základe ktorého možno vyhodnotiť toto zmluvné dojednanie ako neprijateľnú podmienku. Teda, nestačí len to, že sa zmluvné dojednanie posúdi ako spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Zmluvné dojednanie nemôže byť vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, ak absentuje atribút značnosti. Je potrebné skúmať mieru zásahu zmluvných dojednaní na postavenie spotrebiteľa a určiť ju podľa právneho posúdenia účinkov a právnych následkov zmluvného dojednania na spotrebiteľa. Žalovaný mal za to, že stanovenie maximálnej ceny za normohodinu práce nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán zmluvy. Uvedený strop ceny za normohodinu vychádza z bežných cien za opravu motorových vozidiel v danom mieste a čase, nie je neprimerane znížený na úroveň, za ktorú by nebolo možné opraviť poškodené motorové vozidlo. V druhom rade poškodený uzatvoril zmluvu o povinnom havarijnom poistení so žalovaným slobodne, z vlastnej vôle, poznajúc všeobecné poistné podmienky. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal poškodený pri uzatváraní zmluvy so žalovaným akékoľvek výhrady voči zneniu všeobecných poistných podmienok, s ktorými bol riadne oboznámený, resp. že by s nimi poškodený oboznámený nebol. Žalobca zavádza súd pokiaľ tvrdí, že žalovaný podmieňuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške opravou v zmluvnom autoservise. Žalovaný vo svojich zmluvných dojednaniach len špecifikoval podmienky poskytnutia poistného plnenia v jednotlivých druhoch autoservisov a takáto špecifikácie nie je v žiadnom prípade neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný je toho názoru, že zmluvné dojednania tvoriace obsah poistného vzťahu, do ktorého žalobca postúpením pohľadávky dobrovoľne vstúpil, musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení z 26. januára 2023, č. k. 3Cob/213/2022-223 vydanom v inom obdobnom spore o vyplatenie poistného plnenia 62Cb/67/2023 jednoznačne skonštatoval, že je nevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov (viď bod 27. jeho odôvodnenia). Žalovaný vo svojich VPP jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, ako bude poškodenému vypočítané poistné plnenie pri jednotlivých druhoch autoservisov a poškodený podpisom na poistnej zmluve vyjadril s týmto rozlišovaním poistných podmienok pri rozličných druhoch autoservisov, súhlas. Žalobca vo svojom podaní upriamuje pozornosť na konania, v ktorých žalovaný nepodal odpor a zaplatil požadovaný nárok. Žalobca však nijako nepreukázal, že by v týchto konaniach bol rovnaký skutkový stav ako v prejednávanej veci. V prejednávanej veci nie je spornou výhradne cena za normohodinu práce, ale aj výška lakovacej konštanty, neprimerane vysoké množstvo použitého materiálu či zbytočná práca, ktorú

nebolo potrebné vykonať a autoservis si ju vyúčtoval. Rovnako čo sa týka likvidácie poistných udalostí v inej poisťovni, na ktoré žalobca poukazuje, tieto nemajú s prejednávanou vecou žiaden súvis, likvidáciu nevykonával žalovaný, ale iný subjekt, žalobca nepredložil poistné zmluvy a VPP týkajúce sa týchto konaní a tieto likvidácie poistných udalostí nemajú pre prejednávanú vec žiaden zmysel ani výpovednú hodnotu pretože nesúvisia s prejednávanou vecou, dokonca ich likvidáciu ani nevykonával žalovaný. Marginálne žalovaný poznamenáva, že žalobca v podaní tvrdí, že žalovaný poskytol poistné plnenie bez krátenia ceny práce nad rámec 32,00 eur. Poistné udalosti, ktoré žalobca vo vyjadrení vymenováva však nelikvidoval žalovaný, ale iná poisťovňa, ktorá má, zrejme, inak nastavené VPP a limit ceny za normohodinu práce a tak takýto dôkaz nemá v konaní žiaden význam. Žalobca sa v podaní odvoláva na nemožnosť zmeny dôvodu zníženia plnenia. Žalovaný žiadnym spôsobom nezmenil dôvody nepriznania požadovaného plnenia v požadovanej výške, len tieto dôvody bližšie ozrejmil. V zmysle VPP má poškodený nárok na preplatenie nákladov na opravu vozidla do výšky 25,00 eur za normohodinu práce, pokiaľ je oprava vykonávaná v nezmluvnom neautorizovanom autoservise. Poškodený má teda v zmysle VPP nárok na preplatenie ceny za normohodinu práce v rozpätí 0 až 25,00 eur. V oznámení o poistnom plnení žalovaný priznal cenu za normohodinu práce v rozpätí danom VPP a ozrejmil poškodenému, že sumu 21,00 eur priznal z dôvodu, že takáto cena je v danom čase a mieste obvyklá. Obvyklosť ceny v danom mieste a čase žalovaný preukázal cenníkmi, ktoré v konaní predložil. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil množstvo cenníkov, z ktorých však nevyplýva, či ide o autorizované alebo neautorizované autoservisy, z akých regiónov sú tieto cenníky, či vôbec daný autoservis opravuje danú značku vozidla, ako bolo poškodené, či tieto ceny boli platné v čase opravy poškodeného vozidla. Žalovaný v zmysle ustanovení čl. 9 ods. 4 VPP má právo, nie povinnosť určiť poškodenému opravovňu, ktorá má vykonať opravu. Na druhej strane žalovaný pri obhliadke poškodeného vozidla poskytne poškodenému zoznam zmluvných servisov, pre uľahčenie výberu servisu. Pokiaľ sa napriek tomu poškodený rozhodne pre opravu v nezmluvnom autoservise, je oboznámený s výpočtom poistného plnenia v prípade opravy v neautorizovanom servise. Zároveň pri obhliadke poškodeného vozidla žalovaný informuje žalovaného o predpokladaných nákladoch na opravu vozidla a poškodený aj na základe tejto informácie môže rozhodnúť pre autoservis, v ktorom si dá vozidlo opraviť. Žalovaný nepovažuje rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované za v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže, pretože tieto servisy vykonávajú svoju obchodnú činnosť za diametrálne rozdielnych podmienok a nebolo by spravodlivé posudzovať ich na základe identických podmienok. Autorizovaný servis má nepomerne vyššie náklady na svoju prevádzku a tým pádom aj na opravu vozidla, má iné personálne, priestorové a ďalšie požiadavky na svoju prevádzku než neautorizovaný, garážový autoservis, ktorý nepodlieha kontrole zo strany výrobcu vozidla. Žalovaný nevidí akýkoľvek znak nekalosúťažného konania, pokiaľ priznáva rozličné podmienky autoservisom vykonávajúcim opravy vozidiel za odlišných predpokladov. Práve naopak, k nekalosúťažnému konaniu by mohlo dochádzať, pokiaľ by žalovaný nastavil rovnaké podmienky pre všetky autoservisy aj napriek tomu, že majú úplne iné podmienky pre svoju podnikateľskú činnosť. V zmysle zmluvných dojednaní si poškodený môže vybrať z niekoľkých typov autoservisov a žalovanému nie je zrejmé, prečo by konanie žalovaného, pokiaľ poškodenému výslovne neprikazuje zvoliť si jeden typ autoservisu malo byť v rozpore so zásadou neminem laedere. Je na poškodenom, ktorý konkrétny servis si pre opravu svojho poškodeného motorového vozidla zvolí a rovnako je oboznámený s podmienkami opravy v tom-ktorom autoservise, žalovaný nevidí žiadne konanie obmedzujúce hospodársku súťaž, resp. limitujúce poškodeného. Naopak, žalovaný by zásadu neminem laedere obchádzal v prípade, že by autorizovaným a neautorizovaným servisom priznal rovnaké podmienky. Autorizované servisy majú nepomerne vyššie náklady na zabezpečenie a zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov či zabezpečenie zodpovedajúceho technického zariadenia a jeho inovácie, pričom neautorizovaný servis nie je povinný takéto preškoľovanie, či investície do novších zariadení zabezpečovať. Následne je však autorizovaný servis schopný zabezpečiť opravu kvalifikovanejšie a v kratšom čase, na rozdiel od neautorizovaného servisu a preto je nevyhnutné tieto autoservisy rozlišovať a poistné plnenie poskytnúť v závislostí na týchto rozdieloch v rozličnej miere. Čo sa týka výšky priznanej sumy za normohodinu práce, z poistných podmienok viažucich sa k havarijnému poisteniu Auto komplet č. XXX, ktoré mal so žalovaným uzatvorené právny predchodca žalobcu, žalovaný zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c)

Zmluvných dojednaní, z ktorého je nepochybné, že žalovaný môže priznať plnenie v rozsahu maximálne do 25,00 EUR bez DPH za normohodinu práce, nie viac, resp. pokiaľ má za to, že v danom čase a mieste je primeraná suma za normohodinu práce nižšia, má právo priznať takto určenú sumu za normohodinu. V prípade žalobcu žalovaný uznal cenu za normohodinu práce bežnú v danom čase a mieste vo výške 21,00 EUR bez DPH za hodinu. Len preto, že žalobca požaduje plnenie vo výške 39,00 EUR bez DPH za normohodinu, žalovaný nie je povinný poskytnúť žalobcovi plnenie v maximálne určenej výške. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že mu bolo priznané plnenie do výšky primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Žalovaný nevidel dôvod presnejšie určovať výpočet poistného plnenia a právny predchodca žalobcu po doručení Oznámenia o poistnom plnení nekomunikoval žalovanému nesúhlas s výpočtom poistného plnenia. Následne však právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalobcovi, ktorý podal návrh na vydanie platobného rozkazu, čím vyvolal súdne konanie a je právom žalovaného sa v tomto konaní brániť o.i. aj tým, že bližšie zdôvodní ako určil poistné plnenie. Žalovaný poukázal na fakt, že žiaden zákon nešpecifikuje, ako dôsledne by mal žalovaný ako poisťovňa odôvodňovať určenie poistného plnenia v Oznámení o poistnom plnení, ktoré zasiela poškodenému. Nikde v Zmluvných dojednaniach týkajúcich sa havarijného poistenia Auto komplet č. XXX nie je uvedené, že cena za normohodinu bude vždy 25,00 EUR za hodinu. V zmysle zmluvných dojednaní môže byť suma určená v rozpätí od 0,00 EUR do 25,00 EUR, nie je stanovená exaktne na 25,00 EUR za normohodinu. Žalobca v žalobe ani vo vyjadrení žiadnym spôsobom nezdôvodnil zvýšenie lakovacej konštanty nad úroveň 100 %. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pri navyšovaní lakovacieho koeficientu nad 100 % sa nejedná o potrebu jeho navýšenia z dôvodu napr. dvojitého alebo trojitého lakovania, ale len ide o navýšenie koeficientu, ktoré sa vzťahuje na charakter farby laku, a to napr. perleťové, metalické odlesky, resp. špecifický typ farby (napr. pri luxusných vozidlách ako Porsche, Ferrari a pod.). Certifikovaný systém Audatex okolnosti špeciálneho typu farby napr. 2-vrstvová metalíza, zohľadňuje pri stanovovaní lakovacej konštanty vo výške 100 % a nie je to dôvodom jej navyšovania. Túto skutočnosť preukazuje aj Metodika lakovania AZT Podľa bodu 4.10 Metodiky: „Vo výpočte spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, kt. sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Náklady na materiál sú vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH). Výsledné hodnoty spotreby lak. materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a v kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100, v podpornom kóde PK51 (PK51=100 [%]). Pri lakovaní perleťovými lakmi (v Audatex systéme označené ako: Mica, Minerál, Perleť, Perleťefekt) je možné vyjadriť prirážku (odporúčaný rozsah prirážky 12%-20%) na lakovací materiál pomocou podporného kódu PK03.“ Žalobca na podporu svojich tvrdení o dôvodnosti navýšenia lakovacej konštanty nepredložil súdu jediný dôkaz a preto do dnešného dňa nepreukázal dôvodnosť navýšenia lakovacej konštanty. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu kalkuláciu nákladov na opravu vypočítanú systémom Audatex, kde systém určil potrebu lakovacej konštanty vo výške 100%. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/76/2019, podľa ktorého: „Rovnako tiež podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že krátenie lakovníckej konštanty na úroveň 100% je v rozpore so špecifikami uskutočnenej opravy. Súd konštatuje, že konštanta 100%, je štandardom a ak si žalobca pri konkrétnej prejednávanej oprave uplatnil vyššiu konštantu, tak musel preukázať dôvodnosť jej zvýšenia (cez vyššiu náročnosť lakovania alebo vyššiu náročnosť použitej farby) čo neurobil a preto podľa súdu ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.“ Žalovaný mal teda za to, že pri výpočte poistného plnenia postupoval správne, keď priznal lakovacou konštantu vo výške 100 %. Rovnako sa žalobca do dnešného dňa nevyjadril k neúmerne vysokým nákladom na voskovanie dielu, kde podľa kalkulácie minul 5 násobne viac spotrebného materiálu, ako bolo reálne potrebné a k lakovaniu celých dverí, čo nebolo potrebné. Žalovaný mal za to, že čo do lakovacej konštanty, spotrebného materiálu a zbytočného lakovania žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd by mal žalobu aj v tomto rozsahu zamietnuť. V rozsahu ceny za normohodinu práce túto žalovaný určil v súlade s poistnou zmluvou a VPP, s ktorými bol poškodený oboznámený, vyjadril s nimi súhlas a v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti neexistuje dôvod, pre ktorý by mal súd priznať žalobcovi plnenie nad rámec limitu dohodnutého v poistnej zmluve. Neprijateľnosť zmluvných podmienok doposiaľ nikto nevyslovil a preto by na ne súd mal prihliadať. Vo vzťahu k rozhodovanej veci žalovaný tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra

2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: technický preukaz motorového vozidla zn. Škoda KAMIQ, EČV: X., faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.07.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 zaslané žalovanému emailom dňa 14.12.2023, cenník Auto Čiernik, cenník Autoservispneuservis A.M., zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX, návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, cenník ALBEX PLUS Nitra zn. Seat, Nissan, Mitshubishy, cenník ARAVER zn. Audi, cenník ARAVER zn. VW van, cenník ARAVER zn. VW, cenník Autocentrum Nitra zn. Toyota, cenník MaH Trenčín s.r.o. zn. Opel, cenník Motojas zn. Škoda, cenník Motor-Car zn. KIA, cenník Motor-Car zn. Mercedes Benz, cenník PORSCHE INTER AUTO SLOVAKIA spol. s r.o. zn. Audi, VW, Škoda, Seat, cenník TT CAR zn. Dacia Renault, cenník AGROTEC Slovensko, s.r.o., likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, posudok/kalkulácia č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2023. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania strany sporu nemali, resp. na nich netrvali. 7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu - E. X., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX/X, XXX XX X. - M. bol držiteľom motorového vozidla zn. Škoda KAMIQ, EČV: X.. Dňa 27.06.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na predmetnom motorovom vozidle. Medzi stranami bolo tiež nesporné, že právny predchodca žalobcu ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení predmetného motorového vozidla. Súčasťou zmluvy o havarijnom poistení boli zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX (ďalej aj „ZD“). Podľa čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH. Podľa čl. 9 ods. 4 veta prvá ZD, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Podľa čl. 17 ods. 27 ZD, autorizovaná opravovňa je obchodná spoločnosť alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá má v obchodnom registri alebo v inom obdobnom registri zapísanú ako podnikateľskú činnosť predaj nových vozidiel príslušnej značky, ku ktorým zároveň poskytuje servisné a opravárenské služby. Podľa čl. 17 ods. 27 ZD, nezmluvná opravovňa poisťovne je obchodná spoločnosť alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorý má v predmete činnosti podľa obchodného registra alebo obdobného registra zapísanú opravárenskú činnosť vozidiel a nemá uzavretú zmluvu s poisťovňou a ani nie je autorizovanou opravovňou. 8. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.07.2023 súd zistil, že žalobca vystavil držiteľovi poškodeného vozidla za opravu vozidla uvedenú faktúru na sumu 1.282,86 Eur s DPH, splatnú dňa 20.07.2023. 9. Z posudku/kalkulácie č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2023 vyplýva, že náklady na opravu boli stanovené na sumu 392,86 Eur bez DPH, t.j. 471,43 Eur s DPH, z toho mzda za prácu vo výške 61,68 Eur (pri cene 16,67 EUR/HOD), lakovanie vo výške 331,18 Eur. 10. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 21.09.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie vo výške 677,34 Eur poukázal v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka priamo na účet opravcu. Súčasťou oznámenia o poistnom plnení bolo aj vyjadrenie likvidátora poistnej udalosti v nasledovnom znení: „rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: výška normohodiny, servis má v kalkulácii lakované celé dvere - postačuje bez okenného

rámu. Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). V prípade doloženia účtovných dokladov preukazujúcich nákup originálnych náhradných dielov, prípadne náhradných dielov vo vyššej kvalite použitých k oprave vozidla, je možné po ich doručení do poisťovne prehodnotiť výšku poskytnutého poistného plnenia“ Prílohou k oznámeniu o poistnom plnení bol výpočet výšky plnenia v nasledujúcom znení: „Faktúra za opravu vozidla: 1.282,86 EUR; Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: -455,52 EUR; Spolu priznané: 827,34 EUR; Spoluúčasť: -150,00 EUR; Poistné plnenie: 677,34 EUR. 11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023, ktoré bolo žalovanému zaslané emailom dňa 14.12.2023, súd zistil, že právny predchodca žalobcu - E. X. oznámil postúpenie pohľadávky vo výške 455,52 EUR voči žalovanému, ktorá predstavuje poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 27.06.2023, na žalobcu. 12. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 13. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 14. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 15. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 16. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 17. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 18. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo

zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, resp. všeobecných poistných podmienkach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v Občianskom zákonníku, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Zmluvné podmienky musia byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Na uvedené nemá žiaden vplyv ani poukaz žalovaného na to, že právny predchodca žalobcu poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky, podpísal slobodne, nie v tiesni a pod nátlakom. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa) zo zodpovednosti za obsah zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. 22. V predmetnej veci nebola medzi stranami sporu sporná existencia poistnej zmluvy, skutočnosti, že na vozidle došlo k poistnej udalosti, a že žalovaný časť poistného plnenia žalobcovi uhradil. Spornou bola výška poistného plnenia, keďže nárok na poistné plnenie tak, ako bol zo strany žalobcu uplatnený, mu žalovaný uhradil iba z časti. Žalovaný pritom v konaní poukazoval na sporný článok 9 ods. 2 písm. c) ZD, podľa ktorého pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH. 23. Podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvných dojednaní informovať poisteného, resp. poistníka, písomnou formou o primeraných nákladov na opravu poškodeného vozidla. Žalovaný síce tvrdil, že pri obhliadke poškodeného vozidla žalovaný informuje poškodeného o predpokladaných nákladoch na opravu vozidla a poškodený aj na základe tejto informácie môže rozhodnúť pre autoservis, v ktorom si dá vozidlo opraviť. Uvedené tvrdenie však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. nepreukázal, že by žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu riadne informoval o nákladoch na opravu v súlade s jeho zmluvnými dojednaniami. Podľa názoru súdu si tak žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvných dojednaní informovať poisteného, resp. poistníka, písomnou formou o primeraných nákladov na opravu poškodeného vozidla. Povinnosť vyplývajúcu žalovanému v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD o nákladoch informovať poisteného (poistníka) písomnou formou, tak podľa názoru súdu nemožno v tomto prípade považovať za splnenú. Nakoľko je splnenie tejto povinnosti podmienkou pre priznanie poistného plnenia v zmysle daného ustanovenia, postup žalovaného tak bol neoprávnený. 24. Žalovaný v konaní poukazoval na kalkuláciu č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2023 (vypracovanú žalovaným), podľa ktorej boli náklady na opravu boli stanovené na sumu 392,86 Eur bez DPH, t.j. 471,43 Eur s DPH, pričom z uvedenej kalkulácie vyplýva cena za prácu vo výške 16,67 Eur/hod bez DPH (t.j. 20,00 Eur s DPH). Žalovaný neuviedol, či táto kalkulácia bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcov doručená, prípadne kedy mala byť doručená. Následne žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 žalobcovi oznámil, že poistné plnenie je vo výške 677,34 Eur, pričom uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a do poistného plnenia boli priznané aj primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Z uvedeného oznámenia tak vyplýva, že žalovaný napokon namiesto pôvodne uvádzanej ceny za prácu vo výške 16,67 Eur/hod žalobcovi priznal cenu vo výške 21,00 Eur/hod (naproti tomu žalobca požadoval cenu vo výške 39 Eur/hod bez DPH). 25. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný riadne oznámiť žalobcovi dôvody zníženia poistného plnenia, pričom tieto dôvody nie je možné dodatočne meniť. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že určil ako primeranú jednotkovú cenu práce 21 Eur bez DPH/hod, pričom iba vo všeobecnosti uviedol, že táto cena podľa neho zodpovedá priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Žalovaný primeranosť ním tvrdenej jednotkovej ceny práce 21 Eur bez DPH/hod žalobcovi žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani v konaní pred súdom žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo v

danom prípade za primeranú považoval práve cenu práce 21 Eur. Žalovaný tak nepreukázal, že by ním stanovená cena vychádzala z relevantného prieskumu trhu. Žalovaný v danom prípade neakceptoval ani maximálny cenový limit (25 Eur) podľa poslednej vety čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, pričom však vôbec neodôvodnil, prečo by mala primeraná jednotková cena práce predstavovať 21 Eur bez DPH/hod. Z uvedeného tak nie je zrejmé, či žalovaný berie do úvahy značku a model opravovaného motorového vozidla a obdobie a región vykonania danej opravy. Poistné plnenie bolo zo strany žalovaného podľa názoru súdu znížené s uvedením všeobecného odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, akým spôsobom bolo poskytnuté poistné plnenie určené. Súd tak konštatuje, že oznámenie o poistnom plnení je formulované značne všeobecne, zníženie poistného plnenia v ňom nie je riadne zdôvodnené. 26. Zároveň súd konštatuje, že oznámenie o poistnom plnení neobsahuje ani len sumárny rozpis rozdielov medzi kalkuláciou opravcu a kalkuláciou žalovaného. Z uvedeného oznámenia je však zrejmé, že žalovaný žalobcovi nepriznal celé, ním požadované poistné plnenie z viacerých dôvodov (z dôvodu, že servis má v kalkulácii lakované celé dvere - postačuje bez okenného rámu, z dôvodu, že žalovaný priznal alternatívne náhradné diely namiesto originálnych, z dôvodu priznania nižšej lakovacej konštanty), t.j. nepriznal žalobcovi viaceré ním požadované položky. Na druhej strane však v prílohe k oznámeniu o poistnom plnení bol výpočet výšky plnenia uvedený iba všeobecne (rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: -455,52 EUR). Z takto uvedeného výpočtu tak nevyplýva, ktorú konkrétnu položku žalovaný nepriznal v akej výške. Takéto oznámenie o poistnom plnení podľa názoru súdu nespĺňa obsahové náležitosti v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol žalovaný povinný riadnym spôsobom a konkrétne vysvetliť dôvody zníženia poistného plnenia. Postup žalovaného pri prešetrovaní poistnej udalosti a závery tohto prešetrovania sú tak značne nepreskúmateľné. 27. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného, disponujúceho kvalifikovaným personálom, v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka s odbornou starostlivosťou vykonať šetrenie za účelom zistenia výšky poistného plnenia. Ak pri šetrení poistnej udalosti žalovaný dospel k nezrovnalostiam, nemôže ťarchu preukázania sporných položiek preniesť na poisteného a vec uzavrieť poskytnutím poistného plnenia v nižšej, ako poisteným požadovanej výške, bez riadneho (nielen formálneho) odôvodnenia vlastného šetrenia poistnej udalosti. V prípade pochybností o neprimerane účtovaných položkách bol žalovaný túto nezrovnalosť povinný prostredníctvom autoopravovne preveriť a nie bez ďalšieho a bližšieho zdôvodnenia pristúpiť k poskytnutiu poistného plnenia v nižšej, ako požadovanej výške. Žalovaný nepreukázal, že by za účelom riadneho zistenia skutočných nákladov opravcu kontaktoval. Suplovať šetrenie poistnej udalosti žalovaného nie je úlohou súdu, jeho úlohou je len posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, ktorý však súd aj s ohľadom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva a aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v časti týkajúcej sa dôvodnosti nepriznaných nákladov nijako nevyhodnotil a veľmi stroho odôvodnil (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, bod 66. odôvodnenia). 28. Súd zdôrazňuje, že ak žalovaný nezahrnul do poistného plnenia všetky fakturované položky, resp. ich znížil, tak práve on by mal v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka vysvetliť, z akého konkrétneho dôvodu by malo ísť o neúčelné alebo neprimerané náklady opravy vozidla a nie len paušálne uvádzať, že to, čo nie je uvedené v jeho vlastnej kalkulácii zostavenej na základe jeho vlastných vstupných údajov, je automaticky neprimerané a neúčelné. Úlohou žalobcu a ani súdu nie je iniciatívne zisťovať a vyhľadávať, ktoré fakturované položky z kalkulácie nákladov na opravu žalovaný vôbec nepriznal, príp. priznal v nižšej sume a čo by malo byť dôvodom takéhoto postupu, pretože to je úloha žalovaného. V danom prípade žalovaný pri šetrení poistnej udalosti postupoval tak, že výška poistného plnenia závisela od kalkulácie žalovaného, ktorú žalovaný riadne nezdôvodnil ani nepreukázal, a do ktorej žalovaný svojvoľne zadával vlastné vstupné údaje, čo má v konečnom dôsledku za následok to, že žalovaný jednostranne a až po poistnej udalosti stanovuje rozsah poistného plnenia, čo je podľa názoru súdu v rozpore s § 788 ods. 1 a § 806 Občianskeho zákonníka. 29. Uvedený postup žalovaného mu tak umožňuje určiť de facto akúkoľvek výšku poistného plnenia, a to bez jasne stanovených kritérií, bez náležitého objasnenia, ako žalovaný určil napr. sumu za normohodinu, bez akýkoľvek ďalších kritérií výpočtu. Žalovaný si týmto ustanovením ZD, ktoré mu takýto

postup umožňujú, a jeho následnou aplikáciou v podstate vyhradzuje právo jednostranne rozhodnúť o výške poistného plnenia bez náležitého odôvodnenia, bez ohľadu na reálne trhové podmienky a ďalších objektívnych skutočností ako je napr. značka vozidla. Poistený tak nie je vopred informovaný o tom, na základe akých konkrétnych kritérií žalovaný určí výšku poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti je nepreskúmateľný, nekonzistentný, a bez náležitého odôvodnenia, čo žalovanému umožňuje priznávať rôznu výšku poistného plnenia. Samotné znenie čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD je tak v kontexte vyššie uvedeného podľa názoru súdu neurčité, nakoľko na základe neho nie sú jednoznačne určené kritériá pre stanovenie výšky poistného plnenia. V tomto prípade tak rozsah poistného plnenia nemožno považovať za dohodnutý, ale jednostranne určovaný poisťovňou, čo vytvára priestor na svojvôľu a zásah do právnej istoty poisteného. Takéto konanie však podľa názoru súdu nemôže požívať právnu ochranu. Súd preto neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD a žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia považoval za dôvodný a zodpovedajúci primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (v zmysle čl. 9 ods. 2 ZD veta prvá VPP). Súd zdôrazňuje, že prípadná neplatnosť čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD nespôsobuje neplatnosť celej poistnej zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka) ani ostatných ustanovení ZD. Ak v danom prípade nemožno aplikovať čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, je podľa názoru súdu namieste aplikácia práve čl. 9 ods. 2 veta prvá ZD, podľa ktorého po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla. 30. Žalobca výšku ním uplatneného nároku odôvodňoval s poukazom na faktúru vystavenú opravcom. Faktúra podľa názoru súdu predstavuje hodnoverný doklad preukazujúci výšku vynaložených nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Ku preukázaniu výšky škody predložením faktúry za opravu poškodeného vozidla súd poukazuje na rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-33Cb/71/2022 zo dňa 05.12.2024, v zmysle ktorého: „Naproti tomu, žalobca svoj nárok na poistné plnenie relevantným spôsobom preukázal faktúrou č. DF22 64 zo dňa 07.06.2022. Podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis (ktorý v čase vykonania opravy mal v OR SR zapísaný predmet podnikania „oprava cestných motorových vozidiel“), na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný dôkaz faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný dôkaz o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty /vyjadrené v peniazoch/, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, poistnou udalosťou. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca svoj nárok na poistné plnenie preukázal hodnoverným spôsobom (Pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009; R 55/1971; R 25/1990).“ Zároveň žalobca predložil súdu prehľad aktuálnych cenníkov servisov, v zmysle ktorých sa cena za normohodinu práce pohybuje na úrovni vysoko prevyšujúcu sumu, ktorú si účtoval žalobca v rámci opravy vykonanej v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. 31. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že žalobca si neuplatnil správnu výšku zodpovedajúcu rozsahu účtovaných prác potrebných pre konkrétnu opravu poškodeného motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že účtované práce, ktoré si žalobca uplatnil, nezodpovedajú potrebe konkrétnej opravy. V nadväznosti na vyššie uvedené súd zdôrazňuje, že žalovaný mal v prípade svojho nesúhlasu so zaslaným vyúčtovaním žalobcovi uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil opravca a nie prenášať na neho povinnosť na zaplatenie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. 32. Nad rámec zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný nepostupoval ani podľa článku 9 ods. 4 ZD, z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla s tým, že ak nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, táto si pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný určil žalobcovi konkrétnu opravovňu (servis), v ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla. 33. Zároveň má súd za to, že zmluvná podmienka obsiahnutá v spornom článku 9 ods. 2 písm. c) ZP je podľa názoru súdu nepoužiteľná aj z dôvodu, že zmluvné dojednania v čl. 17 ods. 27 ZP definujú autorizovanú opravovňu ako obchodnú spoločnosť alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý

má v obchodnom alebo inom obdobnom registri zapísanú ako podnikateľskú činnosť predaj nových vozidiel príslušnej značky, ku ktorým poskytuje servisné a opravárenské služby. Súd poukazuje na to, že takejto definícii autorizovanej opravovne nezodpovedá žiadna opravovňa, pretože zápis podnikateľskej činnosti v obchodnom registri a v živnostenskom registri neobsahuje konkrétnu značku vozidiel, ku ktorej sa vzťahuje predaj alebo servis vozidiel. V podmienkach SR je preto táto definícia neaplikovateľná. Neautorizovanú opravovňu zmluvné dojedania priamo nedefinujú, v čl. 17 ods. 29 ZD definujú iba nezmluvnú opravovňu a to tým spôsobom, že ide o opravovňu, ktorá nemá s poisťovňou uzavretú zmluvu o spolupráci a nie je autorizovanou. Z dôvodu nejednoznačnej a nepoužiteľnej definícií autorizovanej a neautorizovanej opravovne nemožno podľa názoru súdu použiť ani poslednú vetu čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktorá stanovuje pre opravy vykonané neautorizovanými opravovňami nižší rozsah poistného plnenia ako v prípade opráv vykonaných autorizovanými opravovňami (obdobne pozri bod 22. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024). Ako je uvedené už vyššie, žalovaný taktiež v konaní nepreukázal ani to, že by v súlade s čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP žalobcu písomne informoval po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla o primeraných nákladoch na opravu, čo tiež vylučuje použitie tohto zmluvného ustanovenia. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že postup žalovaného, ktorý žalobcovi poskytol poistné plnenie v nižšej sume z dôvodu neprimeraných nákladov, bol nesprávny. Súd zdôrazňuje, že pre účinné popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, mal nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale mal uviesť vlastné tvrdenia a tieto mal preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, nakoľko skutkovými tvrdeniami preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku vo vzťahu k právnemu základu ním uplatneného nároku na úhradu poistného plnenia (najmä predložením faktúry za skutočne vynaložené, primerané náklady na opravu vozidla, predložením aktuálnych cenníkov servisov za opravu) a to na rozdiel od žalovaného, ktorý neuniesol dôkazné bremeno z dôvodov ako je vyššie uvedené (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/131/2023 zo dňa 18.07.2024). Súd poukazuje na to, že žalovaný určil poistné plnenie bez relevantného odborného odôvodnenia. Žalovaný však bol povinný riadne odôvodniť odmietnutie poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu, a keďže tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností. 35. Navyše, bez ohľadu na vyššie uvedené, súd za problematickú považoval aj samotnú limitáciu normohodiny opravárenských prác v dôsledku rozdielneho postavenia zmluvných/nezmluvných, autorizovaných/neautorizovaných servisov v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nejednotnosť rozhodovacej činnosti, keď súdy na jednej strane nepovažujú za správne rozdielne pristupovať k výške poistného plnenia v závislosti od typu autoservisu, v ktorom bola oprava havarijne poisteného motorového vozidla vykonaná (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/51/2024, 1Cob/76/2019, 5Cob/148/2024, 6Cob/131/2023, 5Cob/208/2024), na strane druhej súdy dospeli aj k opačnému záveru (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022, 1Cob/111/2022). Súd sa skôr prikláňa k názoru, že neexistuje žiaden zákonný podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla. Ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, v zásade neprináleží žalovanému rozlišovať subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel na autorizované/neautorizované či zmluvné/nezmluvné servisy. Ak sa žalobca rozhodol realizovať opravu v tzv. neautorizovanom/nezmluvnom servise, automaticky to neznamená, že náklady, ktoré boli vynaložené, neboli dôvodné a účelné na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a neautorizovaných, resp. nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný, resp. nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. V predmetnom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel. Všetky servisy majú

rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom neposkytnutia časti poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že týmto spôsobom nenúti poisteného k výberu určitého servisu, čo sa rozchádza s tým, že v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/51/2024 zo dňa 30.07.2024, rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020, sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/nezmluvnom či autorizovanom/neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu motorového vozidla. Aj z uvedeného dôvodu tak súd neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis. 36. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, v ktorom odvolací súd upozornil na „bohatú judikatúru všetkých stupňov súdov, napr. rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/67/2020, zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozsudky Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019, zo dňa 05.05.2021, sp. zn. 23Co/23/2020, rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 4Cob/16/2021, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2009 a množstvo ďalších. Táto judikatúra by mala žalovanú viesť k prehodnoteniu svojich zmluvných dojednaní a odstráneniu neplatnosti v danom prípade čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX.“ S ohľadom na uvedené mal súd za to, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. 37. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniu žalobcu, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP je neprijateľná, a preto neplatná. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetné zmluvné dojednanie upravuje poistné plnenie, a teda ide o ustanovenie týkajúce sa hlavného predmetu plnenia z poistnej zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“); to však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia. Z uvedeného dôvodu, nakoľko zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP sa týka hlavného predmetu plnenia, nemôže podľa názoru súdu ísť o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda nemožno podľa § 298 ods. 1 CSP samostatným výrokom rozsudku vysloviť, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, a preto z uvedeného dôvodu neplatná.

38. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) od 07.10.2023 do zaplatenia tak, ako si to žalobca uplatnil v žalobe. Poisťovňa skončila šetrenie dňa 21.09.2023, lehotu na poskytnutie poistného plnenia tak mala v súlade s § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka 15 dní, t.j. do 06.10.2023. Uplynutím 15 dní sa pohľadávka stala splatnou a teda dňa 07.10.2023 sa žalovaný dostal do omeškania. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Pokiaľ by pre úplné vylúčenie hradenia úrokov z omeškania stačilo uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného, nedalo by sa hovoriť o preventívnej, represívnej, ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania. 39. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. 40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.