Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/100/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227521 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: GORDIA s.r.o., Matúšova 56, 811 04 Bratislava, IČO: 35 945 036, zast. HAVRILLA & Co. s.r.o., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 36 364 606 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto o zaplatenie sumy 2.245,03 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/177/2017-138 zo dňa 24.1.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/177/2017-138 zo dňa 24.1.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.245,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.10.2017 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.245,03 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia poistného plnenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.10.2008 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 6548591675 so začiatkom poistenia dňa 2.10.2008 a s predmetom poistenia: osobné vozidlo zn. VOLVO XC90, č. karosérie F., ečv: X., rok výrobky 2008, základné poistenie: typ poistenia B v znení zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko. Dňa 4.01.2017 došlo k poistnej udalosti č. 9563783134, ktorá bola žalobcom ohlásená žalovanému bezodkladne po jej vzniku telefonickou formou na čísle zákazníckej linky žalovaného. Na základe pokynov žalovaného bol žalobcom vyplnený formulár o hlásení poistnej udalosti na motorovom vozidla dňa 5.1.2007. Oznámením o poistnom plnení z 7.3.2017 dal žalovaný žalobcovi na vedomie ukončenie šetrenia poistnej udalosti k 6.3.2017, na základe ktorého bol žalobcovi v prílohe tohto listu predložený aj výpočet výšky plnenia. Žalovaný uviedol, že poistnú udalosť likviduje ako totálnu škodu a za porušenie povinnosti na strane žalobcu, t.j. nezavolanie polície si žalovaný uplatňuje krátenie poistného plnenia vo výške 30 % v súlade s ustanoveniami poistnej zmluvy. Výška poistného plnenia bola pôvodne priznaná v sume 7.483,42 eur, po uplatnení krátenia poistného plnenia v sume 4.976,47 eur. Krátenie poistného plnenia predstavuje sumu vo výške 2.245,03 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi v stanovisku o krátení poistného plnenia v oznámení o riešení škodovej udalosti č. 9563783134 z 10.7.2017, v ktorom ale neuviedol dôvody výšky krátenia poistného plnenia práve o 30 %. Dňa 6.10.2017 vyzval žalobca žalovaného predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 2.245,03 eur a dňa 23.10.2017 doručil žalovaný žalobcovi vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti, v ktorom trval na postupe pri likvidácii. Žalobca nepovažoval zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného za dôvodné a súladné s ustanoveniami poistnej zmluvy. Uvedené zníženie poistného plnenia by mohol žalovaný aplikovať iba v prípade, ak medzi údajným porušením povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu polícii zo strany žalobcu a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením jej následkov existuje príčinná súvislosť. V danom prípade však podľa žalobcu táto súvislosť absentuje a na základe toho neexistuje predpoklad na aktiváciu ustanovenia čl. VI. bod 14 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“). 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami nebola sporná tá skutková okolnosť, že motorové vozidlo žalobcu bolo havarijne poistené u žalovaného, podľa písomne uzatvorenej poistnej zmluvy a poistenie v čase dopravnej nehody trvalo. Strany neurobili spornou ani tú skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody prišlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla žalobcu a náklady na opravu poškodení motorového vozidla prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu v momente pred dopravnou kolíziou, teda poistnú udalosť bolo potrebné likvidovať ako totálnu škodu na vozidle. Nakoniec nespornou bola aj výška poistného plnenia pred jeho krátením uskutočneným poisťovňou, teda žiadna zo strán nesporovala všeobecnú hodnotu poisteného motorového vozidla pred dopravnou nehodou, výšku nákladov na opravu vozidla zistených kalkuláciou predloženou žalovaným a ani všeobecnú hodnotu zvyškov poškodeného motorového vozidla. 4. Žalovaný uskutočnil zníženie poistného plnenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok vo výške 7.483,42 eur, o spoluúčasť vo výške 261,92 eur, ktoré zníženie strany nesporovali a súčasne žalovaný poistné plnenie krátil v rozsahu 2.245,03 eur, ktorá suma predstavovala 30 % z poistného plnenia a svoj postup odôvodnil skutkovo tak, že v súvislosti s neprivolaním polície k dopravnej nehode vznikli žalovanému obtiaže pri šetrení poistnej udalosti (presná príčina vzniku, preverenie možnej prítomnosti alkoholu v krvi vodiča a iné). Právne zdôvodňoval žalovaný svoj postup poukazom na čl. VI ods. 4 v spojení s ods. 14 zmluvných dojednaní, podľa ktorých ustanovení bol žalobca povinný nahlásiť polícii dopravnú nehodu, pretože škoda na poistenom motorovom vozidle prevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy a v dôsledku porušenia tejto povinnosti vzniklo žalovanému právo znížiť poistné plnenie, pretože porušenie uvedenej povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu polícii spôsobilo žalovanému obtiaže pri šetrení. 5. Z vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca skutočne porušil povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu polícii, ktorú povinnosť na seba prevzal v čl. VI ods. 4 zmluvných dojednaní, keď medzi stranami nebolo sporným, že pri dopravnej nehode vznikla škoda na motorovom vozidle vo výške prevyšujúcej desaťnásobok minimálnej mzdy. Z kalkulácie opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla z 14.2.2017 predloženou žalovaným vyplýva, že náklady na opravu poškodení vozidla žalobcu by predstavovali sumu 7.892,87 eur bez DPH a sumu 9.471,44 eur vrátane DPH a táto výška nákladov na opravu poškodeného vozidla zodpovedá škode na motorovom vozidle spôsobenej dopravnou nehodou. V roku 2017, v ktorom prišlo ku dopravnej nehode (4.1.2017) predstavovala minimálna mzda 435 eur mesačne. Teda pri dopravnej nehode vznikla na poistenom motorovom vozidle škoda prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy a bolo povinnosťou žalobcu privolať k dopravnej nehode políciu. Je bez významu, že ku dopravnej nehode prišlo na území Maďarskej republiky, pretože právny vzťah žalobcu a žalovaného sa spravoval zmluvnými dojednaniami dojednanými pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorých pôsobnosť nie je žiadnym spôsobom teritoriálne obmedzená a vo vzťahu medzi žalobcom, ktorý je slovenskou právnickou osobou a žalovaným, rovnako slovenskou právnickou osobou, nie je možné aplikovať na právny vzťah založený poistnou zmluvou iný právny poriadok ako slovenský a inú úpravu práv a povinností v súvislosti s havarijným poistením vozidla ako tú, ktorej obsah si dohodli strany v poistnej zmluve a zmluvných dojednaniach, na ktoré zmluva odkazovala. Uvedené však nič nemení na tom, že pokiaľ ide o dopravnú nehodu, resp. práva a povinnosti žalobcu ako účastníka dopravnej nehody na území Maďarskej republiky, tieto sa spravujú maďarským právnym poriadkom. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaného, že v dôsledku neprivolania polície žalobcom k dopravnej nehode neprišlo zo strany príslušného orgánu policajného zboru k obhliadke a k následnému zdokumentovaniu škodovej udalosti a ani k vyhotoveniu záznamu o dopravnej nehode, ktoré by slúžili na preukázanie a overenie priebehu a vzniku škodovej udalosti súd uvádza, že žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by ohlásením dopravnej nehody vôbec vznikla povinnosť príslušného maďarskému policajnému orgánu dostaviť sa na miesto nehody, toto obhliadnuť, zdokumentovať a vyhotoviť záznam o nehode, resp. že by mu vznikla takáto povinnosť za podmienok dopravnej nehody aké nastali v prípade žalobcu, teda pri kolízii motorového vozidla a zvieraťa, pri ktorej neprišlo k zraneniu osôb. Žalovaný neposkytol súdu v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia ohľadom povinností maďarských policajných orgánov v súvislosti s dopravnou nehodou a jej podmienkami, teda v konaní netvrdil existenciu povinností maďarských orgánov dostaviť sa na miesto nehody, obhliadnuť ho, zdokumentovať, vyhotoviť záznamy a tieto poskytnúť poisťovni. Tiež žalovaný nepoukázal na obsah príslušných maďarských administratívnych predpisov súvisiacich s povinnosťami policajných orgánov pri dopravných nehodách, ktorý obsah cudzích právnych predpisov sa v konaní dokazuje. 6. Ďalej súd v konaní skúmal existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti nahlásiť polícii dopravnú nehodu a žalovaným tvrdenými obtiažami pri šetrení poistnej udalosti. V tejto súvislosti konštatoval, že žalovaný súdu neposkytol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by vyšpecifikoval, aké obtiaže mu pri šetrení poistnej udalosti vznikli. Žalovaný uviedol len tvrdenia o obtiažiach všeobecne, ktoré sa snáď mali týkať príčiny vzniku dopravnej nehody, preverenie možnej prítomnosti alkoholu v krvi vodiča a iné , pričom tieto boli uvádzané v obsahu vyjadrenia žalovaného len príkladmo a bez ozrejmenia vzťahu ku konkrétnym okolnostiam dopravnej nehody žalobcu. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný neposkytol skutkové tvrdenia potrebné pre vymedzenie jeho obtiaží, ktoré mu mali vzniknúť pri šetrení poistnej udalosti. Žalovaný neuviedol, akým spôsobom postupuje pri šetrení poistnej udalosti, ktoré postupy a akým spôsobom mal sťažené v dôsledku neprivolania polície, aký to malo vplyv na jeho šetrenie a na výsledok, aké podklady a informácie sú potrebné, aby mohol vykonať žalovaný riadne šetrenie bez obtiaží a ktoré podklady a informácie mu absentovali prípadne boli neúplné a ich absencia alebo neúplnosť má pôvod v neprivolaní polície žalobcu a nakoniec v čom vlastne obtiaže žalovaného spočívali, keď žalovaný nesporoval priebeh dopravnej nehody, nesporoval rozsah poškodení ako dôsledok žalobcom popísaného priebehu dopravnej nehody a napokon žalovaný určil hodnotu motorového vozidla pred jeho poškodením, náklady na opravu motorového vozidla, a teda stanovil aj výšku poistného plnenia, teda zlikvidoval poistnú udalosť bez toho, aby vyzýval žalobcu na doplnenie informácií, tvrdení alebo na predloženie dôkazov, listín alebo na poskytnutie akejkoľvek súčinnosti. 7. Pre úplnosť prvoinštančný súd vo vzťahu ku zníženiu poistného plnenia v zmysle ustanovenia čl. VI ods. 14 zmluvných dojednaní uviedol, že ak by aj žalovaný tvrdil a preukázal vznik obtiaží pri šetrení poistnej udalosti, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu nahlásiť dopravnú nehodu, pri stanovení miery zníženia poistného plnenia je potom potrebné, uplatniť požiadavku proporcionality a úmernosti, spočívajúcej v tom, že zníženie poistného plnenia by malo byť úmerné vplyvu porušenia povinnosti na obtiaže v postupe šetrenia poistnej udalosti. Zo strany žalovaného absentovali tvrdenia, z ktorých by bolo možné dovodiť logickú úvahu žalovaného a konkrétne okolnosti a hľadiská, ktoré viedli žalovaného k zníženiu poistného plnenia práve o 30 %. Žalovaný si nesplnil v naznačenom smere svoju povinnosť tvrdenia, teda ani z tohto dôvodu by nebolo možné dospieť k záveru o opodstatnenosti zníženia poistného plnenia žalovaným, ktorý ním uplatnenú mieru zníženia žiadnym spôsobom neodôvodnil a z ním poskytnutých tvrdení nie je zrejmé, aké kritériá použil pri určení rozsahu zníženia poistného plnenia vo výške 30 %. 8. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný v celom rozsahu. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že súd vyslovil v napadnutom rozsudku právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodložených právnych konštrukcií, ktoré navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. 10. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku (bod 16.) došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu námietky žalovaného týkajúcej sa porušenia povinnosti zo strany žalobcu, ktorá spočívala v povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu polícii, ktorá žalobcovi vyplývala z článku VI. ods. 4 Zmluvných dojednaní pre havarijne poistenie EUROKASKO, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy zo dňa 2.10.2008. Samotné odôvodnenie, uvádzané v bode 16. rozsudku pritom predstavuje vzájomne si odporujúce tvrdenia prvoinštančného súdu, a to čo do otázky aplikácie príslušných administratívnych predpisov, ktoré mali byť aplikované na predmetnú poistnú udalosť č. 9563783134 zo dňa 4.1.2017. 11. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný neuniesol dôkazne bremeno vo veci preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a obtiažami, ktoré mali vzniknúť na strane žalovaného pri šetrení poistnej udalosti, žalovaný uviedol, že aj uvedenú skutočnosť prezumovanú zo strany prvoinštančného súdu považuje za nepreskúmateľnú, nedostatočne, nepresvedčivo a neudržateľne zdôvodnenú a zmätočnú. Z dôvodu neohlásenia poistnej udalosti polícii, nedošlo zo strany príslušného orgánu policajného zboru k obhliadke a k následnému z dokumentovaniu predmetnej poistnej udalosti, ako ani k vyhotoveniu záznamu o dopravnej nehode, ktoré by slúžili na preukázanie priebehu a vzniku poistnej udalosti, a to v rozsahu tvrdenom žalobcom. S poukazom na vyššie uvedené došlo na strane žalovaného k vzniku „obtiažam pri šetrení“ predmetnej poistnej udalosti, a to v rozsahu nemožnosti overenia samotného vzniku a priebehu škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že skutočnosť spočívajúca v nesplnení si povinnosti zo strany žalobcu (čo potvrdil okrem iného aj sám prvoinštančný súd), potom preukázateľne zakladá vzniknuté „obtiažam pri šetrení“ predmetnej poistnej udalosti na strane žalovaného. Je pritom podľa názoru žalovaného neúnosné, aby nesplnenie si uvedenej povinnosti na strane žalobcu, ktorý je právnickou osobou a ktorý preukázateľne vedel o uvedenej povinnosti, bolo vo vzťahu k vzniknutým následkom, t.j. „obtiažam pri šetrení“, ktoré vznikli na strane žalovaného a rozsahu ich preukázania, požadované zo strany prvoinštančného súdu vo väčšom rozsahu, ako to bolo preukázané zo strany žalovaného v rámci predmetného súdneho konania. Už len samotná skutočnosť spočívajúca v nemožnosti overenia samotného vzniku a priebehu škodovej udalosti, a to tak ako to bolo uvedené žalobcom, pritom zakladá preukázateľne obtiaže na strane žalovaného vo veci likvidácie poistnej udalosti. 12. V súvislosti s úrokom z omeškania žalovaný namietal ich priznanie žalobcovi argumentáciou ustanovením § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 13. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. 14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.4.2019 uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní síce vytýka odôvodneniu napadnutého rozhodnutia určité všeobecne pomenované nedostatky, neuvádza však žiadne konkrétne časti, pre ktoré by mal byť rozsudok Okresného súdu Bratislava I ústavne nekonformný. Žalovaný sa však vo svojom odvolaní nevyjadril k podstatným náležitostiam napadnutého rozsudku a znovu nepreukázal rozhodujúce skutočnosti ovplyvňujúce predmetný spor, a teda na základe akého algoritmu (t.j. na základe akej priamej úmernosti) skrátil predmetné poistné plnenie, ktorého zaplatenie mu vyplývalo z poistného vzťahu, ktorý bol platne uzatvorený medzi ním a žalobcom, a ďalej, či nenahlásenie samotnej dopravnej nehody spôsobilo dopravnú nehodu (poistnú udalosť), resp. zväčšilo rozsah následkov dopravnej nehody. 15. K argumentu žalovaného, že neprivolaním polície malo dôjsť k obtiažam pri šetrení, žalobca zopakoval, že zníženie poistného plnenia možno aplikovať v prípade, ak medzi porušením povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu polícii zo strany žalobcu a vznikom poistnej udalosti, resp. zväčšením jej následkov existuje príčinná súvislosť. Žalovaný však v konaní, a následne ani v odvolaní nešpecifikoval, aké konkrétne obtiaže mu pri šetrení vznikli. Z uvedeného vyplýva, že samotné porušenie povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu ako škodovú udalosť, neznamená automaticky následok, ktorý spočíva v obtiažach pri šetrení poistnej udalosti. 16. Žalobca má za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými okolnosťami prípadu a že žalovaný uvádza tvrdenia, ktorými sa snaží účelovo prekryť skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní existencie príčinnej súvislosti medzi porušením žalobcovej povinnosti a údajnými obtiažami pri šetrení poistnej udalosti a ďalej, na akom základe znížil hodnotu poistného plnenia o konkrétnu hodnotu. 17. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne. 20. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy č. 6548591675 uzavretej so žalovaným. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti vyplatil žalobcovi z celkovej škody 7.483,42 eur sumu 4.976,47 eur (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 261,92 eur), ktorá predstavuje poistné plnenie znížené o 30 % z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu nahlásiť poistnú udalosť polícii v zmysle čl. IV ods. 4 zmluvných dojednaní. 21. Žalovaný v konaní zastáva názor, že nenahlásením poistnej udalosti polícii došlo na strane žalovaného k vzniku obtiažam pri šetrení predmetnej poistnej udalosti, a to v rozsahu nemožnosti overenie samotného vzniku a priebehu škodovej udalosti, v dôsledku čoho bol podľa jeho názoru oprávnený znížiť poistné plnenie o 30 %. 22. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 23. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 24. Poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 25. V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. V ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to (i) že ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (ii) že porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov) a (iii) že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (vedomá nedbanlivosť). Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov. Z uvedeného teda v súhrne vyplýva, že § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej normy a slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. 26. V zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je teda potrebné k tomu, aby poistiteľ mohol poistenému znížiť výšku poistného plnenia, aby porušenie povinnosti poisteného prispelo podstatným spôsobom k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov a aby k porušeniu povinností poisteným došlo vedome. Vedomosť o porušení povinnosti musí byť daná v okamžiku, kedy k porušeniu stanovenej povinnosti dochádza, musí byť teda nepochybné, že porušenie povinnosti je zrejmé i poistenému. 27. V súvislosti so skúmaním podmienok na zníženie poistného plnenia odvolací súd v názorovej zhode s provinštančným súdom uvádza, že tieto v posudzovanom prípade naplnené neboli. Žalovaný nepreukázal súdu vedomé porušenie takej povinnosti poisteného, ktorá by mala podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov a umožňovala by použitie sankcie podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. zníženie poistného plnenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že nenahlásenie predmetnej poistnej udalosti polícii prispelo podstatným spôsobom k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov. Takisto nepreukázal, že by prípadné požitie alkoholických nápojov vodičom motorového vozidla (čo by sa v prípade nahlásenia udalosti polícii potvrdilo alebo vyvrátilo) bolo možné subsumovať pod zákonné kritériá zakotvujúce právo poisťovateľa znížiť poistné plnenie, a to že by táto skutočnosť podstatným spôsobom prispela k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov. 28. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa aplikácie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odvolaním sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo 145/2017 odvolací súd uvádza, že akceptáciou záverov citovaného rozsudku by bol v súvislosti s plnením poškodenému z povinného zmluvného poistenia nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom, hoci aj vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení možno dospieť k záveru, že tento pokrýva len poisťovateľove omeškanie s nesplnením svojej nepeňažnej povinnosti. Neexistuje však racionálne odôvodnenie tvrdenia, že na nesplnenie iných povinností bude aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka vylúčená. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení totiž stanovuje aplikabilitu osobitných predpisov (s priamym odkazom na Občiansky zákonník) za podmienky, že samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení nestanoví inak. Pertraktované ustanovenie tak explicitne zakladá subsidiaritu Občianskeho zákonníka k zákonu o povinnom zmluvnom poistení. Je preto nepochybné, že na predmetný právny vzťah sa bude vzťahovať Občiansky zákonník ako základný súkromnoprávny predpis v podmienkach Slovenskej republiky. Možno konštatovať, že zákon o povinnom zmluvnom poistení aplikáciu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje a ani použitím výkladových metód nemožno dospieť k opozitnému záveru. Ak samotný najvyšší súd v rozsudku konštatuje, že § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení sankcionuje len nesplnenie nepeňažnej povinnosti zo strany poisťovateľa, neexistuje racionálny predpoklad pre konštatáciu, v zmysle ktorej sa nebude sankcionovať ani omeškanie s peňažným plnením podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. 29. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil v danej veci dôvody na zníženie poistného plnenia. Preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní je možné považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).