Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/48/2024 6122210149 24. 04. 2025 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2025:6122210149.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 480,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/12/2022-98 zo dňa 03.02.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/12/2022-158 zo dňa 29.03.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/12/2022-98 zo dňa 03.02.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/12/2022-158 zo dňa 29.03.2023 p o t v r d z u j e . II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 480,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 480,90 eur od 17.07.2021 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1, ods. 3, § 790 písm. a), § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 799 ods. 2, § 806, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR“). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 480,90 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodňoval tým, že dňa 09.04.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI Premium, EČV: A., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému B. C. A. (ďalej ako „poškodený“). Táto škodová udalosť bola riadne nahlásená žalovanému, u ktorého mal poškodený uzatvorené havarijné poistenie, pričom ten ju registroval pod č. 9851857062. Vzhľadom na vzniknutú situáciu dal poškodený svoje motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu, pričom náklady na opravu predstavovali sumu 873,10 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.07.2021 oznámené, že dňa 01.07.2021 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaný na základe poisteným predloženej faktúry na sumu 873,10 eur priznal a uhradil sumu 226,20 eur, teda nepriznaná suma predstavovala rozdiel 480,90 eur po odpočítaní spoluúčasti v sume 166 eur. Ako z Oznámenia o poistnom plnení
vyplýva, poistné plnenie bolo znížené z dôvodu neprimerane účtovanej sadzby za 1 Nh servisnej práce, nakoľko žalovaný hradil iba primerané náklady na opravu v neautorizovanom autoservise vo výške 20 eur bez DPH/hod. Rovnako tak boli priznané iba primerané náklady na lakovací materiál vo výške 100 % a z dôvodu, že súčasťou faktúry za opravu neboli účtovné doklady preukazujúce použitie nových a originálnych náhradných dielov, boli do poistného plnenia započítané ceny alternatívnych náhradných dielov, resp. zrážka 20 % za nepreukázanie nákupu originálneho nového dielu. Poškodený postúpil pohľadávku z nároku na poistné plnenie na žalobcu. Žalobca uviedol, že uhrádzanie poistného plnenia podľa toho, či bolo motorové vozidlo opravené v autorizovanom alebo neautorizovanom servise nemá žiadnu oporu v zákonoch a je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži, nakoľko znevýhodňuje jednu skupinu podnikateľov na úkor iných. Rovnako za nedôvodné považoval žalobca krátenie poistného plnenia z dôvodu, že takú sumu určil automatický kalkulačný program. Uvedený postup nepovažuje za objektívny, nakoľko až po vykonaní opravy motorového vozidla a následne vystavenej faktúre je zrejmá končená výška nákladov na navrátenie motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti hodinovej mzdy za servisné práce z dôvodu vykonania opravy v neautorizovanom autoservise žalobca uviedol, že náklady na prácu a lakovanie sa vypočítavajú podľa hodinovej sadzby účtovanej servisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca uviedol, že účtoval normohodinu vo výške 60 eur/Nh bez DPH, čo považoval v porovnaní s ostatnými autoservismi za porovnateľnú, resp. výhodnejšiu a nižšiu cenu. V prípade, ak sa žalovanému uplatnená suma zdala neprimeraná v regióne, kde bola oprava vykonaná, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky uvedené vo faktúre bez bližšieho zdôvodnenia, či kalkulácie, na základe ktorej vykonal šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný tiež nijako nezdôvodnil krátenie nákladov na lakovací materiál, a žalobca je toho názoru, že nepredložením dôkazu, neuniesol dôkazné bremeno tvrdeného. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatnil si žalobca aj úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 odsek 1 a 2 OZ a náhradu trov konania. 3. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu namietal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Žalovaný tvrdil, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o samotnú výšku poistného plnenia, žalovaný uviedol, že uvádzal iba primerané náklady na opravu v zmysle kalkulácie na opravu. Pri nákladoch na práce žalovaný uhradil iba primerané náklady vo výške 20 eur/Nh, pričom neakceptoval žalobcom predložené cenníky, ktoré sa nemali vzťahovať na konkrétne auto. Žalovaný rovnako tak priznal iba primerané náklady na lakovací materiál, nakoľko mal za to, že si žalobca uplatnil neprimerané množstvo lakovacieho materiálu. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal dôvodnosť fakturovaných nákladov na opravu zo strany autoservisu a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Žalobca v replike uviedol, že žaloba obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, pričom poistná udalosť je v žalobe dostatočne opísaná. Žalobca vysvetlil aj postúpenie predmetnej pohľadávky. Žalobca poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej, právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je poistná udalosť, nie zaplatenie samotnej faktúry. Na výšku škody nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal a či vôbec. Na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Žalobca zároveň poukázal na fakt, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poisteného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy čiastočne plnil. Krátenie poistného plnenia považoval žalobca za nepreskúmateľné, svojvoľné a nedôvodné. Žalobca uviedol, že v prípade, ak poisťovateľ v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná rozsah uplatneného nároku, je dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy na strane poisťovateľa. Žalobca uviedol, že oprava bola vykonaná v súlade s technologickým postupom a žalovaný nepreukázal opak. Žalobca tiež uviedol, že kalkulačný program Audatex nie je jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný v odpore nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie, pričom žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor. 5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, sumarizujúc skutkový a právny stav, sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom dospel k záveru, že postupca - B. C. A., bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, pričom predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2021 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom
postúpenia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore. Následne súd prvej inštancie skonštatoval, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP boli splnené. Súd prvej inštancie sa zaoberal krátením poistného plnenia a kogentným charakterom § 799 OZ. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.07.2021 vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 480,90 eur z dôvodu neprimerane účtovanej ceny práce (oprava poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise) a neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu. Je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaný nespochybňoval, neprináleží mu potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu prvej inštancie neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Napokon žalovaný súdu prvej inštancie nepreukázal, že využil svoje oprávnenie určiť opravovňu, a preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 eur bez DPH za normohodinu práce súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť nákladov na normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Súdu prvej inštancie bola predložená iba kalkulácia zo systému Audatex, ktorý však nedokáže objektivizovať všetky náklady potrebné na uvedenie motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Na rozdiel od žalobcu žalovaný nepredložil jediný cenník, z ktorého by vyplývala primeranosť sumy 20 eur bez DPH za normohodinu práce v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla v opravovniach. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla č. 2021033 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobcom, s ktorými ak žalovaný nesúhlasil, bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie neakceptoval zmluvné dojednania žalovaného, pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovaného nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaný opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaný rovnako tak neoprávnene krátil poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu. Použitie väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalovaný nepreukázal, prečo mal žalobca použiť lakovací materiál v menšom množstve. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku. Žalovaný nepreukázal, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný preto ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnil, prečo použité množstvo lakovacieho materiálu považoval za neprimerané a poistné plnenie z toho dôvodu krátil. Ak lakovanie (množstvo lakovacieho materiálu) žalovaný spochybnil, zaťažovalo ho dôkazné bremeno krátenie poistného plnenia riadne preukázať a predložiť súdu prvej inštancie listiny, z ktorých vychádzal, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprava poškodeného motorového vozidla bola žalobcom riadne zdokladovaná, pričom žalobca v konaní preukázal primeranosť a dôvodnosť nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla. Oproti tomu žalovaný dôkazné bremeno svojej procesnej obrany neuniesol a nepreukázal, že poistné plnenie znížil v súlade s ustanoveniami § 799 OZ, poistnou zmluvou a k nej prislúchajúcimi
poistnými podmienkami, pričom dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti krátenia poistného plnenia zaťažovalo práve žalovaného. Z uvedených dôvodov uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 480,90 eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania z požadovanej istiny. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 38Cb/12/2022-158 zo dňa 29.03.2023 v zmysle § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP opravil nesprávne uvedené číslo konania v pravom hornom rohu napadnutého rozsudku, tak že správne malo znieť „38Cb/12/2022-98“. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu, a to podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému trovy prvoinštančného konania a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok vo výške 480,90 eur pozostával z nepriznanej sumy za mechanické a lakovacie práce a materiál pri oprave vozidla, ako aj z nepriznanej sumy za originálne náhradné diely, z dôvodu nepredloženia originálnych nadobúdacích dokladov. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení rozsudku opomenul vyjadriť k nároku na nepriznané náhradné diely a vyplateniu len sumy za alternatívne náhradné diely. Aj napriek tomu, že z predložených dôkazov, ako aj z odporu žalovaného táto skutočnosť jasne vyplýva, že žalovaný namietal tento nárok žalobcu, konajúci súd nijako neodôvodnil priznanie tohto nároku. Z tohto dôvodu žalovaný považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny a porušujúci právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti upozornil na čl. VI ods. 16 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO - súbor č. 901. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, má právo poisťovňa na zápočet zmluvnej pokuty voči poistenému plneniu. Súd prvej inštancie neprihliadol na uvedené ustanovenie Zmluvných dojednaní aj napriek tomu, že Zmluvné dojednania EUROKASKO boli súdu prvej inštancie riadne predložené ako dôkaz v konaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nijako nepreukázal originalitu náhradných dielov v likvidačnom konaní, ani v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovaný mal preto právo postupovať podľa Zmluvných dojednaní EUROKASKO a znížiť poistné plnenie žalobcu. Je zjavné, že súd prvej inštancie v konaní nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy na skutkové a právne okolnosti prípadu a dospel tak k nesprávnym právnym záverom. Žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Kvalita práce a komparácia zmluvných a nezmluvných servisov nebola predmetom dokazovania v tomto konaní, a preto odvolateľovi nie je známe, na podklade akých skutočností dospel súd prvej inštancie ku konštatovaniu miery kvality a odbornosti autorizovaných a neautorizovaných servisov. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval toto tvrdenie len za subjektívny názor, ktorý nemá oporu v zákone, ani v skutkovom dokazovaní. Následne sa odvolateľ zaoberal rozdielmi v autorizovaných a neautorizovaných servisoch so záverom, že autorizovaný servis má vyššiu cenu za normohodinu práce z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov. Z tohto dôvodu je na mieste aj rozdelenie jednotlivých kategórií servisov v Zmluvných dojednaniach EUROKASKO, s ktorými poškodený v čase uzatvorenia havarijného poistenia súhlasil. Konajúci súd prvej inštancie označil postup žalovaného pri stanovovaní výšky ceny za normohodinu práce za nezákonný a porušujúci pravidlá hospodárskej súťaže, a to aj napriek tomu, že žalovaný riadne postupoval v zmysle Zmluvných dojednaní EUROKASKO. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenom prípade právny vzťah žalobcu a žalovaného nemôže byť posúdený ako porušenie hospodárskej súťaže, nakoľko žalobca uplatňuje nároky postupcu, pôvodného poškodeného, ktorý nebol súťažiteľom v rámci hospodárskej súťaže. Zmluvnými dojednaniami je viazaný ako žalovaný, tak aj žalobca. Súd prvej inštancie teda nesprávne posudzoval vzájomný vzťah vzniknutý na základe havarijného poistenia. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žalobca použil pri oprave poškodeného vozidla originálne náhradné diely. Podmienka vo všeobecných poistných podmienkach na doloženie dokladov je neprijateľná. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, ktorá disponuje technickým aj personálnym aparátom je schopná podľa kalkulácie si overiť, aké náhradné diely boli použité, keďže pri náhradnom
diele je číslo náhradného dielu uvedené. Konaním, kde žalovaný požaduje nadobúdacie doklady, ktorými ani poistený nedisponuje, je neúmerným zaťažovaním spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. K danému sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril, a to ani počas celého súdneho konania. Žalovaný vôbec nepoukazoval na dôvodnosť svojho krátenia náhradných dielov, hoci nedôvodnosť krátenia žalobca namietol v podanej žalobe. Žalovaný nepoprel, že žalobca nepoužil originálne náhradné diely. Dôvod krátenia iba z dôvodu, že nebol predložený doklad o originalite je v rozpore so zákonom a porušuje ochranu spotrebiteľa. Žalovaný sa k dôvodu krátenia poistného plnenia nevyjadril, neuviedol ani koľko krátil za dané, pre súd prvej inštancie teda tento dôvod nebol sporný, a preto nebolo potrebné, aby sa ním súd prvej inštancie ani zaoberal vo svojom rozhodnutí. K riadnemu odôvodneniu a právu na spravodlivý proces, žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ...“ (sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04). Keďže sa žalovaný žiadnym spôsobom ani nevyjadril k náhradným dielom, neuviedol ani koľko krátil nárok z uvedeného dôvodu, nebolo potrebné sa tomu ani v odôvodnení rozhodnutia vyjadriť. Žalobca sa vyjadril aj k rozlišovaniu servisov na autorizované a neautorizované, pričom takéto rozlišovanie je nezákonné a je v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže. Poisťovňa pri zmluvnom uzatváraní poistenia s poisteným priamo určuje v zmluvných dojednaniach EUROKASKO, do ktorého servisu si môže poistený dať opraviť motorové vozidlo po poistnej udalosti s vyšším poistným plnením, čo je porušením pravidiel hospodárskej súťaže, konkrétne o dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž. Takéto konanie je zakázané, a teda ex lege neplatné. Krátenie poistného plnenia z dôvodu výberu nezmluvného servisu je tak nezákonné. 10. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že žalobcom citovaná judikatúra vychádza z iných skutkových okolností, keďže v rámci zmluvných dojednaní (VI ods. 16 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO - súbor č. 901 k havarijnému poisteniu) bola medzi žalovaným a poisteným dohodnutá povinnosť preukázať originalitu náhradných dielov. Súd prvej inštancie neprihliadol na uvedené ustanovenia Zmluvných dojednaní, aj napriek tomu, že Zmluvné dojednania EUROKASKO boli súdu prvej inštancie riadne predložené ako dôkaz v konaní, a zároveň sa k tejto otázke nijako nevyjadril, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Následne sa žalovaný vyjadril k rozlišovaniu servisov na zmluvné a nezmluvné servisy a obmedzovanie hospodárskej súťaže. Žalobca označil za nezákonné rozdeľovanie autoservisov na autorizované a neautorizované. Konajúci súd prvej inštancie túto argumentáciu prevzal bez akéhokoľvek podrobenia súdnemu prieskumu a právnej analýze. Samotné Nariadenie, na ktoré odkazuje žalobca, pritom v úvode svojho textu v čl. 1 ods. 1 písm. c) - e) definuje pojem „autorizovaná opravovňa“ a „nezávislá opravovňa“. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení cituje tiež Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-32/11. Žalovaný namietol aplikáciu tohto rozhodnutia na sporný prípad, nakoľko Súdny dvor EÚ sa nezaoberal uzatváraním dvojstranných zmlúv medzi poisťovňami a opravovňami o výške normohodiny. V uvedenom spore išlo o posúdenie prejudiciálnej otázky vo vzťahu k dvojstranným dohodám medzi poisťovňami a predajcami automobilov, a to z dôvodu, že podmienky, ktoré si medzi sebou dohodli mohli negatívne vplývať na poistenú osobu ako spotrebiteľa. V spore, ktorý je predmetom tohto konania, však nejde o autoservis, ktorý by bol predajcom automobilov a žalobca nijako nepreukázal, že by mal žalovaný upravovať výšku normohodiny v závislosti od počtu uzatvorených poistných zmlúv opravovňou. Dvojstranná dohoda o výške normohodiny medzi poisťovateľom a autoopravovňou nie je z rozpore s účelom Smernice, keďže výška normohodiny nie je podmienená počtom predaných poistných zmlúv klientom. Žalobca účelovo tvrdí, že limitáciou poistného plnenia pre nezmluvné, neautorizované servisy, je narušená hospodárska súťaž. Žalovaný poukázal na to, že v rámci limitácie poistného plnenia ide o hospodársku súťaž (relevantný trh) medzi poisťovňami navzájom, nie o hospodársku súťaž medzi poisťovňami a servismi, resp. hospodársku súťaž medzi servismi navzájom. Súd prvej inštancie nedostatočne skúmal predložené dôkazy a z tohto dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že žalovaný nie je uzrozumený so svojimi vlastnými Zmluvnými dojednaniami, resp. ich nesprávne interpretuje, pretože čl. VI. ods. 16 neznie tak, ako ho odcitoval vo svojom vyjadrení žalovaný. Článok VI. ods. 16 znie nasledovne: „Poistený je povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 OZ. Ak MV bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nezaniká.“ Žalobca opätovne poukázal na kogentný charakter ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. Poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom, resp. poistnými podmienkami - predložil doklad o oprave vozidla (faktúru servisu), preto krátenie
poistného plnenia z dôvodu, ktorý uviedla poisťovňa, nemá oporu v zákone, v zmluve, resp. v poistných podmienkach. Žalovaný nemôže podmieňovať vyplatenie poistného plnenia poistenému predložením dokumentov, ktoré nemôže mať poškodený k dispozícii (pôvod náhradných dielov). Takéto konanie nepožíva právnu ochranu. Žalovaný nemôže založiť krátenie poistného plnenia len na základe svojho subjektívneho názoru o tom, ktorý doklad o oprave, resp. nákupe náhradných dielov bude považovať za hodnoverný a ktorý už nie, resp. z dôvodu nepredloženia dokladu o originalite náhradných dielov. V poistných podmienkach žalovaného pre havarijné poistenie motorových vozidiel nie je uvedené, aké hodnoverné doklady o oprave vozidla by mal poistený predložiť. Požiadavka žalovaného na predloženie dokladov potvrdzujúcich originalitu náhradných dielov nemá oporu v zákone, ani v poistných podmienkach. Nesplnenie tejto povinnosti nemôže zakladať oprávnenie poisťovne znížiť poistné plnenie v zmysle § 799 odsek 3 OZ, zároveň krátenie poistného plnenia nemôže byť založené na subjektívnom názore žalovaného, ktorý doklad považuje za hodnoverný. Následne sa žalobca vyjadril k rozlišovaniu servisov na zmluvné a nezmluvné, ako aj k obmedzovaniu hospodárskej súťaže a porušeniu zásady poctivého obchodného styku. Žalobca sa vyjadril aj k neplatnosti VPP z dôvodu rozporu kogentnej úpravy a podstaty poistnej zmluvy. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 19. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 20. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
21. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 22. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 23. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 24. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 25. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 26. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené. 27. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 28. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď skonštatoval, že žalobca preukázal primeranosť a dôvodnosť nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla. Naproti tomu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia v sume 480,90 eur, keď dôkazné bremeno svojej procesnej obrany neuniesol a nepreukázal, že poistné plnenie znížil v súlade s ustanoveniami § 799 OZ, poistnou zmluvou a k nej prislúchajúcimi poistnými podmienkami, pričom dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti krátenia poistného plnenia zaťažovalo práve žalovaného. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj s ďalšou procesnou obranou žalovaného, keď uzavrel, že žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaný s ohľadom na postúpenie pohľadávky, ako aj splnením náležitostí § 132 CSP v podanej žalobe. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal. 29. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v zmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t.j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ). Podľa ustanovenia § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
30. „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021). 31. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ (teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach). 32. V prípade, aby bolo možné určiť plnenie vo výške podľa dojednaných písomných podmienok, musí byť tento dojednaný rozsah dostatočne vyjadrený v poistných podmienkach. V danom prípade si však zmluvné strany v Zmluvných dojednaniach predložených práve žalovaným v podanom odpore v čl. IX ods. 2 dojednali náhradu primeraných nákladov na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla, bez dojednania limitov, či maximálnych cien práce pre neautorizovaný servis, tak ako tomu bolo v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/31/2021. Z uvedeného vyplýva, že ide o úplne iné znenie Zmluvných dojednaní žalovaného, ktoré sa na predmetný spor aplikovali, a preto je akákoľvek argumentácia týkajúca sa tohto rozhodnutia bez skutkovej a právnej súvislosti pre daný spor. 33. Odvolací súd uvádza, že v príslušných Zmluvných dojednaniach, ktoré sa na predmetnú vec aplikujú (samotný žalovaný čl. IX ods. 2 Zmluvných dojednaní v príslušnom znení citoval v odpore), je rozsah dojednaného zmluvného plnenia stanovený len ako primerané náklady na opravu vozidla, ktoré sú určené ako účelne vynaložené náklady na náhradné diely (písm. a); v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR (písm. b); primerané náklady nepresahujúce náhradné diely a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ (písm. c). V danom prípade tak nejde o určenie výšky dojednaného zmluvného plnenia, či limitov, ani maximálnych cien na normohodinu práce pre ten-ktorý servis, ale určenie, že náklady na opravu vozidla majú byť primeranými, čo je následne otázka skutková (aké náklady sú na opravu-toho ktorého vozidla v poškodenom rozsahu primeraná). 34. V prípade, že primerané náklady na opravu vozidla sú zo strany žalobcu doložené a preukázané ako účelne vynaložené v zmysle príslušného znenia čl. IX ods. 2 Zmluvných dojednaní (faktúrou, kalkuláciou, porovnávaním cenníkov v danom regióne pre príslušný typ a značku), je dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal zníženie poistného plnenia pod dojednaný rozsah poistného plnenia. V takomto prípade je potrebné, tak ako to urobil aj súd prvej inštancie, uvažovať o neoprávnenom krátení poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ, keďže ide o krátenie poistného plnenia pod rozsah poistného plnenia, ktorý žalobca preukázal ako primeraný. Súd prvej inštancie preto nepostupoval v rozpore so Zmluvnými dojednaniami, ak uzavrel, že na „preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla č. 2021033 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobcom, s ktorými ak žalovaný nesúhlasil, bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo“. Nesprávnym však bol záver súdu prvej inštancie o neakceptovaní Zmluvných dojednaní z dôvodu rozlišovania autoservisov, avšak uvedené nemá vplyv na závery o neunesení dôkazného bremena žalovaného, ktoré boli pre vec rozhodujúcimi.
35. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že žalobca dôkazné bremeno svojich tvrdení o skutočne vynaložených nákladoch, ktoré boli primerané, preukázal (faktúrou spolu s predloženými cenníkmi), v dôsledku čoho bolo dôkazné bremeno preukázania žalovaným uvedených skutkových tvrdení o primeranosti nákladov v zmysle Zmluvných dojednaní v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu na žalovanom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný neunesie dôkazné bremeno v rozhodnej otázke, a to odôvodnenia úhrady priznaného poistného plnenia v zmysle Oznámenia o poistnom plnení v súlade so Zmluvnými dojednaniami, je správnym záver súdu prvej inštancie o neoprávnenom krátení poistného plnenia. 36. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa osobitne nevyjadril k časti nepriznaného poistného plnenia vo vzťahu k zníženiu poistného plnenia z dôvodu nepredloženia dokladov preukazujúcich použitie nových a originálnych náhradných dielov, je treba poukázať na to, že súd sa v konaní zaoberá spornými skutkovými okolnosťami. Pre civilný sporový proces je charakteristické, že ku skutkovým zisteniam môže súd dospieť aj prostredníctvom pasivity sporovej strany, a to napr. v dôsledku absencie procesnej obrany, resp. nepopretia skutkových tvrdení protistrany v zmysle § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, keďže dokazovanie smeruje k verifikácii len sporných skutočností medzi stranami sporu, ktoré strany sporu tvrdia a ktorých spornosť nie je možné odstrániť niektorým z ďalších spôsobov skutkového základu (notoriety, prejudicialita, viazanosť rozhodnutí v zmysle § 193 CSP, procesná preklúzia etc.). Domnienka nespornosti v zmysle § 151 ods. 1 CSP sa vyvodzuje ohľadom skutkového tvrdenia strany, ktoré protistranou nebolo popreté vôbec, pričom dôvod nepopretia protistranou nepodlieha skúmaniu súdu (t.j. súd neskúma, či strana nepoprela skutkové tvrdenie protistrany vedome, cielene-inak povedané nemala ho čím poprieť, alebo ho poprieť opomenula). V druhom prípade (§ 151 ods. 2 CSP) je vyvodenie domnienky nespornosti spôsobené nekvalifikovanou procesnou obranou strany, kedy táto síce popiera tvrdenie protistrany, avšak spôsobom, v ktorom absentuje uvedenie vlastných tvrdení o napádaných skutkových okolnostiach. 37. V predmetnej veci v priebehu konania na súde prvej inštancie nedošlo zo strany žalovaného k popretiu nároku žalobcu z dôvodu absencie účtovných dokladov preukazujúcich originalitu náhradných dielov, a preto nebolo ani rozhodujúcim, aby sa súd prvej inštancie zaoberal predmetnou skutkovou okolnosťou, ktorá ani nebola sporná, a to bez ohľadu na to, že ako dôvod pre zníženie poistného plnenia, táto bola uvedená v Oznámení o poistnom plnení. Tak, ako bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie neskúma, či strana len opomenula poprieť absenciu dokladov preukazujúcich originalitu náhradných dielov alebo či nepoprela nárok aj z uvedeného dôvodu cielene, keďže rozhodujúcim je len to, že nárok rozporovaný z týchto dôvodov nebol (bližšie pozri odpor žalovaného). S ohľadom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie v nadväznosti na absenciu spornosti nároku z hľadiska nepredloženia nadobúdacích dokladov k originálnym dielom, nemohol ani posudzovať nárok z hľadiska čl. VI ods. 16 Zmluvných dojednaní v rozhodnom znení, ktoré boli predložené v podanom odpore (odvolateľom nesprávne citované znenie Zmluvných dojednaní v podanom odvolaní). Z uvedeného tak vyplýva, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak sa súd prvej inštancie zaoberal len spornými skutkovými okolnosťami, medzi ktoré nepatrila predmetná argumentácia žalovaného a táto bola uplatnená až v odvolaní ako novota. Z daného hľadiska tak ide o neprípustnú novotu podľa § 366 CSP, na ktorú odvolací súd neprihliadal (a v nadväznosti na uvedené ani na argumenty žalobcu vzťahujúce sa k danej novote). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/169/2020). Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. V tejto
súvislosti je potrebné dodať, že žalovaný ani bližšie nepopísal dôvody, pre ktoré nemohol v priebehu konania na súde prvej inštancie uplatniť námietku nepreukázania originality náhradných dielov. 38. Žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie je potrebné vnímať aj v spojení s ďalším argumentom, v zmysle ktorého skutočnosť, o aký typ servisu sa jedná, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, čo je správnym záverom s ohľadom na znenie príslušných Zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie na tieto Zmluvné dojednania s ohľadom na rozlišovanie servisov neprihliadal, čo nebol správny záver, avšak uvedené nemá vplyv na vecnú správnosť samotného rozhodnutia. A v tomto smere je možné skonštatovať, že pre rozhodnutie o oprávnenosti priznania poistného plnenia nie je rozhodné, aký typ servisu vykonáva opravu, a to najmä za situácie, ak si zmluvné strany v Zmluvných dojednaniach toto nedojednali v rámci rozsahu plnenia, jeho výšky, či prípadného limitu priznávaného poistného plnenia (čo nebol uvedený prípad). V nadväznosti na uvedené, je rozlišovanie o aký typ servisu sa jedná, pokiaľ žalovaný navyše neurčil opravovňu, v predmetnom spore irelevantné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezáviselo od posúdenia toho, či zvýhodňovanie len určitých servisov zo strany žalovaného je v rozpore s hospodárskou súťažou a ide len o parciálnu otázku, ktorá na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá dopad (unesenie dôkazného bremena tvrdených skutočností zo strany žalovaného bolo rozhodujúcou okolnosťou). 39. K námietkam odvolateľa vo vzťahu k nesprávnym záverom súdu prvej inštancie o porušení hospodárskej súťaže s ohľadom aj na to, že nejde o rozhodnú otázku (ako bolo uvedené vyššie), je potrebné stručne uviesť, že aj v prípade preukázania existencie dohody obmedzujúcu hospodársku súťaž (čo sa zo strany žalobcu nestalo), by táto nemala vplyv na prípadné zmluvné dojednania poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisteným a poistencom v rámci zmluvnej autonómie. V prípade existencie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, táto automaticky nespôsobuje neplatnosť uzatvorených zmlúv tretích subjektov a tento následok nie je možné ani vyvodiť zo zákona č. 187/2021 Z.z. (a rovnako tak ani predtým zo zákona č. 136/2001 Z.z.). Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné, autorizované a neautorizované, nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, keďže sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov navzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich vzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Záver súdu prvej inštancie o predmetnej otázke, aj keď nie je správnym, nie je spôsobilým zasiahnuť do vecnej správnosti samotného rozhodnutia a správnosti záverov týkajúcich sa neoprávneného zníženia poistného plnenia žalovaným. 40. Odvolací súd záverom uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).