Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2020, sp. zn. 1Cob/100/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/100/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1 | 2020-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/100/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227521
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: GORDIA s.r.o.,
Matúšova 56, 811 04 Bratislava, IČO: 35 945 036, zast. HAVRILLA & Co. s.r.o., Tallerova 10, 811 02
Bratislava, IČO: 36 364 606 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto o zaplatenie sumy 2.245,03 eur s prísl.
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/177/2017-138 zo dňa
24.1.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/177/2017-138 zo dňa
24.1.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.245,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.10.2017 do zaplatenia. Súčasne
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.245,03
eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia poistného plnenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa
2.10.2008 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 6548591675 so začiatkom poistenia dňa 2.10.2008
a s predmetom poistenia: osobné vozidlo zn. VOLVO XC90, č. karosérie F., ečv: X., rok výrobky 2008,
základné poistenie: typ poistenia B v znení zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko.
Dňa 4.01.2017 došlo k poistnej udalosti č. 9563783134, ktorá bola žalobcom ohlásená žalovanému
bezodkladne po jej vzniku telefonickou formou na čísle zákazníckej linky žalovaného. Na základe
pokynov žalovaného bol žalobcom vyplnený formulár o hlásení poistnej udalosti na motorovom vozidla
dňa 5.1.2007. Oznámením o poistnom plnení z 7.3.2017 dal žalovaný žalobcovi na vedomie ukončenie
šetrenia poistnej udalosti k 6.3.2017, na základe ktorého bol žalobcovi v prílohe tohto listu predložený aj
výpočet výšky plnenia. Žalovaný uviedol, že poistnú udalosť likviduje ako totálnu škodu a za porušenie
povinnosti na strane žalobcu, t.j. nezavolanie polície si žalovaný uplatňuje krátenie poistného plnenia
vo výške 30 % v súlade s ustanoveniami poistnej zmluvy. Výška poistného plnenia bola pôvodne
priznaná v sume 7.483,42 eur, po uplatnení krátenia poistného plnenia v sume 4.976,47 eur. Krátenie
poistného plnenia predstavuje sumu vo výške 2.245,03 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi v stanovisku o
krátení poistného plnenia v oznámení o riešení škodovej udalosti č. 9563783134 z 10.7.2017, v ktorom
ale neuviedol dôvody výšky krátenia poistného plnenia práve o 30 %. Dňa 6.10.2017 vyzval žalobca



žalovaného predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 2.245,03 eur a dňa 23.10.2017 doručil žalovaný
žalobcovi vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti, v ktorom trval na postupe pri likvidácii. Žalobca
nepovažoval zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného za dôvodné a súladné s ustanoveniami
poistnej zmluvy. Uvedené zníženie poistného plnenia by mohol žalovaný aplikovať iba v prípade, ak
medzi údajným porušením povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu polícii zo strany žalobcu a vznikom
poistnej udalosti alebo zväčšením jej následkov existuje príčinná súvislosť. V danom prípade však podľa
žalobcu táto súvislosť absentuje a na základe toho neexistuje predpoklad na aktiváciu ustanovenia čl.
VI. bod 14 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami nebola
sporná tá skutková okolnosť, že motorové vozidlo žalobcu bolo havarijne poistené u žalovaného, podľa
písomne uzatvorenej poistnej zmluvy a poistenie v čase dopravnej nehody trvalo. Strany neurobili
spornou ani tú skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody prišlo k poškodeniu poisteného motorového
vozidla žalobcu a náklady na opravu poškodení motorového vozidla prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu
v momente pred dopravnou kolíziou, teda poistnú udalosť bolo potrebné likvidovať ako totálnu škodu
na vozidle. Nakoniec nespornou bola aj výška poistného plnenia pred jeho krátením uskutočneným
poisťovňou, teda žiadna zo strán nesporovala všeobecnú hodnotu poisteného motorového vozidla pred
dopravnou nehodou, výšku nákladov na opravu vozidla zistených kalkuláciou predloženou žalovaným
a ani všeobecnú hodnotu zvyškov poškodeného motorového vozidla.

4. Žalovaný uskutočnil zníženie poistného plnenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok vo výške 7.483,42
eur, o spoluúčasť vo výške 261,92 eur, ktoré zníženie strany nesporovali a súčasne žalovaný poistné
plnenie krátil v rozsahu 2.245,03 eur, ktorá suma predstavovala 30 % z poistného plnenia a svoj postup
odôvodnil skutkovo tak, že v súvislosti s neprivolaním polície k dopravnej nehode vznikli žalovanému
obtiaže pri šetrení poistnej udalosti (presná príčina vzniku, preverenie možnej prítomnosti alkoholu v
krvi vodiča a iné). Právne zdôvodňoval žalovaný svoj postup poukazom na čl. VI ods. 4 v spojení s
ods. 14 zmluvných dojednaní, podľa ktorých ustanovení bol žalobca povinný nahlásiť polícii dopravnú
nehodu, pretože škoda na poistenom motorovom vozidle prevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy a
v dôsledku porušenia tejto povinnosti vzniklo žalovanému právo znížiť poistné plnenie, pretože porušenie
uvedenej povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu polícii spôsobilo žalovanému obtiaže pri šetrení.

5. Z vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca skutočne porušil
povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu polícii, ktorú povinnosť na seba prevzal v čl. VI ods. 4 zmluvných
dojednaní, keď medzi stranami nebolo sporným, že pri dopravnej nehode vznikla škoda na motorovom
vozidle vo výške prevyšujúcej desaťnásobok minimálnej mzdy. Z kalkulácie opravy poistnou udalosťou
poškodeného motorového vozidla z 14.2.2017 predloženou žalovaným vyplýva, že náklady na opravu
poškodení vozidla žalobcu by predstavovali sumu 7.892,87 eur bez DPH a sumu 9.471,44 eur
vrátane DPH a táto výška nákladov na opravu poškodeného vozidla zodpovedá škode na motorovom
vozidle spôsobenej dopravnou nehodou. V roku 2017, v ktorom prišlo ku dopravnej nehode (4.1.2017)
predstavovala minimálna mzda 435 eur mesačne. Teda pri dopravnej nehode vznikla na poistenom
motorovom vozidle škoda prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy a bolo povinnosťou žalobcu
privolať k dopravnej nehode políciu. Je bez významu, že ku dopravnej nehode prišlo na území
Maďarskej republiky, pretože právny vzťah žalobcu a žalovaného sa spravoval zmluvnými dojednaniami
dojednanými pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorých pôsobnosť nie je žiadnym spôsobom teritoriálne
obmedzená a vo vzťahu medzi žalobcom, ktorý je slovenskou právnickou osobou a žalovaným, rovnako
slovenskou právnickou osobou, nie je možné aplikovať na právny vzťah založený poistnou zmluvou
iný právny poriadok ako slovenský a inú úpravu práv a povinností v súvislosti s havarijným poistením
vozidla ako tú, ktorej obsah si dohodli strany v poistnej zmluve a zmluvných dojednaniach, na ktoré
zmluva odkazovala. Uvedené však nič nemení na tom, že pokiaľ ide o dopravnú nehodu, resp. práva
a povinnosti žalobcu ako účastníka dopravnej nehody na území Maďarskej republiky, tieto sa spravujú
maďarským právnym poriadkom. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaného, že v dôsledku neprivolania polície
žalobcom k dopravnej nehode neprišlo zo strany príslušného orgánu policajného zboru k obhliadke a
k následnému zdokumentovaniu škodovej udalosti a ani k vyhotoveniu záznamu o dopravnej nehode,
ktoré by slúžili na preukázanie a overenie priebehu a vzniku škodovej udalosti súd uvádza, že žalovaný
nepreukázal a ani netvrdil, že by ohlásením dopravnej nehody vôbec vznikla povinnosť príslušného
maďarskému policajnému orgánu dostaviť sa na miesto nehody, toto obhliadnuť, zdokumentovať a
vyhotoviť záznam o nehode, resp. že by mu vznikla takáto povinnosť za podmienok dopravnej nehody
aké nastali v prípade žalobcu, teda pri kolízii motorového vozidla a zvieraťa, pri ktorej neprišlo k



zraneniu osôb. Žalovaný neposkytol súdu v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia ohľadom povinností
maďarských policajných orgánov v súvislosti s dopravnou nehodou a jej podmienkami, teda v konaní
netvrdil existenciu povinností maďarských orgánov dostaviť sa na miesto nehody, obhliadnuť ho,
zdokumentovať, vyhotoviť záznamy a tieto poskytnúť poisťovni. Tiež žalovaný nepoukázal na obsah
príslušných maďarských administratívnych predpisov súvisiacich s povinnosťami policajných orgánov
pri dopravných nehodách, ktorý obsah cudzích právnych predpisov sa v konaní dokazuje.

6. Ďalej súd v konaní skúmal existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti nahlásiť polícii
dopravnú nehodu a žalovaným tvrdenými obtiažami pri šetrení poistnej udalosti. V tejto súvislosti
konštatoval, že žalovaný súdu neposkytol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by vyšpecifikoval,
aké obtiaže mu pri šetrení poistnej udalosti vznikli. Žalovaný uviedol len tvrdenia o obtiažiach všeobecne,
ktoré sa snáď mali týkať príčiny vzniku dopravnej nehody, preverenie možnej prítomnosti alkoholu v
krvi vodiča a iné , pričom tieto boli uvádzané v obsahu vyjadrenia žalovaného len príkladmo a bez
ozrejmenia vzťahu ku konkrétnym okolnostiam dopravnej nehody žalobcu. Súd prvej inštancie tak dospel
k záveru, že žalovaný neposkytol skutkové tvrdenia potrebné pre vymedzenie jeho obtiaží, ktoré mu
mali vzniknúť pri šetrení poistnej udalosti. Žalovaný neuviedol, akým spôsobom postupuje pri šetrení
poistnej udalosti, ktoré postupy a akým spôsobom mal sťažené v dôsledku neprivolania polície, aký to
malo vplyv na jeho šetrenie a na výsledok, aké podklady a informácie sú potrebné, aby mohol vykonať
žalovaný riadne šetrenie bez obtiaží a ktoré podklady a informácie mu absentovali prípadne boli neúplné
a ich absencia alebo neúplnosť má pôvod v neprivolaní polície žalobcu a nakoniec v čom vlastne obtiaže
žalovaného spočívali, keď žalovaný nesporoval priebeh dopravnej nehody, nesporoval rozsah poškodení
ako dôsledok žalobcom popísaného priebehu dopravnej nehody a napokon žalovaný určil hodnotu
motorového vozidla pred jeho poškodením, náklady na opravu motorového vozidla, a teda stanovil aj
výšku poistného plnenia, teda zlikvidoval poistnú udalosť bez toho, aby vyzýval žalobcu na doplnenie
informácií, tvrdení alebo na predloženie dôkazov, listín alebo na poskytnutie akejkoľvek súčinnosti.

7. Pre úplnosť prvoinštančný súd vo vzťahu ku zníženiu poistného plnenia v zmysle ustanovenia
čl. VI ods. 14 zmluvných dojednaní uviedol, že ak by aj žalovaný tvrdil a preukázal vznik obtiaží pri
šetrení poistnej udalosti, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu nahlásiť
dopravnú nehodu, pri stanovení miery zníženia poistného plnenia je potom potrebné, uplatniť požiadavku
proporcionality a úmernosti, spočívajúcej v tom, že zníženie poistného plnenia by malo byť úmerné
vplyvu porušenia povinnosti na obtiaže v postupe šetrenia poistnej udalosti. Zo strany žalovaného
absentovali tvrdenia, z ktorých by bolo možné dovodiť logickú úvahu žalovaného a konkrétne okolnosti
a hľadiská, ktoré viedli žalovaného k zníženiu poistného plnenia práve o 30 %. Žalovaný si nesplnil v
naznačenom smere svoju povinnosť tvrdenia, teda ani z tohto dôvodu by nebolo možné dospieť k
záveru o opodstatnenosti zníženia poistného plnenia žalovaným, ktorý ním uplatnenú mieru zníženia
žiadnym spôsobom neodôvodnil a z ním poskytnutých tvrdení nie je zrejmé, aké kritériá použil pri určení
rozsahu zníženia poistného plnenia vo výške 30 %.

8. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený
nárok je dôvodný v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že súd vyslovil v napadnutom rozsudku právne závery, avšak
nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a
rozhodol na základe nepodložených právnych konštrukcií, ktoré navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom
porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v
dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie
základných práv a slobôd.

10. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku (bod 16.) došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu námietky žalovaného týkajúcej sa porušenia povinnosti zo strany žalobcu, ktorá spočívala
v povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu polícii, ktorá žalobcovi vyplývala z článku VI. ods. 4 Zmluvných
dojednaní pre havarijne poistenie EUROKASKO, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy zo
dňa 2.10.2008. Samotné odôvodnenie, uvádzané v bode 16. rozsudku pritom predstavuje vzájomne si
odporujúce tvrdenia prvoinštančného súdu, a to čo do otázky aplikácie príslušných administratívnych
predpisov, ktoré mali byť aplikované na predmetnú poistnú udalosť č. 9563783134 zo dňa 4.1.2017.



11. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný neuniesol dôkazne bremeno vo veci preukázania príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a obtiažami, ktoré mali vzniknúť na strane žalovaného
pri šetrení poistnej udalosti, žalovaný uviedol, že aj uvedenú skutočnosť prezumovanú zo strany
prvoinštančného súdu považuje za nepreskúmateľnú, nedostatočne, nepresvedčivo a neudržateľne
zdôvodnenú a zmätočnú. Z dôvodu neohlásenia poistnej udalosti polícii, nedošlo zo strany príslušného
orgánu policajného zboru k obhliadke a k následnému z dokumentovaniu predmetnej poistnej udalosti,
ako ani k vyhotoveniu záznamu o dopravnej nehode, ktoré by slúžili na preukázanie priebehu a vzniku
poistnej udalosti, a to v rozsahu tvrdenom žalobcom. S poukazom na vyššie uvedené došlo na strane
žalovaného k vzniku „obtiažam pri šetrení“ predmetnej poistnej udalosti, a to v rozsahu nemožnosti
overenia samotného vzniku a priebehu škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že skutočnosť spočívajúca
v nesplnení si povinnosti zo strany žalobcu (čo potvrdil okrem iného aj sám prvoinštančný súd),
potom preukázateľne zakladá vzniknuté „obtiažam pri šetrení“ predmetnej poistnej udalosti na strane
žalovaného. Je pritom podľa názoru žalovaného neúnosné, aby nesplnenie si uvedenej povinnosti na
strane žalobcu, ktorý je právnickou osobou a ktorý preukázateľne vedel o uvedenej povinnosti, bolo
vo vzťahu k vzniknutým následkom, t.j. „obtiažam pri šetrení“, ktoré vznikli na strane žalovaného a
rozsahu ich preukázania, požadované zo strany prvoinštančného súdu vo väčšom rozsahu, ako to bolo
preukázané zo strany žalovaného v rámci predmetného súdneho konania. Už len samotná skutočnosť
spočívajúca v nemožnosti overenia samotného vzniku a priebehu škodovej udalosti, a to tak ako to
bolo uvedené žalobcom, pritom zakladá preukázateľne obtiaže na strane žalovaného vo veci likvidácie
poistnej udalosti.

12. V súvislosti s úrokom z omeškania žalovaný namietal ich priznanie žalobcovi argumentáciou
ustanovením § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

13. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.4.2019 uviedol, že žalovaný vo svojom
odvolaní síce vytýka odôvodneniu napadnutého rozhodnutia určité všeobecne pomenované nedostatky,
neuvádza však žiadne konkrétne časti, pre ktoré by mal byť rozsudok Okresného súdu Bratislava I
ústavne nekonformný. Žalovaný sa však vo svojom odvolaní nevyjadril k podstatným náležitostiam
napadnutého rozsudku a znovu nepreukázal rozhodujúce skutočnosti ovplyvňujúce predmetný spor,
a teda na základe akého algoritmu (t.j. na základe akej priamej úmernosti) skrátil predmetné poistné
plnenie, ktorého zaplatenie mu vyplývalo z poistného vzťahu, ktorý bol platne uzatvorený medzi ním
a žalobcom, a ďalej, či nenahlásenie samotnej dopravnej nehody spôsobilo dopravnú nehodu (poistnú
udalosť), resp. zväčšilo rozsah následkov dopravnej nehody.

15. K argumentu žalovaného, že neprivolaním polície malo dôjsť k obtiažam pri šetrení, žalobca
zopakoval, že zníženie poistného plnenia možno aplikovať v prípade, ak medzi porušením povinnosti
nahlásiť dopravnú nehodu polícii zo strany žalobcu a vznikom poistnej udalosti, resp. zväčšením jej
následkov existuje príčinná súvislosť. Žalovaný však v konaní, a následne ani v odvolaní nešpecifikoval,
aké konkrétne obtiaže mu pri šetrení vznikli. Z uvedeného vyplýva, že samotné porušenie povinnosti
nahlásiť dopravnú nehodu ako škodovú udalosť, neznamená automaticky následok, ktorý spočíva v
obtiažach pri šetrení poistnej udalosti.

16. Žalobca má za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými právnymi a
skutkovými okolnosťami prípadu a že žalovaný uvádza tvrdenia, ktorými sa snaží účelovo prekryť
skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní existencie príčinnej súvislosti medzi
porušením žalobcovej povinnosti a údajnými obtiažami pri šetrení poistnej udalosti a ďalej, na akom
základe znížil hodnotu poistného plnenia o konkrétnu hodnotu.

17. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.



19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne.

20. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy č.
6548591675 uzavretej so žalovaným. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti vyplatil žalobcovi z
celkovej škody 7.483,42 eur sumu 4.976,47 eur (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 261,92 eur), ktorá
predstavuje poistné plnenie znížené o 30 % z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu nahlásiť poistnú
udalosť polícii v zmysle čl. IV ods. 4 zmluvných dojednaní.

21. Žalovaný v konaní zastáva názor, že nenahlásením poistnej udalosti polícii došlo na strane
žalovaného k vzniku obtiažam pri šetrení predmetnej poistnej udalosti, a to v rozsahu nemožnosti
overenie samotného vzniku a priebehu škodovej udalosti, v dôsledku čoho bol podľa jeho názoru
oprávnený znížiť poistné plnenie o 30 %.

22. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

23. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených
v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

24. Poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného.
Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť
na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie.
Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas
existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto
povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na
rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

25. V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak
všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a
jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti.
V ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno
zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej
zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ
uplatniť voči poistenému, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to (i) že ide o vedomé porušenie
povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (ii) že porušenie
uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej
následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej
udalosti a tým aj rozsah jej následkov) a (iii) že medzi porušením uvedených povinností a vznikom
poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo
dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie
poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak
ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju
napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (vedomá nedbanlivosť). Pre posúdenie,
či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké
výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených
v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo



zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli
k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť
plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov.
Z uvedeného teda v súhrne vyplýva, že § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej
normy a slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len
znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú
udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov.

26. V zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je teda potrebné k tomu, aby poistiteľ mohol
poistenému znížiť výšku poistného plnenia, aby porušenie povinnosti poisteného prispelo podstatným
spôsobom k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov a aby k porušeniu
povinností poisteným došlo vedome. Vedomosť o porušení povinnosti musí byť daná v okamžiku, kedy
k porušeniu stanovenej povinnosti dochádza, musí byť teda nepochybné, že porušenie povinnosti je
zrejmé i poistenému.

27. V súvislosti so skúmaním podmienok na zníženie poistného plnenia odvolací súd v názorovej
zhode s provinštančným súdom uvádza, že tieto v posudzovanom prípade naplnené neboli. Žalovaný
nepreukázal súdu vedomé porušenie takej povinnosti poisteného, ktorá by mala podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov a umožňovala by použitie sankcie podľa
§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. zníženie poistného plnenia. Žalovaný v konaní nepreukázal,
že nenahlásenie predmetnej poistnej udalosti polícii prispelo podstatným spôsobom k vzniku poistnej
udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov. Takisto nepreukázal, že by prípadné požitie
alkoholických nápojov vodičom motorového vozidla (čo by sa v prípade nahlásenia udalosti polícii
potvrdilo alebo vyvrátilo) bolo možné subsumovať pod zákonné kritériá zakotvujúce právo poisťovateľa
znížiť poistné plnenie, a to že by táto skutočnosť podstatným spôsobom prispela k vzniku poistnej
udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov.

28. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa aplikácie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odvolaním
sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo 145/2017
odvolací súd uvádza, že akceptáciou záverov citovaného rozsudku by bol v súvislosti s plnením
poškodenému z povinného zmluvného poistenia nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej
personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom, hoci aj vágnej
odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Vychádzajúc z doslovného
znenia ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení možno dospieť k záveru, že
tento pokrýva len poisťovateľove omeškanie s nesplnením svojej nepeňažnej povinnosti. Neexistuje
však racionálne odôvodnenie tvrdenia, že na nesplnenie iných povinností bude aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka vylúčená. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení totiž
stanovuje aplikabilitu osobitných predpisov (s priamym odkazom na Občiansky zákonník) za podmienky,
že samotný zákon o povinnom zmluvnom poistení nestanoví inak. Pertraktované ustanovenie tak
explicitne zakladá subsidiaritu Občianskeho zákonníka k zákonu o povinnom zmluvnom poistení. Je
preto nepochybné, že na predmetný právny vzťah sa bude vzťahovať Občiansky zákonník ako základný
súkromnoprávny predpis v podmienkach Slovenskej republiky. Možno konštatovať, že zákon o povinnom
zmluvnom poistení aplikáciu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje a ani použitím výkladových
metód nemožno dospieť k opozitnému záveru. Ak samotný najvyšší súd v rozsudku konštatuje, že §
11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení sankcionuje len nesplnenie nepeňažnej povinnosti
zo strany poisťovateľa, neexistuje racionálny predpoklad pre konštatáciu, v zmysle ktorej sa nebude
sankcionovať ani omeškanie s peňažným plnením podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 1 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

29. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil v danej
veci dôvody na zníženie poistného plnenia. Preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní je možné považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne
správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.



31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).