{"guid": "13c7484b-c1e4-4701-80e3-06b28792fc9a:98ec86c2-a8c9-4d08-bbfc-8822119d1842", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3", "spisova_znacka": "3Co/43/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/43/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 3Co/43/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3", "identifikacne_cislo": "6121548475", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788", "nazov": "§ 788 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "nazov": "§ 806 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-806"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-788", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-806"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98ec86c2-a8c9-4d08-bbfc-8822119d1842", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/43/2025\n6121548475\n27. 11. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:6121548475.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., IČO:\n46 860 355, Podhrunkovská 2635/1A, Vranov nad Topľou, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm\ns.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 690,22 eura\ns príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n25.3.2025, č. k. 10C/95/2024-432, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. V poradí druhým napadnutým rozsudkom v danej veci súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 690,22 eura s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 690,22 eura od 15.1.2021 do zaplatenia (výrok I.). Žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 517, § 788 ods. 1, § 797, § 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil tým,\nže žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu a procesnej obrane\nžalovaného nemožno priznať úspech. Za nespornú v konaní označil existenciu zmluvného vzťahu z\nhavarijného poistenia (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX/X) medzi právnym predchodcom žalobcu a\nžalovaným a vznik poškodenia motorového vozidla poškodeného E. X. (právny predchodca žalobcu) v\ndôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 10.10.2020. Žalobca vykonal opravu vozidla a vystavil za\nňu poškodenému faktúru vo výške 4.019,02 eura. Spornou v konaní bola výška nákladov, keď žalovaný\nžalobcovi nezaplatil časť fakturovanej sumy vo výške 690,22 eura namietajúc neprimeranú cenu práce,\nneprimerane účtované náklady na lakovací materiál, a že vozidlo nebolo opravené technológiou podľa\nzápisu. Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané náklady na cenu práce\npre neautorizovaný servis vo výške 20 eur bez DPH za hodinu, ktoré podľa žalovaného zodpovedajú\npriemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a primerané\nnáklady na lakovací materiál (konštanta 100 %). Žalovaný v obrane poukazoval aj na to, že obhliadkou\nvozidla dňa 24.11.2020 bolo zistené, že vozidlo nebolo opravené technológiou podľa zápisu- viacero nie\nnových dielov, ale použitých a nevymenených, ale opravovaných. K otázke aktívnej vecnej legitimácie\nuviedol, že táto bola záväzne vyriešená odvolacím súdom, s názorom ktorého sa stotožňuje a má ju\nza preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Šetrenie poistnej udalosti bolo žalovaným ukončené\ndňa 30.10.2020. Žalobca si účtoval za jednu normohodinu mechanickej práce 23 eur bez DPH a za jednu\n\nnormohodinu lakovacej práce 25 eur bez DPH a na preukázanie primeranosti tejto ceny predložil cenníky\npráce: PK Auto na č. l. 16 (pri porovnateľnom vozidle Toyota - cena mechanickej práce od 36,00 eur do\n73,00 eur s DPH, cena lakovníckej práce od 47,00 eur s DPH do 95,00 eur s DPH), cenník na č. l. 26 pre\nvozidlá Škoda Rapid, Octavia, Yeti, Karoq, Scala vo výške 43,00 eur bez DPH, cenník Moris na č. l. 34 Škoda Fabia: mechanické práce za 35,00 eur bez DPH a lakovnícke práce za 32,00 eur bez DPH. Podľa\nčl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 po vzniku\npoistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla\nnasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na\nopravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu\npoškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii\nnákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná\nvýška normohodiny na 25,00 eur bez DPH. Žalovaný na svoju obranu predložil cenníky (autoservisy\nKAR-JAK J &P, spol. s r.o., Štefan Pacák, Emil Neupauer AUTOSERVIS AUTOLAK), ktoré ponúkajú\nhodinovú cenu práce v rozmedzí 19,00 eur bez DPH, 20,00 eur bez DPH, až po 20,80 eura bez DPH.\nSúd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na predloženie likvidačného spisu majúc za to, že by to\nbolo nehospodárne a výsledky šetrenia poistnej udalosti majú vyplývať z oznámenia o poistnom plnení,\nktoré bolo predmetom dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný priznal cenu\nmechanickej práce v sume 272 eur, cenu lakovacej práce v sume 136 eur, cenu za lakovací materiál v\nsume 381,91 eura a cenu náhradných dielov vo výške 1.984 eur (rozdiel medzi fakturovanými nákladmi\na primeranými nákladmi tak predstavoval sumu 417,10 eura). Podstatu obrany žalovaný postavil na i)\nneprimeranosti mechanickej a lakovníckej práce z dôvodu, že opravu vykonal tzv. neautorizovaný servis,\nii) neprimeranej cene za lakovací materiál (lakovacia konštanta) a iii) cene náhradných dielov.\n3. K argumentácii žalovaného ohľadne rozdielu medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi\nuviedol, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel,\nneprináleží žalovanému rozlišovať subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel na autorizované\na neautorizované servisy. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné,\nnezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len\nurčitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101\nods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ). Ak sa právny predchodca žalobcu rozhodol realizovať opravu v tzv.\nneautorizovanom servise, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, neboli dôvodné a účelné\nna uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou\na kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť,\nže ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce\na teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je\nodvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné\nplnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise a nemá zákonný\npodklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v\nakom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené\nmotorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu\npoškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4Cob/153/2020). Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené\nvozidlo opravené, čo je v rozpore so zmyslom a účelom poistenia. Zmyslom poistného vzťahu je\nplnenie poisťovne pri vzniku poistnej udalosti. Uplatnené plnenie musí byť primerané, avšak nemožno od\npoisteného spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne vynaložil na opravu vozidla\nnajnižšie možné náklady, v tomto prípade, aby sa obrátil za účelom opravy na subjekt realizujúci opravu,\nktorý ponúkne najnižšiu cenu. Na podporu uvedeného právneho názoru súd prvej inštancie citoval ods.\n10. a 11. odvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.7.2024, č. k. 3Co/51/2024-169 v\nobdobnej veci: „Na uvedenom nič nemení ani čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, zakotvením\nktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných\nsúdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti, príp.\núčelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu motorového vozidla v závislosti od toho či opravu\nvykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/ nezmluvný servis (viď napr. rozsudky Krajského súdu\nBratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo\ndňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn.\n4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020,\nzo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023,\nsp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019\n\na iné). Je potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je\nnárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a\ndeterminované dojednaniami v poistnej zmluve, všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných\ndojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou\núpravou poistných zmlúv v OZ, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov\naj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu\nvykonal zmluvný/ nezmluvný, autorizovaný/ neautorizovaný servis, nie je aj podľa druhoinštančného\nsúdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu. V rámci voľného trhu\nje na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli\núčelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je\npredmetom poistného krytia... Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu\nhospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné\npreferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č.\n330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na\nkategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z\n27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych\ndohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému\ntrhu\n(tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie\na nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na\nvykonávanie opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis.\nAj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom\nči presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo\nservisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne\ndôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými\nservismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované.\nNemožno súhlasiť ani s obhajobou žalovaného, že týmto spôsobom nenúti poisteného k výberu určitého\nservisu, čo sa rozchádza s tým, že v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného\nplnenia. Uvedeným spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil\nslužbu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne\nobmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná\npodmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase\nuzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (obdobne viď rozsudok Krajského\nsúdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020,\nrozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020,\nsp. zn. 30Cb/11/2020)... K\nsamotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v zmluvných dojednaniach je potrebné\ndodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp. triedu)\na opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť\noprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác.“\n4. V ďalšom konštatoval, že žalovaného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať\nneprimeranosť nákladov na normohodinu práce a lakovací materiál a uviesť, na základe čoho považuje\nžalobcom požadovanú sumu za neprimeranú. V prípade tvrdenia o neprimeranom nadhodnotení ceny\nopravy poškodeného motorového vozidla je nositeľom dôkazného bremena žalovaný. Dôkazné bremeno\nohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje\npre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež\ntvrdí. V prípade, ak preto žalovaný tvrdil, že oprava poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná,\nbolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti,\nčo nebolo splnené. Ak pristúpi poškodený k oprave vozidla, je treba pri určení náhrady vychádzať z\nvýšky nákladov na opravu vozidla a posudzovať ich účelnosť a nevyhnutnosť. Účelnou opravou je tá,\nktorá smeruje k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Oprava poškodeného vozidla, ktorá by bola\nneprimerane nadhodnotená, by samozrejme predstavovala exces v konaní poškodeného, čo by malo za\nnásledok, že rozdiel spočívajúci medzi primeranou, účelnou, efektívnou opravou a tou nadhodnotenou,\nnie je škodca, resp. poisťovňa škodcu povinná hradiť, avšak takýto exces, resp. neprimeranosť hodnoty\nopravy je okolnosťou, ktorú musí preukázať žalovaný. Na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné\nplnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaný nesúhlasil, bol\npovinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody, pre ktoré vyplatil nižšie poistné plnenie, čo sa ale\nnestalo. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové\ntvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie\n\nneúčinné (viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). Vyslovil tak názor, že žalovaný bol povinný súdu\nuviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej\noblasti, a to jednak pokiaľ ide o náklady na lakovanie, ako aj k primeranosti ceny za normohodinu\npráce. Žalovanému tiež vytkol, že nevysvetlil, prečo priznal sumu 20,00 eur za normohodinu, keď\nVPP umožňujú priznať sumu 25,00 eur (aj pokiaľ žalovaný tvrdí, že túto cenu práce nemusí vyplatiť\nvždy, je povinný zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, prečo pri likvidovaní poistnej udalosti vychádzal zo\nsumy 20,00 eur bez DPH). Pokiaľ by mala byť táto cena priemernou v danom regióne a čase, musel\nby žalovaný predložiť cenníky porovnateľných autoservisov. Žalovaný vonkoncom poškodenému (ani\nsúdu) neozrejmil, prečo za primeranú považoval práve cenu 20,00 eur bez DPH. Cenníky predložené\nžalovaným (č. l. 190 - 196) ponúkajú hodinovú cenu práce v rozmedzí 19,00 eur bez DPH, 20,00\neur bez DPH, až po 20,80 eura bez DPH. Konštatoval, že cena účtovaná autoservisom, ktorý vykonal\nopravu, nie je ani v kontexte týchto cenníkov neprimeraná a naviac ide o cenníky tzv. „zmluvných\nautoservisov“. Pokiaľ by poisťovňa požadovala, aby poistený (poškodený) uprednostnil pri oprave tzv.\n„zmluvný autoservis“, t. j. servis, s ktorým má uzatvorenú rámcovú zmluvu s vopred stanovenými\ncenami, dochádza k deformácii cien na trhu a ovplyvňovaniu správania spotrebiteľa. Takýto zazmluvnený\nservis si totiž na základe svojej spolupráce s poisťovňou, ktorá odporúča svojim klientom využívať jeho\nslužby, môže dovoliť znížiť ceny za služby, (pretože počíta s určitým objemom zákaziek), čím sa znižuje\npriemerná cena na trhu a iné (nezmluvné) autoservisy sa dostávajú do nevýhody a týmto cenám nemôžu\nkonkurovať. Doplnil tiež, že k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla\npristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a\nprávny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, pretože si vyžadovalo opravu. Poškodený\nbol obmedzený už samotným poškodením vozidla a nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol\nobmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával autoservisy (napr. rozsudok Mestského súdu\nBratislava III,\nsp. zn. B1-35Cb/83/2022 zo dňa 24.08.2023).\n5. Pokiaľ sa týka nákladov na lakovací materiál, žalovaný v konaní namietal, že žalobca pri vyhotovovaní\nkalkulácie počítal s použitím väčšieho množstva laku a s vyššou kvalitou lakovacieho materiálu, ako\nsa objektívne používa v rámci systému Audatex. Systém Audatex s týmto materiálom už počíta.\nV tejto súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že metodika lakovania AZT v kalkulačných systémoch\nAudatex je mu známa z iných sporov, pričom z nej vyplýva, že náklady na materiál sú vypočítané\nv závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné ceny od\nzohľadnených dodávateľov / importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine bez DPH. Výsledné\nhodnoty sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a v kalkulačných systémoch Audatex tieto\nhodnoty vyjadruje hodnota 100 v podpornom kóde PK51. V prípade potreby môže užívateľ pri AZT\nmetodike vykonať korekciu prípravy na lakovanie, čím môže ovplyvniť čas prípravy na lakovanie a\nhodnotu konštanty na režijný materiál. Samotná metodika počíta s navýšením lakovacej konštanty\npodľa individuálnych okolností. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla na č. l. 53 je zrejmé, že\npoškodené vozidlo bolo vyhotovené vo farbe modrá dvojvrstvová metalíza, čo by spôsobilo práve\nzvýšenie nákladov na lakovanie (opäť je uvedené súdu známe z úradnej činnosti a ďalších sporov\nv obdobných veciach). Zároveň zdôraznil, že akákoľvek kalkulácia žalovaného, z ktorej vychádzal,\nnie je preukázaním dôvodnosti zníženia náhrady plnenia, pretože kalkulácia poistného plnenia môže\npaušálne (odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže\nzohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej\nopravy poškodeného vozidla. Podľa názoru súdu kalkulácia nie je bez ďalšieho objektívnym nástrojom\npre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako\nporovnávacia pomôcka. Žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme Audatex\nnepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa\nmôžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. Okrem iného navyšovanie\nlakovacej konštanty je súdu známe aj z inej rozhodovacej praxe, nejde o nič ojedinelé, kalkulácie s takto\nnavýšenou konštantou (nad 100 %) predkladajú aj poisťovne pri uplatňovaní regresu voči škodcovi.\n6. K otázke nepriznanej ceny náhradných dielov z dokazovania vyplynulo, že žalovaný po doručení\nnadobúdacích dokladov priznal ceny týchto náhradných dielov ako ceny originálnych náhradných\ndielov: a) 0301 - kryt p nárazníka v sume 3,13 eura, b) 0406 - kryt mriežky chlad v sume 52,57 eura,\nc) 1036 - vzduchový kanál p ľ v sume 9,49 eura, d) 0341 - absorbér predného nárazníka v sume 8,70\neura, e) 0637 - hmlovka ľavá v sume 47,83 eura. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že súdne\nkonanie nemôže nahrádzať povinnosť vykonať šetrenie a žalovaný nemôže meniť dôvody, pre ktoré\nodmietol plniť nárok na náhradu škody. Žalovaný totiž v Oznámení o poistnom plnení neuviedol, že\n\nnepriznáva poistné plnenie za náhradné diely kondenzátor, klzný krúžok, rj airbagov, chladič vody, sacrúra vzduchového filtra. Prvoinštančný súd aj v tomto smere prisvedčil žalobcovi, že žalovaný bol povinný\nuž v čase likvidácie poistnej udalosti poškodenému objasniť, prečo nepovažuje uplatnené náklady\nna opravu vozidla za primerané, prípadne si vyžiadať ďalšie doklady a riadne vysvetliť a odôvodniť,\nprečo pristúpil k vyplateniu nižšej sumy titulom poistného plnenia. V tejto súvislosti súd poukázal na\nuznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27.01.2009, podľa ktorého dokazovanie v súdnom\nspore, ktorého predmetom je plnenie z poistnej zmluvy, nemožno považovať za pokračovanie vyšetrenia\npoistiteľa, ktorého účelom je zistenie jeho rozsahu povinnosti plniť. Dokazovanie je časťou občianskeho\nsúdneho konania, osobitne upravenou Občianskym súdnym poriadkom, v ktorej si súd vytvára poznatky\npotrebné na rozhodnutie vo veci tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov. Nemožno ho preto považovať za akési „pokračovanie vyšetrovania“ vykonávaného\npoistiteľom za účelom zistenia vzniku, príčin poistnej udalosti a rozsahu poistného plnenia. Je vecou\npoistiteľa, akým spôsobom vyšetrovanie vykoná a k akým záverom po jeho skončení dospeje. Inými\nslovami, dôvody pre nepriznanie, resp. krátenie poistného plnenia, nemožno dodatočne dopĺňať počas\nsúdneho konania\n(a to kvantitatívne ani kvalitatívne). Žalobca sám deklaroval,\nže účtoval originálne, ale aj použité náhradné diely, tieto položky boli označené hviezdičkou. Podľa\nžalovaného bola primeraná cena týchto náhradných dielov nižšia, než vyplývalo z vyúčtovacej faktúry\nza opravu vozidla, avšak v Oznámení o poistnom plnení to žiadnym spôsobom neozrejmil. Aj v tejto časti\nzaťažuje poisťovňu dôkazné bremeno, pokiaľ rozporuje správnosť ceny použitých náhradných dielov,\nbola povinná uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia (ešte počas šetrenia poistnej udalosti) a tieto aj\npreukázať, napríklad odborným vyjadrením.\n7. Žalobcovi s odkazom na ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vl. č. 87/1995 Z. z. priznal aj\núrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.1.2021 do zaplatenia, keď poisťovňa skončila šetrenie\ndňa 30.12.2020 a pohľadávka sa stala splatnou uplynutím lehoty 15 dní, t. j. dňa 14.1.2021. Doplnil, že\npokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas,\nt. j. neposkytne\nplnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo\nznamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Výklad, v rámci ktorého by nebolo\nmožné priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu\nzákona. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje\nnesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Obdobný záver vyplýva\naj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019\nz 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej\npovahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a\nposkytnúť odborné stanovisko. Zároveň zdôraznil, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej\nväčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Pokiaľ by pre úplné vylúčenie hradenia úrokov z\nomeškania stačilo uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť\nnároku poškodeného, nedalo by sa hovoriť o preventívnej, represívnej, ani satisfakčnej funkcii úrokov\nz omeškania. V konaní plne úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Bol\ntoho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný už v odpore poukázal\nna skutočnosť, že vzťah medzi sporovými stranami je založený na základe zmluvy o havarijnom\npoistení poškodeného motorového vozidla, a teda vec sa má posudzovať podľa § 788 a nasl. OZ.\nAj napriek tomu prvoinštančný súd v ods. 29. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalovaným tvrdená\nnižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme Audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže\ntáto udáva iba všeobecné hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov\nzadaných žalovaným. Konajúci súd tak vec nesprávne právne posúdil, keď podstatu nároku posudzoval\nako náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. OZ, a nie podľa § 788 a nasl. OZ. Podporne v tejto súvislosti\ncitoval časť rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III v skutkovo obdobnej veci sp. zn. 62Cb/67/2023:\n„V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (predovšetkým v časti požadovanej ceny práce) súd v\nzhode so skoršími rozhodnutiami vydanými v obdobných sporoch o vyplatenie poistného plnenia, v\nktorých žalobcov (autoservisy, na ktoré poistení postúpili svoju pohľadávku na poistné plnenie, resp.\npohľadávku na domnelé poistné plnenie) zastupuje advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN\nLaw firm s.r.o., a v ktorých na strane žalovaného vystupuje KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna\n\nInsurance Group, zotrváva na právnom názore, že pre určenie výšky poistného plnenia je určujúce,\nako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na\npoistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka z poistných\npodmienok, a akceptuje odlišný spôsob určenia výšky poistného plnenia v prípade, ak si poistený\nnechá poistené vozidlo opraviť v zmluvnom autoservise poisťovateľa a ak v nezmluvnom autoservise [k\ntomu viď právoplatné rozsudky Okresného súdu Bratislava I zo 17. marca 2022, sp. zn. 31Cb/5/2021\n(v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2024, sp. zn. 1Cob/111/2022); zo 4.\noktóbra 2022, sp. zn. 26Cb/31/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna\n2023, sp. zn. 3Cob/250/2022), ktorý bol vydaný v inom spore iniciovanom žalobcom, z 13. apríla\n2023, sp. zn. 26Cb/14/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2024,\nsp. zn. 3Cob/110/2023)].\" Situácia, kedy konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe bez toho, aby\nprihliadol na dohodnuté znenie poistných podmienok a posudzoval nárok ako nárok na náhradu škody,\na nie ako nárok na plnenie z poistenia, je jednoznačne porušením príslušných právnych predpisov a\nv rozpore so základnými výkladovými pravidlami právneho poriadku, ako aj ustálenou rozhodovacou\npraxou súdov o určení poistného plnenia na základe havarijného poistenia. Krajský súd v Bratislave v\ntejto súvislosti v rozsudku zo dňa 27.6.2024, sp. zn. 1Cob/111/2022 výslovne konštatoval: „V prípade\nvzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému\npoistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako\nabsolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si\npoistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej\nudalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške\nurčenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený\nprávny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za\nopravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej\nzmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie\ncelej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že\npoisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo\nväčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ\n(teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach (bod 33. odôvodnenia). „V tomto smere si\nprávny predchodca žalobcu dojednal so žalovaným v čl. IX ods. 2 písm. c) ZD primerané náklady na\nopravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia, maximálne však v rámci kalkulácie\nnákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach v sume 25 eur/Nh bez DPH. Súd\nprvej inštancie preto správne skonštatoval v bode 17., 17.1.,17.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nže suma 25 eur/Nh bez DPH predstavuje objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných\nnákladov, ktoré žiadnym iným spôsobom ZD nedefinujú.“ V intenciách uvedeného je nesprávny záver\nprvoinštančného súdu, že poškodený mal právo na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného\nstavu a celú túto čiastku mal uhradiť žalovaný bez ohľadu na jej výšku. Povinnosťou žalovaného z\npoistnej zmluvy je totiž poskytnúť poistné plnenie vo výške zmluvne dohodnutej. Prvoinštančný súd\nrovnako v celom rozsahu prevzal argumentáciu žalobcu bez jej podrobenia súdnemu prieskumu, keď\nuviedol, že žalovaný bezdôvodne „krátil“ poistné plnenie, keď nepriznal celú fakturovanú sumu za\nopravu vozidla. Ustanovenia poistných podmienok, ktoré sú v neprospech žalobcu označil vcelku za\nneplatné, keďže ich považoval za neprijateľné. Namietal tiež, že konajúci súd tak závažné právne\nposúdenie- označenie poistných podmienok za neprijateľné, t. j. neplatné nijako bližšie nešpecifikoval\na neodôvodnil. Arbitrárnym spôsobom tak rozhodol o právach a povinnostiach sporových strán, čím\nzásadným spôsobom ohrozil právo žalovaného na spravodlivý proces. Podporne citoval právne závery\nvyslovené v rozhodnutí Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023: „Rovnako tak nemožno\nv rámci rozhodovaného sporu uvažovať o nereálne stanovenej maximálnej ceny normohodiny. Tu súd\nzastáva názor, že poistený si mal už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zvážiť, či sa mu za stanovených\npodmienok oplatí vstúpiť do poistného vzťahu so žalovaným, a to pri porovnaní si poistných podmienok s\ninými poisťovňami pôsobiacimi na voľnom trhu. Podľa názoru súdu najlacnejšia ponuka poistenia na trhu\n(v podobe najnižšieho poistného) nemusí byť pre poisteného vzhľadom na poistné podmienky, s ktorými\npodpisom zmluvy vyslovil poistený súhlas, najvýhodnejšia. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,\nže iné poisťovne pôsobiace na trhu (poisťovne mimo poisťovní zo skupiny Vienna Insurance Group) majú\nvyššie poistné, avšak pre určenie výšky poistného plnenia nemajú v poistných podmienkach dojednanie\nobdobné dojednaniu obsiahnutému v článku IX. bod 2. písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné\npoistenie vozidiel Auto komplet č. 913 žalovaného. Ak si poistený v rámci svojho slobodného rozhodnutia\nvybral pri uzatvorení havarijného poistenia ako svojho zmluvného partnera žalovaného, musí okrem\nbenefitu (v podobe platenia nižšieho poistného, než aké by platil v inej poisťovni), znášať aj pre neho\n\nnegatívne dôsledky v podobe získania poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti v nižšej výške, než\nboli náklady na opravu. Súd poukazuje na zásadu pacta sunt servanda, ktorá musí platiť nielen vtedy,\nak je to na prospech poisteného, ale aj vtedy, keď je to na jeho neprospech. Ako už bolo uvedené, takýto\ndôsledok je výsledkom slobodného, vážneho a dobrovoľného rozhodnutia poisteného uzavrieť poistnú\nzmluvu práve so žalovaným.“ Na základe chybného úsudku a nesprávneho právne posúdenia podstaty\nsporu tak súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádzal nesprávne právne konštrukcie a dôvody\nrozhodnutia zakladal na inom základe, než na akom vznikol vzťah medzi žalobcom a žalovaným.\n9. V ďalšom žalovaný namietal nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Otázkou, či\ndohodnutá výška normohodiny v rozsahu 25 eur/nh je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti sa pritom\nzaoberal aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci sp. zn. 1Cob/111/2022: „Odvolací súd v zhode\nso súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy vyplývajúca z\n§ 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou zmluvou aj výšku ceny práce\nv sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v zmysle § 806 OZ\n(bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a to aj v prípade rozdelenia servisov na\nzmluvné a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované.\nOznačenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý\nsa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov navzájom pôsobiacich\nna spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich vzájomnými dohodami\nreflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Argument žalobcu v podanom odvolaní, že\nvnútením ustanovení vo všeobecných poistných podmienkach dochádza zo strany poisteného k vzdaniu\nsa práva, čo je zároveň šikanovaním v obchodných vzťahoch a porušením poctivého obchodného styku,\nje nedôvodným práve z dôvodu, že naráža na zmluvnú autonómiu strán konania, ktoré sa môžu slobodne\nrozhodnúť, či tú-ktorú poistnú zmluvu uzatvoria, ako aj s akým obsahom.\nV záujme\npredchádzania právnej neistoty a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je\npovinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo\nviesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti vyplývajúce z\nobsahu poistnej zmluvy a príslušných zmluvných dojednaní, či namietať jednotlivé znenie konkrétnych\nustanovení aj formulárovej zmluvy. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je\npovinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní\nu poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej\npoistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej\nzmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť\nbez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla,\nale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných\npoistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy\npoistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné\nplnenie postupom podľa ustanovenia § 779 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide)\no určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ (teda napr. vo výške\ndohodnutej v poistných podmienkach).“ Vo vzťahu k ods. 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku\nžalovaný prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávne poukázal na nároky poškodeného, preplácané\nškodcom, resp. poisťovňou škodcu a zamenil tak právny pojem náhrady škody z povinného zmluvného\npoistenia a nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, čím vec nesprávne právne posúdil.\nSúčasne súd prvej inštancie nesprávne vykonal a vyhodnotil predložené dôkazy a vyhodnotil z nich\nnesprávne skutkové závery. Nesprávne konštatoval, že žalovaný nepreukázal ním tvrdené skutočnosti,\na to aj napriek tomu, že v konaní riadne predložil emailovú správu z 13.10.2020, zápis o poškodení\nvozidla z 13.10.2020, zoznam zmluvných opravovní, kalkuláciu nákladov na opravu, kompletné znenie\nZmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTOKOMPLET č. 911 a ďalšie dôkazy. Nie\nje zrejmé, prečo súd prvej inštancie neprihliadol na tieto dôkazy a vyhodnotil ich spôsobom akoby\nneboli vôbec predložené. Arbitrárne a nepreskúmateľným spôsobom vyhodnotil dôkazy, z ktorých vyvodil\nnesprávne skutkové závery. Nesprávne vyhodnotil a právne posúdil aj okolnosti určenia lakovacej\nkonštanty a výšky ceny za normohodinu práce autoservisu. Tieto skutočnosti označil za výlučne\nspadajúce do dôkazného bremena žalovaného. Z rozhodovacej praxe súdov však jednoznačne vyplýva,\nže dôkazné bremeno je na tom subjekte, ktorý odvodzuje v súdnom konaní priaznivé dôsledky od svojich\ntvrdení. V danom prípade to bol jednoznačne žalobca, ktorý sa snažil presvedčiť súd o jeho práve\nna priznanie istiny s príslušenstvom. V konaní však nijako nevysvetlil okolnosti stanovenia lakovacej\nkonštanty a ceny práce a obmedzil sa len na tvrdenie, že vykonával lakovanie v súlade s technológiou\npostupu odporúčanou výrobcom daného typu motorového vozidla a výrobcom danej farby. Uvedené\n\ntvrdenia však žalobca nepodložil žiadnym dôkazom, nepriložil žiadne odporúčanie výrobcu motorového\nvozidla a ani výrobcu farby, v zmysle ktorých mal žalobca údajne postupovať. Žalobca tak mal preukázať,\nže pri lakovaní motorového vozidla, ak sa aplikuje dvojvrstvový lak, tak je nutné použiť lakovaciu\nkonštantu 130 % a nie 100 %. Podporne v súvislosti s rozložením dôkazného bremena v spore poukázal\nna uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24.6.2010, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z\n21.1.2015, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV\nsp. zn. 62Cb/67/2023 a rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave z 27.6.2024, sp. zn. 1Cob/111/2022.\n10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označil za nedôvodné a bez opory v zákone. Úvodom zdôraznil\núčel poistného plnenia citujúc časť rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/12/2020, v ktorom dovolací\nsúd uviedol, že účelom poistného plnenia je zabezpečenie fyzických a právnických osôb pre prípad\nnáhodných udalostí tým, že je im poskytované právo na výplatu peňažných prostriedkov na úhradu\npotrieb, ktoré v dôsledku týchto udalostí vznikajú. Základnou povinnosťou poistiteľa je plniť zo zmluvy\n(ak dôjde ku skutočnosti predvídanej v poistnej zmluve), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa\nplniť a právo na poistné plnenie.\nZa nemenej dôležitú označil aj skutočnosť, že v\ndanej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Zmluva o havarijnom poistení uzavretá medzi žalovaným a\npoisteným je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, pretože poisteným bola fyzická osobanepodnikateľ. Spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou pre informačnú nerovnosť a nedostatok\nodborných znalostí v oblasti služieb poistenia. Poisťovňa ako podnikateľský subjekt disponuje odborným,\ntechnickým aj personálnym vybavením a zmluvy uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti.\nVzhľadom na uvedené je poistenému v tomto zmluvnom vzťahu potrebné poskytnúť takú právnu\nochranu, ako mu priznáva zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Charakter spotrebiteľského\nvzťahu sa nezmenil ani v dôsledku postúpenia pohľadávky na žalobcu (obdobne viď rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024). V tejto súvislosti upozornil na to, že rozhodnutia,\nna ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, sú na danú vec neaplikovateľné, nakoľko sa nejedná o\nkonania v obdobných veciach, nakoľko v predmetných konaniach bola poistenou obchodná spoločnosť\na nie spotrebiteľ. Vo vzťahu k odvolacej námietke o arbitrárnosti rozhodnutia pre bližšie neodôvodnenie\nneprijateľnosti poistných podmienok poukázal na znenie\n§ 52 ods. 2, § 53 ods. 1 OZ majúc za\nto, že žalovaný v odvolaní priznáva, že svojvoľne znižuje poistné plnenie, dokonca poukazuje na to, že\ntakéto konanie je v neprospech poisteného (konkrétne čl. IX. ods. 2 písm. a), b), c) zmluvných dojednaní\npre havarijné poistenie). Žalovaný môže v zmysle svojich zmluvných dojednaní jednostranne meniť\npodmienky výpočtu poistného plnenia, čoho následkom je to, že poistený stráca istotu v rozsahu ochrany,\nktorú mu poistná zmluva poskytuje, navyše predmetné zmluvné dojednania žalovaného zakotvujú\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v ods. 26. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Zmluvné podmienky žalovaného jednoznačne diferencujú rozsah poistného plnenia v\nzávislosti od toho, kde si nechá poistený poškodené motorové vozidlo opraviť. Jedná sa o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.\nPodľa žalobcu zmluvné dojednania žalovaného sú jednostranné, vopred stanovujú obmedzenie výšky\npoistného plnenia zo strany poisťovateľa (maximálna výška normohodiny 25 eur bez DPH pre iné ako\nzmluvné alebo autorizované opravovne), spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výšku normohodiny ani\nsamotný obsah zmluvných dojednaní žalovaného, výška normohodiny nie je stanovená na základe\nobjektívnych, predvídateľných kritérií (región, čas, typ vozidla), výška poistného plnenia sa znižuje nad\nrámec dohodnutej limitácie- poistnej sumy (10.250 eur), čím dochádza k zníženiu poistného plnenia nad\nzákonný a zmluvný rámec, výklad a aplikácia podmienky závistí výlučne od svojvôle likvidátora poistnej\nudalosti bez kontroly, keďže zmluvné dojednania žalovaného neustanovujú presné kritériá výpočtu/\nvzorec na výpočet poistného plnenia, výška normohodiny môže byť priznaná od 0- 25 eur, spotrebiteľ\nnemá možnosť vopred zistiť, aké poistné plnenie mu bude priznané, chýba mu právna istota a podmienka\ntak nie je zrozumiteľná a predvídateľná. S odkazom na ust. § 53 ods. 2 OZ zdôraznil, že poistený nemal\nmožnosť meniť obsah zmluvných dojednaní, na ktoré sa žalovaný odvoláva, keďže ide o formulárové\ndokumenty, ktoré poisťovateľ uplatňuje voči všetkým klientom bez možnosti individuálnej zmeny ich\nobsahu. Nemožno preto ani hovoriť o tom, že boli individuálne dojednané, a preto sa jedná o neprijateľnú\npodmienku, ktorá je ex lege neplatná. Podporne poukázal aj na čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/\nEHS definujúce nekalú zmluvnú podmienku, § 4 ods. 2 písm. c) zák. o ochrane spotrebiteľa zakazujúce\npoužívanie nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, §\n3 ods. 3 zák. o ochrane spotrebiteľa zaručujúce právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvná podmienka, ktorou žalovaný stanovuje maximálnu\nvýšku normohodiny pre nezmluvný, neautorizovaný servis je tak pre rozpor so zákonnou úpravou\n\nneplatná. Týmto spôsobom dochádza aj k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania (§ 4 ods. 3\npísm. h), § 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa), keďže spotrebitelia, ktorí si vyberú iný servis než\nzmluvný alebo autorizovaný, sú znevýhodnení, a to napriek rovnakému poistnému, a tiež porušeniu\ndobrých mravov, pretože spotrebiteľ je postihovaný len za to, že si zvolí opravovňu na základe vlastného\nvýberu. V neposlednom rade dochádza aj k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík (§ 7 ods.\n2 písm. b) zák. o ochrane spotrebiteľa), keďže podmienka môže významne ovplyvňovať ekonomické\nsprávanie spotrebiteľa a nútiť ho k výberu servisu výhodného len pre poisťovňu z dôvodu neistoty ako\nmu bude vyplatené poistné plnenie v opačnom prípade. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v\nrozhodnutiach sp. zn. 3Co/51/2024, sp. zn. 5Cob/208/2024, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.\nzn. 5Co/383/2019.\n11. Za irelevantnú žalobca označil aj odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa zmluvnej voľnosti. Uzatvorenie\npoistnej zmluvy totiž automaticky neznamená vyjadrenie súhlasu s obsahom poistných podmienok.\nPoistený v postavení spotrebiteľa vyjadril súhlas s obsahom poistnej zmluvy, nie s poistnými\npodmienkami, nakoľko tieto nie sú osobitne podpísané a ani z obsahu poistnej zmluvy nevyplýva daný\nsúhlas (obdobne viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024). Pokiaľ sa týka\nvýšky poistného plnenia (§ 788 ods. 1, 4,\n§ 806 OZ), ktoré je žalovaný povinný poskytnúť v súlade\ns poistnou zmluvou a poistnými podmienkami, žalobca poukázal na to, že v poistných podmienkach\nboli jasne dojednané obmedzenia poistného plnenia, ktorým je v zmysle poistnej zmluvy poistná suma\n10.250 eur. Poisťovateľ sa pritom podľa § 788 ods. 4 OZ nemôže odchýliť od poistných podmienok,\npokiaľ je to v neprospech poisteného. Limitácia poistného plnenia je neoddeliteľnou súčasťou poistnej\nzmluvy, pričom musí byť stanovená objektívne a predvídateľne. Objektívnosť limitácie vyplýva zo\nskutočnosti, že poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy musí mať jasnú predstavu o maximálnom\nrozsahu poistného plnenia a spôsoboch jeho výpočtu. Tento princíp zabezpečuje, že poistený musí byť\nschopný vopred určiť, aké plnenie mu v prípade poistnej udalosti prináleží (viď rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/148/2024). Žalovaný mohol v prejednávanom prípade znížiť vyplatenie\npoistného plnenia len v tom prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo\nk porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej\nudalosti (§ 799 ods. 3 OZ, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/119/2021)). Žalobca,\nresp. poistený ako jeho právny predchodca si riadne splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou\nzmluvou a zákonom, naproti tomu mu žalovaný neuhradil uplatnené náklady v celej výške. K nároku\nna vyplatenie poistného plnenia a poukazu žalovaného na ods. 29. odôvodnenia rozhodnutia žalobca\nuviedol, že jeho argumentácia je zavádzajúca. Predmetom konania je nárok na náhradu poistného\nplnenia z titulu poistnej udalosti, pri ktorej vznikla na motorovom vozidle škoda v gramatickom slova\nzmysle. Rovnako ako žalobca, tak aj súd prvej inštancie posudzoval tento nárok v zmysle právnej\núpravy poistenia, nie ako nárok na náhradu škody. Prvoinštančný súd nikde vo svojom rozhodnutí\nneuvádza, že by predmet konania posudzoval ako nárok na náhradu škody a meritum veci posúdil podľa\n§ 788 ods. 1, § 797, § 806 OZ, t. j. podľa právnej úpravy poistných zmlúv. Nepochybným je tiež to,\nže súd prvej inštancie neposudzoval nárok ani podľa zák. č. 381/2001\nZ. z. K otázke rozloženia\ndôkazného bremena v spore sa stotožnil s prvoinštančným súdom, keď žalovaný mal prospech zo\nzníženia poistného plnenia, a preto ho v spore zaťažuje dôkazné bremeno. Ide o štandardný výklad\nzákona, kde je jednoznačne dané, že dôkazné bremeno zaťažuje tú procesnú stranu, ktorá pre seba\nvyvodzuje priaznivé dôsledky. Keďže žalovaný neplnil náklady na opravu poisteného vozidla vo výške,\nv akej ich vyčíslil žalobca vykonávajúci opravu, mal už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti v\noznámení o poistnom plnení uviesť všetky podstatné skutočnosti a argumenty, z ktorých pri výpočte\nvýšky poistného plnenia vychádzal. Konanie žalovaného, ktorým dodatočne odôvodňuje nepriznanie,\nresp. zníženie poistného plnenia nemá oporu v zákone, poistnej zmluve a zmluvných dojednaniach\na je v rozpore s kogentnými ustanoveniami OZ. Aj v zmysle § 797 ods. 4 OZ žalovaný nemôže po\nukončení šetrenia meniť dôvody, ktoré podporujú jeho zníženie nároku. Správne súd prvej inštancie v\nods. 28. odôvodnenia konštatoval, že žalovaný bol povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých\nnákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti a zrozumiteľným spôsobom\nvysvetliť, prečo pri likvidovaní poistnej udalosti vychádzal zo sumy 20 eur bez DPH. Podporne v\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/48/2024, sp. zn.\n2Cob/39/2020, sp. zn. 4Cob/62/2021, sp. zn. 54Cob/148/2024, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 2Co/25/2022 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/23/2020. Uvedené platí aj vo vzťahu\nk lakovacej konštante a cene za normohodinu práce. Žalovaný neuviedol, na základe čoho znížil\npoistné plnenie a ani v zmluvných dojednaniach žalovaného nie je uvedený žiaden mechanizmus\nvýpočtu, pri akom vozidle sa bude aká suma preplácať. Z toho vyplýva, že poisťovňa neberie pre\n\npreplácaní ohľad na značku vozidla, ktoré sa opravuje. Rovnako tak žalovaný neurčil sumu, za ktorú\nby autoservis motorové vozidlo opravoval (viď v tomto smere rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 1Cob/90/2020, sp. zn. 6Cob/131/2023). K otázke hodnotenia dôkazov\nžalobca poukázal na to, že súd nie je povinný riadiť sa návrhmi účastníkov pri vykonávaní dokazovania\na nie je ani viazaný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie je vždy vecou súdu, čo konštatujú aj rozhodnutia ÚS SR z 12.11.2014, sp. zn. I. ÚS\n703/2014, rozsudok NS SR zo dňa 23.9.2020, sp. zn. 8Cdo/72/2020. Naviac všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky stranami nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam\n(NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011, sp. zn. 8Cdo/72/2020). Záverom poukázal na viaceré rozhodnutia\nsúdov, ktoré sa v obdobných veciach vysporiadali s argumentáciou žalovaného a rozhodli v prospech\nžalobcu (napr. Krajský súd Košice sp. zn. 4Cob/67/2020,\nsp. zn. 4Cob/77/2020,\nsp. zn. 4Cob/153/2020, sp. zn. 3Cob/143/2020, sp. zn. 4Covb/20/2020, sp. zn. 5Co/83/2019, sp. zn.\n3Cob/165/2022, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/121/2019, sp.\nzn. 23Co/23/2020, rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 4Cob/16/2021,\nsp. zn. 1Cob/76/2019, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.\n4Cob/16/2021, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009).\n12. Žalovaný v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na odvolacej argumentácii. Ostro sa ohradil\nvoči vyjadreniu žalobcu, že v odvolaní priznáva, že svojvoľne znižuje poistné plnenie, nakoľko v odvolaní\nuvedené neuvádzal. Tvrdenie žalobcu, že poistné podmienky nie sú súčasťou poistnej zmluvy označil\nza v rozpore s § 788 ods. 3 OZ a chybné je aj tvrdenie, že nepodpísanie zmluvných dojednaní\nalebo všeobecných poistných podmienok zakladá ich neplatnosť. V rámci procesu uzatvárania poistnej\nzmluvy poistený riadne prevzal vyhotovenie VPP a ZD Autokomplet. Je nesporné, že poistník bol\ns uvedenými dokumentmi oboznámený a mal ich k dispozícii, keďže mu boli riadne poskytnuté, čo\npotvrdil svojim podpisom na poistnej zmluve zo dňa 11.11.2015. Namietol aj argumentáciu o nemožnosti\npoisteného ovplyvniť obsah poistných podmienok, v dôsledku čoho by mala byť poistná zmluva neplatná.\nPri uvedenom názore by museli byť neplatné tisícky formulárových poistných zmlúv uzatvorených\nžalovaným, a ktoré sú štandardným nástrojom na poisťovacom trhu. Poistné podmienky sú v zmysle\n§ 78 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy a podstatu potreby zakotvenia práv a povinností subjektov\npoistného vzťahu v poistných podmienkach vysvetlila rozhodovacia prax (napr. rozhodnutie Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 10Co/147/2019). Na správnom výklade práva sa nezakladá ani argumentácia\nžalobcu o neplatnosti zmluvných dojednaní pre neuvedenie presnej výšky poistného plnenia. Poistné\nplnenie má byť určené podľa poistných podmienok (§ 806 OZ) a nie je teda nesprávny postup, ak je v\npoistných podmienkach uvedený spôsob výpočtu konečnej sumy. V poistných podmienkach tak nemusí\nbyť uvedená presná čiastka, ktorá bude titulom poistného plnenia poskytnutá poistenému, ale postačuje\nurčenie spôsobu, podľa ktorého sa určí výška poistného plnenia. Ohraničenie výšky poistného plnenia\npri poistení majetku je štandardným prostriedkom na trhu poisťovníctva a ide o riadne platné ustanovenie\npoistnej zmluvy. Podporne v tejto súvislosti citoval rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/73/2021, R 64/2004.\nPokiaľ sa týka dôkazného bremena uviedol, že vo vzťahu k výške lakovacej konštanty nemôže byť\npredmetom dokazovania, prečo žalobca neaplikoval len lakovaciu konštantu na úrovni 100 %, ale\nprečo aplikoval lakovaciu konštantu nad tento rámec, a to až na úrovni 120 %. Žalobca však namieta,\nže žalovaný nepreukázal popretú skutočnosť, a to, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov\nvynaložených na zvýšenú lakovaciu konštantu, keďže nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca tak nesprávne\nprenáša dôkazné bremeno v tejto otázke na žalovaného, keďže žalovaný nemôže dokazovať, že určitý\nnárok neexistuje. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý sa z týchto skutočností snaží\nzískať zvýšený nárok na lakovaciu konštantu (obdobne rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010, sp.\nzn. 3Svk/42/2022, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 38/2015). K argumentácii žalobcu, že žalovaný\nsi pred ukončením poistnej udalosti nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné\ndoklady k ozrejmeniu vyššej lakovacej konštanty poukázal na ust. § 799 ods. 2 OZ a z neho vyplývajúcu\npovinnosť poisteného predložiť potrebné doklady.\n13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že nikdy netvrdil, že súčasťou poistnej zmluvy nie sú poistné\npodmienky. Apeloval však na skutočnosť, že poistné podmienky žalovaného obsahujú ustanovenia,\nktoré sú v rozpore so zákonom, a preto ich nie je možné aplikovať a tiež na skutočnosť, že\npoistený poistné podmienky nepodpísal. Žalovaný vo svojej argumentácii neprihliada na ostatné\nkogentné ustanovenia, konkrétne § 53 ods. 1, § 788 ods. 1, 4 a § 806 OZ, s ktorými sú\nzmluvné dojednania žalovaného v rozpore, keď diferencujú rozsah poistného plnenia v závislosti od\nvýberu opravovne. Žalobca nespochybňuje ani oprávnenie poisťovne používať poistné podmienky\n\naj v podobe formulárových zmlúv. Avšak používanie formulárových zmlúv poisťovateľa nezbavuje\npovinnosti dodržiavať limity ustanovené platným právnym poriadkom, predovšetkým OZ a zák. o\nochrane spotrebiteľa. Formulárová zmluva obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky nemôže byť\nakceptovaná len z toho dôvodu, že je v praxi používaná viacerými subjektami. Pri posudzovaní nároku\nžalobcu nemá právny význam ani argumentácia žalovaného o tom, že individuálne dojednávanie by\nbolo neúmerne nákladné a predražilo by služby (podporne viď rozhodnutie Krajského súdu Košice\nsp. zn. 3Cob/165/2022, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019). K argumentácii o výške\npoistného plnenia a odkazu žalovaného na ust. § 806 OZ žalobca zdôraznil, že poistné podmienky\ntýkajúce sa výšky poistného plnenia nie sú dojednané určitým a zrozumiteľným spôsobom a sú v\nrozpore s\n§ 37 ods. 1 OZ, nakoľko nijako nešpecifikujú, podľa akých kritérií bude\nsadzba reálne určená v konkrétnom prípade (rozpätie 0- 25 eur bez DPH bez ďalšieho objasnenia\nvýpočtu výšky poistného plnenia je založené na svojvoľnom rozhodnutí poisťovne), poistený nemá\nreálnu možnosť zistiť výšku poskytnutého poistného plnenia (rozsah nie je viazaný na objektívne trhové\npodmienky, cenníky servisov, značku vozidla a ani iné transparentné ukazovatele), žalovaný svojvoľne\nurčuje maximálnu výšku normohodiny, čím obchádza základné náležitosti, ktoré sú zakotvené priamo v\npoistnej zmluve. Ust. § 806 OZ, na ktoré žalovaný odkazuje síce stanovuje, že poistné plnenie má byť\nurčené podľa poistných podmienok, avšak uvedené neznamená, že tieto podmienky môžu byť neurčité\na nepredvídateľné. Takéto zakotvenie zmluvných dojednaní žalovaného je aj v rozpore s § 788 ods. 1\nOZ, podľa ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu (rozsah plnenia nie je\nv danom prípade dojednaný, ale jednostranne určovaný poisťovňou). Žalovaný nebol oprávnený znížiť\npoistné plnenie aj vzhľadom na dojednanú maximálnu výšku poistného plnenia (viď NS SR R 48/2000).\nVo vzťahu k lakovacej konštante zotrval aj na argumentácii o potrebe vyžiadať si doklady zo strany od\nžalobcu, a to v zmysle § 799 ods. 2 OZ, keď žalovaný mal výšku lakovacej konštanty šetriť v priebehu\nšetrenia poistnej udalosti a nie až po jej ukončení v súdnom konaní. Dôkazné bremeno aj v tomto smere\nleží na žalovanom (obdobne viď rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4Cob/62/2021,\nsp. zn. 2Cob/39/2020, sp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 1Cob/48/2024). Zákonná povinnosť podľa § 799\nods. 2 OZ bola zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu splnená riadne a včas, čo vyplýva z\ntoho, že poistený oznámil vznik poistnej udalosti dňa 10.10.2020, podal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku\na jej následkoch a predložil všetky požadované a dostupné doklady, vrátane dokumentácie týkajúcej\nsa opravy a lakovania vozidla. Pokiaľ mal žalovaný o výške lakovacej konštanty pochybnosti, bolo\njeho povinnosťou vyžiadať si od poisteného doplňujúce podklady. Naopak žalovaný bez odôvodnenia\nsvojvoľne znížil výšku poistného plnenia s odvolaním sa na lakovaciu konštantu PK 51 = 100 % bez\nrelevantných dôkazov. Žalovaný je naviac oprávnený znížiť poistné plnenie len v prípade, ak došlo zo\nstrany poisteného k vedomému porušeniu povinností ustanovených v ods. 1, 2 a malo by to podstatný\nvplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov.\n14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\nCSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam, tieto substancoval pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka\ndopadajúce na danú vec a stotožniť sa nemožno ani s odvolacou argumentáciou žalovaného o porušení\npráva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný procesnú obranu v spore založil na limitácii normohodiny\nopravárenských prác v dôsledku nerovného postavenia zmluvných/ nezmluvných, autorizovaných/\nneautorizovaných servisov v čl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie\nvozidiel Auto komplet\nč. 911 (ďalej len „zmluvné dojednania“), neprimeraných nákladoch\nna lakovací materiál a neuznaní nákladov na niektoré náhradné diely z dôvodu, že vozidlo nebolo\nopravené technológiou podľa zápisu. Súd prvej inštancie pritom jasne a celkom zrozumiteľne vysvetlil, že\nneexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od\ndruhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla a rovnako\nvo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti nákladov na lakovací materiál a náhradné diely celkom\nsprávne žalovanému pripísal neunesenie dôkazného bremena v spore. Skutkové a právne závery, ktoré\nprijal majú oporu v dotknutej právnej úprave, akcentujú spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, účel\npoistenia a v neposlednom rade aj konštantnú súdnu prax, ktorá sa opakovane vysporiadavala so\nžalovaným nastolenými identickými otázkami, zodpovedanie ktorých bolo potrebné pre rozhodnutie vo\n\nveci. Odvolací súd sa s jeho závermi a odôvodnením plne stotožňuje a na zdôraznenie vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovaného dopĺňa nasledovné:\n16. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n17. Žalovaný odvolací dôvod spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení konkretizoval tým, že súd\nprvej inštancie nesprávne základ nároku posúdil ako náhradu škody podľa § 415 OZ, čo izolovane\nvyvodil z ods. 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie v reakcii na\núčtovanú lakovaciu konštantu uviedol, že žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v\nsystéme Audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody. Ako správne poukazuje žalobca vo vyjadrení k\nodvolaniu, uvedený odvolací argument vyznieva v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozsudku\nzavádzajúco. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž celkom nepochybne vyplýva, že súd prvej\ninštancie zistený skutkový stav právne substancoval pod ust. § 788 a nasl. OZ upravujúce poistné\nzmluvy, čo nakoniec vyslovene vyplýva z citácie aplikovanej právnej úpravy (ods. 16.- 18. odôvodnenia).\nV ods. 24. odôvodnia prvoinštančný súd hodnotil žalovaný nárok- poistné plnenie v kontexte zmyslu\npoistného vzťahu, v ods. 27. sa zaoberal podmienkami na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné\nplnenie, v samotnom ods. 29. odôvodnenia, na ktorý v tejto súvislosti žalovaný poukazoval, sa súd prvej\ninštancie zaoberal otázkou, či môže byť kalkulácia AUDATEX dôvodom pre zníženie náhrady poistného\nplnenia, v ods. 30. odôvodnenia sa venoval otázke nemožnosti dopĺňania dôvodov pre nepriznanie\npoistného plnenia. Rovnako aj rozhodnutia, ktoré na podporu prijatých záverov uvádzal súd prvej\ninštancie, sa v predmete sporu zaoberajú poistným plnením (nie nárokom na náhradu škody). Súd\nprvej inštancie nikde v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že by žalovaný nárok posudzoval ako nárok\nna náhradu škody v zmysle\n§ 415 a nasl. OZ, ako to nesprávne a izolovane vyvodzuje\nžalovaný s odkazom na jednu slovnú formuláciu, ktorú súd prvej inštancie použil v kontexte nákladov\nna opravu predstavujúcich pre poisteného škodu, krytú v danom prípade havarijným poistením ako tzv.\nškodovým poistením, čo znamená, že výška plnenia závisí aj od rozsahu škody na poistenom majetku\na výška poistného plnenia preto nemôže byť nikdy vyššia ako výška spôsobenej škody. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že súd prvej inštancie nárok posudzoval s prihliadnutím na\nobsah zmluvných dojednaní a v odôvodnení sa sústredil práve na to, prečo limitácia normohodiny\npráce pre nezmluvný/neautorizovaný servis zakotvená v zmluvných dojednaniach (čl. IX. zmluvných\ndojednaní) nemôže v posudzovanom prípade obstáť. Rovnako ani z ods. 27. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zmätočne uviedol, že neprimerané náklady na opravu\npoškodeného vozidla nie je poisťovňa škodcu povinná uhradiť, a to aj napriek tomu, že v danom prípade\nje právnym titulom žalovaného nároku havarijné poistenie, nie je možné vyvodiť záver, že posudzovaný\nnárok súd prvej inštancie podriadil pod náhradu škody a ust. zák. č. 381/2001 Z. z. Neobstojí preto\ntvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel bez toho, aby prihliadol na dohodnuté znenie\npoistných podmienok a nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody či nárok z povinného zmluvného\npoistenia, čím vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku arbitrárnosti rozhodnutia porušil aj právo\nžalovaného na spravodlivý súdny proces.\n18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným\nči neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti\npreplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. IX.\nods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery\nrozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného)\nvytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti, príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným\nna opravu motorového vozidla v závislosti od toho či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný,\nzmluvný/ nezmluvný servis (vid napr. rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn.\n4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020,\nrozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn.\n4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020,\nzo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok\nKrajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019 a iné). Je potrebné uviesť, že aj\n\nkeď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného\nvzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej\nzmluve, všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca\npoistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v OZ, jej zmyslom\na účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou.\nKrátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/ nezmluvný, autorizovaný/\nneautorizovaný servis, nie je aj podľa druhoinštančného súdu a ustálených záverov súdnej praxe\nlegitímne a nepožíva právnu ochranu.\n19. V predmetnom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis,\nktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových\nvozidiel, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Argumentácia\nžalovaného, v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, a\nktorá mala obhájiť limitáciu normohodiny práce vykonanej neautorizovaným servisom v čl. IX. ods. 2\npísm. c) zmluvných dojednaní), je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá\noporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Ako poukazoval v napadnutom rozhodnutí súd prvej\ninštancie, k otázke rozlišovania medzi postavením autoservisov a limitácie normohodiny práce zaujal\nodvolací súd právny názor v rozsudku zo dňa 29.7.2024, č. k. 3Co/51/2024-169, na ktorom zotrváva,\nkeď v rozhodovacej praxi súdov vyšších inštancií nezaznamenal spochybnenie jeho správnosti, resp.\nodklon a o opaku ho nepresvedčila ani odvolacia argumentácia žalovaného. V zhode s právnym\nnázorom vysloveným v obdobnej veci sp. zn. 3Co/51/2024 odvolací súd uvádza, že v rámci voľného\ntrhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady\nboli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je\npredmetom poistného krytia. Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem\npoisťovne si pred opravou motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis\nponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na\nochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je\nmožné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ)\nč. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nna kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z\n27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych\ndohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému\ntrhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je\nprípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie\nopravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe\na usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu\npovolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu\ndôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného\nplnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či\nsa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované. Uvedeným spôsobom žalovaný\nnúti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise,\nčím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základných princíp autonómie\nv zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore\ns § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže\npreto požívať právnu ochranu (obdobne viď rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp.\nzn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo\ndňa 09.12.2020, sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/\nnezmluvnom či autorizovanom/ neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť\nverifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu motorového vozidla. Odvolací\nsúd dodáva, že na uvedených záveroch nič nemení ani žalovaným preukazované zaslanie zoznamu\npartnerských opravovní poistenému a žalobcovi.\n20. K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v zmluvných dojednaniach je\npotrebné dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku,\nresp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v\nktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác, na čo\nsprávne poukazoval aj žalobca, a v neposlednom rade zastropovanie výšky normohodiny žalovaným v\nroku 2016 s použitím aj na opravy vykonávané v roku 2020 nereflektuje ani na prirodzený nárast cien na\n\ntrhu. Na správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu nemá žiaden vplyv ani argumentácia o zmluvnej\nvoľnosti a to, že právny predchodca žalobcu podpisom poistnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou\nboli zmluvné dojednania, vyjadril súhlas s dojednanou úpravou poistného vzťahu. Táto skutočnosť bez\nďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa) zodpovednosti za obsah zmluvných dojednaní\na vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť.\nSúd prvej inštancie preto správne neprihliadol na čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, ktorý\nneprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal\nautorizovaný/ neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis a aj vzhľadom k cenníkom predloženým\nv konaní oboma stranami sporu, považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný\na zodpovedajúci primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. IX. veta prvá zmluvných\ndojednaní).\n21. V ďalšom žalovaný namietal nesprávnosť skutkových záverov, nesprávne hodnotenie ním\npredložených dôkazov a nesprávne posúdenie dôkazného bremena medzi stranami sporu.\n22. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že\nmusí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,\na ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy\nje logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,\nalebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej\nvierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,\npri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna\nprocesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho súdneho poriadku účinná\ndo 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti\nsúdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191\nods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie\nje viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne\nrozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový\nporiadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n23. V predmetnej veci odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods.\n1 písm. f) CSP. Žiaden zo žalovaným predložených dôkazov ani podľa odvolacieho súdu nepreukazuje,\nže by náklady vynaložené na opravu motorového vozidla zn. Š. Z. A., F.: L. XXXBV, poškodeného\npri poistnej udalosti dňa 10.10.2020, nezodpovedali primeraným nákladom na opravu. Žalovaný v\nkonaní relevantným spôsobom nepreukázal neprimeranosť žalobcom v sume 23 eur bez DPH/ 1\nNh účtovanej mechanickej práce a 25 eur bez DPH/ 1 Nh za lakovaciu prácu, a to za situácie,\nkedy maximálne akceptovaná výška normohodiny podľa čl. IX. ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní\npredstavuje práve 25 eur bez DPH, neprimeranosť nákladov na lakovanie motorového vozidla v dôsledku\npoužitia konštanty 130 % a rovnako ani nedôvodnosť účtovania náhradných dielov z dôvodu použitej\ntechnológie, t. j. dôvody, pre ktoré poskytol poistné plnenie v nižšej ako právnym predchodcom\nžalobcu uplatnenej výške. Za takýto dôkaz nemožno samo o sebe považovať ani žalovaným predloženú\nkalkuláciu nákladov na opravu vypracovanú v systéme AUDATEX. Odvolací súd sa plne stotožňuje\naj s posúdením dôkazného bremena v spore zo strany prvoinštančného súdu, ktorý správne a v\nsúlade so stabilizovanou súdnou praxou (viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn.\n32Cdo/2120/2015) konštatoval, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcom uplatnený nárok na refundáciu\nnákladov na opravu havarijne poisteného vozidla nezodpovedá zmluvným dojednaniam a primeraným\nnákladom na opravu, bolo jeho povinnosťou túto obranu relevantným spôsobom preukázať. Žalovaný\nvo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom postavení uzatváral v pozícii dodávateľa, t. j.\nsilnejšieho subjektu záväzkového vzťahu, so spotrebiteľom (pozn. odvolacieho súdu: na spotrebiteľský\ncharakter posudzovaného vzťahu nemalo vplyv ani neskoršie postúpenie pohľadávky na žalobcu - tzv.\n\nprincíp identity pohľadávky). Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho\nsubstrátu žalovaného pri likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, nemožno podľa názoru\nodvolacieho súdu spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v\ndanej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho\nmateriálu a účtované náhradné diely. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu\nvykonaných prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov\nz obhliadky motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné\nplnenie pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní\naj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu,\nktorý ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať. Irelevantnou je v tejto\nsúvislosti aj skutočnosť, že žalobcom v spore je samotný autoservis, nakoľko postúpenie pohľadávky\nnemá vplyv na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. Naviac\nv čase skončenia šetrenia poistnej udalosti, výsledkom ktorého bolo neuznanie nákladov opravy, bol\nmajiteľom pohľadávky z poistnej zmluvy poistený (nie autoservis).\n24. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný odvolací súd uvádza, že\ntieto sa vo väčšine týkali poistného vzťahu uzatvoreného aj na strane poisteného podnikateľským\nsubjektom, t. j. obchodnoprávneho vzťahu, na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia OZ a osobitných\nprávnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany vzťahu. Nejedná sa\npreto o rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach, ktorej právne závery by boli aplikovateľné aj na\nposudzovanú vec.\n25. Záverečný poukaz odvolacieho súdu smeruje k skutočnosti opakovane vyjadrovanej v rozhodnutiach\nÚstavného súdu SR, v zmysle ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi\npripomína, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999) a nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19.2.1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne\nskutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, vec správne právne\nposúdil a závery, ku ktorým dospel aj dostatočne odôvodnil, odvolací súd prvoinštančný rozsudok v\ncelom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní\nplne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/95/2024", "guid": "be351de3-c12e-4fc0-a3ee-24a4ae42bb31:78c49eb2-3b47-4b41-a1e8-d4d6d52d20c0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}, {"guid": "ussr:dd91158f-33f8-4203-9019-c317b3ef6d53", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 703/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 703/2014 z 12. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd91158f-33f8-4203-9019-c317b3ef6d53"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "09ee5b4c-d015-407f-9d7a-bbe7eec34cf3:85b841de-b977-4e5d-b5f6-cddede23c1c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1099894999.1", "spisova_znacka": "5Obo/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020 z 25. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1099894999.1"}, {"guid": "e3b29eac-460e-4913-b83d-b6e4785d0d66:781540eb-99e8-44af-a579-dca91fd88df7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1", "spisova_znacka": "8Cdo/72/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/72/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5311201405.1"}, {"guid": "08e1d455-219d-4a55-9752-8eaf6614222d:745c8a01-e1a8-4fb4-92c0-9996d19f03ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200176.1", "spisova_znacka": "3Svk/42/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/42/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200176.1"}, {"guid": "8277bf4f-c93d-4ade-a477-ae3092daf43b:bd2701ba-360c-4e1a-a86d-a3871ba53e31", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122210149.1", "spisova_znacka": "1Cob/48/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/48/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122210149.1"}, {"guid": "44013f9f-b287-41d6-aa50-19b46e9f5691:afb74382-ecd7-437a-b01b-8a4c93236b67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8323202779.1", "spisova_znacka": "3Co/51/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/51/2024 z 10. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8323202779.1"}, {"guid": "1df34615-4c42-4c21-b895-50210b70a50a:6b79ae23-2d9a-4527-97e4-bbc38130cc15", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121206482.2", "spisova_znacka": "5Cob/208/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/208/2024 z 29. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121206482.2"}, {"guid": "2ad8eab1-8901-4ae0-8ad4-643ff1665b5d:de415b52-a119-4346-8ce2-1bbccf7c39cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2", "spisova_znacka": "5Cob/148/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/148/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2"}, {"guid": "a6333b21-c9b1-4da2-aa8e-dd00eca03efb:3a44efb2-b61f-42fa-b30e-db3a109fd791", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121245877.4", "spisova_znacka": "3Cob/110/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/110/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121245877.4"}, {"guid": "da30f609-66e9-4fff-b43e-8246b820d9d6:23c03720-5ac4-4a71-8639-970a7ba91552", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122396641.1", "spisova_znacka": "6Cob/131/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/131/2023 z 18. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-18", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122396641.1"}, {"guid": "49e93d98-17bd-4d4f-b53e-717877c49824:68f5620c-f424-4595-98a6-904953b0242c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2", "spisova_znacka": "1Cob/111/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/111/2022 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121275762.2"}, {"guid": "904b5b44-c17c-4ad9-9153-4c59575257bb:836e344e-0205-43f4-96c0-22ea57648062", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/119/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/119/2021 z 22. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-08-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/904b5b44-c17c-4ad9-9153-4c59575257bb:836e344e-0205-43f4-96c0-22ea57648062"}, {"guid": "538f0867-577e-4b7b-b33d-6a01a5cbaf67:d91a128e-9b64-49b5-a41a-f005e29d497e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/165/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/165/2022 z 27. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/538f0867-577e-4b7b-b33d-6a01a5cbaf67:d91a128e-9b64-49b5-a41a-f005e29d497e"}, {"guid": "018b5b86-9c55-4c0a-88de-8080c4d34751:812b6040-62a3-4085-8fc4-84f9b7e58656", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/250/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/250/2022 z 7. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-06-07", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/018b5b86-9c55-4c0a-88de-8080c4d34751:812b6040-62a3-4085-8fc4-84f9b7e58656"}, {"guid": "32b43a04-0d01-4aa6-a11c-b4713b9ed2c2:97ae2394-bf11-4305-8e02-50923d89806b", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/158/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/158/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32b43a04-0d01-4aa6-a11c-b4713b9ed2c2:97ae2394-bf11-4305-8e02-50923d89806b"}, {"guid": "c55bf168-be71-432e-89b9-fc5d0473d94c:50ae9f19-87b4-4fdb-999d-1341ebf0f8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/90/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/90/2020 z 24. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c55bf168-be71-432e-89b9-fc5d0473d94c:50ae9f19-87b4-4fdb-999d-1341ebf0f8ea"}, {"guid": "43759db9-9c65-4711-b63e-f56c53aa48df:3a5ccfc5-c11e-4a8f-a63d-378c2d0ad769", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/88/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/43759db9-9c65-4711-b63e-f56c53aa48df:3a5ccfc5-c11e-4a8f-a63d-378c2d0ad769"}, {"guid": "271e4793-663f-499f-97cc-91036b3ef7df:b87310fe-8ff8-4202-94b4-11aa8e920842", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/62/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/62/2021 z 5. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/271e4793-663f-499f-97cc-91036b3ef7df:b87310fe-8ff8-4202-94b4-11aa8e920842"}, {"guid": "15436c8c-0918-4a4d-ab12-64fa70b6793e:213a9875-af79-4b79-b9e8-f8680779b021", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/39/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/39/2020 z 29. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/15436c8c-0918-4a4d-ab12-64fa70b6793e:213a9875-af79-4b79-b9e8-f8680779b021"}, {"guid": "15cbd19b-d4b9-4f6e-b449-34875104c308:ad774742-5b33-4c9e-a197-88c6361ef4b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/16/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/15cbd19b-d4b9-4f6e-b449-34875104c308:ad774742-5b33-4c9e-a197-88c6361ef4b9"}, {"guid": "77d2df30-6148-407f-81cd-3188e642298c:9c79bc62-8c29-4233-b8c1-5ad245637e05", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/143/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/143/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77d2df30-6148-407f-81cd-3188e642298c:9c79bc62-8c29-4233-b8c1-5ad245637e05"}, {"guid": "590c5272-532f-441e-9229-8c588db88cc9:9e9cdead-37d3-44e0-9352-06e81134feba", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/23/2020 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/590c5272-532f-441e-9229-8c588db88cc9:9e9cdead-37d3-44e0-9352-06e81134feba"}, {"guid": "53efbf0b-b7c6-4151-8a09-8c5d5fde7712:275cf19a-bf7b-411f-ab73-8a750aa2a09b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118299962.2", "spisova_znacka": "4Cob/153/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/153/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118299962.2"}, {"guid": "e6cf2e55-69d7-4bdd-b195-3574b317be35:724e6fa2-0f2b-4d68-9546-9f0420dfdd36", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7116205180.1", "spisova_znacka": "5Co/383/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/383/2019 z 18. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7116205180.1"}, {"guid": "f59fb763-3f6c-4a41-9a5d-f92b76677c48:d454d7ab-1b23-4d74-bdb6-ff9bb1878f2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/200/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f59fb763-3f6c-4a41-9a5d-f92b76677c48:d454d7ab-1b23-4d74-bdb6-ff9bb1878f2d"}, {"guid": "0b1f1ec6-1355-4968-a2f0-b95e1ff9b1f9:a444c6f7-fb01-4713-b937-f45c7407d0b9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7116215507.2", "spisova_znacka": "4Cob/77/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/77/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7116215507.2"}, {"guid": "4a995e3c-70f4-47cc-b641-670dd1291492:95167fbe-1889-4c2d-b2d8-9f471bdc2af6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118333948.1", "spisova_znacka": "4Cob/67/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/67/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118333948.1"}], "citovane_v": []}